Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/8/2024 1319204495 17. 07. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:1319204495.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v spore žalobkyne: E.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., E. F. XX, štátny občan SR, proti žalovaným: X/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.S. B. XX, T., štátny občan SR, X/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, hlásená k trvalému pobytu Bratislava-Staré Mesto, štátny občan SR, o zaplatenie 5.500,- eur, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp.zn. B3-44C/86/2019, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/86/2019-123 zo dňa 18.07.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/86/2019-123 zo dňa 18.07.2022 p o t v r d z u j e. II.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Bratislava III (aktuálne je preskúmavaná vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV) rozsudkom č.k. 44C/86/2019-123 zo dňa 18.07.2022, výrokom I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.300,- eur do troch dní odo právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.200 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to spoločne a nerozdielne. Výrokmi III a IV priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne zo dňa 13.08.2019, ktorou si proti žalovaným 1/ a 2/ uplatnila nedoplatok nájomného za nájom jej rodinného domu za mesiace marec, apríl, máj 2019 spolu vo výške 3.300,- eur a úhradu za užívanie jej rodinného domu po skončení nájomného vzťahu od 01.06.2019 do 31.07.2019 spolu 2.200,- eur. 3. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že dňa 01.11.2018 uzavreli žalobkyňa ako prenajímateľka (v zastúpení na základe plnej moci E.S. T.) a žalovaný 1/ ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu súpisné číslo 2077 nachádzajúci sa T., na E. ul. č. XX, k.ú. J. E., obec: T. - E.. Č.. J. E., okres T.S. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, postavený na pozemku parcely registra „B.“ parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a pozemku parc. č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere XX m2. Prenajímateľ súhlasil s tým, že nájomca bude užívať rodinný dom výlučne na bývanie pre seba a členov svojej rodiny. Podľa článku IV. bod 1 časť A/ (práva a povinnosti zmluvných strán) je nájomca povinný včas a riadne platiť pravidelné mesačné nájomné, preddavok za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu a uhradiť návratnú zálohovú platbu zmysle článku V tejto zmluvy. V článku
V (nájomné, preddavok na úhradu za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu a zábezpeka) v bode 1 bolo dohodnuté, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 1.100,- eur za každý aj začatý mesiac. Podľa bodu 2 označeného článku nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi spolu s nájomným aj preddavok na úhradu za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu, ktoré pozostávajú z úhrad nákladov najmä na spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej vodné, stočné, odvoz a likvidácia odpadu, z celkovej výške 200,- eur na uvedený účet. Podľa bodu 3 označeného článku zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude platiť nájomné a preddavok za užívanie predmetu nájmu nasledovne: a) nájomné a preddavok za obdobie od 01.11.2018 do 30.11.2018 spolu vo výške 1.300,- eur uhradí nájomca v hotovosti alebo na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví zmluvy a to v deň podpisu zmluvy, b) ostatné nájomné a preddavky bude nájomca uhrádzať v dohodnutej výške podľa tejto zmluvy t. j. spolu vo výške 1.300,- eur na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy, najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred. Podľa článku VII bod 1 (doba nájmu, skončenie nájmu) sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú od 01.11.2018. Podľa bodu 2. písmeno f) označeného článku prenajímateľ môže túto zmluvu vypovedať, ak nájomca mešká s platbou nájomného alebo neuhradil preddavok viac ako 15 dní. Podľa bodu 4 označeného článku výpovedná doba pre prenajímateľa a nájomcu je určená na 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Z listiny - „Skončenie nájmu výpoveďou“ zo dňa 07.04.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa žalovanému 1/ oznámila, že za mesiac marec 2019 nezaplatil preddavok ani nájomné do dohodnutého termínu, t.j. do 21.03.2019, ani do 15. dňa po jeho uplynutí, a preto mu dáva výpoveď predmetu nájmu. Podľa emailového podania zo dňa 12.04.2019 žalovaný 1/ žalobkyni oznámil, že výpoveď berie na vedomie. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 663, § 664, § 671 odsek 1, § 677, § 488, § 489, § 451 odsek 1, § 452 odsek 2, § 456, § 458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník. Poukázal na to, že medzi stranami konania neboli sporné skutočnosti ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy, o tom, že k ukončeniu nájmu došlo ku dňu 31.05.2019 na základe výpovede z nájomnej zmluvy podanej žalobkyňou dňa 07.04.2019, o tom že žalovaní sa odsťahovali z predmetu nájmu ku dňu 05.09.2019. Žalovaní nesporovali ani skutočnosť, že predmet nájmu užívali v žalovanom období t.j. od marca 2019 do júla 2019 (vrátane). Preto súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade bezdôvodné obohatenie žalovaných spočívalo v užívaní nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu aj po skončení nájmu, teda výška bezdôvodného obohatenia je daná výškou nájomného, ktoré bolo stanovené za užívanie nehnuteľností na základe vzájomnej dohody žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaní sa tak užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez náhrady obohatili o sumu 2.200,- eur (za mesiace jún, júl 2019 - 2 x 1.100,- eur). Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že žalobkyňa dala odmontovať všetky merače energií, túto skutočnosť žalobkyňa poprela a žalovaný 1/ ju dôkazne nepreukázal. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú skutočnosť, ktorú tvrdili žalovaní o tom, že mali odovzdať sumu 5.000,- eur I. T., ktorá istina mala byť použitá na úhradu dlžného nájomného a následne istiny za užívanie predmetu nájmu za mesiace jún a júl 2019. Uviedol, že žalovaní svoje tvrdenie preukazovali návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedka I. T.. Označený svedok sa z dôvodu vysokého veku ospravedlnil z účasti na pojednávaní s tým, že písomne v podaní zo dňa 10.07.2022 prehlásil, že od žalovaných nikdy sumu 5.000,- eur neprevzal a je to vyložená lož. Súd prvej inštancie argumentoval, že preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t.j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/181/2016). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma tak zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/6/2010). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním
procesná zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010). Podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ žalovaní tvrdili, že zaplatili na úhradu nájomného a náhrady za užívanie nehnuteľností po skončení nájomnej zmluvy sumu 5.000,- eur, a iné dôkazy nenavrhli, okrem výsluchu svedka, ktorý v písomnom podaní túto skutočnosť poprel, potom svoje tvrdenia nepreukázali. Dôkazné bremeno preukázať poskytnutie peňažného plnenia v tomto prípade zaťažuje žalovaných a nie žalobkyňu, poprípade svedka, od ktorých v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie (t.j. pravidla, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje) nemožno požadovať, aby preukázali neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda svoje tvrdenie, že finančné prostriedky im žalovanými poskytnuté neboli. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v danej veci javí ako vysoko nepravdepodobné, pokiaľ žalovaní tvrdia, že k úhrade sumy 5.000,- eur malo dôjsť v období december 2020, teda v čase po podaní trestného oznámenia žalobkyne na žalovaného (v čase, keď vzťahy medzi stranami sporu boli predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní), že by žalovaní odovzdali tak vysokú sumu svedkovi bez potvrdenia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní mali možnosť jednoduchým spôsobom preukázať túto skutočnosť, ak by predmetnú sumu uhradili žalobkyni bezhotovostne na účet v banke uvedený v nájomnej zmluve. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní svoje tvrdenie nepreukázali, a preto vyhovel žalobe celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). 5. Žalovaní 1/ a 2/ podali proti rozsudku odvolanie. Uviedli, že počas celého konania cítili náklonnosť sudkyne k žalobkyni, a prikláňanie sa súdu k názoru žalobkyne, hoci sa ani jedného pojednávania osobne nikto za stranu žalobkyni neunúval pojednávaní zúčastniť, súd prvej inštancie akceptoval, až obhajoval ich „údajne“ písomne ospravedlnenie, ako aj akceptoval písomne vyjadrenie svedka, ktorého chceli zoči voči konfrontovať, že prebral od nich sumu 5.000,- eur a odmietol im vystaviť potvrdenie. Súd prvej inštancie akceptoval jeho písomnú výpoveď, pretože má vysoký vek. Žalovaní tvrdia, že súd prvej inštancie akceptoval skôr kolegialitu voči svedkovi, nakoľko sa jedná o advokáta, a otca sudkyne zo súdu Bratislava 4, s dosahom svojho zaťa na generálnu prokuratúru SK (p. M.). Podľa žalovaných súd prvej inštancie pochybil, nakoľko v písomnom vyjadrení žalobkyne sa jasne píše, že dáva súhlas na pojednávanie v neprítomnosti, ale nedáva súhlas na rozhodnutie a jeho vyhlásenie v jej neprítomnosti. Na druhom pojednávaní dňa 18.07.2022, ktoré trvalo sotva 10 minút sudkyňa ich mala poslať na chodbu a po 5 minútach ich volala späť do miestnosti, kde už mala pripravený rozsudok aj v písomnej podobe (čo je fyzicky nemožné). Na základe uvedeného majú žalovaní za to, že rozhodnutie bolo vopred pripravené, a preto podávajú toto odvolanie. Žalovaní v doplnení odvolania navrhli, aby bola vec súdom prvej inštancie, po vypočutí všetkých svedkov za obidve sporové strany, opätovne posúdená. 6. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných predniesla, že na svojom návrhu na zaplatenie istiny 5.500,- eur trvá. Uviedla, že od žalovaných l/ a 2/ žiadne peniaze za nájom a užívanie domu, ktoré sú predmetom tohto konania ani osobne, ani poštou, ani na účet a ani sprostredkovane jej otca, nedostala. Jej otec nikdy neprevzal od žalovaných 1 a 2 peniaze tak, ako to uvádzajú žalovaní 1 a 2 a ich tvrdenie v tomto smere je nepravdivé. Poukázala na to, že súhlasila s konaním a postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol v jej neprítomnosti. Dôvodom neprítomnosti na pojednávaní boli jej vážne objektívne zdravotné okolnosti, ktoré dokladovala a ktoré stále pretrvávajú, pričom v spore bola súčinná a bola osobne vypočutá pred Okresným súdom v Prešove. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje a s odvolaním žalovaných 1 a 2 nesúhlasí. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. 8. V preskúmavanej veci vychádzal súd prvej inštancie zo skutkového zistenia, podľa ktorého prenechala žalobkyňa ako prenajímateľ žalovanému 1/ ako nájomcovi písomnou zmluvou zo dňa 01.11.2018 do nájmu rodinný dom nachádzajúci sa T., na E.Š. ul. č. XX. Nájomné vo výške po 1.100,eur mesačne sa žalovaný 1/ zaviazal platiť na účet v banke označený v zmluve. Medzi stranami konania
nebolo sporným, že nájomný vzťah skončil z dôvodu neplatenia nájomného dňa 31.05.2019, a že žalovaní 1/ a 2/ označený rodinný dom vypratali ku dňu 05.09.2019. 9. Podstatou sporu bola námietka žalovaných 1/ a 2/, že nedoplatok nájomného za mesiace marec, apríl a máj 2019 a úhradu za užívanie rodinného domu bez právneho dôvodu, za mesiace jún a júl 2019 spolu vo výške 5.500,- eur (5 mesiacov x 1.100,- eur) vo výške istiny 5.000,- eur zaplatili do rúk otca žalobkyne I. T.. Súd prvej inštancie po vyhodnotí výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ toto svoje tvrdenia vierohodne nepreukázali. 10. Podľa obsahu odvolania žalovaní správnosť záverov súdu prvej inštancie spochybňujú postupom súdu prvej inštancie, respektíve vo veci konajúcej sudkyne pri prejednávaní sporu. Žalovaní 1/ a 2/ súdu prvej inštancie v podstate odvolania vytýkajú, že porušil princíp rovnosti strán, keď odlišne posudzoval výkon ich procesných práva a povinností, čoho dôvodom mala byť strata nestrannosti sudcu v neprospech žalovaných 1/ a 2/ a nesúhlasia s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd prednáša, že je na konajúcom sudcovi, teda osobe bezprostredne oboznámenej s priebehom konania, aby s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti zvolil hospodárny a vyhovujúci spôsob vedenia sporu a vykonania dôkazu v intenciách ustanovenia § 180, § 185 a § 187 odsek 1 CSP. V okolnostiach tejto veci, podľa procesného deja zaznamenaného v súdnom spise a na zvukovom zázname z pojednávaní, nie je dôvod pochybovať o správnosti vykonania pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne zo zdravotných dôvodov ospravedlnila (č.l. spisu 118), pričom zo zápisníc z pojednávaní a zo zvukových nahrávok z pojednávaní nevyplýva ani to, žeby žalovaným 1/ a 2/ nebol poskytnutý priestor pre prednes rozhodujúcich skutočností a vyjadrenie sa k dokazovaniu. 11. Podľa § 191 odsek 1 CSP hodnotí súd dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 12. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisúdená hodnota ich pravdivosti a vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich dôležitosti súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či môže o konkrétne dôkazy oprieť svoje skutkové zistenia, teda či sú použiteľné na zistenie skutkového stavu. Posúdením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá aj posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Skutkové zistenie o tom, že žalovaní nepreukázali zaplatenie istiny 5.000,- eur súd prvej inštancie urobil, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, z písomného prehlásenia I. T., ktorý uviedol, že takúto istinu nikdy od nich neprevzal, ktorý dôkaz vyhodnotil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 191 odsek 1 CSP, pričom vysvetlil akými úvahami sa pri vyhodnotení tohto dôkazu v spojení s dôkaznou teóriou (nemožnosť preukázania niečoho čo sa nestalo) a výsledkami ďalšieho dokazovania riadil. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že dôkaz výsluchom svedka I. T. navrhnutý žalovanými 1/ a 2/, ktorý nevykonal z dôvodu jeho ospravedlnenia sa pre vysoký vek (svedok sa narodil v roku XXXX) bol v spojení s dôkaznou situáciou v spore osamoteným. Súd prvej inštancie dôvodne prihliadol na to, že režim platenia za nájom rodinného domu bol nastavený na úhrady poukazované na účet v banke, a že žalovanými 1/ a 2/ tvrdená časová súvislosť zaplatenia nedoplatku 5.000,- eur bez písomného potvrdenia, osobe odlišnej od osoby oprávnenej žalobkyne, počas prebiehajúceho trestného konania vedeného voči žalovaným 1/ a 2/ robí ich tvrdenie nevierohodným. Pre zlé vzťahy sporových strán sa javí nepravdepodobným, že by žalovaní vyrovnali svoje záväzky bez písomného potvrdenia. Preto na základe zisteného skutkového stavu vecne obstojí právny záver súdu prvej inštancie, že v spore uplatnená peňažná povinnosť žalovaných 1/ a 2/ nezanikla a to ani do výšky 5.000,- eur. Súdu prvej inštancie z hľadiska spôsobu, akým k tomuto záveru dospel nie je čo vytknúť. Vo vzťahu k nevykonanému výsluchu svedka I. T. odvolací súd prednáša, že zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 18.07.2022, po oboznámení písomného podania I. T. jeho prečítaním súdom prvej inštancie, žalovaní vyhlásili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhujú, pričom im bol zrejmé, že súd prvej inštancie výsluch svedka nevykonal. Správnosť záverov súdu prvej inštancie nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalovaných 1/ a 2/ o nestrannosti vo veci konajúcej sudkyne, z dôvodu, že sa domnievajú, že sudkyňa svedecký dôkaz nevykonala pre kolegialitu s navrhnutým svedkom I. T., ktorý mal profesijne pôsobiť v právnickom prostredí. Odvolací
súd v tejto súvislosti prednáša, že subjektívne hľadisko strán konania, je podnetom pre rozhodovanie o eventuálnej zaujatosti konajúceho sudcu, avšak rozhodovanie o tejto otázke sa musí diať výlučne na základe hľadiska objektívneho. To znamená, že nemožno vychádzať iba z pochybností o pomere sudcov k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, ako to naznačujú žalovaní 1/ a 2/. Argumentácia žalovaných je len všeobecná, nekonkretizuje žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné mať pochybnosti o tom, žeby konajúca sudkyňa napriek zákonom stanovenej povinnosti nemohla nezávisle a nestranne vo veci rozhodnúť. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vo výroku vecne správny podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).