Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/108/2024 1124200731 04. 12. 2024 JUDr. Peter Šamko ECLI:SK:KSBA:2024:1124200731.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Petra Lizúcha a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného Z. M.,s pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 14Tk/1/2024 zo dňa 14.08.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.decembra 2024 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 14Tk/1/2024 zo dňa 14.08.2024 vo výroku, ktorým bolo podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. uložené obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 14Tk/1/2024 zo dňa 14.08.2024 bol obžalovaný Z. M. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby najneskôr od 02. 06. 2023 na území Slovenskej republiky, prevažne v meste Bratislave vyhľadával vhodnú osobu spôsobilú predávať omamné a psychotropné látky, ktoré by v pravidelných intervaloch zo Spolkovej republiky Nemecko dodával vo väčšom množstve 1 až 2 kg kokaínu, a to za účelom jeho následnej distribúcie na území Slovenskej republiky, pričom po tom ako takúto osobu, ktorou bol A. N., vyhľadal, dňa 08. 09. 2023 doviezol do mesta Bratislava osobe A. N. kontrolnú vzorku o celkovej hmotnosti 6978mg, ktorá obsahovala účinnú látku kokaín, s obsahom minimálne 10 mg absolútneho kokaínu vo forme bázy, pričom po následnej komunikácii a vzájomnej dohode s A. N. na ďalšom obchode dňa 23. 09. 2023 v čase o 12:12 hodine v meste Bratislava, na parkovisku prislúchajúcemu nákupnému centru BORY MALL, Lamač 6780, A. N. predal 1 balíček v tvare tehly, zabalený v čiernej nepriehľadnej igelitovej fólii nachádzajúci sa v igelitovej taške červenej farby, ktorý obsahoval biely zlisovaný hrudkovitý materiál s hmotnosťou 998,88 gramov a priemernou koncentráciou účinnej látky 79,2% hmotnostných kokaínu (vyjadrené ako voľná báza), o ktorom sa vyjadril, že ide o kokaín o hmotnosti 1 kg za sumu 50.000,- Eur, pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok a obvinený nemal oprávnenie alebo povolenie na nakladanie s takouto látkou a uvedené množstvo kokaínu, ktoré bolo predmetom predaja zodpovedá 26370 - 79111 obvykle jednorazovým dávkam drogy a množstvu kokaínu s hmotnosťou 998,88 gramu, pri bežnej cene jedného gramu kokaínu v 2. štvrťroku 2023 v Bratislavskom kraji á 70 - 120,- Eur za gram, predstavuje celkovú hodnotu 69.921,60 Eur až 119.865,60 Eur zistenej látky, Za to bol obžalovanému uložený podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu Samsung Galaxy S 10 s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Z. M., ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že namieta výrok o uložení ochranného ambulantného liečenia. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný je dlhoročný ťažko závislý probant, čo napokon vyplýva aj z dokladov znalcov aj z Nemecka, kde mu bolo rovnako nariadené ústavné liečenie. Záver slovenskej znalkyne, že sa dohodla s klientom na ústavnej liečbe je absolútne neakceptovateľný. Ak lekár konštatuje vo svojich záveroch to čo ona, je vylúčené, aby sa dohadovala s takouto persónou o tom, aké liečenie je môže prospievať, čo sama musí vedieť najlepšie. Majú dôvodné pochybnosti, že klient žiadal ambulantnú liečbu a prosí o pomoc vo forme ústavnej liečby, pretože sa obáva, že bez tejto by situáciu nezvládol a má rodinu, narodilo sa mu dieťa. Navyše, v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., čo je evidentne tento prípad, nakoľko motivácia probanta vyplýva nielen z jeho priebehu a okolností, ale aj zo záverov znaleckého posudku s tým, že aj pri zadržaní bol probant ťažko pod vplyvom uvedených látok. Súd mal preto uložiť ochranné liečenie ústavnou formou a nie ambulantnou formou. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa vyjadril obhajca obžalovaného JUDr. Peter Schmidl ako aj obhajkyňa obžalovaného JUDr. Silvia Turcsányiová. Obhajca obžalovaného uviedol, že v podrobnostiach poukazuje na písomné dôvody podaného odvolania. Je názoru, že boli splnené podmienky na uloženie ústavného liečenia a preto navrhol, aby krajský súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním. Domnieva sa, že pri ochrannom liečení sa neuplatňuje zákaz zmeny k horšiemu na podklade odvolania obžalovaného. Myslí si, že treba vychádzať z medicínskeho hľadiska, čo je pre obžalovaného prospešnejšie. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že poukazuje na ustanovenie § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a uložil ochranné liečenie ústavnou formou v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný nechcel nič uviesť. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tak krajský súd pripomína, že obžalovaný podal odvolanie výlučne iba do výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré mu bolo uložené ambulantnou formou s tým, že sa domáha uloženia tohto ochranného liečenia ústavnou formou. Vzhľadom k uvedenému a obmedzenému revíznemu princípu uplatňovanému v odvolacom konaní, preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok iba ohľadne oddeliteľného výroku o uložení ochranného liečenia a konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že zvyšné výroky napadnutého rozsudku (výrok o vine a treste) nepreskúmaval. Krajský súd dospel k záveru, že mestský súd pri ukladaní ochranného liečenia obžalovanému postupoval v rozpore so zákonom a to v dvoch smeroch. V prvom rade použil pri ukladaní ochranného liečenia iba ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák., ktoré hovorí o forme ukladaného ochranného liečenia, avšak už nie o dôvode, prečo bolo ochranné liečenie obžalovanému uložené. Súd prvého stupňa teda vo výrokovej časti vôbec nešpecifikoval z akých dôvodov uložil obžalovanému ochranné liečenie, teda neuviedol poukaz na konkrétny zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 73 Tr. zák. Druhým, a závažnejším pochybením, ktoré bolo zároveň aj kasačným dôvodom, bola skutočnosť, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore
s ustanovením § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák., ktoré vyslovene prikazuje uložiť obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou, ak sa ochranné liečenie ukladá podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a to popri treste odňatia slobody, ktorého výkon nie je podmienečne odložený. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a dôvod ochranného liečenia vychádza z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (obidve zákonné podmienky spĺňa aj trestná vec obžalovaného), môže byť ochranné liečenie uložené iba ústavnou formou. Pokiaľ teda súd prvého stupňa v danej trestnej veci chcel ukladať obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie mohol ho uložiť podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Tr. zák. iba ústavnou formou. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore so zákonom aj v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku, nakoľko mestský súd pri ukladaní ochranného liečenia vychádzal zo znaleckého psychiatrického posudku MUDr. Denisy Meszárosovej, ktorý na hlavnom pojednávaní prečítal ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. Súd prvého stupňa opomenul, že ide o znalecký posudok vypracovaný v tejto trestnej veci, ktorý teda nie je listinným dôkazom, ale je znaleckým posudkom, čo je odlišný dôkazný prostriedok (§ 268 Tr. por.). Znalecký posudok možno na hlavnom pojednávaní vykonať tak, že buď sa vypočuje na hlavnom pojednávaní znalec, alebo sa jeho znalecký posudok na hlavnom pojednávaní prečíta, ak s tým prokurátor a obžalovaný súhlasia (§ 268 ods. 2 Tr. por.). Pokiaľ súd prvého stupňa prečítal znalecký posudok ako listinný dôkaz a to navyše aj bez súhlasu obžalovaného a prokurátora, postupoval v rozpore s ustanovením § 268 ods. 2 Tr. por. Trestný poriadok rozlišuje v rámci dôkazných prostriedkov medzi znaleckým posudkom a listinným dôkazom (§ 119 ods. 3 Tr. por.) a preto aj vykonávanie dôkazov na hlavnom pojednávaní obsahuje osobitné ustanovenie pre vykonávanie znaleckého posudku (§ 268 Tr. por.) a osobitné ustanovenie pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 269 Tr. por.). Znalecký posudok by bolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz iba vtedy, ak by bol tento znalecký posudok zabezpečený (pribratý znalec) v inom konaní (napríklad v inom trestnom konaní obžalovaného, respektíve napríklad v civilnom konaní), čo nie je posudzovaný prípad. Toto pochybenie súdu prvého stupňa nebolo napravené ani v odvolacom konaní, nakoľko procesné strany nenavrhli doplnenie dokazovania v tomto smere a obžalovaný túto vadu v podanom odvolaní nenamietal. Krajský súd uzatvára a opakuje, že obžalovanému nebolo možné ukladať ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, keďže to zakazuje ustanovenie § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák. a preto napadnutý výrok o ochrannom liečení zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Pri zvažovaní, či je možné obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ako sa ho domáhal obžalovaný v podanom odvolaní, musel krajský súd vychádzať z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., z ktorého vyplýva, že v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. V danom prípade prokurátor nepodal vôbec odvolanie a preto dospel odvolací súd k názoru, že obžalovanému nie je možné uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, nakoľko by išlo o zmenu napadnutého výroku v neprospech obžalovaného a to na podklade odvolania obžalovaného. Takýto postup pritom ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. zakazuje. Krajský súd je názoru, že možnosť odvolacieho súdu zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného iba na podklade odvolania prokurátora sa týka nielen výroku o vine a treste, ale aj výroku o ochrannom opatrení, teda aj ochrannom liečení, nakoľko aj ochranné liečenie je sankcia (§ 31 ods. 1 Tr. zák.). Ústavná forma ochranného liečenia je pritom vždy prísnejšia forma ako ambulantná forma liečenia, nakoľko sa musí vykonávať v zdravotníckom zariadení a nie na slobode. Aj z tohto dôvodu ustanovenie § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák. zakazuje ukladať ochranné liečenie ambulantné z dôvodov podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v prípadoch, v ktorých bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ obhajca poukazoval na medicínske hľadisko, tak to nemôže byť pri určovaní ktorá forma výkonu ochranného liečenia je pre obžalovaného prísnejšia rozhodujúce, nakoľko medicínsky aspekt ma tak ambulantný ako aj ústavný výkon ochranného liečenia. Obžalovaný teda disponoval v danej trestnej veci oprávnením napadnúť odvolaním výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, avšak mohol sa domáhať iba priaznivejšieho rozhodnutia oproti výroku, ktorý urobil súd prvého stupňa, avšak priaznivejším rozhodnutím nie je zmena výkonu ambulantného ochranného liečenia na liečenie ústavné. Vzhľadom k uvedenému, nemohol krajský súd vyhovieť odvolaniu obžalovaného a uložiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Rovnako tak nemohol ponechať v platnosti ani výrok o ochrannom liečení ambulantnom, ktorý je uvedený v napadnutom rozsudku, nakoľko ten je v rozpore s
ustanovením § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák. a predchádzalo mu nezákonne vykonané dokazovanie. Krajský súd preto rozhodol na podklade odvolania podaného obžalovaným tak, že iba zrušil výrok o uložení ochranného liečenia uvedený v napadnutom rozsudku a to bez ďalšieho, teda bez toho, aby bol tento výrok nahradený iným výrokom, nakoľko takýto postup by bol v rozpore so zákonom (z vyššie uvedených dôvodov). S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.