Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Tos/124/2024 1124012641 24. 10. 2024 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2024:1124012641.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obvineného F. S. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 12T/7/2024 zo dňa 08.10.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2024 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e s a prvostupňové uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinený F. S., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., L. nám. XX prepúšťa
z
väzby
s tým, že ihneď nastúpi výkon trestu odňatia slobody vo veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 43T/7/2023. odôvodnenie: dňa 08.10.2024 bola podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietnutá žiadosť obvineného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu. Zároveň samosudca podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvineného a nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. V odôvodnení uznesenia samosudca uviedol, že dôvodné podozrenie, že sa obvinený dopustil žalovaných skutkov, vyplýva prioritne z priznania obvineného. Z hľadiska väzobného dôvodu podľa § 71 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku poukázal samosudca na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe, a to konkrétne v uznesení Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 7Tp/30/2024 zo dňa 01.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/14/2024 zo dňa 12.04.2024 a v uznesení Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5Tp/33/2024 zo dňa 29.05.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/88/2024 zo dňa 05.08.2024. V konkrétnostiach poukázal samosudca na fakt, že obvinený bol doposiaľ 36 x súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Súčasne poukázal aj na paralelne vedené trestné stíhania, ktoré len umocňujú dôvod preventívnej väzby. Dohľad probačného a mediačného úradníka nepovažoval samosudca za dostatočný pre dosiahnutie účelu väzby, a to z dôvodu sklonu obvineného permanentne porušovať spoločenské normy. Možnosť regulácie obvineného inštitútom súdneho dohľadu je neistá a takýto dohľad by ani nedosiahol želaný efekt. Preto súd prvého stupňa, s ohľadom na osobu obvineného neprijal jeho sľub a väzbu nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil tým, že súd nevysvetli, ako môžu paralelne vedené trestné stíhania umocňovať dôvod preventívnej väzby. Predmetné konania sú navyše vedené za skutky, ktoré mali byť spáchané niekoľko rokov pred skutkami, pre ktoré je vedené konanie v tejto trestnej veci. Dôvod väzby v jeho prípade nie je daný, a ak by aj v minulosti existoval, tak tento už pominul, čo zakladá obligatórny dôvod na prepustenie obvineného z väzby. Obvinený nesúhlasil s tým, že by na neho predchádzajúce odsúdenia nemali žiaden výchovný vplyv, pretože po jeho poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa zamestnal v spoločnosti SYSTEM-SK, s.r.o. ako skladník, pričom sa jednalo o jeho prvé zamestnanie v živote. Práve jeho predchádzajúce odsúdenia ho viedli k tomu, aby sa pokúsil o nápravu svojho života, čo sa mu aj pomerne dlhú dobu, až do momentu skratového konania, darilo. Počas výkonu väzby mal možnosť zamyslieť sa nad svojím doterajším životom, prehodnotiť svoje konanie a dospel k záveru, že niektoré životné situácie by určite riešil inak ako páchaním trestnej činnosti. Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či je v danom štádiu konania možné väzbu nahradiť písomným sľubom, respektíve dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najmä s ohľadom na charakter trestnej činnosti - drobné krádeže a spôsob ich páchania, sa nahradenie väzby javí ako dostatočný inštitút, pretože obvinenému je možné zabrániť v nežiaducom správaní aj inými prostriedkami. Obhajca navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a aby rozhodol o prepustení obvineného z väzby na slobodu. V prípade, ak by zistil existenciu dôvodu väzby, navrhol túto nahradiť prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností. Prokurátor sa k sťažnosti nevyjadril. Vec bola sťažnostnému súdu predložená dňa 15.10.2024. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná, avšak z iného ako ním uvádzaného dôvodu. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81. Podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a
obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a. Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Sťažnostný súd vlastnou úradnou činnosťou zistil, že obvinenému bol dňa 22.10.2024 nariadený výkon spoločného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a to na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 43T/7/2023 zo dňa 04.06.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/122/2024 zo dňa 22.10.2024, právoplatným dňa 22.10.2024. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. III. ÚS 79/2000 zo dňa 31.05.2001 konštatoval prednosť výkonu trestu odňatia slobody pred výkonom väzby v prípade existencie niektorého z dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku s odôvodnením, že výkon trestu odňatia slobody predstavuje formu pozbavenia osobnej slobody, ktorá nadväzuje na právoplatné uznanie viny a uloženie trestu, pričom dotknutú osobu tu už nechráni prezumpcia neviny. Väzba je však pozbavením osobnej slobody, ktorá nadväzuje len na vznesené obvinenie (prípadne podanú obžalobu) a väzobné dôvody, pričom trestne stíhanú osobu tu chráni prezumpcia neviny. Z principiálneho hľadiska preto nemožno pripustiť, že by v priebehu výkonu trestu odňatia slobody vrátane realizácie obmedzení podľa § 74a Trestného poriadku nebolo možné zabezpečiť dostatočne tiež účel väzby v inej trestnej veci. Pozbavenie osobnej slobody, ktorá je ústavne chránená v čl. 17 ústavy, má svoj ústavný rámec a presné pravidlá. Z nich okrem iného vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody a väzba sú dva odlišné spôsoby pozbavenia osobnej slobody, ktoré sú podmienené aj odlišnými právnymi dôvodmi. V prípade ich stretu (v dvoch trestných veciach) má prednosť trest odňatia slobody preto, lebo nadväzuje na právoplatné uznanie viny a uloženie trestu a počas jeho trvania možno zabezpečiť aj účel väzby (zabezpečenie účelu trestu odňatia slobody výkonom väzby do úvahy neprichádza). Z nariadenia výkonu trestu vyhotoveného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3To/122/2024 zo dňa 22.10.2024 vyplýva, že obvinenému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, ktorý doposiaľ nenastúpil. Nakoľko teda vyšlo najavo, že u obvineného bol nariadený výkon trestu odňatia, dôvod na jeho ďalšie väzobné stíhanie odpadol. Súd prvého stupňa pritom nemal v čase rozhodovania vedomosť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Sťažnostný súd zároveň konštatuje, že nezistil rozptýlenie dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu obvineným S. do takej miery, aby bolo možné konštatovať zjavnú neopodstatnenosť vedeného trestného stíhania. Do vydania napadnutého uznesenia samosudca vo veci navyše meritórne, avšak zatiaľ neprávoplatne rozhodol o vine obvineného, čo samo osebe zosilňuje dôvodné podozrenie vo vzťahu k obvinenému. Samosudca odôvodnil materiálny základ väzby skutkovými okolnosťami v súlade s § 72 ods. 2 Trestného poriadku, keď poukázal na dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, na základe ktorých je trestné stíhanie F. S. stále opodstatnené. Súčasne sťažnostný súd konštatuje, že aj v čase vydania napadnutého uznesenia pretrvával u obvineného dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku spočívajúci v obave z pokračovania v trestnej činnosti, pričom takáto obava vyplýva z osoby obvineného, ktorý je dlhoročným recidivistom, opakovane sa dostávajúcim do rozporu so zákonom. Avizovaná životná náprava obvineného, v podobe zaradenia sa do pracovného procesu po jeho poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, je síce chvályhodná, avšak je len priblížením sa k bežnému životnému štandardu. To, že svoje protiprávne konanie obvinený definoval ako skratové, nijako neznižuje jeho nebezpečnosť, právne naopak, len potvrdzuje potenciál obvineného opakovane a aj bez objektívnej príčiny páchať trestnú činnosť.
Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a z dôvodu prednosti nariadeného výkonu trestu odňatia slobody pred väzbou rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.