KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 7. 2024plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/46/2024 z 11. 7. 2024

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júla 2024, sp. zn. 6Co/46/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1424201702.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Co/46/2024 1424201702 11. 07. 2024 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2024:1424201702.2

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Parking House a. s., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 35 833 459, zastúpený: Mgr. Alexander Schvalb, advokát, so sídlom Tomášikova 50C, Bratislava, IČO: 52 864 847, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 90/3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., Bajkalská 2D, 831 04 Bratislava, IČO: 47 250 747, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 4C/29/2024 - 308, zo dňa 10. apríla 2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 4C/29/2024 - 308, zo dňa 10. apríla 2024 p o t v rdzuje. II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a rozsahu 100 %.

n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v

III. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť výkon prác - presádzania drevín a krovín a s presádzaním súvisiacich prác na pozemku parc. č. 8274/1, vedenom na liste vlastníctva č. 1656 pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, k. ú. Staré Mesto (Kollárovo námestie) s poukazom na skutočnosť, že dňa 27.10.2010 žalobca uzatvoril s Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava v pozícii prenajímateľa (ďalej ako „HMBA“) Zmluvu o dlhodobom nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 18-83-0863-10-00/0099 (ďalej ako „Zmluva“), predmetom ktorej je najmä realizácia projektu Parkovacia garáž a revitalizácia parku na Kollárovom námestí, označovaný aj ako „Podzemný parkovací dom a mestský park na Kollárovom námestí - Kollárovo námestie, Bratislava“ (ďalej ako „Projekt“). Za účelom špecifikácie ďalšieho postupu v intenciách Zmluvy, zosúladenia vzájomných predstáv ohľadom jej plnenia a konkretizácie niektorých ustanovení uzatvorili žalobca a HMBA dňa 28.05.2020 Memorandum o spolupráci v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.06.2022 (ďalej ako „Memorandum“ a „Dodatok“). Podľa Čl. II ods. 2. písm. b) Memoranda

sa žalobca zaviazal zapracovať do Projektu požiadavky sekcie životného prostredia HMBA - obmedziť výrub na dreviny a kroviny, ktoré z objektívnych príčin na základe vyjadrenia odborne spôsobilej osoby nie je možné presadiť. Vo vzťahu k ostatným drevinám udelilo HMBA - ako výlučný vlastník predmetného pozemku 8274/1 (Okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, k. ú. Staré Mesto) žalobcovi súhlas na ich presadenie. Žalovaný ako príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. 3653/4773/2021/STA/Jaa zo dňa 22.09.2021, povolil výstavbu Projektu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2023 a žalobca objednal po koordinácií s HMBA službu presádzania drevín od spoločnosti Arbor Vitae -Arboristika, s.r.o. Celková cena prác za presádzanie drevín je vo výške najmenej 217.800,- eur (v závislosti od skutočného priebehu presádzania), pričom najbližší ďalší termín dovezenia strojov (ktorých počet je v rámci EÚ v jednotkách kusov a sú značne vyobjednávané), spôsobilých uskutočniť presádzanie tak, aby nedošlo k ujme na predmetnej zeleni (drevinách a krovinách) je až vo vegetačnom období, kedy je riziko tejto ujmy rádovo vyššie. Dňa 30.01.2024 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu so zástupcami HMBA ohľadne drevín určených na presádzanie z Kollárovho námestia a lokalít vhodných na presádzanie zaslaných z HMBA, na ktorom došlo k potvrdeniu podmienok realizácie presádzania drevín v zmysle záväzkov žalobcu v Memorande. Zároveň sa zahájili prípravné úkony, ako napr. aktualizácia vytýčenia inžinierskych sietí, koordinácia so správcom verejného osvetlenia, koordinácia s Mestskou políciou a ďalšími dotknutými zložkami a organizáciami. Dňa 06.02.2024 žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 02.02.2024 označený ako „Nakladanie s majetkom zvereným do správy mestskej časti“, v ktorom žalovaný tvrdí, že predmetná zeleň určená zástupcami HMBA na presadenie je v jeho správe, a preto je k tomuto úkonu potrebný súhlas žalovaného, nakoľko dňa 22.02.2022 požiadal primátor HMBA žaloavného ako správcu predmetného majetku HMBA na Kollárovom námestí o jeho vrátenie (čl. 84 ods. 2 Štatútu HMBA), pričom uvádza (a zápisnica zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva to potvrdzuje), že miestnym zastupiteľstvom nebolo k tejto žiadosti prijaté žiadne uznesenie. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie čl. 84 ods. 3 Štatútu HMBA: „Ak starosta neoznámi primátorovi do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti stanovisko miestneho zastupiteľstva, má sa za to, že miestne zastupiteľstvo s vrátením zvereného majetku súhlasí.“ Keďže miestne zastupiteľstvo žalovaného neprijalo k uvedenej žiadosti primátora HMBA žiadne uznesenie, z tejto skutočnosti - ako aj z absencie akéhokoľvek súvisiaceho dokumentu - podľa názoru žalobcu vyplýva, že k tejto otázke neexistuje žiadne stanovisko zastupiteľstva žalovaného. Na základe uvedenej skutočnosti preto nastala domnienka súhlasu miestneho zastupiteľstva žalovaného s vrátením predmetného majetku HMBA do jeho správy a to v zmysle čl. 84 ods. 3 Štatútu HMBA. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že predmetný majetok je v plnej dispozičnej právomoci a správe HMBA. Žalobca mal za to, že iracionalite a právnej bezpredmetnosti uvedeného Listu žalovaného zo dňa 02.02.2024 nasvedčuje skutočnosť, že predmetná zeleň (dreviny a kroviny), ako aj ďalší majetok bezprávne nárokovaný zo strany žalovaného, sú aj v zmysle ustálenej judikatúry súčasťou predmetného pozemku 8274/1 (k. ú. Staré Mesto), v dôsledku čoho tieto nie je možné dispozične oddeliť od pozemkov, na ktorých sa má realizovať Projekt - ktoré sú vo vlastníctve HMBA a na príslušnom liste vlastníctva nie je zapísaný žiadny správcovský alebo obdobný vzťah v prospech žalovaného. Bez ohľadu na vyššie uvedenú komunikáciu medzi žalovaným a HMBA ohľadne prípadnej správy je preto zrejmé, že vecno-právne nemožno oddeliť pozemok od jeho súčastí, a preto je akákoľvek otázka spochybňujúca dispozičné práva HMBA s týmito súčasťami pozemku bezpredmetná a bez akéhokoľvek hmotnoprávneho základu. V dôsledku uvedeného je zrejmé, že vlastníkom - a jedinou osobou z plnými a neobmedzenými dispozičnými právami - vo vzťahu tak k pozemku 8274/1 (k. ú. Staré Mesto), ako aj ku všetkej zeleni (drevinám a krovinám), chodníkom, mobiliáru a verejnému osvetleniu na tomto pozemku, ktoré predstavujú jeho súčasť, je HMBA, pričom opak - ani akýkoľvek správcovský vzťah obmedzujúci tieto práva HMBA - nevyplýva ani z listu vlastníctva k tomuto pozemku, zo žiadnych iných právnych dokumentov či iných skutočností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto nesporné, že HMBA ako vlastník disponujúcimi plnými a neobmedzenými dispozičnými právami, bolo oprávnené uzavrieť Memorandum (v zmysle dodatkov) a oprávniť žalobcu na presadenie predmetných drevín a krovín a uskutočnenie súvisiacich úkonov za účelom realizácie Projektu, v dôsledku čoho je žalobca na základe zmluvných vzťahov s HMBA (Zmluva, Memorandum a súvisiace právne úkony) v celom rozsahu oprávnený uskutočniť presádzanie drevín a krovín na Kollárovom námestí (parcela č. 8274/1) v rozsahu a za podmienok dohodnutých s HMBA, bez potreby akéhokoľvek dodatočného povolenia či súhlasu žalovaného. Žalovaný v liste z 02.02.2024 navodzuje dojem, že presádzanie drevín je podmienené udelením jeho súhlasu v dôsledku nesprávnej interpretácie Štatútu HMBA, a že pokiaľ by žalobca pristúpil k presádzaniu drevín v termíne dňa 11.03.2024, bude to posudzovať ako porušenie povinností na úseku ochrany prírody. Žalobca dodal, že starostom povinného je Matej Vagač, ktorý je dlhodobo odporcom realizácie Projektu, je voči nemu zaujatý, a ktorý ako účastník súvisiacich konaní dlhodobo využíva všetky obštrukcie, ktorými sa mu túto realizáciu podarilo zdržať

už o viac ako 10 rokov, čím spôsobil a spôsobuje značné škody nielen žalobcovi, ale aj HMBA a žalovanému. Žalobca je s M. Vagačom aj v súdnom spore o ochranu dobrého mena vzhľadom na nepravdivé výroky, ktoré uvádzal na adresu žalobcu a Projektu v rámci predvolebnej kampane. V súčasnosti - napriek svojej starostovskej funkcii - zostal bez akéhokoľvek riešenia otázky konfliktu záujmov ako starosta v rozhodovaní o veciach, kde je účastníkom a zjavne aj v tomto prípade využíva svoje právomoci nad rámec určený zákonom. Je zrejmé, že M. Vagačovi ako starostovi žalovaného ide o zastrašenie žalobcu a spochybnenie oprávnenosti jeho dohôd s HMBA, resp. zmarenie presádzania. Ak by žalovaným namietaná správa existovala, uviedol by túto už v rámci výrubového alebo stavebnopovoľovacieho konania, ktoré sám viedol. Skutočnosť, že akákoľvek otázka správy nebola v týchto konaniach spomenutá nasvedčuje tomu, že žalovaný nemá dispozičný vzťah k predmetnej zeleni. S ohľadom na uvedené vzťahy a prístup žalovaného pod vedením M. Vagača a skutočnosť, že mu je známy termín presádzania drevín, existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že by svojím faktickými alebo právnymi úkonmi mohol presádzanie drevín ohroziť do takej miery, že by došlo jeho úplnému zmareniu, v dôsledku čoho by žalobca (a v dôsledku regresne uplatnených nárokov aj HMBA) utrpel škodu veľkého rozsahu spočívajúcu v zmarení presádzania a s tým súvisiacej straty nákladov vynaložených žalobcom na túto činnosť a súvisiace prípravné úkony, ako aj skutočných škodách (nárast cien stavebných prác a materiálov) a ušlých ziskoch spôsobených zdržaním realizácie Projektu o najmenej 6 mesiacov (do skončenia vegetačného obdobia, počas ktorého je nevhodné presádzať). Nevyspytateľné a právne nepredvídateľné správanie sa žalovaného (pod vedením starostu M. Vagača) predstavuje vnášanie pochybností do právnych vzťahov nielen medzi žalovaným a HMBA, pričom však zo znenia listu zo dňa 02.02.2024 je zrejmé, že svoje domnelé a neopodstatnené nároky a tvrdenia mieni žalovaný využiť na marenie presádzania a súvisiacich prác, aby tak ďalej zdržiaval realizáciu Projektu. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 druhá časť vety, § 329 ods. 1 prvá veta CSP a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, keďže nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že oprávnené záujmy žalobcu sú ohrozené. K tomuto záveru dospel na základe toho, že mal osvedčené, že medzi žalobcom a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava bola dňa 27.10.2010 podpísaná zmluva o dlhodobom nájme predmetného pozemku za účelom vybudovania podzemného parkoviska vo vlastníctve žalobcu, pričom žalobca sa zaviazal zrevitalizovať zeleň, nachádzajúcu sa na pozemku, pod ktorým má byť podzemné parkovisko postavené. Stavebné práce vyžadujú, aby časť zelene (vzraslé stromy a kríky) bola natrvalo vyrúbaná, a to na základe povolenia na výrub a zvyšná časť má byť dočasne premiestnená do iných lokalít, ktoré určilo Hlavné mesto SR Bratislava. Z Memoranda o spolupráci, uzatvorené medzi žalobcom a vlastníkom dňa 28.05.2020, čl. II, bod 1 písm. b) vyplýva, že žalobca sa zaviazal zapracovať do projektu požiadavky zo strany sekcie životného prostredia Magistrátu hlavného mesta, a to vo vzťahu k výrubu, ktorý sa mal uskutočniť len pri drevinách, pri ktorých z objektívnych príčin na základe vyjadrenia odborne spôsobilej osoby nie je možné ich presadenie, pričom vlastník dal súhlas na presadenie ostatných drevín (t. j. tých, ktoré nebudú vyrúbané v zmysle právoplatného rozhodnutia na výrub), na vhodné miesto. Dodatkom č. 1 k Memorandu o spolupráci zo dňa 07.06.2022 vyjadril vlastník záväzný súhlas s presadením všetkých drevín, krovín a inej zelene, nachádzajúcej sa na Kollárovom námestí v Bratislave, ktorá spĺňa podmienky presadenia v zmysle Memoranda. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že správcom predmetných pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť presadba existujúcej zelene, je žalovaný. Z listu žalovaného zo dňa 02.02.2024 vyplýva, že vlastník predmetných pozemkov požiadal žalovaného o vrátenie zvereného majetku listom zo dňa 22.02.2022, č. MAGS OMV 47289/2022 - 85174, z dôvodu manipulácie s existujúcou zeleňou, doplnenia novej vzrastlej zelene, kríkov a trávnatých plôch na základe projektu komplexnej revitalizácie Kolárovho námestia vyvodeného z krajinársko - architektonickej súťaže. Žiadosť primátora bola predložená na rokovanie miestneho zastupiteľstva mestskej časti dňa 28.06.2022, pričom návrh na vrátenie správy majetku zvereného mestskej časti nemal získať dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia. Aj keď čl. 84 bod 3 Štatútu upravuje domnienku, že miestne zastupiteľstvo s vrátením zvereného majetku súhlasí v prípade, ak starosta neoznámi primátorovi do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti stanovisko miestneho zastupiteľstva, z čoho by bolo možné vyvodiť, že správcom predmetných pozemkov už nie je žalovaný, uvedené je však v zjavnom rozpore s obsahom výpisu z listu vlastníctva č. 1656. Tejto skutočnosti skôr nasvedčuje ďalšia okolnosť, na ktorú žalovaný vo svojom liste odkazuje, a to, že vlastník svoju žiadosť o vrátenie zvereného majetku listom zo dňa 20.09.2022, č. MAGS OMV 47289/2022 - 464063, vzal späť. K uvedenému tvrdeniu žalobca neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku. Pokiaľ by sa však táto skutočnosť nezakladala na pravde, existuje reálny predpoklad, že žalobca by vzniknutú situáciu riešil priamo s vlastníkom predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že

list žalovaného zo dňa 02.02.2024, č. 6090/9993/2024, nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale len upovedomením žalobcu o povinnosti žalovaného nakladať so zvereným majetkom s odbornou starostlivosťou v zmysle zverených oprávnení vyplývajúcich zo zákona o majetku obcí, Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj zo Zásad hospodárenia s majetkom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. List žalovaného nie je správnym aktom, ktorý by zaväzoval žalobcu k uskutočneniu akýchkoľvek úkonov vo vzťahu k správcovi, nie je možné z neho vyvodiť žiadne povinnosti, ako ani zákaz uskutočniť presadbu drevín na Kollárovom námestí v Bratislave. Napokon sám žalobca v doplnení svojho návrhu uviedol, že začal s prípravnými prácami dňa 13.02.2024 odborníkmi spoločnosti Arbor Vitae - Arboistika, s.r.o., čiže v čase, keď ešte nebolo o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom rozhodnuté. Vedomý si toho, že k svojmu postupu disponuje všetkými titulmi, súhlasmi a povoleniami, ktoré predložil aj privolanej hliadke mestskej polície a dňa 14.02.2024 príslušníkom štátnej polície, žalobca v týchto prácach naďalej pokračuje, a teda po právnej stránke nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný. Vzhľadom na prebiehajúce práce súd prvej inštancie konštatoval, že zjavne nehrozí vo vzťahu k žalobcovi ani vznik majetkovej škody v súvislosti s presadbou drevín. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol plne úspešný povinný a tak mu vzniká nárok na náhradu trov konania. Nakoľko povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP rozhodol tak, že mu ich náhradu už v tomto rozhodnutí nepriznal. II. Odvolanie 5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny tohto uznesenia tak, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného vyhovené a neodkladné opatrenie nariadené v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) g) a h) C.s.p. Mal za to, že súd prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia rozhodnutia dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nakoľko z LV č. 1656 nevyplýva, že by bol žalovaný správcom pozemku - na str. 8 nie je uvedený medzi nehnuteľnosťami pod správou žalovaného. Medzi stranami je spornou ale správa zelene, ktorá sa nachádza na pozemku a ktorá je predmetom presadby v zmysle Dodatku k Memorandu a nie pozemok ako taký. Podľa stanoviska HMBA zo dňa 27.03.2023 „Dátum účinnosti odňatia správy majetku mestskej časti Bratislava- Staré Mesto je 01.05.2022.“ Listom zo dňa 02.02.20 (žalobca mal na mysli zrejme list žalovaného zo dňa 02.02.2024 ) sa žalovaný snažil zabrániť žalobcovi v presadbe zelene, hoci je zjavné, že neexistuje žiadna právna či technická prekážka k jej realizácii, keďže žalobca má s HMBA uzatvorenú Zmluvu, s HMBA má podpísané Memorandum ako aj Dodatok, ktorý podrobne upravuje podmienky presadby zelene v súvislosti s realizáciou Projektu, žalobca disponuje platným stavebným povolením k Projektu a správa zelene nachádzajúca sa na Pozemku bola s účinnosťou k 01.05.2022 vrátená HMBA. Žalobca síce nie je po právnej stránke obmedzovaný a presadba zelene sa začala, avšak bola priamo ovplyvnená konaním M. Vagača ako starostu žalovaného. Tvrdenie súdu prvej inštancie o nevzhliadnutí žiadnych okolností, ktoré by nasvedčovali tomu, že oprávnené záujmy navrhovateľa sú ohrozené (bod 40. odôvodnenia rozsudku) je tak v rozpore jednak s listom zo dňa 02.02.2024 a následným priamym a opakovaným zásahom do procesu presadby zelene s jediným úmyslom žalovaného - zmarenie Projektu. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal ochrany svojich práv, ktoré mu priznáva aj ust. § 126 ods. 2 OZ, ktoré súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti jeho návrhu nezohľadnil. Zo strany žalobcu sa nejednalo o domnelú hrozbu, nakoľko starosta M. Vagač otvorene prejavuje svoj nesúhlas s Projektom a využije každú príležitosť prinajmenšom oddialiť jeho realizáciu nerešpektujúc pritom platný právny stav. Dňa 15.04.2024 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného, v ktorej vyzýva žalobcu k zdržaniu sa nakladania so zeleňou, ako aj mobiliárom a obnovenie ich pôvodného stavu a to pod hrozbou vymáhania materiálnych a environmentálnych škôd. V čase podania odvolania presadba zelene nie je ukončená a naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami naďalej trvá a naďalej hrozí, že žalovaný bude pokračovať v marení Projektu. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 31.5.2024, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. V rámci vyjadrenia k odvolaniu sa žalovaný vyjadril aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bod I.) a vo vyjadrení k odvolaniu (bod III.) mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým

zisteniam a uznesenie vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalobcom predložené Stanovisko Hlavného mesta SR vyhodnotil ako pokus o odôvodnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, a to predložením novoty ako dôvodu vady uznesenia prvoinštančného súdu, pričom novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Žalobcovi však nič nebránilo, aby si toto stanovisko od Hlavného mesta SR vyžiadal ešte v priebehu prvostupňového konania a do konania doložil. Žalobca tak z tohto dôvodu nepreukázal, nesprávnosť napadnutého uznesenia. Žalovaný ďalej uviedol, že Hlavné mesto SR sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj Štatútu Hlavného mesta SR pri uzatváraní Memoranda, v rozsahu z Memoranda vyššie citovaných ustanovení, dôsledne neriadilo, čím prekročilo svoje kompetencie vlastníka vo vzťahu k majetku, ktorý zverilo do správy mestskej časti, pravdepodobne v úvahe, že nastala domnienka odsúhlasenia vrátenia verejnej zelene. Žalovaný je však názoru, že poskytnutie nesprávnych informácií Hlavným mestom SR v rámci odvolacieho konania nemôže byť na jeho vrub. Kroky žalovaného sú fyzickým zhmotnením obsahu jeho povinnosti chrániť jemu zverený majetok, ktorému podľa vyjadrenia príslušných štátnych autorít hrozí značná a nenapraviteľná škoda, pričom konanie žalovaného požívajúce ochranu zákona nemôžu byť vyhodnotené ako ohrozovanie práv a záujmov žalobcu, kedy tento nepochybne vníma svoje chýbajúce povolenia a súhlasy (či už žalovaného ako správcu verejnej zelene alebo príslušného orgánu ochrany prírody). 7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.07.2024, v ktorom sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení a poukázal na nepravdivé tvrdenie o správe zelene žalovaným a vylúčenie domnienky súhlasu miestneho zastupiteľstva žalovaného s vrátením správy HMBA. Z listu HMBA zo dňa 07.05.2024 totiž vyplýva, že žalovanému bola dňa 01.03.2022 doručená žiadosť HMBA o vrátenie zelene do správy HMBA. Nakoľko starosta žalovaného neoznámil HMBA v lehote dvoch mesiacov od doručenia predmetnej žiadosti stanovisko miestneho zastupiteľstva, v zmysle čl. 84 ods. 3 Štatútu HMBA nastala domnienka súhlasu miestneho zastupiteľstva žalovaného s vrátením zelene do správy HMBA. Akékoľvek úkony po uplynutí dvojmesačnej lehoty nemajú žiaden vplyv na vzniknutý skutkový a právny stav. Ako HMBA ďalej uvádza v liste, žalovaný bol o týchto následkoch upovedomený. Pokiaľ žalovaný a HMBA nemajú na vec rovnaký názor, je to výlučne ich záležitosť a žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha len ochrany svojich právom chránených záujmov pri realizácii Projektu na Pozemku, ktorý je oprávnený užívať v zmysle platne uzatvorenej Nájomnej zmluvy. K tomuto kroku bol žalobca nútený pristúpiť, nakoľko žalovaný, a to najmä prostredníctvom osoby S. A. K. (ktorého odmietavý postoj k Projektu je všeobecne známy a trvá už niekoľko rokov) naďalej nerešpektuje práva žalobcu, pričom svojim konaním spôsobil a môže spôsobovať ďalšie škody. V. Právne posúdenie 8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v celom rozsahu), podľa § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobcu, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. 16. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 17. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či žalobca osvedčil svoj nárok ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia , ako aj z dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán ním navrhovaným neodkladným opatrením, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko žalobca výlučne pre účely rozhodovania o jeho návrhu neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a teda ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 18. Žalobca podaným návrhom požadoval upraviť pomery sporových strán (uložiť žalovanému strpieť výkon prác žalobcom - presádzania drevín a krovín a s presádzaním súvisiacich prác na pozemku parc. č. 8274/1, vedenom na liste vlastníctva č. 1656 pre okres Bratislava I, obec Bratislava Staré Mesto, k. ú. Staré Mesto (Kollárovo námestie), keďže predmetný pozemok má v dlhodobom nájme na základe zmluvy o dlhodobom nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 18-83-0863-10-00/0099 zo dňa 27.10.2010 uzatvorenej s prenajímateľom Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, predmetom ktorej je najmä realizácia projektu Parkovacia garáž a revitalizácia parku na Kollárovom námestí, označovaný aj ako „Podzemný parkovací dom a mestský park na Kollárovom námestí - Kollárovo námestie, Bratislava“. Žalobca a HMBA za účelom špecifikácie ďalšieho postupu a zosúladenia vzájomných predstáv pri realizácii Projektu uzatvorili dňa 28.05.2020

Memorandum o spolupráci v znení Dodatku č. 1 zo 07.06.2022. HMBA - Staré Mesto ako vlastník predmetného pozemku na presadenie drevín v zmysle Projektu udelilo žalobcovi súhlas. Žalovaný ako príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. 3653/4773/2021/STA/Jaa zo dňa 22.09.2021 povolil výstavbu Projektu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2023. Je nesporné, že medzi žalovaným na jednej strane a HMBA a aj žalobcom na strane druhej, pretrváva spor ohľadom správy zelene na predmetnom pozemku. Predmetom sporu teda nie je správa pozemku, ale správa zelene, čo vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 02.02.2024 zaslaného žalobcovi, keďže žalovaný má za to, že na nakladanie s verejnom zeleňou je potrebný jeho súhlas, keďže nad predmetnou zeleňou vykonáva správu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že inštitút neodkladného opatrenia nemá slúžiť na odstránenie prípadných nezhôd medzi žalobcom a starostom mestskej časti. Na osvedčenie neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nepostačuje tvrdenie žalobcu o zaujatosti A.. K., S. Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorý je podľa tvrdenia žalobcu dlhodobo odporcom realizácie Projektu, a ktorý dlhodobo využíva obštrukcie za účelom zdržania realizácie tohto Projektu. Ani skutočnosť, že žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 02.02.2024, v závere ktorého žalovaný uviedol, že: „poškodzovanie dreviny i ničenie dreviny, obdobne ako výrub, objednanie výrubu alebo danie pokynu na výrub dreviny, bez právoplatného súhlasu orgánu ochrany prírody je zaradené medzi porušeniami povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny, ktoré sú skutkovou podstatou iných správnych deliktov podnikateľov alebo právnických osôb alebo priestupkoch fyzických osôb“ neosvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nakoľko z neho nevyplýva, tak ako tvrdí žalobca, že týmto listom sa žalovaný snažil zabrániť žalobcovi v presadbe zelene. Žalobca bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu neosvedčil ani tvrdením, že starosta žalovaného A. K. dňa 13.02.2024 a 14.02.2024 vstúpil do priestoru vyhradeného na vykonávanie prác spojených s presadbou zelene s tým, že nie je možné vykonávať orezávanie drevín bez súhlasu žalovaného. Žalobca totiž sám uviedol, že po privolaní hliadky mestskej polície táto uznala, že žalovaný, zastúpený starostom, nepreukázal a ani nedoložil žiadne podklady pre svoje tvrdenia, ani nespochybnil právny titul presádzania žalobcom, na čo táto hliadka opustila priestor a práce naďalej pokračujú. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pred súdom prvej inštancie neosvedčil splnenie predpokladov na vydanie neoprávneného obohatenia domáhajúc sa ochrany práv vyplývajúcich z ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca k odvolaniu pripojil stanovisko HMBA z 27.03.2023 a následne (spolu s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu) list HMBA z 07.05.2024. Z uvedených písomnosti vyplýva, že HMBA zotrvalo na svojom stanovisku, že predmetná zeleň je v jeho správe a nevyplýva z nich, že by žalovaný nejakým spôsobom bránil v realizácii Projektu a v užívaní ním prenajatom pozemku v zmysle zmluvy o dlhodobom nájme, uvedenou v bode 2 odôvodnenia tohto uznesenia. Tiež e potrebné uviesť, že žalovaný list HMBA z 27.03.2023 a ani jeho obsah vo svojom vyjadrení k odvolaniu nerozporoval. 19. Za použitia vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd v preskúmavanej veci konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 234 ods. 2 v spojení s § 220 C.s.p. Prijatý záver o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo návrhu žalobcu vyhovené (výrok I.). S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. 20. So zreteľom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd za opodstatnené dôvody, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel (výrok I.), rozhodol vecne správne, a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).