Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/77/2020 z 27. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 16Co/77/2020 1314221007 27. 09. 2024 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2024:1314221007.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: C.. N. K., H.. X.XX.XXXX, L. XX, C., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Reguli, Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: ESCAR Slovakia s.r.o., Ľudovíta Fullu 48, Bratislava, IČO: 35 915 692, zastúpenému advokátom JUDr. Ľuboslavom Kašubom, Na vŕšku 1, Bratislava, o zaplatenie 2.927,15 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 45C/264/2014-390, zo dňa 28.2.2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti, odmieta. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie konanie v časti 65,90 eura zastavil (výrok I.); žalovanému uložil povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.780,04 eura spolu s 9,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.780,04 eura od 4.8.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); žalobu vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,62 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.927,15 eura spolu s 9,15 % ročným úrokom z omeškania od 4.8.2014 do zaplatenia; skutkovo a právne tvrdiac, že žalovaný ako sprostredkovateľ a žalobca ako objednávateľ uzatvorili dňa 24.1.2014 sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej žalovanému vznikol záväzok sprostredkovať kúpu motorového vozidla pre žalobcu v zahraničí. Žalovaný bol povinný skontrolovať a preveriť technický stav vozidla, ktorý mal zodpovedať stavu vozidla spôsobilého prevádzky a riadneho užívania s prihliadnutím na bežné opotrebenie vzhľadom na vek vozidla. Žalovaný oznámil žalobcovi, že vozidlo je vo vyhovujúcom stave s výnimkou škrabancov na karosérií, uvedená vada bola ako jediná oznámená žalobcovi, ktorý súhlasil s dovozom motorového vozidla. Žalobca a žalovaný dňa 4.2.2014 uzavreli kúpnu zmluvu č. 20148 00001, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla; žalobca žiadal o vykonanie skúšobnej jazdy a možnosť osobného preverenia technického stavu vozidla, žalovaný to odmietol s vyjadrením, že kontrola bola vykonaná pri kúpe vozidla, deklaroval vyhovujúci stav vozidla a vyzval žalobcu na podpísanie kúpnej zmluvy. Po prevzatí vozidla žalobcom sa začali prejavovať vady, ktoré bránili jeho riadnemu užívaniu. Žalobca bol nútený niekoľkokrát nechať vozidlo opraviť,

z odborných vyjadrení vyplynulo, že sa jedná o vady, ktoré malo vozidlo v čase predaja, žalovaný nevykonal odbornú prehliadku vozidla pred tým ako sprostredkoval žalobcovi kúpu vozidla. Žalobca uplatnil u predávajúceho reklamáciu mailom zo dňa 27.3.2014, následne listom zo dňa 14.5.2014 s upozornením, že niektoré vady sú ešte v procese riešenia a zisťovania ich príčiny. Žalobca mailom zo dňa 7.4.2014 navrhol predávajúcemu výmenu vozidla alebo vyhotovenie znaleckého posudku, ktorým sa zistia vady vozidla, pričom žalovaný mal nahradiť náklady spojené s opravou vozidla. Žalobca oslovil súdneho znalca Ing. Petra Jelačiča, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie č. 10/2014, zo dňa 25.4.2014, z ktorého záveru vyplynulo, že sprostredkovateľ nevykonal testovaciu jazdu a nepreveril technický stav vozidla, chyba ukazovateľa stavu paliva a dojazdu je pretrvávajúca a je vyvolaná predchádzajúcou opravou palivovej sústavy, bola zistená chyba radenia rýchlostných stupňov, uvedená chyba by bola pri kúpe vozidla sprostredkovateľom zistená, ak by skúšobne najazdil potrebný počet kilometrov, korózia spodného držiaka motora aj ďalších častí prednej nápravy bola nadmerná k veku vozidla. S uvedením vozidla do prevádzkyschopného stavu mal žalobca ku dňu podania žaloby náklady vo výške 822,38 eura (faktúra č. 10591823, zo dňa 17.5.2014 vystavená BAYERN CENTER s.r.o.), vady ako aj opravy na vozidle boli vážne a skryté, ktoré bránili riadnemu užívaniu veci; vo faktúre č. 1/2014, zo dňa 10.4.2014 vo výške 175 eur, vystavená B. T.; vo faktúre č. 212001918 vo výške 34,56 eura, vystavená M a H, spol. s.r.o.; príjmový doklad zo dňa 26.3.2014 vo výške 24 eur, vystavený M a H, spol. s.r.o.; príjmový doklad vo výške 39,60 eura zo dňa 6.3.2014 vystavený M a H, spol. s.r.o.; príjmový doklad vo výške 851,86 eura, zo dňa 12.9.2014 vystavený M a H, spol. s.r.o.. Žalobcovi v súvislosti so zabezpečením odborného vyjadrenia stavu vozidla vznikli náklady vo výške 180 eur. Žalovaný v odpovedi na reklamáciu uviedol, že kupujúci vozidlo kúpil ako stojí a leží a nie je zodpovedný za vady predanej veci, uplatnené nároky žalobcu z titulu reklamácie vozidla považoval za neopodstatnené. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 45C/264/2014-218, dňa 29.9.2015, žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/80/2016-294, zo dňa 31.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý písomný podaním zo dňa 10.4.2018 vzal žalobu v časti 65,90 eura späť (z príjmového pokladničného dokladu č. 2145051650, zo dňa 12.9.2014 vystaveného M a H, spol. s.r.o., vo výške 851,86 eura; zostávajúca suma 785,96 eura), súd prvej inštancie konanie v časti 65,90 eura zastavil v rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 ods. 2 C. s. p.. 5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.1.2014 sprostredkovateľskú zmluvu písomnou formou. Sprostredkovateľ ESCAR Slovakia s.r.o., Bratislava sa v predmete zmluvy zaviazal pre záujemcu sprostredkovať kúpu ojazdeného motorového vozidla značky X. P. XxX, so stavom na tachometri 108.900 km, dátumom prvého prihlásenia 10/2010, za dohodnutú cenu vozidla 14.900 eur, cenu pristavenia 595 eur (vozidlo malo byť pristavené v sídle sprostredkovateľa), cenu prihlásenia 600 eur, poplatku za kW 477 eur. Sprostredkovateľ mal zabezpečiť v prospech kupujúceho nákup a odbornú prehliadku vozidla v lehote do 14 pracovných dní. Kupujúci sa zaviazal vyplatiť zálohu na kúpu predmetu vo výške 7.450 eur. Predmet zmluvy sa stal vlastníctvom kupujúceho od okamihu vyplatenia plnej sumy za vozidlo, prihlásenia a pristavenia vozidla v sídle sprostredkovateľa. Následne žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu dňa 4.2.2014, predmetom ktorej bola kúpa a predaj ojazdeného motorového vozidla X. P. K. XxX, rok výroby XXXX, stav 109.139 km, za kúpnu cenu 15.995 eur. V článku III. bod 1 zmluvy, predávajúci vyhlásil, že je výlučným vlastníkom vozidla, na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená alebo užívacie práva, žiadne iné práva tretích osôb, neexistujú vady alebo iné skutočnosti, ktoré by prevod vlastníckeho práva obmedzovali alebo znemožňovali užívanie predmetu kupujúcim v budúcnosti. V článku III. bod 3 kúpnej zmluvy, kupujúci prehlásil, že sa oboznámil s technickým stavom vozidla a vyhlásil, že na predmete nie sú žiadne technické vady, ktoré by bránili jeho riadnemu používaniu. Predmet je v stave zodpovedajúcom počtu najazdených kilometrov a jeho obvyklému opotrebovaniu. Kupujúci predmet kúpil tak ako stojí a leží. Podľa článku III. bodu 4 kúpnej zmluvy, kupujúci sa stal vlastníkom predmetu po uhradení celej kúpnej ceny. 6. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadol na charakter zmluvných strán pri uzavretí

zmluvy, keď žalobca bol fyzická osoba, nekonal ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval ako spotrebiteľ, pričom žalovaný ako dodávateľ je právnická osoba, konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uvedenej v obchodnom registri, vystupoval ako podnikateľ. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa preto vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu písomnou formou dňa 4.2.2014, ktorá obsahuje základné náležitosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a to predmet kúpy: osobné motorové vozidlo X. P. K. XxX, rok výroby XXXX, stav 109.139 km; a kúpnu cenu 15.995 eur. Predávajúci odovzdal predmet kúpy kupujúcemu, ktorý zaplatil dohodnutú kúpnu cenu 15.995 eur predávajúcemu. Kúpnu zmluvu zo dňa 4.2.2014 považoval súd prvej inštancie za platný právny úkon. 8. Predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom vád motorového vozidla vo výške 2.927,15 eura. 9. Po právnej stránke ozrejmil, že zodpovednosť za vady pri kúpe veci je upravená v § 596 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmetom občianskoprávnej kúpy nie sú nové veci, ale spravidla veci použité, z toho dôvodu sa na nich môžu vyskytnúť vady spôsobené používaním a opotrebením. V § 596 Občianskeho zákonníka je však zakotvená povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady veci pri uzatvorení kúpnej zmluvy, upozornenie predávajúceho nemôže byť všeobecné, ale musia byť uvedené konkrétne vady. Zjavná vada je obvykle zistiteľná pri prehliadke predávanej veci. V § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené práva kupujúceho voči predávajúcemu, ak sa na predanej veci vyskytne vada v čase po uzavretí kúpnej zmluvy, nejde o zjavné vady, jedná sa o skryté vady, ktoré neboli poznateľné pri prevzatí veci kupujúcim. Predávajúci nezodpovedá za vady, na ktoré kupujúceho upozornil, naopak nesplnenie notifikačnej povinnosti predávajúcim má za následok vznik práva uplatňovať nároky z vadného plnenia. Podmienkou uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady veci na súde je, že kupujúci vytkol vady u predávajúceho bez zbytočného odkladu, uviedol akú konkrétnu vadu veci vytýka, vady musí uplatniť najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody. Občiansky zákonník rozlišuje práva zo zodpovednosti za vady od práv zo zodpovednosti za škodu, oba tieto záväzkové právne inštitúty majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti za vady a zodpovednosti za škodu. Podľa súdnej judikatúry k stretu zodpovedných systémov dochádza i v prípade kúpnej zmluvy, môže ísť však o škodu spôsobenú vadným plnením, napr. poškodenie motora pri oprave. 10. V prejednávanej veci posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu titulom zodpovednosti za vady predmetného motorového vozidla, predstavujúce náklady na odstránenie vád predajnej veci motorového vozidla, ktoré vyšli najavo dodatočne po uzavretí kúpnej zmluvy. 11. V konaní nebola sporná skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal zabezpečiť v prospech žalobcu nákup a odbornú prehliadku predmetného vozidla v lehote do 14 pracovných dní, podľa článku III. bodu 2 sprostredkovateľskej zmluvy. Z výsluchu žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že pred kúpou vozidla v zahraničí v autobazáre v meste Fulda vykonal obhliadku vozidla, ktoré nechal naštartované za účelom zistenia vád, skontroloval funkčnosť a úplnosť výbavy. Prehliadka vozidla trvala asi dve hodiny, pričom nezistil žiadne vady na vozidle, palivomer vykazoval obvyklú hodnotu vzhľadom na minimum paliva v nádrži, spojku skúšal na mieste a nebola zistená vada, vykonal skúšobnú jazdu asi 2 km, vozidlo dňa 27.1.2014 priviezol na územie Slovenska, ktoré bolo naložené na odťahovom vozidle v autobazári žalovaného. Žalobca žiadal o vykonanie skúšobnej jazdy vozidla a možnosť osobného preverenia technického stavu vozidla, čo žalovaný odmietol, lebo vozidlo nebolo prihlásené v evidencii vozidiel a deklaroval vyhovujúci stav vozidla. Žalovaný odovzdal predmetné motorové vozidlo žalobcovi až dňa 17.2.2014, ktorý prevzal vozidlo spolu s technickým preukazom. Po prevzatí vozidla sa začali prejavovať vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu vozidla, žalobca uviedol, že radiaca páka tuhla, plavák vykazoval nesprávne hodnoty, o čom informoval žalovaného mailom dňa 4.3.2014, písomne dňa 27.3.2014 a žalovanému doručil písomnú reklamáciu dňa 14.5.2014. Žalovaný v písomnej odpovedi na reklamáciu nároky žalobcu považoval za neopodstatnené a reklamáciu vád vozidla neuznal.

12. Práva zo zodpovednosti za vady predanej veci žalobca ako kupujúci uplatnil u predávajúceho v lehote stanovej zákonom, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistil vady vozidla u predávajúceho mailom dňa 27.3.2014, kedy reklamoval u žalovaného vady zakúpeného motorového vozidla, následne podal písomnú reklamáciu listom zo dňa 14.5.2014, reklamácia obsahovala konkrétne vady a to roztrhnutá manžeta zadnej poloosi, vada spojky a kulisy prevodovky, nefunkčný ukazovateľ paliva, neprimerane skorodovaný podvozok na vek vozidla, žiadal uhradiť nevyhnutné náklady v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady v celkovej výške 1.275,54 eura. Z dôvodu neprimeraného skorodovaného podvozku vozidla vzhľadom na vek vozidla si uplatnil 5 % zľavu z dojednanej kúpnej ceny vo výške 799,75 eura. Reklamácia žalobcu bola podaná bez zbytočného odkladu po tom, čo žalobca vady zistil, ktorú skutočnosť uviedol aj Krajský súd v Bratislave v odseku 24 odôvodnenia uznesenia č. k. 10Co/80/2016-294, zo dňa 31.10.2017. 13. Zodpovednosť predávajúceho za vady veci má charakter objektívnej zodpovednosti, predávajúci sa môže zbaviť zodpovednosti za vady len vtedy, ak kupujúceho upozornil na konkrétne vady veci v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný ako predávajúci nesplnil notifikačnú povinnosť, neupozornil žalobcu na konkrétne vady motorového vozidla v čase uzavretia kúpnej zmluvy, preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vady motorového vozidla, ktoré boli konkretizované žalobcom v podanej reklamácii. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní mal z Odborného vyjadrenia Ing. Petra Jelačiča zo dňa 25.4.2014 preukázané, že žalovaný pred dovozom vozidla zo zahraničia nepreveril technický stav vozidla, nevykonal s vozidlom riadnu testovaciu jazdu, s vozidlom najazdil len 1 km (pôvodný stav 109.138 km, na kontrole originality stav 109.139 km). Z výsluchu svedka Ing. Petra Jelačiča mal ďalej preukázané, že žalovaný ako predávajúci nevykonal riadnu odbornú prehliadku vozidla, ktorá pozostáva nielen z vizuálnej kontroly vozidla, ale je potrebné vykonať testovaciu jazdu a vozidlo dať na zdvihák zospodu. Predmetné motorové vozidlo vykazovalo vady na palivovej sústave, na prevodovke, na základe VIN čísla v servise dostal svedok zoznam servisnej histórie vozidla, ktoré malo 3,4 roka, najazdených 111.050 km, na vozidle boli už v zahraničí robené servisné zásahy napr. vymenený káblový zväzok palubnej dosky, výmena a montáž palivového snímača, káblovej sady palivového čerpadla, dôvody neboli uvedené. Svedok osobne vykonal obhliadku vozidla dňa 10.4.2014 v autoservise B. T., ktorá trvala 35 min a 25 km, vozidlo malo po jazde bežnú teplotu oleja, chladiacej zmesi a prevodovka bola prevádzkovo zahriata, taktiež spojka. Po prejdení asi 20 km začala radiaca páka tuhnúť, zasekávala sa v pohybe zľava doprava, najproblematickejšie bolo radenie pri rýchlostnom stupni č. 2 a č. 3, palivomer po naštartovaní vozidla vykazoval chaotický stav, išlo o vady na radení, elektronickej palivovej sústavy. Vadu na radení vozidla by žalovaný zistil testovacou jazdou, vadu na palivovej sústave by videl vizuálne, palivomer bol na nule, žalovaný by zistil aj poškodenú manžetu, keby mal vozidlo na zdviháku. K námietkam žalovaného, že technická kontrola vozidla nevykazovala žiadne nedostatky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu motorového vozidla , svedok jednoznačne uviedol, že vykonaná servisná technická kontrola STK nemohla nahradiť odbornú prehliadku vozidla, nakoľko pri skúšobnej jazde sa môžu zistiť ďalšie skutočnosti. 14. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať len takú vec, ktorá má vlastnosti požadované kupujúcim, pokiaľ vec takéto vlastnosti nemá, ide o vadnú vec, vadami sa rozumie všetko, čo znižuje možnosť použitia veci, jej upotrebenia alebo čo ju znehodnocuje. Ak sa vec prenecháva ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil podľa § 501 Občianskeho zákonníka. V článku III. bod 1 zmluvy, predávajúci vyhlásil, že je výlučným vlastníkom vozidla, na predmete kúpy neexistujú vady alebo iné skutočnosti, ktoré by obmedzovali alebo znemožňovali užívanie predmetu kupujúcim v budúcnosti. V konaní mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný ako predávajúci si nesplnil notifikačnú povinnosť a neupozornil žalobcu ako kupujúceho na vady vozidla v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktoré si žalobca uplatnil voči predávajúcemu v reklamácii, preto sa predávajúci nemôže zbaviť zodpovednosti za vady motorového vozidla. Nesplnenie informačnej povinnosti predávajúceho o vadách predanej veci v čase uzavretia kúpnej zmluvy má za následok vznik práva žalobcu uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady predanej veci. 15. Žalobca v písomnej reklamácii dňa 14.5.2014 žiadal uhradiť žalovaným náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vozidla vo výške 1.275,54 eura (pozostávajúce zo sumy 822,38 eura, zo sumy 175 eur, zo sumy 34,56 eura, zo sumy 24 eur, zo sumy 39,60 eura, zo sumy 180 eur). Zo svedeckej výpovede Ing. Petra Jelačiča mal súd prvej inštancie preukázané, že na vozidle sa vyskytli vady ukazovateľa stavu paliva, vady v

prevodovke, diagnostika MDI uvedená v príjmovom pokladničnom doklade spoločnosti M a H, spol. s.r.o., Bratislava č. 2120019181, zo dňa 14.3.2014 na sumu 34,56 eura, súvisela so zistenými vadami vozidla, nakoľko žalobca mal problémy s palivomerom a chybou na radení. Kontrola prevodovky, kontrola palivového systému, výmena manžety súvisela so zistenými vadami vozidla uvedené vo faktúre č. 18/2014, zo dňa 10.4.2014 na sumu 175 eur, ktorú vykonal B. T., C., materiál na opravu, manžetu zakúpil žalobca za sumu 39,60 eura, čo preukázal príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 6.3.2014 v spoločnosti M a H spol. s.r.o., Bratislava. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.3.2014 na sumu 24 eur, prevodový olej, svedok sa jednoznačne nevedel vyjadriť k týmto nákladom, či súviseli so zistenými vadami vozidla, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vykonané dielenské práce a materiál uvedené vo faktúre č. 10591823, zo dňa 17.5.2014 na sumu 822,38 eura súviseli s chybou radenia vozidla, palivovej sústavy, ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú z výsluchu svedka Ing. Petra Jelačiča, poukázal aj na Odborné vyjadrenie č. 10/2014, v ktorom posúdil vady pri preraďovaní rýchlostných stupňov, vady na informačnom paneli o stave paliva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako kupujúcemu voči žalovanému titulom uplatneného práva zo zodpovednosti za vady vozidla sumu vo výške 1.071,54 eura (822,38 eura, 175 eur, 34,56 eura, 39,60 eura) a žalobu v časti 24 eur zamietol. 16. Kupujúci má právo aj na úhradu nevyhnutných nákladov vo výške 180 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka, ide o nevyhnutné náklady na odbornú prehliadku predmetného vozidla, ktorá bola potrebná na zistenie vád vozidla, uvedenú skutočnosť žalobca preukázal Odborným vyjadrením, znaleckým úkonom č.10/2017 vypracovaným Ing. Petrom Jelačičom, znalcom z odboru cestnej dopravy, technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. V dôsledku porušenia povinností predávajúceho plniť bez vád ma kupujúci právo na úhradu týchto nevyhnutých nákladov, ktoré vynaložil pri uplatňovaní práv z vadného plnenia. Žalobca pred podaním žaloby na súd v písomnej reklamácii dňa 14.5.2014 si uplatnil aj úhradu uvedených nevyhnutných nákladov v sume 180 eur (v celkovej sume 1.275,54 eura) v lehote stanovej zákonom, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nevyhnutné náklady v sume 180 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vozidla. 17. Žalobca v písomnej reklamácii dňa 14.5.2014 z dôvodu neprimeraného skorodovaného podvozku vozidla, vzhľadom na vek vozidla si uplatnil 5 % zľavu z dojednanej kúpnej ceny vo výške 799,75 eura. Pokiaľ ide o koróziu podvozku vozidla súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa nejedná o vadu vozidla, ktorá dodatočne vyšla najavo po uzavretí kúpnej zmluvy, v danom prípade nemožno aplikovať § 597 Občianskeho zákonníka. Korózia podvozku vozidla nie je skrytá vada, ktorá by vyšla najavo dodatočne, motorové vozidlo bolo privezené na územie Slovenska dňa 27.1.2014, pred uzavretím kúpnej zmluvy bolo umiestnené na odťahovom vozidle, žalobca mal možnosť vykonať obhliadku vozidla v autobazári žalovaného, čo mu umožnil pán S.. Následne žalobca po prevzatí vozidla dňa 17.2.2014 vykonal servisnú prehliadku vozidla v B. B. T. N. C., ako kupujúci vedel, resp. mohol vedieť, že vozidlo má skorodovaný podvozok, keďže korózia nie je skrytá vada ale zjavná vada, a v emaily zo dňa 24.2.2014 oznámil žalovanému, že „P. zatiaľ testujem, v celku sa dá povedať, že som dosť spokojný a skoro so všetkým; žalobca teda nevzniesol ani po vykonanej servisnej prehliadke vozidla žiadne námietky ohľadne korózie vozidla, ktorá je zjavná vada. Žalobca v konaní ani nepreukázal, aký dopad mala korózia vozidla na ďalšiu životnosť vozidla, prípadne na iné súčasti vozidla v dôsledku korózie spodného držiaka motora, časti prednej nápravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kupujúci sa nemôže úspešne domáhať práva zo zodpovednosti za vady predanej veci, zľavy z dojednanej kúpnej ceny z dôvodu korózie podvozku vozidla, a preto súd prvej inštancie žalobu v časti 799,75 eura zamietol. 18. Nárok kupujúceho na zľavu pre vadu veci môže byť úspešne uplatnený, ak kupujúci vytkol vadu najneskoršie v lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci. Zákon neustanovuje spôsob, akým sa má vada reklamovať, podľa súdnej praxe vytknutie vady kupujúcim je možné v podanej žalobe na súde, v ktorej sa uplatňuje konkrétne právo zo zodpovednosti za vady predanej veci, lehota 24 mesiacov je zachovaná za predpokladu, že žalovanému bola v tejto lehote doručená žaloba obsahujúca vady predanej veci. Žalobca v podanej písomnej reklamácii dňa 14.5.2014 si neuplatnil nárok v súvislosti s uplatním práva zo zodpovednosti za vady motorového vozidla vo výške 851,86 eura, tento nárok si uplatnil až v podanej žalobe doručenej súdu dňa 22.9.2014 v celkovej výške 2.927,15 eura; žaloba bola doručená žalovanému dňa 4.11.2014, teda v lehote stanovej zákonom pre vytýkanie vád podľa § 599 Občianskeho zákonníka.

19. Žalobca si uplatnil vady motorového vozidla, ktoré bránili riadnemu užívaniu vozidla vo výške 851,86 eura, o čom predložil príjmový pokladničný doklad zo spoločnosti M a H, spol. s.r.o., Bratislava, zo dňa 12.9.2014, za dodanie tovaru a vykonané dielenské práce na vozidle, demontáž a montáž rozvodovky, pretesnenie rozvodovky, výmena kvapaliny rozvodovky, diagnostika GDS 2, výmena peľového filtra, prečistenie klimatizácie. Zo svedeckej výpovede Ing. Petra Jelačiča mal súd prvej inštancie preukázané, že vykonané práce a materiál súviseli s vadami vozidla a to demontáž a montáž rozvodovky v sume 147,60 eura, pretesnenie rozvodovky 36 eur, výmena kvapaliny rozvodovky 18 eur, diagnostika GDS2 v sume 36 eur, odmasťovač v sume 9,22 eura, šmirgeľ v sume 2,35 eura, vazelína v sume 2,65 eura, skrutka 6 ks v sume 25,20 eura, sada tesnenia v sume 67,60 eura, olej v sume 95,80 eura, teda v sume 440,42 eura + 20 % DPH, t. j. 88,08 eura, čo celkom predstavuje sumu 528,50 eura. Ostatný materiál a práce však súviseli s bežnou servisnou prehliadkou vozidla, napr. výmena peľového filtra, prečistenie klimatizácie, filter peľový uhlík, dezinfekcia klimatizácie a iné, čo predstavuje sumu 323,36 eura. Žalobca vzal žalobu v časti 65,90 eur späť (v sume 36,55 eura, 8,59 eura, 10,80 eura a 9,96 eura), a preto súd prvej inštancie v časti 257,46 eura ako nedôvodnú zamietol. 20. Námietky žalovaného ohľadne vád vozidla, že zlou technikou jazdy si mohol žalobca poškodiť vozidlo, podozrenie žalovaného, že za vozidlom mohol žalobca ťahať preťažený vlek a tým mohlo dôjsť k nadmernému opotrebeniu spojky, resp. k jej zničeniu a taktiež k prehratiu rozvodovky a prasknutiu tesnenia, že v neautorizovaných servisoch mohli byť vykonané neodborné opravy pri zásahoch do vozidla v súvislosti s výmenou plaváku (palivomeru) a pod.; súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, nakoľko uvedené skutočnosti v konaní žalovaný nepreukázal, neuviedol ani žiadne návrhy na dokazovanie na preukázanie sporných skutočností, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno. 21. Na uvedenom základe za použitia § 52 ods. 1 až ods. 4, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, § 588, § 596, § 597 ods. 1, ods. 2, § 598, § 599 ods. 1, ods. 2, § 600 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie považoval žalobu titulom zodpovednosti za vady motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy za dôvodne podanú v časti 1.780,04 eura (1.071,54 eura, 180 eur, 528,50 eura) a vo zvyšnej časti 1.081,21 eura (24 eur, 257,46 eura, 799,75 eura) žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, nakoľko na výzvu žalobcu na plnenie zo dňa 18.7.2014 nereagoval a v lehote do 5 kalendárnych dní neuhradil žalobcovi pohľadávku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy 1.780,04 eura od 4.8.2014 až do zaplatenia. Žalovaný v konaní uvedenú skutočnosť nepoprel, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela súd prvej inštancie považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p.; v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré strana sporu nepoprela. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal pomerný nárok na náhradu trov konania, ktorý určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol; uplatnené právo žalobcu bolo v sume 2.927,15 eura, pričom žalobca mal úspech vo výške 60,81 % a žalovaný mal úspech vo výške 39,19 %, a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 21,62 %. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Proti rozsudku vo výrokoch II. až IV. podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal zato, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď priznal žalobcovi aj náhradu za zakúpenie manžety (39,60 eura) a výmenu manžety (175 eur). Tak ako súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu za hrdzu na motorovom vozidle z dôvodu, že táto je viditeľná a teda nemôže sa jednať o skrytú vadu, rovnako aj manžeta na náprave je viditeľná a to obzvlášť, keď bolo vozidlo na odťahovacom vozidle. Žalobca mal možnosť vidieť a skontrolovať si manžetu. Znalec sa vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2018 výslovne vyjadril, že manžeta je na viditeľnom mieste a nie je potrebná žiadna demontáž krytu, pričom jej poškodenie nie je skrytou závadou. Manžeta je gumovou súčiastkou, ktorá sa opotrebováva a s vekom vozidla a počtom najazdených km ju je potrebné meniť. Po najazdení 100.000 km sa bežne menia viaceré gumové časti na motorovom vozidle. Žalobca navyše pred výmenou manžety nereklamoval u

žalovaného poškodenie manžety a ak aj prípadne bola poškodená pri prevzatí vozidla žalobcom, jednalo sa iba o jeho neopatrnosť. S poukazom na zásadu „právo patrí bdelým“ nie je možné ani z tohoto dôvodu priznať žalobcovi náhradu. Z faktúry B. T. na sumu 175 eur nie je ani zrejmé, z akého dôvodu bola robená iba kontrola prevodovky a palivového systému. Žalobca nemá nárok na to, aby si uplatňoval aj bežné servisné prehliadky. Toto nie sú vadami vozidla. Z pokladničného bloku za zakúpenie manžety na sumu 39,60 eura nie je vôbec ani zrejmé, či bola zakúpená pre motorové vozidlo žalobcu. O tejto pochybnosti svedčí skutočnosť, že manžeta bola zakúpená mesiac pred jej výmenou v inom servise ako servise, kde bola vykonaná jej výmena, čo nie je bežné. Z faktúry M a H s.r.o. na sumu 34,90 eura nie je taktiež zrejmé, z akého dôvodu bola táto robená (ako je to bežné z iných servisoch), a teda nie je preukázané, či súvisela s reklamovanými vadami alebo sa jednalo len o svojvoľný úkon. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 822,38 eura, za úhradu faktúry BAYER CENTER s.r.o., zo dňa 17.5.2014, pozostávajúcej z výmeny spojkovej sady, plaváku, čističa bŕzd (odmasťovač), diagnostiky prístroja, premeranie kabeláže, premazania. Ako vyplýva z faktúry, príčinou zasekávania riadiacej páky mal byť opotrebovaný kotúč spojky a s tým súvisiaci zápach pri cúvaní a zadretý prevod kulisy na prevodovke. Závada bola odstránená výmenou spojky a rozobratím a premazaním kulisy riadenia na prevodovke. Spojka pri odovzdaní vozidla bola dobrá, čo bolo zrejmé aj z emailu žalobcu zo dňa 24.2.2014, keď uviedol, že je s vozidlom zatiaľ spokojný. Opotrebovanie spojky nie je závada a už vôbec nie skrytá závada. Motorové vozidlo nebolo nové a zlou technikou jazdy si ju mohol poškodiť aj sám žalobca. Po najazdení 100.000 km by ani v autorizovanom servise neuznali takúto reklamáciu, a to aj v prípade, ak by bolo vozidlo iba polročné. Skutočnosť, že sa jedná o opotrebovaný kotúč spojky a nie o vadu spojky, svedčí aj komentár k vykonaným prácam na vozidle uvedený vo faktúre BAYER CENTER s.r.o., zo dňa 17.5.2014, kde je výslovne uvedené, že sa jedná o opotrebovaný kotúč spojky a zadretý prevod kulisy, pričom závada bola odstránená výmenou spojky a premazaním kulisy. Žalobca za opotrebovaný kotúč spojky (nekupoval auto nové) žiadal od žalovaného zaplatiť úplne novú spojku a súd mu takýto nárok priznal. Faktúry BAYER CENTER s.r.o. obsahuje taktiež položku premazanie kulisy riadenia. Premazanie nie je vada výrobku, ani vada materiálu. Jedná sa o bežnú a pravidelnú údržbu vozidla. Z faktúry BAYER CENTER s.r.o. na sumu 822,38 eura je zrejmé, že spojka bola funkčná, ale už opotrebovaná, čo súvisí s vekom vozidla a počtom najazdených km. Riadenie bolo funkčné, všetky rýchlostné stupne išli zaradiť iba vznikla potreba kĺb premazať. V rámci bežnej údržby je potrebné takto premazávať súčiastky v aute ako meniť olej. Okrem toho je potrebné poukázať opäť na email žalobcu, ktorý po mesiaci jazdenia píše, že je s vozidlom spokojný, z čoho vyplýva, že tieto závady na vozidle v čase jeho predaja neboli. Pri faktúre na sumu 822,38 eura od BAYER CENTER s.r.o., zo dňa 17.5.2014, nie je preukázané, že táto suma bola aj žalobcom skutočne uhradená, a teda či mu reálne aj nejaká škoda vznikla. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu za úhradu odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. Jelačičom v sume 180 eur. Na pojednávaní dňa 15.5.2018 žalobca na výzvu súdu prvej inštancie, aby presne uviedol, akú škodu si uplatňuje, uviedol, že si uplatňuje zľavu kúpnej ceny 5 % vo výške 799,75 eura a nárok na náhradu škody vo výške 1.881,50 eura, pričom následne odôvodnil jej výšku príslušnými položkami. Tým, že žalobca ďalej nežiadal úhradu sumy vo výške 180 eur, súd prvej inštancie nemohol rozhodovať aj o tomto nároku. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 528,50 eura z úhrady faktúry M a H, spol. s r.o., zo dňa 12.9.2014. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, tento si uplatnil túto škodu z dôvodu, že žalobcovi mala prasknúť prevodovka (správne malo byť rozvodovka) a tiekol mu olej. Ak by praskla prevodovka a vytiekol by olej, musela by byť menená celá rozvodovka, čo nebola. Ako vyplýva z faktúry; bola vykonaná demontáž a montáž rozvodovky, jej pretesnenie a výmena kvapaliny rozvodovky. V tomto prípade sa jednalo iba o netesnosť rozvodovky. Netesnosti na starých autách vznikajú a sú úplne bežné. Tesnenia sú spotrebný materiál, ktoré vekom vozidla a najazdenými km strácajú svoje vlastnosti a je potrebné ich meniť. V tomto prípade sa nemôže ani jednať o skrytú závadu. Rozvodovku je vidieť a žalobca by si netesnosť a únik oleja nepochybne všimol už skôr pri predchádzajúcich návštevách v autoservisoch. Navyše netesnosť rozvodovky, resp. prasknutie tesnenia na rozvodovke si žalobca u žalovaného nikdy reklamáciou neuplatnil. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že v tomto prípade stačí, ak si žalobca môže svoj nárok uplatniť v podanej žalobe. Aj keď postačí, aby si žalobca uplatnil svoj nárok na súde v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci, predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto nároku však je, aby išlo o takú vadu, ktorú mala vec už pri predaji veci (viď komentáre k § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri predaji motorové vozidlo nemalo žiadnu netesnosť rozvodovky. Tomuto svedčí aj skutočnosť, že okrem toho, že vozidlo bolo na riadnej technickej prehliadke, toto bolo pred opravou rozvodovky (12.9.2014) vo viacerých servisoch a netesnosť rozvodovky, t. j. únik oleja by si určite všimli. Znalec Ing. Jelačič vo výpovedi

na pojednávaní dňa 15.11.2018 taktiež výslovne uviedol, že pri jeho prehliadke vozidla, netesnosť rozvodovky nezistil. Žalovaný bol názoru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy na vykonanie dôkazu. Tým, že žalobca vykonal opravy na vozidla, predtým ako si ich uplatnil u žalovaného, ako aj pred tým, ako podal žalobu na súd, žalovaný nemal žiadnu možnosť navrhnúť akýkoľvek dôkaz, ktorý by vyvrátil skutočnosť tvrdenú žalobcom. Žalovaný nemal nijakú možnosť preukázať, že si rozvodovku, ktorá sa nachádza na najnižšom mieste vozidla mohol poškodiť žalobca aj sám. Znalec Ing. Jelačič vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2018 pripustil, že netesnosť rozvodovky môže vzniknúť aj spôsobom jazdy žalobcu, ako aj to, že ak by prišlo k nárazu na rozvodovke, poškodili by sa aj diely okolo rozvodovky. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie prvej inštancie nezaoberal. Žalobca ako sa vyjadril, kupoval a používal motorové vozidlo na podnikanie. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí subsumoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pod ustanovenia Obchodného zákonníka a teda právo kupujúceho z vád tovaru by sa mali riadiť § 428 Obchodného zákonníka (viď odsek 23 odôvodnenia uznesenia) a nie ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní opieral o výpoveď znalec Ing. Jelačiča, ktorý na pojednávaní dňa 15.11.2018 uviedol, že všetky opravy vozidla súviseli s vadami vozidla, z ktorých niektoré nesúviseli s bežnou prehliadkou vozidla. Zo žalobcom predložených faktúr je vidieť evidentná snaha žalobcu neoprávnene sa obohatiť, keď sa snažil uplatniť si aj preplatenie napr. peľového filtra bežných prevádzkových náplní a pod.. Veľmi podstatnou skutočnosťou, s ktorou sa navyše súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal, je vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 15.11.2018, kedy výslovne uviedol, že závady, ktoré boli predmetom jeho posudzovania, neboli skrytými vadami, ale vadami zjavnými ak by bola vykonaná riadna prehliadka vozidla. Žalobca mal teda taktiež pri preberaní motorového vozidla, možnosť vykonať riadnu prehliadku (presne takú istú ako žalovaný). Ak by takúto prehliadku vykonal, zistil by závady na vozidle, ktoré boli predmetom tohto konania a nemusel vozidlo prevziať. V zmysle čl. III ods. 7 sprostredkovateľskej zmluvy „v prípade, že predmet sprostredkovania nebude pristavený v deklarovanom stave (s výnimkou odkonzultovaných odchýlok, priamo z miesta predaja) sprostredkovateľ vráti poskytnutú zálohu kupujúcemu.“ Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal a ani nezdôvodnil, prečo na uvedené neprihliadol. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi za staré používané diely cenu nových dielov, avšak v prípadoch poistných udalostí súdy zohľadňujú amortizáciu; analogicky by mal v takomto prípade súd prvej inštancie rozhodnúť obdobne, čo sa nestalo. 24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že podľa § 380 C. s. p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2009). Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Osobitným a novým problémom pri nesprávnom právnom posúdení veci bude situácia, v ktorej súd skutkový stav podradí pod vnútroštátnu normu napriek tomu, že podľa Čl. 7 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal použiť komunitárne pravidlo (pravidlo prednosti komunitárneho práva), alebo aj situácia, ak prvostupňový súd síce použije komunitárne pravidlo, ale urobí vlastný výklad tohto pravidla tam, kde to v celom rozsahu prislúcha Súdnemu dvoru ES alebo Súdu prvého stupňa (čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení ES) (zdroj systém právny informácii ASPI). Z uvedeného vyplýva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p je potrebné vymedziť tak, že sa uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá odvolateľ za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z odvolania žalovaného však nie je zrejmé, ktoré konkrétne právne posúdenie prvostupňového súdu je nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci. 25. Z obsahu zdôvodnenia odvolania žalovaného vyplýva, že rozporuje hodnotenie dôkazov vykonaným prvoinštančným súdom, ale týmto nekonkretizuje odvolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (z právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009). V odseku 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie v súvislosti s uplatnením práv zodpovednosti za vady vozidla vyhodnotil predložené faktúry a príjmové pokladničné doklady vo vzájomnom spojení s vykonaným dôkazom výsluchom svedka Ing. Jelačiča a v spojení s odborným posudkom č. 10/2014, a teda na základe dôkazov posúdil, či uplatňované náklady súviseli s odstraňovaním zistených vád alebo išlo o servisné náklady, z tohto dôvodu vo výške 24 eur žalobu zamietol. Dôvody, ktorými žalovanými namieta nesprávnosť vyhodnotenie dôkazu sú subjektívne úvahy a tvrdenia žalovaného. Tieto tvrdenia boli v priebehu konania žalovaným opakovane prednesené a nie sú novými tvrdeniami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne a vyčerpávajúco nevysporiadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne návrhy na dokazovanie na preukázanie sporných skutočnosti, preto neuniesol dôkazné bremeno. Tento záver súdu prvej inštancie potvrdzuje aj žalovaný, keď v odvolaní sa v súvislosti s neunesením dôkazného bremena odvoláva na princíp rovností zbraní a poukazuje na to, že nemal primeranú možnosť predložiť návrhy na vykonanie dôkazu, resp. nemal žiadnu možnosť akýkoľvek dôkaz navrhnúť. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. To znamená, že žalovaný je procesne zodpovedný za preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné uviesť, že príčinou neunesenia dôkazného bremena tvrdených skutočnosti bolo protiprávne konanie žalovaného, ktoré sa snaží zhojiť prekrúcaním výpovede súdneho znalca Ing. Petra Jelačiča a ostatných listinných dôkazov, ktoré na podporu svojich tvrdení predložil žalobca. V prvoinštančnom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalovaný sa vyhýbal prešetreniu riadne a včas podanej reklamácie žalobcu: (i) oznámenia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj k podaniu č. 751/2014, č. 2942/2/2014, zo dňa 7.7.2014 okrem iného vyplýva, že email žalobcu zo dňa 27.3.2014 žalovaný nevybavil ako reklamáciu podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a žalovaný nevykonal odborné posúdenie, ktoré vyžaduje § 18 ods. 6 citovaného zákona (ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia), v prípade ak „dodávateľ, predávajúci“ reklamáciu zamietne. (ii) Obdobne s nezáujmom o vec postupoval aj v prípade posledného upozornenia žalobcu. Žalobca vo výzve označenej ako „Výzva na plnenie zo dňa 18.7.2014“ uviedol, že okrem vo výzve uvedených vád, vozidlo vykazuje ďalšie závady závažného charakteru, ktoré sú v štádiu diagnostiky a je teda predpoklad, že nárok na náhradu škody vzrastie. Žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca si náhradu týchto nákladov v zákonnej lehote uplatnil priamo žalobou. (iii) Z dôvodu neplnenia si zmluvných záväzkov (vlastným zavinením) žalovaný nemal a ani nemohol mať vedomosť o stave motorového vozidla a jeho vadách. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, ktorá mu vyplývala zo „Spotrebiteľskej zmluvy“ zo dňa 24.1.2014, a to zabezpečiť odbornú prehliadku motorového vozidla, ktoré kúpil v Nemecku za účelom uzavretia Kúpnej zmluvy so žalobcom. To znamená, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Kúpnej zmluvy, bol založený na splnení podmienky, že žalovaný ako odborne spôsobilá osoba podnikajúca v oblasti nákupu, predaja a sprostredkovania predaja a nákupu motorových vozidiel, bude garantovať bezzávadnosť vozidla, ktorú overí odbornou prehliadkou v lehote 14 dní. Nakoľko žalovaný odbornú prehliadku nevykonal, evidentne nemohol mať vedomosti o vadách na vozidle, ktoré boli skryté a závažné, ale odbornou prehliadkou rozpoznateľné. Žalovaný predal motorové vozidlo žalobcovi, pričom v kúpnej zmluve zo dňa 4.2.2014 vyhlásil, že neexistujú vady alebo iné skutočnosti, ktoré by obmedzovali, či znemožňovali užívanie predmetu (čl. III. ods. 1) a zároveň sa zaviazal nahradiť škodu spôsobenú porušením povinností druhou stranou alebo podaním nepravdivých alebo nepresných prehlásení (čl. VI. ods. 1). To znamená, že žalovaný pred podaním žaloby mal a mohol si zaobstarať dôkazy, mohol si obhliadnuť vozidlo a vyjadriť sa kvalifikovane k vadám vypracovaním odborného posudku podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ak by splnil zákonné a zmluvné povinnosti, čo však neučinil a dôkaznú núdzu si zapríčinil sám. S prihliadnutím na zásadu „z bezprávia nemôže vzniknúť právo“ a na zásadu „bdelým patrí právo“ nie je možné na argumentáciu žalovaného o „neprimeranej možnosti predložiť svoje návrhy na vykonanie dokazovania“ prihliadnuť inak ako na priznanie sa k neuneseniu dôkazného bremena, ktoré má za následok neúspech v spore. K opakovanému poukazovaniu na email zo dňa 24.2.2014, v

ktorom žalobca konštatuje „P., ktorú som od Vás kúpil zatiaľ testujem v celku sa dá povedať, že som dosť spokojný a skoro so všetkým....“, ktorý žalovaný používa na svoju procesnú obranu, považoval žalobca za potrebné uviesť, že z textu emailu nevyplýva, že žalobca tvrdí, že motorové vozidlo je bez vád a je s ním spokojný, ale žalobca konštatuje, že zatiaľ vozidlo testuje. K otázke emailu zaujal stanovisko aj odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 10Co/80/2018, zo dňa 31.10.2017, ktorý ho vyhodnotil ako informáciu o testovaní vozidla. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že vozidlo mal žalobca v čase zaslania emailu v užívaní mesiac, avšak toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko žalobca si motorové vozidlo prevzal dňa 17.2.2014 a dňa 4.3.2014 emailom žalovaného informoval o probléme pri preraďovaní rýchlosti a o výmene manžety. Citujúc § 597 ods. 1, § 598, § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka; uviedol, že v posudzovanom prípade došlo k zanedbaniu notifikačnej povinnosti, ktorej predchádzalo porušenie zmluvnej povinnosti vykonať odbornú prehliadku, na ktorú bol žalovaný zaviazaný (podľa čl. III ods. 4 sprostredkovateľskej zmluvy) a prvoinštančný súd postupoval správne v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by notifikačnú povinnosť pri predaji motorového vozidla splnil. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že pri predaji motorové vozidlo nemalo „netesnosť rozvodovky“, nakoľko by si pri STK túto skutočnosť „určite všimli“, poukázal na vyporiadanie sa námietkou žalovaného, že technická kontrola nevykazovala žiadne nedostatky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu motorového vozidla prvoinštančným súdom v odseku 34 odôvodnenie napadnutého rozsudku. Stacionárna technická kontrola STK nemôže nahradiť odbornú prehliadku vozidla, na ktorú sa žalovaný zaviazal. Technická kontrola sa vykonáva v stacionárnej stanici technickej kontroly v rozsahu úkonov stanovených vyhláškou ministerstva dopravy a podľa metodík vydaných Ministerstvom dopravy SR a nie je spôsobilá nahradiť odbornú prehliadku motorového vozidla. K tvrdeniu žalovaného, že svedok Ing. Jelačič uviedol, že pri prehliadke vozidla netesnosť rozvodovky nezistil; žalobca poukázal na skutočnosť, že svedok Ing. Jelačič vypracoval odborný posudok dňa 25.4.2014 a vykonal obhliadku vozidla v rámci zadanej objednávky, ktorou bolo posúdenie možnosti skrytých vád pri preraďovaní rýchlostných stupňov, závad na informačnom paneli o stave paliva, resp. dojazde a posúdenie prehrdzavenia spodného držiaka motora. To znamená, že Ing. Jelačič nemal dôvod zisťovať netesnosť rozvodovky, ale svedok na pojednávaní dňa 15.11.2018 potvrdil, že ide o závažnú vadu vozidla, ktorá nemá nič spoločné s bežným servisovaním vozidla ako tvrdí žalovaný. Závada poškodenia náhonu tesnenia 4x4 bola zisťovaná až po odstránení predchádzajúcich závad v autorizovanom servise, nakoľko motorové vozidlo naďalej vykazovalo zlé jazdné vlastnosti. Závažnosť vady poškodenia náhonu tesnenia 4x4, vyplýva aj z potvrdenia spoločnosti M a H, spol. s r.o., podľa ktorého zn. X. nepredpisuje výmenu oleja v náhone 4x4, nakoľko hypoidný olej je dimenzovaný na celú dobu životnosti prevodovky (je „celoživotnou náplňou“). 26. S poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil (odsek 29 odôvodnenia) subsumovanie zmluvného vzťahu pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 10Co/80/2016, zo dňa 31.10.2017 a pri posudzovaní veci v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadol na skutočnosť, že mal za preukázané, že žalobca v zmluvných vzťahoch nekonal ako podnikateľ a zároveň vystupoval ako spotrebiteľ. 27. Žalobca videl v ďalšej časti odvolania snahu žalovaného vyhnúť sa plneniu, keď účelovo zdôvodnil „snahu žalobcu neoprávnene sa obohatiť“, ktorú odôvodňuje procesným oprávnením žalobcu disponovať žalobou a žalobným nárokom. Podotkol, že korigoval svoj nárok, tak aby nedošlo k zbytočnému predlžovaniu procesu a zaťažovaniu súdu z dôvodu preskúmavania oprávnenosti uplatneného nároku, a preto v tejto časti vzal žalobu späť. Na druhej strane takéto zdôvodnenie odvolania žalobca vníma, ako zneužitie procesného práva žalovaného podať odvolanie a bezdôvodné bránenie práva žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vád kúpeného motorového vozidla. Žalovaný opakovane účelovo a špekulatívne interpretuje vyjadrenia svedka znalca Ing. Jelačiča, ktorý poukazoval na to, že odborná prehliadka vozidla predstavuje okrem vizuálnej kontroly vozidla, vykonanie testovacej jazdy a prehliadku stavu vozidla podvozkových častí vozidla na zdvíhacom zariadení (rampe). Ak by žalovaný odbornú prehliadku spravil, vedel by identifikovať vady vozidla. Žalobca ako bežný spotrebiteľ pri vizuálnej kontrole, ktorá mu bola zo strany žalovaného umožnená, t. j. prezretie interiéru motorového vozidla, nebol schopný skryté a vážne vady rozpoznať. Právna kvalifikácia vád je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, a nie svedka. Ďalšie porušenie postupu súdu prvej inštancie žalovaný videl v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal čl. III ods. 7 sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorej žalovaný mal vrátiť zálohu kupujúcemu (žalobcovi), ak nebolo motorové vozidlo pristavené v deklarovanom stave. Táto námietka žalovaného je irelevantná a

nesúvisiaca so sporom. Predmetom žaloby je uplatnenie nároku vynaložených nákladov na odstránenie vád z predanej veci, t. j. z dôvodu porušenia kúpnej zmluvy a nie sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá tejto zmluve predchádzala. Žalobcovi ďalej nebolo zrejmé, v čom žalovaný vidí právne pochybenie prvostupňového súdu pri „neposúdení amortizácie“. Amortizácia nebola uplatnená žalovaným v konaní pred prvoinštančným súdom ako súčasť procesnej obrany. Tento dôvod vo vzťahu ku konkretizovaniu odvolacieho dôvodu nie je možné inak vyhodnotiť ako účelový a nepreskúmateľný. Podotkol však, že u vozidla so závažnou vadou, ktoré spôsobovalo, že motorové vozidlo nebolo schopné bežnej a bezpečnej prevádzky, na ktorom následne bola vykonaná oprava za použitia nových náhradných dielov, použite nových dielov vozidlo nezhodnocuje, nakoľko vozidlo pred opravou malo vo všeobecnosti nižšiu technickú hodnotu. (v preskúmavanom prípade nejde o poistnú udalosť) 28. Vo zvyšnej časti vyjadrenia k odvolaniu proti zamietajúcemu (výroku III.) napadnutého rozsudku, žalobca z procesnej opatrnosti, ak by odvolací súd vykonal prieskum aj v tejto časti; uviedol dôvody, pre ktoré navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného proti výroku III. rozsudku tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 799,75 eura spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 4.8.2014 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti výrok III. potvrdí. 29. Žalovaný v odvolacej replike reagoval na vyjadrenie žalobcu tým, že ak poukazuje na skutočnosť, že bol v tomto prípade spotrebiteľom, a preto sa vždy na takýto vzťah prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka; tak spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo podnikania. Až novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinnou k 1.5.2014, boli z definície spotrebiteľa vylúčené právnické osoby, ktoré nakupujú výrobky alebo používajú služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Uviedol, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou zapísanou v živnostenskom registri (IČO: 46 482 083). V reklamácií zo dňa 14.5.2014 doručenej žalovanému sám žalobca výslovne uvádza, že vozidlo sa využíva na podnikateľské účely. Keďže sa žalobca vyjadril, že kupoval a používal toto motorové vozidlo na podnikanie, odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí subsumoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pod ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda právo kupujúceho z vád tovaru by sa mali riadiť § 428 Obchodného zákonníka a nie ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného nie je možné hovoriť o spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Takéto vyjadrenie súdu prvej inštancie je s poukazom na samotné tvrdenie žalobcu arbitrárne. V odvolaní poukázal na veľmi podstatnú skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal, to na vyjadrenie znalca na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018, kde znalec výslovne uviedol, že závady, ktoré boli predmetom jeho posudzovania, neboli skrytými vadami, ale vadami zjavnými. Taktiež poukázal na skutočnosť, že znalec nezistil pri obhliadke netesnosť rozvodovky. Pokiaľ teda znalec riadne kontroloval technický stav motorového vozidla, nepochybne by zistil netesnosť rozvodovky, ktorá súvisí s riadením radiacich stupňov. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o nové vozidlo, aj takáto vada nie je vadou skrytou, ale vadou, ktorá vyplýva z používania motorového vozidla. Žalovaný si ďalej nevedel predstaviť ako môže pracovník žalovaného vykonať lepšiu kontrolu technického stavu motorového vozidla a navyše bez špeciálnych prístrojov ako pracovníci stanice technickej kontroly s odbornou spôsobilosťou a s potrebnými technickými prostriedkami. V tejto súvislosti nesúhlasil aj s tvrdením znalca, že žalovaný mohol vykonať skúšobnú jazdu v dĺžke 30 až 50 km, kde by zistil závady na vozidle. Aj znalec by však mal mať základnú vedomosť o tom, že s motorovým vozidlom, ktoré nemá evidenčné číslo, nie je poistené sa nemôže jazdiť po komunikáciách, a to nie len v Nemecku. Navyše v takýchto vozidlách nie sú pohonné hmoty a motorové vozidlo nemalo ani zimné gumy, ktoré sú v Nemecku povinné mať v zimnom období. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukazuje na závadu poškodenia náhonu tesnenia 4x4, tak ako už viackrát v konaní uviedol, táto závada nebola reklamovaná u žalovaného a netesnosť a unikajúci olej nezistil ani znalec. Poukázal na skutočnosť, že výrobca X. nepredpisuje výmenu oleja v náhone 4x4, nakoľko ide o olej dimenzovaný na celú dobu životnosti prevodovky; tu nešlo o nutnú výmenu oleja, ale o netesnosť, ktorá mohla a môže vzniknúť vekom tesniacej vložky alebo jej mechanickým poškodením samotným žalobcom. Túto skutočnosť žalobca vôbec nepreukázal. Vo zvyšnej časti vyjadrenia žalobca poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pričom navrhuje odvolaciemu súdu aby výrok III. a IV. súdu prvej inštancie zmenil; k samotným tvrdeniam žalobcu sa nevyjadril, nakoľko sa vo svojej podstate jedná o odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie s návrhom na rozhodnutie. Takéto odvolanie je podané po zákonnej lehote, na ktoré sa neprihliada, a preto považujeme za zbytočné sa k uvedeným námietkam žalobcu vyjadrovať.

30. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že odvolací súd právne posúdil sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 24.1.2014 a kúpnu zmluvu zo dňa 4.2.2014 ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je nutné posudzovať podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka; a podrobne vysvetlil, na aké právne princípy pri právnom posúdení veci je potrebné v ďalšom konaní pred prvoinštančným súdom prihliadať z dôvodu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa a pri posudzovaní nárokov z vád a náhrade škody z dôvodu porušenia kúpnej zmluvy a sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami. Prvoinštančný súd pri posudzovaní veci riadiac sa l právnym názorom odvolacieho súdu správne právne posúdil, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a správne postupoval podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že jeho postavenie ako spotrebiteľa bolo preukázateľne potvrdené aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov, Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ktorý je orgánom verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa, a ktorý prešetril postup žalovaného pri vybavení reklamácie žalobcu a skonštatoval, že zo strany žalovaného pri vybavení reklamácie žalobcu došlo k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa. Nové skutočnosti, ktoré by sa týkali postavenia žalobcu ako spotrebiteľa alebo podnikateľa a žalovaného ako dodávateľa, neboli v druhom konaní pred prvoinštančnom súdom preukázané, a z toho dôvodu námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, nakoľko žalobca nemal postavenie spotrebiteľa, žalobca považuje za neopodstatnenú. Žalobca opakovane poukázal nato, že posúdenie právnej kvalifikácie vád nespočíva na svedkovi a svedok tieto vady ani nemal v úmysle právne kvalifikovať na pojednávaní. Vada je definovaná ako neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladá, a v dôsledku ktorej je možnosť jej využitia značne znížená. Za zjavnú sa nepovažuje vada, ktorú možno zistiť iba za predpokladu určitej miery odborných alebo iných ako bežných znalosti. Ostatné vady sa považujú za skryté. Z výpovede svedka Ing. Petra Jelačiča, ktorý je súdnym znalcom v odbore 030000 doprava cestná (odvetvie- 030100 Technický stav cestných vozidiel), a ktorý vypracoval odborné vyjadrenie č. 10/2014 vo veci posúdenia technického stavu motorového vozidla X. P. X,X L., G.: C., zo dňa 25.4.2014, ktoré bolo predložené ako listiny dôkaz; vyplynulo, že žalovaný nevykonal odbornú prehliadku, na ktorú sa v sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 24.1.2014 zaviazal. Ak by kontrolnú odbornú prehliadku vozidla vykonal, tzn. vykonal by testovaciu jazdu, tak by žalovaný vedel vady bez problémov identifikovať (vadu pri preraďovaní rýchlostných stupňov č. 2 a č. 3 vadu na palivovej sústave). Žalobca ako bežný spotrebiteľ pri vizuálnej kontrole, ktorá mu bola zo strany žalovaného umožnená, t. j. prezretie interiéru motorového vozidla, nemohol a nevedel tieto vady identifikovať. Napriek uvedenému zanedbaniu povinnosti vykonať odbornú prehliadku v kúpnej zmluve zo dňa 4.2.2014 žalovaný deklaroval vyhovujúci stav vozidla a prehlásil, že neexistujú vady na vozidle, ktoré by znemožňovali alebo obmedzovali užívanie vozidla (čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy). Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti uviedol (odsek 34), že zodpovednosť za vady veci má charakter objektívnej zodpovednosti, predávajúci sa môže zbaviť zodpovednosti za vady len vtedy, ak kupujúceho upozornil na konkrétne vady veci v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako predávajúci nesplnil túto notifikačnú povinnosť, preto sa nemohol zbaviť zodpovednosti za vady motorového vozidla, ktoré boli vytknuté žalobcom. Námietku žalovaného, že svedok Ing. Jelačič, nakoľko vykonal odbornú prehliadku motorového vozidla, mal vady spočívajúce v netesnosti rozvodovky zistiť pri obhliadke, považoval žalobca za neopodstatnenú. Znalec Ing. Jelačič, vykonal technickú kontrolu vozidla na základe objednávky vykonať odborný posudok v rozsahu posúdenia možnosti skrytých vád pri preraďovaní rýchlostných stupňov, posúdenia závad na informačnom paneli o stave paliva, resp. dojazde a posúdenia prehrdzavenia spodného držiaka motora, a nie v rozsahu posúdenia netesnosti rozvodovky. Táto vada bola rozpoznaná až následne potom, čo boli odstránené na náklady žalobcu vady riadenia rýchlostných stupňov, nakoľko motorové vozidlo naďalej vykazovalo chyby. Tvrdenie žalovaného o STK ako o odbornej prehliadke, na ktorú sa žalovaný zaviazal, považoval za rozporné s logikou a s účelom zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný technickú kontrolu vykonal dňa 13.2.2014 (Protokol o technickej kontrole vozidla), avšak bezzávadnosť vozidla garantoval v kúpnej zmluve podpísanej dňa 4.2.2014, a túto mal garantovať na základe žalovaným tvrdenom splnení povinnosti vykonať odbornú prehliadku v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 24.1.2014. 31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného na pojednávaní dňa 27.9.2024 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

32. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 33. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k čiastočnému vyhoveniu žaloby titulom vád predmetu kúpy. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku titulom vád predmetu kúpy, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite logicky a presvedčivo v súlade s § 220 C. s. p. odôvodnil. 34. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vyhovujúcej časti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bol povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení č. k. 10Co/80/2016-294, zo dňa 31.10.2017. Základom tohto zrušujúceho uznesenia bolo konštatovanie, že činnosť sprostredkovateľa smeruje k získaniu potencionálneho zmluvného partnera pre záujemcu, nie k uzavretiu zmluvy, avšak nie je vylúčená dohoda, podľa ktorej má sprostredkovateľ nielen vyhľadať záujemcu na uzavretie zmluvy, ale túto zmluvu za záujemcu s treťou osobou aj uzavrieť, v takom prípade sa jedná o zmiešanú zmluvu sprostredkovateľskú a príkaznú, pričom k vzniku platného záväzku medzi záujemcom a treťou osobou je nevyhnutná písomná plná moc udelená záujemcom k tomu, aby sprostredkovateľ menom záujemcu, zmluvu s treťou osobou uzavrel. Vo vzťahu k tretím osobám je sprostredkovateľ oprávnený za záujemcu konať iba za predpokladu, že bol k tomu oprávnený písomnou plnou mocou (§ 777 Občianskeho zákonníka). V takom prípade koná sprostredkovateľ na základe plnej moci vystavenej záujemcom v písomnej podobe ako jeho priamy zástupca s treťou osobou a menom zastúpeného s ňou uzavrie zmluvu, ide o tzv. priame zastúpenie, kedy z právnych úkonov sprostredkovateľa vznikajú práva a povinnosti zastúpenému záujemcovi, zatiaľ čo medzi sprostredkovateľom a treťou osobou žiadny právny vzťah nevzniká. Z právneho úkonu záväznej objednávky (Verbindliche Bestellung eines Kraftfahrzeuges), na základe ktorej došlo k odpredaju motorového vozidla X. P. dňa 27.1.2014 uzavretej medzi predajcom P. C. - U. a fyzickou osobou Radomír Sever nepochybne vyplýva, že tento právny úkon nebol uzavretý v zastúpení žalobcu, nakoľko vo fotokópii tejto listiny predloženej P. C. - U., označenie Q. K. ako zástupcu žalobcu úplne absentuje, z dôvodu ktorého ani právne účinky tohto úkonu nemôžu žalobcu zaväzovať a zakladať mu práva a povinnosti voči predajcovi P. C. - U., žalobca nenadobudol vozidlo do vlastníctva na základe tohto právneho úkonu, nakoľko v záväznej objednávke je nesporne ako kupujúci označený Q. K., ako aj vo faktúre č. 019-14, zo dňa 27.1.2014 vystavenej na jeho meno, a napokon aj v bezprostredne nadväzujúcom právnom úkone kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2014, v ktorej žalovaný voči žalobcovi vystupuje ako vlastník predmetného motorového vozidla. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že ako prvý vlastník a držiteľ bol v technickom preukaze vozidla zapísaný žalobca, nakoľko tento zápis nemá podľa hmotného práva konštitutívne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu. Vykonaným dokazovaním je nesporne preukázané, že zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu písomnou formou dňa 4.2.2014, ktorá obsahuje základné náležitosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predmet kúpy, osobné motorové vozidlo X. P. K. XxX, rok výroby XXXX, stav 109.139 km a kúpnu cenu 15.995 eur. Vady predmetu kúpy žalobca mailom zo dňa 27.3.2014, t. j. 38 dní od prevzatia vozidla (dňa 17.2.2014) reklamoval u žalovaného, ktoré spočívali v poškodenej manžete na zadnej náprave, chybe palivomeru, vade riadiacej páky, nadmernej korózii neprimeranej veku vozidla, s tým, že žalovaný mu zaevidovanie reklamácie a jej preposlanie kolegovi na vybavenie potvrdil, a keďže žalobca ešte dňa 24.2.2014 žiadne závady na vozidle nezaregistroval, nakoľko vozidlo iba testoval, bola reklamácia podaná bez zbytočného odkladu po tom, čo žalobca vady zistil.

35. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd na ozrejmenie uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 36. Súd prvej inštancie v intenciách predmetného zrušujúceho uznesenia žalobcovi správne čiastočne priznal uplatňovaný nárok, keď právny vzťah medzi stranami sporu založený kúpnou zmluvou zo dňa 4.2.2014 posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho bolo v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné podľa ustanovení Občianskeho zákonníka prednostne pred normami Obchodného zákonníka, posudzovať aj nároky z vád predmetu kúpy. 37. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. odvolací súd pripomína, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (Čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. 38. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. 39. Na margo namietanej skutkovej otázky, či tá - ktorá vada, za ktorú si žalobca uplatnil náhradu nákladov za jej odstránenie, bola skrytá alebo nie; tá bola zodpovedaná najmä odborným posúdením znalca Ing. Jelačiča, ale tiež dôkazmi, ktorými bolo žalobcom spoľahlivo preukázané, že pri prevzatí vozidla nemal možnosť ho fyzicky prehliadnuť spôsobom objektívne umožňujúcim rozpoznať vady tých častí vozidla po konštrukčnej stránke prístupných iba od podvozku, resp. rozpoznateľných skúšobnou jazdou, napriek uisteniu žalovaným, že pred dovozom vozidla vykonal jeho prehliadku, ako aj skúšobnú jazdu. Napriek zmluvne garantovanej neexistencii okrem iných tiež vád, ktoré by obmedzovali alebo znemožňovali užívanie vozidla, bolo v spore preukázané, že vozidlo také vady malo, a preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s ich odstránením, tak ako si to výslovne dohodli už po prvej

reklamácii dňa 27.3.2014. Ak preto žalovaný v konaní dôkazne relevantným spôsobom nespochybnil odborné závery znalca, ktoré v podrobnostiach znalec vysvetlil vo výpovedi pred súdom prvej inštancie; neuniesol žalovaný dôkazné bremeno svojej procesnej obrany spočívajúcej v popretí skutkových tvrdení žaloby a skutkové zistenia súdu prvej inštancie založené na odborných záveroch znalca sú správne. 40. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol iné relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaného boli preto vyhodnotené v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 41. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 42. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu, ktorá zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné a stránku subjektívnu; subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie, pričom takým dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. 43. V posudzovanej veci podal žalovaný tiež odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.), avšak žalovaný nie je osobou (subjektívne) oprávnenou na podanie odvolania proti takému, žalobu vo zvyšnej časti zamietajúcemu výroku rozsudku, nakoľko v tejto napadnutej časti rozsudku nebol dotknutý na svojich právach a nebola mu spôsobená žiadna ujma. 44. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti, podľa § 386 písm. b) C. s. p. ako neoprávnenou osobou podané odmietol. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech, pričom odmietnutie odvolania žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, možno považovať za neúspech žalovaného (analógia legis; Čl. 4 ods. 1 Základných princípov C. s. p.). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).