Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/72/2024 1222205949 14. 08. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1222205949.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 028 845, proti žalovanému 1/ Hotel & Restaurant Slovakia s. r. o., Kráľová pri Senci 269, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 44 861 176, žalovanému 2/ BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o zaplatenie 73,52 EUR s prísl., o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/197/2022-171 zo dňa 23.11.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/197/2022 - 171 zo dňa 23.11.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/197/2022 - 171 zo dňa 23.11.2023 odmieta. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 73,16EUR a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2022 domáhal zaplatenie sumy 73,25EUR titulom neuhradenia vyčísleného úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR (2 x 40,-EUR). Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému 1/ poskytoval za odmenu právne služby, pričom žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou odmeny za poskytovanie právnych služieb vyúčtovanej mu riadne doručenou faktúrou č. 20190494 zo dňa 15.9.2019 splatnou dňa 29.9.2019 na sumu 924,25EUR a č. 20190537 zo dňa 15.10.2019 splatnou dňa 29.10.2019 na sumu 540,-EUR. Žalobca a obaja žalovaní v nadväznosti na uvedené, uzavreli dňa 6.12.2019 dohodu o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej žalovaný 1/ uznal právny dôvod a výšku svojho dlhu voči žalobcovi v sume vo výške 1.464,25 EUR a prehlásil, že nárok žalobcu, ako aj výška dlžnej sumy tak, ako je určená v predmetnej dohode, je správna. V zmysle predmetnej dohody žalovaný 2/ pristúpil k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi popri žalovanom 1/, pričom sa voči žalobcovi zaviazal, že záväzok žalovaného 1/ voči žalobcovi splní za žalovaného 1/, ak ho nesplní žalovaný 1/. Keďže žalovaní uhradili žalobcovu splatnú pohľadávku až dňa 18.2.2020 v
sume 540,-EUR a dňa 11.6.2020 v sume 924,25EUR, teda po lehote jej splatnosti, vyzval žalovaných písomnou výzvou zo dňa 4.11.2022, doručenou žalovanému 1/ dňa 18.11.2022 a žalovanému 2/ dňa 9.11.2022, na úhradu úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, a to ani len v časti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie žalovaných faktúr a ani ich opodstatnenosť. Na predžalobnú výzvu žalobcu reagoval listom zo dňa 15.12.2022, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, oznamuje, že faktúry boli uhradené, a teda vec považuje za vybavenú. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, teda jeho konanie by nemalo požívať žiadnu právnu ochranu. Žalovaný 2/ uviedol rovnakú argumentáciu ako žalovaný 1/. Navyše iba doplnil, že Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 6.12.2019 obsahom nereflektuje nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, považuje ju za bezpredmetnú a navrhuje na ňu neprihliadať. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania (po pripustení zmeny žaloby) je nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 73,52EUR, ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR (za 2 faktúry). Písomnou Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 6.12.2019 žalovaný 2/ pristúpil k predmetnému záväzku žalovaného 1/, ktorý zároveň v uvedenej Dohode tento záväzok uznal. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako opodstatnený. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky písomnou Dohodou o pristúpení k záväzku, v ktorej bol tento určený ako záväzok vzniknutý z dôvodu neuhradenia faktúr č. 20190494 zo dňa 15.9.2019 na sumu 924,25EUR so splatnosťou dňa 29.9.2019 a č. 20190537 zo dňa 15.10.2019 na sumu 540,-EUR so splatnosťou dňa 29.10.2019, čím bol zreteľne špecifikovaný číslom faktúry, dátumom jej vystavenia a splatnosti, fakturovanou sumou vrátane uvedenia dôvodu vzniku záväzku (za právne služby poskytnuté dlžníkovi). Nakoľko žalovaní v konaní nevyvrátili domnienku existencie uvedeného záväzku, súd ich zaviazal na zaplatenie priznanej sumy 73,16EUR. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania (9 % ročne ) je plne v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami. Pri určení začiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu splatnosti faktúry a túto určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Avšak na rozdiel od žalobcu, ktorý úrok z omeškania požadoval aj za deň, kedy bola príslušná suma pripísaná na jeho účet, súd bol toho názoru, že za tento deň už úrok z omeškania požadovať nemožno, nakoľko pripísaním príslušnej sumy na účet žalobcu došlo k zániku peňažného záväzku. Žalobca tak nedôvodne požadoval úrok z omeškania v sume 0,36 EUR, v ktorej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko sú žalovaní v omeškaní, popri úroku z omeškania žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR, a to za každú omeškanú faktúru samostatne. 4. Žalovaní v konaní síce spochybňovali žalobcom uplatnený nárok v otázke jeho existencie, rozporu s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi, svoje tvrdenie však nepreukázali. Popretie skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaných súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko žalovaní neuviedli vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom len samotné spochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Pokiaľ žalovaní argumentujú, že faktúry boli uhradené riadne, mali o tom predložiť dôkaz. Záverom dodal, že žalovaní, pokiaľ chceli uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o riadnej úhrade uvedených faktúr, mali k tomu produkovať relevantný dôkaz (príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu, poštovú poukážku a pod.). Argumenty žalovaných súd považoval za nepodstatné. Požadovanie úroku z omeškania vyplýva priamo zo zákona a preto nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca doklady (faktúry, výpisy z účtu) nepredložil včas a nemali možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a pripraviť na pojednávanie so zachovaním príslušnej lehoty na prípravu, tak súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú. V prípade uvedených listinných dôkazov sa nejedná o komplikované rozsiahle písomnosti, oboznamovanie ktorých by si vyžadovalo dlhší časový priestor. Súd preto nevidel ani relevantný dôvod pre odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaní realizovali úhradu predmetných faktúr, mali by mať vo svojom účtovníctve tomu zodpovedajúci doklad. 5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a namietali skutočnosť, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce dôvodnosť pohľadávky, t.j. faktúry a potvrdenia o úhradách včas. Uvedené doklady boli predložené až na pojednávaní dňa 23.11.2023, čím nebola dodržaná a zachovaná potrebná lehota na prípravu na pojednávanie. Aj keď sa v prípade predmetných predložených dokumentov nejednalo o komplikované písomnosti, bolo ich viacero, a preto pre náležité oboznámenie sa s nimi a ich vyhodnotenie nebolo žalovaným a ich právnemu zástupcovi poskytnutý dostatočný priestor. Majú za to, že priestor poskytnutý počas pojednávania nebol vôbec postačujúci, na základe čoho aj žiadali
o odročenie pojednávania, čomu však nebolo vyhovené. V zmysle vyššie uvedeného majú za to, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán. Každá zo sporových strán má mať garantované právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany, čo v tomto konaní umožnené nebolo. Poukázali na skutočnosť, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, pričom ani len nepožiadali súd o odpustenie zmeškania predmetnej lehoty, neuviedli ani žiadnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá ospravedlniť zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, ani k svojim vyjadreniam k žalobe nepriložili žiaden dôkaz preukazujúci existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý by nebolo zo strany žalovaných možné podať vyjadrenie k žalobe v lehote určenej súdom, t. j. v lehote 15 dní od doručenia žaloby. Zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe preto nebolo možné zo strany súdu odpustiť ani jednému zo žalovaných a v predmetnom smere sa mala uplatniť koncentrácia konania. Súd napriek tomu prihliadal na všetky vyjadrenia žalovaných v konaní, teda odpustil žalovaným zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe aj napriek tomu, že žalovaní žiaden ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe vo svojich oneskorene podaných vyjadreniach ani len netvrdili. Žalovaní v doterajšom priebehu konania, ako ani vo svojom odvolaní neuviedli ani jedno jediné relevantné skutkové tvrdenie, ktoré by bolo spôsobilé navodiť dôvodné pochybnosti o nároku uplatnenom zo strany žalobcu, pričom do konania nepredložili ani žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý navodiť dôvodné pochybnosti o nároku uplatnenom zo strany žalobcu. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.8.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a 2/, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. K odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, neznie v neprospech žalovaného 1/ a 2/, teda žalovaní nie sú osobami oprávnenými podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku ich subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného 1/ a 2/ voči II. výroku odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako podané neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S
dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok žalobcu, nakoľko mal za preukázané, že žalovaní v konaní nevyvrátili domnienku existencie uvedeného záväzku. 12. K odvolacej námietke žalovaných, ktorou namietajú žalobcom nepredloženie dokladov preukazujúcich dôvodnosť pohľadávky, t.j. faktúry a potvrdenia o úhradách včas, ale až na pojednávaní dňa 23.11.2023, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uplatnil zásadu koncentrácie podľa § 153 C.s.p. 13. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. 14. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca predložil faktúry č. 20190537 a č. 20190494 uhradené po lehote splatnosti žalovanými a detaily platieb (č.l. 147 - 150) včas. Keďže tak urobil ich doručením súdu prvej inštancie dňa 20.11.2023, žalovaní, obaja zastúpení právnym zástupcom sa na pojednávaní dňa 23.11.2023 oboznámili s obsahom listinných dôkazov, pričom odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že uvedené listinné dôkazy nie sú komplikované písomnosti, žalovaní realizovali danú úhradu faktúr č. 20190537 a č. 20190494 oneskorene, detaily platieb majú v evidencii a teda o nich musia mať vedomosť. Tvrdenie žalovaných o potrebe ich náležitého oboznámenia sa a vyhodnotenia nemôže slúžiť ako neumožnenie práva vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany a poskytnutie ďalšej lehoty na oboznámenie sa s listinami by bolo zbytočným predlžovaním konania v rozpore s čl. 17 C.s.p.. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ a 2/ vedeli čo je predmetom sporu a mali dostatok času, aby uplatnili prostriedky procesnej obrany pričom sa nejedná o spor skutkovo ani právne zložitý, ktorý by si vyžadoval ďalší časový priestor na prípravu procesnej obrany. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). 15. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
16. Žalovaní vo svojom odvolaní neargumentovali žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by boli relevantné pre rozhodnutie vo veci, a ktoré by mali za následok zmenu zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).