Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/146/2022 z 30. 8. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 2Cob/146/2022 1415201612 30. 08. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1415201612.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Ľubomír Turza, s miestom podnikania Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, IČO: 40 698 785, zastúpený FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie 362.209,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa 14.6.2021 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave návrh žalovaného zo dňa 17.04.2023 na prerušenie konania spis. zn. 2Cob/146/2022 z a m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa 14.6.2021 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa 14.6.2021 vo výroku I. zamietol návrh na prerušenie konania, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 362.209,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 150.000,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 212.209,26 Eur od 16.3.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si pôvodným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie primeraného preddavku vo výške 150.000,- Eur. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 7.4.2014 uzatvoril ako poistený so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5720073795, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Rozsah poistenia dohodnutý zmluvou predstavoval poistenie súboru hnuteľných vecí (vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar), tak ako je stanovené vo Všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14 (ďalej aj „VPP“), Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí - živel ZU PPZ HV 14, Všeobecných poistných podmienok poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežou VPP PPKL 14, Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí krádež a lúpež ZLJ PPKL14, Limitoch plnenia a spôsobov zabezpečenia hnuteľných vecí stanovených na základe čl. XII. VPP PPKL 14, pre prípad ich poškodenia alebo zničenia požiarom, ostatnými živlami, krádežou vlámaním, úmyselným poškodením a vandalizmom. Dňa 13.7.2014 cca o 23:30 h.

došlo k poistnej, resp. škodovej udalosti - číslo škodovej udalosti 309 103 7073, kedy bol v dôsledku požiaru v prenajatých skladových priestoroch a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu (vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar). Vznik škodovej udalosti žalobca telefonicky oznámil žalovanému 14.7.2014 a v ten istý deň v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka vyhotovil písomné Oznámenie škody z poistenia majetku, v ktorom uviedol predpokladanú výšku škody 400.000,- Eur v dôsledku znehodnotenia a zničenia predajne a skladu autodielov. Žalovaný oznámenie prevzal dňa 15.7.2014. Dňa 14.7.2014 a 16.7.2014 bola žalovaným vykonaná obhliadka, počas ktorej boli vyhotovené zápisy a žalovaným podrobná fotodokumentácia poistených zničených a poškodených vecí vnútri priestorov. Následne došlo k vytriedeniu poškodeného a zničeného hnuteľného majetku do kontajnerov. Dňa 14.7.2014 bola vlastníkovi pozemku Slovenskou inšpekciou životného prostredia uložená povinnosť upraviť kontaminovaný terén v mieste úniku nebezpečných látok, zabezpečiť zneškodnenie kontaminovanej zeminy a nebezpečných odpadov odborne spôsobilou osobou oprávnenou nakladať s nebezpečným odpadom a zabezpečiť odborný hydrogeologický posudok za účelom posúdenia znečistenia v nespevnenom teréne a predložiť ho inšpekcii do 18.7.2014. Dňa 15.7.2014 sa uskutočnilo stretnutie žalovaného, vlastníka pozemku, na ktorom došlo ku škodovej udalosti a právneho zástupcu žalobcu, na ktorom bolo na základe súhlasu žalovaného odsúhlasené ďalšie vypratávanie požiarom poškodeného a zničeného hnuteľného majetku z dôvodu environmentálnych rizík. Dňa 16.7.2014 žalobca zabezpečil roztriedenie zničených a poškodených vecí tak, aby bolo možné vykonať doobhliadku, žalovaný v ten istý deň doobhliadku vykonal a v popise skutkového stavu v čase obhliadky navrhol zabezpečiť odvoz a zneškodnenie tovaru v kontajneri, nakoľko považoval obhliadku obsahu kontajnera za bezpredmetnú. Dňa 25.7.2014 žalobca predložil žalovanému súpis poškodených hnuteľných vecí obsahujúci úplný zoznam poistených hnuteľných vecí zistených z doobhliadky, ktoré boli poškodené v dôsledku škodovej udalosti, označenie stupňa ich poškodenia podľa tam uvedenej legendy, ktorý zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia z doobhliadky. Žalovaný podpisom potvrdil vyhlásenie, že súpis hnuteľných vecí na listoch označených ako skladový tovar na str. 1 až 88 ku dňu 10.7.2014 predstavuje úplný zoznam poistených hnuteľných vecí zistených z doobhliadky, označenie stupňa poškodenia podľa legendy, ktorá je súčasťou predmetného súpisu a zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia z doobhliadky. Súpis bol vykonaný na základe priloženého zápisu z doobhliadky. Právny zástupca žalobcu po vykonaní obhliadok priebežne preposielal, resp. osobne odovzdal žalovanému ním vyžiadané podklady a daňové doklady preukazujúce hodnotu vecí v súpise v prílohách 1 až 5. Dňa 31.7.2014 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému žiadosť o udelenie písomného súhlasu s likvidáciou hnuteľných veci uvedených v súpise, ktorý žalovaný udelil dňa 1.8.2014. Nakoľko boli naplnené všetky podmienky § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyšetrovanie nebolo žalovaným vykonané bez zbytočného odkladu, neskončilo do jedného mesiaca po tom, ako sa žalovaný o poistnej udalosti dozvedel a napriek žiadostiam nesplnil povinnosť poskytnúť primeraný preddavok poistného plnenia, žalobca nárok uplatnil na súde. 3. Uznesením č. k. 10Cb/64/2015-345 zo dňa 07.04.2016 súd prvej inštancie pripustil žalobcom navrhnutú zmenu žaloby zo dňa 21.03.2016 tak, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 362.209,26 Eur s príslušenstvom, ktorá už predstavuje celkovú uplatnenú sumu voči žalovanému titulom nároku na poistné plnenie. 4. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že mu nie je známy právny základ nároku, nakoľko v súvislosti s poistnou udalosťou prebiehalo trestné stíhanie, ktoré nebolo v tom čase skončené. Ďalej namietal, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, keď podľa čl. I bod 1 všeobecných poistných podmienok sa poistenie vzťahuje na hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú jednotlivo uvedené v poistnej zmluve alebo sú neoddeliteľnou súčasťou v poistnej zmluve vymedzeného súboru vecí. Poistenie sa na tieto veci vzťahuje, ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, iba za predpokladu, že sú evidované v účtovníctve alebo prípadne inej operatívnej evidencii poisteného. Podľa čl. VIII bod 1 písm. I VPP PPZ 14 je poistený povinný viesť účtovníctvo spôsobom a v rozsahu povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi a v prípade, ak to súvisí s poistením alebo so šetrením poistnej udalosti, bez zbytočného odkladu predložiť vyžiadané účtovné doklady poisťovateľovi. Podľa čl. XI bod 16 VPP PPZ 14, v prípade, ak uvedie poistený poisťovateľa do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto spôsobom sa snaží vylákať od poisťovateľa poistné plnenie, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie. Vykonané ohliadky ani predložené doklady nepreukázali, že hnuteľné veci podľa súpisu zo dňa 15.3.2016 sa nachádzali v mieste škodovej udalosti. Odborným šetrením predložených účtovných dokladov nebola preukázaná evidencia hnuteľných veci podľa predloženého súpisu v účtovníctve žalobcu, čo je základnou podmienkou vzniku

nároku na poistné plnenie. Požadované inventarizačné záznamy z inventarizácie zásob za roky 2012 až 2014 vrátane záznamu fyzickej inventúry zásob, ani registre zásob za roky 2012 až 2015 žalobca nepredložil z dôvodu ich zničenia pri poistnej udalosti, nepreukázal, že tvrdené poškodené resp. zničené veci boli zaevidované v jeho účtovníctve a teda boli predmetom poistenia. Žalovanému nie je známy dôvod, pre ktorý žalobca nepredložil záznamy, ktoré mali byť vyhotovené po škodovej udalosti v rokoch 2014 a 2015, ktoré škodová udalosť zničiť nemohla. Žalovaný tak mohol vychádzať iba z výkazu majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu k 31.12.2013, z ktorého vyplýva, že hodnota zásob bola k 31.12.2013 na úrovni 388.931,- Eur. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda na veciach evidovaných v jeho účtovníctve, teda na poistených veciach, nebolo možné priznať poistné plnenie. Samotný súpis nepreukazuje, že veci v ňom uvedené boli evidované v účtovníctve žalobcu. 5. Žalovaný ďalej namietal, že dňa 25.07.2014 predložil žalobca likvidátorovi súpis, v ktorom boli vyznačené aj kovové autosúčiastky, ktoré X. S. neobhliadol, ako aj takzvaný ostatný tovar, ktorý sa mal v čase tretej obhliadky (22.07.2014) nachádzať v regáloch a ktorý nebol obhliadnutý. Pri likvidácii predajne po požiari bol na základe doložených účtovných dokladov odovzdaný na likvidáciu odpad v nasledovnej štruktúre: 1,86 t nebezpečný a kontaminovaný odpad (likvidácia 5.8.2014), 1,86 t zmiešané obaly (likvidácia 6.8.2014), 1,38 t zmiešané obaly (likvidácia 7.8.2014), spolu 5,11, 2,53 t kovový šrot (likvidácia 2.8.2014). Na základe rozboru štruktúry vybranej časti poškodených kovových dielov bolo zistené, že podľa dofoteného Súpisu a počtu ks vybraných kovových dielov bola hmotnosť 7.096 kg, jedná sa asi o 20% náhradných dielov z deklarovaného celkového množstva náhradných dielov na zásobách v sklade a ide o zostatkovú hmotnosť kovových dielov, ktoré nemohli pri požiari sublimovať a museli by zostať na mieste požiaru. Žalobca deklaroval odovzdanie kovového odpadu do zberných surovín v hmotnosti 2530 kg a tiež poškodenie 3175 filtrov, 107 ks svetlometov, 705 ks termostatov, 2309 ks stieračov, 108 ks tyčka riadenia, 33 ks turbodúchadiel, 2166 sviečok, ktoré tiež pozostávali z kovových častí, čo sa na hmotnosti likvidovaného kovového šrotu rovnako muselo prejaviť. Žalovaný uvádza, že všetok tovar, tak ako je uvedený v súpise sa nemohol fyzicky zmestiť do priestorov žalobcu na Galvaniho ulici. 6. V prípade skladových zásob žalovaný namietal, že ak by aj predložený súpis zodpovedal skutočnosti, tak na základe žalobcom tvrdeného rozsahu poškodených, resp. zničených vecí a k nim pridružených legiend neobstojí žalobcom vyčíslená výška požadovaného poistného plnenia, nakoľko určenie výšky poistného plnenia na základe obstarávacích cien vecí nemá oporu vo všeobecných poistných podmienkach. K jednotlivým zložkám skladových zásob žalobca priradil nasledovné legendy: A1 zhorené, A2 roztavené, A3 deformované teplom, B1 zatečené hasiacou vodou, B2 zhrdzavené hasiacou vodou, C zadymené a neočistiteľné obaly, C1 kontaminované, D Dobré a použiteľné, D1 Použiteľné za zníženú cenu. Legendy Al a A2 zodpovedajú zničeným zásobám. Žalobca mal v takom prípade svoj nárok na poistné plnenie vyčísliť tak, že by určil sumy zodpovedajúce nákladom na znovuzriadenie zničených vecí. Legendy A3, B1, B2, C a C1 môžu zodpovedať znehodnoteným alebo poškodeným zásobám. Pri znehodnotených zásobách mal žalobca určiť ním požadovanú výšku poistného plnenia ako rozdiel medzi poistnou hodnotou a ich skutočnou hodnotou po znehodnotení. V prípade poškodených zásob mal žalobca vyčísliť požadované poistné plnenie ako sumu potrebnú na ich opravu alebo úpravu, od ktorej treba odpočítať cenu zvyškov poškodených zásob a sumu, o ktorú sa zmenšili obvyklé náklady. 7. Súd prvej inštancie ako nesporný posúdil skutkový stav, že žalobca dňa 07.04.2014 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 5720073795, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, dňa 13.07.2014 cca o 23:30 hod. došlo k poistnej, resp. škodovej udalosti - číslo škodovej udalosti 309 103 7073 v mieste poistenia, kedy bol v dôsledku požiaru v prenajatých skladových priestoroch a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu (vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar), že dňa 14.07.2014 žalobca telefonicky oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti a v ten istý deň vyhotovil písomné Oznámenie škody z poistenia majetku, v ktorom uviedol predpokladanú výšku škody 400.000,- Eur, ktoré žalovaný prevzal 15.07.2014. Ďalej za nesporné posúdil, že dňa 14.07.2014 a 16.07.2014 bola žalovaným vykonaná obhliadka, počas ktorej boli vyhotovené zápisy a fotodokumentácia, následne došlo k vytriedeniu majetku do kontajnerov. Dňa 14.07.2014 bola vlastníkovi pozemku Slovenskou inšpekciou životného prostredia uložená povinnosť upraviť kontaminovaný terén. Dňa 15.07.2014 sa uskutočnilo stretnutie, ktorého sa zúčastnil žalovaný, p. D. ako vlastník a prenajímateľ pozemku, na ktorom bolo odsúhlasené ďalšie vypratávanie poškodeného a zničeného hnuteľného majetku, dňa 16.07.2014 žalobca zabezpečil roztriedenie zničených a poškodených vecí, aby bolo možné vykonať doobhliadku, ktorú žalovaný

v ten istý deň vykonal a v popise skutkového stavu v čase obhliadky navrhol zabezpečiť odvoz a zneškodnenie tovaru (hnuteľného majetku) v kontajneri, nakoľko považoval obhliadku obsahu kontajnera za bezpredmetnú. Dňa 25.07.2014 predložil žalobca žalovanému súpis poškodených hnuteľných vecí, žalovaný podpisom potvrdil vyhlásenie, že súpis hnuteľných vecí nachádzajúci sa v tomto spise na listoch označených ako skladový tovar ku dňu 10.07.2014 na stranách označených 1 až 88 predstavuje úplný zoznam poistených hnuteľných vecí zistených z doobhliadky vykonanej v mieste poistnej udalosti, ktoré boli poškodené v dôsledku poistnej udalosti a označenie stupňa ich poškodenia podľa legendy, zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia z doobhliadky. Žalobca po vykonaní obhliadok priebežne doručoval žalovanému žiadané podklady a daňové doklady preukazujúce okrem iného hodnotu vecí spísaných v Súpise v prílohách 1 až 5. Dňa 31.07.2014 zaslal právny zástupca žalobcu žiadosť o udelenie písomného súhlasu žalovaného s likvidáciou hnuteľných veci uvedených v súpise, ktorý žalovaný udelil dňa 01.08.2014. 8. Súd prvej inštancie vyhodnotiac obranu žalovaného uviedol, že spornosť uplatneného nároku žalovaný odôvodnil okrem iného tým, že žalobca nemal mať poškodené hnuteľné veci riadne zaúčtované, v poškodených priestoroch sa podľa žalovaného nemohlo nachádzať toľko hnuteľných vecí ako žalobca deklaroval. Podľa súdu prvej inštancie zásadnou spornou otázkou v konaní bolo, či je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vzhľadom na tvrdenia žalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že v danom objekte, priestore sa nemohlo nachádzať toľko hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v súpise a taktiež tvrdil, že žalobca nemal poškodené veci riadne vedené v účtovníctve, čo by znamenalo výluku z poistenia. 9. Súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia uviedol dôkazy, ktoré v rámci procesného útoku predložil žalobca, v bode 12 uviedol, ktoré dôkazy navrhol vykonať a predložil súdu žalovaný a osobitne uviedol, že vykonal výsluchy svedkov p. S., Z., S., I., S., Z.. Skutkový stav právne posúdil podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Nárok žalobcu posúdil ako dôvodný. Konštatoval, že žalovaný sa snažil preukázať, že nárok nie je dôvodný, nakoľko v objekte, kde došlo k požiaru, sa nemohlo nachádzať toľko hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v súpise a taktiež tvrdil, že žalobca nemal poškodené veci riadne vedené v účtovníctve, čo by znamenalo výluku z poistenia. 10. Súd prvej inštancie neprisvedčil obrane žalovaného, že mali byť porušené resp. nesplnené všeobecné poistné podmienky, čl. I bod 1, podľa ktorého poistenie sa vzťahuje na hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú jednotlivo uvedené v poistnej zmluve alebo sú neoddeliteľnou súčasťou v poistnej zmluve vymedzeného súboru vecí. Poistenie sa na tieto veci vzťahuje, ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak iba za predpokladu, že sú evidované v účtovníctve poisteného alebo prípadne v inej operatívnej evidencii poisteného. Podľa čl. VIII bod 1 písm. I všeobecných poistných podmienok, poistený je povinný viesť účtovníctvo spôsobom a v rozsahu povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi a v prípade, ak to súvisí s poistením alebo so šetrením poistnej udalosti bez zbytočného odkladu predložiť vyžiadané účtovné doklady poisťovateľovi. Podľa čl. XI bod 16 všeobecných poistných podmienok, v prípade, ak uvedie poistený poisťovateľa do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto spôsobom sa snaží vylákať od poisťovateľa poistné plnenie, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný uviedol, že odborným šetrením účtovných dokladov žalobcu zistil porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Súd prvej inštancie konštatoval, že záver žalovaného o porušení zákona o účtovníctve nebol preukázaný a tvrdenie žalovaného považoval za nedôvodné aj v nadväznosti na expertný posudok TPA Horwath a z listinných dôkazov tiež vyplynulo (č. l. 1620 - 1621), že žalobca predložil žalovanému pri súčinnosti k likvidácii k poistnej udalosti účtovné doklady na zhruba 6700 listoch. 11. Súd prvej inštancie znalecký posudok organizácie Experta vyhodnotil ako nepresvedčivý a neprihliadal naň pri rozhodovaní o podanej žalobe. Uviedol, že žalobca úspešne spochybnil znalecký posudok ako celok, spôsob vypracovania, ako aj jeho závery. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že považuje za krajne nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom prípade, keď neexistuje budova, kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar, ktorý mal byť poistnou udalosťou poškodený či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a informáciami len zadanými zadávateľom - žalovaným, je vôbec možné. Nepresvedčivosť záverov súkromného znaleckého posudku vidí v tom, že na základe jednotlivých otázok zadania znalec použil pre dosiahnutie

výsledku premenné, ktoré mohol len odhadnúť, nakoľko nedisponoval hodnovernými údajmi, na základe ktorých by mohol dospieť k hodnoverným záverom, za účelom objektívneho poznania veci a zistenia potrebných informácií neoslovil žalobcu. K otázke č. 1a znalec pre jasný záver musí poznať aj objem nehnuteľnosti, v ktorej sa poškodené veci mali nachádzať. Znalec však vychádzal z katastrálnej mapy, listu vlastníctva a náčrtu odhadovaného spôsobu rozmiestnenia regálov, na ktorých mali byť tovary umiestnené, vnútornú výšku priestoru odhadol na 2 metre, v doplnení č. 1 ZP 2,5 m, z akej výšky teda znalec vychádzal je nejasné. Nevedel tiež o rozsiahlych pivničných priestoroch, ktoré ako tvrdil žalobca existovali. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani so závermi odpovede na otázku 1b ohľadom vyhotovenia objemovej analýzy množstva tovaru, ktorý mohol byť uskladnený v priestore, nakoľko nie je zrejmé, akou metódou postupoval, na základe akého postupu dospel k výberu položiek tovaru, ktoré použil ako vzorku pre objemový výpočet. Podľa súdu prvej inštancie znalec musel vychádzať len z predpokladov o rozmeroch nehnuteľnosti, druhu a umiestnení regálov, rozmeroch a druhu tovarov (s obalom, bez obalu), spôsobe skladovateľnosti. Už samotný fakt, že základným údajom pre jednotlivé výpočty bol náčrt, teda celkom zjavne neexaktná veličina - odhad priestorového riešenia, typu a druhu regálov, odhad výšky miestností je podľa súdu prvej inštancie diskvalifikujúci pre akékoľvek exaktnejšie závery. 12. V prípade hmotnostnej analýzy súdu prvej inštancie nie je zrejmé, odkiaľ znalec čerpal údaje o hmotnosti ním určených dielov, od ktorej odvíjal rozpor s deklarovaným odvezeným kovovým odpadom 2530 kg a hmotnosťou, ktorú kovový odpad podľa žalovaného musel mať. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že bol odvezený kovový odpad minimálne v hmotnosti 2530 kg, ale žalovaným tvrdená skutočnosť, že táto hmotnosť mala predstavovať všetok kovový odpad preukázaná nebola a podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť jednoznačný záver, ktorý by vylučoval žalobou uplatnený nárok, čo i len v časti. Na dokreslenie pochybností o presnosti a presvedčivosti znaleckého posudku súd prvej inštancie uviedol, že svedok (t. j. znalec) nevedel presne odpovedať na žalobcom položenú otázku, ako pri vodnej pumpe určili kvalifikovaným odhadom 0,124% podiel kovu, pričom súdu prvej inštancie je z jeho činnosti známe a považuje za fakt, že vodná pumpa ako súčasť (súčiastka) vozidla, ktorá poháňa obeh chladiacej vody v motore, je takmer celokovová súčiastka (kovové telo, ložiská, osky, hnacia vrtuľa môže byť aj plastová) s minimálnym množstvom nekovových súčastí. Záver znalca k otázke 2b, že všetky kovové diely zo súpisu mohli mať hmotnosť 17.400 kg súd prvej inštancie bez ďalšieho odmietol, nakoľko postup ako k tomuto údaju znalec dospel, vyšiel len na základe dedukcií a hrubého odhadu. 13. Záver znalca v odpovedi na otázku č. 3, či je technicky možné, aby kovové diely zo súpisu boli zhorené, roztavené a deformované teplom podľa zadelenia A1, A2, A3 súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozporuplný a neprijateľný z dôvodu, že je mimo špecializáciu znaleckej organizácie, pričom odborné vyjadrenie p. A. bolo vypracované neskôr ako samotný znalecký posudok. Okrem toho súd prvej inštancie ako neprijateľný, resp. rozporuplný vyhodnotil záver znalca v odpovedi na otázku č. 3, že je teoreticky možné, aby kovové diely zo súpisu boli zhorené, roztavené a deformované teplom, ale technicky nie je možné, aby kovové diely zo súpisu boli zhorené, roztavené a deformované teplom poškodením v zmysle zadelenia A1, A2, A3 podľa súpisu, nakoľko toto zadelenie je v rozpore s predloženou fotodokumentáciou. 14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani so záverom znalca k otázke 4b, kde stanovil výšku skutočnej škody metódou kvalifikovaného odhadu, pokiaľ by rozsah tovaru a jeho poškodenia zodpovedal údajom uvedených v súpise poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014, a to v sume 165.300,26 Eur, ku ktorej dospel tak, že k jednotlivým položkám určil percentuálnu mieru poškodenia, ktorá sa pretavila do ceny položky. Zoznam položiek sa nachádza na č. l. 66 - 152 znaleckého posudku. Znalec pri určovaní miery poškodenia vychádzal z fotografií a vlastného úsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že síce nespochybňuje metódu kvalifikovaného odhadu ako metódu znaleckého skúmania ani spôsobilosť znalca v príslušnom odbore kvalifikovane odhadnúť rozsah poškodenia pri hnuteľnej veci, ktorú vie fyzicky obhliadnuť (prípadne vykonať potrebné merania, v istých prípadoch), zistiť mieru poškodenia, zníženie funkčnosti, zachovanie (zmenu) fyzikálnych vlastností, objemu, rozmerov. Avšak spôsob ako dospel znalec k svojmu záveru v prejednávanej veci a v konkrétnej otázke považoval za nevierohodný, nakoľko pracoval viac s odhadmi ako presnými vstupnými dátami. 15. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie považoval za najzásadnejšie dôkazy súpis poškodených vecí, výpoveď svedka S. a svedkyne S.. Súd prvej inštancie vyjadril jednoznačný nesúhlas s tvrdením žalovaného, že súpis spísal poškodený a pán S. ho len podpísal a ustálil, že p. S. súpis

podpísal ako žalovaným určená a poverená osoba, preto je súpis pre proces likvidácie udalosti a z toho vyplývajúcich nárokov dokumentom vydaným žalovaným prostredníctvom svojho povereného zástupcu svedka S.. Skutočnosť, že p. S. sa rozhodol pri súpise poškodených vecí vychádzať z podkladov, pri tvorbe ktorých kooperoval žalobca, podľa súdu prvej inštancie nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Za zásadný argument súd prvej inštancie považoval aj výpoveď likvidátorky žalovaného, ktorá dohliadala na priebeh likvidácie a 1.8.2014 vydala súhlas s likvidáciou hnuteľných vecí uvedených v súpise. Uviedla, že súhlas na likvidáciu by nedala, ak by mala pochybnosť, že súpis je riadnym dokumentom a výstupom z obhliadok. Súd prvej inštancie považoval za dôležité uviesť, že bolo výlučne v rukách žalovaného, aby namietanú nemožnosť umiestnenia množstva a druhu tovaru v priestoroch preukazoval už pri prvých úkonoch - obhliadkach, súpise poškodených vecí, čím mohol a mal predísť nezrovnalostiam pri likvidácii poistnej udalosti a podaniu žaloby. V žiadnom prípade nemôže obstáť postoj žalovaného, že by to bolo časovo náročné a za technika by niekto iný musel vykonávať inú prácu. Bolo jednoducho povinnosťou žalovaného riadne vykonať obhliadku, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o množstve poškodeného tovaru. Všetky následné kroky žalovaného smerujúce k spochybneniu uplatneného nároky podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé spochybniť a zmeniť jeho vlastné kroky a postupy na začiatku likvidácie poistnej udalosti. 16. Výšku uplatneného nároku považoval súd prvej inštancie za preukázanú a odôvodnenú. Žalobca ustálil výšku nároku ako súčet hodnoty hnuteľných vecí, zásob vo výške 347.059,86 Eur, hodnotu vecí uvedených v súpise, ktoré neboli určené na ďalší predaj 13.064,50 Eur, náklady na úhradu troch faktúr: za zneškodnenie a vývoz odpadu - 977,12 Eur, za prenájom kontajnerov 419,40 Eur, faktúra za práce súvisiace so škodovou udalosťou 1.067,88 Eur. 17. Rozhodnutie o uplatnenom príslušenstve súd prvej inštancie odôvodnil tak, že žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil zvlášť z pôvodnej uplatnenej sumy preddavku vo výške 150.000,- Eur vo výške 9,05% ročne od 12.11.2014 a zo zvyšnej sumy 212.209,26 Eur od 16.03.2016, takto uplatnený nárok súd prvej inštancie nepovažoval za rozporný so zákonom a skutočnosť, že suma 150.000,- Eur predstavuje pôvodne uplatnený nárok na preddavok podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čase rozhodovania predstavuje časť celkovo uplatnenej sumy neznamená, že by uplatnený úrok z omeškania bol uplatnený v rozpore so zákonom. Výšku úroku z omeškania si podľa súdu prvej inštancie žalobca tiež uplatnil v súlade so zákonom. 18. Súd prvej inštancie k návrhom na vykonanie dokazovania uviedol, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním ohľadom množstva a veľkosti tovaru, nakoľko ho považoval za nehospodárny, k tejto otázke prebehlo rozsiahle dokazovanie a súd nepovažoval za reálne získať iné údaje k vyriešeniu tejto otázky, ako už boli v konaní prezentované. Taktiež netrval na žalovaným navrhnutom výsluchu žalobcu, nakoľko tento bol v konaní riadne právne zastúpený, jeho účasť nepovažoval za nutnú a jeho zdravotný stav vylučujúci účasť na pojednávaní za preukázaný. Ďalej súd prvej inštancie nevykonal dôkaz oboznámením sa s trestným spisom ČVS: ORP-1131/4-VYSB2-2014TV, nakoľko to pre posúdenie a vyhodnotenie veci nepovažoval za účelné a hospodárne. Podľa § 181 ods. 4 CSP tiež neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia predložené po 20 dňovej lehote uloženej na pojednávaní konanom 23.10.2019. 19. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania zo dňa 10.09.2020 súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrh odôvodnil žalovaný tým, že podal trestné oznámenie na základe skutkového stavu súvisiaceho s prejednávanou vecou. Je pravdou, že ak by vo veci požiaru bolo vedené trestné konanie s konkrétnou obvinenou osobou, s najväčšou pravdepodobnosťou by konanie prerušil. Avšak trestné stíhanie začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, do skončenia dokazovania a vyhlásenia rozsudku súd nemal vedomosť o začatí trestného stíhania na základe podaného trestného oznámenia. 20. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa zásady úspechu vo veci. 21. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu, voči všetkým výrokom má za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b CSP); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP). Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny, nepreskúmateľný a arbitrárny, žiada odvolací súd, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania zaviazal žalobcu, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania iniciovaného žalovaným trestným oznámením zo dňa 8.9.2020 podaným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. 22. Z hľadiska skutkového žalovaný zdôraznil, že na základe vykonaného šetrenia dňa 15.3.2016 ukončil likvidáciu škodovej udalosti č. 3091037073 bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodov, že vykonané ohliadky ani žalobcom predložené doklady nepreukázali, že veci podľa Súpisu poškodených hnuteľných vecí sa nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, odborným šetrením predložených účtovných dokladov nebola preukázaná evidencia hnuteľných veci podľa súpisu v účtovníctve žalobcu, čo je základnou podmienkou vzniku nároku na poistné plnenie, žalobca odpoveďou na Žiadosť o doplnenie údajov k škodovej udalosti zo dňa 16.12.2015 doručenou žalovanému dňa 22.2.2016 uviedol, že vyžiadané účtovné doklady potrebné pre posúdenie nároku na poistné plnenie nepredloží. Z výsledkov šetrenia, ustanovení Poistnej zmluvy podľa žalovaného vyplýva, že neboli splnené podmienky nároku na poistné plnenie, ani preukázaný rozsah uplatneného nároku a žalobca zároveň svojím konaním uviedol poisťovňu do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie poistného plnenia. Uznesenie č. k. 10Cb/64/2015-345 zo dňa 07.04.2016 o pripustení zmeny žaloby následne nastavilo v danej veci predmet konania, ktorý sa odvíjal od obsahu oznámenia o likvidácii škodovej udalosti. S ohľadom na už citovaný obsah oznámenia o likvidácii škodovej udalosti možno zhrnúť, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že: a) žalobca uviedol žalovaného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia (s odkazom na čl. XI bod 16 VPP), b) nebola preukázaná evidencia hnuteľných vecí, ktoré mali byť škodovou udalosťou postihnuté vo účtovníctve žalobcu, čo je základnou podmienkou vzniku nároku na poistné plnenie (s odkazom na Čl. I bod 1 VPP). Žalovaný v oznámení o likvidácii škodovej udalosti poprel, že by sa na mieste škodovej udalosti mohli nachádzať všetky žalobcom deklarované (poškodené či zničené veci). Úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či dôvody, pre ktoré žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie v celom rozsahu, boli (skutkovo a právne) opodstatnené alebo nie a ak by neidentifikoval dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia za opodstatnené, posúdiť dôvodnosť námietky žalovaného, podľa ktorej sa na mieste škodovej udalosti (4 miestnostiach prevádzky žalobcu) nenachádzali všetky žalobcom deklarované (poškodené či zničené) veci. Zároveň vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k zmenenej žalobe zo dňa 9.5.2016 vysporiadať sa s námietkou nesprávne určenej výšky žalovanej sumy. 23. Žalovaný namieta porušenie § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, nakoľko po tom, čo uznesením zo dňa 07.04.2016 sp. zn, 10Cb/64/2015-345 pripustil zmenu žaloby, neuviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom právny základ a výška uplatňovaného nároku žalobcu, ako aj obrana žalovaného, boli po zmene žaloby zásadne zmenené. Súd prvej inštancie vyslovil predbežné právne posúdenie veci na pojednávaní dňa 3.2.2016, keď bol predmetom konania nárok na priznanie primeraného preddavku poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 150.000,- Eur. Súd prvej inštancie teda predbežné právne posúdenie prezentoval ohľadne posúdenia splnenia podmienok nároku žalobcu na poskytnutie primeraného preddavku. V tom čase nebola skončená likvidácia škodovej udalosti, neboli známe dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia. Správa o likvidácii škodovej udalosti bola vydaná až dňa 15.3.2016. Následne súd prvej inštancie už žiadne predbežné právne posúdenie neprezentoval a stranám teda nebolo známe hodnotenie dôvodnosti žalobcom podanej žaloby s ohľadom na okolnosti, pre ktoré žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ktoré tvorili podstatu sporu. Súd prvej inštancie mal v súlade s materiálnym poňatím § 181 ods. 2 CSP uviesť svoje predbežné právne posúdenie aj po pripustení zmeny žaloby. 24. Žalovaný ďalej namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku citujúc rozsiahlu judikatúru k otázke odôvodnenia rozhodnutí. Súd prvej inštancie v rozsudku sa v rozpore s § 220 ods. 2 CSP nevysporiadal so zásadnými argumentami žalovaného, a to: že žalobca svojim postupom uviedol žalovaného do omylu ohľadne splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia, nepreukázal evidenciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť postihnuté škodovou udalosťou, v účtovníctve žalovaného uplatnená výška poistného plnenia odporuje uplatniteľným všeobecným poistným podmienkam (všeobecné poistné podmienky živelného poistenia žalovaného VPP PPZ 14)

in eventum uplatneným znížením poistného plnenia, v rozsudku nevymenoval všetky žalovaným predložené dôkazy, resp. uplatnené návrhy na vykonanie dokazovania, ignoroval veľkú časť žalovaným predložených dôkazov, resp. uplatnených návrhov na vykonanie dokazovania (predložené dôkazy nevykonal, resp. nerozhodol o návrhoch na vykonanie dokazovania) a zamietol vykonanie niektorých dôkazných návrhov žalovaného v rozpore so zákonom a bez riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil, či uplatnenie oprávnenia žalovaného odmietnuť poistné plnenie podľa čl. XI bod 16 VPP, bolo v danom prípade opodstatnené na základe toho, že sa žalobca vyhotovením súpisu poškodených hnuteľných vecí, jeho podpísaním a zaslaním žalovanému dopustil konania, ktorým žalovaného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto spôsobom sa snaží vylákať od poisťovateľa poistné plnenie. Podľa žalovaného išlo o zásadnú okolnosť, ohľadom ktorej žalovaný navrhoval, resp. predkladal mnohé dôkazy. Súd prvej inštancie poukázal na čl. XI bod 16 VPP iba v kontexte vedenia vecí v účtovníctve žalobcu v bode 13 rozsudku, čo ale predstavovalo úplne odlišný a samostatný dôvod odmietnutia poistného plnenia. Súd prvej inštancie v rozsudku odignoroval aj ďalšie skutkové okolnosti podporujúce záver žalovaného, a to hodnotenie obsahu súpisu, hodnotenie obsahu oboch analýz U. Z. zo dňa 21.9.2016, nesúlad medzi údajmi v súpise a fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti, žalobcom tvrdenú existenciu pivničných priestorov, spomenutú 1x až na pojednávaní dňa 3.3.2017, v ktorých mal byť uložený škodovou udalosťou postihnutý tovar a to za dôkazmi podloženej situácie, v zmysle ktorej v pivničných priestoroch prevádzky žalobcu nehorelo a neuskutočnila sa tam ani žiadna obhliadka technikom žalovaného a závery zo svedeckej výpovede I.. D.. 25. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zásadný argument žalovaného o nepriznaní poistného plnenia z dôvodu nepreukázania evidencie dotknutých vecí v účtovníctve žalobcu, keď podľa čl. I bod 1 VPP sa poistenie na tieto veci vzťahuje, ak nie je v poistnej zmluve uvedené inak, iba za predpokladu, že sú evidované v účtovníctve poisteného alebo prípadne v inej operatívnej evidencii v zmysle príslušných právnych predpisov. Súd prvej inštancie neposudzoval dôvodnosť postupu žalovaného pri nepriznaní poistného plnenia na základe žalovaným uvádzaného „nepreukázania evidencie vecí uvedených v Súpise v účtovníctve žalobcu“, ale na základe skutkovo neexistujúceho dôvodu odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, ktorý mal podľa súdu prvej inštancie spočívať v tom, že „žalobca nemal poškodené veci riadne vedené v účtovníctve”. Veci poisteného neevidované v účtovníctve totiž nie sú podľa čl. 1 ods. 1 VPP predmetom poistenia, čo znamená, že ak nastane škodová udalosť, nemožno ohľadne takýchto vecí poskytnúť poistné plnenie. Naproti tomu veci neevidované v účtovníctve riadne predstavujú veci, ktoré v účtovníctve evidované sú (avšak vadne), takéto veci predmetom poistenia sú a neprichádza možnosť neposkytnúť poistné plnenie podľa čl. 1 bod. 1 VPP. Súd prvej inštancie len všeobecne konštatoval nepreukázanie porušenia zákona o účtovníctve žalovaným, avšak nevysvetlil, aký má táto nesprávne zistená okolnosť konkrétny súvis s nedodržaním čl. I. bod 1 VPP strany žalobcom, neuviedol, z akých okolností uvádzaných v správe TPA Horwath malo vyplynúť neporušovanie zákona o účtovníctve, naviac keď z tej správy vyplynul opak (viď str. 10 posledný odstavec správy TPA Horwath) a keď opak vyplýva aj z aplikovateľnej judikatúry a nepreskúmateľným je aj záverečné konštatovanie súdu, podľa ktorého z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca predložil žalovanému pri súčinnosti k likvidácii k poistnej udalosti účtovné doklady na zhruba 6700 listoch. Táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca preukázal evidovanie veci uvedených v súpise vo svojom účtovníctve. 26. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nezaoberal ani ďalšou zásadnou námietkou výšky uplatneného nároku. Žalovaný už vo vyjadrení zo dňa 9.5.2016 namietal nesprávnosť žalobcom uplatnenej výšky poistného plnenia s ohľadom na uplatniteľné ustanovenia VPP (XI bod 4 až 6 VPP), namietal aj to, že v prípade nepoškodených či nepatrne poškodených vecí by žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie (ak by aj základ nároku bol daný). Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani žalovaným in eventum uplatnené zníženie poistného plnenia v bode 3.2 stanoviska zo dňa 5.3.2018. S ohľadom na súdom ustálený skutkový stav ohľade množstva kovových súčiastok na mieste škodovej udalosti (podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že na mieste škodovej udalosti boli iba kovové súčiastky o hmotnosti 2530 kg) mal súd prvej inštancie obranu žalovaného vyhodnotiť. 27. Žalovaný ďalej namieta, že § 220 ods. 2 CSP ukladá súdu okrem iných povinností aj uviesť, aké prostriedky procesnej obrany žalovaný použil. Súd prvej inštancie v bode 12. rozsudku uviedol, že v rámci procesnej obrany žalovaný navrhol vykonať a súdu predložil nasledovné dôkazy: list z 15.03.2016, správa TPA Horwath zo dňa 15.3.2016, kópia čestného vyhlásenia X. S., zhrnutie výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru, znalecký posudok č. 336/2016. Žalovaný navrhol, resp.

predložil súd prvej inštancie podstatne viac dôkazov, najmä a) vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.5.2016 s priloženými listinnými dôkazmi, vrátane zápisov z ohliadok, ako aj fotodokumentáciou, ktoré boli jeho prílohou, b) návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 26.9.2016 v nadväznosti na pojednávanie zo dňa 7.9.2016 spolu s analýzami Ing. Pevného, a to analýzou deklarovanej miery poškodenia kovových dielov v súpise poškodených vecí zo dňa 21.9.2016, zhrnutím výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru zo dňa 21.9.2016, Doplnenie č.1 k znaleckému posudku č. 336/2016, správa hasičského a záchranného útvaru Hl. m. SR Bratislavy zo dňa 1.12.2017 a fotografiami zo zásahu pri požiari u žalobcu (stanovisko žalovaného zo dňa 5.1.2018), e) podrobné podklady analýz U.. Z. podložené rozsiahlou fotodokumentáciou z miesta požiaru (vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.2. a 5.3.2018), požiaru (vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.2. a 5.3.2018), f) vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.6.2020 s prílohami, g) stanovisko žalovaného zo dňa 10.9.2020 s prílohami. Z § 220 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu vysvetliť, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, súd nemá zákonný priestor na to, aby dôkazy, resp. dôkazné návrhy účastníka konania v rozsudku úplne ignoroval, čo sa v danej právnej veci stalo. Z bodov 13 až 25 rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie: a) výsluchom svedkov S., Z., S., I., S., Z., b) znaleckým posudkom č. 336/2016, c) správou TPA Horwath o zistených skutočnostiach zo dňa 15.3.2016, d) čestným vyhlásením X. S.. V bode 26 rozsudku uviedol, že zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, výsluch žalobcu, dokazovanie obsahom trestného spisu ČVS: ORP-1131/4VYS-B2-2014TV a podľa § 181 ods. 4 CSP neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia predložené po 20 dňovej lehote uloženej súdom na pojednávaní konanom 23.10.2019. Z napadnutého rozsudku nevyplýva (viď bod 12), že by súd vykonal dokazovanie na obsah súpisu s ohľadom na žalovaným uvádzané okolnosti, prílohami k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.5.2016, medzi ktorými boli tak zápisnice z ohliadok miesta škodovej udalosti ako aj kompletná fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, analýzy U.. Z. z 21.9.2016 týkajúcej sa deklarovanej miery poškodenia kovových dielov v súpise poškodených vecí zo dňa 21.9.2016, obsahom správy hasičského a záchranného útvaru Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 1.12.2017 a ani fotografiami zo zásahu pri požiari u žalobcu, podrobnými podkladmi analýz U.. Z. podloženými rozsiahlou fotodokumentáciou z miesta požiaru, ktoré boli súdu predložené v prílohe vyjadrení žalovaného zo dňa 28.2. a 5.3.2018 ani Doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 336/2016. Žalovaný v bode 7 vyjadrenia zo dňa 9.5.2016 ako aj písm. g) vyjadrenia zo dňa 26.9.2016 požadoval, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie registra zásob tovaru za roky 2015 a 2014, všetkých vystavených predajných faktúr od 14.7.2014, inventarizácie zásob za rok 2014 (od 13.7.2014) ako aj peňažný denník od 18.7.2014 do konca roka 2014 a za rok 2015. Súd prvej inštancie o návrhoch na vykonanie dokazovania nijako nerozhodol, ani medzi zhrnutými návrhmi žalovaného na vykonanie dokazovania. Pre prípad, že súd v konaní dospeje k záveru o opodstatnenosti základu žalobcom uplatneného nároku žalovaný navrhoval, aby súd s ohľadom na čl. XI body 4 až 6 VPP zabezpečil odborné vyjadrenie k oprávnenej výške poistného plnenia v danej veci, ani o tomto návrhu na vykonanie dokazovania nijako nerozhodol. 28. Žalovaný ďalej namieta zamietnutie jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom množstva a veľkosti tovaru, ktorý súd prvej inštancie považoval za nehospodárny a nepovažoval za reálne získať iné údaje k vyriešeniu tejto otázky ako už boli v konaní prezentované. Žalovaný poukazuje na neexistenciu dôvodov pre nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu, ako ich zakladá judikatúra a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019. Znalecké dokazovanie by nebolo s ohľadom na predmet konania irelevantné, nakoľko jeho výsledkom by bolo určenie, či v súpise spísané veci sa nachádzali v čase požiaru na mieste škodovej udalosti, čo by malo priamy súvis aj s posúdením, či sa žalobca dopustil konania, ktorým žalovaného uvádzal do omylu, resp. na určenie rozsahu škodovou udalosťou poškodených či zničených vecí, výsledky znaleckého dokazovania jednoznačne overia, prípadne vyvrátia skutočnosti tvrdené žalovaným a znalecké dokazovanie by ani nebolo nadbytočné, nakoľko súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký posudok č. 336/2016 (a nepriamo ani na analýzu U.. Z. - zhrnutie výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru zo dňa 21.9.2016) a nevykonal ani iné navrhované dôkazy, preto nebolo preukázané, či všetky veci uvedené v súpise sa v čase požiaru nachádzali na mieste škodovej udalosti alebo nie. Žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie o nereálnosti takéhoto dokazovania, nakoľko nie je expertom na riešenie takejto technickej otázky, pričom pre takýto záver ani nemal v spise žiadny odborný podklad. 29. Nepripojenie trestného spisu vo veci Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, Bratislava II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, predmetom ktorej malo byť vyšetrovanie požiaru v prevádzke žalobcu dňa 13.7.2014, žalovaný považuje za vrcholne neštandardné. Z rozsudku

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/107/2019 je zrejmé, že súd bol oprávnený tento dôkaz nevykonať iba v prípade, ak by ho posúdil ako nerelevantný pre posúdenie veci samej, súd prvej inštancie však nerelevantnosť tohto dôkazu v bode 26. nekonštatuje, poukazuje len na jeho údajnú neúčelnosť a nehospodárnosť pre posúdenie a vyhodnotenie prejednávanej veci, pričom vôbec neuvádza v čom takáto neúčelnosť či nehospodárnosť spočíva (čo je samo o sebe nepreskúmateľné). 30. Žalovaný ďalej namieta postup súdu prvej inštancie, odôvodnený v bode 26 rozsudku, keď podľa § 181 ods. 4 CSP už neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia predložené po 20 dňovej lehote uloženej súdom na pojednávaní konanom 23.10.2019. Vo vzťahu k návrhom žalovaného sa postup súdu týka skutočností a dôkazných návrhov v stanoviskách zo dní 24.6.2020 a 10.9.2020 s prílohami. Žalovaný nespochybňuje právo súdu postupovať podľa § 181 ods. 4 CSP, ktoré sa týka výlučne skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré existujú najneskôr do uplynutia lehoty na dodatočné prednesenie skutkových tvrdení, resp. označenie či predloženie dôkazov. Podľa žalovaného je zrejmé, že možnosť neprihliadnuť na skutkové tvrdenia a dôkazy sa nevzťahuje na tie, ktoré vyvstali až po uplynutí danej lehoty. Okrem toho súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.10.2019 poskytol túto lehotu iba vzhľadom na výsluch svedka U.. Z. k analýze TPA Horwath týkajúcej sa účtovníctva žalobcu, realizovaný dňa 23.10.2019. Súd prvej inštancie bol preto oprávnený podľa § 181 ods. 4 CSP neprihliadnuť v nadväznosti na uznesenie zo dňa 23.10.2019 iba na tie skutočnosti a dôkazy predložené po uplynutí lehoty, ktoré súviseli s výpoveďou U.. Z.. Žalovaný preto namieta, že súd prvej inštancie nebol oprávnený neprihliadať na stanovisko žalovaného zo dňa 24.6.2020, kde poukázal na priebeh mimosúdnych rokovaní so žalobcom v priebehu roka 2020 a existenciou právnej povinnosti a zodpovednosti žalobcu za archivovanie účtovnej dokumentácie podľa § 35 ods. 1 zákona o účtovníctve (nakoľko na právne posúdenie sa obmedzenie podľa § 181 ods. 4 CSP nevzťahuje), a stanovisko žalovaného zo dňa 10.9.2020, kde žalovaný priložil niektoré z podkladov z trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, Bratislava II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, konkrétne Opis zápisnice z ohliadky požiaru zo dňa 13.7.2014, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/10691 , zápisnicu z výpovede svedka I.. D. zo dňa 2.2.2015 (str. 1, 4, 5) a fotokópiu znaleckého posudku Kriminalistického a expertného ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES- PPZ-KEU-BA-EXP-2014/11342 zo dňa 29.6.2015. Rovnako mal rozhodnúť o návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom I.. D., ktorý žalovaný (s ohľadom na zápisnicu o jeho výsluchu v trestnom konaní) navrhol a výsluchu kuchára, ktorého U.. D. spomenul vo svojej výpovedi, dôkazy vyhodnotiť, resp. odôvodniť zamietnutie návrhu na ich vykonanie. 31. Žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a tiež namieta, že zistený skutkový stav je nedostatočný pre rozhodnutie, a teda súd prvej inštancie mal vykonať ďalšie navrhované dôkazy. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynuli dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, a to: a) žalobca nepreukázal evidenciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť postihnuté škodovou udalosťou, v účtovníctve, b) žalobca uviedol žalovaného do omylu ohľadne splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia, c) bolo preukázané, že na mieste škodovej udalosti (predajňa žalobcu a 3 skladové miestnosti) sa nenachádzali všetky hnuteľné veci, za poškodenie či zničenie ktorých si žalobca uplatňuje poistné plnenie (čo by pri neexistencii dôvodov na zamietnutie žaloby v celom rozsahu zakladalo nárok žalobcu na čiastočné plnenie), d) žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške, ktorá odporovala všeobecným poistným podmienkam. 32. Okolnosti uvádzané súdom na str. 28 až 31 rozsudku nemajú žiadnu spojitosť s tým, že žalobca nepreukázal evidenciu dotknutých vecí v svojom účtovníctve a nevysvetľujú dôvody, pre ktoré súd vyhovel žalobe napriek tomu, že žalovaný nepreukázal evidenciu daných vecí vo svojom účtovníctve. Relevantnou účtovnou evidenciou pritom bol register (kniha) zásob ako aj záznamy z fyzickej inventúry tovaru za roky 2013 a 2014. Súpis nemôže predstavovať relevantný doklad o evidovaní vecí v účtovníctve. Evidencia (kniha zásob) je v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. a jeho vykonávacích predpisov záväzným (§ 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) účtovným podkladom, do ktorého podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve účtuje zásoby, medzi ktoré patrí aj tovar určený na ďalší predaj. Platí preto, že až zavedením tovaru do knihy zásob sa tovar považuje za zaúčtovaný. Uvedené následne znamená, že kniha zásob predstavuje základný doklad, ktorým účtovná jednotka môže preukázať či a aké zásoby mal ku dňu škodovej udalosti evidované vo svojom účtovníctve a ako sa dané zásoby v období pred škodovou udalosťou u žalobcu menili. Z hľadiska účtovných predpisov (§ 29 zákona č. 431/2002 Z. z.) sa inventúrou a jej výstupmi zisťuje či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v

účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Bez dokladov o evidencii zásob z rokov 2012 až 2014 a dokladov z inventúry nie je možné preukázať, že veci uvedené v Súpise boli evidované v účtovníctve žalobcu. Žalobca nepopiera, že žalovanému nepredložil požadovanú účtovnú dokumentáciu, tvrdil, že došlo k jej zničeniu pri škodovej udalosti zničením počítača, či počítačov, nepreukázal však, že by škodovou udalosťou došlo k zničeniu počítača, v ktorom by boli uložené registre zásob, resp. záznamy z inventúry (za roky 2012 až 2014), nepreukázal ani len riadnu likvidáciu dotknutého počítača, či počítačov, naopak z predložených dôkazov vyplynulo, že počítač, prípade počítače škodovou udalosťou zo dňa 12.7.2014 poškodené a ani zničené neboli, nakoľko neuvádzajú v súpise medzi vecami, ktoré mali byť škodovou udalosťou poškodené či zničené. Naviac zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertného ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES- PPZ-KEU-BAEXP-2014/11342 zo dňa 29.6.2015, predloženého žalovaným súdu prvej inštancie v prílohe stanoviska zo dňa 10.9.2020 vyplynulo, že v ňom skúmali zaistené dve stopy /pevné disky/ (HDD Seagate, 80Gb, 7200.10 a HDD Samsung HD161GJ, 160 GB). Oba pevné disky boli vyhodnotené ako funkčné, čo popiera tvrdenia žalobcu o zničení, či poškodení počítača, ktorý sa nachádzal v jeho prevádzke a pri ktorom malo zároveň dôjsť k zničeniu účtovnej dokumentácie. Ak by aj došlo k zničeniu účtovnej dokumentácie, z rozhodovacej praxe súdov cit. v stanovisku zo dňa 24.6.2020 vyplýva, že žalobca ako účtovná jednotka bol z hľadiska § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. povinný zabezpečiť ochranu svojej účtovnej dokumentácie tak, aby bola k dispozícii aj v prípade ak by došlo k jej zničeniu či poškodeniu živelnou, či inou podobnou udalosťou. Žalobcovi nič nebránilo rekonštruovať svoje účtovníctvo. 33. Na možnosti preukázania účtovania tovaru uvedeného v Súpise registrom /knihou zásob/ nič nemenia ani výkazy majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu za roky 2013 a 2014, ktoré nepreukazujú evidovanie jednotlivých konkrétnych vecí v účtovníctve. Podľa výkazu majetku a záväzkov žalobcu bola hodnota zásob k 31.12.2013 na úrovni 388.931,- Eur. V súpise poškodených vecí, ktorý podľa žalobcu vychádzal zo stavu zásob ku dňu 10.7.2014 je uvedená hodnota zásob 347.060,Eur. Z výkazu majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu k 31.12.2014 následne vyplýva hodnota zásob k 31.12.2014 na úrovni 347.972,- Eur. Podľa žalovaného je zrejmé, že ak žalobca k 31.12.2014 evidoval zásoby na úrovni 347.972,- Eur, musel k tejto sume dospieť na základe údajov v knihe /registri/ zásob platných ku koncu roka 2014 po tom, čo zrealizoval fyzickú inventúru zásob, ktorú porovnal s údajmi v evidencii zásob v účtovníctve /viď § 30 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z./, musí to znamenať, že ku koncu roka 2014 musel mať fyzicky k dispozícii existujúci /a inventúrou prekontrolovaný/ tovar v hodnote 347.972,- Eur. V prípade takéhoto tovaru pritom nepochybne nemohlo ísť o veci postihnuté škodovou udalosťou, keďže tie mali byť podľa žalobcu fyzicky zničené, nakoľko ako žalobca ako uviedol aj v podanej žalobe, po škodovej udalosti prestal s vykonávaním podnikateľskej činnosti. 34. Žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nepriznaniu poistného plnenia z dôvodu uvedenia žalovaného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia vyhotovením Súpisu, jeho podpísaním a zaslaním žalovanému. Žalovaný bol oprávnený odmietnuť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie na podklade čl. XI bod 16 VPP PPZ 14. Súpis bol vyhotovený žalobcom, čo potvrdilo čestné vyhlásenie a výpoveď technika žalovaného U.. S. a bol spracovaný v rozpore s realitou a tak, aby uvádzal do omylu, obsahoval aj veci (s mierou ich údajného poškodenia), ktoré neboli technikom žalovaného obhliadnuté. Žalovaný poukázal na analýzy pracovníka poisťovne U.. Z. (objemová a hmotnostná analýza), v zmysle záverov ktorých všetok tovar uvedený v súpise sa nemohol fyzicky zmestiť do priestorov skladu žalobcu na Galvaniho ulici, v odvolaní uvádza konkrétne údaje to Zhrnutia výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru a hmotnosti kovových dielov a záveru, že zo súpisu zjavne vyplýva snaha žalobcu výrazne navýšenou hodnotou zásob (v rozpore so skutočnosťou) ako aj nesprávnymi informáciami o miere poškodenia uviesť žalovaného do omylu za účelom získania neoprávneného a nepodloženého poistného plnenia. Žalovaný ďalej nesprávne skutkové zistenia odôvodňuje aj U.. Z. zistené nezrovnalosti Súpisu s fotodokumentáciou, ktorých obsiahly zoznam žalovaný uvádza v prílohe č. 1 odvolania. 35. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal závery znaleckého posudku Experta, s.r.o. č. 336/2016 a jeho Doplnenie č. 1, ktoré závery žalovaného podporujú, že nie je možné, aby žalobcom deklarovaný tovar podľa ním predloženého Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.7.2014 mohol byť umiestnený v priestoroch vyhorenej predajne autodielov na Galvaniho ulici 12, 821 04 Bratislava /str. 24 znaleckého posudku/, nie je možné, aby hmotnosť zostatku všetkých kovových dielov zo skladu podľa priloženého Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.7.2014 po požiari zo dňa 13.07.2014 bola ako klientom

deklarovaná a vážnym listom doložená 2 530 kg /str. 24 a kapitola 6 znaleckého posudku/, technicky nie je možné, aby kovové diely uvedené v priloženom Súpise poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014 boli zhorené, roztavené a deformované teplom poškodením v zmysle zadelenia A1, A2, A3 podľa Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014 /viď str. 25 znaleckého posudku/ (uvedený záver podporuje aj odborné vyjadrenie znalca Petra Mišíka číslo 1/2017 zo dňa 28.2.2017), z analyzovanej jednej desatiny vybranej podskupiny autosúčiastok dospel znalec k záveru, že hmotnosť ich oceľových prvkov musela byť na úrovni 8.015 kg /viď str. 9 až 16 a str. 24 doplnenia č. 1 k znaleckému posudku 336/2016/, podľa vyhotovenej objemovej analýzy by poškodený musel mať k dispozícii sklad 4,86 až 9,67 krát väčší, aby doň mohol umiestniť všetky súpisom deklarované súčiastky /viď str. 24 doplnenia č. 1 k znaleckému posudku 336/2016/. 36. Žalovaný namieta, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie odmietol prihliadať na uvedený znalecký posudok neobstoja. Konajúci sudca nemá žiadnu kvalifikáciu a ani odborné znalosti na to, aby relevantne posúdil, či v existujúcej situácii je možné spracovať znalecký posudok. Z miesta požiaru existuje rozsiahla fotodokumentácia, ktorú znalec mal k dispozícii (súd ju mal rovnako k dispozícii, avšak nevykonal dokazovanie oboznámením s ňou) a tiež aj rôzne účtovné doklady, na ktoré poukázal v časti 12 rozsudku. Nakoľko pre vyriešenie tejto otázky sú potrebné odborné znalosti, súd ich nebol oprávnený vyhodnocovať (§ 206 a nasl. CSP). Posúdenie, či znalec potreboval na zodpovedanie otázky 1a znaleckého posudku poznať objem nehnuteľnosti, či postačoval list vlastníctva a náčrt odhadovaný spôsob rozmiestnenia regálov, je otázka odborná (nie skutková a ani právna), súd ju preto nebol oprávnený samostatne posudzovať (s ohľadom na § 206 a nasl. CSP) a vytvárať si na základe jej posúdenia svoj názor na relevantnosť znaleckého posudku. Rovnako súd prvej inštancie aj v ďalších častiach posudzuje okolnosti, ktoré majú odborný charakter. Žalovaný ako nepravdivé hodnotí konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je zrejmé, odkiaľ žalovaný čerpal údaje o hmotnosti ním určených dielov, od hmotnosti ktorých odvíjal rozpor s deklarovaným kovovým odpadom a hmotnosťou, ktorú prípadný kovový odpad musel mať, poukazuje na doplnenie č. 1 znaleckého posudku na str. 22 a 23 a zhrnutie výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru zo dňa 21.9.2016 U. Z.. Pokiaľ ide o záver súdu, podľa ktorého žalovaným tvrdená skutočnosť, že hmotnosť odvezeného kovového odpadu vo výške 2530 kg mala predstavovať všetok kovový odpad, preukázaná nebola, žalovaný namieta, že to nie je pravda. Žalovaný kovovým odpadom nedisponoval, nakladal s ním výlučne žalobca, na preukázanie likvidácie predložil iba faktúru č. 2014003 dodávateľa Z. T., s faktúrou boli žalobcovi dodané aj dodacie listy, z týchto dokladov predložených žalobcom (ktoré sa mali týkať naloženia so všetkými poškodenými vecami) vyplýva, že naložil s likvidovaným kovovým odpadom iba o hmotnosti 2530 kg. Žalovaný zastáva názor, že závery súdu prvej inštancie, ktorým spochybnil znalecký posudok nie sú správne, išlo o posudzovanie odborných otázok, načo nemal právo, naviac sa nevysporiadal s Doplnením č. 1 k znaleckému posudku. Rozsudok v tomto trpí zásadnými (a to dokonca až ústavnoprávnymi) nedostatkami. 37. Žalovaný ďalej namieta, že nebol žalobcom počas likvidácie škodovej udalosti informovaný o existencii pivničných priestorov a ani o uložení žiadneho tovaru v nich, čo znamená, že žiadny tovar, ktorý mal byť uložený v pivničných priestoroch ani neobhliadol. Tvrdenia žalobcu o umiestnení tovaru uvedeného v Súpise v pivničných priestoroch potom popierajú hodnovernosť súpisu. V zápise z ohliadky zo dňa 14.7.2014 (podpísaným aj samotným žalobcom) je jasne uvedené, že zničený a obhorený tovar bol ohliadkou zistený v 4 miestnostiach s tým, že bola zhotovená fotodokumentácia. Z fotodokumentácie realizovanej technikom žalovaného je zrejmé, že priestor predajne a skladu má spolu štyri miestnosti, nie sú zachytené žiadne pivničné priestory. Žalovaný poukazuje na Odpoveď Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy na žiadosť žalovaného o zaslanie informácií k poistnej udalosti č. 3091037073, že „dňa 12.07.2014 o 23:55 hod. bol na Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave ohlásený požiar v predajni auto dielov na Galvaniho ulici č. 12 v Bratislave. Na miesto požiaru boli následne vyslané zásahové jednotky Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré po príjazde na miesto zásahu prieskumom zistili, že sa jedná o požiar strechy predajne autosúčiastok, ktorá bola toho času v rekonštrukcii. Hasičská jednotka požiar zlikvidovala pomocou dvoch vodných prúdov C52. Hasičská jednotka nezasahovala v suteréne objektu.“. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že 3 755 položiek deklarovaných žalobcom podľa legendy bolo znehodnotených požiarom v rámci legendy A1 až B2, teda viac ako 84% z celkového počtu položiek. V Súpise sa nachádza v zmysle znaleckého posudku celkovo 4 459 položiek. Z uvedeného vyplýva, že na položky C, C1, D a D1 by malo pripadať len 704 položiek, čo predstavuje 15,7% položiek Súpisu. Zo znaleckého posudku Experta vyplýva, že množstvo súčiastok podľa predloženého Súpisu

označených ako D-D1 predstavuje 4 151 kusov. Za predpokladu pravdivosti tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o uložení dotknutého tovaru v pivničných priestoroch by muselo platiť, že poškodeného tovaru s legendou D a D1 by muselo byť podstatne viac ako len 4% zo všetkých položiek, to z dôvodu, že v pivničných priestoroch nehorelo, pričom ani v priestoroch samotnej predajne /ako najväčšej miestnosti/ sa nenachádzal požiarom zničený, či značne poškodený tovar. Žalovaný poukazuje aj na výpoveď svedka I.. P. D. zo dňa 2.2.2015 v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície, Bratislava II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, týkajúcej sa vyšetrovania požiaru v prevádzke Ľ.. J., z ktorej vyplynulo, že má informáciu, že pred požiarom mali dve veľké autá nakladať z prevádzky Ľ.. J. tovar, malo sa tak stať počas dovolenky Ľ.. J., ktorá podľa fotodokumentácie založenej v spise OR PZ v spise mala trvať od 11.7 do 18.7.2014, evidencia tovaru v Súpise je datovaná k 10.7.2014, teda ku dňu, ktorý predchádzal začiatku dovolenky Ľ.. J., počas ktorej a zároveň pred požiarom (teda v dňoch 11. a 12.7.2014) sa mal odvážať dvoma veľkými autami tovar z prevádzky. 38. Ďalej žalovaný poukazuje na dôkaz Správa o zistených skutočnostiach TPA Horwath A&A, s.r.o zo dňa 15.3.2016, z ktorého ako aj z výpovede U.. Z. na pojednávaní dňa 23.10.2019 vyplynulo, že fakt, že žalobca odmietal predložiť doklady, ktoré nemohli byť zničené škodovou udalosťou, zakladá výrazné podozrenie, že žalobca (okrem iného) v rokoch 2012 až 2014 odpredal aj tovar, ktorý následne deklaroval v Súpise. Z okolností uvedených vyššie je zrejmé, že aj z účtovníctva žalobcu vyplývajú dôvodné pochybnosti či tovar tak ako bol uvedený v Súpise, sa v čase škodovej udalosti skutočne nachádzal v priestoroch žalobcu /z iných predložených dôkazov pritom jasne vyplýva, že tovar sa v rozsahu uvedenom v Súpise nemohol nachádzať v priestoroch žalobcu/. 39. Žalovaný namieta, že pokiaľ aj súd prvej inštancie nezamietol žalobu v celom rozsahu z vyššie namietaných dôvodov, mal posúdiť otázku rozsahu vecí, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti dňa 12.7.2014. Fyzickú prítomnosť požiarom zničeného tovaru bolo možné preukázať iba nepriamo, predložením riadne vedenej účtovnej dokumentácie, k tomu však nedošlo, za čo v plnom rozsahu zodpovedá samotný žalobca. Žalovaný zastáva názor, že ak teda by malo platiť, že v súpise sú uvedené veci, ktoré boli v čase škodovej udalosti uložené v pivničných priestoroch, ide o zjavne o žalovaným neohliadnutý, zároveň požiarom nepoškodený tovar, čo len dokazuje, že žalobca súpisom uvádzal žalovaného do omylu. Podľa žalovaného bolo preukázané, že v čase požiaru sa na mieste škodovej udalosti (predajni a 3 skladových miestnostiach) nenachádzali všetky veci uvedené v súpise, preto súd prvej inštancie nemal skutkový základ, aby žalobe vyhovel. Žalovaný uviedol, že ak by súd prvej inštancie nezohľadnil ani jednu z uvedených okolností, mal zohľadniť, že žalobca preukázal iba likvidáciu kovových súčastí v rozsahu 2 530 kg, likvidácia iných kovových dielov ako tých, ktoré boli deklarované vo faktúre č. 2014003 (v rozsahu 2 530 kg) nebola preukázaná. V konaní bolo analýzou U.. Z. ako aj znaleckým posudkom Experta jednoznačne preukázané, že pokiaľ by mali byť na mieste škodovej udalosti a v jej čase všetky veci uvedené v súpise, hmotnosť zostatku kovových dielov by musela byť podstatne vyššia ako žalobcom tvrdených 2 530 kg. S ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania, pokiaľ ide o určenie škody na veciach, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku, pričom súd prvej inštancie takéto znalecké dokazovanie nerealizoval, platí, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 40. K uplatnenej výške škody žalovaný poukazuje na čl. XI bod 4, 5, 6 VPP, z ktorého vyplýva dohodnutý spôsob výpočtu poistného plnenia pre stupne poškodenia alebo zničenia zásob a namieta, že ak by aj zodpovedal skutočnosti žalobcom v Súpise tvrdený rozsah poškodených, resp. zničených hnuteľných vecí a k nim žalobcom pridružené legendy a ak tieto veci boli vôbec poistené (čo žalovaný popiera), žalobcom vyčíslená výška požadovaného poistného plnenia neobstojí. Žalovaný namieta žalobcom požadované poistné plnenie za veci označené s legendou D, D1 resp. vecí uvedených v Súpise, ktoré neboli určené na ďalší predaj, nakoľko buď boli poškodené iba minimálne, alebo vôbec. Ak už súd prvej inštancie ustálil, že základ nároku žalobcu je daný a tiež, že veci uvedené v Súpise boli poistené a nachádzali sa na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku (čo vyvracajú okolnosti uvedené vyššie), žalobca by mal nárok na poistné plnenie iba vo výške 165.300,26 Eur bez DPH na základe záverov znaleckého posudku Experta /str. 26 posudku/. Ak súd prvej inštancie na tento dôkaz neprihliadol, mal zabezpečiť realizáciu odborného posúdenia výšky škody na veciach uvedených v Súpise v súlade s uplatniteľnými VPP. S ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania pokiaľ ide o určenie škody na veciach, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku aj výšky škody, pričom súd takéto znalecké dokazovanie nerealizoval, platí, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

41. Žalovaný ďalej namieta nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov, a to výsluchu žalobcu. Dôvodí, že počas pojednávaní vyšla najavo skutočnosť, že prevádzka žalobcu mala mať aj rozsiahle pivničné priestory a že v nej bol uložený tovar uvedený v Súpise. Zároveň vyšlo najavo, že v pivničných priestoroch (ak existovali) nehorelo, preto tam nemohol byť uložený požiarom poškodený či zničený tovar. V priestoroch pivnice sa ohliadka nerealizovala. Iba žalobca preto môže svojou výpoveďou potvrdiť, či pivnica v priestoroch jeho predajne existovala, či tam bol uložený tovar uvedený v Súpise a v akom rozsahu. Žalovaný má za to, že nie je postačujúce čestné vyhlásenie žalobcu, nakoľko sa ním upiera žalovanému právo klásť žalobcovi otázky. Žalovaný ďalej dôvodí, že žalobca sa mal vo výsluchu vyjadriť aj k svojmu účtovníctvu a vysvetliť nezrovnalosti ako aj spôsobu vypracovania súpisu. Žalovaný trvá na tom, že v konaní sa malo vykonať znalecké dokazovanie, výsledok znaleckého dokazovania by mohol byť základom aj pre určenie výšky poistného plnenia, na ktoré by mal žalobca nárok, ak by neboli dané dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie mal vykonať aj dokazovanie účtovnou dokumentáciou z obdobia po škodovej udalosti, ak považoval základ nároku za daný, mal žalobcu zaviazať na predloženie registra zásob tovaru za roky 2015 a 2014, všetkých vystavených predajných faktúr od 14.7.2014, inventarizácie zásob za rok 2014 (od 13.7.2014) ako aj peňažného denníka od 18.7.2014 do konca roka 2014 a za rok 2015. Predložením týchto dôkazov by bolo preukázané, či žalobca skutočne zničil celé poškodené či zásoby ako tvrdí, alebo ich naďalej predával, ako aj zistenie dôvodu stavu zásob ku dňu 31.12.2014 na úrovni 347.972,- Eur. Žalovaný za dôvodné považuje aj dokazovanie pripojením trestného spisu ČVS: ORP-1131/4-VYS-B2-2014TV, ktoré môže základ či výšku žalobcom uplatneného nároku poprieť či spochybniť, minimálne s ohľadom na výpoveď I.. D. v trestnom konaní a kuchára, ktorého spomenul vo svojej výpovedi, obsah týchto výsluchov nevylučuje návrhy na ďalšie dôkazy. V prípade preukázania základu nároku má žalovaný za to, že súd prvej inštancie bol povinný vykonať aj dokazovanie vo vzťahu k výške škody. 42. Žalovaný za nezákonný a nesprávny považuje aj výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania. Súd prvej inštancie potvrdil, že v trestnom konaní sa rieši otázka v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP a uviedol, že v neskoršej fáze trestného konania (po vznesení obvinenia konkrétnej osobe) by konanie v danej veci prerušil. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP „súd preruší konanie ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť“. Ak sa pritom v trestnom konaní rieši otázka v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd je povinný konanie prerušiť bez ohľadu na jeho štádium trestného konania. 43. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za mimoriadne dobre a presvedčivo odôvodnený, súd prvej inštancie od bodu 13. až do bodu 33. odôvodnenia veľmi podrobne, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnocuje vykonané dokazovanie vo vzťahu k predmetu sporu, dôsledne vyhodnotil všetky podstatné (skutkové a právne) okolnosti veci a svoje úvahy viac než presvedčivo, logicky a vo vzájomných súvislostiach vysvetlil v rozsiahlom odôvodnení. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu v odôvodnení zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, keď sa súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán. Žalobca uvádza, že žalovaný postavil základ svojej procesnej obrany na spochybňovaní vlastného záverečného dokumentu z obhliadky, t.j. Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014, procesná stratégia žalovaného však má zásadné a neodstrániteľné nedostatky. V prvom rade, súpis bol síce podpísaný aj zo strany žalobcu, ale bol to záverečný výstup žalovaného z obhliadky, ako to potvrdil svedok Szabo. Postup likvidácie, formu a obsah súpisu určil žalovaný, ktorý mal všetok čas a prostriedky, aby riadne obhliadol všetky veci. Žalovaný následne súhlasil s fyzickou likvidáciou vecí. Je preto vylúčené, aby sa zodpovednosť za prípadné nedostatky záverečného písomného výstupu z obhliadky poisťovne prenášal na žalobcu, zvlášť ak už spätne nie je možné objektívne určiť rozsah poškodenia vecí. Žalovaný mal zabezpečenú kontrolu postupu osoby poverenej fyzickým obhliadaným vecí na mieste poistnej udalosti a zabezpečením záverečného výstupu z obhliadok, na činnosť a výstupy p. S. dohliadala p. S., ktorá po riadnom preštudovaní všetkých dokumentov vrátane Súpisu rozhodla, že už netreba ďalšie obhliadky, nebude treba mať k dispozícii poškodené veci a dala súhlas na ich likvidáciu. Je objektívne vylúčené, aby bol celý proces obhliadky ukončenej súpisom a likvidáciou obhliadaných vecí vykonaný účelovo v prospech žalobcu bez vedomej účasti poverených zamestnancov (p. S. a jeho nadriadenej p. S.). Žalovaný nedokázal počas celého sporu hodnoverne vysvetliť, ako by ho žalobca mohol uviesť do omylu pri likvidácii poistených vecí bez participácie poverených zamestnancov žalovaného. Ak by sme však aj vychádzali z možnosti nevedomého pochybenia poverených zamestnancov žalovaného, nešlo by o

uvedenie žalovaného do omylu zo strany žalobcu, ale len o nezvládnutú likvidáciu, čo je nie dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie nemal ani možnosť postupovať inak, ako rozhodol v rozsudku, keďže žalovaný sa rozhodol spochybniť nárok žalobcu na poistné plnenie v zásade len v dvoch rovinách, a to v rovine, že účtovníctvo žalobcu má nedostatky, resp. že ich neeviduje v účtovníctve a v rovine, že vlastný záverečný dokument žalovaného z likvidácie je nedôveryhodný. Možnosť, že by účtovníctvo žalobcu a jeho prípadné nedostatky, mohli mať vplyv na výšku poistného plnenia, žalovaný v tomto konaní ani netvrdil, a teda súd ani nemal možnosť na takúto procesnú obranu prihliadať. Pokiaľ ide o spochybňovanie vlastného Súpisu, do úvahy prichádza len prípadné zlyhanie zamestnancov žalovaného, čo nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Žalovaný sa snažil cez dojmy a podozrenia, že niektoré položky na súpise sa javili ako menej poškodené dokázať spochybnenie súpisu, unikala mu však podstata veci, teda že ak vylúčime úmyselné uvedenie do omylu, čo vykonané dokazovanie vylúčilo, pri zlyhaní zamestnancov žalovaného (či už z nedbalosti, alebo finančného šetrenia na obhliadkach), žalovanému nemôže stačiť preukázať, že nejaká položka zo Súpisu je uvedená nesprávne, resp. že je zle označená legenda, ale aj skutočný stav poškodenia danej položky. Pri zlyhaní žalovaného v rámci jeho základnej povinnosti riadne obhliadnuť poškodený predmet totiž je právne neprípustné pripustiť akékoľvek paušálne poníženie poistného plnenia. 44. K odvolacej námietke porušenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, spočívajúcej v tom, že po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 07.04.2016 sp. zn, 10Cb/64/2015- 345 súd prvej inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci žalobca uvádza, že súd prvej inštancie opakovane na pojednávaniach hodnotil sporné a nesporné skutočnosti, uvádzal, ktoré dôkazy vykoná, viedol so sporovými stranami vecný dialóg aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a aj s ohľadom na prezentované názory opakovane sporové strany vyzýval k zmieru, čo je možné preukázať zvukovými záznamami z pojednávaní. 45. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorá vyžaduje, aby sa súd venoval dostatočným spôsobom tým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné, právne významné. K výhradám žalovaného k vyhodnoteniu dôkazov žalobca uvádza, že okolnosťou uvedenia žalovaného do omylu sa venuje súd prvej inštancie prakticky vo väčšine odôvodnenia, v bodoch 24. a 25. odôvodnenia sa podrobne zaoberá procesnou obranou žalovaného vo vzťahu k evidencii vecí v účtovníctve (v bode 13. uvádza slovné spojenie riadne vedené v účtovníctve, tým myslí aj to, že sú vedené v účtovníctve), zaoberal sa aj dôvodnosťou výšky uplatneného nároku. K zníženiu poistného plnenia, ktoré mal žalovaný uplatniť v bode 3.2. stanoviska zo dňa 05.03.2018 žalobca uvádza, že tento bod len rozoberá opakovane námietky žalovaného ku kovovým častiam položiek Súpisu, čomu sa súd prvej inštancie venoval v odôvodnení. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi vznesenými v rámci procesnej obrany žalovaného. V prípade námietky nevykonania dokazovania fotodokumentáciou z miesta obhliadok súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne vykonal, sú obsahom súdneho spisu, čoho dôkazom je aj rozsiahla argumentácia v množstve vzájomných vyjadrení sporových strán a fotodokumentáciou sa súd zaoberá na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku. Rovnako sa zaoberal analýzami p. Z. a jeho výsluchom napríklad v bode 1 odôvodnenia rozsudku, Doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 336/2016 sa zaoberá v bode 18. odôvodnenia. Ďalšie znalecké dokazovanie súd odmietol vykonať z dôvodu, že toto objektívne nemohlo vykonať posúdenie stavu hnuteľných vecí bez reálnej dispozície s nimi a len na základe dvojrozmerných fotiek. K neprerušeniu trestného konania žalobca uvádza, že žalovaný podal trestné oznámenie po 6 rokoch, pred skončením prvostupňového konania, kde orgány činné v trestnom konaní ani nezačali trestné stíhanie. 46. K námietke, že súd poskytol lehotu podľa § 181 ods. 4 CSP na pojednávaní dňa 23.10.2019 iba vo vzťahu k výsluchu svedka U.. Z. žalobca uvádza, že súd prvej inštancie jasne zadal stranám lehotu vo vzťahu k celému dokazovaniu, zároveň k dôkazom po tejto lehote žalobca poukazuje na § 153 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k nevykonaniu výpovede p. D. sám žalovaný priznáva, že mal prístup k trestnému spisu k okolnostiam založenia požiaru už od roku 2016, ale tieto sa snažil vniesť do konania až tesne pred skončením dokazovania, čo je vedomé porušenie povinnosti uplatniť včas prostriedky procesnej obrany. 47. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1. písm. f CSP, ktorý žalovaný odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca nepreukázal evidenciu vecí uvedených v Súpise v účtovníctve žalobca poukazuje na

to, že predložil tisíce strán účtovných dokladov a súčasne žalovaný počas celého konania nepredložil žiadne posúdenie týchto dokladov predložených žalobcom. Žalobca odkazuje na rozsah poskytnutých dokladov: predloženie časti faktúr a súpisu vecí zo dňa 30.07.2014 s prílohami, sprievodný list zo dňa 14.08.2015 s prílohami, sprievodný list zo dňa 09.09.2014 s prílohami, vyjadrenie k žiadosti o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 3091037073 zo dňa 14.08.2015 s prílohami, predloženie vyžiadaných dokladov zo dňa 01.12.2015 s prílohami, preberací protokol zo dňa 03.12.2015. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepopiera skutočnosť, že nepredložil požadovanú účtovnú dokumentáciu, ale že mal tvrdiť, že došlo k jej zničeniu pri škodovej udalosti zničením počítača, resp. počítačov, žalobca odkazuje na vyjadrenie zo dňa 05.08.2020. Doklady, ktoré boli predložené žalovanému pritom jednoznačne preukazujú vedenie vecí zo Súpisu v účtovníctve žalobcu. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz spochybňujúci konkrétne tisíce strán listín od žalobcu v tom smere, že tieto nedokazujú účtovanie o tovare u žalobcu. Žalovaný v Oznámení o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 3091037073 bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa 15.03.2016 výslovne uviedol odkaz na čl. VII bod 1 písm. I) VPP PPZ 14 (riadne vedenie účtovníctva) a čl. XI bod 16 VPP PPZ 14 (uvedenie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia). V zmysle VPP PPZ 14, konkrétne článku VIII. bod 2 sa uvádza, že ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v bode 1 tohto článku VPP PPZ 14 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy č. 5720073795 zo dňa 07.04.2014 znížiť a to až do celej výšky poistného plnenia podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. V zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok nie je možné odmietnuť poistné plnenie za stavu, keď žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu, pretože netvrdil ani nepreukázal naplnenie hypotéz jeho vlastných ustanovení v jeho vlastných zmluvných podmienkach. Žalovaný totiž nikdy v tomto konaní ani len netvrdil, že by ním namietané nedostatky účtovníctva žalobcu mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca mal doklady zálohované v počítačoch, ale nie mimo prevádzky. Pritom z ustanovenia článku VIII. bod 1 písm. f) VPP PPZ 14 nevyplýva, že by súčasťou sankcionovateľných povinností žalobcu ako poisteného bola povinnosť zabezpečenia účtovných dokladov, zvlášť ak táto povinnosť je vymedzená len neurčito a túto celkom určite žalobca splnil tým, že zálohoval účtovníctvo na počítačoch popri listinnej forme, priamo vo svojej prevádzke. Žalobca poukazuje na Sprievodný list zo dňa 14.08.2015, ktorým predložil súdu Vyjadrenie k Žiadosti o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 3091037073 adresované žalovanému, č. poistnej zmluvy 5720073795, č. škodovej udalosti 3091037073 v reakcii na Žiadosť o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 3091037073 v tej istej veci zo dňa 10.7.2015. V prílohe okrem vyjadrení zaslal žalobca všetky dokumenty, ktoré uvádza v bode 35 odvolania. Ak by aj hypoteticky bolo porušenie riadneho vedenia účtovníctva žalovaným preukázané, tento dôvod odmietnutia poistného plnenia nemôže obstáť, nakoľko žalovaný netvrdil a nepreukázal poistnými podmienkami vplyv prípadných účtovných nedostatkov na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti. 48. K tvrdeniam o uvedení žalovaného do omylu vyhotovením súpisu žalobca zdôraznil, že je v rozpore s vykonaným dokazovaním a svedeckými výpoveďami oboch poverených zamestnancov žalovaného. Celý súpis a jeho text bol koncipovaný, vytvorený a vopred odsúhlasený p. S. a na základe jeho pokynov, nadriadená p. S. vypovedala, že súpis mala k dispozícii a že dala súhlas na fyzickú likvidáciu, nakoľko nepovažovala žiadnu ďalšiu obhliadku za potrebnú. Žalobca poukazuje na odsek 30 napadnutého rozsudku a záver súdu prvej inštancie, že „všetky následné kroky žalovaného v rámci procesnej obrany smerujúce k spochybneniu uplatneného nároky podľa názoru súdu nie sú spôsobilé spochybniť a zmeniť jeho vlastné kroky a postupy na začiatku likvidácie poistnej udalosti”. 49. K argumentácii analýzami žalovaného (t.j. tzv. analýza U. Z.) a podkladov, z ktorých vychádzal žalobca namieta, že nie je pravda, že všetky kovové veci z miesta poistnej udalosti mali hmotnosť len 2 530 kg a tiež, že analýza mala preukázať, že celkový úložný objem regálov v predajni žalobcu predstavuje objem do 60 m3, resp. 69 m3, a uskladnenie jednotlivých dielov by vyžadovalo 134 m3, nakoľko sa preukázala nepoužiteľnosť a nesprávnosť analýzy a súd sa týmito analýzami zaoberal v bode 23. a aj v bode 30. odôvodnenia rozsudku. Vyjadrenia svedka Z. žalobca hodnotí ako klamstvo. Potom, čo žalovaný odňal likvidáciu p. S., v p. Z. predložených výstupoch z internetových stránok (až na pár výnimiek) nedokázal nájsť rozmery výrobkov, p. Z., resp. žalovaný nesplnil súdom nariadenú povinnosť predložiť „tabuľkové údaje o rozmerov jednotlivých tovarov, z ktorých prítomný svedok vychádzal pri svojej analýze“, nevedel vysvetliť, prečo je problém, aby sklad, ktorý má mať 300 m3 pojal tovar o objeme 130 m3 a prečo by mal byť úložný priestor len cca 69 m3, odvolával sa na BZOP a uličky v sklade.

50. K odvolacím námietkam nesprávneho vyhodnotenia znaleckého posudku Experta, s.r.o. č. 336/2016 v znení doplnenia č. 1, z ktorého podľa žalovaného vyplynul záver, že veci zo Súpisu sa nemohli zmestiť do priestorov žalobcu a žalovaný namietal aj hmotnosť kovových častí vecí v Súpise žalobca uvádza, že dokazovanie a výsluch znalca preukázali závažné nedostatky posudku, nepoužiteľnosť záverov a neschopnosť znalca obhájiť svoje postupy. Žalobca odkazuje na obsah Vyjadrenia k znaleckému posudku a k výsluchu znalca zo dňa 24.08.2017. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnotení predloženého posudku žalobca považuje za správy v zmysle čl. 15 a § 191 CSP. Žalobca tiež súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý spochybnil možnosť spracovania objektívneho znaleckého posudku v danej veci, súd v odôvodnení uviedol dôvody, pre ktoré je objektívne nemožné vypracovať znalecký posudok a ide o všeobecne známe skutočnosti. Pri neexistujúcich veciach a objekte, nie je možné vypracovať objektívny znalecký posudok. 51. Žalobca v prípade určenia objemu nehnuteľnosti odkazuje na odseky 18 až 20 napadnutého rozsudku a závery znalca a jeho postup považuje za nespôsobilé na vyvodenie záverov o objeme nehnuteľnosti. Znalec výslovne potvrdil, že nevedel o rozsiahlych pivničných priestoroch ani nemal k dispozícii žiadnu stavebnú dokumentáciu, ani iné relevantné podklady. Znalec sa podľa vlastného vyjadrenia zaoberal len umiestnením tovaru na regáloch, nie v ostatných častiach nehnuteľnosti (na podlahe, zavesený po stropoch, umiestnený v rozsiahlych pivničných priestoroch). Znalec mal určovať objem položiek, ale podľa tabuľky na str. 14 zisťoval len 2 rozmery, teda len obsah, nie je zrejmé, z akého zdroja a akým postupom znalec skúmal rozmery výrobkov a či tieto zodpovedajú presne tým výrobkom, ktoré boli v súpise poškodených vecí, pri počte regálov a ich umiestneniu vychádzal výlučne z náčrtu protistrany v súdnom konaní a pri závere znalca, že nie je možné technicky uskladniť deklarovaný počet všetkých položiek súpisu poškodených zásob do regálov v predmetnej predajni, poukazuje na subjektívny a zrejme účelový výber náhodne vytypovaných položiek. 52. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží zavádzať, keď tvrdil, že žalobca mal deklarovať, že hmotnosť zostatku všetkých kovových dielov podľa súpisu poškodených vecí bola 2 530 kg, čo podľa žalobcu nie je pravda. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa s témou hmotnosti kovových dielov presvedčivo vysporiadal napríklad v bode 21. odôvodnenia. Žalobca ďalej odmieta argumenty žalovaného, že nemal vedomosť o existencii pivničných priestorov, žalovaný vedel o existencii pivničných priestorov, vedel o nich aj p. S.. Žalobca pritom nikdy neuviedol, koľko tovaru sa nachádzalo v pivničných priestoroch. Súd prvej inštancie vychádzal z existencie pivničných priestorov a teda aj z toho dôvodu správne ustálil, že ak znalec posudzoval objem nehnuteľnosti a možnosť uskladnenia položiek zo Súpisu v priestoroch žalobcu a pritom nezobral do úvahy existenciu pivničných priestorov, už len táto skutočnosť musí diskvalifikovať znalecký posudok. 53. K výpovedi p. D. v trestnom konaní ČVS: ORP - 1131/4-VYS- B2_2014TV žalobca namieta jeho zaujatosť vo viacerých vzťahoch so žalobcom a poukazuje na to, že uvedené trestné konanie bolo ukončené bez vyvodenia záveru, že žalobca akýmkoľvek spôsobom pochybil. Vytýka žalovanému, že úmyselne zatajil súdu výpoveď žalobcu zo dňa 21.07.2014, kde výslovne upozornil na osobu p. D.. K námietkam žalovaného k správe TPA Horwath zo dňa 15.03.2016 a výpovedi p. Z. na pojednávaní dňa 23.10.2019 žalobca odkazuje na body 24. a 25. odôvodnenia a svoje vyjadrenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Riadne vedenie účtovníctva, vo vzťahu ku ktorému je dôvod na odmietnutie poistného plnenia stanovený v čl. VII bod 2 VPP PPZ 14, má právny význam len vtedy, ak malo vedomé porušenie tejto povinnosti podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalovaný nenašiel ani po upozornení žalobcom žiaden argument, ktorým by odôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa čl. VII bod 2 VPP PPZ 14. 54. K námietkam žalovaného k určeniu výšky poistného plnenia, kde žalovaný odkazuje na záver znaleckého posudku, podľa ktorého by žalobcovi patrila len suma 165.300,26 Eur, žalobca odkazuje na odôvodnenie v bode 22. rozsudku, kde sa súd nestotožnil so záverom znalca na otázku 4b, pri ktorej mal stanoviť výšku skutočnej škody metódou kvalifikovaného odhadu, súd prvej inštancie konštatoval, že metóda, ktorou znalec určoval mieru poškodenia ostala neozrejmená a posudok v tejto časti tiež považuje za nevierohodný. 55. K nevykonaniu žalovaným navrhnutého dôkazu výsluchom žalobcu žalobca uvádza, že v konaní preukázal, že sa objektívne nemohol zúčastniť pojednávania, vážne dôvody svojej neprítomnosti na

súde spôsobené vážnymi psychickými problémami súvisiacimi práve so skutočnosťou, že celá jeho prevádzka zhorela a nekorektné obštrukcie a naťahovanie mu znemožnilo obnoviť úspešnú prevádzku. 56. K námietke nevykonania znaleckého dokazovania žalobca poukazuje na závery súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia. Podľa žalobcu žiadny znalec by nedokázal spätne posúdiť objem, hmotnosť, rozsah a mieru poškodenia jednotlivých poškodených vecí. Žalobca dokonca podporil svoju argumentáciu o nemožnosti vykonať znalecký posudok odborným vyjadrením znaleckej organizácie SAZO zo dňa 11.06.2018, ktorú predložil ako dôkaz. 57. K odvolaniu voči výroku o prerušení konania žalobca odkazuje na odôvodnenie tohto výroku rozsudku. Súd by bol viazaný prípadnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, ale celkom určite nemusí brať ohľad na to, ak jedna zo sporových strán podá nedôvodné trestné oznámenie. 58. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu doručil vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 10.3.2022. Zotrval na námietkach, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil princíp rovnosti zbraní tým, že nevykonal dokazovanie, resp. odmietol podstatné návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu, ignoroval veľkú časť žalovaným predložených dôkazov, resp. uplatnených návrhov na vykonanie dokazovania a zamietol vykonanie niektorých dôkazných návrhov žalovaného v rozpore so zákonom a bez riadneho odôvodnenia, pričom vykonanie týchto dôkazov by malo zásadný význam pre výsledok samotného konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne uvádzal a vymenúval ten ktorý dôkazný prostriedok, ktorý súd prvej inštancie odmietol vykonať resp. vyhodnotiť - znalecké dokazovanie, nepripojenie trestného spisu, pričom opätovne poukázal na § 181 ods. 4 CSP, ktorý súd prvej inštancie porušil. K vyjadreniam žalobcu žalovaný uviedol, že sa s hodnoteniami výpovedí svedkov žalobcom nestotožňuje, ide o subjektívne hodnotenie, vnímanie a interpretovanie si týchto výpovedí svedkov žalobcom. Žalovaný je toho názoru, že v súčasnom štádiu konania, t. j. v rámci vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, sú tieto hodnotenia výpovedí svedkov bezpredmetné. V prípade účtovných dokladov uviedol, že podstatným pre toto konanie je, či veci, ktoré tvorili obsah súpisu boli alebo neboli evidované v účtovníctve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto veci, resp. súčiastky v účtovníctve mal evidované. Navyše tieto účtovné dokumenty neboli založené žalobcom do súdneho spisu a neboli predmetom dokazovania. Podmienka vedenia poistených vecí v účtovníctve je podmienkou poistenia, ktorej splnenie pri uplatňovaní poistného plnenia má povinnosť preukazovať žalobca, pričom v napadnutom rozsudku je konštatované len predloženie účtovníctva v značnom rozsahu. Súd prvej inštancie nemal mať z čoho za preukázané, že poškodené predmety uvedené v Súpise boli skutočne v tomto účtovníctve zachytené. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade problematiky uvedenia do omylu, resp. rozsahu vecí, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti, žalobca prevažne sumarizuje svoje stanoviská, ktoré už predkladal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný zotrváva na názore, že okolnosti uvedené v jeho odvolaní preukazujú, že žalovaný bol súpisom spracovaným žalobcom uvedený do omylu, čo opodstatňovalo žalovaného odmietnuť poskytnutie poistného plnenia žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v obsahu vyjadrenia neuviedol iné argumenty ako tie, ktoré už boli uvedené v jeho predchádzajúcich rozsiahlych podaniach. 59. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 12.8.2022 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia a opakuje v rôznej obmene tie isté námietky a výhrady k napadnutému rozsudku, ku ktorým sa dostatočným spôsobom vyjadril už vo vyjadrení k odvolaniu. Žalobca zastáva názor, že súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami sporových strán a všetkými návrhmi dôkazov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný následne vo vyjadrení vymenúva, čo súd prvej inštancie nevykonal (návrh na ďalšie znalecké dokazovanie, pripojenie trestného spisu), pričom neuvádza žiadny argument, prečo by napadnutý rozsudok v tomto ohľade mal byť nesprávny. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/240/2019, resp. 15Co/10/2021 ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/138/2018, 5Cdo/138/2018, a 3Cdo/50/2008 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2018, pričom v označených rozhodnutiach súdy konštatovali, že je v právomoci súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Žalobca sa vo zvyšku svojho vyjadrenia vyjadroval k jednotlivým argumentom žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k vyjadreniu, pričom na podrobnejšiu argumentáciu žalobca odkázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v obsahu vyjadrenia neuviedol iné argumenty ako tie, ktoré už boli uvedené v jeho predchádzajúcich rozsiahlych podaniach.

60. Žalovaný bez výzvy súdu v odvolacom konaní doručil ďalšie vyjadrenie zo dňa 17.04.2023 spojené s návrhom na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 2Cob/146/2022. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.8.2022, uviedol, že žalobca v ňom uvádza iba všeobecné tvrdenia bez akejkoľvek spôsobilosti vyvrátiť odvolacie argumenty žalovaného. Žalovaný sa stručne vyjadruje k vyjadreniam žalobcu, pričom odkazuje na svoje odvolanie a už skôr uvádzané argumenty. Žalovaný následne navrhol, aby odvolací súd prerušil súdne konanie, nakoľko v jeho priebehu vyšli najavo viaceré skutočnosti, ktoré preukazujú neopodstatnenosť podanej žaloby žalobcu, ako aj protiprávne konanie žalobcu, jednotlivé dôkazy preukazujú podvodné konanie žalobcu voči žalovanému s cieľom získania poistného plnenia, na ktoré nemá nárok. Žalovaný preto odvolaciemu súdu oznámil, že podal oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu poisteného podvodu podľa § 233 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona, na podklade ktorého prebieha trestné konanie Krajského riaditeľstva PZ, odbor Kriminálna polícia Bratislava CVS: KRP-288/3-VYS-BA-2020. V prípade, že súd po uskutočnení trestného konania uzná žalobcu vinným zo spáchania trestného činu, bude zrejmé, že opodstatnenosť neposkytnutia poisteného plnenia žalovaným z titulu uvedenia do omylu zo strany žalobcu (čo inak potvrdzujú už samotné okolnosti, ktoré v konaní pred civilným súdom vyšli najavo) bude preukázaná rozsudkom trestného súdu. Nakoľko sa jedná o otázku, v ktorej konajúci súd nie je oprávnený konať, pričom jej vyriešenie môže mať zásadný vplyv pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, žalovaný týmto v súlade s § 162 ods. 1 písm. a) CSP žiada, aby konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho trestného konania a to až do právoplatnosti skončenia trestného konania. Súd konajúci v danej veci nie je oprávnený rozhodnúť o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu poisťovacieho podvodu, ako ani o vine či treste prípadného páchateľa. 61. Žalobca k obsahu podania doručil vyjadrenie podaním zo dňa 28.6.2024, uviedol, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne nové alebo relevantné skutočnosti, ale je všeobecným kompilátom predchádzajúcich účelových až zavádzajúcich tvrdení žalovaného. Žalobca znovu uviedol, že žalovaný potom, čo súd prvej inštancie presvedčivo a účinne odhalil snahu žalovaného spochybňovať nespochybniteľné, začal nedôvodne a účelovo útočiť na rôzne formálno-procesné aspekty napadnutého rozsudku. Žalobca sa následne vyjadril z dôvodu procesnej opatrnosti aj k vyjadreniam žalovaného, pričom sa jednalo o už skôr produkované a opakované argumenty. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že žalovaný opakovane žiada o prerušenie tohto súdneho konania z dôvodu trestného konania, pričom vedel o údajnom podvode už v roku 2016, ale trvalo mu takmer 5 rokov, kým podal trestné oznámenie. Žalobca zastáva názor, že dôvodom takéhoto omeškania žalovaného je zrejmý a súvisí s tým, že potom čo žalovaného procesná obrana zlyhala, snažil sa vytvoriť účelovú obštrukciu a podal účelové trestné oznámenie. Podanie trestného oznámenia či dokonca začatia trestného stíhania vo veci (čo v tomto prípade ešte ani nenastalo) nemôže byť dôvodom prerušenia súdneho konania. 62. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 63. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 64. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 65. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 66. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa

§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie je v merite veci dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 67. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný návrh na prerušenie konanie do právoplatného skončenia trestného konania iniciovaného trestným oznámením zo dňa 8.9.2020 podaným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II odôvodnil tým, že podal trestné oznámenie na základe skutkového stavu súvisiaceho s prejednávanou vecou. Podľa § 193 CSP veta tretia, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP potom ukladá súdu obligatórne postupovať prerušením konania, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 162 ods. 3 CSP). Podanie oznámenia o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu nemôže byť dôvodom pre prerušenie konania, nakoľko samo o sebe neznamená, že na jeho základe bolo začaté trestné stíhanie vo veci a žalovaný ani netvrdí, že by k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania vôbec prišlo. 68. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou procesnej povahy, a to námietkou porušenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, ktorá má spočívať v tom, že po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 07.04.2016 spis. zn. 10Cb/64/2015- 345 súd prvej inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, čo je v rozpore s materiálnym pojatím § 181 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie postupoval podľa 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 03.02.2016. Odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/52/2020 publikované pod R 60/2021, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo dňa 24.11.2022, sp. zn. 7Cdo 111/2020, 1Obdo 92/2018, 2Obdo 56/2020), z ktorej vyplýva záver, že cieľom tohto ustanovenia je „... zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.“. Ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Z judikatúry ústavného súdu, napr. uznesenie vo veci sp. zn. IV. ÚS 16/2012, ako aj uznesenie č. k. II. ÚS 366/2018 z 11. júna 2018 vyplýva, že opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje názory oznámil, a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 69. K ostatnému obsahu odvolania odvolací súd úvodom uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je naplnený ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký, ide najmä (nie však výlučne) o právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na prejednanie veci zákonným sudcom, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany dosiahne intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že konanie sa nejaví ako spravodlivé. Namietané pochybenie súdu je preto potrebné posúdiť v kontexte celého konania a vplyvu na jeho výsledok. Obsahom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej

inštancie. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ustanovenie § 185 CSP predstavuje zakotvenie princípu formálnej pravdy, čím sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je presun dôkaznej iniciatívy bezvýhradne na strany sporu. 70. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Citované ustanovenie § 185 CSP síce prenecháva súdu rozhodnutie, ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov vykoná, avšak z ustálenej judikatúry vyplývajú pre postup súdu obmedzenia, ktorých cieľom je práve spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods.2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre strany sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada takmer vždy založí nie len nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.3.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019). 71. V prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 309 103 7073 zo dňa 13.7.2014 cca o 23:30 hod., keď bol v dôsledku požiaru v prenajatých skladových priestoroch a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu, a to na základe poistnej zmluvy č. 5720073795 s dohodnutým rozsahom poistenia súboru hnuteľných vecí (vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar, pre prípad ich poškodenia alebo zničenia požiarom, ostatnými živlami, krádežou vlámaním, úmyselným poškodením a vandalizmom. Zmluvné podmienky boli dojednané poistnou zmluvou a ďalej podrobne vo Všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14, Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí - živel ZU PPZ HV 14, Všeobecných poistných podmienok poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežou VPP PPKL 14, Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre postenie hnuteľných vecí - krádež a lúpež ZLJ PPKL14, Limitoch plnenia a spôsobov zabezpečenia hnuteľných vecí stanovených na základe čl. XII. VPP PPKL 14. Žalovaný ukončil dňa 15.03.2016 šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, čo odôvodnil tým, že šetrením nebolo preukázané, že hnuteľné veci podľa Súpisu sa nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, odborným šetrením predložených účtovných dokladov nebola preukázaná evidencia hnuteľných veci podľa predloženého Súpisu v účtovníctve žalobcu a neboli splnené podmienky nároku na poistné plnenie, ani preukázaný rozsah uplatneného nároku. Zároveň žalovaný ako dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovaný uviedol, že ho žalobca svojím konaním uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia. 72. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre rozhodnutie považoval za najzásadnejšie dôkazy Súpis poškodených vecí, výpoveď svedka S. a svedkyne S., pričom za nesporné posúdil, že technik - zamestnanec žalovaného p. S. vykonal na mieste poistnej udalosti obhliadky a spísal rozsah a stav poškodenia poistených vecí. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosť, že p. S. sa rozhodol pri súpise poškodených vecí vychádzať z podkladov, pri tvorbe ktorých kooperoval žalobca, nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Odvolací súd sa s takýmto skutkovým záverom nestotožňuje, z obsahu spisu vyplýva, že súpis vecí vyhotovil žalobca. Je síce pravdou, že zamestnanec žalovaného tento súpis podpísal, z čoho ale bez ďalšieho vzhľadom na ďalšie dokazovanie produkované žalovaným nemožno vyvodiť záver, že predložený súpis zodpovedá skutočnosti a ani že je nespochybniteľným a záväzným právnym úkonom vo vzťahu k výsledkom vyšetrenia poistiteľa, potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Za takýto právny úkon žalovaného je možné považovať až oznámenie zo dňa 15.03.2016, ktorým žalovaný podľa § 796 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobcovi oznámil odmietnutie plnenia a uviedol dôvody, ktoré nie je možné dodatočne meniť.

73. Odvolací súd primárne za zásadnú pre posúdenie dôvodnosti celej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu a pre meritórne rozhodnutie považuje spornú otázku, či sa hnuteľné veci postihnuté škodovou udalosťou uvedené v súpise skutočne nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, jednoducho povedané, či sa hnuteľné veci a tovar postihnutý požiarom v žalobcom deklarovanom objeme mohol zmestiť do nehnuteľnosti, v ktorej sa podľa žalobcu v čase škodovej udalosti nachádzal. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že za najzásadnejší dôkaz, ktorým by mal žalobca vyvrátiť procesnú obranu žalovaného, je možné považovať Súpis poškodených vecí, a to ani jeho vyhodnotením v súvislosti s výpoveďou svedka S. a svedkyne S., nakoľko z týchto dôkazov vyplýva len postup strán pri zaisťovaní podkladov pre likvidáciu škodovej udalosti, nie je z nich možné vyvodiť žiaden skutkový záver vo vzťahu k nastolenej zásadnej otázke pre rozhodnutie. 74. Pre zodpovedanie spornej skutkovej otázky sú nepochybne potrebné odborné znalosti. Žalovaný na preukázanie tejto procesnej obrany v konaní predložil Znalecký posudok odbornej organizácie Experta, s.r.o. č. 336/2016 a jeho Doplnenie č. 1. Prvoinštančný súd na Znalecký posudok odbornej organizácie Experta, s.r.o. č. 336/2016 (v znení Doplnenia č. 1) neprihliadol, avšak ako vyplýva z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie s ohľadom na konfrontáciu postupu znalcov a odborných záverov so závermi iného znalca alebo odborne spôsobilej osoby, ale hoci na to nemá potrebnú odbornosť, nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali hodnotiť správnosť postupu znalca, resp. znaleckej organizácie a bez dôvodných pochybností konštatovať ich nesprávnosť, sám vyhodnocoval odborné závery a polemizoval s nimi, a to napriek tomu, že žalovaný navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom. Ani s úvahou súdu prvej inštancie, že je nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom prípade je vôbec možné (keď neexistuje budova kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar, ktorý mal byť poistnou udalosťou poškodený či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a informáciami len zadanými zadávateľom - žalovaným) sa odvolací súd nestotožňuje. Takýto záver súd prvej inštancie prijal len na základe vlastného úsudku, hoci na jeho prijatie nemá odbornú kvalifikáciu a nie je možné ho prijať bez vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, či jeho vypracovanie vzhľadom na konkrétne disponibilné podklady je alebo nie je možné spracovať. Len príkladmo odvolací súd uvádza, že samo zničenie budovy a tovaru zrejme nebráni analyzovať objem skladovacieho priestoru napr. z projektovej dokumentácie zničenej stavby, detailné informácie o rozmeroch tovaru príp. obaloch poskytne výrobca (názov, váha, rozmery, obalový materiál, atď.), postup a metóda je ale výlučne v kompetencii znalca a odvolací súd v tomto smere nie je svoju úvahu spôsobilý formulovať ako kategorický záver o možnosti vyhotoviť posudok. Ak žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podporil svoju argumentáciu o nemožnosti vykonať znalecký posudok odborným vyjadrením znaleckej organizácie SAZO zo dňa 11.06.2018, ktorú predložil ako dôkaz, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie tento dôkaz vôbec vykonal, ani či ako ho vyhodnotil, pri závere o nemožnosti vyhotoviť znalecký posudok z tohto vyjadrenia nevychádzal. 75. V konaní pred súdom nemôže sudca riešiť odborné otázky, a to ani vtedy, ak by disponoval potrebnou odbornou kvalifikáciou. Za nepatričné preto považuje odvolací súd aj odôvodnenie vyhodnotenia hmotnostnej analýzy a procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdenom rozpore medzi odvezeným kovovým odpadom 2 530 kg a skutočnou hmotnosťou, akú mal mať podľa žalovaného poškodený kovový tovar, keď pochybnosti o presnosti a presvedčivosti znaleckého posudku súd prvej inštancie odôvodnil napr. tak, že príkladmo mu je z jeho činnosti známe a považuje za fakt, že vodná pumpa, ako súčasť (súčiastka) vozidla, ktorá poháňa obeh chladiacej vody v motore je takmer celokovová súčiastka (kovové telo, ložiská, osky, hnacia vrtuľa môže byť aj plastová) s minimálnym množstvom nekovových súčastí. 76. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP) a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy (§ 191 CSP). Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska jej vecnej správnosti (...). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálnologického uvažovania.“ (Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, J. Mazák, Martina Jánošíková, 2012, str. 350). Úvaha súdu pri hodnotení toho-ktorého vykonaného dôkazu má teda svoje mantinely, ktoré sú dané odbornosťou osoby zákonného sudcu pre riešenie skutkovej otázky odborného charakteru. Súd prvej inštancie teda nemal hodnotiť odborné závery z hľadiska ich správnosti, mal posudzovať iba úplnosť posudku vo vzťahu k

zadaniu, logické odôvodnenie záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Skúmanie logického odôvodnenia záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi však neznamená polemiku sudcu so skutkovými otázkami odborného charakteru. Ak však súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôkazný prostriedok - znalecký posudok organizácie Experta je nepresvedčivý (teda nesprávnosť záverov nebola preukázaná), potom nebol relevantný dôvod nevyhovieť návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania. 77. Súd prvej inštancie nevykonanie znaleckého dokazovania na návrh žalovaného ohľadom množstva a veľkosti tovaru odôvodnil tým, že návrh považuje za nehospodárny vzhľadom k tomu, že k tejto otázke prebehlo rozsiahle dokazovanie a súd nepovažoval za reálne získať iné údaje k vyriešeniu tejto otázky ako už boli v konaní prezentované. Zároveň na inom mieste odôvodnenia uviedol, že považuje dokonca za krajne nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom prípade, keď neexistuje budova kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar, ktorý mal byť poistnou udalosťou poškodený, či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a informáciami len zadanými zadávateľom - žalovaným, je vôbec možné. Odôvodnenie nevykonania tohto dôkazu súdom prvej inštancie je potrebné subsumovať pod dôvod nadbytočnosti, teda že argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (viď. 5Cdo/107/2019). Odvolací súd je ale toho názoru, že skutkový stav nebolo možné z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne, resp. nepochybne ustáliť. 78. Práve pre odbornú povahu posudzovanej otázky bolo potrebné aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. S poukazom na uvedené, je možné postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozporný s § 191 CSP, kedy súd prvej inštancie je povinný vyhodnotiť skutkový stav len na základe predložených dôkazov. Zároveň postupom súdu prvej inštancie, ktorý za absencie riadneho odborného posúdenia zo strany odborne spôsobilej osoby, suploval odborné závery na základe vlastných uvážení a nedostatočne sa tým vysporiadal s procesnou obranou žalovaného, v dôsledku čoho vyvodil predčasný záver, že žalovaný nepreukázal naplnenie dôvodov pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 79. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k postupu pri dokazovaní je zmätočné. Súd prvej inštancie v bode 11 uviedol taxatívne dôkazy, ktoré predložil žalobca, v obsahu rozhodnutia ale neuviedol, ktoré z týchto dôkazov vykonal, ani ako ich vyhodnotil, čo platí aj pre návrhy na dokazovanie označené a predložené žalovaným, ktoré vymenoval v bode 12 prvý odsek, následne uvádza v ďalšom odseku bodu 12 dôkazy, ktoré vykonal, a to len výsluchy svedkov S., Z., S., I., S., Z.. Ako a či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a ktorými zo stranami predložených listín a k akým skutkovým záverom z nich dospel, súd prvej inštancie neuviedol. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké stanovisko k návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania (ktoré sú uvedené v bode 27 tohto rozhodnutia) súd prvej inštancie zaujal a nie je možné preto ani podrobiť odvolaciemu prieskumu ich vykonanie, príp. nevykonanie. V číslovaní odsekov súd prvej inštancie spolu s dôkazmi tiež zmätočne v bode 12 uvádza právne predpisy, ktoré na vec aplikoval, avšak v celom obsahu odôvodnenia neuvádza žiadne z ustanovení zmluvy či všeobecných podmienok, ktoré posudzoval a ktoré by na vec aplikoval. Súd vykonáva dokazovanie nielen výsluchom navrhnutých svedkov, ale aj listinami a skutočnosť, že za podmienok v § 204 CSP nemusí vykonať dôkaz listinou čítaním alebo oboznámením jej obsahu neznamená, že v odôvodnení rozhodnutia nie je povinný dokazovanie listinami vyhodnotiť, resp. uviesť dôvody, pre ktoré konkrétny navrhnutý alebo predložený dôkaz nevykonal. 80. Rovnako nie je možné preskúmať úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke vyčíslenia výšky nároku na základe obstarávacích cien vecí a komparácie výšky uplatneného nároku so všeobecnými poistnými podmienkami, keď súd prvej inštancie k tejto časti procesnej obrany nezaujal žiadne stanovisko, nevysvetlil, ako sa vysporiadal s námietkami nesúladu výšky nároku so všeobecnými poistnými podmienkami, ani či vôbec dokazovanie nimi vykonal. Uviedol len, že výšku uplatneného nároku žalobcom považoval za preukázanú a odôvodnenú a že žalobca ustálil výšku nároku ako súčet hodnoty hnuteľných vecí, zásob vo výške 347.059,86 Eur, hodnotu vecí uvedených v súpise, ktoré neboli určené na ďalší predaj 13.064,50 Eur, náklady na úhradu troch faktúr: za zneškodnenie a vývoz odpadu - 977,12 Eur, za prenájom kontajnerov 419,40 Eur, faktúra za práce súvisiace so škodovou udalosťou 1.067,88 Eur. Nie je zrejmé, z akých dôkazov produkovaných žalobcom (ktorého zaťažuje dôkazné

bremeno) pri svojom závere vo vzťahu k výške nároku vychádzal, ako výpočet žalobcu právne posúdil vzhľadom k námietkam žalovaného. 81. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 82. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť výrokovej časti rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky prijaté bez odborného podkladu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uvedené požiadavky nespĺňa. 83. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v merite veci (výrok II a III) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť. Primárne bude jeho povinnosťou sa riadne vysporiadať s návrhom žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia skutkového stavu s ohľadom na základnú spornú otázku, či sa hnuteľné veci postihnuté škodovou udalosťou uvedené v súpise skutočne nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, teda či sa hnuteľné veci a tovar postihnutý požiarom v žalobcom deklarovanom objeme mohol zmestiť do nehnuteľnosti, v ktorej sa podľa žalobcu v čase škodovej udalosti nachádzal. Z výsledku dokazovania potom vyplynie aj prípadný záver o dôvodnosti odmietnutia poistného plnenia žalovaným z dôvodov upravených v čl. XI bod 16 VPP PPZ 14. Pre prípadnú nemožnosť vykonania tohto dôkazu bude potrebné, aby súd prvej inštancie vychádzal výlučne z odôvodneného stanoviska ustanoveného znalca ako odborne spôsobilej osoby. Následne v prípade, ak bude mať za preukázané, že veci uvedené v súpise sa skutočne nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, bude povinný opätovne vyhodnotiť obranu žalovaného, či boli predmetom poistenia s poukazom na dohodnutý rozsah poistenia VPP PPZ 14 čl. I bod 1 (tu odvolací súd uvádza, že je potrebné dôsledne rozlišovať predmet a rozsah poistenia od výluky, keď škoda je krytá poistením, ale poisťovňa z dôvodov v osobitnej klauzule nie je povinná poskytnúť poistné plnenie) a posúdi uplatnenú výšku nároku (viď. bod 80 odôvodnenia). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vychádzať iba z riadne vykonaného dokazovania navrhnutého stranami sporu s tým, že sa riadne vysporiada s argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou sa podstatných otázok, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. 84. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery. Pod právnymi závermi je potrebné chápať nielen subsumovanie skutkového stavu pod všeobecne záväznú právnu normu, ale aj pod zmluvnú úpravu právneho vzťahu sporových strán. Právna úprava poistnej zmluvy má totiž prevažne dispozitívny charakter, čo sa v praxi prejavuje v tom, že k poistnej zmluve si zmluvné strany upravujú vzájomné vzťahy podrobne vo všeobecných poistných podmienkach a tiež

osobitných podmienkach pre konkrétny typ poistenia. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne a zrozumiteľne uvedie, ktoré navrhnuté dôkazy vykonal a aké skutkové závery z vykonaného dokazovania ustálil (teda nielen to, ktorá strana aký dôkaz navrhla a predložila). 85. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 86. Odvolací súd z rovnakých dôvodov, ako uvádza v bode 67 pri posudzovaní odvolania voči zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania, zamietol aj návrh žalovaného na prerušenie konania sp. zn. 2Cob/146/2022 zo dňa 17.04.2023 (t.j. odvolacieho konania) doručený v odvolacom konaní, ktorý žalovaný odôvodnil tým, že podal oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu poistného podvodu podľa § 233 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona, na podklade ktorého prebieha trestné konanie Krajského riaditeľstva PZ, odbor Kriminálna polícia Bratislava ČVS: KRP-288/3-VYS-BA-2020, z výsledku trestného konania bude zrejmé, že opodstatnenosť neposkytnutia poisteného plnenia žalovaným z titulu uvedenia do omylu zo strany žalobcu (čo inak potvrdzujú už samotné okolnosti, ktoré v konaní pred civilným súdom vyšli najavo) bude preukázaná rozsudkom trestného súdu a jedná sa o otázku, v ktorej konajúci súd nie je oprávnený konať, pričom jej vyriešenie môže mať zásadný vplyv pre posúdenie dôvodnosti žaloby (výrok I. tohto odvolacieho rozhodnutia). Podanie oznámenia o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu nemôže byť dôvodom pre prerušenie konania, nakoľko samo o sebe neznamená, že na jeho základe bolo začaté trestné stíhanie vo veci a žalovaný ani netvrdí, že by k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania vôbec prišlo. 87. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 88. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).