Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/185/2022 1416211534 21. 11. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:1416211534.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Domov pri kríži, Pri kríži 3082/26, 841 02 Bratislava, IČO: 00 641 405, zast. JUDr. Ondrej Nagy, advokát, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: OTYK invest, s. r. o., Námestie sv. Františka 18B, 841 04 Bratislava, IČO: 18 046 428, zast. Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918 187, o zaplatenie 127.800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/243/2016-553 zo dňa 14. apríla 2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/243/2016-553 zo dňa 14. apríla 2022 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 544, § 545 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 536, § 537, § 560, § 563, § 564, § 429, § 431, § 432, § 436, § 437, § 439, § 440 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 28.12.2016 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 127.800 eur titulom uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola medzi nimi uzatvorená Zmluva o dielo č. 001/2009 uzatvorená 24.05.2010, na základe ktorej žalovaný vykonal dielo - dostavbu stravovacej prevádzky žalobcu. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný dňa 12.09.2013 obdržal od žalobcu reklamačný list s uplatnením reklamácie - vlhnutie stien. Žalobca nepoprel, že žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu p. C. nasledovný deň po obdržaní tejto reklamácie vykonal obhliadku reklamovanej vady, vadu predbežne uznal, pričom nebolo možné určiť presnú príčinu vlhnutia, resp. zatekania. Dňa 25.09.2013 žalovaný s dodávateľom zdravotechniky príčinu vlhnutia zatekania nevedeli presne identifikovať. Za pravdepodobnú príčinu určili - netesnosť prestupu uzemňovacích káblov cez podlahu. Spornou ostala otázka, či žalovaný svojím postupom porušil zmluvu o dielo tak, že by uplatnenie zmluvnej pokuty bolo dôvodné. Na základe zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku titulom zmluvnej pokuty. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodil od bodu 8.6. zmluvy o dielo, ktorý znie: zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním
prípadných vád predmetu plnenia najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa obdržania telefonickej a následne písomnej reklamácie a zároveň sa zaväzuje, že pokiaľ odstránenie v danom termíne nie je technicky možné vykonať, bude objednávateľa informovať dokedy a akým spôsobom odstránenie vád vykoná. Takto dohodnutý termín je pre zhotoviteľa záväzný a jeho neplnenie podlieha zmluvnej pokute dohodnutej v čl. IX. Podľa bodu 9.4. zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s plnením jeho záväzkov dohodnutých v bode 8.6. zmluvy, má objednávateľ povinnosť fakturovať zmluvnú pokutu vo výške 900 eur za každý týždeň omeškania a zhotoviteľ je povinný ju zaplatiť. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom. V konaní nebolo sporné, že dňa 10.09.2013 v záručnej dobe reklamoval vady diela - zavlhnutú stenu. Taktiež však nebolo sporné, že už na druhý deň sa dostavil na miesto zamestnanec žalovaného pán C., ktorý skutočne videl zavlhnutie na stene, reklamáciu na základe videného stavu predbežne uznal, čo písomne žalobcovi oznámil listom zo dňa 17.09.2013. Následne medzi stranami sporu prebiehala čulá komunikácia ohľadom odstraňovania vád: List žalovaného zo dňa 27.09.2013 (za predpokladanú príčinu zatekania označil netesnosť prestupu uzemňovacích káblov cez podlahu), Pokus o zmier od žalobcu z 28.11.2014, List z 12.05.2016, Odpoveď žalovaného na list z 12.05.2016 zo dňa 25.05.2016, List žalobcu z 10.06.2016, List žalovaného z 10.06.2016. Celá uvedená komunikácia medzi stranami riešila skutočnosti, či má dielo vady, za ktoré by zodpovedal žalovaný. Svedok Č. potvrdil, že sám bol na mieste za účelom odstraňovania vád asi 10x. Žalovaný svoju zodpovednosť za reklamované vady odmietol s tvrdením, že príčinou vád je nesprávne zaobchádzanie - chybná prevádzka a nevhodne zvolený spôsob čistenia a tiež chyba v projektovej dokumentácii. Žalovaný teda od začiatku aktívne pristupoval k riešeniu vád diela. Dospel však k záveru, že za reklamované vady nezodpovedá. Súd uviedol, že je nepochybné, že podstatou sporu je žalobcom tvrdená existencia zodpovednosti žalovaného za vady diela. Na základe tejto zodpovednosti žalovaného sa žalobca rozhodol uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu. Bez preukázania zodpovednosti žalovaného za vady diela však nemožno úspešne uplatniť zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti. Súd poukázal na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa §§ 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalobcov nárok považoval súd jednoznačne za nárok z vád diela. Nemožno ho teda uplatniť z iného právneho dôvodu, zmluvnej pokuty. Súd pri predbežnom právnom posúdení, postupe podľa § 181 ods. 2 CSP (pojednávanie 23.06.2022) prezentoval právny názor, že v obdobnom spore je nutné najskôr ustáliť zodpovednosť za vady a až po zistení zodpovednosti za vady a porušenia zmluvy možno uplatniť zmluvnú pokutu. Na pojednávaní konanom 23.06.2022 právny zástupca žalobcu sám uviedol, že nezvolili žalobu na odstránenie vád z dôvodu, že forma tejto žaloby ako je vymáhanie zmluvnej pokuty zabezpečí finančné prostriedky na odstránenie týchto vád. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca nechce odstraňovať vady diela, domáha sa vyslovene zmluvnej pokuty. Je podľa jeho názoru ľahšie dostať zmluvnú pokutu, dostať peniaze zo zmluvnej pokuty, ako žalovať zodpovednosť za vady. Tu nie je predmetom sporu zodpovednosť za vady, ale tu je predmetom zmluvná pokuta za nenastúpenie na odstránenie vád. Konanie o zodpovednosti za vady je veľmi zdĺhavé dokazovanie, postavené na znaleckých posudkoch a pre nich bolo jednoduchšie žalovať zmluvnú pokutu ako žalovali s tým, že tieto peniaze budú použité na odstránenie vád diela, ktoré žalovaný nechcel odstrániť. (Zvukový záznam z pojednávania z 23.06.2022 od cca 10:35 min.) Napriek skutočnosti, že žalobca uplatnil svoj nárok titulom zmluvnej pokuty a nie nárokov z vád diela, predložil a navrhol vykonať dôkaz - Znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný Ing. Jurajom Kozakovičom. Závery znaleckého posudku, ak by aj bol uplatnený nárok titulom vád diela, neviedli podľa názoru súdu k jednoznačnému záveru, že dôvodom vlhnutia stien sú vady diela, za ktoré by bol zodpovedný žalovaný. Sám znalec uviedol, že projekt v časti STATIKA nie je garantovaný odborne spôsobilou osobou, čo samo osebe mohlo, ale nie je to preukázané, spôsobiť také zmeny na stavbe, ktorým výsledkom mohlo byť vlhnutie stien. Za zdroj vlhnutia a plesnenia znalec označil systematické prenikanie vody do štruktúry podlahy následkom chaotického stavebno-konštrukčného návrhu a následného nezhotovenia hydroizolačnej stierky pod keramickými obkladmi podláh a stien. S týmto záverom možno súhlasiť, avšak nie je preukázané, či žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť, napr. že neurobil niečo, čo podľa projektu a zmluvy urobiť mal v príslušnej kvalite. Taktiež zo záveru, že podlahové vpusty neodolávajú požadovanej teplote odpadových vôd 90 - 95 stupňov Celzia nevyplýva skutočnosť, že toto je jedným z dôvodov zatekania vinou žalovaného. Ak boli naprojektované, ako tvrdí znalec, nerezové vpusty a použité boli plastové vpusty, to by bola vada diela, ktorej odstránenia sa mohol žalobca domáhať. Za úplne nepreukázaný až zavádzajúci a znalcom aj nepreukázateľný považoval súd jeho záver, že je možné vylúčiť ako zdroj vlhnutia prevádzku kuchyne, keďže nedokáže používať tlakovú
vodu, lebo nie je namontovaný ani samotný výtok pre napojenie takýchto zariadení. Súd považoval za notorietu, že v obdobnej kuchyni sa vysokotlakový čistič použiť dá, nakoľko je zrejmé, že v danom priestore sa nachádza niekoľko či už vodovodných batérií alebo iných výpustných ventilov na vodu, na ktoré sa dá pripojiť tlakový čistič či už pomocou redukcie, alebo priamo. Svedok pritom potvrdil, že videl v danom priestore používať takýto čistič. Znalcom tvrdená skutočnosť, že keramické obklady z hľadiska svojho vyhotovenia nezodpovedajú požiadavkám STN 733450 neznamená, že to je príčinou vlhnutia zavinením žalovaného. Súd sa v širokom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného a jeho závermi ohľadom predloženého znaleckého posudku. Závery znaleckého posudku pre posúdenie otázky uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za irelevantné. Súd vyslovil aj záver, že ak by žalobca uplatnil nároky z vád diela spôsobom a dôkaznými prostriedkami ako v tomto konaní, nepreukázal by, že zatekanie a plesnenie stien vzniklo ako dôsledok vady diela, za ktoré by zodpovedal žalovaný. Okrem iného žalovaný poukazoval v priebehu vykonávania diela na nedostatočnú hydroizoláciu, žalobca, resp. investor však na toto upozornenie nereflektoval. Z uvedených dôvodov súd žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú mali zmluvné strany dohodnutú pre prípad omeškania zhotoviteľa so začatím odstraňovania prípadných vád predmetu plnenia najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa obdržania telefonickej a následne písomnej reklamácie ako nedôvodnú zamietol, keďže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy v časti dohodnutej zmluvnej pokuty a žalobca podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nemôže domáhať uspokojenia nárokov z vád diela z iného právneho dôvodu. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca poukázal na to, že svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil najmä poukazom na bod 8.6, 8.8, 8.9, 9.4 Zmluvy o dielo. - bod 8.6 Zmluvy o dielo: Zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu plnenia najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa obdržania telefonickej a následne písomnej reklamácie a zároveň sa zaväzuje, že pokiaľ odstránenie v danom termíne nie je technicky možné vykonať, bude objednávateľa informovať dokedy a akým spôsobom odstránenie vád vykoná. Takto dohodnutý termín je pre zhotoviteľa záväzný a jeho neplnenie podlieha zmluvnej pokute dohodnutej v čl. IX tejto zmluvy. - bod 8.8 Objednávateľ má právo zabezpečiť odstránenie vád a nedorobkov inou organizáciu na náklady zhotoviteľa, ak zhotoviteľ v dohodnutom termíne vady neodstráni. Toto riešenie nezakladá stratu záruky. - bod 8.9 Ak sa preukáže, že v sporných prípadoch objednávateľ reklamoval neoprávnene, t.j. že ním reklamovaná vada nevznikla vinou zhotoviteľa a že sa na ňu nevzťahuje záručná doba, resp. že vadu spôsobil nevhodným užívaním diela objednávateľ a pod., je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s odstránením vady. - bod 9.4. V prípade omeškania zhotoviteľa s plnením jeho záväzkov dohodnutých v bode 8.6 tejto zmluvy, má objednávateľ povinnosť fakturovať zmluvnú pokutu vo výške 900 eur za každý týždeň omeškania a zhotoviteľ je ju povinný zaplatiť. Bližšie je právny nárok špecifikovaný v žalobe. Namietal, že súd v napadnutom rozsudku neuvádza ustanovenie bodu 9.4 Zmluvy, t.j. že žalovaný mal povinnosť začať s odstraňovaním vád diela aj v sporných prípadoch, ak objednávateľ reklamoval neoprávnene, t.j. že ním reklamovaná vada nevznikla vinou zhotoviteľa. Tu zdôraznil, že žalovaný vady diela písomne uznal, ale s ich odstraňovaním nezačal a dodnes ich neodstránil. Dal do pozornosti, že podľa Záznamu z kontrolného dňa stavby 03.03.2010 sa mal žalobca k prípočtom a odpočtom, teda k navrhovaným naviac prácam za strany žalovaného, vyjadriť v lehote do 05.03.2010. Urobil tak až prehodnotením prípočtov a odpočtov rozpočtu zo dňa 19.03.2010, kde určil, že na izoláciu proti vode AQUAFIN je ochotný vynaložiť presne 0 eur, teda izoláciu proti vode vo väčšom rozsahu neschváli, a žalovaný ju preto vo väčšom rozsahu, ako bol schválený pri podpise Zmluvy o dielo ani nemohol realizovať. Súd však opomenul uviesť, že izolácia proti vode AQUFIN nebola zo strany žalovaného podľa znaleckého posudku súdneho znalca vôbec zrealizovaná. Túto skutočnosť súdny znalec potvrdil aj na pojednávaní. Žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. K odôvodneniu rozsudku, podľa ktorého „Žalobca sa mylne domnieva, že žalovaný bol povinný odstraňovať vady, za ktoré zodpovednosť nenesie, čo je prirodzene právny a logický nezmysel a žiaden podnikateľ sa k niečom takému, navyše pod hrozbou zmluvnej pokuty, nikdy nezaviazal“, žalobca poukázal na bod 8.9. predmetnej zmluvy. Uviedol, že takéto ustanovenie zmluvy je v investičnej
výstavbe bežné a má zabezpečiť investorovi odstránenie vád pod hrozbou zmluvnej pokuty, o ktorých zhotoviteľ prehlási, že za vady nezodpovedá (čo pri reklamácii žalovaný ani nespravil, lebo vady uznal) a o nákladoch na odstránenie vád sa rozhodne až po ich odstránení. Žalobca ďalej poukázal na to, že v napadnutom rozsudku sa uvádza ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, neuvádza sa však ust. § 300 Obchodného zákonníka, ktoré tieto ustanovenia dopĺňa. Argumentoval, že ust. § 440 Obchodného zákonníka sa vzťahuje len na zodpovednosť za vady a spôsob jeho uplatnenia tak, ako je uvedené v § 436 a § 437. Neznamená to však, že by žalobca nemohol žalovať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, z ktorej by následne uhrádzal náklady na odstránenie vád, ktoré mal odstrániť žalovaný. Zdôraznil, že podstatou sporu nie je existencia zodpovednosti žalovaného za vady diela a jej preukázanie, a na základe tejto zodpovednosti žalovaného sa žalobca rozhodol uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu. Žalobca sa rozhodol uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu za to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa ustanovenia bod 8.6. Poukázal tiež na bod 8.9 a 9.4 zmluvy. To sú dôvody uplatnenia zmluvnej pokuty, čo žalobca uviedol už v samotnej žalobe a ďalších podaniach na súd. Považoval za prekvapujúce, že hoci súd vedel o dôvodoch žaloby, ktoré žalobca neustále zdôrazňoval, v rozsudku uvádza dôvod žaloby úplne iný, ktorý žalobca nikdy na súde neprezentoval. Mal za to, že súd nemôže svojvoľne meniť podstatu a dôvody sporu a je viazaný rozsahom podanej žaloby a jej dôvodmi. V tejto súvislosti sa javí aj odôvodnenie uvedené v bode 17. rozsudku, ohľadne prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.06.2022, v rozpore s predmetom sporu a je nepravdivé. Bola to reakcia na otázku súdu, prečo žalobca zvolil žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty a nie na odstránenie vád. Na pojednávaní dňa 23.06.2022 právny zástupca žalobcu na túto otázku uviedol, že je jednoduchšie a rýchlejšie dokazovanie právneho nároku na zmluvnú pokutu ako na preukazovanie zodpovednosti za vady. Zo zaplatenej zmluvnej pokuty sa mali odstrániť vady diela, ktoré ako sa v konaní preukázalo, spôsobil a za ne zodpovedá žalovaný. To však žalobca nevedel, že na takéto, podľa neho jednoduché rozhodnutie vo veci zmluvnej pokuty, bude súd potrebovať skoro šesť rokov. Žalobca je príspevkovou organizáciu, ktorej zriaďovateľom je Hl. mesto SR Bratislava. Riadi sa rozpočtom, ktorý schvaľuje zriaďovateľ. V tom čase zriaďovateľ nemal finančné prostriedky na odstránenie vád, ktoré by si žalobca dal odstrániť inou odbornou obchodnou spoločnosťou a tieto náklady by si uplatnil u žalovaného. V súčasnosti žalobca dostal od zriaďovateľa tieto finančné prostriedky a bude celé dielo renovovať. Predpokladané náklady sú cca 210.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu dokazovania, podľa jeho názoru nad rámec predmetu sporu, bola preukázaná tiež zodpovednosť žalovaného zo zodpovednosti za vady diela tak, ako uviedol vo svojom podaní zo dňa 07.03.2022. Tým, že žalovaný doteraz nezistil príčinu vlhnutia, nemôže sa ani vyviniť zo zodpovednosti za vady diela, lebo bolo jeho povinnosťou zistiť príčinu vlhnutia a túto príčinu, ako vadu diela, odstrániť. Naopak súdny znalec Ing. Kozakovič určil ako príčinu vlhnutia nevykonanie hydroizolácie pod dlažbou v kuchyni. Žalovaný reklamáciu vád diela žalobcom uznal, vady diela však neodstránil a ani s odstraňovaním vád diela nezačal. Tento spor však nie je o zodpovednosti za vady diela, ale o zmluvnej pokute za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, uvedenej v bode 8.6. Zmluvy o dielo, v ktorom je jednoznačne uvedené, že žalovaný je povinný začať s odstraňovaním vád diela a to do 3 kalendárnych dní od obdržania reklamácie, a to bez toho, aby žalobca musel preukázať, že za vady diela zodpovedá žalovaný. Až po odstránení vád diela sa rozhodne, kto bude znášať v sporných prípadoch náklady na odstránenie vád diela, ako je to uvedené v bode 8.9. Zmluvy o dielo. Do tejto doby znáša všetky náklady žalovaný, ako zhotoviteľ diela. S poukazom na uvedené žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú zmluvnú pokutu vo výške 127.800 eur s príslušenstvom a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov provostupňového i odvolacieho konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.07.2022. Nestotožnil sa s podaným odvolaním žalobcu a namietal dôvody uvedené v odvolaní. Žalobca vo svojom odvolaní ako dôvody uvádza opakovane tvrdenia, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom ako aj s jeho odôvodnením. Mal za to, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy v časti dohodnutej zmluvnej pokuty, a žalobca podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nemôže domáhať uspokojenia nárokov z vád diela z iného právneho dôvodu. Žalovaný sa stotožnil s dôkaznou situáciou vykonanou v predmetnej veci a zotrval na tvrdení, že svoju zodpovednosť za reklamované vady odmieta a že príčinou vád je nesprávne zaobchádzanie - chybná prevádzka a nevhodne zvolený spôsob čistenia a tiež chyba v projektovej dokumentácii. Žalovaný uviedol, že od začiatku aktívne pristupoval
k riešeniu vád diela, dospel však k záveru, že za reklamované vady nezodpovedá. Vychádzajúc zo Znaleckého posudku: „zdrojom vlhnutia a plesnenia stenových konštrukcií je systematické prenikanie vody do štruktúry podlahy následkom chaotického stavebno-konštrukčného návrhu a následného nezhotovenia hydroizolačnej stierky pod keramickými obkladmi podláh a stien kuchynskej prevádzky.“ Dôvody nezhotovenia hydroizolačnej stierky spočívajú jednak v skutočnosti, že projektová dokumentácia skutočne bola zhotovená nesprávne. Žalovaný na nedostatky Projektovej dokumentácie v časti rozsahu navrhovaných hydroizolácií upozorňoval, žalobca doplnenie hydroizolácie zamietol. Z rovnakého dôvodu potom nemohli byť zhotovené ani napojenia hydroizolačnej stierky na vpusty. Súd správne vyhodnotil, že v predmetnej veci nie je preukázané, či žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť, napr. že neurobil niečo, čo podľa projektu a zmluvy urobiť mal v príslušnej kvalite. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.09.2022, v ktorom sa pridržal podaného odvolania čo do dôvodov i do právneho posúdenia. Konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne právne relevantné dôvody, či už skutkové alebo právne, na základe ktorých by mal odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdiť. Ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa žalobca nemôže domáhať uspokojenia nárokov z vád diela z iného právneho dôvodu (podľa napadnutého rozsudku i tvrdenia žalovaného vo vyjadrení) neznamená, že žalobca sa nemôže domáhať zmluvnej pokuty, teda že nemôže si uplatniť voči žalovanému iné právne nároky ako nárok na odstránenie vád diela. Toto ustanovenie zákona je nutné vykladať doslovne tak, ako je uvedené v zákone. Poukázal na § 436, § 437 a § 438 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že v § 437 ods. 4 je uvedené „Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 ma kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.“ A v tomto prípade bola zmluvná pokuta dojednaná. Preto tvrdenia a posúdenie súdu i žalovaného ohľadom zmluvnej pokuty sú v rozpore s týmto ustanovením zákona. Napadnutý rozsudok považoval za zmätočný. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.11.2022. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu a pridržal sa svojich doterajších vyjadrení a vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení cituje § 436 ods. 4 (nesprávne ho označil ako § 437 ods. 4) si napriek tomu nesprávne vysvetľuje podstatu ustanovenia, keďže mal za to, že napriek dojednaniu zmluvnej pokuty stále platí ustanovenie § 440 ods. Obchodného zákonníka. Bez preukázania zodpovednosti žalovaného za vady diela tak nemožno úspešne uplatniť zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti. 6. Dňa 12.01.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Doplnenie odvolania o nový dôkaz“. Žalobca v tomto podaní uviedol, že po ukončení dokazovania a vydaní rozsudku začal žalobca v roku 2022 s rekonštrukciou diela. Pri rekonštruovaní diela súdny znalec Ing. Kozakovič zistil, že jeho závery uvedené v Znaleckom posudku zo dňa 05.05.2015 pod č. 13/2015, že zodpovednosť žalovaného za reklamované vady sa potvrdila. Tieto skutočnosti uviedol v Potvrdení znaleckého úkonu č. 14/2022 zo dňa 07.12.2022. Tento dôkaz preto žalobca nemohol použiť v prvostupňovom súdnom konaní. Prílohou podania je Potvrdenie úkon č. 14/2022. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 10Cb/243/2016-553 zo dňa 14. apríla 2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 9. Podľa § 440 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), (1) Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. (2) Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/243/2016-553 zo dňa 14. apríla 2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 127.800 eur s príslušenstvom titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú mali zmluvné strany dohodnutú pre prípad omeškania zhotoviteľa so začatím odstraňovania prípadných vád predmetu plnenia najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa obdržania telefonickej a následne písomnej reklamácie. Súd napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy v časti dohodnutej zmluvnej pokuty a žalobca podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nemôže domáhať uspokojenia nárokov z vád diela z iného právneho dôvodu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 15. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na nedostatky diela, tvrdí, že žalovaný vady diela písomne uznal, ale s ich odstraňovaním nezačal, zdôrazňujúc skutočnosť, že tento spor nie je o zodpovednosti žalovaného za vady diela, ale o zmluvnej pokute za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného uvedenej v bode 8.6 Zmluvy o dielo. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci žalobca si sumu 127.800 eur s príslušenstvom uplatnil podanou žalobou titulom nároku na zmluvnú pokutu v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia, nemožno opomínať zákonnú úpravu v ust. § 440 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel ustanovení zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa kupujúci mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád tovaru, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu. S poukazom na uvedené súd postupoval správne, keď na prejednávanú vec aplikoval ust. § 440 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom. Uplatnený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu totiž vychádza z tvrdenej existencie zodpovednosti žalovaného za vady diela. Na základe tejto zodpovednosti žalovaného sa žalobca rozhodol uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu. Súd v bode 17. napadnutého rozhodnutia dôvodne poukázal na to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.06.2022 sám uviedol, že nezvolili žalobu na odstránenie vád z dôvodu, že forma tejto žaloby, ako je vymáhanie zmluvnej pokuty, zabezpečí finančné prostriedky na odstránenie týchto vád. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca nechce odstraňovať vady diela, domáha sa vyslovene zmluvnej pokuty. Je podľa jeho názoru ľahšie dostať zmluvnú pokutu, dostať peniaze zo zmluvnej pokuty, ako žalovať zodpovednosť za vady. Tvrdil, že tu nie je predmetom sporu zodpovednosť za vady, ale tu je predmetom zmluvná pokuta za nenastúpenie na odstránenie vád. Poukazoval na to, že konanie o zodpovednosti za vady je veľmi zdĺhavé dokazovanie, postavené na znaleckých posudkoch a pre nich bolo jednoduchšie žalovať zmluvnú pokutu, ako žalovali s tým, že
tieto peniaze budú použité na odstránenie vád diela, ktoré žalovaný nechcel odstrániť. Odvolací súd zdôrazňuje, že práva zo zodpovednosti za vady sú v prípade, že tovar mal vady, základným právom, ktoré vzniká kupujúcemu. Žalobca sa však v predjenávanej veci podanou žalobou snažil dosiahnuť uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť iba uplatnením nároku z vád diela, uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Súd potom dôvodne konštatoval, že keďže nárok žalobcu je nutné považovať za nárok z vád diela, žalobca nemôže dosiahnuť jeho uspokojenie z iného právneho dôvodu, v tomto prípade titulom nároku na zmluvnú pokutu. 16. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že ak by žalobca uplatnil nároky z vád diela spôsobom a dôkaznými prostriedkami ako v tomto konaní, nebolo by preukázané, že zatekanie a plesnenie stien vzniklo ako dôsledok vady diela, za ktoré by zodpovedal žalovaný. Bez preukázania zodpovednosti žalovaného za vady diela pritom nemožno úspešne uplatniť zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že s argumentáciou žalobcu ohľadne zodpovednosti žalovaného za vady diela, na ktorej žalobca zotrval aj v podanom odvolaní a s predloženým znaleckým posudkom, sa súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré zároveň odkazuje. Ako uviedol súd, závery predloženého Znaleckého posudku č. 13/2015 vypracovaného Ing. Jurajom Kozakovičom, ak by aj bol uplatnený nárok titulom vád diela, neviedli k jednoznačnému záveru, že dôvodom vlhnutia stien sú vady diela, za ktoré by bol zodpovedný žalovaný. 17. Odvolací súd dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 18. Čo sa týka nového dôkazu predloženého žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 12.01.2023, ktorým je Potvrdenie znaleckého úkonu č. 14/2022 zo dňa 07.12.2022, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento dôkaz mohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by tento dôkaz uplatnil včas. I keď samotné potvrdenie je datované 07.12.2022, odvolací súd má za to, že žalobca mohol takéto potvrdenie vyžiadať už skôr, a to v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle ustanovenia § 366 CSP, preto naň odvolací súd neprihliadal. 19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd postupoval správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/243/2016-553 zo dňa 14. apríla 2022 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 23. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).