Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/141/2022 1220201098 21. 08. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1220201098.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., obaja právne zast. JUDr. Pavel Čičmanec, advokát so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, IČO: 31 148 271, za účasti intervenienta na strane žalobcu 1/: H. A. D. I., správca konkurznej podstaty so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 31 773 621, a intervenienta na strane žalobkyne 2/: J. K. J. L., správkyňa konkurznej podstaty so sídlom Digital Park II – Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 31 814 719, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 3/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. N. XXXX/X, O., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.06.2022, č.k. 31C/19/2020-358, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalovaným 1/, 2/ a intervenientom na strane žalobcov 1/ a 2/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. III. Žalovaný 3/ m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 18.02.2020, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou NZ 5216/2020, NCR1s 5312/0020 z 18.02.2020, spísanou notárom H. J. D. (výrok I.), nepriznal žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania (výrok II. a III.), priznal žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.) a nepriznal intervenientovi na strane žalobcu 1/ a intervenientovi na strane žalobkyne 2/ nárok na náhradu trov konania (výrok V.) 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 2 písm. a), § 11 ods. 4, § 12 ods. 1 až 5, § 19 ods. 1, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“) a vecne tým, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti opakovanej dražby nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve žalobcov, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P. F. ako rodinný dom + prístavba so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, garáž so súp. č. XXXXX na parcele č. XXXX/X a pozemky parcela registra „C“ č. XXXX/ X o výmere 161 m2, druh pozemku záhrady, parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 48 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 256 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 136 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej spolu len ako „nehnuteľnosti“ alebo „predmet dražby“), ktorá dražba nehnuteľností bola následkom neplatenia úveru žalobcami ako dlžníkmi z úverovej zmluvy, ktorý úver bol zabezpečený záložným právom a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Dňa 18.02.2020 bol notárskou zápisnicou NZ 5216/2020, NCR1s 5312/0020 osvedčený priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota predmetu dražby (nehnuteľností) bola stanovená na základe Znaleckého posudku č. 39/2019 ku dňu 03.04.2019, vypracovaného A. H. L. (ďalej len „Znalecký posudok č. 39/2019“). Na opakovanej dražbe bol licitátorom udelený príklep k predmetu dražby v prospech žalovaného 3/, ktorý nadobudol predmet dražby v celosti do výlučného vlastníctva. V konaní bola sporná žalobcami namietaná opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností, ktorá sa uskutočnila dňa 18.02.2020 a ako najzásadnejšiu skutočnosť žalobcovia uvádzali konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/49/2018, ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom opakovanej dražby, nie sú zaťažené záložným právom a v súvislosti s tým žalobcovia spochybňovali platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej došlo ku konaniu dražby. Podľa súdu prvej inštancie tvrdenie o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/49/2018 nepostačovalo na naplnenie znakov uvedených v ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z., naviac žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 02.03.2021 uviedol, že toto konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby. Žalobcovia argumentovali, že Znalecký posudok č. 39/2019, na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota predmetu dražby, nebol vyhotovený v súlade s ust. zákona č. 527/2002 Z.z., nakoľko v zápisnici o dobrovoľnej dražbe je uvedené, že predmet dražby nemal byť údajne znalcovi sprístupnený, a preto súdny znalec vychádzal zo Znaleckého posudku č. 6/2016 vypracovaného A. G. D.. Prehliadka sa podľa žalobcov neuskutočnila pre problém v komunikácii so žalovanými 1/ a 2/, a preto nemal byť použitý znalecký posudok, na základe ktorého bola stanovená cena predmetu dražby, v deň konania starší ako šesť mesiacov. K uvedenému súd prvej inštancie poukázal na Znalecký posudok č. 39/2019, z ktorého zistil, že riadna obhliadka bola zvolaná žalovaným 2/ na deň 11.03.2019 o 12.00 hod. v priestore ohodnocovaných nehnuteľností (rodinného domu). Z výziev na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 11.02.2019 vyplýva, že žalovaný 2/ doručil žalobcom výzvu v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. Znalec sa dňa 11.03.2019 v určenú hodinu dostavil k rodinnému domu, pred oplotením nehnuteľností sa nikto nenachádzal, znalec zazvonil na plotový domový zvonček - vlastník nehnuteľností vyšiel na ulicu a znalcovi oznámil, že obhliadku nehnuteľností neumožní. Následne znalec vykonal obhliadku exteriéru rodinného domu a nehnuteľností, zabezpečil fotodokumentáciu exteriéru rodinného domu a o 12.10 hod. obhliadku ukončil. Súd prvej inštancie mal za to, že ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., z ktorého pre dražobníka vyplýva len povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby s tým, že úlohou znalca je určiť hodnotu predmetu dražby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Cdo/178/2018 inštitút opakovanej dražby predstavuje základ pre zjednodušený proces draženia veci, ktorá nebola úspešne vydražená v prvom kole dražby. Opakovaná dražba má umožniť uľahčenie procesu prípravy a priebehu dražby predovšetkým tým, že dražobník nemá povinnosť zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok. Súdny znalec A. H. L. pri vypracovaní Znaleckého posudku č. 39/2019 použil ako podklad v časti týkajúcej sa popisu rodinného domu Znalecký posudok č. 6/2016. Nakoľko sa jednalo o opakovanú dražbu, dražobník nemal povinnosť zisťovať nový odhad predmetu dražby, ak mal k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby (§ 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.). Z predložených doručeniek vyplýva, že Znalecký posudok č. 39/2019 bol obom žalobcom riadne doručený do vlastných rúk a skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasili s ocenením nehnuteľností, nie je vadou Znaleckého posudku č. 39/2019. K žalobcami namietanému porušeniu ust. § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. tým, že zo strany žalovaného 2/ ako dražobníka neboli naplnené zákonné požiadavky, súd prvej inštancie uviedol, že v súdnom spise sa nachádza doklad osvedčujúci zverejnenie dražobnej vyhlášky obcou - potvrdenie Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 24.02.2020, z ktorého je zrejmé, že dražobná vyhláška bola vyvesená na úradnej tabuli mestskej časti dňa 27.01.2020 a zvesená dňa 19.02.2020, teda žalobcovia relevantne nepreukázali nimi tvrdené skutočnosti. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že opakovaná dražba prebehla v súlade s ust. zákona č. 527/2002 Z.z. K námietke právneho zástupcu žalobcov vznesenej na pojednávaní dňa 03.06.2022, že žalobcovia boli na pojednávanie predvolaní z neaktuálnej adresy, súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zmene adresy ich pobytu, že na čl. 321 spisu je uvedená adresa žalobcu 1/ D. E. XX, F., ale nakoľko ide o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania, jeho podstatnou náležitosťou je aj uvedenie adresy a kontaktu, kde má byť
vyrozumený o rozhodnutí o takejto žiadosti. Žalobcovia 1/ a 2/ si na zastupovanie zvolili advokáta, ktorý bol prítomný na pojednávaní, preto boli podmienky na pojednávanie splnené. Z predloženej kópie občianskych preukazov žalobcov 1/ a 2/ vyplynulo, že boli vydané 09.12.2020, teda po podaní žaloby a zmenu adresy pobytu žalobcovia súdu prvej inštancie neoznámili - naopak, všetky písomnosti im doručované riadne preberali na adrese uvedenej v žalobe (napr. predvolanie na pojednávanie na deň 22.04.2022, ktoré obaja prevzali na adrese uvedenej v žalobe - Ul. 8. mája 32, Bratislava - dňa 25.02.2022). Predvolania na pojednávanie na deň 03.06.2022 doručované na rovnakú adresu, neboli žalobcom doručené z dôvodu, že si zásielku neprevzali v odbernej lehote. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní. Súd žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovanému 1/ a 2/, intervenientovi na strane žalobcu 1/ a intervenientovi na strane žalobkyne 2/ trovy konania nepriznal, nakoľko im v tomto spore žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu podľa žalobcov vyplýva, že súd prvej inštancie pri nariaďovaní pojednávania dospel k záveru, že vo veci je nevyhnutné vykonať výsluch žalobcov a preto im podľa ust. § 178 ods. 1 CSP doručoval predvolania na pojednávanie. Predvolania však boli žalobcom doručované na neaktuálnu adresu pobytu Q. X. XXXX XXXX/XX, F. - P. F., hoci na č.l. 321 spisu je uvedená adresa žalobcu 1/ D. E. XX, F.. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 03.06.2022 vzniesol námietku týkajúcu sa nedodržania 5–dňovej lehoty na prípravu pojednávania pre žalobcov, lebo boli na pojednávanie predvolávaní z neaktuálnej adresy, v dôsledku čoho si neprevzali do vlastných rúk im súdom prvej inštancie doručované predvolania na pojednávanie určené na deň 03.06.2022. Súd prvej inštancie napriek nevykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie žalobcom a nezachovanej 5–dňovej zákonnej lehote na prípravu pojednávania, tak pre nich, ako i pre ich právneho zástupcu, dňa 03.06.2022 vykonal pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok. Žalobcovia mali za to, že týmto postupom súdu prvej inštancie im bolo upreté právo byť vypočutý a tiež právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v prípade L. vs. Slovenská republika a P. verzus Chorvátsko, v ktorých súdy potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. V súvislosti s dražbou žalobcovia poukázali na uznesenie PL ÚS 23/2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Podľa žalobcov je napadnuté rozhodnutie nezákonné a neústavné s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, v ktorom ÚS SR uviedol, že vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktoré sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj právo byť vypočutý a tiež právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1/ v podaní zo dňa 25.08.2022, v ktorom len stručne uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v ods. 22 odôvodnenia a vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 02.03.2020 mal za to, že do 03.06.2022 mali žalobcovia dostatočný časový priestor na sformulovanie svojej žalobnej argumentácie a doloženie dôkazov, a to osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, preto žalovaný 1/ považoval odvolacie dôvody žalobcov za nedôvodné.
5. Intervenient na strane žalobcu 1/ sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 02.09.2022 v ktorom len stručne uviedol, že sa stotožňuje s podaným odvolaním a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaný 3/ sa k podanému odvolaniu žalobcov vyjadril podaním zo dňa 18.02.2021, v ktorom namietal včasnosť odvolania a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je správne, že žalobcovia ako jediný odvolací dôvod uviedli, že sa nezúčastnili súdneho pojednávania konaného dňa 03.06.2022, čím mal súd prvej inštancie procesným postupom zasiahnuť do ich procesných práv. Žalobcovia boli v konaní od počiatku zastúpení advokátom, ktorý bol povinný konať (a zastupovať ich) s odbornou starostlivosťou. Žalobcovia videli neplatnosť dražby z dôvodov: neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 1/, bez špecifikácie dôvodov a porušení zákona č. 527/2002 Z.z. z dôvodov spočívajúcich vo vyhotovení Znaleckého posudku č. 39/2019 v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z., námietky všeobecnej hodnoty nehnuteľností, že Znalecký posudok č. 39/2019 bol starší viac ako 6 mesiacov a nebol doručený žalobcom, nezverejnenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači. Žiadne tvrdenie v podanej žalobe nebolo spôsobilé byť preukázané prípadnou výpoveďou žalobcov 1/ a 2/. Žalovaný 3/ uviedol, že návrh na vykonanie dôkazu je riadny len vtedy, ak strana sporu uvedie a označí, aké konkrétne tvrdenia chce dôkazom preukázať, inak nie je súd návrhom na vykonanie dôkazu viazaný. Uviedol, že predvolanie na súdne pojednávanie nie je potrebné doručovať do vlastných rúk, je ho dokonca možné vykonať aj inak ako písomne. V žalobe nie je rovnako povinné uviesť adresu trvalého pobytu, postačuje aj iný pobyt, teda adresa, kde sa žalobca zdržiava, kde je zastihnuteľný a kde mu bude doručované zo strany súdu. Predvolanie (miesto a termín konania súdneho pojednávania) obdržal žalobcami splnomocnený advokát, ktorý sa na nariadené súdne pojednávanie aj (osobne) dostavil, nič mu nebránilo, o mieste a termíne konania pojednávania informoval svojich klientov. Žalobcovia tak boli o mieste a termíne pojednávania informovaní v súlade s právnou úpravou, svoju neúčasť neospravedlnili a pojednávania sa bez dôvodu nezúčastnili. Žalobcovia iné listiny na totožnej adrese preberali, nebola tak žiadna dôvodnosť na strane súdu prvej inštancie skúmať a následne doručovať (prípadne) predvolanie na inú adresu. 7. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniam žalovaného 1/ a 3/ a intervenienta na strane žalobcu 1/ nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je podané dôvodne. 9. V prvom rade, odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní na strane žalovaného 3/ nekonal s jeho právnym zástupcom - CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 941 028, so sídlom Pod Párovcami 93, Piešťany. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a procesných pochybení, s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/10/2022 z 27.04.2022, R 1/2024 (podľa právnej vety ktorého: „Plná moc udelená stranou sporu advokátovi – fyzickej osobe neoprávňuje, aby stranu sporu zastupovala obchodná spoločnosť, v mene a na účet ktorej začal advokát vykonávať advokáciu po udelení plnej moci“) vyzval na predloženie plnej moci udelenej žalovaným 3/ advokátskej kancelárii CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 941 028. Právny zástupca plnú moc v stanovenej lehote nepredložil, opakovane s poukazom na ust. § 12 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii uviedol, že mu bola udelená plná moc žalovaným 3/ v tejto veci ako advokátovi a od 15.02.2024 naďalej vykonáva advokáciu, len inou formou v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným (CHATL-advokátska kancelária, s.r.o.) a odkázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/186/2012. Odvolací súd uvádza, že pozná citované rozhodnutie NS SR (rovnako aj ďalšie, ktoré riešili zmenu formy výkonu advokácie a potrebu nového plnomocenstva rovnako – napr. uznesenie NS SR z 31.01.2023 sp. zn. 5Cdo/125/2021), súc ale viazaný ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyjadrenou v stanoviskách alebo rozhodnutiach NS SR publikovaných v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 1/2024, na ktoré výslovne odkázal vo svojej výzve, v dôsledku nepredloženia plnej moci udelenej žalovaným 3/ nekonal ako s jeho právnym zástupcom so spoločnosťou CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 941 028, so sídlom Pod Párovcami 93, Piešťany. 10. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcami, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobcovia výslovne uviedli a skutkovo vymedzili v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. 12. V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia a obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 02.03.2020 domáhali aby súd určil, že opakovaná dražba nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve žalobcov, ktorá sa uskutočnila dňa 18.02.2020 v priestoroch konferenčnej miestnosti K3 na prízemí Hotela COLOR, Pri starom mýte 3095/1, 831 04 Bratislava, ktorá bola navrhnutá žalovaným 1/ ako záložným veriteľom žalobcov, ktorú organizoval žalovaný 2/ ako dražobník a na ktorej bol udelený príklep predmetu dražby v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa, a ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou NZ 5216/2020, NCR1s 5312/2020, je neplatná. 13. Odvolací súd sa ako prvou zaoberal námietkou vznesenou žalovaným 3/ vo vyjadrení k odvolaniu, týkajúcou sa nedodržania zákonnej lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcov 1/ a 2/. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ bol rozsudok súdu prvej inštancie elektronicky doručený dňa 27.07.2022. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11.08.2022. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie bolo podané 15 deň od doručenia napadnutého rozhodnutia, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Odvolací súd preto konštatuje, že zákonná lehota na podanie odvolania žalobcami v zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP bola zachovaná a odvolanie bolo podané včas. 14. Vo vzťahu k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie strane nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06). V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľom realizáciu ich procesných práv a ktorá by im zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 15. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov 1/ a 2/ bolo, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcov 1/ a 2/ na spravodlivý proces tým, že napriek nevykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie a nezachovanej 5 – dňovej zákonnej lehote na prípravu pojednávania vykonal dňa 03.06.2022 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok. 16. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávanie konané dňa 03.06.2022 predvolal žalobcu 1/ (č.l. 339) a žalobkyňu 2/ (č.l. 338), pričom predvolanie zaslal obom žalobcom na adresu Ul. 8. mája, Bratislava. Zo registra obyvateľov SR vyplýva, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ majú od 04.12.2020 evidovaný trvalý pobyt na adrese D. E. XX, F. (ktorú adresu žalobca 1/ uviedol aj v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 04.04.2022 - č.l. 321). 17. V čase doručovania predvolania na pojednávanie dňa 03.06.2022 žalobcom neboli žalobcovia právne zastúpení (pôvodný právny zástupca Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o. ukončil právne zastupovanie ku dňu 17.02.2022 - č.l. 299). Súd prvej inštancie tak postupoval správne, ak doručoval predvolanie priamo žalobcom ako stranám konania (nebolo tak z dôvodu, ktorý v tom videli žalobcovia, že ich súd prvej inštancie mal v úmysle vypočuť, čo by bolo dané v prípade ich právneho zastúpenia a postupu podľa ust. § 110 ods. 1 veta druhá CSP). Je tak síce pravdou, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak žalobcom nedoručoval predvolanie na adresu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP (a žalobcovia neboli povinní uvedenú skutočnosť oznamovať súdu prvej inštancie) a zároveň konštatoval fikciu doručenia v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP, uvedené však bez zohľadnenia ďalších okolností, osobitostí v konaní a nastolenej procesnej situácie nezakladá žalobcami namietaný odvolací dôvod. 18. Odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice a zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 03.06.2022 vyplýva, že právny zástupca žalobcov bol prítomný na pojednávaní, na ktorom namietal, že vo vzťahu k žalobcom nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP (že predvolanie na pojednávanie nebolo doručované na adresu ich trvalého pobytu – D. E. XX, F.), teda že má za to, že voči žalobcom nie je možné aplikovať fikciu doručenia a keďže jedným z návrhov je, aby žalobcovia boli vypočutí vo veci a nie je splnená lehota, žiadal odročiť pojednávanie (zvukový záznam z pojednávania zo dňa 03.06.2022 od cca 6:45 min. do 7:00 min.). Z uvedeného je teda zrejmé, že odročenie pojednávania žiadal právny zástupca žalobcov len pre prípad ich výsluchu ako strany sporu, vo vzťahu k čomu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 03.06.2022 v rámci úkonov podľa ust. § 181 ods. 2 CSP výslovne uviedol, že výsluch žalobcov (na návrh žalovaného 1/) ako strany sporu nevykoná, nakoľko ich výsluch nepovažuje za účelný, pričom právny zástupca žalobcov (ani ďalšie strany sporu) nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Zo skutočnosti, že právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní vo veci ďalej kvalifikovane vyjadroval a prednášal svoje stanoviská a návrhy, je treba mať za to, že právny žalobca s vykonaním tohto procesného úkonu (pojednávania) súhlasil. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcov (na základe plnej moci udelenej mu žalobcom 1/ dňa 25.05.2022) v piatok dňa 27.05.2022 v čase 9.00 – 9.25 hod. nahliadol do súdneho spisu, teda vo vzťahu k nemu bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP, ktorej nezachovanie vo vzťahu k nemu na pojednávaní naviac ani výslovne nenamietal. Na pojednávaní dňa 03.06.2022 rovnaký právny zástupca predložil aj plnú moc udelenú mu žalobkyňou 2/ dňa 01.06.2022, čo vzhľadom na oboznámenie sa s vecou a obsahom spisu už dňa 27.05.2022 (teda v lehote ust. § 178 ods. 2 CSP) a totožný/spoločný procesný postup (žalobná argumentácia) je bez vplyvu na to, či osobitne v prípade žalobkyne 2/ (ne)bola lehota na prípravu pojednávania pre ňou zvoleného rovnakého právneho zástupcu zachovaná, nakoľko právny zástupca žalobcov z uvedeného dôvodu (nedostatok času na prípravu na pojednávanie) odročenie pojednávania konaného dňa 03.06.2022 nežiadal a nezachovanie lehoty vo vzťahu k nemu na pojednávaní ani výslovne nenamietal. 20. Naviac, ani za situácie, že nie (by nebola) zachovaná lehota piatich dní pred pojednávaním na prípravu pojednávania a strana sa na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, uvedené nemusí vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o
tom, či súd pojednávanie odročí, zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Uvedené je možné vzhliadnuť aj v prípade namietanom žalobcami – právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní v súlade s princípom ústnosti civilného procesu/súdneho pojednávania kvalifikovane vyjadroval a argumentácia strán v konaní bola v zásade zhodná s tou, ktorú už prezentovali a ku ktorej sa vzájomne vyjadrovali. Zachovanie lehoty na prípravu pojednávania v tomto prípade nebolo spojené a potrebné na vykonanie žiadnych osobitne náročných činností (napr. porada zástupcu strany so stranou, keďže v lehote viac ako 5 dní sa právny zástupca oboznámil s obsahom spisu nahliadnutím do neho a bola mu udelená plná moc dňa 25.05.2022 a 01.06.2022 alebo predloženie ďalšieho písomného vyjadrenia žalobcov k skutkovým a právnym otázkam, ku ktorým sa už opakovane v konaní vyjadrili). 21. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 30.05.2019 sp. zn. 2Cdo/99/2019m podľa ktorého: „Právo strany, resp. účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva“ a na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 21.11.2019 sp. zn. 4Cob/188/2018 (obdobne aj rozsudok NS SR zo dňa 31.05.2023 sp. zn. 5Cdo/52/2022), podľa ktorého: „Ak sa strana napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené v lehote najmenej piatich dní pred pojednávaním, na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí, súd zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v prípadoch, v ktorých súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností, ako napríklad ďalšia porada zástupcu strany so stranou a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie“. 22. Z uvedených skutočností (aj s prihliadnutím na to, že vyjadrenia žalovaných na pojednávaní neobsahovali žiadne nové skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ku ktorej by sa žalobcovia už v rámci konania nemali priestor predtým vyjadriť), porušenie povinnosti doručiť predvolania žalobcom 1/ a 2/ na adresu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP v lehote podľa ust. § 178 ods. 2 CSP, za súčasného súhlasu právneho zástupcu žalobcov s vykonaním pojednávania (keď odročenie pojednávania žiadal len pre prípad výsluchu žalobcov, ktorý dôkaz nebol súdom prvej inštancie vykonaný), nepredstavuje porušenie ust. CSP súdom prvej inštancie ani nedosahuje intenzitu, ktorá by zakladala citovaný odvolací dôvod (teda že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo že by bola žalobcom zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní). 23. Za danej situácie odvolací súd vyvodil, že odvolacia argumentácia žalobcov je účelová s cieľom zhojiť pre nich nepriaznivé následky spojené s neúspechom v spore. Uvedenému záveru svedčí aj skutočnosť, že jediným odvolacím dôvodom bolo porušenie procesných práv žalobcov v dôsledku nesplnenia si povinnosti súdu prvej inštancie predvolať ich na pojednávanie z adresy podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP v lehote podľa ust. § 178 ods. 2 CSP, pričom žalobcovia, ktorí v priebehu sporu vecne argumentovali, v odvolaní neuviedli proti napadnutému rozsudku žiadne vecné námietky. Takýto postup a výrazne zúžená odvolacia argumentácia žalobcov je v protiklade k tomu, že s odkazom na rozhodnutia ÚS SR a ESĽP akcentujú potrebu prieskumu a súdnej kontroly dražby. Odvolaním žalobcov (konkrétnymi odvolacími námietkami) však závery súdu prvej inštancie, ktorými meritórne odôvodnil svoje rozhodnutie – zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti (opakovanej) dražby (ods. 15 až 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a teda vecné zamietnutie žaloby žalobcov rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia nedôvodnosti žaloby žalobcov tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. 24. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými v odvolacom konaní boli žalovaní, a (i) nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaných 1/, 2/ a intervenientov na strane žalobcov 1/ a 2/ nevyplýval (a trovy konania si ani neuplatnili), odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a intervenientom na strane žalobcov 1/ a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, (ii) žalovanému 3/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).