Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/30/2024 1121203676 31. 05. 2024 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2024:1121203676.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: P. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, O., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s. so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. januára 2024 č.k. 14C/27/2021-216, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala od žalovaného náhrady škody na zdraví vo výške 6 180 € s príslušenstvom. Podaním zo dňa 4.11.2021 vzala svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu plnenia žalovaným vo výške 811 € a na uhradení zvyšku uplatnenej istiny vo výške 5 369 € netrvá a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak mal za to, že žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania, pretože jej plnil bolestné vo výške 811 € po podaní žaloby z dôvodu, že mu žalobkyňa až dodatočne poskytla snímky CT, bez ktorých nebolo možné posúdiť jej zdravotný stav a poskytnúť jej bolestné. Poukázal na to, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 5 369 € späť bez udania dôvodu, zastavenie konania v tejto časti teda taktiež zavinila žalobkyňa. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením zo dňa 30.11.2022 č.k. 14C/27/2021-190 konanie vo veci samej zastavil a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2023 č.k. 4Co/13/2023-213 uvedené uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovení § 145 ods. 1, 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
§ 146 ods.
5. Skonštatoval, že predmetom konania bol nárok na náhradu škody na zdraví a žalobkyňa si voči žalovanému uplatňovala sumu 6 180 € s prísl. titulom bolestného. Žalobu vzala späť prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý v späťvzatí žaloby uviedol, že žalovaný oznámil výšku poistného plnenia zo dňa 27.9.2021 a poskytol žalobkyni 811 € titulom odškodnenia základného bodového
ohodnotenia bolestného, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobkyňa vzala žalobu v časti 5 369 € (6 180 - 5 369) späť (neuhradenú časť základného bodového ohodnotenia bolestného a poukázala na čl. 17 CSP. Súčasne poukázala na § 226 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaný žiadal žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznať. 6. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa musela vziať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Nakoľko žalovaný po podaní žaloby pristúpil k úhrade bolestného a odškodnil žalobkyňu aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie 811 € (bolestné) z dôvodu plnenia žalovaným až po podaní žaloby dňa 8.11.2021 a aj v zostávajúcej časti 5 369 € (netrvala na žalobe), ktorú podala žalobkyňa na realizáciu svojho práva, ktoré skutočnosti považoval za nesporné. Vyslovil názor, že k späťvzažtiu žaloby žalobkyňou došlo až po zaplatení žalovaným po podaní žaloby, čo posúdil ako procesné zavinenie zastavenia konania žalovaným. Za nesporné mal, že predmetom konania bola náhrada škody na zdraví uplatnenie bolestného, pričom priznanie výšky bolestného alebo sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od znaleckého posúdenia. V týchto prípadoch nemožno konštatovať procesný neúspech žalobkyne, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku po podaní žaloby. Preto priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania, keďže k späťvzatiu žaloby došlo po čiastočnom plnení žalovaným (bolestné), teda že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznať, resp. tento nárok žiadnej zo sporových strán nepriznať v zmysle § 257 CSP, a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že žalobkyňa si nárok uplatnila podaním doručeným 23.12.2020, keď síce pripojila lekársky posudok, avšak iný (v podstatne navýšenom rozsahu), ako bol vyhotovený v trestnom konaní. Poisťovateľ reagoval výzvou na predloženie dokladov (predovšetkým kompletnú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa úrazu po dobu liečenia 07/2019-12/2020) zo dňa 14.1.2021 a v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 o PZP, oznámil dôvody, pre ktoré škodovú udalosť neukončil. Žalobkyňa podaním zo dňa 22.2.2021 doložila len potvrdenie o PN, nie však požadovanú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa úrazu a jeho liečby. V Oznámení o ukončení likvidácie zo dňa 12.03.2021 priznal poisťovateľ prevažnú časť nároku na bolestné a aj uhradil. Zároveň poisťovateľ v danom Oznámení odôvodnil, ktoré položky lekárskeho posudku a z akých dôvodov nepriznal - tieto nepriznané položky boli žalované v tomto konaní. Žalovaný tak postupoval v súlade s § 11 ods. 6 zákona o PZP, a preto žalobkyni aj s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP nárok na úhradu nákladov spojených s právnym zastúpením neprináleží. Až po zamietnutí nároku doložila žalobkyňa snímky z CT, na základe ktorých bol nárok ohľade pol. 106d preukázaný a žalovaný následne pristúpil k plneniu, viď Oznámenie o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti zo dňa 28.9.2021. Uviedol, že osobitnou povinnosťou poškodeného pri uplatnení priameho nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov je uplatnený nárok aj riadne preukázať. V zmysle cit. ustanovenia náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Za situácie, keď orgány činné v trestnom konaní skúmali zdravotný stav poškodenej žalobkyne znalcom a žalobkyňa predložila žalovanému iný lekársky posudok, bolo logicky snahou žalovaného získať doplňujúce informácie, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, či dodatočné nároky sú oprávnenými. Preto žalovaný 3 týždne po uplatnení nároku požiadal žalobkyňu o predloženie zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa úrazu po dobu liečenia 07/2019-12/2020. Žalobkyňa však takéto dôkazy v rámci 3-mesačnej lehoty nepredložila, a teda nárok riadne nepreukázala. Až keď žalovaná nárok zamietla, predložila žalobkyňa dodatočne dôkaz, na základe ktorého bolo možné pristúpiť k plneniu, to že sa tak stalo po podaní žaloby, nenastalo z dôvodov na strane žalovanej. Pokiaľ by žalobkyňa včas riadne nárok preukázala, plnil by žalovaný pred podaním žaloby. Nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že bude plniť preventívne bez riadneho preukázania nároku. Poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v rozhodnutí, že v danom prípade vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 811 € z dôvodu plnenia žalovaným, ktorý by však žalobkyni plnil skôr v prípade, ak by došlo k riadnemu a včasnému poskytnutiu súčinnosti z jej strany, a vo zvyšnej časti bez udania dôvodu, z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Tieto argumenty si osvojil okresný súd a uviedol ich vo svojom prvotnom rozhodnutí, ktorým náhradu žalobkyni nepriznal, naproti tomu vo svojom druhom rozhodnutí v uznesení zo dňa 05.01.2024 bez rozumného odôvodnenia z tých istých okolností vyvodil úplne iný záver. Žalobkyňa nepomenovala žiaden rozumný dôvod späťvzatia žaloby, a preto podľa neho platí, že žalobkyňa vzala v prevažnej časti späť žalobu
bez udania dôvodu. Bola to žalobkyňa, ktorá procesné zavinila zastavenie konania v jeho prevažnej časti 87,88 %, keď vzala žalobu späť v tomto rozsahu bez toho, aby došlo v tejto časti k úhrade nároku žalovaným. Žalobkyňa sa žalobou domáhala sumy 6.180 €, následne podaním zo dňa 4.11.2021 vzala žalobu v celom rozsahu späť, avšak v prevažnej časti späťvzatia 5.369 €, čomu zodpovedá nárok vo výške 87,88 % zo žalobou úplatnej istiny, vzala žalobkyňa žalobu späť bez udania dôvodu. V sume 5.369 € = 87,88 % žalovanej istiny preto platí, že žalobkyňa sama zavinila zastavenie konania a nesie procesnú zodpovednosť zaň, a preto jej nemôže prináležať nárok na náhradu trov. Namietal spojenie späťvzatia vo výške 87,88 % žalovaného nároku s tým, že súd by bol býval rozhodoval o nároku na základe lekárskeho posudku. Neprípustné sa tu spája otázka úspechu podľa § 255 CSP namiesto aplikácie § 256 CSP. V druhom rade súd ani len nemohol vysloviť, či je nárok oprávneným, a nemožno posudzovať, či by sa takým stal alebo nie, prejudikovanie výsledku sporu súdom v prípade zastavenia súdu neprináleží. Uviedol, že žalobkyni nepriznal navýšenie položiek č.82b), 86b) vľavo a 86e) vľavo. Navýšenie položky č. 83 roztrhnutie/pomliaždenie pľúc vľavo - pre bolestivý spôsob liečby - napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, infekciu o 100 %, zahŕňa aj uvedené položky, nakoľko sa jedná o tú istú oblasť hrudníka. č. 81c) - zlomenina viac ako 5 rebier rtg preukázané vpravo nepriznal, nakoľko v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za BO a o náhrade za SSU nie je hodnotený počet zlomených rebier podľa konkrétnej strany hrudníka (vľavo/vpravo), č. 106d) - zlomenina kĺbového výbežku - kondylu okcipitálnej kosti nepriznal, nakoľko napriek podrobnému preštudovaniu zaslanej zdravotnej dokumentácie v CT nálezoch nie je popísaná zlomenina kondylu okcipitálnej kosti, č. 246c) - šok ťažkého stupňa - nepriznal navýšenie položky, nakoľko dôvody uvedené v posudku o bolestnom sú základnými úkonmi pri ťažkom šoku. Žalobkyňa bola pred podaním žaloby riadne a včas oboznámená s dôvodmi nepriznania položiek, každá jedna položka prípadne jej navýšenie, je pritom sama osebe spôsobilým predmetom žaloby. Keďže nepriznané položky č. 82b), 86b) vľavo a 86e) vľavo, č. 83, č. 81 c) a č. 246c) boli riadne zdôvodnené, a to každá osobitne, a i napriek tomu ich žalobkyňa uplatnila touto žalobou, nemožno pričítať zodpovednosť žalovanému za to, že s plnenou pol. č. 106d) ostatné nesúvisiace položky č. 82b), 86b) vľavo a 86e) vľavo, č. 83, č. 81c) a č. 246c) bez akéhokoľvek vysvetlenia a teda bez udania dôvodu vzala žalobkyňa späť. Jediná žalovaným plnená položka po podaní žaloby č. 106d) nijako nesúvisí s ostatnými žalovanými položkami. Preto nemôže platiť, že ostatné žalované položky - č. 82b), 86b) vľavo a 86e) vľavo, č. 83, č. 81 c) a č. 246c) boli vzaté späť len preto, že žalovaný plnil č. 106d), lebo nie sú v žiadnej vzájomnej príčinnej súvislosti. To, že žalovaný plnil dodatočne, nemohlo žalobkyňu nijako ovplyvniť v tom, že sa rozhodla zrazu už nežalovať iné nesúvisiace položky: č. 82b) zlomenina viac ako piatich rebier s dislokáciou, 86b) poúrazový zavretý pneumotorax vľavo a 86e) poúrazové krvácanie do hrudníka liečené konzervatívne vľavo, č. 83 roztrhnutie/pomliaždenie pľúc vľavo a č. 246c) - šok ťažkého stupňa. Rovnako sa nestotožnil s názorom, že výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania, žiadne tu totiž neprebehlo, a navyše tento princíp z logiky veci by bolo možné uplatniť len, ak by existovalo meritórne rozhodnutie, ktoré tu ale absentuje. Nesúhlasil ani s tým, že by sa procesná zodpovednosť mala vykladať extenzívne. Procesná zodpovednosť sa musí vykladať ako vzťah založený na základe príčinnej súvislosti a táto musí byť priama, nie následná/odvodená/nepriama. Ak raz žaluje žalobkyňa zlomeninu kĺbového výbežku pol. č.106d a popri tom tvrdí, že ostatné žalované položky 82b), 86b) vľavo a 86e) vľavo, č. 83, č. 81c) a č. 246c) bez priamej príčinnej súvislosti k uhradenej pol. č.106d vzala späť navodzujúc dojem, že sa tak stalo pre úhradu, v skutočnosti ale úhrada pol. 106d nemá nič spoločné s ostatnými žalovanými položkami, potom sa o príčinnú súvislosť medzi jej späťvzatím a čiastočným plnením nejedná. Položka 106d sa týka chrbtice a za túto bolo poskytnuté plnenie žalované v tomto konaní. Položky 82b, 86b, vľavo a 86e vľavo, č. 83, č. 81c sú položky týkajúce sa hrudníka, položka 246c-ostatné druhy poranení, čiže tieto nepriznané položky sa týkajú úplne inej časti tela a za tieto nebolo poskytnuté plnenie. Ak by aj pripustil záver tvrdený žalobkyňou, čo nepripúšťa, potom by sa žalovaný nikdy náhrady trov nedomohol, keď akákoľvek malá časť žalovaného nároku plnená po podaní žaloby by založila automaticky plnú náhradu trov žalobkyne, a to bez ohľadu na to, že by čiastočné plnenie nemalo žiaden súvis s prevažnou časťou nároku (ov), pre ktoré vzala žalobkyňa žalobu späť bez uvedenia dôvodu. V plnom rozsahu napádal výrok o povinnosti nahradiť trovy konania pre nesplnenie procesných podmienok. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Konajúci súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k náhrade
trov riadne neodôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré zásadným spôsobom spochybňovali správnosť záveru súdu. Bez rozumného zdôvodnenia tak prvostupňový súd na tých istých skutkových okolnostiach založil svoje zásadne iné, protichodné a prekvapivé rozhodnutie ohľadne náhrady trov. Mal za to, že procesné konanie sa má riadiť princípom všeobecnej spravodlivosti tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Takému výsledku však nezodpovedá priznanie náhrady trov žalobkyni s poukazom na vyššie uvádzané dôvody. Len samotný fakt, že právnym základom jednotlivých nárokov je náhrada za bolesť neznamená, že sa právne jedná o nárok jediný, naopak minimálne každá položka je samostatne uplatniteľným a žalovateľným nárokom, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že boli nároky uplatnené jednou žalobou. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru posúdenia otázky procesného zavinenia strán sporu. Rozhodnou má byť skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť, v danom prípade však žalovaná vyše 87 % žalobcových nárokov neplnila. Ak inak nie, potom sú žalovanou uvádzané dôvody minimálne dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a nutnosťou aplikácie § 257 CSP, teda nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Žiadal priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 10. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). 12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca vzal žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 13. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo 14.9.2011). 14. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou voči žalovanému domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 6 180 € s príslušenstvom. Podaním zo dňa 4.11.2021 vzala svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu plnenia žalovaným vo výške 811 € s tým, že na uhradení zvyšku uplatnenej istiny vo výške 5 369 € netrvá a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak pokiaľ ide o trovy konania, mal za to, že žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania, pretože jej plnil bolestné vo výške 811 € po podaní žaloby z dôvodu, že mu žalobkyňa až dodatočne poskytla snímky CT, bez ktorých nebolo možné posúdiť jej zdravotný stav a poskytnúť jej bolestné, poukazujúc pritom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je uplatnený nárok potrebné aj riadne preukázať. Za situácie, keď orgány činné v trestnom konaní skúmali zdravotný stav poškodenej žalobkyne znalcom a žalobkyňa predložila žalovanému iný lekársky posudok, bolo logicky snahou žalovaného získať doplňujúce informácie, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, či dodatočné nároky sú oprávnenými. Preto žalovaný 3 týždne
po uplatnení nároku požiadal žalobkyňu o predloženie zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa úrazu po dobu liečenia 07/2019-12/2020. Žalobkyňa však takéto dôkazy v rámci 3-mesačnej lehoty nepredložila, a teda nárok riadne nepreukázala. Až keď žalovaná nárok zamietla, predložila žalobkyňa dodatočne dôkaz, na základe ktorého bolo možné pristúpiť k plneniu, to že sa tak stalo po podaní žaloby, nenastalo z dôvodov na strane žalovanej. Pokiaľ by žalobkyňa včas riadne nárok preukázala, plnil by žalovaný pred podaním žaloby. Nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že bude plniť preventívne bez riadneho preukázania nároku. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 5 369 € späť bez udania dôvodu, zastavenie konania v tejto časti teda taktiež zavinila žalobkyňa. Treba prisvedčiť žalovanému, že vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný neplnil žalobkyni bez preukázania nároku, ale po doplnení dôkazov žalobkyňou, na čo ju vyzval, nemožno mu pričítať zavinenie zastavenie konania v časti 811 €, pretože síce plnil po podaní žaloby v tejto sume, avšak zavinením žalobkyne, ktorá mu až na jeho výzvu neskôr doklady preukazujúce jej nárok doložila. Čo sa týka späťvzatia žaloby vo zvyšnej časti žaloby v sume 5 369 €, v tejto časti späťvzatie žaloby žalobkyňa neodôvodnila, len uviedla, že už na tejto sume netrvá, preto procesne v tejto časti zavinila zastavenie konania. 15. Súd prvej inštancie aj vo svojom predchádzajúcom uznesení aj konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 811 € z dôvodu plnenia žalovaným, ktorý by jej však bol plnil skôr v prípade, ak by došlo k riadnemu a včasnému poskytnutiu súčinnosti zo strany žalobkyne a vo zvyšnej časti bez udania dôvodu, majúc za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa, avšak žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, čomu by bol zodpovedal výrok o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému. Avšak v rozpore s jeho odôvodnením vo výroku predchádzajúceho uznesenia uviedol, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“. 16. Preto aj odvolací súd uznesením zo dňa 31. marca 2023 č.k. 4Co/12/2023-213 toto predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pre vyššie uvedený rozpor výroku o trovách konania s jeho odôvodnením, čo súd prvej inštancie zrejme nepochopil a novým napadnutým uznesením rozhodol v rozpore s jeho prvým záverom a odôvodnenie tohto napadnutého uznesenia je ešte zmätočnejšie a založené na nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave. Pokiaľ konštatoval, že predmetom konania bola náhrada škody na zdraví, ktorého výška závisí od znaleckého dokazovania, toto jeho konštatovanie sa na daný prípad nevzťahuje, nakoľko nešlo o meritórne rozhodnutie vo veci rozsudkom, ktorého výsledok by bol závisel od znaleckého dokazovania. 17. Žalobkyňa, ktorá požadovala od žalovaného zaplatenie sumy 6 180 € s príslušenstvom a podaním zo dňa 4.11.2021 vzala svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu plnenia žalovaným vo výške 811 € s tým, že na uhradení zvyšku uplatnenej istiny vo výške 5 369 € netrvá, teda k späťvzatiu žaloby v tejto sume došlo bez odôvodnenia a k späťvzatiu žaloby v sume 811 €, ktorú jej uhradil žalovaný po podaní žaloby, avšak oneskorené plnenie z jeho strany bolo zapríčinené žalobkyňou pre oneskorené doloženie podkladov potrebných pre žalovaného na jeho výzvu. Preto odvolací súd dospel k záveru, že k procesnému zavineniu nedošlo zo strany žalovaného, ktorému vznikol aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, avšak žiadne trovy tohto konania mu nevznikli. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 % (trovy vznikli žalovanému na zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.