Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/9/2022 1318203029 24. 09. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1318203029.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r. o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 785/43, 041 90 Košice - mestská časť Juh, IČO: 00 606 707, zastúpený: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, Kováčska 32, 040 01 Košice, IČO: 17 072 760, o zaplatenie 66.701,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/174/2018 - 667 zo dňa 29.6.2020 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/174/2018 - 667 zo dňa 29.6.2020 vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r dzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/174/2018 667 zo dňa 29.6.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 66.701,09 Eur, spolu s úrokom z omeškania: - 9,25% p.a. zo sumy 2.495,00 Eur od 09.05.2014 do zaplatenia, - 9,25% p.a. zo sumy 2.495,00 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia, - 9,25% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 29.05.2014 do zaplatenia, - 9,15% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia, - 9,15% p.a. zo sumy 1.638,99 Eur od 22.07.2014 do zaplatenia, - 9,15% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.111,99 Eur od 12.12.2014 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.560,00 Eur od 18.12.2014 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.034,00 Eur od 19.12.2014 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.495,00 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.638,99 Eur od 01.01.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.493,87 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.495,00 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 11.02.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.493,87 Eur od 24.02.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 12.03.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.143,43 Eur od 30.03.2015 do zaplatenia,
- 9,05% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.324,00 Eur od 18.05.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 23.06.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.026,30 Eur od 24.06.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.560,00 Eur od 15.07.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.083,50 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 1.231,43 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.436,63 Eur od 02.11.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.110,89 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia, - 9,05% p.a. zo sumy 2.493,87 Eur od 29.12.2015 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 2.041,19 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 1.245,33 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 1.684,99 Eur od 16.01.2017 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 1.087,90 Eur od 24.03.2017 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 2.320,00 Eur od 14.04.2017 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 568,00 Eur od 20.04.2017 do zaplatenia, - 9,00% p.a. zo sumy 1.100,00 Eur od 08.05.2017 do zaplatenia, -9,00% p.a. zo sumy 1.962,40 Eur od 09.05.2017 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že vo zvyšnej časti paušálnej náhrady nákladov žalobu zamieta a výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2018 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade (Ministerstvo zdravotníctva SR) a žalovaného v 2. rade (Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice, v 3. rade (Zimmer Slovakia s.r.o.) spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 66.701,09 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej kúpnej ceny. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako postupník nadobudol od žalovaného v 3. rade pohľadávky v celkovej výške 66.701,09 Eur voči žalovanému v 2. rade a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2017/09/201 zo dňa 25.09.2017. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok žalovaného v 3. rade sú vystavené faktúry za dodané zdravotnícke pomôcky, ktoré boli žalovanému v 2. rade riadne dodané, pričom tento za dodaný tovar v čase splatnosti riadne nezaplatil. Žalovaný v 3. rade dodával žalovanému v 2. rade zdravotnícke pomôcky na základe hláseniek z konsignačného skladu, ktorý má žalovaný v 3. rade zriadený u žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade po tom, čo spotrebuje zdravotnícke pomôcky z konsignačného skladu, vystaví a zašle žalovanému v 3. rade hlásenku, tento následne vystaví faktúry za spotrebovaný tovar a doplní konsignačný sklad. Žalobca žaloval aj žalovaného v 1. rade Ministerstvo zdravotníctva SR a to titulom náhrady spôsobenej škody. Ako zriaďovateľ žalovaného v 2. rade, vydal dňa 25.09.2017 Príkaz ministra zdravotníctva č. 7/2017, ktorým okrem iného bola podriadeným organizáciám stanovená s účinnosťou od 01.10.2017 povinnosť „Neuhrádzať žiadne pohľadávky postupníkom, na ktorých boli postúpené pohľadávky pred nadobudnutím účinnosti tohto príkazu bez predchádzajúcej konzultácie s generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR.” Keďže do dnešného dňa nebola postúpená pohľadávka žalobcovi zaplatená, má za to, že žalovaný v 2. rade nevykonal žiadnu konzultáciu so žalovaným v 1. rade, resp. tento mu nedal súhlas na vyplatenie predmetných pohľadávok. Zákon však v prípade plnenia splatného dlhu postupníkovi nevyžaduje žiadnu konzultáciu so zriaďovateľom, prípadne udelenie akéhokoľvek súhlasu zriaďovateľa; dlžník je povinný automaticky po oznámení postúpenia postupcom plniť svoj dlh postupníkovi. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že predmetný príkaz je vydaný nad rámec zákona, pričom v prípade ministerstva zdravotníctva ide o orgán, ktorý môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje. Preto je potrebné dovodiť záver, že žalovaný v 1. rade postupoval protizákonne a zodpovedá za ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Podmieňovať vyplatenie splatného dlhu predchádzajúcou konzultáciu a zakazovať takéto plnenie bez konzultácie považuje za nezákonné a neprimerané zasahovanie do práva postupníka na vyplatenie pohľadávky, ktorá bola naňho riadne zmluvou postúpená a postúpenie bolo dlžníkovi riadne oznámené zo strany postupcu. Z dôvodu právnej istoty žaloval napokon žalobca v tomto konaní ako žalovaného v 3. rade aj postupcu. Dôvodom neistoty je možná neplatnosť časti postúpenia, nakoľko žalovaný v 2. rade vo viacerých konaniach, ktoré proti nemu žalobca vedie, napáda platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a túto svoju argumentáciu podporuje okrem iného niekoľkými
objednávkami, v ktorých je takýto zákaz uvedený a snaží sa vztiahnuť účinky zákazu postúpenia aj na pohľadávky, na ktoré by sa tento zákaz vzťahovať nemal. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca s ohľadom na vyjadrenia žalovaných v 1. a 3. rade predložené v konaní dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia v konaní prislúcha výlučne žalovanému v 2. rade. Zmluva o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej žalobca nadobudol do svojho vlastníctva žalované pohľadávky od žalovaného v 3. rade, je platná a účinná, preto vzal žalobu voči žalovanému v 1. a v 3. rade späť. Žalobca rozšíril žalobu o nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka z každej vystavenej faktúry, t.j. 1.440,- Eur. 4. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 26Cb/174/2018-567 zo dňa 09.01.2020 súd konanie proti žalovaným v 1. a v 3. rade zastavil a zároveň na pojednávaní rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby o paušálnu náhradu nákladov. 5. K skutkovému a právnemu posúdeniu súd prvej inštancie uviedol, že uplatnený nárok predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla spoločnosti Zimmer Slovakia, s.r.o. ako predávajúcemu a žalovanému ako kupujúcemu. Nie je sporné dodanie tovaru vyúčtované jednotlivými daňovými dokladmi v zmysle ustanovenia § 409 Obchodného zákonníka. Podľa súdu, pre posúdenie existencie nároku žalobcu, ktorý nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2017 bolo primárne nevyhnutné objasniť, či medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy bola uzatvorená dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je pri rozhodovaní o žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. 1 Cdo 76/2007, k platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 7. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaniach vedených na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 31Cb /99/2017, 30Cb/27/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/39/2019 súd posudzoval dohodu medzi zmluvnými stranami o zákaze postúpenia pohľadávky. V uvedených súdnych konaniach na strane predávajúceho vystupoval iný subjekt, avšak režim obchodných rokovaní a uzatváranie obchodných prípadov so žalovaným ako kupujúcim mal rovnaký priebeh ako medzi zmluvnými stranami v tomto konaní. Sám žalovaný poukázal na uvedené súdne spory. Žalovaný netvrdil, že pri uzatváraní jednotlivých obchodných prípadov postupovali odlišne, zotrval na argumentácii dohody o zákaze postúpenia pohľadávky. V súdenej veci neuviedol dôvod, prečo sa súd má odchýliť od skutkového a právneho posúdenia vysloveného v právoplatných konaniach pri posudzovaní (ne)existencie dohody o zákaze postúpenia pohľadávky. Súd mal teda za to, že v konaní nebola preukázaná platne uzatvorená dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou Zimmer Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim. Žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar, vyúčtovaný faktúrami: č. faktúry dátum splatnosti istina v € 2890000700 08.05.2014 2.495,--
2890000752 19.05.2014 2.495,-2890000785 28.05.2014 2.041,19 2890000947 07.07.2014 2.041,19 2890001002 21.07.2014 1.638,99 2890001033 29.07.2014 2.041,19 2890001526 11.12.2014 2.111,99 2890001553 17.12.2014 1.560,-2890001561 18.12.2014 1.034,-2890001612 29.12.2014 2.495,-2890001625 31.12.2014 1.638,99 2890001746 19.01.2015 2.493,87 2890001793 27.01.2015 2.495,-2890001870 10.02.2015 2.041,19 2890001944 23.02.2015 2.493,87 2890002050 11.03.2015 2.041,19 2890002104 29.03.2015 1.143,43 2890002197 20.04.2015 2.041,19 2890002316 11.05.2015 2.041,19 2890002356 17.05.2015 2.324,-2890002553 22.06.2015 2.041,19 2890002564 23.06.2015 1.026,30 2890002669 14.07.2015 1.560,-2890003036 15.09.2015 1.083,50 2890003259 26.10.2015 1.231,43 2890003282 01.11.2015 2.436,63 2890003489 21.12.2015 2.110,89 2890003523 28.12.2015 2.493,87 2890004282 25.04.2016 2.041,19 2890004365 03.05.2016 1.245,33 2890006819 15.01.2017 1.684,99 2890007720 23.03.2017 1.087,90 2890007877 13.04.2017 2.320,-2890007959 19.04.2017 568,-2890008227 2890008233 07.05.2017 1.100,-2890008233 2890008233 08.05.2017 1.962,40 66.701,09 8. Podľa súdu prvej inštancie čiastočným späťvzatím žaloby voči pôvodným žalovaným v 1. a 3. rade nedošlo k zmene žaloby. Nejedná sa o zmenu skutkového deja, žalobca od počiatku požadoval zaplatenie ceny za dodaný tovar. Podrobne túto skutočnosť s odkazom na príslušné rozhodnutia vyšších súdnych autorít odôvodnil žalobca v záverečnom vyjadrení zo dňa 19.06.2020, na ktorý súd odkázal v odôvodnení bod 9 rozsudku. 9. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, viaže k uplatneniu pohľadávky, t.j. procesnému úkonu podania žaloby a zdieľa osud tejto pohľadávky, a teda sa najneskôr premlčí v rovnakej dobe ako záväzok (ust. § 397 OZ). Nárok - vznik na jej uplatnenie je podmienený omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku. Nevzniká preto za jednotlivé dni, ale vzniká prvý deň, kedy je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku v deň po splatnosti pohľadávky a potom trvá až do zaplatenia pohľadávky. Ak teda žalobca uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov, zmenou žaloby, doručenou súdu dňa 20.12.2019, je nárok z pohľadávok, ktoré boli splatné pred dňom 20.12.2015, premlčaný v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka z uplatnených faktúr, ktorých splatnosť je po dátume 20.12.2015. V ostatnej časti nárok na paušálnu náhradu nákladov súd žalobu zamietol. 10. Uplatnený nárok súd prvej inštancie posudzoval podľa §§ 261 ods. 1, 409 ods. 1 a 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ako kúpnu cenu a zákonný úrok z omeškania.
11. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd žalobu za dôvodnú. Dodaním tovaru žalovanému si žalobca (postupník) splnil povinnosti predávajúceho a vznikol mu nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v celkovej výške 66.701,09 Eur, vrátane DPH, ktorú žalovanému vyúčtoval riadnymi faktúrami. Keďže žalovaný faktúry v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, t.j. nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, až do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania si strany nedohodli, žalobcovi bol tak priznaný v uplatnenej zákonnej výške. 12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. 13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým napadol rozsudok v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný namietal, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy od troch žalovaných - 1/ Ministerstva zdravotníctva SR, 2/ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, 3/ Zimmer Slovakia s.r.o., pričom v zmysle žalobného petitu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie spoločne a nerozdielne. Poukázal na to, že v rámci odôvodnenia svojho nároku žalobca uviedol, že od žalovaného v 1. rade požaduje zaplatenie titulom náhrady škody, od žalovaného v 2. rade titulom nezaplatenia faktúr a od žalovaného v 3. rade titulom právnej neistoty a možného nároku na bezdôvodné obohatenie. Následne žalobca ešte pred prvým pojednávaním zobral žalobu voči žalovaným v 1. a 3. rade späť, konajúci súd uznesením zo dňa 9. 1. 2019 konania voči týmto žalovaným zastavil. Po právoplatnosti uznesenia vo veci nariadil pojednávanie s tým, že rozsudok vyhlási na ďalšom pojednávaní. Z dôvodu hospodárnosti zaslal žalovaný písomne záverečnú reč vo veci podaním zo dňa 26. 6. 2020 spolu s prílohami a žalobcovi e-mailom na vedomie. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného žiadnym spôsobom s ich argumentáciou nevysporiadal, predpokladá, že sa s ich stanoviskom ani neoboznámil, preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný do tej miery, že konanie na súde prvého stupňa má tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 14. Poukázal na to, že žalobca podaním, ktoré bolo doručené súdu 17.12.2019 a zaevidované v elektronickom súdnom spise dňa 20.12.2019, pristúpil k zmene žalobného petitu, pričom v zmysle nového žalovaného petitu sa domáhal zaplatenia istiny spoločne s príslušenstvom výlučne od žalovaného v 2. rade. Zároveň rozšíril žalobu v II. výroku o paušálnu náhradu nákladov zo 40,- EUR na sumu 1.440,- EUR. Podstatným podľa neho je, že zmene žaloby súd vyhovel na poslednom pojednávaní dňa 13.5.2020. Ako už uviedli na pojednávaní, podľa ich názoru zmenou žalobného petitu došlo k zásadnej zmene predmetu žaloby a z uvedeného dôvodu vzniesli námietku premlčania k žalovanej sume, ktorej splatnosť nastala najneskôr dňa 16.12.2015 a rovnako k príslušenstvu, ktoré sa viaže k danej istine. Celkovo bolo v konaní uplatnené zaplatenie 36 faktúr, teda námietka premlčania sa vzťahuje k prvým 26 faktúram zoradeným podľa dňa splatnosti a príslušenstvu daných faktúr (pohľadávok). Túto námietku premlčania odôvodnili najmä totožnosťou predmetu konania, keďže podľa ich názoru, predmet sporu pred zmenou žaloby a po zmene žaloby nie je totožný. Pri konštruovaní tohto právneho názoru vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.9.2019 sp. zn. 2Cob/94/2019-332. 15. Žalovaný odôvodnenie odvolacích dôvodov doplnil s tým, že konkrétne je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné z nasledujúcich dôvodov: - Obsahom napadnutého rozsudku nie je rozhodujúca argumentácia uplatnená zo strany žalovaného. Konajúci súd sa vôbec nevysporiadava s argumentáciu uvedenou na pojednávaní dňa 13.5.2020 a v rámci záverečnej reči. Úplne opomína riadne vysporiadanie sa so vznesenou námietkou premlčania, ktorá bola rozsiahlo odôvodnená, pričom konajúci súd k tejto námietke uvádza len, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Rovnako konajúci súd opomína v odôvodnení vysporiadanie sa s právnym názorom podporeným aj uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.9.2019, sp. zn. 2Cob/94/2019-332, v obdobnej veci. - Pre spôsob akým sa konajúci súd vysporiadal v rámci odôvodnenia so skutočnosťou, že došlo k zmene žaloby. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza (odsek 14), že čiastočným späťvzatím nedošlo k zmene žaloby. Tento jeho záver je však v rozpore s tým, že na pojednávaní dňa 13.5.2019 rozhodol o zmene žaloby, teda sám počas konania posúdil podanie označené ako čiastočné späťvzatie žaloby za zmenu žaloby, avšak v rámci odôvodnenia tvrdí, že k zmene žaloby nedošlo. Takéto odôvodnenie nemá oporu v súdnom spise a je novým posúdením skutočností, ktoré majú vplyv na to, čo vlastne predmetom
konania je. Rozhodnutie je v tejto podstatnej časti nepreskúmateľné, zmätočné a zároveň v rozpore s obsahom súdneho spisu. - Vo vzťahu k predchádzajúcemu odseku si dovoľuje zvýrazniť, že súd prvej inštancie v odseku 17. odôvodnenia sám uvádza, že k zmene žaloby došlo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak vo vzťahu k námietke premlčania zmätočné, rozporuplné a nepreskúmateľné. - Pre spôsob, akým sa vysporiadal s námietkou o existencii dohody o zákaze cessie. V rámci odôvodnenia (odsek 13) sa súd prvej inštancie len obmedzil na konštatovanie o obdobných sporoch. Obsahom odôvodnenia nie je ani jedno vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi svedčiacimi o existencii dohody o zákaze postúpenia. Naopak, konajúci súd dal za pravdu v úplnosti žalobcovi, ktorý nepredložil na podporu svojho tvrdenia ani jeden listinný dôkaz, pričom žalobca je osoba, ktorá sa nezúčastňovala na uzatváraní zmlúv, z ktorých pohľadávky vznikli. To, že žalobca vedie množstvo obdobných sporov, nie je dôvodom na úplné opomenutie vysporiadania sa s dôkazmi predloženými v konaní. 16. Žalovaný opätovne zdôraznil, že podstatnou je otázka, či ku zmene žaloby došlo, alebo nie. Uvedená otázka sa dá podľa jeho názoru posúdiť jednak s ohľadom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sám posúdil návrh dňa 13.5.2020 ako zmenu žaloby, keďže prijal uznesenie o pripustení zmeny žaloby. Rovnako sa dá uvedená otázka posúdiť aj s ohľadom na zákonnú právnu úpravu. Nesprávnosť právneho posúdenia zmeny žaloby je zapríčinená tým, že konajúci súd napriek skoro 4 ročnej účinnosti Civilného sporového poriadku posúdil čiastočné späťvzatie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovení § 132 ods.1, § 79 ods. 1 a § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že prijatím CSP došlo k výraznej zmene posudzovania žalobného návrhu zo strany súdu. Podľa ustanovení O.s.p. nie je povinnou náležitosťou žaloby žalobný návrh a zároveň O.s.p. neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by súd bol viazaný žalobným návrhom. Má za to, že v prípade, ak by konajúci súd rozhodol o žalobe v zmysle pôvodného žalobného návrhu, tak by musel žalobu zamietnuť, keďže solidárny vzťah medzi žalobnými neexistoval. To, že žalobe súd prvej inštancie po jej zmene vyhovel, tak to samo o sebe znamená, že došlo k zmene žaloby, teda k uplatneniu iného práva. Uvedené skutočnosti vyplývajú z ust. § 216 ods. 1 CSP, keďže súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 17. Podľa názoru žalovaného zmenou žalobného petitu došlo k zásadnej zmene predmetu žaloby a z uvedeného dôvodu vzniesli námietku premlčania k žalovanej sume, ktorej splatnosť nastala najneskôr dňa 16.12.2015 a rovnako k príslušenstvu, ktoré sa viaže k danej istine. Celkovo bolo v konaní uplatnené zaplatenie 36 faktúr, teda námietka premlčania sa vzťahuje k prvým 26 faktúram zoradeným podľa dňa splatnosti a príslušenstvu daných faktúr (pohľadávok). 18. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie sa podľa jeho právneho názoru dostatočne vysporiadal s kľúčovými otázkami súvisiacimi s predmetom v sporu, a to konkrétne v bodoch 13. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Považuje za nepochybné, že daná právna vec je skutkovo a právne prakticky totožná s konaniami v minulosti vedenými na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 31Cb/99/2017 a 30Cb/27/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/39/2019, v ktorých tamojšie súdy konštatovali, že žiaden dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávok medzi jednotlivými postupcami a žalovaným neexistoval. Keďže žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal súd odchýliť od rozhodnutí košických súdov, súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebola preukázaná existencia dohody o zákaze postúpenia v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi postupcom (Zimmer Slovakia, s.r.o.) a žalovaným. Žalovaný počas konania nepredložil absolútne žiadne písomné dôkazy preukazujúce opak a nenavrhol výsluch žiadnych svedkov, ktorí by potvrdili jeho ničím nepodložené tvrdenie o údajnej existencii dohody o zákaze cesie. 20. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal aj s otázkou účinkov späťvzatia žaloby voči žalovaným v 1. a 3. rade, keď v bode č. 14. odôvodnenia rozsudku uviedol, že nedošlo k zmene žaloby. Nejednalo sa o zmenu skutkového deja, keďže žalobca od počiatku požadoval zaplatenie ceny za dodaný tovar. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentami žalobcu uvedenými v jeho záverečnej reči, a preto súd odkázal v tejto časti na bod 9. odôvodnenia, v ktorom uviedol celú argumentáciu žalobcu v tejto časti, v ktorej poukazuje najmä na tam uvedené rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Navyše, konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nemožno vykladať tak, ako podsúva žalovaný, čiže osamotene, ale práve v nadväznosti na body 9. a 14. odôvodnenia rozsudku. Takýto výklad dáva viac ako uspokojivú odpoveď na otázku, prečo súd nepovažoval žalovaný nárok žalobcu v časti istiny a príslušenstva v podobe úrokov z omeškania za premlčaný. 21. Pokiaľ ide o žalovaným podsúvané tvrdenie, že spätvzatím žaloby voči žalovaným v 1. a v 3. rade prišlo k podaniu novej žaloby, v dôsledku ktorej prišlo k premlčaniu 26 z 36 žalovaných pohľadávok (faktúr) a ich príslušenstva, žalobca s týmto tvrdením nesúhlasí. Niet podľa neho najmenších pochybností o tom, že žalobca sa žalobou v pôvodnom znení, čiže v znení spred dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 09.01.2020, č. k. 26Cb/174/2018-567, ktorým súd zastavil konanie voči žalovaným v 1. a 3. rade z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom voči nim, domáhal od všetkých troch žalovaných, spoločne a nerozdielne, zaplatenia sumy 66.701,09 Eur s príslušenstvom. Ako žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa 17.12.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.12.2019, na základe písomných vyjadrení žalovaných v 1. a 3. rade k žalobe dospel žalobca k záveru, že pasívna vecná legitimácia prislúcha výlučne žalovanému v 2. rade. Je nepochybné, že žalovaní netvorili spoločenstvo a neboli solidárnymi spoludlžníkmi. 22. Žalobca sa naďalej plne pridržiava svojej záverečnej reči, ako aj skutočností, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 13.05.2020. Je presvedčený, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď späťvzatie žaloby voči ostatným žalovaným neposúdil ako podanie novej žaloby žalobcom. Tento záver súdu prvej inštancie považuje žalobca za správny aj s odkazom na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 32/2004, v zmysle ktorého, ak došlo k späťvzatiu žaloby iba voči niektorému z viacerých žalovaných, nesúhlas so späťvzatím žaloby toho žalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný. Na uvedený judikát sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odvoláva aj v novšej judikatúre ako napr. v uznesení zo dňa 28.06.2012, 4 M Cdo 16/2011. 23. V odvolacej replike zotrval žalovaný na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní a v doplnení odvolania. Zopakoval svoju argumentáciu o solidárnom postavení dlžníkov a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. 24. Žalobca v reakcii na odvolaciu repliku uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení a zdôraznil, že otázka žalobného návrhu a jeho viazanosti pre súd bola judikovaná Najvyšším súdom SR za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Má za to, že súd správne posúdil, že zmenou žaloby nie je čiastočné späťvzatie žaloby. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku (7.11.2023) bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 9.9.2024 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním žalovaného ako aj následnými vyjadreniami dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 28. Čo sa týka samotného obsahu odvolania, odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o odvolaní viazaný odvolacími dôvodmi, tieto odvolateľ uplatnil podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a písm. h) CSP.
29. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa žalovaného dané najmä nezákonnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Konkrétne je podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné z dôvodu, že jeho obsahom nie je podstatná argumentácia žalovaného, ďalej pre spôsob akým sa konajúci súd vysporiadal so zmenou žaloby a pre spôsob akým sa vysporiadal s námietkou o existencii dohody o zákaze cessie. 30. Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožňuje. Ustálená judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. 31. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou a to námietkou premlčania ako aj posúdením procesného úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby. Pokiaľ ide o spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou o existencii dohody o zákaze cessie a ktorý je podľa žalovaného len vo všeobecnej rovine, odvolací súd uvádza, že aj odvolacia námietka žalovaného je iba vo všeobecnej rovine, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný neuviedol žiaden konkrétny dôvod, ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho námietky. Odvolací súd zdôrazňuje, že tak ako to aj uviedol súd prvej inštancie, je v záujme dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy dali pri existencii analogického skutkového stavu na určitú otázku rovnakú odpoveď. 33. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP vidí odvolateľ v tom, že v rámci procesnej obrany uplatnil žalovaný námietku premlčania, ktorá vyplýva z otázky posúdenia predmetu sporu pri začatí konania a po zmene žaloby. Žalovaný aj v odvolaní tvrdí, že námietka premlčania je daná, keďže žalobca podanou žalobou uplatnil iný nárok, ako ten po zmene žalobného petitu. 34. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného uvedenou v predchádzajúcom odseku nestotožňuje. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy od troch žalovaných - 1/ Ministerstva zdravotníctva SR, 2/ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, 3/ Zimmer Slovakia s.r.o., pričom v zmysle žalobného petitu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie spoločne a nerozdielne. V rámci odôvodnenia svojho nároku žalobca uviedol, že od žalovaného v 1. rade požaduje zaplatenie titulom náhrady škody, od žalovaného v 2. rade titulom nezaplatenia faktúr a od žalovaného v 3. rade titulom právnej neistoty a možného nároku na bezdôvodné obohatenie. Podaním zo dňa 17.12.2019 doručeným konajúcemu súdu dňa 20.12.2019, žalobca zobral žalobu proti žalovaným v 1. a 3. rade späť a rozšíril žalobu o nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 26Cb/174/2018-567 zo dňa 09.01.2020 konanie proti žalovaným v 1. a 3. rade zastavil a
na pojednávaní dňa 13.05.2020 pripustil rozšírenie žaloby (zmenu žaloby) o nárok na paušálnu náhradu nákladov, ktorý vyhodnotil na základe vznesenej námietky ako premlčaný. 35. Podľa § 145 ods. 2 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti nezastaví. 36. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 37. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 38. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 39. Podľa súdnej judikatúry: „Žalobca môže vziať žalobu späť aj len v časti, t.j. aj len voči niektorému z viacerých žalovaných. V takom prípade súd so súhlasom žalovaného zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo k späťvzatiu žaloby iba voči niektorému z viacerých žalovaných, nesúhlas so späťvzatím žaloby toho žalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný (por. aj R 32/2004).“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 4 M Cdo 16/2011). 40. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, keď na základe späťvzatia žaloby voči žalovaným v 1. a 3. rade konanie voči nim zastavil a za zmenu žaloby považoval rozšírenie žaloby o nárok na paušálnu náhradu nákladov voči žalovanému (pôvodne v 2. rade). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) alebo aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby možno teda považovať aj taký návrh, kedy žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, pričom nedochádza k zmene žalobného petitu, t.j. nárok odvodzuje od iných skutkových okolností. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde k zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny v skutkovom stave. V takomto prípade je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá (Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 516). 41. Skutočnosť, že žalobca pôvodne žaloval troch žalovaných solidárne a následne zobral žalobu voči dvom žalovaným späť, nepredstavuje vo vzťahu k žalovanému novú žalobu (ani zmenu žaloby), len sa zužuje počet žalovaných. Naviac podľa súdnej judikatúry všeobecný súd nie je viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne. Súdu nič nebráni, aby žalovaných zaviazal na plnenie delené a zamietol tú časť petitu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia solidarity (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co/2/98). Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že predmet sporu pred a po zmene žaloby nie je totožný. Vo vzťahu k žalovanému sa predmet sporu nezmenil, keďže predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom nezaplatenia faktúr a k zmene skutkového stavu späťvzatím žaloby vo vzťahu k žalovanému nedošlo. Rozšírenie žaloby, t.j. kvantitatívna zmena sa týkala paušálnej náhrady nákladov, pričom v tejto časti bol žalovaný s námietkou premlčania úspešný. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nerozlišuje medzi späťzvatím žaloby a zmenou žaloby. Ako už bolo uvedené, žalobu možno vziať späť aj voči niektorému zo žalovaných, pričom tento úkon nemožno považovať za zmenu žaloby. Na podporu tohto tvrdenia poukazuje odvolací súd na ustálenú judikatúru napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co/2/98 (Zo súdnej praxe č. 51 ročník 1998), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že ak žalovaní tvoria samostatné spoločenstvo (čo je aj tento prípad), nie je dôvod považovať čiastočné späťvzatie žaloby voči niektorému z nich za novú žalobu, keďže sa len zúžil okruh žalovaných a predmet sporu sa nemení. 42. Na veci nič nemení ani argumentácia žalovaného, že citované rozhodnutia boli judikované za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok zaviedol medzi osobitné náležitosti žaloby aj žalobný návrh (petit), pričom za predmet žaloby nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie. Žalobca v podanej žalobe uviedol okrem všeobecných náležitostí označenie strán, skutkové tvrdenia ako aj žalobný návrh. Ak na základe argumentácie
žalovaných dospel žalobca k záveru, že pasívne legitimovaným je iba žalovaný, neznamená to zmenu skutkového stavu, vo vzťahu k žalovanému sa domáhal aj po čiastočnom späťvzatí zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených faktúr. Podľa odvolacieho súdu posúdil súd prvej inštancie správne procesný úkon čiastočné späťvzatie voči žalovanému v 1. a 3. rade ako späťvzatie časti žaloby a za zmenu žaloby treba posudzovať iba rozšírenie o nárok na paušálnu náhradu nákladov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie teda posúdil otázku premlčania správne. 43. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/94/2019-332, na ktoré žalovaný opakovane poukazuje aj v odvolaní, odvolací súd má za to, že pre prejednávaný spor je irelevantné, pretože rozhodnutie súviselo s otázkou a posudzovaním litispendencie v úplne odlišnom konaní. 44. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 46. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).