Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/25/2019 1316220899 30. 07. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1316220899.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch č. 267, Bratislava, IČO: 30 804 191, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., Bratislava, Radvanská 21, IČO: 47 239 441, proti žalovanej U. L., O. Y. X. O. XXXX, V., V. E. Č.. XXX/XX, zastúpenej obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., Bratislava, Panenská č. 33, IČO: 36 862 037, o zaplatenie 1.379,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. januára 2018, č.k. 11C/204/2016-232, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-11C/204/2016, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11C/204/2016-232, zo dňa 30. januára 2018, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-11C/204/2016, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom, č.k. 11C/2042/2016-232, zo dňa 30. januára 2018, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-11C/204/2016, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.379,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.379,84 eur od 20.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná dňa 9.4.2018 odvolanie. V odvolaní namietala nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. 3. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.2.2023 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že nie je hospodárne v konaní pokračovať a zvyšovať tak náklady konania. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd pripustil späťvzatia žaloby a konanie vo veci zastavil. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, vyzval žalovanú, aby oznámila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. 5. Žalovaná písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.7.2024 oznámila, že súhlasí so späťvzatím žaloby.
6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v zmysle ustanovenia § 370 C.s.p. v prvom rade skúmal, či sú dané podmienky na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a následne, či sú dané podmienky na zastavenie konania vo veci v zmysle ustanovenia § 378 C.s.p. v spojení s § 62 a § 63 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.. 7. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 8. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 9. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 C.s.p.). 10. V prípade, ak strana vezme žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa o žalobe nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu). 11. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré v okamihu späťvzatia žaloby nenadobudlo právoplatnosť, a teda strany ním ešte viazané neboli, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Účinky späťvzatia žaloby ako jednostranného procesného úkonu procesnej strany nastávajú tým, že sa dostane do dispozície adresáta - súdu. Ak žalobca vezme žalobu späť v procesnej situácii, v ktorej to procesný predpis pripúšťa, nemôže už toto späťvzatie vziať späť. Taktiež bol splnený aj ďalší predpoklad na pripustenie späťvzatia žaloby súdom, a to súhlas žalovanej strany s takýto späťvzatím, keď žalovaný vo svojom podaní adresovanom súdu jasne uviedol, že s týmto späťvzatím žaloby súhlasí. 12. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie vo veci zastavil podľa § 370 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zohľadnil pritom okolnosť, že z procesného hľadiska zastavanie konania zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu späť, pričom zo strany žalovanej nedošlo k plneniu. 14. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý podanú žalobu vzal späť a nepreukázal splnenie povinnosti zo strany žalovanej. 15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2010. 16. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. (R 49/1993, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2010, sp. zn. 7MCdo/1/2014, 2MObdo/4/2010). 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).