Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/107/2023 1321204010 26. 06. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:1321204010.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. X. S. XX/XX, N., o zaplatenie 185,89 eur s príslušenstvom, vedenej na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp.zn. B3-12C/55/2021, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/55/2021-46 zo dňa 27.01.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/55/2021-46 zo dňa 27.01.2023 v napadnutom výroku II, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 17,- eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V ďalšom rozsahu zostáva výrok II nedotknutý. II. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 98 %. odôvodnenie: 1. Bývalý Okresný súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 12C/55/2021-46 zo dňa 27.01.2023 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 167,04 eur a poštovú sadzbu vo výške 1,85 eura, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný je platiteľom koncesionárskych poplatkov, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. V období od 01.04.2018 do 31.03.2021 bola mesačná výška úhrady za zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zákonom stanovená na 4,64 eur. Z prehľadu predpisov a platieb VS XXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovaný mal na základe predpisov od 01.04.2018 do 31.03.2021 zaplatiť spolu platby vo výške 167,04 eur, pričom nič neuhradil. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.03.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.03.2021 vo výške 170,74 eur (vrátane poštových sadzieb 1,85 eur) v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Upozornil ho, že v nedoplatku je zahrnutý aj predpis na mesiac marec 2021. Zároveň uviedol, že v prípade, ak nezaplatí nedoplatok v stanovenej lehote, uplatní prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou 17,- eur a súdnym poplatkom. Podľa predloženej doručenky predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 29.03.2021. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a. s., tarifná cena za úradnú zásielku od 01.07.2019 (pri podaní cez elektronický podací hárok) je stanovená na 1,85 eur. Podľa prehľadu platieb v Sumári predpisov a platieb bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný za sporné obdobie neuhradil nič. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, 1, § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 6, písm. a), § 10 ods. 1, 2, 3 a 5, § 11 ods. 1 a 2 zákona
§ 6 ods. č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, § 3 ods. 2 písm. a), e) a f), § 4 ods. 1, § 29 ods. 1 a 2, zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom žalobca postupoval pri vymáhaní pohľadávky v súlade so zákonom č. 340/2012 Z.z., pretože žalovaný v spore nepreukázal, že by nebol v zmysle § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z., fyzickou osobou, ktorá nie je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. V danej veci považoval súd prvej inštancie v prvom rade za potrebné osobitne zdôrazniť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, nakoľko žalobca nevystupuje v postavení dodávateľa. Uviedol, že medzi stranami sporu nejde o zmluvný vzťah, ale o zákonnú povinnosť žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (žalobcom) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorý je prijímateľom tejto úhrady a zároveň má zákonnú povinnosť vykonávať kontrolu úhrad a v prípade zistenia nedoplatkov, vymáhať tieto spolu so zmluvnou pokutou a poštovými sadzbami súdnou cestou. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný bol platiteľom úhrady tak, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, pričom ani súdu ani žalobcovi nepreukázal, že by bol oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výška úhrady je stanovená zákonom a pre vymáhané obdobie predstavuje 4,64 eur mesačne. V konaní bolo nesporným, že v žalobcom vymedzenom období od 01.04.2018 do 31.03.2021 žalovaný nezaplatil úhradu za 36 mesiacov (36 x 4,64 eur), teda jeho dlh predstavuje 167,04 eur (nie 168,89 eur tak ako uvádzal žalobca v žalobe). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 1,85 eur zamietol. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil napriek doručenej výzve žalobcu, dôvodným bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 17,- eur. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. aj poštovú sadzbu vo výške 1,85 eur súvisiacu s odoslaním výzvy zo dňa 08.03.2021 na zaplatenie úhrady, ktorú žalovaný prevzal dňa 29.03.2021. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti predmetu konania, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 4. Žalobca podal proti výroku II. rozsudku odvolanie. Namietol, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu nastal zjavný rozpor odôvodnenia rozhodnutia a jeho výrokov, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odsek 31) vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval za spornú a uznal ako dôvodnú pokutu vo výške 17,- eur avšak vo výroku I napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 167,04 eur, čo predstavuje neuhradené mesačné prepisy za 36 mesiacov v žalovanom období od 01.04.2018 do 31.03.2021 a zaplatenie poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur. Podľa žalobcu je z uvedeného zrejmé, že súd prvej inštancie do sumy, ktorou zaviazal žalovaného nezapočítal pokutu vo výške 17,eur. Zhrnul, že výrokom je vyjadrený obsah rozhodnutia, tým pádom došlo k rozporu výroku rozhodnutia s odôvodnením, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že nešlo o sporný nárok žalobcu. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok II napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17,- eur, vo zvyšku žalobu zamieta. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
v zmysle
7. V prejednávanej veci žalobcom uplatnená pohľadávka pozostávala z nezaplatených úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v období od 01.04.2018 do 31.03.2021 (36 mesiacov), ďalej z pokuty 17,- eur a z poplatku za poštovú službu 1,85 eur. Podľa žalobcom predloženého prehľadu predpisov a platieb, žalovaný za žalované obdobie predpísané mesačné úhrady po 4,64 eur nezaplatil. Listom z 08.03.2021, doručeným žalovanému dňa 29.03.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku, ktorý ku dňu 31.03.2021 predstavoval 170,74 eur, vrátane poštovej sadzby 1,85 eur. 8. K základu predmetu sporu odvolací súd všeobecne poukazuje na to, že žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. Úhrada za služby verejnosti
poskytované RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky, je zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorých právny základ a výšku upravuje zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení k rozhodnému obdobiu vzniku dlhu žalovaného. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi. Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platí verejnú službu. Každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (t.j. platiteľ úhrady), je povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Táto povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom (§ 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 Zákona č. 340/2012 Z.z.). Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom sa neviaže ani na pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača a pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom nie je podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t.j. vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom sa viaže len na evidenciu v zozname odberateľov elektriny a nie na bezprostredné poskytovanie a využívanie služieb. Predmetná povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona v spojení so skutočnosťou, že sa fyzická osoba stane odberateľom elektriny. 9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur. Z uvedeného vyplýva, že pokuta a jej výška 17,- eur, ktorú si žalobca v tomto spore uplatnil, vyplýva priamo zo zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou žalovaného bolo v zmysle § 7 ods. 1, 2 v spojení s § 3 písmeno a) zákona č. 340/2012 Z.z. platiť úhradu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa stal odberateľom elektriny v odbernom mieste, teda platiteľom (zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žalovaný prestane byť platiteľom), pričom úhrada sa platí mesačne s tým, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ (žalovaný) povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Súd prvej inštancie správne v okolnostiach danej veci skutkovo ustálil, že žalovanému vznikol nedoplatok na úhradách za obdobie od 01.04.2018 do 31.03.2021, a že tento nedoplatok vrátane poštovej sadzby do 30 dní odo dňa 29.03.2021, kedy bola žalovanému doručená výzva žalobcu na zaplatenie úhrad a poštovného, žalovaný nezaplatil. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie aj správne konštatoval, že dôsledkom nečinnosti žalovaného je právna povinnosť zaplatiť žalobcovi nielen nedoplatok úhrad, ale v zmysle ustanovenia § 10 odsek 3 zákona č. 340/2012 Z.z. aj pokutu 17,- eur. Keďže ale súd prvej inštancie nesprávne, napriek dôvodne vyslovenému právnemu záveru, pokutu 17,- eur žalobcovi nepriznal, čo je zrejmé z výšky priznanej istiny 167,04 eur ako súčtu istín nedoplatkov úhrad (36 mesiacov po 4,64 eur) a priznaného poštovného 1,85 eur vo vyhovujúcom výroku I, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v časti odvolaním napadnutého výroku II, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, postupom podľa § 388 CSP čiastočne zmeniť a žalobe o zaplatenie pokuty 17,- eur ako vecne dôvodnej v tejto časti, vyhovieť. 10. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 395 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v tomto spore o zaplatenie istiny 185,89 eur (žalobný petit - nedoplatok úhrad a pokuty) úspech v rozsahu istiny 184,04 eur (36 x 4,64 eur + 17,- eur). Pomer úspechu strán sporu bol 99 % u žalobcu a 1 % u žalovaného, preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o ktorý jeho úspech prevýšil úspech žalovaného (99 % mínus 1 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 11. Odvolací súd na záver poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 CSP odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).