Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/40/2024 1323201367 31. 05. 2024 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2024:1323201367.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75 000,-eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. februára 2024, č. k. B3-62C/21/2023-24, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.03.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 75 000,- eur s príslušenstvom titulom nepriznania dávky v hmotnej núdzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Výzvou zo dňa 23.11.2023 vyzval súd prvej inštancie žalobcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, nakoľko z opisu rozhodujúcich skutočností (Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznaná dávka v hmotnej núdzi), na ktorých žalobca založil svoj nárok na ochranu osobnostných - nemajetkových práv, považoval za zrejmé, že účinným procesnoprávnym prostriedkom na ochranu sociálnych práv žalobcu bol riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré žalobca mohol proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podať, prípadne mohol podať správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy, a teda samotná nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nezakladá podľa súdu prvej inštancie nárok na ochranu osobnosti v podobe práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Skonštatoval, že zo žaloby nie je zrejmé, ako mal žalovaný - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zasiahnuť do nemajetkovej (osobnostnej) sféry žalobcu. Podaním, doručeným súdu dňa 23.01.2024 žalobca bez uvedenia dôvodu vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. 3. Vec právne posúdil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a konštatoval, že v sporovom konaní disponuje žalobca subjektívnym právom vziať ním podanú žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný a konanie vedené pod sp. zn. B3- 62C/21/2023 zastavil.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 256 ods. 1 v spojení s §262 ods. 2 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť strán za zastavenie konania. Vzhľadom na späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu považoval za zrejmé, že z procesného hľadiska žalobca podal žalobu nedôvodne, nakoľko sa nedomohol svojho procesného nároku a je zodpovedný za zastavenie konania. Žalovanému podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu súd prvej inštancie nepriznal. Ďalej uviedol, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, je potrebné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018). 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie ho vyzval celkom 2-krát, aby zobral žalobu späť, pretože je nedôvodná. Uviedol, že nepostavil žalobné dôvody tak, že mu ide o vyplatenie dávok v hmotnej núdzi, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Konštatoval, že navrhol, aby súd vyniesol rozsudok a zaviazal žalovaného vyplatiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 75.000,- eur. Uviedol, že využil postup, ktorý uvádza prvoinštančný súd a po vyčerpaní opravných prostriedkov, podal správnu žalobu na Správny súd v Bratislave ohľadom nepriznania dávok v hmotnej núdzi. Namietal, že súd prvej inštancie neuviedol v prípisoch, na základe akých dôvodov má zobrať žalobca žalobu späť, keďže ju on vidí ako zjavne nedôvodnú podľa § 138 CSP. Má za to, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti rozsudku a žalobca bol súdom prvej inštancie uvedený do omylu tým, že ho vyzval k späťvzatiu žaloby. Skonštatoval, že tak urobil a konanie žiadal zastaviť. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 8. Za zjavne nedôvodnú žalobu považujeme žalobu, ktorá síce formálne spĺňa náležitosti, kladené Civilným sporovým poriadok na toto podanie vo veci samej (§ 127 CSP v spojení s § 132 CSP) - a teda nie sú splnené podmienky na jej odmietnutie postupom podľa § 129 CSP, príp. zastavenie konania pre iný nedostatok procesnej podmienky v zmysle § 161 CSP - avšak už na základe výsledkov predbežného právneho posúdenia žalobcom tvrdených skutočností dochádza konajúci súd k záveru o potrebe zamietnutia žaloby, pričom predmetný záver súdu by nebol revidovateľný ani na základe výsledkov dokazovania v ďalšom priebehu konania. Oboznámením sa s obsahom žaloby žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 23.03.2023 súd prvej inštancie z opisu rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobca založil svoj nárok na ochranu osobnostných - nemajetkových práv, na základe predbežného právneho posúdenia predmetnej žaloby mal za to, že v danom prípade sa jedná o zjavne nedôvodnú žalobu. Predbežné právne posúdenie doručil súd prvej inštancie žalobcovi písomnosťou zo dňa 23.11.2023 spolu s výzvou na späťvzatie žaloby, ktorú žalobca prevzal dňa 04.12.2023. Podaním zo dňa 23.01.2024 zobral žalobca žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. 9. Žalobca ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. Žalobca je pán sporu v tom zmysle, že môže kedykoľvek za konania zobrať žalobu späť, ide o jeden z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. V posudzovanej veci je nepochybné, že
žalobca podaním zo dňa 23.01.2024 zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preto postupoval správne keď na základe späťvzatia žaloby žalobcom konanie zastavil. 10. Odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie ho vyzval celkom 2-krát, aby zobral žalobu späť, pretože je nedôvodná považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko druhou výzvou na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby podľa § 138 CSP reagoval súd prvej inštancie na podanie žalobcu zo dňa 08.08.02023 (č.l. 17 súdneho spisu). Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu, že bol súdom prvej inštancie uvedený do omylu tým, že ho vyzval k späťvzatiu žaloby a v tejto súvislosti poukazuje na bod 9 tohto uznesenia a zdôrazňuje, že žalobca disponuje subjektívnym právom vziať ním podanú žalobu späť. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).