Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9CoCsp/21/2024 1223200760 28. 11. 2024 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2024:1223200760.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: C. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I., o zaplatenie 9.303,27€ s príslušenstvo, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-21Csp/9/2023-147 zo dňa 2.februára 2024 , takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (zaplatenie sumy € s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia) potvrdzuje.
9.303,27
V napadnutej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.303,27 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia , a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-€ vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že tak, že : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 9.303,27 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami Podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), g) h) , § 9 ods. 1 , § 11 ods. 1, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ustanoveniami § 52 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1,2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 prvá veta , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), keď uviedol, že určil termín pojednávania na deň 02.02. 2024, na ktorý sa žiaden z účastníkov konania nedostavil. PZ žalobcu sa písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovaná sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavila. Súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov konania. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj ostatnými listinami založenými do spisu žalobcom.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak, ako žalobca uvádzal vo svojich písomných podaniach adresovaných súdu. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver v sume 10.000,-€ ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 177,81 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 17.069,76 €. RPMN bola vo výške 15,90 %. Nakoľko si žalovaná neplnila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, vyzval právny predchodca žalobcu dňa 27.05.2020 žalovanú k úhrade pohľadávky a jej príslušenstva vo výške jej nesplatenej časti. Nakoľko žalovaná napriek výzve svoj dlh neuhradila, vyhlásil dňa 09.07.2020 predčasnú splatnosť úveru. Je nepochybné, že u právneho predchodcu žalobcu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky jednak na zosplatnenie poskytnutého úveru (žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok po dobu viac ako 90 dní) a rovnako tak na postúpenie pohľadávky žalobcovi. Keďže medzi dlžníkom a veriteľom bolo dohodnuté plnenie v splátkach, bola žalovaná ako dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu splatnosti a to k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá aj „strata výhody splátok“. V prejednávanej veci bolo medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške je veriteľ (banka) oprávnený požadovať predčasné splatenie istiny úveru vrátane príslušenstva. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a bola v celom rozsahu preukázaná predloženými listinami. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 1.2. V časti úrokov z omeškania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi neuhradila riadne a včas a preto mal žalobca nárok aj na úroky z omeškania vyplývajúce z omeškania dlžníka s plnením svojho dlhu. O úrokoch z omeškania a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške požadovanej žalobcom 5,00 % ročne. 1.3. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu súd prvej inštancie v súlade s § 255 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná domáhajúc sa možnosti dohodnúť sa s veriteľom. Žiadala o stanovenie nového termínu pojednávania, nakoľko nebola k danému prípadu vypočutá, keďže prvé pojednávanie bolo odročené. Zároveň žiadala o povolenie splatiť uplatnený nárok v dohodnutých splátkach. 3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za vecne správne. Súhlasí s úhradou žalovanej sumy formou mesačných splátok, ktorých výšku ponecháva na rozhodnutí súdu. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu postupom v zmysle ust. v § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne. 4. Žalovaná v replike uviedla, že žije len z invalidného dôchodku z ktorého už spláca určité čiastky iným veriteľom. Uviedla, že dlh uznáva, žiada o odpustenie vysokých úrokov a splátku v čo najmenšej výške. 5. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku, ale len v časti lehoty na plnenie. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa môže v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o dôvodnosti žaloby, keďže boli splnené všetky podmienky požadovať predčasné splatenie istiny úveru vrátane príslušenstva, ktorá suma predstavuje žalovanú čiastku (pozri odsek 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rovnako primerane vysvetlil (pozri odsek 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) prečo zaviazal žalovanú k úrokom z omeškania, keďže sa žalovaná s plnením dlhu dostala do omeškania a to s poukazom na ut. ustanovenia
§ 517 Občianskeho zákonníka, pričom výšku správne určil v zmysle § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd, s odôvodnením ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 9. Žalovaná v odvolaní namietala, že nebola k danému prípadu vypočutá, žiadala o stanovenie nového termínu pojednávania keďže prvé pojednávanie bolo odročené. 9.1. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval ak na pojednávaní dňa 2.2.2024 (začiatok pojednávania o 9.30 hod; koniec pojednávania 9.45 hod.) v zmysle § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 4.12.2023, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.1.2024, súhlasil aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 11.12.2023, svoju neúčasť pred pojednávaním včas neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Z Úradného záznamu (č.l. 146 spisu) vyplýva, že sa dostavila na súd až po skončení pojednávania o 10.00 hod., s tým, že dôvodom neskorého príchodu sú zdravotné problémy a meškanie MHD. Uvedené skutočnosti nemenia na tom, že boli splnené podmienky v zmysle § 180 C.s.p. na konanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a aj žalovanej. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/220/2022, 1Cdo/47/2023, 3Obdo/15/2022, 4Cdo28/2018) v prípade pojednávania bez prítomnosti strany za podmienok predpokladaných zákonom t.j. postupom súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemôže dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Žalovaná svoje právo na ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania nevyužila t,j. nevyužila svoje právo byť prítomná na pojednávaní s čím bol spojený procesný následok straty možnosti využitia procesného práva aktívne sa na pojednávaní brániť a vypovedať vo veci, z dôvodu ktorého je odvolacia námietka neúčinná. 9.2. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej o odročení prvého termínu pojednávania, pretože z obsahu spisu a z úpravy vo veci konajúcej sudkyne (č.l. 111 spisu) vyplýva, že pojednávanie ktoré bolo stanovené na deň 20.9.2023 bolo zrušené z dôvodu podania žalobcu zo dňa 7.9.2023, ktorým žiadal o zámenu strán sporu. 10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej t.j. v časti zaplatenie sumy 9.303,27 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. V časti lehoty na plnenia žalovaná žiadala, aby jej bolo umožnené priznanú sumu uhradiť v splátkach. 12. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 12.1. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 13. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť, prejavenú snahu o plnenie záväzku, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na potrebu zabezpečiť možnosť núteného výkonu rozhodnutia v prípade jeho dobrovoľného neplnenia zo strany povinného, sa javí ako nevyhnutné vo výroku odkladajúcom vykonateľnosť súdneho rozhodnutia v splátkach uviesť i sankciu straty výhody splátok pre prípad ich neplnenia, nakoľko bez tejto sankcie by mal oprávnený možnosť domáhať sa núteného výkonu len vo vzťahu k riadne nesplneným splátkam,
čím by bolo bezpochyby neprimerané zasiahnuté do jeho práv. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu a preto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením, porušením ktorého má za následok splatnosť celého plnenia 13.1. Z vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na stanovisko žalobcu (pozri odsek 3.) vyplýva, že odvolaciemu súdu nič nebráni vyhovieť žiadosti žalovanej a aplikovať ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. takým spôsobom, že uloží žalovanej platiť dlžnú peňažnú sumu v splátkach pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. V posudzovanej veci má žalovaná vôľu zaplatiť dobrovoľne žalobcovi súdom priznanú finančnú sumu, avšak podľa jej tvrdenia mu jej momentálna situácia neumožňuje zaplatiť celú sumu naraz. Svoje nepriaznivé osobné pomery odôvodnila invaliditou a výškou svojho invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, nie je potrebné sa touto do hĺbky zaoberať, nakoľko je odôvodnené a rozumné predpokladať, že keby to majetkové a príjmové pomery žalovanej dovoľovali, svoj dlh by žalobcovi riadne splatila. Zákon neukladá súdu vykonať podrobné dokazovanie vo vzťahu k dôvodom pre odklad vykonateľnosti, pričom takýto postup, kedy by dokazovanie odôvodnenosti odkladu vykonateľnosti rozhodnutia svojim rozsahom presahovalo dokazovanie vo veci samej, sa javí byť značne nehospodárny. 14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti lehoty na plnenie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.303,27 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-€ vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, keď vyššie splátky by vzhľadom na príjmy žalovanej neboli možné a splátky v tejto výške zabezpečujú pre oprávnenú osobu väčšiu istotu dobrovoľného splnenia uloženej povinnosti . 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vzhľadom na potvrdenie rozsudku vo veci samej žalobca preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyjadrenie k odvolaniu vyplýva, že žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia o trovách odvolacieho konania už o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).