Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/12/2024 1416211587 24. 10. 2024 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2024:1416211587.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, Bratislava, IČO: 30 797 721, zastúpený JUDr. Angelika Bůžek, advokátka, Björnsonova 14, Bratislava, IČO : 30 853 991 proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený Mgr. Matej Vida, advokát, so sídlom Papraďová 3, Bratislava, IČO: 40 959 571, o zaplatenie 4.797,45 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B4-16C/100/2016-411 zo dňa 11. októbra 2023, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Súd prvej inštancie mal zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca vykonáva na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2005 v znení dodatku č. X zo dňa 18.02.2009 správu bytového domu na ulici T. X U. F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom piatich nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, číslo vchodu X na ulici T. U. F., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území V. U., obec Bratislava mestská časť V. U., okres Bratislava K., všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (č. l. 27). Konkrétne ide o nebytový priestor č. XX-X, č. XX-X, č. XX-X, č. XX-X a č. XX-X. Žalobca ako odberateľ uzatvoril dňa 31.07.2008 s Bratislavskou teplárenskou, a.s. ako dodávateľom zmluvu o dodávke a odbere tepla č. XXXXXX pre odberné miesto č. XXXXXXX.XXX názov odberného miesta I. L. T. X. Žalobca dňa 07.07.2014 vystavil faktúru č. M. X/ XXXX na zaplatenie sumy 4.797,45 €, v ktorej ako odberateľ označený žalovaný, so splatnosťou dňa 22.07.2004. Z prílohy k faktúre č. M. X/XXXX predloženej žalobcom vyplýva, že za spotrebu teplej vody a tepla s ohľadom na užívanie nebytových priestorov na ulici T. X U. F. vo vlastníctve žalovaného žalobca vyčíslil sumu 4.797,45 €, ktorú je potrebné refakturovať žalovanému, v spodnej časti predloženého dokumentu je uvedené, že bol vypracovaný dňa 04.07.2014 a v pravom dolnom rohu dokumentu je odtlačok pečiatky žalobcu. 1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď nepovažoval za dôvodnú námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu ako to uviedlo v odseku 4. naviac žalovaný z tejto námietky ustúpil. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke a odbere tepla a odbere tepla so spoločnosťou Bratislavská teplárenská, a.s., predloženou na pojednávaní dňa 11.10.2023, súd ju vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Poukázal pritom na obsah rozhodnutí tunajšieho súdu v obdobných veciach medzi totožnými sporovými stranami, a to sp. zn. 7C/15/2017 a 25C/20/2017, ktoré sú právoplatne skončené, keď sporové strany netrvali na ich oboznámení z dôvodu, že im boli doručené a sú im známe. V obidvoch týchto konaniach bolo ustálené, že uvedená námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná, pretože do nebytových priestorov v jeho vlastníctve bola čerpaná teplá voda aj z rozvodov bytového domu T. X, a teda žalovaný odoberal teplo a teplú vodu aj na základe zmluvu uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Bratislavská teplárenská, a.s. 1.3. Súd prvej inštancie ale dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná. Sporové strany to netvrdili a ani nebolo v konaní preukázané, že by žalobca vystavil faktúru č. M. na zaplatenie sumy 4.797,45 € na základe zmluvy. Právny vzťah, na základe ktorého žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 4.797,45 € s príslušenstvom, súd prvej inštancie preto posúdil ako bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného, získané na úkor žalobcu. Žalovaný totiž odoberal teplo a teplú vodu zo spoločných rozvodov bytového domu T. X (popri odbere tepla a teplú vodu zo spoločných rozvodov), za ktoré nezaplatil dohodnutú cenu. Žalobca túto cenu zaplatil namiesto žalovaného, a teda v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka plnil za žalovaného, čo mal tento plniť sám. Z dokumentov, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou vyplýva, že žalobca sa najneskôr dňa 04.07.2014 dozvedel o vzniku dlhu žalovaného voči nemu vo výške 4.797,45 €, ktorého zaplatenie sa v tomto konaní domáha. Žalobca totiž dňa 04.07.2014 vyčíslil túto sumu v prílohe k faktúre č. M., a taktiež aj v samotnej faktúre vystavenej v ten istý deň. Je teda nepochybné, že žalobca sa dňa 04.07.2014 dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 4.797,45 €, a tiež aj o osobe, ktorá na jeho úkor obohatila. Žalobcovia dňa 04.07.2014 začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 04.07.2016. Žalobu podal až dňa 29.12.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa zaplatenia sumy 4.797,45 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 23.07.2014 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 odoberal teplú vodu (vodu TUV a teplo TUV) z rozvodov bytového domu T. X, v správe žalobcu, ktorý bol zriadený na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2005 v znení dodatkov. Žalovaný ako vlastník 2 nebytových priestorov v bytovom dome T. X, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva, spolu s vlastníkmi 91 bytov v obytnom dome T. X, túto teplú vodu odoberal, za tento odber teplej vody nezaplatil a preto bol nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou, ako od spoluvlastníka, nie vlastníka inej nehnuteľnosti. Toto je podľa žalobcu základná a podstatná skutočnosť, ktorú súd vo svojom rozhodnutí zle vyhodnotil. V tomto prípade sa jedná o odber teplej vody za 2 nebytové priestory, mäsiarstvo a lahôdky, ktoré sú predmetom žaloby, ktoré sú spoločnými rozvodmi teplej a studenej vody napojené na bytovú časť T. X, teda objekt XXX. Ďalšie 3 nebytové priestory na T. X, sú svojimi rozvodmi teplej a studenej vody napojené na spoločné rozvody bytovej časti a tiež ďalších 91 bytov a 9 nebytových priestorov napojené na bytový dom T. X, objekt XXX. Žalobca mal za to, že rozsudok by bol správny, ak by sa jednalo o 9 nebytových priestorov, ktoré spotrebovali teplú vodu zo spoločných rozvodov teplej a studenej vody, spolu s 91 bytmi napojenými na obytný dom T. X. V tomto prípade sa však jedná o 2 nebytové priestory, mäsiarstvo a lahôdky napojené na spoločné rozvody obytného domu T. X. Argumentácia žalovaného, že nie je zmluvnou stranou zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 31.08.2008 a nie je preto ani nositeľom povinností založených touto zmluvou neobstojí. Ani vlastníci bytov v počte 91, ako vlastník 2 nebytových priestorov (žalovaný) mäsiarstva a lahôdok, nemajú uzatvorené zmluvy na odber teplej vody, podobne ako ani studenej vody a odoberajú všetci ako spoluvlastníci spoločných častí a zariadení v príslušnom
spoluvlastníckom podiele, teplú vodu zo spoločných rozvodov teplej a studenej vody obytného domu T. X U. F.. Žalovaný, tak ako odoberal teplú vodu a za túto nezaplatil, tak odoberal a odoberá aj studenú vodu, za ktorú samozrejme tiež neplatí, avšak v konaniach o zaplatenie dlžných súm za dodávku a odber studenej vody, je žalobca úspešný. Odber studenej vody sa realizuje tiež z hlavného fakturačného meradla bytovej časti spoločných rozvodov studenej vody, žalovaný ju odoberá pre nebytové priestory lahôdky a mäsiarstvo ako spoluvlastník 2 nebytových priestorov, s 91 bytmi z obytného domu T. X. Pod hrozbou odpojenia nebytových priestorov od studenej vody, tieto náklady za studenú vodu za nebytové priestory žalovaný žalobcovi zaplatí, resp. ich žalobca vymáha v súdnych konaniach (napr. právoplatný rozsudok v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/30/2018, platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 16Up/3/2022, platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 1Up/15/2021. Nebytových priestorov v obytnom dome T.I. X E. T. X je spolu 11. Nebytové priestory na T. X E. T. X U. F. sú všetky vo vlastníctve žalovaného. Teplou vodou je objekt 2 nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, spolu s 91 bytmi na T. X, zásobený zo spoločného rozvodu teplej vody v spoluvlastníctve pre objekt XXX T. X. Na rozvod studenej vody je objekt napojený vodovodnou prípojkou, na verejný vodovod v kolektore objekte XXX, citované z technickej správy pre objekt XXX H. H., autor Stavoprojekt Bratislava. Žalovaný ako pôvodný vlastník a správca domu, následný vlastník nebytových priestorov a zároveň subjekt, ktorý v tomto bytovom dome vykonával správu cca 20 rokov, mal a má vedomosť o technických záležitostiach týkajúcich sa spoločných rozvodov v bytovom dome, žalovaný mal vedomosť, že teplú vodu za 2 nebytové priestory čerpá z rozvodov bytového domu T. X, v správe žalobcu a za túto neplatí. V roku 2008 sa zmenil dodávateľ tepla a teplej vody pre bytovú časť T. X E. X, rozhodnutím Mestskej časti V. U., do r. 2008 bol dodávateľom tepla a teplej vody MÚ - Mestská časť Karlova Ves, Nám. Sv. Františka 8, Bratislava, v zastúpení spol. K.O.R.S. a.s., Kresánkova 1, Bratislava a od cca 01.08.2008 novým dodávateľom tepla pre bytovú časť T. X E. X a nebytovú časť bola Bratislavská teplárenská, a.s., Bajkalská ul. 21/A, Bratislava, IČO: 35 823 542. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť bola so spol. K.O.R.S. a.s. a žalobcom uzatvorená 06.10.2006 a Bratislavskou teplárenskou a.s. v r. 2008. Po uzatvorení zmluvy s Bratislavskou teplárenskou a.s. bol pre spoluvlastníkov bytovú časť 91 bytov a 2 nebytové priestory - mäsiarstvo a lahôdky obytného domu T. X zrealizovaný osobitný fakturačný certifikovaný merač teplej vody. Pred tým bol spoločný merač teplej vody pre obytný dom T. X E. T. X U. F.. 2.1. Žalovaný uvádzal, že pre všetky nebytové priestory v počte 5 na T. X má teplú vodu osobitne meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou, a.s., avšak pre aké nebytové priestory z 11 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného na T. X E. T. X sa táto zmluva vzťahuje a platí, nebolo z doložených dokladov preukázané, menovite nebolo dokázané, odkiaľ bola čerpaná teplá voda za 2 nebytové priestory na T. X mäsiarstvo a lahôdky. Z technických dokladov a projektu domu je zrejmé, že táto zmluva mohla byť uzatvorená len pre 9 nebytových priestorov obytných domov T. X E. T. X E. XX F. T. X. To znamená, že aj keď sa vlastník nebytových priestorov T. X, t. j. žalovaný, aj konkrétne 2 nebytových priestorov, teda 2 prevádzok z 11, snaží dokázať, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové priestory nachádzajúce sa na ulici T. X-X, má žalobca za to, že podľa faktúr zaplatil odber teplej vody za nebytové priestory spol. Bratislavská teplárenská, a.s. Technicky ani žalovaný za mäsiarstvo a lahôdky, teda 2 nebytových priestorov na T. X, teplú vodu nemohol odoberať z iných rozvodov teplej vody, podobne ako aj studenej vody, ako zo spoluvlastníckych rozvodov bytovej časti T. X, ktoré sú aj v spoluvlastníctve žalovaného za 2 nebytové priestory, mäsiarstvo a lahôdky T. X. Žalovaný teplú vodu pre nebytové priestory T. X odoberal z fakturačného meradla bytovej časti T. X a jej spoločných rozvodov, ktorých je zároveň spoluvlastníkom, tak isto ako odoberá aj studenú vodu, za ktorú dobrovoľne, ako aj na základe rozhodnutia súdov platí. Dokladuje to aj list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. U., obytného domu T. X, F.. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádza, že so žalobcom nemá žiadnu zmluvu o refakturácii za dodané teplo, preto na strane žalobcu neexistuje právny titul na požadovanie peňažného plnenia v súvislosti s dodaným a odobratým teplom pre nebytové priestory žalovaného. Ďalej sa bránil tým, že v zmluve o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, pre ktoré vykonáva správu bytového domu na ulici T. X, nie sú dohodnuté žiadne povinnosti vlastníkov nebytových priestorov a žalovaný nebol ani zmluvnou stranou predmetnej zmluvy, hoci vlastní 5 nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome. Žalobca zastal názor za to, že táto jeho povinnosť vyplýva z § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 2.2. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve, t. j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre
žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie, podobne ako za studenú vodu a platby do fondu opráv. Uvedené peňažné plnenie, t. j. žalovaná suma vo výške 4.797,45 € s príslušenstvom nie je vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve, spravuje žalobca a ako spoluvlastníka spoločných rozvodov teplej vody a odberom teplej vody si žalovaný ako vlastník 2 nebytových priestorov toto právo odoberať teplú vodu aj uplatňoval. Na základe uvedeného spoločenstvo vlastníkov bytov na strane žalobcu, spotrebu teplej vody, vlastníkovi 2 nebytových priestorov ako spoluvlastníkovi spoločných rozvodov, podobne ako vlastníkovi každého z 91 bytov, vo vyúčtovaní nákladov za rok 2013 vyúčtoval vo faktúre v zmysle zákona o vlastníctve bytov. Žalobca a vlastníci bytov v bytovom dome nemohli zastaviť prívod teplej vody do 2 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného, nakoľko žalovaný je taktiež spoluvlastníkom spoločných rozvodov teplej vody na T. X a nie T. X, nakoľko z nich by im voda nenatiekla, lebo tam rozvody teplej vody do týchto dvoch priestorov nie sú, ani v iných nebytových priestoroch T. X, nakoľko rozvody teplej vody sa nachádzajú v bytovej časti, kde je k nim aj vstup a tieto rozvody teplej vody sú predlžené z bytovej časti rozvodmi - rúrkami do 2 nebytových priestorov T. X. Preto žalobca pri nezaplatení za odber teplej vody do 2 nebytových priestorov musel ich zaplatenie súdne a následne aj exekučne vymáhať. Každé technické odpojenie teplej ako aj studenej vody, z dôvodu napr. opravy, výmene fakturačných meradiel teplárňami, bol žalobca povinný nájom 2 nebytových priestorov vopred nahlasovať, aby nezodpovedal za škodu spôsobenú nedodaním teplej vody do týchto nebytových priestorov. Záverom opätovne uvádzame, že nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah, má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný. Žalovaný je členom spoločenstva a spolumajiteľ rozvodov teplej a studenej vody na T. X za 2 nebytové priestory. Žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytovom dome T. X, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen spoločenstva, túto teplú vodu odobral, za tento odber teplej vody spoluvlastníkom nezaplatil. Na odber teplej vody ako spoluvlastník a člen spoločenstva nepotreboval žiadnu ďalšiu zmluvu, v opačnom prípade im mohol žalobca dodávku teplej a studenej vody zastaviť, v tomto prípade by žalovaný argumentoval ako žalobca v tomto odvolaní. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu všetkých svojich doterajších vyjadrení, keď nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný a premlčaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne aj formálne správny a vydaný v súlade s právnym poriadkom. Nestotožnil sa výlučne s odôvodnením rozsudku v časti, ktorým súd prvej inštancie dospel k záveru, že konaním žalovaného malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Poukázal nato, že mal zriadený prívod teplej vody a kúrenia do nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného na základe samostatnej zmluvy s dodávateľom, a teda má za to, že nebol povinný uhrádzať náklady na tieto média žalobcovi, ako správcovi bytového domu. V prípade úhrady plnení za tieto médiá žalobcovi by, naopak, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor žalovaného. Žalobca v rámci svojho odvolania v podstate len opakuje tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a nešpecifikuje, v čom vníma zo strany súdu nesprávne právne posúdenie veci, ktoré žalobca v rámci odvolania namieta ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 C.s.p. Žalobca teda nedostatočným spôsobom zdôvodňuje uplatnený odvolací dôvod a odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie sa správne a úplne vysporiadal ním uplatnenou námietkou premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú hmotnoprávnu námietku uplatnil riadne a včas a premlčanie nároku žalobcu považuje za nesporné. Je nemennou skutočnosťou, že premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom proti žalovanému uplynula dňa 04.07.2016, keďže žalovaný sa mal dostať s úhradou nároku žalobcu do omeškania dňa 04.07.2014. Uplynutím subjektívnej premlčacej doby 2 rokov podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla žalovanému akákoľvek povinnosť na úhradu nároku žalobcu. Je nesporné, že žalobca sa o vzniku tvrdeného bezdôvodného obohatenia dozvedel najneskôr dňa 04.07.2014, keďže tento deň je prvým dňom omeškania žalovaného s úhradou žalobcom tvrdeného nároku v zmysle faktúry č. X/XXXX s lehotou splatnosti dňa 03.07.2014. 4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V preskúmavanej veci je z obsahu žaloby ako aj podaní a prednesov žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie zrejmé, že žalobca sa proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný bez vedomia žalobcu odoberal teplú vodu z rozvodov bytového domu na T. X U. F. do nebytových priestorov v jeho vlastníctve, ktoré prenajímal firme MIRAN - DUO, s.r.o. prevádzkujúcej mäsiarstvo a lahôdky. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7.1. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 7.2. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 7.3. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 7.4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 7.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 7.6. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že v preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil vzhľadom na obranu žalovaného v konaní, ktoré spočívala vznesenej námietke premlčania, prečo túto považoval za dôvodnú, keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Ak teda súd prvej inštancie prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania neskúmajúc vecnú stránku veci postupoval správne, uplatnil zásadu rýchlej a účinnej ochrany práva strán sporu v zmysle čl. 17 C.s.p. a žalobný nárok správne zamietol. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny na správnosť napadnutého rozhodnutie. 8. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vykonáva správu bytového domu nachádzajúceho sa v bytovom dome na T.K.Š. X. Žalobca uzatvoril zmluvu o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou a.s., to pre odberné miesto - bytový dom na T. X, teda aj pre nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného. Zo strany žalovaného nebolo relevantným spôsobom spochybnené, že v nebytových priestoroch v jeho vlastníctve prichádzalo k dodávkam tepla a teplej vody zo spoločných rozvodov, ktorá dodávka bola zabezpečená žalobcom. 8.1. Na strane žalovaného teda došlo na úkor žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Toto ustanovenie § 454 upravuje prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené, a naopak, neexistuje povinnosť na plnenie na strane toho, kto plnil. Odvolací súd má teda za to, že na strane žalovaného bola daná povinnosť plniť z toho, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní platiť preddavky na úhrady nákladov spojených s prevádzkou domu tak, ako boli stanovené zhromaždením vlastníkov. Žalovaný je viazaný zmluvou o vzniku spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko ako vlastník bytov uvedenú zmluvu odsúhlasil a podpísal. Ak aj nepodpísal zmluvu o spoločenstve ako vlastník nebytových priestorov, tak je stanovené, že bytový dom musí mať správu, a to buď prostredníctvom správcu bytového domu alebo spoločenstva vlastníkov a preto pokiaľ ide o spoločenstvo vlastníkov tak sa časť vlastníkov stáva súčasťou spoločenstva aj proti svoje vôli. Teda žalovaný mal povinnosť platiť za služby poskytované s dodávkou tepla a teplej vody, ktoré čerpal zo spoločných rozvodov žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalobcovi neplatil preddavky na predmetné dodávky, ale žalobca musel platiť dodávateľovi, tak prišlo zo strany žalobcu k plneniu za žalovaného, a teda žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a to tým, že z jeho strany prišlo k čerpaniu služby dodávky tepla a teplej vody do nebytových priestorov v jeho vlastníctve, keďže tieto priestory boli napojené na spoločné rozvody, ktorých spoluvlastníkom je aj žalovaný ale on sa na úhrade nákladov spojených s týmito službami nepodieľal. 8.2. Premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je upravená ako subjektívna lehota, ktorá je viazaná na vedomosť, o tom kedy prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na bezdôvodne obohatil a je dva roky. Táto lehota môže plynúť v rámci objektívnej lehoty, ktorá plynie od vzniku bezdôvodného obohatenie a je tri roky. Odvolací v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobca dozvedel v čase vydania faktúry M. X/XXXX, t. j. dňa 04.07.2014, ktorou v zmysle opravného vyúčtovania nákladov na spotrebu teplej vody za rok 2013 refakturoval žalovanému dodávku teplej vody za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 do nebytových priestorov. Odo dňa vystavenie faktúry začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie svojho nároku na súde. Žalobca tak mal možnosť podať žalobu do 04.07.2016, avšak žalobca uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 29.12.2016, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty a preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Treba zdôrazniť, že podľa zásady patrí právo bdelým, preto bolo v záujme samotného žalobcu čo najskôr sa domáhať na súde svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko však s podaním žaloby otáľal, a podal ju po uplynutí premlčacej doby, a preto musí znášať následky, ktoré sú spojené s oneskoreným podaním žaloby, a to zamietnutie žaloby. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery v odsekoch 8. až 8.1. sú námietky žalobcu v odvolaní ( pozri odsek 2.-2.1.) právne irelevantné. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka a ani nepoprel ich účel a význam, keď žalobu z dôvodu oprávnene vznesenej námietky premlčania zamietol. 9.1. Žalobca v odvolaní namietal, že vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve, keď medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie, t. j. žalovaná suma vo výške 4.797,45 € s príslušenstvom nie je vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve ( pozri odsek 2.2.). Na uvedenú námietku odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa § 149 C.s.p. aj skutkové tvrdenia, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p., v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalší procesný útok žalobcu, t.j. nové skutkové tvrdenie, že sa v konaní domáha zaplatenia sumy na základe Zmluvy o spoločenstve by prichádzalo do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto tento procesný útok by mohol žalobca uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tento ďalší procesný útok žalobcu, ktorý počas odvolacieho konania uviedol, t.j nové skutkové tvrdenie, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom záväzkov žalovaného vyplývajúcich z jeho vlastníctva nebytových priestorov v dome, ktoré na základe zmluvy o spoločenstve neprihliadol. 9.2. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd nezaoberal keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Naviac Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).