Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/72/2023 1219207049 22. 05. 2024 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2024:1219207049.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: S. H. M. V. X. Í. H. , J. O. XX.X.XXXX, Y. G. G., X. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária PRAVDA s.r.o., IČO: 54 372 178, Bratislava, Kalinčiakova č. 33, za ktorú koná JUDr. Oliver Pravda, LL.M., proti žalovanému: aphaus architekti, s.r.o., IČO: 50 358 111, Bratislava, Jegého č. 10, zastúpený spoločnosťou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., IČO: 47 238 674, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 2, za ktorú koná JUDr. Ján Amos Florián Gajniak, o zaplatenie sumy 1.880,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 26. októbra 2022, č.k. 12 C 73/2019-138, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. marca 2023, č.k. 12 C 73/2019-182, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 26. októbra 2022, č.k. 12 C 73/2019-138, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. marca 2023, č.k. 12 C 73/2019-182, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.10.2022, č.k. 12 C 73/2019-138, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.3.2023, č.k. 12 C 73/2019-182 (opravené meno žalobcu), I. žalobu zamietol; II. žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 10.12.20219, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.880,- € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.7.2019 zadal prostredníctvom webového sídla žalovaného (www.aphaus.sk) objednávku na projektovú dokumentáciu rodinného domu typu „cuatro“. Hneď v objednávke uviedol, že miesto výstavby rodinného domu bude v Rakúsku, konkrétne v O. Z., v katastrálnom území O. Z., na parcele č. XXX/XX. Žalovaný prijatie objednávky potvrdil v rovnaký deň, pričom ho požiadal o kontrolu správnosti údajov, nakoľko tieto budú uvedené v projektovej dokumentácii k domu a zároveň ho ubezpečil, že o ďalšom postupe ho bude informovať. Ďalší deň (9.7.2019) mu žalovaný zaslal e-mail, v ktorom ho informoval, že jeho objednávka bude platná až po zaplatení zálohy vo výške 1.800,- € na účet žalovaného a tak bezodkladne túto zálohu zaplatil. Následne prebehla telefonická komunikácia medzi ním a žalovaným, kedy sa žalovaný zaviazal dodať projektovú dokumentáciu potrebnú k postaveniu rodinného domu v Rakúsku, najneskôr do dňa 19.7.2019. V rámci komunikácie medzi ním a žalovaným sa opakovane dopytoval, či je žalovaný schopný vypracovať kompletnú projektovú dokumentáciu potrebnú na postavenie rodinného domu pre úrady v Rakúsku a žalovaný ho opakovane ubezpečil, že má skúsenosti s projektami v Rakúsku i rakúskymi úradmi, realizoval projekty v Rakúsku a že mu všetko vypracuje a dodá tak, aby mohol bez problémov získať všetky potrebné
povolenia pre postavenie domu „cuatro“ v Rakúsku na základe podkladov od žalovaného. Dňa 15.7.2019 mu zaslal žalovaný vizualizácie rodinného domu „cuatro“, išlo o šesť obrázkov vo formáte jpg. Dňa 19.7.2019 po jeho urgencii mu zaslal žalovaný „podklad pre dom“ vo formáte dwg, ako vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi ním a žalovaným, pričom ho žalovaný vyzval, aby sa pokúsil tieto podklady použiť pre spracovanie podkladov potrebných na vydanie všetkých povolení na dom v Rakúsku. Následne dňa 6.8.2019 opäť požadoval dodanie kompletnej dokumentácie pre vydanie všetkých povolení na stavbu domu v Rakúsku. Žalovaný mu v rovnaký deň odpovedal, že posiela takmer hotový projekt pre vypracovanie „Einreichplanu“, teda dokumentácie potrebnej pre vydanie povolení na stavbu domu v Rakúsku a požiadal ho, aby mu povedal, či sú tie podklady postačujúce alebo nie a či ešte niečo potrebuje. Nakoľko nemá skúsenosti s procesom povoľovania stavieb rodinných domov v Rakúsku, spoliehal sa na odbornosť a opakované ubezpečenia žalovaného a zaslal podklady od žalovaného na príslušný úrad v Rakúsku za účelom získania všetkých potrebných povolení. Taktiež požiadal žalovaného o kontakt na stavebné firmy, ktoré realizovali projekty vypracované žalovaným v Rakúsku za účelom nacenenia stavby rodinného domu „cuatro“ na konkrétnej parcele. Ďalej požiadal doplnenie podkladov pre rodinný dom, nakoľko mu žalovaný nedodal ani osadenie domu na pozemok v Rakúsku. Následne dňa 9.8.2019 žalovaný na základe jeho urgencie poslal aj osadenie domu na pozemok a dodal, že ešte nemá vypracovanú statiku pre dom, pričom všetko dodá najneskôr od 19.8.2019 do 23.8.2019. Odo dňa 9.8.2019 pravidelne urgoval dodanie požadovaných kompletných podkladov pre vydanie všetkých stavebných povolení pre rodinný dom „cuatro“ v Rakúsku. Ukázalo sa, že žalovaný nemá absolútne žiadnu znalosť o tom, aká dokumentácia je potrebná pre vydanie všetkých potrebných povolení pre stavbu rodinného domu v Rakúsku. Potom ako žalovaný niekoľkokrát nedodržal finálny termín dodania týchto dokumentov, t. j. najneskôr do dňa 23.8.2019, rozhodol sa upozorniť žalovaného, že ak mu nedodá všetky potrebné podklady, ktoré od neho od začiatku júla 2019 požadoval, pričom tak nespraví ani v dodatočnej primeranej lehote na dodanie celej potrebnej dokumentácie do konca augusta 2019, tak odstúpi od dohody so žalovaným a bude požadovať vrátenie celej zálohy z dôvodu, že ho žalovaný celý čas zavádzal a nedodal mu nič z toho, čo si objednal. Dodnes nedisponuje kompletnou dokumentáciou ako požadoval, potrebnú pre získanie stavebného povolenia na dom v Rakúsku. Keďže žalovaný ani do dňa 6.9.2019 po predchádzajúcom upozornení a poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie mu nedodal všetky potrebné doklady na získanie povolenia na stavbu rodinného domu v Rakúsku, dňa 6.9.2019 odstúpil od dohody so žalovaným a zrušil objednávku na projektovú dokumentáciu na rodinný dom „cuatro.“ V nadväznosti na to dňa 15.10.2019, po predchádzajúcich urgenciách, vyzval žalovaného i písomne o vrátenie zálohy vo výške 1.880,€ a uviedol, že odstupuje z dôvodu omeškania, ako aj z dôvodu, že projekt, ktorý mu žalovaný ponúkol nie je akceptovaný v Rakúsku, čo žalovaný ako odborne spôsobilá osoba mal vedieť. Plnenie zo strany žalovaného nezodpovedalo jeho predstavám a účelu uzavretej zmluvy, čo mala byť stavba rodinného domu v Rakúsku i všetky príslušne podklady pre stavbu v Rakúsku. Následne žalovaný začal ospravedlňovať nedostatok svojej odbornej spôsobilosti, chybné vypracovanie dokumentov v rozpore s objednávkou a sústavné odďaľovanie termínu dodania tým, že projekt od nich neslúži na úradný styk v Rakúsku. Toto v rozpore so svojimi predošlými tvrdeniami a ubezpečeniami uviedol žalovaný prvýkrát od zadania objednávky až dňa 15.10.2019. Následne po viacerých jeho urgenciách sa žalovaný rozhodol zálohu vo výške 1.880,- € nevrátiť. On od úplného začiatku jasne deklaroval čo požaduje vypracovať, na aký účel to potrebuje a že všetko čo si objednáva, je potrebné na účely stavby rodinného domu v Rakúsku. Dal do pozornosti ustanovenia § 45, § 46 zákona č. 50/1976 (správne Zb., poznámka odvolacieho súdu) s tým, že žalovaný si do dnešného dňa nesplnil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. a/, b/, c/, pretože okrem iného nevypracoval dokumentáciu potrebnú na vydanie územného rozhodnutia v Rakúsku a nevypracoval ani projekt potrebný na vydanie stavebného povolenia v Rakúsku napriek tomu, že ho ubezpečil, že s tým má skúsenosti, že takúto dokumentáciu už robil a že mu takúto dokumentáciu potrebnú pre stavbu rodinného domu v Rakúsku dodá v stanovenom termíne. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalovaného zverejnených na jeho webovom sídle (https://aphaus.sk/obchodne-podmienky/) sa hovorí o dvoch druhoch poskytovaných služieb žalovaným, a to buď o vypracovaní projektu rodinného domu alebo o použití projektovej dokumentácie. V časti hovoriacej o projektoch rodinných domov je uvedené, že výška záloh je 300,- € a je rovnaká pre všetky rodinné domy. V prípade objednania doplnkových služieb ako osadenie projektu na pozemok, prípadne zapracovanie zmien v projektovej dokumentácii, sa výška zálohy po dohode môže navýšiť. Nakoľko od začiatku potreboval vypracovať projektovú dokumentáciu pre stavbu v Rakúsku, tak si objednal všetky doplnkové služby, čo navýšilo výšku zálohy až na sumu 1.880,- €, teda ide o viac ako šesťnásobok bežnej zálohy za ktorýkoľvek rodinný dom v ponuke žalovaného. Aj z tohto je zrejmé, že nechcel len obrázky domu, ktoré od žalovaného dostal, ale požadoval kompletnú
projektovú dokumentáciu potrebnú pre stavbu rodinného domu v Rakúsku. V nadväznosti na to sa v časti „Podmienky použitia projektovej dokumentácie“ uvádza, že „Objednaná projektová dokumentácia je viazaná výlučne ku konkrétnej parcele, ktorú je nutné uviesť v objednávke.“ Z predloženého dôkazu je zrejmé, že označil konkrétne katastrálne územie a konkrétnu parcelu, ku ktorej si objednal vypracovanie projektovej dokumentácie. Žalovaný ďalej hovorí v tejto časti všeobecných obchodných podmienok o tom, že projektová dokumentácia je jeho autorským dielom. V súlade so zákonom č. 185/2015 Z.z. (Autorský zákon) platí, že projektová dokumentácia je architektonickým dielom, pričom ide o vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti tohto autora. Týmto sa len potvrdzuje, že si objednal projektovú dokumentáciu na dom v Rakúsku. Dal do pozornosti ustanovenie § 556 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého žalovaný nepostupoval, čoho dôkazom je aj neprizvanie ďalších projektantov oprávnených pripraviť projektovú dokumentáciu v Rakúsku, ak to nebol schopný spraviť sám. Naopak ho žalovaný od začiatku uisťoval, že dokáže všetko zabezpečiť podľa jeho požiadaviek a objednávky. Dôkazom toho, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou je aj skutočnosť, že príslušné rakúske úrady nevydali stavebné povolenie na stavbu rodinného domu cuatro z dielne žalovaného na predmetnej parcele v Rakúsku. Ešte poukázal na ustanovenie § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade nie je možné konštatovať, že žalovaný by vôbec začal vykonávať dielo a že ho vykonal s vadami, pretože síce vykonával nejakú činnosť, ale táto činnosť už od začiatku vôbec nebola spôsobilá naplniť jeho požiadavky. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o vadách diela, ale je potrebné konštatovať nevykonanie diela. Podľa jeho názoru je zmluva o dielo neplatná z dôvodu, že táto dokumentácia má obsahovať sprievodnú správu objektu, energetický prepočet projektu, projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie (situáciu, pôdorysy, pôdorys strechy, rezy, pohľady, výpis skladieb konštrukcií, výpis vlastníkov okolitých pozemkov, schematické skice objektu) a na záver energetické prepočty domu. Do dnešného dňa mu napríklad žalovaný nedodal tzv. energetický certifikát, ktorý jednoducho nevie dodať. Túto skutočnosť žalovaný už od zadania objednávky zamlčal, ako aj to, že bez tohto energetického certifikátu nie je možné v Rakúsku vydať stavebné povolenie. Len po dodaní kompletnej uvedenej dokumentácie v nemeckom jazyku by bol projekt pripravený s odbornou spôsobilosťou a bol by spôsobilý na vydanie stavebného povolenia v Rakúsku. Je prirodzené predpokladať, že na akomkoľvek čiastkovom plnení už od zadania objednávky nemal záujem, pretože akékoľvek čiastkové plnenie je pre neho jednoducho nepoužiteľné a úplne bezcenné. Dielo si objednal ako fyzická osoba a tak v tomto vzťahu vystupuje voči žalovanému ako spotrebiteľ. Vo všeobecnosti v zmysle Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ zhotoviteľ je v omeškaní a nevykoná dielo včas, je potrebné mu poskytnúť objednávateľom dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá musí byť primeraná. Až potom, ako táto lehota márne uplynie, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie už zaplateného plnenia. Z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný mal pôvodne dodať riadne vypracovanú projektovú dokumentáciu do 19.7.2019. Tento termín nedodržal, zistilo sa, že nepostupoval s odbornou spôsobilosťou, dielo bolo pre jeho potreby nepoužiteľné a tak žiadal opakovane riadne dodanie diela. Po niekoľkonásobnom posunutí termínu dodania sa žalovaný zaviazal definitívne dodať riadne vypracované dielo v súlade s jeho požiadavkami. Poskytol dodatočnú primeranú lehotu na plnenie do konca augusta 2019, ale ani túto lehotu žalovaný nedodržal, takže od zadania objednávky až do márneho uplynutia dodatočnej doby na plnenie mu nedodal žalovaný dokumentáciu potrebnú pre vydanie stavebného povolenia, až potom ako odstúpil od zmluvy, na čo žalovaného vopred upozornil. Záverom uviedol, že zastáva názor, že v danej veci požíva ochranu ako spotrebiteľ v zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na diaľku na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Jednoznačne formuloval svoje vyhlásenie vyjadrujúce vôľu odstúpiť od zmluvy a doručil ho žalovanému dňa 6.9.2019, tak najneskôr dňa 20.9.2019 mu mal žalovaný vrátiť všetky platby, ktoré od neho prijal a keďže sa tak nestalo, požaduje vrátenie zálohy. 2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle objednávacieho procesu u žalovaného nie je možné získať žiadnu zmluvu a tak jediné, čo žalobca od žalovaného obdržal, je objednávka a obchodné podmienky žalovaného zverejnené na webovej stránke žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že v obchodných podmienkach žalovaného je zdôraznené, že záujemca je povinný uviesť konkrétnu parcelu a adresu na ktorej má byť stavba zrealizovaná. Pokiaľ si žalobca objednal vypracovanie projektovej dokumentácie tak, aby bolo možné dom zrealizovať na parcele v Rakúsku, tak žalovaný bol povinný informovať objednávateľa,
t. j. žalobcu o tom, že na danej adrese nie je schopný vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorú si žalobca objednal. Naopak žalovaný uistil žalobcu, že má skúsenosti s projektovými dokumentáciami a realizáciami rodinných domov v Rakúsku. Nesúhlasil s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného, že žalobca odmietol prevziať projektovú dokumentáciu, nakoľko v čase odstúpenia žalobcu od zmluvy, žiadna projektová dokumentácia vypracovaná nebola. Keby aj bola vypracovaná, nie je použiteľná na účely, na ktoré si ju žalobca objednal. Keďže v čase ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným projektová dokumentácia nebola, žiadal aby na tento dôkaz nebolo prihliadnuté. Zároveň zdôraznil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo viac ako jeden rok dozadu. Celý tento čas mohol žalovaný využiť na to, aby ich mohol pripraviť a dopracovať. Na podporu svojich tvrdení predložil fotku z webovej stránky žalovaného, kde je uvedené čo je to projekt, ktorý má žalovaný vypracovať, keď si ho niekto objednáva. Z tohto dôkazu je zrejmé, že sám žalovaný uvádza, že pre potreby stavebného povolenia je potrebné dopracovať tento projekt v uvedenom rozsahu a cenu za túto službu je možné nájsť v cenníku v časti „doplnkové služby.“ Ďalej sa tam uvádza, že zmeny v projekte je možné vyhotoviť podľa individuálnej dohody. Taktiež poukázal na obchodné podmienky zverejnené na webovej stránke žalovaného, kde sa popisujú podmienky objednania projektu. Tu je uvedené, že projekt RD vždy stojí 300,- € pre všetky typy rodinných domov. Zdôraznil, že žalovaný má vypracovaný projekt rodinného domu vopred a predáva ho komukoľvek ako svoje autorské dielo. Na účely vypracovania projektu nie je potrebné, aby žalovaný vedel, kde konkrétny rodinný dom bude stáť. Žalovaný predáva vopred pripravenú dokumentáciu komukoľvek, kto si ju objedná. Za podstatnú skutočnosť považoval, že žalobcovi nebola projektová dokumentácia nikdy dodaná. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalovaného platí, že dokumentáciu je možné doručiť aj poštou, pričom preberací protokol je objednávateľ povinný podpísať a do 15 dní od prevzatia zásielky poslať naspäť spoločnosti na uvedenú adresu; k tomuto nikdy nedošlo. Keby však aj bola projektová dokumentácia žalobcovi doručená, nebola by spôsobilá na to, aby mohol žalobca podľa nej postaviť rodinný dom v Rakúsku, pretože nič z projektovej dokumentácie nie je možné použiť pre účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku. Žalovaný vo svojich obchodných podmienkach uvádza, že ak dokumentácia nebude prevzatá do 120 dní od vystavenia faktúry, bude objednávka považovaná za zrušenú a záloha prepadne. Žalovaný nepoprel, že žalobca vystupuje v danej veci ako spotrebiteľ. Štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že súhlasí s tým, že žalovaný s odovzdaním projektovej dokumentácie meškal, realizácia projektovej dokumentácie je určitý živý proces, ktorý sa nedá presne stanoviť na konkrétny deň. So žalobcom komunikoval aj o tom, že v čase keď mali žalobcovi odovzdať projektovú dokumentáciu, tak mu jeden poddodávateľ oznámil, že sa mu pokazil počítač. So žalobcom komunikoval žalovaný buď telefonicky alebo e-mailom. Na realizácii takéhoto projektu robí 5 až 6 poddodávateľov, pričom išlo o dovolenkové obdobie. Zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy tesne pred dokončením diela. Žalovaný sa so žalobcom zhruba koncom augusta alebo začiatkom septembra stretol u žalovaného v ateliéri, kde mu rozbalil celú krabicu, v ktorej sa nachádzala projektová dokumentácia, ktorá tvorí prílohu spisu. Zároveň žalobcovi vysvetľoval, že ide o podrobný realizačný projekt, prepracovaný tak, aby chránil žalobcu pred špekuláciami stavebných firiem, žalobca odmietol projekt prevziať. Tomuto osobnému stretnutiu so žalobcom predchádzal ešte telefonický rozhovor niekedy v auguste a vtedy povedal žalobca žalovanému, že on si už niekoho našiel v Rakúsku, nejakú realizačnú firmu, ktorá stavia domy podľa Einreichplanu. Podľa žalovaného ním vypracovaná projektová dokumentácia je spôsobilá k tomu, aby podľa nej bol postavený dom v Rakúsku. Klient má možnosť odstúpiť od zmluvy do troch dní od zaplatenia zálohy, keď sa už rozbehne proces vyhotovovania projektu, záloha slúži na krytie čiastočných nákladov, v prípade že klient zaváha. Už len tá skutočnosť, že žalobca prišiel do slovenského ateliéru svedčí od tom, že vedel ako sa dá postaviť rodinný dom v Rakúsku. K stavbe je potrebný slovenský realizačný projekt, realizačná firma zo Slovenska kvôli cenám a ešte rakúsky povoľovací projekt pre vydanie stavebného povolenia (Einreichplan). Toto ako vyplýva z e-mailovej komunikácie, teda zabezpečenie povoľovacieho projektu, mal zabezpečiť žalobca, predbežne komunikovali, že to vie zabezpečiť na vlastné náklady za zhruba 500,- €. Žalovaný to vedel taktiež zabezpečiť, ale v tom čase za cenu cca 3.200,- € až 3.600,- €. Žalobca túto skutočnosť zrejme časom zistil a našiel takú realizačnú firmu, ktorá projektovú dokumentáciu žalovaného nepotrebovala. Žalobca vo výpovedi uviedol, že projekt tak ako bol vypracovaný žalovaným, nebolo možné použiť v Rakúsku. Tú istú sumu zaplatil inej projektovej spoločnosti, ktorá to bola schopná urobiť podľa rakúskych predpisov. Ako príklad uviedol, že v pôvodnom projekte, ktorý je od žalovaného, sú napríklad okná v kúpeľniach, čo podľa rakúskeho zákona, keďže dom je postavený na hranici pozemku, je zakázané. Taktiež podľa rakúskych predpisov musí byť v každej miestnosti dymový hlásič, elektrika je riešená inak ako na Slovensku, na oknách musia byť bezpečnostné sklá. Na projekt, ktorý vypracoval žalovaný, mu nikto stavebné povolenie nevydá. Súčasťou Einreichplanu je aj energetický certifikát, ktorý je pre rakúske
potreby nepoužiteľný. Nemal vedomosť o tom, že objednaný projekt bude vypracovaný v slovenskom jazyku. Súd prvej inštancie z Obchodných podmienok žalovaného (č.l. 10 spisu) zistil, že projekt rodinného domu je možné objednať osobne, prípadne na webe žalovaného (http://www.aphaus.sk). Objednávka nadobúda platnosť po prijatí zálohy, výška zálohy je 300,- € a je rovnaká pre všetky rodinné domy. V prípade objednania doplnkových služieb ako je osadenie projektu na pozemok, prípadne zapracovanie zmien v projektovej dokumentácii, sa výška zálohy po dohode môže navýšiť. V časti podmienky použitia projektovej dokumentácie sa uvádza, že objednaná projektová dokumentácia je viazaná výlučne ku konkrétnej parcele, ktorú je nutné uviesť v objednávke. Nie je možné ju realizovať bez konzultácie s autorom, na inom mieste ako je uvedené v objednávke. Projektová dokumentácia je majetkom autora, nesmie byť použitá pre výstavbu, publikovaná, reprodukovaná, upravená alebo napodobňovaná bez súhlasu autora podľa autorského zákona č. 618/2017 Z.z., autor má výhradné právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, na ochranu pred zásahom do diela, na autorskú korektúru diela, dozor autora nad zhotovením a iné práva podľa autorského zákona, každá osoba narábajúca s týmto dokumentom je povinná naštudovať si jeho obsah a v prípade nejasností musí tieto zistenia neodkladne oznámiť autorovi a v ďalšom postupe sa riadiť jeho pokynmi, v prípade že tak neurobí, berie plnú zodpovednosť za škody spôsobené neporozumením, alebo zlým výkladom obsahu dokumentu. V časti Obchodných podmienok žalovaného označených ako ,,Podmienky zrušenia objednávky“ je uvedené, že zrušiť objednávku je možné do 36 hodín od potvrdenia platnosti objednávky. Ak bude objednávka zrušená po 36 hodinách, záloha 300,- € prepadne, ako náklady na tlač predmetného projektu. Pri podmienkach prevzatia projektovej dokumentácie je uvedené, že projektovú dokumentáciu je možné prevziať po uhradení celkovej sumy na účet, prípadne na vyššie uvedenej adrese v hotovosti. Súčasťou projektu je preberací protokol, ktorý je v prípade doručenia projektu poštou objednávateľ povinný do 15 dní od prevzatia zásielky podpísaný poslať na uvedenú adresu spoločnosti. V opačnom prípade je objednávka považovaná za vybavenú a preberací protokol za právoplatný. Pokiaľ projektová dokumentácia nebude prevzatá do 123 dní od vystavenia faktúry, bude objednávka považovaná za zrušenú. V uvedenom prípade uhradená záloha prepadne. Projektovú dokumentáciu po prevzatí nie je možné vrátiť. Žalovaný prevzatie objednávky vytvorenej žalobcom potvrdil, čo vyplýva z listiny na č.l. 13 spisu. Z objednávky je zrejmé, že žalobca si u žalovaného objednal projekt rodinného domu cuatro v klasickom prevedení. Ako miesto výstavby bolo uvedené O. Z. XXX/XX a ako doplnkové služby ,,zmeny po konzultácii“, kde je uvedená suma 2.240,- €; cena projektu celkom mala byť vo výške 3.800,- €. Objednávka bola vytvorená dňa 8.7.2019, čo nesporne vyplýva z e-mailu zo dňa 8.7.2019, v ktorom žalovaný potvrdil doručenie objednávky (č.l. 22 spisu) a kde sa ďalej uvádza, že súbor PDF so zadanými údajmi nájde žalobca v prílohe. Zároveň bol žalobca požiadaný o skontrolovanie správnosti zadaných údajov, pretože budú uvedené v projektovej dokumentácii. Dňa 15.7.2019 zaslal žalovaný žalobcovi vizualizácie domu, následne sa e-mailom zo dňa 19.7.2019 žalobca dotazoval žalovaného, kedy môže očakávať podklady ,,Eintechplanu“. Žalovaný mu e-mailom zo dňa 19.7.2019 odpovedal, že posiela žalobcovi podklad pre dom vo formáte dwg, pričom to má žalobca skúsiť zadať na spracovanie Einreichplanu (č.l. 21 spisu). Žalobca sa e-mailom zo dňa 6.8.2019 informoval u žalovaného v akom stave je projekt a v ten istý deň odpísal na tento e-mail žalovaný, že posiela žalobcovi takmer hotový projekt na vypracovanie Einreichplanu. Zároveň požiadal žalobcu, aby informoval žalovaného, či sú tieto podklady postačujúce a aké podklady (časti projektu) ešte potrebujú. Následne žalovaný (pravdepodobne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) e-mailom zo dňa 7.8.2019 informoval žalovaného, že predmetné podklady prepošle na obecný úrad a uviedol, že ,,Pozeral som nejaké Einreichplany a videl som tam aj osadenie na pozemok. Je možné poslať aj takýto pohlaď. Posielam v prílohe ako to vyzerá. Tiež by som sa chcel opýtať či je možné to poslať aj vo formáte pdf a dxf a kedy asi môžem očakávať podklady, ktoré by som mohol poslať stavebným firmám na nacenenie stavby. Tiež ste spomínali, že mate firmu, ktorá pre vás stavia v Rakúsku, dalo by som od nej dostať ponuku na hrubú stavbu a strechu?“ Následne e-mailom zo dňa 9.8.2019 informoval žalovaný žalobcu, že mu posiela osadenie domu, že pre nacenenie stavby slúži hotový projekt, avšak statiku ešte hotovú nemal, v priebehu budúceho týždňa by projekt dokončil a odovzdať by ho vedel v týždni od 19.8.2019 (č.l. 20 spisu). E-mailom zo dňa 6.9.2019 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na jeho veľké meškanie a niekoľkonásobné posunutia termínu odovzdania sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, že mu vzhľadom na jeho prístup priniesol nemalé problémy a už nemá trpezlivosť počúvať výhovorky (č.l. 19 spisu). Následne e-mailom zo dňa 15.10.2019 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie zálohy, že od zmluvy odstúpil z dôvodu, že projekt, ktorý mu ponúkol nie je akceptovaný v Rakúsku, čo žalovaný ako osoba odborne spôsobilá by mal vedieť, že plnenie zo strany žalovaného nezodpovedalo jeho predstavám a účelu uzavretej zmluvy, čo mala byť stavba rodinného domu v Rakúsku, ako aj všetky príslušné podklady pre stavbu rodinného domu. Poukázal na to, že
za zálohu dostal päť obrázkov a jedno dwg, čo je neadekvátne. Žalovaný ako reakciu na tento e-mail žalobcu mu zaslal dňa 15.8.2019 (správne 15.10.2019, poznámka odvolacieho súdu) e-mail (č.l. 17,18 spisu), v ktorom ho informoval, že mu posiela štúdiu domu vo forme Einreichplanu, že „slovenský projekt, podľa ktorého viete stavať v Rakúsku pomocou slovenskej realizačnej firmy, máte u nás k dispozícii, podľa objednávky. Slovenský projekt neslúži na úradný styk, teda vybavenie stavebného povolenia v Rakúsku. Podľa našej dohody sme vypracovali slovenský realizačný projekt. Vy ste mali zabezpečiť Einreichplan. Vaše odstúpenie od objednávky nevieme akceptovať, nakoľko projekt je hotový, čo ste na poslednej návšteve videli. Omeškanie projektu sme odkomunikovali, vieme to kompenzovať prípadnou zľavou na projekt, zrušenie objednávky nevieme akceptovať.“ Na tento e-mail odpovedal žalobca mailom zo dňa 15.10.2019, v ktorom uviedol, že projekt, ktorý mu dodal žalovaný mu je na nič, aj tak ho treba dať preložiť do nemčiny a upraviť ho, pričom na takýto projekt mu nikto nevie dať pečiatku pre stavbu v Rakúsku, nikto mu nevie dať energetický certifikát, ktorý je taktiež potrebný pre stavbu domu v Rakúsku, podľa jeho projektu nevie legislatívne postaviť dom v Rakúsku, pričom žalovaný mu nevie dať podklady pre stavbu domu v Rakúsku, keď nebol dodržaný termín a rátal s tým, že keď sa žalovaný vyjadril, že staval domy v Rakúsku, tak vie čo k tomu treba (č.l. 17 spisu). E-mailom zo dňa 22.10.2019 vyzval žalovaný žalobcu, aby sa vyjadril, že ak z jeho strany dôjde k prevzatiu projektu, bude musieť doplatiť sumu 2.000,- €, avšak nakoľko meškal s odovzdaním, tak mu poskytol zľavu a žalobcovi by zostávalo doplatiť sumu 1.800,- €. Ak však žalovaný (správne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) prevziať projekt nechce, zálohu mu vrátiť nemôže, nakoľko zrušiť projekt tesne pred jeho odovzdaním nie je možné. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 631 ods. 1, § 632, § 634 ods. 2, § 635 ods. 4, § 638 ods. 1, § 642 ods. 1, ods. 2, § 451 Občianskeho zákonníka, dôvodiac nedôvodnosťou žaloby. Uviedol, že mal za jednoznačne preukázané, že žalobca si u žalovaného dňa 8.7.2019 prostredníctvom jeho webovej stránky objednal vypracovanie projektovej dokumentácie rodinného domu typu Cuatro. Žalovaný prevzatie objednávky potvrdil, čo nesporne vyplýva z e-mailu zo dňa 8.7.2019. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že v objednávke je ako miesto výstavby uvedená adresa v Rakúsku, konkrétne O. Z. XXX/XX. Z ďalších údajov uvedených v predmetnej objednávke nejaké bližšie informácie k predmetu objednávky nevyplývajú. Z uvedeného je zrejmé, že objednávka, resp. predmet objednávky bol dojednaný v slovenskom jazyku. Žalobca počas celého konania trval na tom, že žalovaný si svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to vypracovanie projektovej dokumentácie pre účely vydania stavebného povolenia nesplnil riadne a včas. Opakovane zdôraznil, že projektová dokumentácia, ktorá mala byť žalovaným vypracovaná a podľa ktorej mal postaviť rodinný dom nie je použiteľná pre účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku. Žalovaný tieto tvrdenia odmietol a poukázal na skutočnosť, že jeho úlohou nebolo vypracovanie projektovej dokumentácie na účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku, tzv. Einreichplanu. Už tým, že medzi stranami nebola dojednaná objednávka v nemeckom jazyku potvrdzuje tvrdenia žalovaného. Je nesporné, že žalovaný s odovzdaním projektovej dokumentácie meškal, čo aj nakoniec sám potvrdil, žalobcovi meškanie odôvodnil a za omeškanie mu poskytol zľavu 200,€. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal zároveň za preukázané, že žalovaný e-mailom dňa 9.8.2019 oznámil žalobcovi, že mu posiela ,,osadenie domu“, pričom ho informoval o tom, že statiku ešte hotovú nemajú, pričom projekt by vedel odovzdať v týždni od 19.8.2019. Mal ďalej za preukázané, že e-mailom zo dňa 6.8.2019, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi, oznámil žalobcovi, že mu posiela takmer hotový projekt pre vypracovanie Einreichplanu. Zároveň požiadal žalobcu, aby mu oznámil či sú podklady postačujúce, prípadne či ešte niečo potrebujú. Na tento e-mail zaslal žalobca žalovanému dňa 7.8.2019 odpoveď, kde ho informoval o tom, že pozeral nejaké Einreichplany a videl tam aj osadenie na pozemok a že je možné poslať aj takýto pohľad. Zároveň sa žalobca dotazoval žalovaného, kedy môže očakávať podklady, ktoré by mohol poslať stavebným firmám. Ako už uviedol, žalovaný dňa 9.8.2019 oznámil žalobcovi kedy bude projekt hotový. Žalovaný napriek určitému omeškaniu s odovzdaním projektu, žalobcu vyzval na prevzatie projektu, ale žalobca tento prevziať odmietol s odôvodnením, že projekt, ktorý pre neho vypracoval je nepoužiteľný pre účely výstavby rodinného domu v Rakúsku. Mal v konaní za nesporne preukázané, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil e-mailom zo dňa 6.9.2019 z dôvodu omeškania a že projekt, ktorý mu žalovaný ponúkol, je neakceptovaný v Rakúsku, pričom plnenie zo strany žalovaného nezodpovedalo jeho predstavám. Prvoinštančný súd zdôraznil, že v konaní nebol preukázaný presný termín odovzdania diela. Napriek tomu, že žalovaný v konaní potvrdil, že nejaký čas s odovzdaním diela meškal, už emailom zo dňa 6.8.2019 oznámil žalovanému, že mu posiela takmer hotový projekt na vypracovanie Einreichplanu. Je nesporné, že určité práce žalovaný na diele ešte dokončené nemal, ale z uvedeného
je zrejmé, že dielo bolo pre žalobcu už začiatkom mesiaca august dokončené. Žalovaný vo výpovedi uviedol a žalobca tieto tvrdenia nevyvrátil, že sa so žalobcom niekedy koncom mesiaca august 2019 stretol v jeho ateliéri, kde predložil žalobcovi celú dokumentáciu, ktorá tvorí prílohu k spisu, avšak žalobca mu oznámil, že ju neprevezme, nakoľko mu je na nič. Žalobca napriek tomu, že vystupuje v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa vadnosti plnenia zo strany žalovaného, keď počas celého konania uvádzal, že dielo, tak ako je vykonané, je nepoužiteľné pre účely vydania stavebného povolenia rakúskymi úradmi. Z objednávky, na základe ktorej začal žalovaný dielo vykonávať, nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal vypracovať projektovú dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia v Rakúsku. Je nesporné, že projektová dokumentácia mala byť vypracovaná v slovenskom jazyku a aj bola, čo žalovaný v konaní preukázal. Tvrdenia uvádzané žalobcom, že dielo, ktoré žalovaný vypracoval, je pre účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku nepoužiteľné, neboli v konaní žalobcom nijako preukázané. To, že žalovaný na svojej web stránke uvádza, že má skúsenosti s výstavbou domov v Rakúsku, nemôže byť vyhodnotené tak, že žalobca ako spotrebiteľ bol takouto informáciou uvedený do omylu, resp. že by žalovaný ako zhotoviteľ nepostupoval s dostatočnou odbornosťou vo vzťahu k žalobcovi, prípadne vo vzťahu k dielu, ku ktorého zhotoveniu sa zaviazal. Za podstatnú pre rozhodnutie považoval aj tú skutočnosť, že žalobca počas celého konania tvrdil, že podklady ktoré pre neho žalovaný vypracoval a ktoré mu už boli zaslané, boli pre účely, na ktoré mali slúžiť, nepoužiteľné. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by rakúske úrady neakceptovali dokumenty, ktoré mu poskytol žalovaný v rámci plnenia zo zmluvy o dielo. Tvrdenia žalobcu o tom, že mu bola na osobnom stretnutí v ateliéri žalovaného predložená projektová dokumentácia nepoprel, iba opakovane zdôraznil, že dokumentácia vypracovaná žalovaným nie je podľa jeho predstáv. S poukazom na uvedené zistenia mal za to, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je však povinný zaplatiť žalovanému ako zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a zároveň je povinný nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené prostriedky. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca zaplatil žalovanému zálohu vo výške 1.880,- €, ktorá podľa jeho názoru predstavuje účelne vynaložené náklady žalovaného na časť diela, ktoré už pre žalobcu vykonal. V konaní nebolo sporné, že žalobca dielo od žalovaného prevziať odmietol, pričom dôvody pre ktoré tak urobil, nepreukázal. 3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za absolútne nedostačujúce, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani neuviedol podstatné fakty, ktoré sa nachádzajú v žalobe, jeho písomných podaniach a ktoré odzneli na pojednávaniach. Do dnešného dňa mu nebola doručená zápisnica z pojednávania konaného dňa 11.3.2022 a túto nenašiel ani v elektronickom súdnom spise. Rovnako sa prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal s jeho kľúčovými argumentami, ktoré boli jednoducho ignorované. Má za to, že len ignoráciou jeho argumentov je možné dospieť k takým záverom, akým dospel súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, avšak takéto závery považuje za nesprávne a nezákonné. Závery prvoinštančného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že: a/ nebol v konaní preukázaný presný termín odovzdania diela; b/ že nepreukázal vadnosť plnenia zo strany žalovaného; c/ že z objednávky nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal vypracovať projektovú dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia na dom v Rakúsku; d/ že nepreukázal, že by rakúske úrady neakceptovali dokumenty, ktoré mu poskytol žalovaný; e/ že suma 1.880,- € pokrýva účelne vynaložené náklady žalovaného na časť diela, považuje za absolútne neakceptovateľné, pretože od začiatku jednoducho nevenoval pozornosť celému sporu, logickým súvislostiam a jeho argumentom a v takom duchu je vyhotovené i napadnuté rozhodnutie, čo ilustruje napríklad aj skutočnosť, že v rozhodnutí sa uvádza, že žalobca sa volá S., avšak jeho skutočné meno je S.. K dôvodu uvedenému pod písmenom a/ dôvodil, že dodanie projektovej dokumentácie bolo žalovaným potvrdené ku dňu 19.7.2019. Žalovaný na pojednávaní argumentoval tým, že prišlo dovolenkové obdobie, prestalo sa pracovať a teda tento termín nestihli, takže tým potvrdil, že pôvodný termín dodania nestihol. Termín dodania sa konštante posúval na neskôr. Posledný definitívny termín dodania dohodnutý medzi stranami
bol stanovený na deň 23.8.2019. Žalovaný však ani tento termín nedodržal a ani v dodatočnej lehote do 6.9.2019 (teda dva mesiace po prvotnom dohodnutom termíne dodania projektovej dokumentácie) po predchádzajúcom upozornení nedodal kompletnú projektovú dokumentáciu. Keď ani po jeho viacerých urgenciách nebola kompletná projektová dokumentácia dodaná, rozhodol sa od objednávky odstúpiť. Preto nie je možné, aby súd prvej inštancie dospel k takému záveru, k akému dospel. Zopakoval, že do doby odstúpenia od objednávky, mu nebola doručená projektová dokumentácia v takom stave, ktorá by sa čo i len približovala finálnemu stavu kompletnej projektovej dokumentácie potrebnej pre stavbu domu v Rakúsku. Boli mu pred odstúpením od objednávky doručované predovšetkým vizualizácie domu. Je celkom zrejmé, že obrázky domu nie sú projektovou dokumentáciou bez potreby ďalšieho preukazovania tejto skutočnosti. V určitom momente pred odstúpením od objednávky bolo zrejmé, že žalovaný nie je schopný dodať kompletnú projektovú dokumentáciu potrebnú pre úradný styk v Rakúsku za účelom výstavby rodinného domu v Rakúsku. K dôvodom uvedeným pod písmenom b/ konštatoval, že nemohol ani preukázať vadnosť plnenia, pretože mu žiadne plnenie nebolo poskytnuté. Žalovaný počas súdneho sporu dodal do súdneho spisu určitú dokumentáciu, ale až do tohto momentu o existencii takejto dokumentácie nemal vedomosť. Nemôže preukazovať doručenie akejkoľvek dokumentácie, pretože dokumentácia mu doručená nebola. Ak žalovaný tvrdí, že dokumentáciu vypracoval, tak faktom je, že počas celého sporu nepreukázal čo a k akému termínu vypracoval a rovnako nepreukázal, čo a kedy mu doručil. Žalovaný v tomto absolútne zlyhal napriek tomu, že v zmysle jeho Všeobecných obchodných podmienok je popísaný postup, akým má byť projektová dokumentácia doručená objednávateľovi. Vadnosť plnenia bola preukázaná, pretože súdu prvej inštancie bola doručená dokumentácia, ktorú si objednal od inej firmy a na základe ktorej mu rakúske úrady povolili stavbu domu a tento dom je už aj postavený. Jednoduchým porovnaním týchto dvoch dokumentácií mal prvoinštančný súd možnosť dospieť k záveru, že sa zásadne odlišujú s poukazom na pojednávanie konané dňa 11.3.2022. Na základe podkladov, ktoré dostal, jasne žalovaný od začiatku vedel, že je potrebné postaviť dom v Rakúsku. Výsledok ale je, že žalovaný toto nezabezpečil, dokumentáciu pred odstúpením od zmluvy nedodal a keby aj dodal, tak na jej základe nie je možné postaviť dom v Rakúsku. K dôvodom uvedeným pod písmenom c/ uviedol, že bez akýchkoľvek pochýb preukázal čo a na aký účel si objednal. Taktiež z informácií zverejnených na webe žalovaného je v časti „obsah projektu“ jasne napísané na aký účel slúžia jednotlivé časti projektu. Od začiatku bolo nespochybniteľné čo a na aký účel žiadal od žalovaného vypracovať. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2021 žalovaný popísal proces objednávky, ale z tohto popisu nie je možné žiadnym logickým postupom dôjsť k záveru, že on si neobjednal projektovú dokumentáciu pre stavbu rodinného domu v Rakúsku. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd počas celého trvania sporu nevenoval pozornosť tomuto sporu a nepochopil kľúčové skutočnosti. Proces objednávky projektovej dokumentácie bol popísaný a tento postup pre účely odvolania znova zhrnul. Ďalej poukázal na Všeobecné obchodné podmienky žalovaného uverejnené na webovej stránke, kde sa popisujú podmienky objednania projektu a v prípade objednania doplnkových služieb sa môže po dohode s objednávateľom navýšiť výška zálohy. Projekt rodinného domu má žalovaný vypracovaný vopred a predáva ho komukoľvek ako svoje dielo. Na účely vypracovania projektu nie je potrebné, aby žalovaný vedel, kde konkrétny rodinný dom bude stáť. Predložil listinný dôkaz, fotku z webstránky žalovaného, kde na vypracovanie projektu rodinného domu nie je potrebné zadávať viac informácií, okrem nasledovných: rozmer zastavanej plochy, počet podlaží, sklon pozemku, či ide o novostavbu alebo iný typ stavby a či objednávateľ chce ultra nízkoenergetický dom alebo iný typ domu. Z tohto je zrejmé, že na vypracovanie projektovej dokumentácie pre potreby výstavby konkrétneho rodinného domu, na konkrétnej parcele, nie je potrebné zadávať konkrétne číslo parcely a konkrétne miesto, kde bude dom stáť. A v tomto práve spočíva rozdiel medzi tým, čo spravil on, pretože neobjednal všeobecný projekt a nezaplatil zálohu 300,- €, ale do svojej objednávky uviedol konkrétne údaje o parcele, ku ktorej sa má vypracovanie projektovej dokumentácie vzťahovať. Na základe tejto objednávky na projektovú dokumentáciu v Rakúsku žalovaný navýšil výšku zálohy na sumu 1.880,- €, teda o viac ako šesťnásobok zálohy za všeobecný projekt domu, ktorý sa nevzťahuje ku konkrétnej parcele. Ak by to tak nebolo, prečo žalovaný navýšil hneď na začiatku celého procesu výšku zálohy šesťnásobne? A keby si neobjednal vypracovanie projektovej dokumentácie, na základe ktorej si môže postaviť rodinný dom v Rakúsku na konkrétnej parcele v Rakúsku, prečo by teda platil šesťnásobne vyššiu zálohu? Ďalej sa pýta, že ak si podľa názoru žalovaného neobjednal projektovú dokumentáciu na výstavbu domu v Rakúsku, prečo teda žalovaný do súdneho spisu založil projektovú dokumentáciu na výstavbu rodinného domu (ktorú vypracoval potom ako odstúpil od objednávky)? Rovnako nelogická je skutočnosť, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že si projektovú dokumentáciu neobjednal, na druhej strane tvrdí, že si odmietol projektovú dokumentáciu prevziať. V tejto súvislosti dal do pozornosti Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, kde sa uvádza: „objednaná projektová
dokumentácia je viazaná výlučne ku konkrétnej parcele, kt. je nutné uviesť v objednávke“. Z objednávky vyplýva, že v nej uviedol parcelné číslo pozemku, katastrálne územie a aj miesto - obec, kde bude dom postavený. V objednávke sú uvedené aj doplnkové služby, zmeny po konzultácií v hodnote 2.240,- €. V rámci týchto konzultácii komunikoval so žalovaným, kde si vyjasnili čo v rámci objednávky za danú sumu požaduje a žalovaný ho ubezpečil, že s projektovou dokumentáciu potrebnou pre úradný styk v Rakúsku má bohaté skúsenosti a všetko zabezpečí tak, aby si mohol svoj dom v Rakúsku postaviť. Žalovaný po celý čas sporu prispôsoboval svoje stanoviská tomu, čo sa mu v danom momente najviac hodilo a prvoinštančný súd nebol schopný rozpoznať, že po celý čas si žalovaný jednoducho vymýšľa. K dôvodom pod písmenom d/ uviedol, že mu nikdy nebola projektová dokumentácia doručená, rakúske úrady nevydávajú potvrdenie o tom, že nejaká dokumentácia je nevhodná, medzi stranami je nesporné, že dokumentácia mu doručená od žalovaného neslúži pre potreby úradného styku s rakúskymi orgánmi na účely výstavby rodinného domu. Nevie prečo sa súd prvej inštancie týmto vôbec nezaoberal. Podstata tohto sporu spočíva predsa v tom, že žalovaný nedodal čo si objednal, že odstúpil od objednávky pred dodaním projektovej dokumentácie a na základe odstúpenia od objednávky požaduje vrátiť peniaze, na ktoré má nárok. Nie je pravda, že si odmietol prevziať projektovú dokumentáciu pred tým ako odstúpil od zmluvy, pretože projektová dokumentácia v čase odstúpenia zmluvy neexistovala. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že požíva ochranu ako spotrebiteľ v zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. z dôvodov uvedených v žalobe, avšak prvoinštančný súd na toto absolútne neprihliadal. K dôvodu uvedeného pod písmenom e/ konštatoval, že považuje takýto záver súdu prvej inštancie za absolútne neodôvodnený, vôbec nie je zrejmé ako k takémuto záveru dospel, nezakladá sa na faktoch, pričom reálne neskúmal, aké náklady boli vynaložené a ak nejaké náklady vynaložené boli, či boli vynaložené účelne, keďže od začiatku ho dostal žalovaný do omylu a nikdy ani nemohlo prísť k tomu, že mu bude dodané to, čo si objednal. Tento záver vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že požíva ochranu ako spotrebiteľ. Dal do pozornosti celý rozsah svojej záverečnej reči a dodal, že zaslanie akýchkoľvek čiastočných materiálov zo strany žalovaného na jeho mail nemôže byť považované za čo i len čiastočné dodanie diela, pretože žiadna z týchto častí nie je pre neho použiteľná, a to v Rakúsku. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (nachádzajúce sa v elektronickom súdnom spise) uviedol, že odvolanie považuje za irelevantné, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol relevantné skutkové a právne dôvody žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za správne, pretože obsahuje všetky atribúty vyplývajúceho zo zákona. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nemôže mať vo veci nárok, nakoľko projektová dokumentácia nebola objednaná pre vydanie stavebného povolenia v Rakúsku. Žalobca nikdy explicitne neuviedol (rovnako sa strany explicitne nedohodli), že táto dokumentácia má priamo slúžiť na úradne účely stavebného konania v Rakúsku (rovnako nebola dohodnutá ani jazyková mutácia v nemeckom jazyku). 5.2. Odvolací súd toto vyjadrenie nedoručoval žalobcovi na vyjadrenie, nakoľko by jeho prípadné vyjadrenie nemalo žiaden vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. mája 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o vadnosti plnenia zo strany žalovaného, ani že dielo, ktoré žalovaný vypracoval, je pre účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku nepoužiteľné. V konaní bolo preukázané, žalobca si u žalovaného objednal dňa 8.7.2019 projekt rodinného domu „cuatro“ s klasický prevedením v mieste výstavby O. na parcele č. XXX/XX, v katastrálnom území O. Z. s dodaním projektu osobne. Cena projektu celkom bola dohodnutá v sume 3.800,- € (č.l. 15 spisu). Žalovaný prijatie tejto objednávky žalobcovi potvrdil e-mailom a zároveň ho vyzval na zaplatenie zálohy vo výške 1.800,- € na ich účet (č.l. 22 spisu). Dňa 15.7.2019 žalovaný oznámil e-mailom žalobcovi, že mu posielajú sľúbenú vizualizáciu domu, načo žalobca reagoval emailom zo dňa 19.7.2019 tak, že sa pýtal žalovaného, kedy môže očakávať podklady eintechsplanu, že sľúbili, že do piatka to bude. Žalovaný v rovnaký deň e-mailom oznámil žalobcovi, že mu posielajú podklad pre dom vo formáte dwg, aby to skúsil zadať na spracovanie Einreichplanu s tým, že v prípade otázok ich má kontaktovať (č.l. 21 spisu). Žalobca e-mailom zo dňa 6.9.2019 sa dožadoval od žalovaného informácie v akom stave je projekt, na čo mu žalovaný v rovnaký deň oznámil, že mu zasielajú takmer hotový projekt na vypracovanie Einreichplanu a aby im dal vedieť či sú postačujúce a aké podklady (časti projektu) ešte potrebujú. Žalobca e-mailom zo dňa 7.8.2019 oznámil žalovanému, že ďakuje, že to prepošle na obecný úrad, že pozeral nejaké einreichplany a videl tam aj osadenie na pozemok, či je možné poslať aj takýto pohľad a poslal v prílohe ako to vyzerá. Zároveň sa opýtal, či je možné to poslať aj vo formáte pdf a dxf a kedy asi môže očakávať podklady, ktoré by mohol poslať staveným firmám na nacenenie stavby s tým, že spomínali (žalovaný, poznámka odvolacieho súdu), že majú firmu, ktorá pre nich stavia v Rakúsku, či by od nej dostal ponuku na hrubú stavbu a strechu (č.l. 20 spisu). E-mailom zo dňa 9.9.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu posielajú osadenie domu, že pre nacenenie stavby slúži hotový projekt, že statiku ešte nemajú hotovú, v priebehu budúceho týždňa by projekt mali dokončiť a odovzdať by ho vedeli o dva týždne (od 19.8.). Žalobca e-mailom zo dňa 6.9.2019 oznámil žalovanému, že vzhľadom na veľké meškanie a niekoľkonásobné presunutie termínu sa rozhodol odstúpiť od zmluvy a že mu ich prístup priniesol nemalé problémy a nemá už trpezlivosť počúvať výhovorky (č.l. 19 spisu). Ďalším e-mailom zo dňa 15.10.2019 žalobca oznámil žalovanému, že v súvislosti s odstúpením od zmluvy žiada o vrátenie zálohy, od zmluvy odstúpil z dôvodu omeškania a aj preto, že projekt, ktorý mu ponúkli nie je akceptovaný v AT, čo oni ako odborne spôsobilá osoba mali vedieť. Plnenie z ich strany nezodpovedalo jeho predstavám a účelu uzavretej zmluvy, čo mala byť stavba rodinného domu v AT, ako aj všetky príslušné podklady pre stavbu v AT, keď za zálohu dostal päť obrázkov a jedno dwg, čo je neadekvátne. Žalovaný na tento e-mail reagoval e-mailom v rovnaký deň, ktorý zaslal žalobcovi, v ktorom uviedol, že mu posielajú štúdiu domu vo forme Einreichplanu s tým, že slovenský projekt, podľa ktorého vie stavať v Rakúsku pomocou slovenskej realizačnej firmy má u nich k dispozícii podľa objednávky. Slovenský projekt neslúži na úradný styk, teda vybavenie stavebného povolenia v Rakúsku. Podľa ich dohody vypracovali slovenský realizačný projekt a on mal zabezpečiť Einreichplan. Jeho odstúpenie od objednávky nevedia akceptovať, nakoľko projekt je hotový, čo na poslednej návšteve videl. Omeškanie projektu odkomunikovali, vedia to kompenzovať prípadnou zľavou na projekt, ale zrušenie objednávky nevedia akceptovať (č.l. 18 spisu). Žalobca na tento e-mail reagoval e-mailom zo dňa 15.10.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že ako už vravel, tento Einreichplan je mu nanič, treba ho dať aj tak preložiť a upraviť a nevedia mu na neho dať pečiatku pre stavbu v AT, takisto ani energetický certifikát k domu, ktorý je tiež potrebný pre stavbu domu v AT. To čo vypracovali nie je realizačný podľa jeho požiadaviek, čo vedia, lebo sa o tom naposledy rozprávali. Danú vec konzultoval už aj s právnikom, má právo odstúpiť od zmluvy pokiaľ neboli dodržané podmienky, a to neboli. Nevie podľa ich projektu postaviť legislatívne dom v AT a oni mu nevedia dať podklady pre stavbu domu v AT, keď nebol dodržaný termín dodania. Rátal, že keď mu vraveli, že stavali domy v AT, tak vedia, čo k tomu treba. Bohužiaľ nikto z nich nepovedal, že žiaden úrad v AT nebude akceptovať ich projekt a tým pádom mu bude projekt slúžiť iba ako osobná kontrola stavebníkov. Keby to vedel dopredu, určite do toho nejde (č.l. 16 spisu). Dňa 22.10.2019 žalobca e-mailom dotazoval žalovaného ohľadom záväzného stanoviska k vráteniu zálohy, resp. dodaniu aspoň projektu pre stavebné povolenie, keď zaplatil zálohu 1.880,- €, nemá nič, čo je pre neho neakceptovateľné a za svoje peniaze chce aspoň niečo alebo ich
vrátiť nazad. Žalovaný v rovnaký deň e-mailom oznámil žalobcovi, že ak by prevzal projekt, ostáva mu k úhrade 2.000,- €, po zľave kvôli meškaniu 1.800,- €. Ak nechce prevziať projekt, zaplatenú zálohu 1.800,- € mu nevedia vrátiť, nakoľko zrušiť objednávku tesne pred odovzdaním projektu nie je možné (č.l. 15 spisu). 10. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, pričom k zhotoveniu diela neprišlo na počkanie. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka má zhotoviteľ za stanovených podmienok vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Ide o konkretizáciu povinnosti vyplývajúcej účastníkom zmluvy z ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka. Nejde však o ustanovenie vo forme zmluvy, preto nevydanie potvrdenia nemá za následok neplatnosť zmluvy. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela, rozsah diela, akosť diela, cenu diela a dobu vykonania diela. Okrem týchto náležitostí môže zhotoviteľ v potvrdení uviesť ďalšie dojednania účastníkov. V predmetnej veci žalovaný ako zhotoviteľ potvrdil písomne objednávku žalobcu ako objednávateľa, v ktorej bolo uvedené označenie predmetu diela i jeho rozsah (projekt rodinného domu), cena diela (3.800,- €) a taktiež doba vykonania diela (osobne; č.l. 15 spisu), keď žalobca ako objednávateľ neuviedol konkrétny dátum pri objednaní projektovej dokumentácie dokedy presne má byť dielo vyhotovené. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že podľa jeho názoru nebol v konaní preukázaný presný termín odovzdania diela, napriek tomu ale žalovaný potvrdil, že nejaký čas s odovzdaním diela meškal a nesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenú v jeho odvolaní týkajúcu sa presného termínu odovzdania diela, pretože z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu uvedenej v bode 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by si strany konkrétny termín dokedy mal žalovaný pre neho predmetný projekt vyhotoviť, dojednali. 11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu v jeho odvolaní o tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nepreukázal vadnosť plnenia zo strany žalovaného, že z objednávky nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal vypracovať projektovú dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia na dom v Rakúsku a že nepreukázal, že by rakúske úrady neakceptovali dokumenty, ktoré mu poskytol žalovaný. Súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré považoval uvedené tvrdenia žalobcu za nepreukázané, s ktorými odvolací súd súhlasí a na doplnenie dodáva nasledovné. Žalovaný postupoval v zmysle pokynov žalobcu pri vyhotovovaní projektu rodinného domu, keď z objednávky žalobcu vôbec nevyplývalo, že žiada tento projekt vyhotoviť v nemeckom jazyku a pre účely vydania stavebného povolenia v Rakúsku. Až v e-maily zo dňa 19.7.2019 sa žalobca pýtal žalovaného, kedy môže očakávať podklady Eintechsplanu, na čo žalovaný reagoval e-mailom z rovnakého dňa, že mu posielajú podklad pre dom vo formáte dwg a aby to skúsil zadať na spracovanie Einreichplanu s tým, aby ich v prípade otázok neváhal kontaktovať. Žalovaný ďalším e-mailom zo dňa 6.8.2019 oznámil žalobcovi, že mu posielajú takmer hotový projekt na vypracovanie Einrechplanu a nech im dá vedieť, či sú časti projektu postačujúce a aké podklady ešte potrebujú s tým, že žalobca až e-mailom zo dňa 15.10.2019 oznámil žalovanému, že plnenie z ich strany nezodpovedalo jeho predstavám, účelu uzavretia zmluvy, čo mala byť stavba rodinného domu v Rakúsku, ako aj všetky príslušné podklady pre túto stavbu. Ak teda žalobca namietal vadnosť plnenia zo strany žalovaného, tak ako aj správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nepreukázal toto svoje tvrdenie, pretože tak ako bolo uvedené, žalovaný postupoval v zmysle pokynov žalobcu a jeho objednávky, predmetom ktorej mal byť iba projekt domu vypracovaný v slovenskom jazyku, keďže žalobca neuviedol, že tento má byť vypracovaný v nemeckom jazyku. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nemohol ani preukázať vadnosť plnenia, pretože mu žiadne plnenie nebolo poskytnuté, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, nakoľko žalobca sám tvrdil, že žalovaný nie je schopný dodať kompletnú projektovú dokumentáciu, z čoho je zrejmé, že nejaká časť bola vyhotovená a o tejto mal žalobca vedomosť, keďže z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že navštívil žalovaného a projekt videl (e-mail zo dňa 15.10.2019). Ak teda žalobca tvrdil, že dielo malo vady, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo ale neurobil. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p. (§ 120 O.s.p.), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V danej veci vadnosť plnenia žalobca preukazoval iba dokumentáciou, ktorú si objednal od inej firmy a porovnaním dokumentácie žalovaného sa dalo zistiť, že sa odlišujú, avšak konkrétne vady projektu žalovaného nešpecifikoval, z dôvodu ktorého si podľa odvolacieho súdu nesplnil povinnosť tvrdenia. Skutočnosť, že plnenie zo strany žalovaného nezodpovedalo jeho predstavám, nemožno považovať za vadnosť plnenia zo strany žalovaného. 12. Žalobca vo svojej objednávke, ani v pokynoch, ktoré zasielal žalovanému e-mailom neuviedol, že si objednáva alebo následne chce vypracovať projektovú dokumentáciu na rodinný dom pre účely stavebného povolenia v Rakúsku v nemeckom jazyku, takže ani toto svoje tvrdenie nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by rakúske úrady neakceptovali dokumenty, ktoré mu poskytol žalovaný v rámci plnenia zo zmluvy o dielo, keďže nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci toto jeho tvrdenie. 13. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že suma 1.880,- € pokrýva účelne vynaložené náklady žalovaného na časť diela, odvolací súd dôvodí, že sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Prvoinštančný súd v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať sumu 1.880,- €, ktorej zaplatenia sa domáha od žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca odstúpil platne od zmluvy o dielo v zmysle § 642 Občianskeho zákonníka, keďže dielo nebolo vyhotovené včas (ako už bolo uvedené, aj keď termín dodania diela nebol medzi účastníkmi zmluvy presne dohodnutý, žalovaný omeškanie diela uznal). Tým, že žalobca od zmluvy odstúpil, táto sa zrušila od začiatku. Odvolací súd dodáva, že ak dôjde k účinnému odstúpeniu zmluvy o dielo, sú účastníci zmluvy v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, povinný vrátiť si vzájomne všetko, čo na základe zaniknutej zmluvy dostali. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca zaplatil žalovanému zálohu za vykonanie diela vo výške 1.880,- €. Vzhľadom ale k tomu, že žalovaný dielo, resp. jeho časť vykonal, ako bolo v konaní preukázané (nič na tom nemení ani skutočnosť, že dielo nebolo vykonané podľa predstáv žalobcu), je žalobca povinný nahradiť žalovanému nevyhnutné náklady za práce už vykonané. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že poskytnutá záloha zo strany žalobcu žalovanému v uvedenej výške predstavuje účelne vynaložené náklady žalovaného na čas diela, ktoré už pre žalobcu vykonal. Ak mal žalobca za to, že suma 1.880,- € je neprimeraná za práce, ktoré už žalovaný na jeho diele vykonal, mal na preukázanie tejto skutočnosti označiť dôkazy, čo ale neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa dôkazného bremena. 14. Žalovaný svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil aj ustanovením podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré bližšie nešpecifikoval a tak nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy prvoinštančný súd nevykonal. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaný neurobil. 15. K argumentácii žalobcu v odvolaní o tom, že požíva ochranu ako spotrebiteľ, odvolací súd dôvodí, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na túto skutočnosť prihliadol, ako uviedol v bode 31.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ďalej dodáva nasledovné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, ale ochrana spotrebiteľa má svoje medze av žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. V danej veci žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti odlišné stanovisko bývalého sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. S. Y., ktorý podal k nálezu sp.zn. I. ÚS 547/2012: „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibusiura, neminemlaederea pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy).“ 16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil, z dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za riadne neodôvodnený, t. j. nepreskúmateľný. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napríklad v náleze č.k. III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia za nedôvodný. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 17. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd znova poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 19. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, z dôvodu ktorého odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku v uvedenom výroku, keď žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvého a tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu o tom, že v napadnutom rozhodnutí bolo nesprávne uvedené jeho meno ako Miroslav namiesto Miloslav odvolací súd uvádza, že túto zrejmú nesprávnosť odstránil súd prvej inštancie na základe pokynu odvolacieho súdu opravným uznesením zo dňa 20.3.2023, č.k. 12 C 73/2019-182, ktoré bolo doručené právnym zástupcom sporových strán. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v opravnom uznesení nesprávne uviedol IČO spoločností, ktoré zastupujú sporové strany, ktoré pochybenie odstránil odvolací súd už sám a vo výroku tohto rozhodnutia sú tieto údaje uvedené správne.
22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).