Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9CoCsp/18/2024 1424201660 31. 10. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:1424201660.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO : 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o. Bratislava, Prievozská 2, proti žalovanej : H. L. A., nar. XX. X. XXXX, s pobytom T. K..N.. N., A. A., o zaplatenie 642,29 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 6. 3. 2024 č.k. 9Csp/5/2024 - 109, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci spor prejednať a rozhodnúť. Zároveň žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 19 € žalobcovi, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 642,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.10.2023 do zaplatenia z titulu úveru poskytnutého žalovanej formou prečerpania k bežnému účtu. Súd prvej inštancie v rámci postupu po začatí konania zisťoval skutočný pobyt žalovanej, keďže žalovaná nemala žiadnu adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom z registra fyzických osôb zistil, že žalovaná má hlásený pobyt mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v Rakúskej republike s tým, že aj z dopytu na zdravotnú poisťovňu vyplývalo, že žalovaná ku dňu 30.09.2019 ukončila poistný vzťah s poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. z dôvodu výkonu práce mimo územia Slovenskej republike - v krajne EÚ. 2/ Súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ust. 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Obč. zák., ďalej o ust. § 290, § 161 ods. 1, ods. 2, § 3, § 9 CSP, ako aj o ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, jeho článok 66, článok 1 ods. 1, článok 5 ods. 1, článok 18 ods. 2, článok 19, článok 26 ods. 1, článok 28 ods. 1. 3/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že aj keď Civilný sporový poriadok procesné podmienky vyslovene a taxatívne nevypočítava, tieto možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie
tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). 4/ Osobitným prípadom sú spory, v ktorých vystupujú strany sporu z rôznych členských štátov EÚ. V týchto prípadoch sa právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu alebo veci posudzuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (aplikujúc sa na súdne konanie začaté po 10.01.2015 vzhľadom na čl. 66 tohto nariadenia), ktoré má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou a ktoré ustanovuje, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Nariadenie upravuje tiež osobitnú právomoc, právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a upravuje aj možnosť voľby právomoci súdov. 5/ V spotrebiteľských sporoch, v ktorom spotrebiteľovi svedčí postavenie žalovanej strany podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 platí, že dodávateľ (žalobca) môže žalovať spotrebiteľa (žalovaného) len na súde toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko, inak súd vyhlási, že nemá právomoc a konanie zastaví. Ak tak žalobca neurobí a zároveň neexistuje dohoda podľa čl. 19 nariadenia č. 1215/2012, ktorou by sa strany sporu od určenia právomoci v spotrebiteľských sporoch podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 odchýlili, súd podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Vyhlásenie súdu o nedostatku právomoci podľa čl. 28 nariadenia č. 1215/2012 súd urobí súčasne so zastavením konania podľa § 9 CSP. 6/ Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte a na jej základe poskytnutom úvere formou prečerpania k účtu, keďže veriteľ (F. R. K..E..) vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., bolo potrebné uzavretú zmluvu charakterizovať ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., a preto predmetný spor z nej vyplývajúci medzi žalobcom (ako postupníkom) a žalovanou predstavoval podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor, v ktorom postavenie spotrebiteľa svedčalo žalovanej strane sporu. 7/ Z vykonaného šetrenia pobytu žalovanej bolo zistené, že tá sa zdržiava v Rakúskej republike, a preto bolo potrebné pre určenie právomoci súdu aplikovať nariadenie č. 1215/2012, konkrétne články upravujúce právomoc v spotrebiteľských sporoch, keďže išlo o spotrebiteľský spor s cudzím prvkom. 8/ Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že bydlisko žalovanej, ktorej svedčí postavenie spotrebiteľa, sa nachádza v inom členskom štáte, a preto treba podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 konštatovať, že žalobca mohol žalovanú žalovať len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaná svoje bydlisko, resp. sa reálne zdržuje, a to na súde Rakúskej republiky. Okrem toho súd prvej inštancie nezistil existenciu dohody podľa čl. 19 nariadenia č. 1215/2012, na základe ktorej by sa mohol odchýliť od určenia právomoci súdu podľa § 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 a rovnako nebola založená právomoc súdov Slovenskej republiky podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, a to účasťou žalovanej, keďže tá sa konania doposiaľ nezúčastnila. 9/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 vyhlásil, že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť, a keďže táto skutočnosť predstavuje podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9 CSP taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil. 10/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 CSP, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa ako právny nástupca dodávateľa domáhal nároku zo spotrebiteľskej zmluvy od spotrebiteľa na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. V takom prípade vznikol žalovanej ako protistrane nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko sa žalovaná konania nezúčastnila a teda jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej podľa § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania nepriznal. 11/ Vzhľadom na skutočnosť, že súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, vznikol žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie nekráteného zaplateného súdneho poplatku
za žalobu, a to prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. v podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 19 €, súd žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu v sume 19 €, a to prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. 12/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že súčasným bydliskom žalovanej je bližšie nešpecifikovaná adresa v Rakúsku v meste T. K. N. N.. Žalobca poukazoval na to, že pri ustálení bydliska žalovaného v inom štáte, ako má trvalý pobyt, musí mať súd veľmi starostlivo preukázaný skutkový stav, t.j. preukázať reálnu existenciu záujmov žalovaného pre život v inej krajine (súd musí mať preukázané skutočnosti, pre ktoré by mohlo byť v dôvodnom záujme žalovaného presťahovať sa do inej krajiny - napr. preukázať, že žalovaný sa tam presťahoval za/s rodinou, alebo si tam vytvoril sociálne a rodinné väzby, prípadne tam má prácu, a to nielen sezónne, má úmysel žiť tam dlhodobo a pod.), pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že súd cudzieho štátu (Rakúska republika), v ktorom má žalovaný domnelé bydlisko (kde mohol napr. iba dočasne vycestovať, navštíviť rodinu, ísť na sezónnu prácu a pod.) sa taktiež vyhlási za neprávomocný vo veci konať a žalobca sa nedomôže spravodlivosti (v konečnom dôsledku ani možnosti uplatniť svoje ústavné práva na spravodlivý súdny proces). 13/ Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie šetrením uzavrel, že žalovaný sa aktuálne nezdržuje na adrese trvalého pobytu na Slovensku, ale na bližšie nešpecifikovanej adrese v Rakúskej republike. Šetrenie, ktoré súd vykonal, spočíva najmä v zistení skutočnosti, že žalovaný ukončil poistný vzťah so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou; podľa žalobcu ale táto okolnosť neznamená, že žalovaný má reálnu existenciu záujmov pre život v Rakúskej republike, a že by sa tam natrvalo presťahoval alebo aspoň mal úmysel tam dlhodobo žiť (t.j. mať tam bydlisko). Keďže konajúci súd v tejto súvislosti nepoukázal na žiadne iné konkrétne vykonané šetrenie pre zistenie skutočného bydliska žalovaného, žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd uzavrel, že žalovaný má bydlisko v Rakúskej republike. Žalobca preto považuje takéto tvrdenie zo strany súdu za nepreskúmateľné a skutočnosť ohľadom bydliska žalovaného v Rakúskej republike za nepreukázanú. 14/ Súd zároveň nevzal do úvahy, že žalovaný je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, kde aj dlhodobo žil a v neposlednom rade aj uzatvoril Zmluvu, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, a teda je vysoko pravdepodobné, že zo strany žalovaného ide iba o dočasnú relokáciu. Je potrebné bez pochybností zo strany súdu vyriešiť otázku skutočného bydliska žalovaného a relevantne preukázať úmysel žalovaného trvale sa zdržiavať v Rakúsku. Svoju argumentáciu podporil žalobca poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/28/2023 zo dňa 18. 9. 2023, tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/37/2023 zo dňa 25. 10. 2023, tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/9/2023 zo dňa 30. 11. 2023, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoCsp/16/2023, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/43/2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/40/2018. Žalobca je názoru, že žalovaný je osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky, a preto má súd právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16/ Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. 17/ Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 18/ Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
19/ Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 20/ Podľa čl. 19 nariadenia č. 1215/2012, od ustanovení tohto oddielu (t.j. právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) sa možno odchýliť len dohodou : 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. 21/ Podľa čl. 66 nariadenia č. 1215/2012, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. 22/ Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 23/ Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 24/ Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 25/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP; jeho rozhodnutie v danej veci zodpovedá požiadavkám kladným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 220 CSP, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol rozhodujúci skutkový stav, riadne zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. V danom prípade sa právomoc súdu - vzhľadom na vec s cudzím prvkom - spravuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, ktoré ustanovenia nariadenia č. 1215/2012, ako aj Občianskeho zákonníka v danej veci aplikoval. Právomoc má ten súd členského štátu Európskej únie, na území ktorého má bydlisko osoba, proti ktorej žaloba smeruje (čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 cit. nariadenia). Súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa, keď právo uplatňované žalobou zo strany žalobcu vyplýva zo zmluvy o bežnom účte, ktorá zmluva má spotrebiteľský charakter. V rozhodnutí tiež súd prvej inštancie vysvetlil, z akého dôvodu dospel k záveru, že žalovaná nemá trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky - vychádzal z údajov v Registri obyvateľov, z ktorého tiež zistil, že žalovaná má hlásený pobyt mimo územia Slovenskej republiky, a to v Rakúskej republike, v obci T. K. N. N.. Žalovaná ukončila aj poistný vzťah vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni z dôvodu výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedených zistených údajov súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu potom správne uzavrel, že v zmysle nariadenia č. 1215/2012 jeho čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1 nemá právomoc vo veci konať a vzhľadom na zistený nedostatok právomoci ako neodstrániteľnej prekážky konania predmetné konanie zastavil (§ 9, § 161 ods. 1, ods. 2 CSP). 26/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 27/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 28 / Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).