Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/63/2021 z 22. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 15Co/63/2021 1319201280 22. 05. 2024 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: 1. D.. X. A. H. C. O. T. Z. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom J., J. Č.. XXX/X T., 2. D. A. H. C. O. T. Z. H. V. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J., J. Č.. XXX/X T., obaja zastúpení Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Bratislava, Kadnárova č. 83, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, proti žalovanej: Z. Q. C. O. F. R. C. A. H. V. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., V. Č.. XXXXX/ XX U., zastúpená JUDr. Anna Polonyová, advokátka, Bratislava, Chorvátska č. 12, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 1. októbra 2020, č. k. 11 C 17/2019-136, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 1. októbra 2020, č. k. 11 C 17/2019-136, vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že žalobu zamieta a vo výroku III. m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 1.10.2020, č. k. 11 C 17/2019-136, súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sklad lodí, postavenej na parcele KN C parc. č. XXXXX/XXX, výmery XX,X m2, k. ú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok označený ako KN C parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/ XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby (výrok I.), žalobcom uložil, za zriadenie vecného bremena, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (pôvodný žalovaný D.. P. Q., právny predchodca žalovanej) náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 89,- €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 135c ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, sklad lodí, postavenej na parcele KN C s parc. č. XXXXX/XXX, výmery XX,X m2, k. ú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok označený ako KN C s parc. č. XXXXX/XXX, o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, za účelom výkonu

vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby (za účelom opravy a údržby stavby žiadali žalobcovia zriadiť vecné bremeno - právo vstupu na pozemok KN C parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., poznám. odv. súdu). Za zriadenie vecného bremena žalobcovia navrhli uložiť im povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 89,- €. Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018 vyhotovený D.. F. Q. by tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom pre k. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra „C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená nebytová budova - chata so súpis. č. XXXX, druh stavby: Budova pre šport a na rekreačné účely. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom pre k. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra „C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená nebytová budova - chata so súpis. č. XXXX, druh stavby: B. pre Š. T. na J. Ú.. Pozemok žalovaného sa nachádza v tesnej blízkosti pozemku žalobcov. Listom zo dňa 17.5.2017 žalobcovia ohlásili realizáciu drobnej stavby, ktorou je sklad člnov pri záhradnej chate o výmere XX,XX m2 na pozemku žalobcov, pričom s uskutočnením ohlásenej drobnej stavby podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „stavebný zákon") obec Rovinka súhlasila. Listom zo dňa 12.7.2017 ohlásili žalobcovia realizáciu druhej drobnej stavby, ktorou je sklad člnov pri záhradnej chate o výmere XX m2 na pozemku žalobcov, pričom s uskutočnením ohlásenej drobnej stavby stavebný úrad dňom 13.6.2017 tiež súhlasil. Dňa 18.4.2018 podala p. Z.E. Q. podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že na pozemku žalovaného je postavená stavba bez stavebného povolenia alebo ohlásenia, ako stavbu realizujúcich pritom uviedla žalobcov. Stavebný úrad listom zo dňa 16.5.2018 vyzval žalobcov, aby predložili stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a k žiadosti priložili doklady o tom, že stavba a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Dňa 11.7.2018 podali žalobcovia na stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Nakoľko však žiadosť neposkytuje dostatočný podklad pre jej posúdenie, stavebný úrad vyzval žalobcov na doplnenie podania a stavebné konanie prerušil rozhodnutím zo dňa 7.8.2018. Žalobcovia uviedli, že postupovali pri budovaní stavby v dobrej viere, že stavajú výlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami, ktoré boli okrem iného aj oplotené, pričom stavali cca 30 cm od hranice pozemku, smerom k sebe, ale nikdy nepresiahli za plot susedovi. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo, že stavajú čiastočne v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne na hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Pri tomto meraní žalobcovia však zistili aj to, že okrem nich, aj ďalší susedia, a to D.. X. V. T. D.. T. V., ktorí sú vlastníkmi susedného pozemku, rovnako neúmyselne presiahli stavbou do pozemku žalobcov s presahom 9 m2. Pozemok žalobcov, na ktorom prebieha stavebná činnosť je vedený na liste vlastníctva č. XXX, na ktorom je aj pozemok s parc. č. XXXXX/XXX, na ktorom je vedená stavba chaty so súpis. č. XXXX. Pozemok žalovaného, na ktorý čiastočne zachádza budovaná stavba je evidovaný na liste vlastníctva XXX, na ktorom je aj pozemok par. č. XXXXX/XXX, na ktorom je vedená stavba chaty so súpis. č. XXXX. Žalobcovia sa v snahe vyriešenia tejto neželanej situácie viackrát obrátili na žalovaného, navrhovali mu riešenie mimosúdnou cestou. Spočiatku sa javilo zo strany žalovaného, že príde k dohode a k odkúpeniu zastavaného pozemku (v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX parcela č. XXXXX/XXX o výmere X m2), postupom času sa však preukázalo, že žalovaný nemá reálny záujem dohodnúť sa, keďže vznášal stále nové a nové požiadavky. Preto sa žalobcovia rozhodli domáhať sa práva stavby súdnou cestou. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom bolo znaleckou úlohou stanoviť všeobecnú hodnotu vecného bremena, práva stavby na pozemku s parc. č. XXXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, je hodnota vecného bremena, cudzia stavba na pozemku s parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2 zaokrúhlene 89,00 €. Žalobcovia navrhovali, aby súd podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Poukázali na rozsudky súdov, kde odstránenie časti stavby nie je považované za účelné, primerané a zriadenie vecného bremena je najvýhodnejšia a najspravodlivejšia možnosť vyriešenia susedských sporov medzi účastníkmi konania pre obidve strany. Ako dôkazy žalobcovia označili LV č. XXX, LV č. XXX, súhlas obce s ohlásením drobnej stavby zo dňa 13.6.2017, súhlas obce s ohlásením drobnej stavby zo dňa 9.8.2017, výzvu stavebného úradu zo dňa 16.5.2018, geometrický plán zo dňa 4.10.2018, znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 5.2.2019,výzvu na mimosúdne riešenie zo dňa 28.5.2018.

1.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, dôvodil, že k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie je potrebná existencia stavby alebo jej časti postavená na cudzom pozemku a oprávnenie na podanie takejto žaloby prislúcha len vlastníkovi pozemku zaťaženému takouto neoprávnenou stavbou alebo jej časťou. Žalobcovia podľa neho nesplnili ani jednu z týchto dvoch zákonných podmienok. Nepreukázali, že sú vlastníkmi novoutvoreného pozemku parc. č. XXXXX/XXX o výmere X m2 v k. ú. J. a nepreukázali ani existenciu stavby. Vlastníkom pozemku je žalovaný a stavba je len rozostavaná. Rozsudok, na ktorý sa žalobcovia odvolávali, nemožno použiť, žalobu v prejednávanom spore podal vlastník pozemku, na ktorom bola postavená časť neoprávnenej existujúcej stavby a súd nevyhovel žalobcovi, vlastníkovi pozemku, aby nariadil odstránenie stavby z jeho pozemku, ani jeho návrhu na prikázanie celej neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkovi zaťaženého pozemku, ale pomery medzi účastníkmi sporu usporiadal najvhodnejšie po stránke ekonomickej tak, že zriadil vecné bremeno. Citovaný rozsudok potvrdzuje, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby môže byť len vlastník stavbou zaťaženého pozemku a žalovaným môže byť len vlastník existujúcej stavby. Poprel tvrdenie žalobcov, že sú vlastníkmi stavby, sklad lodí, podľa neho na časti pozemku žalovaného parc. č. XXXXX/XXX ani na pozemku žalobcov parc. č. XXXXX/XXX k. ú. J. nie je postavená stavba sklad lodí, ale nachádza sa na ňom časť nepovolenej rozostavanej stavby budovy a nepovolenej rozostavanej stavby súboru oporných múrov. Podľa neho stavebný úrad môže nariadiť odstránenie nepovolenej stavby a až po konečnom rozhodnutí stavebného úradu bude zrejmé, či táto nepovolená a neoprávnená stavba bude odstránená, prípadne budú nariadené jej úpravy alebo bude dodatočne povolená a bude určený účel jej užívania. Podľa žalovaného, keď žalobcovia začali uskutočňovať stavbu na jeho pozemku, upozornil ich na túto skutočnosť a geodetickým zameraním vytyčovacím náčrtom zo dňa 26.9.2016 toto tvrdenie preukázal, pričom tento dôkaz písomne listom zo dňa 7.10.2016 žalobcom doručil s výzvou, aby neoprávnenú a nepovolenú stavbu v štádiu rozostavanosti odstránili z jeho pozemku, prípadne pripravili návrh na riešenie zásahu do jeho vlastníckych práv. Žalovaný uviedol, že ak by stavebníci stavebné práce uskutočňovali v súlade so stavebným zákonom a stavbu by začali uskutočňovať až po vydaní stavebného povolenia a po vytýčení stavby, nemali by pochybnosť o tom, že ju uskutočňujú na cudzom pozemku. Žalovaný poprel pravdivosť tvrdenia žalobcov, že pri budovaní stavby postupovali v dobrej viere, že stavajú výlučne na svojom pozemku. Žalovaný poprel predložený znalecký posudok na určenie náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 89,- €, podľa neho znalec nevychádzal zo skutočného stavu tým, že nevzal do úvahy celú zastavanú plochu pozemku stavbou (oporné múry), neocenil znehodnotenie celého jeho pozemku, nezohľadnil obmedzenie využitia pozemku žalovaného do budúcnosti. Ako dôkazy predložil list adresovaný žalobcom zo dňa 7.10.2016, vytyčovací náčrt zo dňa 26.9.2016, protokol o vytýčení hranice pozemku, fotodokumentáciu. 1.3. Žalobcovia v replike uviedli, že z formulácie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka sú oprávnení požadovať zriadenie vecného bremena, predovšetkým s ohľadom na to, že odstránenie stavby alebo prikázanie do vlastníctva vlastníka pozemku by vzhľadom na okolnosti, t. j. rozsah zásahu o výmere X m2 bol neprimeraný, že žalobcovia pri stavbe nepresiahli plot medzi nimi a žalovaným, ktorý bol už skôr postavený na pozemku žalovaného, pričom celý problém sa odhalil až po zameraní pozemkov. Je tak zjavné, že zo strany žalobcov nešlo o úmyselný zásah a keď bol problém odhalený, žalobcovia sa snažili vec riešiť a so žalovaným sa dohodnúť. Navyše problém existuje v celej lokalite a aj žalobcom zasahuje sused do ich pozemku a to v rozsahu o cca X m2, čo preukazovali geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Aj žalovaný zasahuje do pozemku žalobcov v hornej časti pozemku. Podľa názoru žalobcov je zriadenie vecného bremena v tak malej výmere (X m2) najlepším možným riešením aj pre žalovaného. Podľa žalobcov do úvahy nepripadá odstránenie stavby, ani jej prikázanie žalovanému. Čo sa týka odkúpenia tejto časti pozemku, žalobcovia mali snahu, k dohode nedošlo. Možnosťou by bolo zo strany žalovaného požadovať odplatu za užívanie jeho pozemku, no túto žalovaný nežiadal, poukázali na závery znaleckého posudku, podľa ktorého by výška ročného nájmu bola 6,53 €, preto podľa žalobcov sa žalovanému viac oplatí strpieť vecné bremeno za odplatu 89,- €. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že mu situácia nevyhovuje, nepodal žiadnu žalobu na vyriešenie predmetného sporu. Napokon pripomenuli, že skôr ako stavba, bol postavený plot, minimálne 30 rokov umiestnený na pozemku žalovaného a preto je zrejmé, že žalobcovia nemali vedomosť o skutočných hraniciach pozemkov. 1.4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovia sa snažia oddeliť ods. 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý rieši spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu spôsobom, keď nie je možné ich právne vzťahy usporiadať podľa odseku 1 a 2 tohto ustanovenia, snažia sa vlastným výkladom zmeniť jeho znenie tak, že na podanie žaloby na zriadenie vecného bremena je oprávnený aj vlastník stavby. Znenie tohto odseku však jasne určuje, že ak pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby

nie je možné usporiadať podľa odsekov 1a 2 tohto ustanovenia (nariadiť odstránenie stavby alebo nariadiť prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku s jeho súhlasom), môže súd usporiadať pomery medzi nimi tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Je zrejmé, že ustanovenia odsekov 2 a 3 je nevyhnutné vykladať v spojitosti s odsekom 1, v ktorom je uvedené oprávnenie vlastníka pozemku na podanie žaloby. Odseky 2 a 3 len špecifikujú ďalšie spôsoby, ako možno vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby vysporiadať, pokiaľ odstránenie stavby nie je účelné. Nadväznosť týchto ustanovení vyplýva priamo z textu ustanovenia § 135c. Všetky tieto tri spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku. Aktívna vecná legitimácia neprislúcha vlastníkovi neoprávnenej stavby (stavebníkovi) ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3. Tvrdenie, že hranice pozemkov sa odhalili až po zameraní pozemkov, že nemali úmysel zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného, je podľa žalovaného bez právneho významu. Uviedol, že medzi ich pozemkami v čase nadobudnutia vlastníckeho práva nebolo žiadne oplotenie. Vlastníci jednotlivých pozemkov v tejto lokalite zasahujúcich do vodnej plochy jazera si zabezpečovali pozemky proti zosuvu terasami a opornými múrikmi. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcov, že tieto časti pozemkov boli oplotené, popiera tvrdenie žalobcov, že v celej lokalite sú posunuté hranice pozemkov. Popiera, že nešlo z ich strany o úmyselný zásah, nakoľko po písomnom upozornení žalovaného a predložení vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.9.2016, žalobcovia mali vedomosť o tejto skutočnosti a napriek tomu žalovaného ignorovali, až po vykonanom štátnom stavebnom dohľade dňa 11.5.2018 formálne predložili návrh dohody, avšak v nelegálnej stavbe pokračovali a takmer ju dokončili, nerešpektujúc ani opatrenie stavebného úradu na zastavenie stavebných prác. Žalobcovia považujú nápravu tohto nezákonného stavu (nariadenie odstránenia časti ich nepovolenej stavby z cudzieho pozemku) za neprimeraný zásah, ktorý bagatelizujú tým, že do cudzieho pozemku zasahujú podľa nich len nepatrnou výmerou. Na tento argument žalovaný uvádza, že v zmysle ústavy práva nadobudnuté porušením práva nepožívajú právnu ochranu bez ohľadu na to, aký veľký je tento zásah. Argument žalobcov, že žalovaný takisto zasahuje do ich pozemku v hornej časti pozemku nesúvisí s predmetom sporu, 10 cm pozemku pri plote žalobcov žalovaný neužíva, žalobcom nič nebráni v tom, aby si posunuli svoje oplotenie na skutočnú hranicu s pozemkom žalovaného. Tvrdenie žalobcov o ich dobromyseľnosti vyvracia ich vlastné protiprávne konanie spočívajúce v tom, že stavbu začali stavať bez stavebného povolenia. Ak by totiž postupovali v súlade so stavebným zákonom, potom by stavbu založili v súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom a podľa podmienok stavebného povolenia, po jej vytýčení oprávnenou osobou. Ak by postupovali v súlade so zákonom, nerozostavali by stavbu na cudzom pozemku. Argument žalobcov, že sa riadili starým 30-ročným plotom, ktorý v skutočnosti na tejto časti pozemku ani neexistoval, nenahrádza povinnosť vytýčiť stavbu skladu lodí na pozemku oprávneným geodetom. Podľa žalovaného predmetný spor netreba riešiť žalobou na súde, ale prostredníctvom správneho konania v zmysle príslušných predpisov stavebného zákona upravujúcich odstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavy z jeho pozemku. Konštatovanie žalobcov, že ide len o zásah v rozsahu X m2 považuje za fabulovanie. Žalobcovia tým, že rozostavali stavbu nielen na hranici svojho pozemku, ale až na pozemku žalovaného bez toho, aby zabezpečili vykonávanie opráv a údržby stavby, požiarnu bezpečnosť zo svojho pozemku, znehodnotili pozemok žalovaného. Tento fakt potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v žalobe žiadajú, aby súd zriadil vecné bremeno zaťažujúce celý pozemok žalovaného s povinnosťou strpieť výkon opráv, údržby a prevádzky. S odvolaním sa na § 88a ods. 3 stavebného zákona žalovaný uviedol, že v prípade, ak by nepovolená stavba bola preukázateľne postavená v súlade s verejným záujmom, čo v danom prípade nebolo v konaní o dodatočnom povolení preukázané, len v tom prípade by stavebný úrad odkázal vlastníka pozemku na súd, čo stavebný úrad doteraz neurobil, neodkázal vlastníka pozemku na súd a z tohto dôvodu konanie neprerušil. Prerušenie správneho konania považuje za právne irelevantné vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu. Žalovaný naďalej popieral správnosť zamerania rozostavanej stavby, tvrdenie, že znalec, ktorý mal určiť hodnotu vecného bremena z titulu obmedzení jeho vlastníckych a užívacích práv, nemal dôvod zaoberať sa údajným znehodnotením odčlenenej časti žalovaného, ale len závadou, t. j. stavbou na novoutvorenej parcele. Predmetom obmedzenia vlastníckeho práva nie je len postavenie časti stavby na pozemku žalovaného bez jeho súhlasu, ale najmä znehodnotenie celého pozemku a obmedzenie využitia celého pozemku vecným bremenom, ktoré žalobcovia žiadajú zriadiť priamo v petite žaloby. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia napriek tomu, že žiadajú, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby skladu lodí a to právo vstupu na celý pozemok parc. č. XXXXX/XX za účelom opravy a údržby stavby, tvrdia, že opravy a údržbu stavby budú vykonávať z vlastného pozemku aj na stavbe postavenej na celej šírke svojho pozemku so zásahom až do pozemku žalovaného. Nepreukázali, ako chcú zabezpečiť údržbu a opravy tej časti stavby, ktorá je na cudzom pozemku, bez toho, aby vstúpili na pozemok žalovaného, ani ako zabezpečia požiarny úsek pre prípad požiaru

z vlastného pozemku. Napriek tejto zmene vyjadrenia neupravili žalobný petit. Žalovaný zdôraznil, že podľa stavebných predpisov je stavebník povinný realizovať stavbu nebytovej budovy tak, aby mohol zabezpečiť opravu údržbu a prevádzku z vlastného pozemku, a nie na úkor vlastníckych práv vlastníka susedného pozemku, ako to urobili žalobcovia. K obrane žalobcov, ktorou obhajujú odstránenie odpadových potrubí pôvodne odvádzajúcich dažďové a splaškové vody z hornej časti pozemku žalobcov zo stavby chaty, altánku a betónových plôch do jazera a ich nahradením a vyústením do vsakovacieho objektu nad vybudovanou stavbou skladu lodí bez preukázania vhodnosti takéhoto technického riešenia, žalovaný uviedol, že vybudovanie oporných múrov pred aj pod nepovolenou stavbou skladu lodí nezabezpečí nenarušenie pevnosti brehu pozemku žalovaného. Vybudované nepovolené oporné múry a základy stavby zabezpečili iba brehy žalobcov. Naopak tým, že žalobcovia na celej šírke svojho pozemku vybudovali podzemné oporné múry s pozemnou stavbou - sklad lodí (aj zásahom do pozemku žalovaného), znemožnili tak prirodzený odtok dažďových a splaškových vôd do jazera z hornej časti pozemku a stavieb na ňom sa nachádzajúcich cez svoj pozemok. Navyše na pozemku, ktorý susedí s pozemkom žalobcov z druhej strany, je postavená betónová stavba po celej šírke tejto parcely, čoho dôsledkom je, že prirodzený odtok vôd z pozemku žalobcov na pozemok XXXXX/XX je tiež znemožnený. Je prirodzené, že dažďové a splaškové vody z hornej časti pozemku žalobcov, ktoré majú znemožnené odvodnenie do jazera po pozemku žalobcov, v čase dažďov po naplnení nepovoleného a nezdokladovaného „vsaku" vyrazia na pozemok žalovaného, podmáčajú ho, narušia pevnosť jeho brehu a môžu spôsobiť jeho odtrhnutie. 1.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa aplikuje za situácie, keď na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter, ide o nehnuteľnosť. V prejednávanom prípade mal súd za preukázané, že to, čo bolo vytvorené na pozemku žalobcov s presahom na pozemok žalovaného, je stavba, ide o stavbu prístrešku pre lode, ktorej stavebníkmi sú žalobcovia a ide o nehnuteľnosťou, nakoľko stavba je spojená so zemou pevnými základmi. Pre účely tohto sporu je irelevantné, či je stavba technicky úplne dokončená, alebo nie, teda či ide o rozostavanú, alebo dokončenú stavbu. V danom prípade ide o stavbu, nehnuteľnosť a nebolo sporné, že sčasti je postavená na pozemku žalovaného. Konštatoval, že neoprávnená stavba je inštitútom občianskeho práva a pre označenie stavby za neoprávnenú nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia, alebo nie. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul. Za neoprávnenú stavbu v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku, pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie, súhlas obce ku stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6M Cdo 44/2012, ZSR, 20144, č. 40). Súd mal za nepochybné, že stavba žalobcov a to skladu lodí je stavbou pevne spojenou so zemou a jej časť vo výmere 2 m2 je zriadená na pozemku žalovaného. 1.5.2. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie žalobcov, nakoľko žalovaný ju popieral a tvrdil, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby aj v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je, tak ako v prípade odseku 1 a 2 tohto ustanovenia, iba vlastník pozemku, na ktorej je zriadená stavba. Súd prvej inštancie logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že na rozdiel od odseku 1 a 2 predmetného ustanovenia nič nevylučuje, aby žalobu na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podal aj vlastník stavby. Zo znenia ustanovenia § 135c ods. 1 a 2 vyplýva, že sa týkajú práva vlastníka pozemku, naopak v ustanovení § 135c ods. 3 nie je o vlastníkovi pozemku žiadna zmienka, preto možno dovodiť, že ustanovenie § 135c ods. 3 dovoľuje domáhať sa usporiadania pomerov aj vlastníkovi stavby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby domáhajúcej sa zriadenia vecného bremena v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že k takému záveru dospela aj právna teória, ktorá pripúšťa, aby žalobu podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka podal okrem vlastníka pozemku aj vlastník stavby. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 k tomu dospel komentár Števček,M., Dulak,A., Bajánková,J., Fečík,M., Sedlačko, F., Tomašoviš, M., a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, 950s. Aj komentár Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, 768s uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia môže ísť aj o žalobu vlastníka stavby požadujúcu voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu.

1.5.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že v prípade, že vlastník neoprávnenej stavby podá žalobu na zriadenie vecného bremena na pozemku žalovaného a žalovaný sa nedomáha iného riešenia vzťahov strán sporu, je súd viazaný návrhom žalobcov a rozhoduje len o možnosti zriadenia vecného bremena. Zároveň ide o spor, kedy súd môže žalobný návrh prekročiť v zmysle ustanovenia § 216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd preto nie je viazaný do tej miery, že môže zriadiť vecné bremeno v inom rozsahu, alebo na inom mieste, alebo rozhodnúť o inej výške náhrady, ako navrhujú žalobcovia, ak jej výška je v spore podložená dôkazom. 1.6.1. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia stavebnému úradu výstavbu stavby ohlásili v máji 2017. Žalovaný preukázal, že ešte v roku 2016, listom zo dňa 7.10.2016 upozorňoval žalobcov, že geometrickým zameraním zo dňa 22.9.2016, na ktorom boli prítomní bolo zistené, že ich stavba presahuje hranice pozemku a zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalovaného a žalovaný žiadal o zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby, prípadne aby žalobcovia navrhli riešenie vzniknutej situácie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, listom žalovaného, že o stavbe žalobcov mal vedomosť už od roku 2016, kedy bolo uskutočnené zameranie hraníc a napriek tejto vedomosti o neoprávnenej stavbe neinicioval, a to ani doposiaľ, voči žalobcom žiadne právne kroky. Žalobcovia napriek vedomosti o posune hraníc pozemku v stavbe pokračovali. V spore argumentovali aj existenciou hraníc pozemku, ktoré boli vyznačené plotom a ten neposúvali. Rozhodnutím stavebného úradu (obec Rovinka) zo dňa 6.5.2019 bolo konanie vo veci vydania dodatočného stavebného povolenia na stavbu žalobcov prerušené. Stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že vykonaným šetrením na mieste bolo zistené, že žalobcovia nerealizujú dve drobné stavby, ale jednu o ploche väčšej ako XX m2 a podľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť stavby realizuje na cudzom pozemku a to na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Stavebné práce boli zastavené. Bolo preukázané, že žalovaný od roku 2016 vedel o realizácii stavby, ktorá zasahuje do jeho pozemku a napriek tomu, v štádiu rozostavanosti stavby, sa nedomáhal vypratania pozemku a neskôr nepodnikol žiadne kroky na zmenu situácie. Žalobcovia vedeli, že zasahujú so stavbou do pozemku žalovaného a napriek tomu v nej pokračovali v rámci svojho oploteného pozemku, až do rozhodnutia stavebného úradu, pričom z doloženej fotodokumentácie je zrejmé, že strecha stavby je vybetónovaná a dokončená. Iné usporiadanie vzťahov ako zriadenie vecného bremena, ktoré v spore navrhovali žalobcovia, žalovaný nenavrhoval. Argumentoval v spore iba tým, že vec vyrieši stavebný úrad. Avšak za situácie, že stavebné konanie je prerušené do rozhodnutia súdu v tomto konaní, nie je namieste argumentácia žalovaného, že v správnom konaní, v rámci stavebného konania, sa otázka vzájomných vzťahov strán sporu vyrieši. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad aj tak odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie v zmysle ustanovenia § 137 preruší. Konanie v tomto prípade je už prerušené do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci. 1.6.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že presah stavby žalobcov na pozemok žalovaného predstavuje X m2. Odstránenie stavby, aj keď v tomto konaní nie je možné o ňom rozhodnúť, by predstavovalo vysoké náklady a navyše v prejednávanom prípade by nešlo o odstránenie celej stavby, ale iba sporného presahu (X m2) pri hranici pozemku so žalovaným. Súd mal za to, že v danom prípade je na usporiadanie pomerov strán sporu najvhodnejšie riešenie práve žalobcami navrhované zriadenie vecného bremena v rozsahu geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, t. j. v rozsahu 2 m2 a obsahom vecného bremena je výkon vlastníckeho práva ku stavbe a oprava a údržba stavby. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno sa zriaďuje na celý jeho pozemok, ide o zriadenie vecného bremena v nevyhnutnej miere. 1.6.3. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, súd ju stanovil v rozsahu určenom súkromným znaleckým posudkom č. X/XXXX, ktorý predložili žalobcovia. V tomto smere nebolo navrhované ani vykonané iné dokazovanie. Žalovaný síce namietal, že znalecký posudok nestanovuje celkové zaťaženie pozemku a je neadekvátne, iný dôkaz nenavrhol, ani nebol vykonaný, súd preto nemal preukázanú inú výšku náhrady ako tú, ktorú navrhovali žalobcovia. Súd prvej inštancie uviedol, že aj podľa jeho názoru ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka smeruje k ochrane vlastníka pozemku a teda za situácie, že zriadením neoprávnenej stavby došlo k zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku tým, že predmet jeho vlastníckeho práva bol čiastočne znehodnotený, by súd mal pri stanovení náhrady vychádzať nielen z cenových predpisov alebo

z ceny, za ktorú by bolo možno v danom mieste a čase dosiahnuť zriadenie vecného bremena zmluvou, ale je potrebné vychádzať aj zo skutočnosti, že vlastník pozemku v tomto spore bol obmedzený proti svojej vôli, súd by mal prihliadať aj k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená. Za takto stanovených kritérií sa aj súdu javila náhrada vo výške stanovenej znaleckým posudkom neprimeraná, ale v spore nebola preukazovaná žiadna iná výška náhrady, preto súd rozhodol na základe znaleckého posudku, ktorý predložili žalobcovia. 1.7. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, súd preto zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške. 2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa odvolateľa rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný, nespravodlivý a arbitrárny, trpí nielen nepreskúmateľnosťou, ale aj zmätočnosťou a nevykonateľnosťou. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia v lete 2016 začali realizovať súbor oporných múrov (fotodokumentácia predložená žalovaným), ktorými posunuli breh do vodnej plochy jazera a nadväzne začali realizovať pozemnú stavbu (ktorej názov a účel menili) tak, že oporné múry aj pozemná stavba zasahovala do pozemku žalovaného, bez právneho vzťahu k tejto časti pozemku, čo žalovaný preukázal geodetickým vytýčením a vyzval žalovaných, aby rozostavanú časť stavieb z jeho pozemku odstránili. V konaní pred správnym orgánom aj v súdnom konaní žalobcovia stavbu oporných múrov postavených z časti aj na pozemku žalovaného, vyžadujúcu územné rozhodnutie aj stavebné povolenie, ktorú realizovali súčasne s pozemnými stavbami, nepriznali. Ako žalovaný neskôr zistil, žalobcovia, napriek ústnemu prísľubu riešenia právneho vzťahu, účelovo následne ohlásili stavebnému úradu dve drobné stavby v máji a júli 2017 (akoby ich nemali už takmer rok rozostavané), podľa predloženej dokumentácie umiestnené len na vlastnom pozemku, pritom už 8 mesiacov na základe výzvy žalovaného a geodetického zamerania vedeli a mali preukázané, že stavajú jednu stavbu, zasahujúcu aj na pozemok žalovaného a tým uviedli stavebnému úradu nepravdivé údaje. Týmto nezákonným konaním žalobcovia úmyselne a účelovo obchádzali stavebný zákon v snahe vyhnúť sa územnému a stavebnému konaniu, resp. konaniu o dodatočnom povolení stavby, pritom v žalobe tvrdili, že nemali úmysel vykonať neoprávnený zásah do pozemku žalovaného. Žalobcovia pokračovali v nepovolených stavebných prácach, preto žalovaný ohlásil stavebnému úradu, že žalobcovia stavajú jednoduchú stavbu, vyžadujúcu si územné a stavebné povolenie aj na jeho pozemku, bez takéhoto povolenia, a žiadal stavbu z jeho pozemku odstrániť. 2.2. Na základe zistenia uskutočňovania nepovolenej stavby stavebný úrad na štátnom stavebnom dohľade dňa 10.5.2018 stavebné práce zastavil, voči žalobcom začal správne konanie o odstránení nepovolenej stavby spojené s možnosťou jej dodatočného povolenia podľa § 88 a 88a stavebného zákona a vyzval ich na preukázanie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami a konanie prerušil. Odvolateľ poukázal na to, že stavebný zákon v ustanovení § 88a ods. 3 upravuje situáciu, keď stavebník postaví stavbu bez stavebného povolenia aj pre prípad, keď takáto stavba je postavená celkom alebo sčasti na cudzom pozemku. V konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je dôsledkom porušenia zákona zo strany stavebníka, je na stavebníkovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. Ak stavebník v konaní preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, osobitnými predpismi na ochranu životného prostredia a vlastník dotknutého pozemku s dodatočným povolením stavby jeho pozemku nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší do rozhodnutia súdu. V predmetnom správnom konaní stavebný úrad ešte nedospel k záverom, že nepovolená rozostavaná stavba je v súlade s verejnými záujmami, t. j. či nariadi jej odstránenie alebo len jej časti, prípadne ju dodatočne povolí s určitými úpravami, neoznámil účastníkom konania ani dotknutým orgánom začatie konania o jej dodatočnom povolení, nedal im možnosť uplatniť v konaní svoje práva a námietky, ani nezistil názor žalovaného ako vlastníka dotknutého pozemku, preto ho ani nevyzval, aby v prípade nesúhlasu s dodatočným povolením stavby podal žalobu na súd. Odvolateľ dôvodil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je tvrdenie žalobcov aj súdu o jeho nečinnosti v rozpore so skutočnosťou. 2.3. Odvolateľ poukázal na to, že z konania žalobcov v priebehu celého správneho konania vyplýva, že sa špekulatívnou žalobou obrátili na súd a domáhali sa, aby súd nahradil chýbajúci právny vzťah k pozemku pod časťou stavby zriadením vecného bremena. Návrh odôvodnili tým, že žalovaný je voči ním nečinný, odmieta s nimi uzatvoriť nimi navrhovanú dohodu, bez ktorej nemôžu dosiahnuť zabezpečenie svojich práv k stavbe, ktoré označili za zákonné, pritom tento majetok nadobudli v zjavnom rozpore so zákonom s prisluhovaním stavebného úradu. Tento nezákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva k rozostavanej stavbe označili ako dobrú vieru, ktorá mala vyplývať z toho, že stavajú síce bez stavebného povolenia, bez vytýčenia stavby, preukázateľne aj na cudzom pozemku, ale podľa plota, ktorého existenciu nepreukázali. 2.3. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie predmetnej žaloby, odvolávajúce sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 a Komentár I. k Občianskemu zákonníku a Veľký komentár. Poukázal na to, že rozhodnutia českých súdov nie sú pre slovenské súdy záväzné. Vytýkal mu, že sa nevyporiadal s otázkou, prečo nerešpektoval ustanovenie stavebného zákona (§ 88a ods. 3) upravujúceho, kto a kedy je aktívne legitimovaný na podanie žaloby pri rozostavanej stavbe, ktorá je predmetom konania na správnom orgáne. Poukázal na rozsudky všeobecných súdov v Slovenskej republike v obdobných sporoch, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy (rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 7 C 103/2011 zo dňa 18.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 348/2011 zo dňa 24.1.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 474/2015 zo dňa 4.5.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp 23/2013). Ďalej poukázal na to, že z odôvodenia odvolaním napadnutého rozsudku bod 16., 17., 18., 19. vyplýva, že súd mal za preukázané, akého porušenia zákona sa žalobcovia dopustili, čo jednoznačne vyvracia ich dobrú vieru, napriek tomu túto skutočnosť nevyhodnotil ako dôvod zamietnutia žaloby pri posudzovaní ich aktívnej vecnej legitimácie na podaní tejto žaloby. 2.4. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie žalobcom prisúdil menej tým, že nevyhovel ich žalobe, v ktorej sa v druhom petite domáhali zriadenia vecného bremena na celý jeho pozemok za účelom vykonávania opráv a údržby. 2.5. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena odvolateľ namietal, že táto nezodpovedá znehodnoteniu vlastníckeho práva, keďže ako vlastník pozemku bol obmedzený vo vlastníckom práve proti svojej vôli, podľa jeho názoru mal súd prihliadať k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená, aj na jeho námietky ohľadom výšky náhrady, aj keď svoje tvrdenia nepreukázal znaleckým posudkom. Podľa názoru žalovaného, si mal súd zabezpečiť pre svoje rozhodnutie dôkazy, ktoré by zodpovedali výroku jeho rozhodnutia. Poukázal na to, že súd vychádzal pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena len zo znalcom určeného obmedzenia z titulu práva stavby, v napadnutom rozsudku však okrem práva stavby zriadil aj vecné bremeno vo väčšom ako navrhovanom rozsahu (nad rámec znaleckého posudku), za účelom opravy a údržby stavby na tomto pozemku. 2.6. Podľa odvolateľa obsah výroku I. rozsudku súdu je nevykonateľný a zmätočný pre zjavnú chybu, a je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Súd v tomto výroku uvádza, že zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sklad lodí postaveného na parcele KN č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, pritom podľa predložených dokladov, rozostavaná stavba Prístrešok pre člny je rozostavaná aj na pozemku parcela reg. CKN č. XXXXX/XXX, ako vyplýva z geometrického plánu na zameranie rozostavanej stavby na parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, ktorý je prílohou rozsudku. Tým, že súd zriadil vecné bremeno právo stavby postavenej len na jednom pozemku vo vlastníctve žalobcov, v rozsudku nedal odpoveď, na základe akého titulu zriadil právo stavby na pozemku parc. č. XXXXX/XXX vo vlastníctve žalovaného, na ktorom, podľa výroku I. rozsudku, stavba nie je postavená. 2.7. Odvolateľ v odvolaní konštatoval, že súd v citovanom výroku rozsudku nad rámec zákonom určeného spôsobu usporiadania vzťahov podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dáva súdu možnosť zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckych práv k stavbe, zriadil aj vecné bremeno za účelom opravy a údržby stavby na tom istom pozemku (parcele č. XXXXX/XXX o výmere X m2). V tejto súvislosti poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie stavieb. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 340/2013, zo dňa 22.8.2013, podľa ktorého „podľa ustanovenia § 127 ods. 3 OZ, nie je možné zriadenie vecného bremena ale len umožniť dočasný vstup na pozemok, pokiaľ to nevyhnutne vyžadovala údržba a obhospodarovanie. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť len o dočasný, jednorazový vstup po určitú dobu za konkrétnym účelom.“ Zo znenia výroku odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena trvalého charakteru, preto je, podľa odvolateľa, výrok rozsudku v tejto časti nezákonný. 2.8. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď tvrdenie žalobcov o tom, že stavbu realizovali podľa plota považoval za ich dobromyseľnosť, pritom existenciu plota v tejto časti pozemku, ktorú žalovaný namietal, nemal súd preukázanú dôkazmi. Rovnako bez vykonania dôkazu, napriek jeho námietke, súd prvej inštancie len citoval tvrdenie žalobcov, že ide o posun hraníc v celej oblasti. Žalobcovia pritom súdu v konaní takýto

dôkaz nepredložili, preukázali len posun hranice ich pozemku zo strany susedného pozemku V.. Vo výroku I. súd rovnako bez dôkazov označil stavbu, v prospech ktorej zriadil vecné bremeno, ako stavbu lodí, napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že táto rozostavaná stavba je podľa projektovej dokumentácie prístavbou ku chate - prístreškom pre člny. Účel stavby sa pritom určí až pri kolaudácii. 2.9.1. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom porušil základné princípy Civilného sporového poriadku, keď ustanovenia tohto zákona a predpisy hmotného práva nevykladal v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, negoval princíp právnej istoty v zmysle predvídateľnosti práva, mocenským zásahom zasiahol už do nezákonne obmedzeného vlastníckeho práva žalovaného zriadením vecného bremena v prospech vlastníkov neoprávnenej stavby bez toho, aby hodnoverne a presvedčivo preukázal ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv žalobcov. 2.9.2. Podľa odvolateľa napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerešpektoval právomoc správneho orgánu, ktorý vedie konanie o odstránení tejto neoprávnenej aj nepovolenej stavby s možnosťou jej dodatočného povolenia, pritom sám, aj keď na to nebol oprávnený, prejudikoval, že odstránenie tejto stavby by predstavovalo vysoké náklady. Podľa názoru odvolateľa len správnemu orgánu v prebiehajúcom správnom konaní prislúcha posúdiť, či rozostavaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, či ju stavebníkovi nenariadi odstrániť na jeho náklady, bez ohľadu na výšku týchto nákladov. Nariadenie odstránenia nepovolenej stavby, ktorá je v rozpore s verejnými záujmami, je sankciou pre stavebníka za porušenie verejných záujmov chránených zákonom, bez ohľadu na výšku nákladov. 2.10. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy úkony, ktoré odvolateľ preukázateľne vykonal, aby zabránil neoprávneným zásahom žalobcov do jeho majetku, a to výzvu na zastavenie stavebných prác a na odstránenie ešte len začatej stavby z jeho pozemku, zabezpečenie vytýčenia hranice pozemkov, podania na stavebný úrad, ktorými sa domáhal ochrany svojich porušených práv s návrhom na odstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavby z jeho pozemku a návrhom na zastavenie stavebných prác. Napriek preukázaným úkonom žalovaného na ochranu svojich ohrozených práv, súd túto obranu posúdil ako jeho nečinnosť s odôvodnením, že sám nepodal žalobu na súd na ochranu svojich práv. 2.11. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. 2.12. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 3.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku zriadil vecné bremeno v inom rozsahu ako sa žalobou domáhali, s poukazom na § 216 ods. 1 C.s.p. poukázali na to, že viazanosť žalobným návrhom je nutné vnímať v zmysle obsahu toho, čo strana žiada a nie v zmysle gramatického vyjadrenia návrhu strany. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2008, sp. zn. 3 Cdo219/2007, podľa ktorého : „Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/ O. s.p. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.” Z uvedeného je podľa žalobcov jednoznačné, že prvoinštančný súd postupoval správne a zmena vo formulácii žalobného petitu nezakladá odvolací dôvod. 3.2. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že v časti II. odvolania odvolateľ uviedol len všeobecné konštatovania, pričom reálne žiadnym spôsobom nepoukázal na to, v čom má byť rozhodnutie súdu nesprávne, nezákonné alebo nespravodlivé. Z uvedeného dôvodu žalobcovia konštatovali, že nie je možné sa k tejto časti odvolania vyjadriť. 3.3. K otázke ich aktívnej vecnej legitimácie žalobcovia uviedli, že prvoinštančný súd logicky a správne vykonal výklad ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že logickým a gramatickým výkladom daného ustanovenia dospel k záveru, že na rozdiel od ods. 1 a ods. 2 predmetného ustanovenia nič nevylučuje, aby žalobu na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podal aj vlastník stavby. Súd pritom poukázal na právnu teóriu, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 s

poukazom na komentár k Občianskemu zákonníku I. Komentár, 2015. Rovnako uvádza aj odborná literatúra autora Fekete, I. vo Veľkom komentári Občianskeho zákonníka, 2011. Žalobcovia konštatovali, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je logicky rozčlenené na tri odseky, pričom prvé dva sa týkajú vlastníka pozemku a posledný odsek sa týka ako vlastníka pozemku, tak aj vlastníka stavby. Je pritom zrejmé, prečo je v ods. 1 a ods. 2 explicitne uvedený len vlastník pozemku. Na postupe v zmysle týchto dvoch odsekov môže mať záujem výlučne vlastník pozemku, nakoľko by bolo nelogické, aby vlastník stavby žiadal, aby jeho stavba bola odstránená, resp. priznaná do vlastníctva vlastníka pozemku za náhradu. Naopak, z postupu v zmysle § 135c ods. 3 je logické, aby sa takéhoto postupu mohol domáhať ako vlastník pozemku, tak aj vlastník stavby. Naopak absurdná situácia by nastala, ak by sa takéhoto postupu nemohol domáhať aj vlastník stavby, nakoľko by táto skutočnosť mohla spôsobiť dlhotrvajúci stav právnej neistoty zo strany vlastníka stavby v prípade absolútnej pasivity vlastníka pozemku na usporiadaní vzťahov. Z teleologického výkladu je teda zrejmé, aký je účel daného ustanovenia a to možnosť vlastníka pozemku a vlastníka stavby urovnať vzťahy navzájom, pričom zákonodarca k uvedenému poskytol rôzne možnosti riešenia. Poukázali aj na ďalšie skutočnosti. Prvou je tá, že poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 sa javí ako relevantné. Poukázali pritom na skutočnosť, že od 1.1.1992 zdieľala Slovenská republika s Českou republikou rovnakú právnu úpravu vo svojich občianskych zákonníkoch čo sa týka ustanovenia § 135c. V Českej republike došlo k zmene tohto ustanovenia až 1.1.2014, teda nahradením zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Je teda zrejmé, že ak v roku 2001 vychádzal český najvyšší súd z právnej úpravy, ktorá je v § 135c identická s tou, ktorú používame na území Slovenskej republiky do dnes, je možná aplikovateľnosť výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky k tomuto ustanoveniu a je zároveň aj relevantná vzhľadom na totožnosť úpravy. Neobstojí teda námietka žalovaného, že súd poukázal na rozhodnutie súdu Českej republiky, kde má byť odlišná právna úprava. Druhou skutočnosťou, na ktorú žalobcovia poukázali je historický výklad ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. nemal upravenú neoprávnenú stavbu v ustanovení § 135c, ale v ustanovení § 221. Pri tomto ustanovení poukázali na ods. 2, ktorého dikcia je: ,,Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobné užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodárky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.” Z historického výkladu je teda zrejmé, že aj vlastník stavby sa môže domáhať postupu v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obdobná možnosť vlastníka stavby domáhať sa usporiadania vzťahov vychádza aj z ustanovenia § 1086 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v Českej republike, kde je explicitne uvedené, že: ,,Soud na návrh některé ze stran přikáže pozemek do vlastnictví zřizovatele stavby a rozhodne o jeho povinnosti zaplatiť vlastníku pozemku náhradu.” V našom právnom poriadku je možnosť domáhať sa usporiadania vzťahov vlastníkom stavby teda implicitne upravená v ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobcovia majú za to, že prvoinštatčný súd správne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu zo strany vlastníka stavby. Rozhodnutie, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal (jediné, ktoré sa explicitne vyjadruje k aktívnej vecnej legitimácii vlastníka stavby), t. j. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7 C 103/2011, zo dňa 18.11.2013 nie je relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o judikát a nejedná sa taktiež o rozhodnutie najvyššej súdnej autority. 3.4. Žalobcovia poukázali na to, že najmä z dôvodu pasivity žalovaného usporiadať vzťahy medzi sebou boli nútení podať žalobu na súd za účelom dosiahnutia stavu právnej istoty vo vzťahu k ich stavbe. Ako v konaní preukázali, ich konanie bolo dobromyseľné, časom sa ukázalo, že ploty, ktoré rozdeľovali pozemky boli poposúvané a to tak, že susedia z druhej strany žalobcov (V.) zaberajú plochu X m2 na pozemku žalobcov. Aj vplyvom tohto umiestnili žalobcovia nedbanlivostne svoju stavbu v čiastke necelých 2 m2 na pozemok žalovaného. Týmto konaním neprišlo k žiadnemu veľkému, resp. drastickému znehodnoteniu pozemku žalovaného tak ako to opisuje. 3.5. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov konania. 4.1. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. V súvislosti s viazanosťou žalobným návrhom uviedol, že subjektívny výklad žalobcov je v príkrom rozpore s obsahom ich žalobného petitu vypracovaného advokátom, v ktorom sa jednoznačne domáhajú určenia dvoch rôznych zaťažení dvoch rôznych pozemkov vecným bremenom. Jedným vecným bremenom navrhli zaťažiť právom stavby jeden pozemok, parcelu č. XXXXX/XXX v kat. území J. a druhým vecným bremenom právom vstupu na celý pozemok za účelom opravy a údržby stavby, navrhli zaťažiť celý ďalší pozemok žalovaného,

parcelu č. XXXXX/XX o výmere XXX m2 v tom istom katastrálnom území. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcov zaťažiť vecným bremenom druhý pozemok žalovaného, nemožno pri akejkoľvek logickej úvahe považovať len za formulačnú úpravu petitu. Za formulačnú úpravu petitu zo strany súdu prvej inštancie nemožno považovať ani zaťaženie prvého pozemku žalovaného aj ďalším vecným bremenom, právom vykonávania opráv a údržby stavby, ktoré nebolo predmetom žalobného petitu. Podľa žalovaného umožnenie jednorazového dočasného vstupu na jeho pozemok za účelom vykonania nevyhnutných opráv a údržby susediacej stavby nie je v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecným bremenom, ktoré má trvalý charakter, preto je tento výrok súdu, ktorým zriadil vecné bremeno za účelom opráv a údržby, nezákonný. 4.2. K námietke žalobcov, že žalovaný nekonkretizoval, v čom je odvolaním napadnutý rozsudok nesprávny, nezákonný, nespravodlivý a arbitrárny, uviedol, že dôvody sú podrobne konkretizované v jeho odvolaní, časť III. Dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozsudku. 4.3. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie, odvolateľ zotrval na tom, že české judikáty nie sú záväzné pre slovenské súdy. K použitiu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000 zo dňa 6.12.2001 uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal z úplne iných skutkových okolností, na základe ktorých priznal výnimočne aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka na ochranu vlastníka stavby miestnej komunikácie postavenej pred rokom 1989 bývalým národným výborom na základe stavebného povolenia v dobrej viere, na cudzom pozemku. Priznanie aktívnej vecnej legitimácie na podaní žaloby vlastníkovi neoprávnenej stavby v zmysle cit. ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je určený na právnu ochranu vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, odôvodnil okolnosťami prípadu, najmä tým, že ohrozené práva dobromyseľného vlastníka verejnej miestnej komunikácie nie je možné vyriešiť postupom podľa ods. 1, a ods. 2 cit. ust. § 135c, ani prostredníctvom správnych orgánov. Odvolateľ namietal, že v odvolaním napadnutom rozsudku súd neuviedol dôvody, ktorými by preukázal dôvodnosť priznania aktívnej vecnej legitimácie vlastníkovi nepovolenej rozostavanej stavby na časti pozemku žalovaného, napriek tomu, že správny orgán vedie konanie o odstránení tejto stavby, keď doteraz nebolo preukázané, že stavba je postavená v súlade s verejnými záujmami. Odvolateľ konštatoval, že v odvolaní poukázal na iný neskorší rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 22 Cdo 2764/2006, z 8.11.2007, ktorý na rozdiel od cit. rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.12.2001 vychádzal z iných skutkových zistení, preto nepriznal aktívnu vecnú legitimáciu vlastníkovi rozostavanej nepovolenej a neoprávnenej stavby na určenie vecného bremena zaťažujúceho pozemok žalovaného v prospech vlastníka neoprávnenej a nepovolenej stavby s odôvodnením, že o stavbe bude rozhodovať stavebný úrad, aj s ohľadom na splnenie stavebno-technických podmienok. 4.4. Žalovaný namietal, že v priebehu konania listinnými dôkazmi preukázal nedobromyseľnosť žalobcov, dokonca až ich úmyselné konanie, obchádzaním právnych predpisov získať neoprávnené využitie svojho pozemku na úkor pozemku žalovaného. 4.5. V otázke dobromyseľnosti žalobcov odvolateľ poukázal na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žalobcovia od začiatku stavali jednoduchú stavbu a súbor oporných múrov, ktoré podľa stavebného zákona vyžadovali vydanie územného rozhodnutia o ich umiestnení na pozemku, vydanie stavebného povolenia a vytýčenie priestorovej polohy stavby v zmysle § 75a stavebného zákona, stavbu začali realizovať bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu. Po vytýčení začatej stavby rozostavanej po celej šírke pozemku žalobcov, ktoré zabezpečil žalovaný už v roku 2016, ktoré preukázalo, že stavba zasahuje do pozemku žalovaného, žalobcovia ohlásili stavebnému úradu v rozpore so skutočnosťou zámer realizovať dve totožné drobné stavby, aby sa špekulatívne vyhli územnému a stavebnému konaniu pre rozostavanú jednoduchú pozemnú stavbu. V projektovej dokumentácii predloženej stavebnému úradu uviedli nepravdivé údaje o tom, že drobná stavba bude umiestnená vo vzdialenosti 30 cm od hranice pozemku, hoci už mali preukázaný opak. Realizáciu súboru oporných múrov, ktoré sú jednoduchými stavbami ani neohlásili stavebnému úradu. Žalobcovia pokračovali v realizácii nepovolených oporných múrov a jednoduchej stavby, ktorú napriek výzve stavebného úradu nezastavili, pod rúškom ochrany tejto nepovolenej stavby ju takmer celú dokončili bez povolenia stavebného úradu. 4.6. Odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia nezasiahli do jeho vlastníckeho práva len tým, že postavili stavbu v šírke cca 40 cm, v dĺžke cca 5,5m zasahujúcou do jeho pozemku. Podľa stavebných predpisov, žalobcovia mali povinnosť stavbu postaviť vo vzdialenosti min. 1 meter od hranice pozemku, aby mohli opravy a údržbu stavby vykonávať zo svojho pozemku, vrátane zabezpečenia protipožiarnych opatrení. 4.7. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného svojím rozsudkom nechránil jednoznačne porušené vlastnícke právo žalovaného, ako mu to vyplýva z princípov Civilného sporového konania, ale naopak nedôvodne chránil nezákonne nadobudnuté práva žalobcov.

5.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), sp. zn. III. ÚS 48/2012 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že aj napriek tomu, že judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, rozhodnutie českého súdu môže byť aplikované, keď sa s ním súd stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad. Aj vzhľadom na predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky majú žalobcovia zato, že poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 sa stále javí ako vhodné a relevantné. Zároveň opätovne poukázali na to, že od 1.1.1992 zdieľala Slovenská republika s Českou republikou rovnakú právnu úpravu vo svojich Občianskych zákonníkoch, čo sa týka ustanovenia § 135c. Je síce pravda, ako žalovaný aj uvádza, že v Českej republike došlo k zmene tohto ustanovenia, avšak k zmene došlo až 1.1.2014 a to nahradením zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Zdôraznili, že ak Najvyšší súd Českej republiky vychádzal v roku 2001 z právnej úpravy, ktorá je identická s tou, ktorú používame na území Slovenskej republiky dodnes, je možná a prípustná aplikovateľnosť výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky k tomuto ustanoveniu, a je zároveň relevantná vzhľadom na totožnosť úpravy. Žalovaný sám nepodal žalobu o odstránenie stavby, no súčasne na výzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom pozemku v dotknutej časti 2 m2 sa nevyjadril, resp. nedal súhlas. To bol dôvod, pre ktorý stavebný úrad odkázal žalobcov na podanie civilnej žaloby. 5.2. K otázke, aká ujma žalovanému vznikla, žalobcovia, pre ilustráciu zaslali konajúcemu súdu fotografie z pozemku žalovaného, kde je vidno, že žalovaný dlhodobo zanedbáva svoj pozemok, nestará sa o neho. Podstata sporu nie je v zásahu stavby v 2 m2 ale v snahe žalovaného o trvanie susedského sporu. 5.3. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, žalobcovia uviedli, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný od roku 2016 vedel o realizácii stavby, ktorá nepatrne zasahuje do jeho pozemku, odmietal akúkoľvek ponuku na dohodu či už formou finančnej kompenzácie alebo zámeny pozemkov. Zotrvali na tom, že konali dobromyseľne, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 120/2019, zo dňa 27.8.2019, kde najvyšší súd skonštatoval, že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie o dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť žalobcov vyplývala z vonkajších okolností, keď z nedbanlivosti postavili časť stavby na pozemku žalovaného, pričom sa časom ukázalo, že ploty, ktoré rozdeľovali pozemky boli poposúvané a to tak, že susedia z druhej strany žalobcov zaberajú plochu X m2 na pozemku žalobcov. Aj vplyvom uvedeného umiestnili žalobcovia nedbanlivostne svoju stavbu na pozemok žalovaného v čiastke necelých X m2, čo nepredstavuje znehodnotenie pozemku žalovaného. Zdôraznili, že išlo o nedbanlivosť za ich súčasného vnútorného presvedčenia, že nekonajú bezprávie, nakoľko v dobrej viere boli presvedčení, že stavajú výlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami, ktoré svojpomocou a vlastnoručne vybudovali na brehu jazera a to vyhotovením cca 1 m vysokého múru, v tomto prípade z lámaného kameňa vloženého do betónu a zakrytého súvislou betónovou čapicou. Takto bol vybudovaný plot a tým rešpektovaná hranica susediacich pozemkov, vybudovaná v roku 1981, čo v roku 2016 znamenalo 35 rokov vzájomného rešpektovania hranice. Túto hranicu danú kamenným plotom rešpektoval aj žalovaný od kúpy tohto pozemku v roku 2013, teda celé 3 roky až do roku 2016, keď žalobcovia zahájili ochranu svojho, ale i oboch susedných pozemkov budovaním pilotovaných oporných múrov voči sunutiu sa brehu do vôd jazera, po celoročnom výrube, v roku 2015, siedmich kmeňov 60 až 70 ročných vŕb zo strany žalovaného a to v blízkosti hranice medzi žalobcami a žalovaným. Koreňový systém vŕb držal aj breh žalobcu, jeho odstránením v polohe kmeňov vŕb, odhnívali aj korene v brehu žalobcu. Poukázali na stranu 2 a 3 znaleckého statického posudku č. XX/XXXX, ktorý v konaní predložili a kde je vysvetlená nevyhnutnosť rýchleho konania pre zastavenie bežiaceho sunutia brehu do jazera. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo, že stavajú čiastočne, v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne na hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Zistilo sa, že spoločnosť, ktorá vykonávala geodetické práce v rámci projektu ROEP a digitalizáciu katastrálnych máp v katastri obce Rovinka nerešpektovala už roky dohodnuté susedské hranice na brehu jazera, čo spôsobilo určité ich vzájomné posunutie, ktorého si záhradkári neboli vedomí. Poukázali aj na stranu 43 znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý v konaní predložili a kde je vidno, že stavba bola postavená nie pri plote ale s odstupom tak, aby žalobcovia nemuseli vstupovať na pozemok žalovaného ani pri prípadnej údržbe stavby. Pri tomto meraní žalobcovia však zistili aj to, že okrem nich, aj ďalší susedia, a to Ing. X. V. a

D.. T. V., ktorí sú vlastníkmi susedného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom pre k. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra „C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, (rovnako neúmyselne), presiahli stavbou do pozemku žalobcov s presahom X m2. V danom prípade žalobcovia taktiež nežiadajú odstránenie stavby, nakoľko rešpektujú, že susedia V. postavili stavbu v dobrej viere, že stavajú na svojom pozemku. Zotrvali na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie a priznaní nároku na náhradu trov konania. 6.1. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Zotrval na svojom tvrdení o nemožnosti aplikácie rozhodnutí českých súdov, a to aj s prihliadnutím na žalobcami citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 48/2012, z 28.3.2012, ktoré pripúšťa, že aj napriek tomu, že judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie neaplikovateľná, rozhodnutie súdov Českej republiky môže byť aplikovateľné, ale len v prípade, že sa súd s ním stotožní a považuje ho za ústavne konformný pre daný prípad. 6.2. Podľa žalovaného, žalobcovia, v rozpore s vykonaným dokazovaním vo svojom vyjadrení nepravdivo tvrdia, „že žalovaný na výzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom pozemku v dotknutej časti X m2 sa nevyjadril“. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že stavebný úrad doručil žalovanému jediné podanie a to rozhodnutie obce Rovinka č.j. Q.- XXX-XXX/XXXX/XXXX-XXXX/XX/ Šin, zo dňa 6.5.2019, ktorým prerušil správne konanie vo veci dodatočného povolenia stavby SO 01 Prístrešok pre člny. V odôvodnení tohto procesného rozhodnutia (posledný odsek na str. 2) stavebný úrad jednoznačne konštatuje, že dňa „.XX.XX.XXXX H. B. H. H. D.. X. A. T. D.. D. A. (Z. H. T. A.) H. H. X. Q. Ž. na I. V. B. X.Á. Q. na Č. X. X. Č.. XXXXX/XX A..Ú.. J. V. D.. P. Q., B. L. H. K., Ž. Q. Ž. B. Q. X.. Z. E. I. L. XX.X.XXXX B. Q. H.Á. Q. I., X. A. Q. Ž. P. V..“. Rozhodnutie stavebného úradu jednoznačne potvrdzuje, že žalobcovia podali žalobu sami, nie na výzvu stavebného úradu, ako účelovo tvrdia v tomto vyjadrení. Rovnako nepravdivé a účelové je tvrdenie žalobcov, že žalovaný súčasne na výzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom pozemku v dotknutej časti X m2 sa nevyjadril, resp. nedal súhlas. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a potvrdzuje to aj odvolaním napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení, že stavebný úrad okrem cit. rozhodnutia o prerušení konania, žalovanému nepredložil takúto žiadosť ani výzvu, ani ho nevyzval, aby podal žalobu na súd v zmysle § 88 a ods. 3 stavebného zákona. 6.2. Žalovaný poukázal na to, že už v roku 2016, po zistení, že žalobcovia uskutočňujú stavbu zasahujúcu na jeho pozemok, zabezpečil vytýčenie hranice pozemku; vyzval žalobcov na zastavenie stavebných prác a odstránenie stavby s návrhom spôsobu vysporiadania daného nezákonného stavu, rokoval so žalobcami (zastúpenými ich synom) v marci 2017, čakal na predloženie návrhu riešenia buď odstránením časti základov z pozemku žalovaného, alebo iným vysporiadaním, ktorý mu žalobcovia na stretnutí prisľúbili zaslať, čo však nesplnili (a namiesto toho, ako neskôr zistil, ohlásili dve drobné stavby). Keď žalovaný v apríli 2018 zistil, že žalobcovia, namiesto zaslania návrhu vysporiadania, v stavbe pokračujú, ignorujúc aj jeho sms správy s výzvami na zastavenie prác a predloženie návrhu s apelom na zachovanie slušných susedských vzťahov, obrátil sa s podnetom na stavebný úrad, aby vec riešil, preto nemal dôvod podávať žalobu na súd. Až po vykonanom štátnom stavebnom dohľade dňa 11.5.2018, na ktorom stavebný úrad stavebné práce zastavil a začal konanie o odstránení a dodatočnom povolení stavby podľa § 88 a 88a stavebného zákona, začali so žalovaným komunikovať prostredníctvom advokáta. Ako žalovaný následne zistil, žalobcovia nemali snahu tento nimi zavinený nezákonný stav riešiť vzájomnou dohodou, dožadovali sa splnenia ich podmienok, nevýhodných pre žalovaného. 6.3. K fotografiám predloženým žalobcami žalovaný poukázal na to, že predmetom nezákonnej činnosti žalovaných nebolo poškodenie porastov v okrasnej záhrade, ale znehodnotenie pozemku ako nehnuteľnosti, preto je irelevantné, čo sa v danom momente na pozemku nachádza. 6.4. V otázke dobromyseľnosti žalobcov žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a argumentoch. 6.5. K tvrdeniu žalobcov, že skutočné hranice všetkých pozemkov sú posunuté oproti užívaciemu stavu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcov nezodpovedá skutočnosti. Pri prevode vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcich sa v záhradkárskej osade boli jednotlivé záhrady zamerané podľa skutočného užívacieho stavu a prevedené do vlastníctva ich užívateľov. Právne hranice zodpovedali skutkovému stavu, čo potvrdzuje aj nerovný tvar pozemku žalobcov. Hranica medzi pozemkom žalovaného a susediacim pozemkom parcela č. XXXXX/XX v k.ú J., zodpovedá skutkovému stavu. 6.6. Za nepravdivé žalovaný označil tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný odstránil zo svojho pozemku sedem kmeňov 60 a 70 ročných vŕb v roku 2015 a tým narušil prirodzený breh jazera, preto boli

žalobcovia nútení vybudovať oporné múry. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v roku 2014, na ktorom sa nenachádzali žiadne vŕby. 6.7. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. 7. Odvolací súd s poukazom na § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný, na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p.), po zopakovaní a doplnení dokazovania oboznámením podstatného obsahu spisu, vyjadrení žalobcov a žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sklad lodí, postavenej na parcele KN C parc. č. XXXXX/XXX, výmery XX,X m2, k. ú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok označený ako KN C parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby (výrok I.) a ktorým žalobcom uložil, za zriadenie vecného bremena, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu predchodcovi žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 89,- € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), zmenil a žalobu v tejto časti zamietol (§ 388 C.s.p.) a vo výroku o trovách konania zmenil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % (§ 388 C.s.p.). 8. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že pôvodný žalovaný D.. P. Q. dňa XX.XX.XXXX zomrel a jeho právnym nástupcom v prejednávanej veci sa stala Z. Q.C.F., dcéra žalovaného (podľa výpisu z LV č. XXX, č. l. 199 a nasl. spisu). Preto odvolací súd, uznesením prijatým na pojednávaní dňa 24.4.2024 (zápisnica na č. l. 217 a nasl. spisu) rozhodol, že v konaní pokračuje s Z. Q. ako právnou nástupkyňou pôvodne žalovaného D.. P. Q. (§ 63 C.s.p.). 9. V odvolacom konaní bolo predovšetkým potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ktorú žalovaná namietala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (jej právny predchodca) ako aj v odvolacom konaní. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, zastáva názor, že žalobcovia sú, v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby v prejednávanej veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 410/2013, zo dňa 22.3.2016, podľa ktorého „Zákonodarca v tomto ustanovení (§ 135c Občianskeho zákonníka, poznám. odv. súdu) preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka“ a tiež ,,na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tomto prípade má opäť výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiž potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Právny štát nemôže byť postavený na princípe ochrany

poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez možnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tiež aktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by dovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol vlastník stavby na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný, pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka (tak, ako tomu je aj v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez akejkoľvek možnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka pozemku nemá žiadny nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade negatívneho postoja vlastníka pozemku) mohol byť úplne vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť práva k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie a žalobkyňu vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku žalovaných. Dovolací súd vychádza z toho, že úlohou všeobecných súdov je poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Súčasne platí, že každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). Nepriznanie aktívnej legitimácie vlastníkovi stavby by bolo porušením jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým by v dôsledku toho nemohla byť odstránená spornosť vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že vlastník pozemku má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáhať sa tak, aby súd svojím rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.“ (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 46/2017, zo dňa 27.2.2018). 10.1. V prejednávanom spore, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v súvislosti s neoprávnenou stavbou na cudzom pozemku bolo potrebné vyriešiť otázku, ktorému právu má súd poskytnúť ochranu súdnym rozhodnutím. Či právu vlastníka neoprávnenej stavby, ktorá je postavená na cudzom pozemku (podľa žalobcov dobromyseľne, v dobrej viere, že celú stavbu umiestnili na svojom pozemku), alebo vlastníkovi pozemku, do ktorého (v rozsahu 2 m2) zasahuje cudzia stavba. „Stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 410/2013, zo dňa 22.3.2016). 10.2. Žalobcovia v konaní dôvodili tým, že pri budovaní stavby postupovali v dobrej viere, že stavajú výlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami, ktoré boli okrem iného aj oplotené, pričom stavali cca 30 cm od hranice pozemku, smerom k sebe, ale nikdy nepresiahli za plot susedovi. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo, že stavajú čiastočne v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne na hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Stavbu stavali s úmyslom zastabilizovať svah, zabrániť jeho zosuvu. 10.3. Žalovaná v konaní namietala, že stavba, zasahujúca do jej pozemku, bola postavená bez územného rozhodnutia, bez stavebného povolenia, bez jej vytýčenia, v stavbe žalobcovia pokračovali aj po tom, čo bolo po geodetickom vytýčení hranice pozemkov zrejmé, že stavajú aj na pozemku žalovanej. Podľa žalovanej konanie žalobcov možno hodnotiť ako vedomé porušovanie a ignorovanie právnych predpisov, ktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu. 10.4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, zopakovaní a doplnení dokazovania zistil, že žalobcovia listom zo dňa 17.5.2017 ohlásili obci Rovinka realizáciu drobnej stavby - Q. Č. X. I.

C. o výmere XX,XX m2 na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako príslušný stavebný úrad nemala námietky (č. l. 7 spisu). Žalobcovia listom zo dňa 12.7.2017 ohlásili obci Rovinka realizáciu drobnej stavby - skladu člnov pri záhradnej chate o výmere 25 m2 na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako príslušný stavebný úrad nemala námietky (č. l. 8 spisu). Zo záznamu z vykonania štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 až 102 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dňa 11.5.2018 vyplýva, že na tvári miesta bolo zistené, že vlastníci pozemku nerealizujú dve drobné stavby, ale jednu stavbu o ploche väčšej ako 20 m2, a podľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť stavby realizuje na cudzom pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J.. Stavebné práce boli zastavené, a to až do doriešenia vlastníckych vzťahov s vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J. (č. l. spisu 95). Výzvou zo dňa 16.5.2018 obec Rovinka ako príslušný stavebný úrad vyzvala žalobcov, aby predložili stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a k žiadosti priložili doklady o tom, že stavba a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, a to najmä doklad, ktorým preukážu vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod stavbou, preukážu súlad stavby s platným územným plánom obce Rovinka, projektovú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, stanoviská dotknutých z hľadiska starostlivosti o životné prostredie - OÚ Senec, odbor životného prostredia, úseku štátnej vodnej správy, OÚ Senec, odbor životného prostredia z hľadiska ochrany prírody a krajiny, v žiadosti bolo potrebné uviesť, akým spôsobom sa stavba realizuje (č. l. spisu 10). Rozhodnutím Č. j. Q.-XXX-XXX/XXXX/XXXX/X/Šin, zo dňa 7.8.2018 obec Rovinka ako príslušný stavebný úrad prerušila žalobcom stavebné konanie vo veci vydania dodatočného stavebného povolenia na stavbu „. pre Č., ktorý začali realizovať na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a na časti pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a vyzval žalobcov, aby žiadosť doplnili, okrem iného, o doklad, ktorým preukážu vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod stavbou (č. l. spisu 28). Listom zo dňa 7.10.2016 právny predchodca žalovanej zaslal žalobcom kópiu vytyčovacieho náčrtu pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J., z ktorého vyplýva, že geodetické zameranie bolo vykonané dňa 22.9.2016 aj za prítomnosti žalobcov, dôvodom pre geodetické zameranie bolo uskutočňovanie stavby žalobcami, ktorá presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do pozemku právneho predchodcu žalovanej parc. č. XXXXX/XX a vyzval žalobcov na zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby (č. l. spisu 71). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia dotknutú stavbu začali stavať bez stavebného povolenia a čiastočne na cudzom pozemku, čo v konaní ani nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia začali stavbu realizovať v roku 2016, bez ohlásenia, bez stavebného povolenia, listom zo dňa 7.10.2016 (č. l. spisu 71) boli informovaní o tom, že stavbu stavajú čiastočne na cudzom pozemku. Napriek tomu v stavbe pokračovali, stavebné práce prerušili až v súvislosti s vykonaním štátneho stavebného dohľadu v máji 2018. 10.5. Prihliadajúc na všetky argumenty prednesené žalobcami v priebehu celého konania (aj odvolacieho), ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom zostalo nesporné, že žalobcovia realizovali stavbu bez stavebného povolenia. Pokiaľ ide o ich tvrdenie, že pri jej realizácii boli dobromyseľní, keďže stavbu začali realizovať v presvedčení, že celú stavbu realizujú na vlastnom pozemku, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno na ich dobromyseľnosť prihliadnuť. Dôvodom je skutočnosť, že už v októbri 2016 žalobcovia nadobudli vedomosť o tom, že ich stavba presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do pozemku právneho predchodcu žalovanej parc. č. XXXXX/XX, ktorý ich vyzval na zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby (č. l. spisu 71). Žalobcovia toto nerešpektovali, v realizácii stavby pokračovali a to až do vykonania štátneho stavebného dohľadu (na podnet žalovanej) v máji 2018 (č. l. spisu 95). Ich konanie tak možno hodnotiť ako vedomé porušovanie a nerešpektovanie právnych predpisov, v ktorom konštatovaní sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje s argumentáciou žalovanej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pri posudzovaní jednotlivých práv vlastníka stavby a vlastníka pozemku je spravodlivé „ochrániť“ právo vlastníka pozemku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena a poskytnutie náhrady za jeho poskytnutie zamietol (§ 388 C.s.p.). 10.6. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby odvolací súd zmenil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 2, § 77 C.s.p.). 10.7. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1, § 77 C.s.p.).

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).

a prostriedky