Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/51/2024 1222205944 28. 06. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1222205944.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, právne zastúpeného: Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 028 845, proti žalovanému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o zaplatenie 598,61 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/195/2022-121 zo dňa 19.10.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/195/2022-121 zo dňa 19.10.2023 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamietol, a to s odkazom na ustanovenia § 324, ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 598,61 eur s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné opatrenie voči žalovanému, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaného, či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaného. 3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že o finančných problémoch žalovaného pojednávajú viaceré články na internete, pričom z lustrácie žalovaného vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh žalovaného na daniach predstavuje sumu 3.151.016,96 eur. Celková zadlženosť majetku žalovaného je odhadovaná na 85,55%. Na hnuteľný majetok žalovaného boli zriadené viaceré záložné práva. Voči žalovanému sú vedené viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Postupom času sa zvyšuje dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči žalovanému v dôsledku pribúdania
nových záložných práv na majetok žalovaného, v dôsledku narastania celkového dlhu žalovaného voči Slovenskej republike na dani a poistnom voči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému stačí, ak sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje v dôsledku pribúdania záložných práv. Žalobca získa na základe uznesenia súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia postavenie záložného veriteľa. Z omeškania žalovaného s úhradou jeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom je možné vyvodzovať aj úpadok žalovaného. Žalobca má za to, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky v zmysle dohody zo dňa 06.12.2019. Zásah do práv žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne primeraný nároku žalobcu na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložného práva žalovaný nepríde o vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v čase výkonu pohľadávky žalobcu zriadených na majetok žalovaného, tým menšiu hodnotu bude mať predmetný majetok a tým menšia bude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže samo o sebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, keďže zriadenie záložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca zmarí výkon záložného práva. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je okrem uvedeného aj prerušiť správne konania o plombách vyznačených na niektorých listoch vlastníctva predložených do konania týkajúcich sa vkladových konaní o zápise ďalších záložných práv zriadených v prospech tretích osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku. Práve naopak, žalovaný už pravdepodobne ukončil všetky svoje podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaný svojou činnosťou do budúcna zvyšoval hodnotu jeho majetku. Práve naopak, hodnota jeho majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by žalovaný začal vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej opísal podmienky, ktoré musia byť naplnené pri nariadení zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, pričom uzavrel, že žalobca podaným návrhom zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal ich nariadení z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalovaný pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania vo veci samej neuznáva a zdôrazňuje, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v danom štádiu konania nie je osvedčená pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, preto sa na jeho nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z uvedených predpokladov nebol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, pretože žalobca nijako neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Žalobca len na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, resp. že ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Internetový článok o tom, že pumpy zívajú prázdnotou a Epi monitoring žalovaného o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčuje skutočné majetkové pomery žalovaného. Rovnako údaje o dlhoch žalovaného na daniach a v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by žalovaný nebol schopný v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu jeho práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by došlo nariadením požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko tak mienil urobiť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné a zabezpečovacie opatrenie, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca bol názoru, že riadne preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému, kedy žalovaný rozporoval pohľadávku žalobcu iba z dôvodu, že došlo k jej splneniu, avšak žiaden dôkaz o tom nepredložil. Žalobca mal za to, že preukázal aj ohrozenie exekúcie jeho pohľadávky voči žalovanému, keď k návrhu pripojil dôkazy osvedčujúce zlú ekonomickú situáciu žalovaného v podobe internetových článkov, výstupov z portálu Epi monitoring, ako aj v podobe článkov o dlhoch žalovaného, existencii zabezpečení dlhov žalovaného, či porušovaní povinností žalovaného nielen voči žalobcovi. Keby žalovaný mohol uhradiť dlh voči žalobcovi alebo dlhy voči ďalším subjektom, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur, už by tak urobil, pretože by mu logicky nenarastalo príslušenstvo. Vzhľadom na existenciu množstva splatných dlhov žalovaného, nie len voči žalobcovi či iným súkromnoprávnym subjektom, ale aj dlhov na daniach a poistnom, je jediným logickým záverom, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich dlhov, pričom nehodlá ani rozpredať majetok za účelom dobrovoľného uspokojenia dlhov. Bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať, že v čase keď konanie vo veci samej dôjde do štádia výkonu jeho pohľadávky, nebude už z čoho pohľadávku žalobcu vymáhať. Rovnako prostriedky z predaja nehnuteľností môžu smerovať na účet, ktorý nepatrí žalovanému a ktorý nie je možné zabezpečiť bez právneho vzťahu žalobcu k jeho disponentovi a bez vedomosti žalobcu o existencii takéhoto účtu a o prijatí úhrady kúpnej ceny. Ak by aj žalovaný prijal kúpnu cenu na svoj účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v prospech iných veriteľov žalovaného, v prospech ktorých boli doposiaľ vydané exekučné príkazy na blokáciu prostriedkov na účtoch žalovaného. Zabezpečenie nehnuteľností žalovaného, alebo len niektorej z nich, je preto podľa názoru žalobcu jediný spôsob, ako zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému. 6. Ohľadom proporcionality návrhu žalobca namietal, že súd nie je viazaný formuláciou návrhu, ani rozsahom navrhovaného opatrenia, preto mohol nariadiť zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie aj voči len jednej (najmenej hodnotnej) nehnuteľnosti, mohol určiť, že v prípade neúspechu žalobcu v súdnom konaní vo veci samej zanikne v časti neúspechu žalobcu aj súdom nariadené opatrenie, prípadne sa súd mohol s návrhom vysporiadať mnohými inými spôsobmi. Existencia majetku neznamená zároveň nemožnosť preukázať ohrozenie exekúcie. Na majetku žalovaného viaznu viaceré záložné práva a súd prvej inštancie neskúmal, v akej miere tieto zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom v skutočnosti žalovaný disponuje. Žalobca bol presvedčený, že preukázal zlú finančnú situáciu žalovaného, keď z lustrácii zo dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu vo výške 487.594,54 eur, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36 eur, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sumu vo výške 107.757,96 eur a voči Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur. V nadväznosti na uvedené Finančná správa SR určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“. V zmysle strany 9 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring je celková zadlženosť majetku žalovaného odhadovaná na 85,55%. V zmysle strán 14 až 16 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring boli na hnuteľný majetok žalovaného zriadené viaceré záložné práva v sumách pohybujúcich sa v miliónoch eur. V zmysle strán 17 a 18 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring sú voči žalovanému vedené viaceré súdne a exekučné konania. Z výpisov z listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Po odpočítaní záväzkov síce žalovanému za rok 2022 ostáva imanie vo výške 4.583.932,- eur, ide však o imanie ku dňu 31.12.2022, a keďže od vtedy do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu ubehol takmer rok, pre žalobcu, ani pre súd nie je dobre možné určiť, aké imanie mal žalovaný v čase podania návrhu žalobcu, keďže za rok sa mohla finančná situácia žalovaného výrazne zmeniť. Z uvedeného je však zrejmé, že žalovaný má obrovské dlhy. Súd sa však napriek tomu v konaní o návrhu žalobcu nezaoberal otázkou, prečo by žalovaný neuhrádzal svoje splatné dlhy, či už voči žalobcovi, alebo voči štátu či iným subjektom, ak žalovaný disponuje dostatkom financií na ich úhradu a či by pre žalovaného nebolo v takom prípade logickejšie uhradiť svoje dlhy a nenechať tieto dlhy a ich príslušenstvo zbytočne narastať či navyšovať si náklady o trovy konaní. Žalobca pritom osvedčil aj skutočnosť, že žalovaný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a to internetovými článkami. K strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu
voči žalovanému môže dôjsť aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného. Žalovaný sa nemusí zbavovať svojho majetku. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému stačí, že sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje napríklad v dôsledku postupného pribúdania záložných práv na jeho majetok, ako je tomu aj v prípade žalobcu. Ak dôjde k výkonu predmetných záložných práv tretích osôb, môže bez zriadenia súdneho či exekučného záložného práva v prospech žalobcu dôjsť k strate vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ak by žalobca čakal s návrhom na zriadenie záložného práva až do exekučného konania, poradie záložného práva žalobcu by už nemuselo byť dostačujúce pre uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanému. Súd teda môže a má navrhovaným neodkladným či zabezpečovacím opatrením poskytnúť žalobcovi ochranu aj predtým, než dôjde k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, či už v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného na iný subjekt, alebo v dôsledku neznehodnocovania majetku vo vlastníctve žalovaného, či už vlastnými úkonmi žalovaného, alebo v dôsledku vzniku ďalších zabezpečení pohľadávok ostatných subjektov na majetku žalovaného. Ak chce veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní z majetku dlžníka, musí najprv získať postavenie záložného veriteľa. Z omeškania žalovaného je možné podľa žalobcu vyvodiť aj úpadok žalovaného. S poukazom na uvedené bol podľa žalobcu naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávne usúdil, že žalobca neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia pre obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, teda že neosvedčil existenciu svojho nároku, resp. ohrozenie jeho exekúcie napriek tomu, že dôkazy predložené žalobcom celkom zjavne preukazujú existenciu jeho pohľadávky, ako aj ohrozenie jej exekúcie, a (ii) že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je neproporcionálne bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do práv žalovaného. V predmetnom smere navyše súd opomenul, že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie má iba dočasný charakter a má trvať iba do uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Vyššie uvedeným došlo k naplneniu aj odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočíva v skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v konaní opomenul dostatočným spôsobom vysporiadať s otázkou, či žalobca dostatočne osvedčil svoju pohľadávku, či žalovaný ešte má možnosť zvrátiť svoj neúspech v konaní vo veci samej, ak do konania predložil relevantné dôkazy, či súd môže takéto dôkazy vzhľadom na štádium konania ešte prijať bez porušenia rovnosti zbraní strán sporu, na koho strane leží dôkazné bremeno pri preukazovaní riadnej a včasnej úhrady dlhu, či skutočnosti tvrdené žalobcom a dôkazy predložené žalobcom odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky voči žalovanému, prečo žalovaný neuhrádza svoje splatné dlhy, prečo existuje také množstvo zabezpečení pohľadávok voči žalovanému, či vôbec môže zabezpečenie pohľadávky žalobcu výraznejším spôsobom ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a množstvo existujúcich zabezpečení pohľadávok iných subjektov voči žalovanému, či nie je dôvodné vyhlásiť na majetok žalovaného konkurz, či je dôvodné očakávať nárast hodnoty majetku žalovaného, či by sa žalobca mohol uspokojiť z kúpnej ceny za nehnuteľnosti žalovaného napriek tomu, že tieto by boli aj v prípade ich prijatia na účet žalovaného pravdepodobne blokované v dôsledku iných exekúcií, či v dôsledku iných exekúcií nie je dôvodné očakávať, že prípadná odplata za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného by smerovala na iný než účet žalovaného v banke, prečo žalovaný neplní svoje záväzky riadne a včas, ak disponuje dostatočnými prostriedkami na ich splnenie, ale namiesto toho zbytočne navyšuje svoje záväzky voči žalobcovi a ďalším subjektom o príslušenstvo či o trovy konaní, prečo žalovaný bezúspešne rozporuje celkom zjavne danú pohľadávku žalobcu, v akej miere záložné práva iných subjektov zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom žalovaný v skutočnosti disponuje, koľko z aktuálnych dlhov žalovaného je zahrnutých v údajoch ku dňu 31.12.2022 a koľko z nich vzniklo v roku 2023 do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu, či žalovaný ešte vykonáva činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, či môže dôjsť k strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného, či sa žalovaný musí zbavovať svojho majetku, aby bolo možné považovať exekúciu pohľadávky žalobcu za ohrozenú, či môže súd nariadiť neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie aj predtým, než dôjde zo strany žalovaného k úkonom, ktorým má navrhované neodkladné opatrenie zabrániť, resp. dôsledkom ktorých má zabrániť navrhované zabezpečovacie opatrenie, či s odkazom na ustanovenie § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. by žalobca mal ako uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na majetok žalovaného aj napriek tomu, že majetok žalovaného je zaťažený už skoršími záložnými právami iných veriteľov žalovaného, keďže podľa predmetného ustanovenia je možné viesť exekúciu na záloh iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, či z omeškania žalovaného s úhradou
jeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom nie je možné vyvodzovať úpadok žalovaného, ak sa vychádza z predpokladu, že za bežného chodu vecí si dlžník svoje peňažné dlhy plní riadne a včas, ak mu v tom nebráni nedostatok jeho majetku, ako aj keď sa vychádza z definície úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., či vzhľadom na predložené dôkazy nie je dôvodné mať pochybnosti o schopnosti žalovaného v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, prípadne či súd môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do práv žalovaného. Uvedeným došlo podľa žalobcu aj k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie je vylúčenie zlej ekonomickej situácie žalovaného na základe dôkazov predložených do konania zo strany žalobcu, pričom tieto dôkazy naopak osvedčujú zlú ekonomickú situáciu žalovaného a potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov v podobe zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami, ako i uznesenie o zamietnutí daného návrhu súdom prvej inštancie, bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 28.05.2024. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného zaslal súdu prvej inštancie dňa 22.05.2024 (t.j. až po expedovaní výzvy odvolacieho súdu) odvolanie plnej moci udelenej mu žalovaným, nakoľko výzva odvolacieho súdu bola expedovaná a doručovaná právnemu zástupcovi žalovaného už dňa 21.05.2024 o 10:13 hod (prijatá na spracovanie 10:46 hod) a právny zástupca žalovaného bol tak v zmysle § 18 ods. 1, 2, § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z.. o advokácii, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku SAK povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, že riadne oboznámi klienta o doručovanej výzve, z ktorej plynuli žalovanému práva/ povinnosti. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal priznania nároku na zaplatenie istiny 598,61 eur titulom neuhradenia vyčísleného úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 280,- eur (7x40,- eur), keď žalovaný postupne uhrádzal odmenu za poskytovanie právnych služieb žalobcom. V danom prípade ide o obchodnoprávny spor, ktorého predmetom je nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, za účelom zabezpečenia ktorej (spolu s trovami konania) žalobca návrhom zo dňa 20.09.2023 navrhol vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým by do úplného uspokojenia jeho pohľadávky súd nariadil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým by došlo k prevodu časti vlastníckeho práva, alebo jeho časti na nehnuteľnom majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako i vydanie zabezpečovacieho opatrenie, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku vo vlastníctve žalovaného z dôvodu existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ktorej opodstatnenosť žalobca odôvodňoval predovšetkým zlou finančnou situáciou žalovaného a existenciou záložných práv v prospech tretích osôb. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 20. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré v čase vydania napadnutého uznesenia viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o nenaplnení zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil nielen neosvedčením obavy z ohrozenia exekúcie, ale i potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami tak, ako to má na mysli ustanovenie § 325 CSP. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s vecou zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP a zároveň aj ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Pre úplnosť je potrebné zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia doplniť, že v každom jednom posudzovanom prípade je v zmysle § 324 ods. 3 CSP nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne tak musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú iba vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. ak dlžník nie je vlastníkom veci). Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcom sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje jediný
cieľ, a to aby nehnuteľný majetok, vo vzťahu ku ktorému žiada nariadiť neodkladné opatrenie, zostal vo vlastníctve žalovaného, aby tak nedošlo k zmareniu možnosti uspokojiť žalobcu, ktorý má voči žalovanému pohľadávku vo výške 878,61 eur (t.j. aj spolu paušálnou náhradou nákladov). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, čo vyplýva z predložených LV č. XXX A. XXX vedených v k.ú. B. C. (D. E. C.) a LV č. XXX vedenom v k.ú. F. C. G. (D. E. H.). Sám žalobca v návrhu uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je zabrániť dlžníkovi (žalovanému) speňažiť majetok, alebo sťažiť žalovanému speňaženie majetku. V tejto súvislosti je odvolací súd nútený konštatovať, že z účelu, ktorý žalobca prezentuje a svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje, je jednoznačne zrejmé, že tento je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v dôsledku zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, by bola zabezpečená peňažná pohľadávka žalobcu a bolo by zároveň sťažené speňaženie takéhoto majetku žalovaného. V danom prípade tak zabezpečovacie opatrenie má jednoznačne prednosť, čo je rovnako bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, že sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou nevysporiadal (hoci mal), rovnako ako je bez významu, že táto skutočnosť nie je ani predmetom odvolacích námietok, keďže skúmanie vykonáva súd (teda aj odvolací súd) ex offo a s ohľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. 24. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu pre účely zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o predmetnom procesnom návrhu žalobcu, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacej námietky žalobcu, ktorou namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. 25. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samotná existencia sporu, i prípadné osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu, prípadne predpokladaná dĺžka trvania sporu, ako ani žalovaným zvolený spôsob procesnej obrany, resp. skutočnosť, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť (čo nebolo v konaní osvedčené, ako správne uvádzal súd prvej inštancie) nepredstavujú skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako dôvod pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Súd prvej inštancie správne právne vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu uzavrel, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný jednak ukončil podnikateľskú činnosť s ohľadom na internetový článok, ktorý sa týka iba Žilinského kraja, ako ani s ohľadom na údaje o dlhoch žalovaného na daniach a v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva, pretože neosvedčil, že by žalovaný nebol schopný v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu jeho práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Žalobca sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20.09.2023, ako aj v odvolaní zameral na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie v súvislosti s finančnou a ekonomickou situáciou žalovaného, ktorý si neplní svoje záväzky a ktorého záväzky sú zabezpečené záložným právom v prospech tretích osôb. Odhliadnuc od zásady proporcionality výšky zabezpečovanej pohľadávky k rozsahu majetku dotknutého sudcovským záložným právom, ktorá v danom prípade v nadväznosti na výšku žalovanej pohľadávky s príslušenstvom a na rozsah nehnuteľného majetku špecifikovaného v návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení aj bez bližšieho skúmania vykazuje zjavný nepomer, odvolací súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že pre účely zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením je nevyhnutné existenciu obavy z ohrozenia exekúcie posudzovať komplexne s prihliadnutím na celkový hospodársky, majetkový a finančný stav žalovaného a na to nadväzujúcu existenciu exekvovateľného majetku s ohľadom na zákonom predpokladané spôsoby vykonávania exekúcie. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý upravuje viacero spôsobov vykonávania exekúcie, ako napríklad zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku. Samotný žalobca v návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení uviedol, že z monitoringu firiem realizovaného verejne dostupným portálom I. ku dňu 03.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými spoločnosťami a že dlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu 487.594,54 eur, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36 eur, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sumu vo výške 107.757,96 eur a voči Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur, v nadväznosti na čo Finančná správa SR určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“ a celková zadlženosť majetku žalovaného je odhadovaná na 85,55%. Napriek skutočnosti, že na majetku žalovaného viaznu viaceré záložné práva, zo súvahy za rok 2022 je zrejmé, že po odpočítaní záväzkov žalovanému za rok 2022 ostáva vlastné imanie vo výške 4.583.932,- eur. Nemožno opomenúť ani fakt, že súčet krátkodobých pohľadávok žalovaného od roku 2018 stále stúpa, napriek stále prevažujúcim záväzkom. Rovnako z údajov predložených žalobcov vyplýva, že čistý obrat žalovaného stále stúpa, preto nemožno považovať za osvedčené tvrdenie žalobcu, že by žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť. Z vyššie uvedených údajov podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že podľa stavu rozhodného v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP je nutné konštatovať, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej majetok je postačujúci na uspokojenie v prípade nutnosti realizovania exekúcie za účelom vymoženia žalovanej pohľadávky, ktorá je neporovnateľne nižšia ako vlastné imanie žalovaného, pričom do úvahy prichádza aplikácia viacerých spôsobov vykonávania exekúcie predpokladaných zákonom, čo samo osebe vylučuje opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. k dátumu 19.10.2023 boli k dispozícii len údaje o hospodárení, finančnom stave a majetku žalovaného za rok 2022, v dôsledku čoho údaje uvedené samotným žalobcom pri ich objektívnom posúdení možno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré žalobcom tvrdenú obavu z ohrozenia exekúcie v žiadnom prípade neosvedčujú. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade naplnené nebolo, keďže pre naplnenie predmetnej zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v nadväznosti na nevyhnutnosť objektívneho posúdenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie nemôže postačovať len osvedčenie existencie záložných práv zriadených v prospech tretích osôb v dôsledku záväzkov žalovaného. Žalobca rovnako neosvedčil skutočnosť, že by žalovaný napĺňal podmienky úpadku. 27. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia iba v časti, kedy súd prvej inštancie nie je viazaný návrhom žalobcu a z dôvodu ktorého podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, ktorá mala byť zabezpečená, odvolací súd uvádza, že v prvom rade je úlohou a povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosť, akú hodnotu majú zabezpečované nehnuteľnosti. Pri novej procesnej úprave Civilného sporového poriadku nie je úlohou súdu zisťovať materiálnu pravdu, t.j, ani zisťovať akým majetkom v skutočnosti žalovaný disponuje, resp. aká je hodnota zabezpečovaného majetku, keďže v dôsledku unesenia dôkaznej povinnosti je to povinnosťou strany sporu, ktorá s uvádzanými skutočnosťami spája pre ňu priaznivé následky. Žalobca mal možnosť osvedčiť aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť zabezpečené záložným právom a to či odborným vyjadrením, alebo priložením inzerátov o predaji obdobných nehnuteľností, resp. nehnuteľného majetku. Práve vzhľadom k zjavnému nepomeru pohľadávky žalobcu vo výške 598,61 eur k hodnote zabezpečovaného nehnuteľného majetku, bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť, že žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie k majetku, kde nebude daná disproporčnosť žalovanej pohľadávky s hodnotou majetku, ktorým má byť žalovaná pohľadávka zabezpečená. V danom prípade je však z návrhu žalobcu zrejmé, že tento žiadnym spôsobom neosvedčil hodnotu majetku, ktorý žiada zaťažiť zriadením záložného práva, iba opakovane poukazuje na skutočnosť, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno nariadiť aj v menšom rozsahu. Aký rozsah teda zodpovedá zabezpečovanej pohľadávke, už neuvádza. Hodnota majetku, na ktorý žalobca žiada zriadiť záložné právo, nebola žalobcom v návrhu uvádzaná a žalobca tak podľa odvolacieho súdu
neosvedčil skutočnosti svedčiace o tom, že by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bolo splnená zásada proporcionality. Žalobca hodnotu žiadnej z nehnuteľností nijako nešpecifikoval, pričom žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k množstvu nehnuteľností zapísaných na troch listoch vlastníctva a nachádzajúcich sa v rôznych katastrálnych územiach. 28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na skutočnosť, že ide o konečné rozhodnutie, kedy vec v merite už bola právoplatne rozhodnutá, rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia) voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).