Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/88/2024 1424205802 29. 11. 2024 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2024:1424205802.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v konaní o návrhu navrhovateľa: Združenie spotrebiteľov, občianske združenie, Saratovská 3424/6B, Bratislava, IČO: 45 026 700, proti odporcom: 1/ DIFFEWA s. r. o., Nám. Jozefa Herdu 1/579, Trnava, IČO: 47 498 561, zastúpenému: STRELÁK & Partners, s. r. o., Jakubovo námestie 13, Bratislava, IČO: 52 451 747, 2/ DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, 3/ Mgr. Ing. Róbert Havlát, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu S.. K.. T. T., R.. XX.X.XXXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 9C/43/2024-118, zo dňa 27.6.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Odporcom 1/, 2/, 3/ priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcom 1/, 2/, 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodení uviedol že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým uloží (i) odporcom 1/ až 3/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym úradom, nachádzajúcich sa v k. ú. A., okres D. X., obec D. K.. Č.. A., a to byt č. X-A., nachádzajúci sa na X. N.., bytového domu I. XA, XB, XC, XD, XE, vchod I. X/B, so súpisným č. XXXX, postavený na parcelách registra „. Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX K.; Č.. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX K. O. Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX K. (ďalej len „byt“), do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k bytu, do právoplatného skončenia konania vo veci návrhu na zrušenie konkurzu vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 3K/61/2015 a konania o určenie, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/61/2015 s návrhom na zrušenie konkurzu, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-2Cbi/18/2020 a (ii) Okresnému úradu Bratislava uloží povinnosť zdržať sa vkladu vlastníckeho práva z titulu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.6.2024 k bytu, do právoplatného skončenia konania vo veci návrhu na zrušenie konkurzu vedeného na Mestskom súde Bratislava III
sp. zn. 3K/61/2015 a konania o určenie, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie konkurzu sp. zn. 3K/61/2015 s návrhom na zrušenie konkurzu, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-2Cbi/18/2020 a do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k bytu. 3. Navrhovateľ v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu. Ďalej uviedol, že dňa 29.9.2008 bola medzi úpadcom S.. K.. T. T. (ďalej už len „úpadca“) a OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, ako právnym predchodcom veriteľa - odporcu 2/, uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. 075/2014/08HSU. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom k bytu zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.9.2008, uzatvorenej medzi OTP Banka Slovensko, a.s., ako záložným veriteľom a AREA - D INVEST s.r.o., IČO: 35 900 113, ako záložcom, pričom záložné právo vzniklo povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností zo dňa 15.10.2008, pod V-28369/08. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/61/2015, zo dňa 8.8.2016, zverejneným dňa 15.8.2016, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Odporca 3/ ako správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal byt do súpisu podstát, pričom konkurz nie je ukončený. OTP Banka Slovensko, a.s. prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu prihláškou zo dňa 27.9.2016 ako zabezpečenú. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.7.2021 OTP Banka Slovensko, a.s. postúpila pohľadávku odporcovi 2/. Úpadca napadol zákonnosť prebiehajúceho konkurzu v konaní o určenie, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie konkurzu sp. zn. 3K/61/2015 s návrhom na zrušenie konkurzu vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-2Cbi/18/2020, a v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. 3K/61/2015 o zrušenie konkurzu. Ďalej uviedol, že dňa 4.6.2024 správca pristúpil k speňaženiu bytu priamym predajom, prevodom vlastníckeho práva na odporcu 1/. Navrhovateľ mal za to, že týmto priamym predajom došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov a majetkových práv, ako aj k poškodeniu iných veriteľov v konkurznom konaní, ktorého zákonnosť je podľa žalobcu sporná. Mal za to, že odporca 3/ nebol oprávnený speňažiť byt priamym predajom s odkazom na § 92 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého možno byt speňažiť len prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Domnieval sa, že odporcovia nekonali pri predaji bytu s náležitou starostlivosťou, keďže byt bol predaný za podstatne nižšiu cenu ako bola jeho trhová cena. Na základe uvedeného žiadal, aby bola odporcom uložená povinnosť nenakladať žiadnym spôsobom s bytom, pretože ak bude súdom určené, že neboli splnené podmienky na začatie konkurzu a tento bude zrušený, platnosť a účinnosť úkonov odporcu 3/ - speňažovanie majetku - vykonaných počas konkurzu, tým nie je dotknutá (§ 102 ods. 5 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z.) a ak bude súdom určené vo veci samej, že vlastníkom bytu je navrhovateľ z dôvodu absolútne neplatnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.6.2024, bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k nezákonnému zápisu vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/ do katastra nehnuteľností, ktorý by ďalej mohol byt scudzovať, čo by vyvolalo ďalšie súdne spory. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
5. Skonštatoval, že v posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany pred zásahom do jeho vlastníckeho práva k bytu, zaradeného do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, a to z dôvodu jeho priameho predaja odporcovi 1/ za podstatne nižšiu cenu ako bola jeho trhová cena. 6. Hoci mal súd prvej inštancie osvedčené vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému bytu, nemal však za osvedčené, že nastala navrhovateľom tvrdená skutočnosť o priamom predaji bytu odporcovi 1/ konaním odporcu 3/, keďže táto skutočnosť nevyplývala zo žiadnych predložených listinných dôkazov, ako ani zo skutočností vyplývajúcich z verejne dostupných registrov; navrhovateľ teda neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Síce na liste vlastníctva č. 4187 bola vyznačená plomba ohľadom začatia vkladového konania, to však neosvedčovalo navrhovateľom tvrdený odporcom 3/ vykonaný priamy predaj bytu odporcovi 1/ a rovnako tiež ani tvrdenú skutočnosť o kúpnej cene nižšej než bola trhová hodnota bytu. Zároveň navrhovateľ absolútne opomenul uviesť skutkové tvrdenia ohľadom konkrétnej sume kúpnej ceny a konkrétnej trhovej cene bytu. Vzhľadom na uvedené neboli dané podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. 7. Súd prvej inštancie tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že byt patrí do súpisu majetku konkurznej podstaty s tým, že spornosť tejto skutočnosti bola vylúčená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2022, pričom cieľom navrhovateľom navrhovaného neodkladného opatrenia bolo, okrem iného, aj to, aby sa odporcovi 3/ ako správcovi konkurznej podstaty, do ktorej patril aj predmetný byt, zakázalo s týmto bytom nakladať. Inak povedané, účelom žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia bolo zabrániť odporcovi 3/ ako správcovi konkurznej podstaty vo výkone jeho oprávnení, t. j. v speňažení predmetného bytu podľa § 91 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.. V tejto súvislosti uviedol, že konkurzné konanie je osobitným a samostatným typom súdneho konania, na ktoré je kauzálne príslušný konkurzný súd, ktorý vedie konkurzné konanie prostredníctvom ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorého činnosť dohliada, riadi a usmerňuje práve a výlučne iba tento konkurzný súd. Zo stanoviska obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súd SR zo dňa 16.12.2002, sp. zn. Obpj 7/2002, vyplýva, že „predbežným opatrením (ani iným rozhodnutím) vydaným v inom súdnom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty, ani ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania.“ Na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovaným neodkladným opatrením by iný než konkurzný súd zasiahol do oprávnení správcu konkurznej podstaty, čo by predstavovalo neprípustný zásah do konkurzného konania. Navyše nemohol dať za pravdu tvrdeniu navrhovateľa, že odporca 3/ nebol oprávnený speňažiť byt priamym predajom, keďže zákon č. 7/2005 Z. z. oprávňuje správcu konkurznej podstaty speňažiť majetok aj napr. tzv. priamym predajom a to podľa § 92 ods. 1 písm. e) cit. zákona, čím nevzhliadol dôvod prípadnej neplatnosti takejto kúpnej zmluvy. 8. Na uvedenom základe najmä z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu (neosvedčil priamy predaj bytu odporcovi 1/, pričom ak by aj túto skutočnosť osvedčil, tak takýto predaj nepovažoval za neoprávnený s tým, že vo vzťahu k nemu navrhovateľ netvrdil a osvedčil ani skutočnosť o nižšej kúpnej cene než trhovej), ako aj z dôvodu, že vo vzťahu k odporcovi 3/ predstavovalo navrhované neodkladné neakceptovateľný zásah do konkurzného konania a jeho oprávnení ako správcu konkurznej podstaty; súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a odporcom ako subjektom úspešnej strany sporu tento nároku nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli. 9. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že relevantne osvedčil existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Mal za to, že z dôvodu existencie skutkového, ako aj právneho dôvodu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012, že pojem osvedčovanie nie je možné
považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní; výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V súlade s ustálenou judikatúrou, pre osvedčenie práva, teda pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu, ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez vypočutia strán sporu, bez vykonania akýchkoľvek dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak žalobca preukáže danosť práva a to, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe úpravy. Tvrdil, že osvedčil priamy predaj jemu toho času jediným dostupným spôsobom a to označením dôkazu (Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu) v spise sp. zn. 3K/81/2015, nakoľko v čase podania návrhu na nariadenie nedisponoval predmetnou zmluvou. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k odporcovi 3/ predstavovalo žalobcom navrhované neodkladné neakceptovateľný zásah do konkurzného konania a jeho oprávnení ako správcu konkurznej podstaty. Mal za to, že práve súd je oprávnený skúmať a posudzovať oprávnenosť konania správcu, ktorý nakladá s majetkom nachádzajúcim sa v konkurznej podstate, toto konanie a z neho vyplývajúce oprávnenia správcu nemôžu byť absolútne a svojvoľné. Odporca 3/ nebol oprávnený v rámci speňažovania majetku úpadcu speňažiť byt priamym predajom odporcovi 1/, nakoľko § 92 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii uvádza, že na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, t. j. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý upravuje speňažovanie bytu prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku. Citujúc Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 91 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka; skonštatoval, že predmetný byt bol predaný za 120.000 eur bez stanovenia trhovej ceny znalcom, bez šetrenia odporcu 3/ o najvyššej prípustnej cene bytu v záujme ochrany práv veriteľov, pričom aktuálna trhová cena podobných bytov sa podľa realitných portálov pohybuje v sumách vyše 200.000 eur. 10. Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Argumentáciu navrhovateľa považoval v súhrne za účelovú, ktorej cieľom má byť oddialenie výkonu vlastníckeho práva odporcu 1/ k zákonne nadobudnutému bytu. Navrhovateľova snaha o preukázanie priameho predaja bytu odporcovi 1/ je bezpredmetná, nakoľko v odseku 8 napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že nemôže dať za pravdu tvrdeniu navrhovateľa, že odporca 3/ nebol oprávnený speňažiť majetok aj tzv. priamym predajom podľa § 92 ods. 1 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, čím nevzhliadol dôvod prípadnej neplatnosti takejto kúpnej zmluvy. Nad rámec uvedeného považoval odporca 1/ uviesť, že podľa čl. 2.6. Kúpnej zmluvy: „Zabezpečený veriteľ v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii listom zo dňa 04.06.2024: „Uloženie záväzného pokynu“ uložil správcovi najmä v zmysle ustanovení § 83 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii záväzný pokyn, aby správca predmet kúpy speňažil priamym predajom kupujúcemu - spoločnosti DIFFEWA s. r. o., so sídlom, Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sro, vložka č. 36614/T a uzatvoril s ním túto zmluvu. Tento záväzný pokyn tvorí prílohu č. 4 k tejto zmluve.“ V konkurze platí, že správca musí s odbornou starostlivosťou zvážiť najvhodnejší spôsob speňaženia určitej časti konkurznej podstaty a požiadať príslušný orgán o uloženie záväzného pokynu na speňaženie, ak príslušný orgán nevydal záväzný pokyn sám, v tomto prípade bol príslušným orgánom DPS financial consulting, s.r.o., ako zabezpečený veriteľ. Bez ohľadu na to, akým spôsobom dôjde k výberu záujemcu o nadobudnutie majetku z konkurznej podstaty (obchodná verejná súťaž, inzercie predaja majetku a pod.), k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom môže dochádzať len na základe a) zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, b) kúpnej zmluvy pri predaji bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona o bytoch, c) dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. (Ďurica M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 4. Vydanie, 2021). Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že žalobca v odvolaní (ale aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) mylne uvádza že správca nebol oprávnený v rámci speňažovania majetku úpadcu speňažiť byt priamym predajom odporcovi 1/, nakoľko
zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v § 92 ods. 5 uvádza, že na speňaženie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ktorý upravuje speňažovanie bytu prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Odkaz v § 92 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. odkazuje výlučne na použitie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nie ako sa žalobca mylne domnieva na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Preto sa odporca 1/ stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s relevantnými platnými právnymi predpismi, a to na základe priameho predaja konkurzným správcom odobreným záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa ako príslušného orgánu podľa zákona č. 7/2005 Z. z.. Odporca 1/ ďalej uviedol, že citovaný zákon nevyžaduje od správcu, aby bola cena speňažovaného majetku ohodnotená znaleckým posudkom (§ 77 ods. 4 cit. zákona). Z uvedeného mal za zrejmé, že zabezpečený veriteľ DPS financial consulting, s.r.o., nepožadoval správcu o stanovenie hodnoty zabezpečeného majetku (bytu) znaleckým posudkom, nakoľko sám udelil správcovi záväzný pokyn listom zo dňa 4.6.2024, v ktorom stanovil kúpnu cenu za byt na sumu 120.000 eur. Takýmto stanovením hodnoty majetku nemohlo dôjsť ku ohrozeniu veriteľov, ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní, nakoľko z výťažku dosiahnutého speňažením bytu budú uspokojené pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorý sám stanovil kúpnu cenu bytu. Nad rámec uvedeného dôvodne predpokladal, že správca by v konkurze v žiadnom prípade nekonal spôsobom, kedy by s ohľadom na jeho odbornú starostlivosť požadovanú zákonom o konkurze a reštrukturalizácii usiloval o dosiahnutie čo najnižšieho výťažku, nakoľko jeho odmena z výťažku je priamo úmerná výške tohto výťažku (§ 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vzhľadom na uvedené navrhovateľ v odvolaní predkladá už súdom prvej inštancie prekonané námietky a mylné tvrdenia, ktoré odporca 1/ zo svojej dlhodobej praxe v oblasti kúpy a predaja komerčných, ale aj obytných nehnuteľností vníma ako štandardnú snahu predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti o oddialenie výkonu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku, ktorý nadobudol férovo a najmä v súlade s platným právnym poriadkom. 11. Odporca 3/ vo vyjadrení k odvolaniu považoval aktuálne konanie za neodôvodnené, s črtami obštrukčného charakteru zo strany navrhovateľa. Správca vykonáva svoju činnosť v súlade so všetkými príslušnými právnymi normami, s náležitou odbornou starostlivosťou a transparentnosťou. Jednou z esenciálnych podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je jeho aktuálnosť a neodkladnosť. Vzhľadom na pokročilý stav speňažovania predmetnej nehnuteľnosti sa predmetné konanie javí ako bezpredmetné a z toho dôvodu považoval rozsiahlejšie vyjadrenie za nadbytočné. Záverom podotkol, že jeho stanovisko vychádza z dôkladnej analýzy aktuálnych okolností a zámerom nie je eskalovať situáciu, ale skôr poukázať na neprimeranosť tohto procesného úkonu v kontexte celkového priebehu konkurzného konania. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 13. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 18. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako jedného z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcu v tvrdení navrhovateľa, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu jeho priamym predajom odporcovi 1/; zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že osvedčenie tejto podstatnej skutočnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno nahradiť odkazom na dôkaz tvoriaci obsah spisu v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/81/2015, pričom na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dodatočné predloženie kúpnej zmluvy v odvolacom konaní (či nepopretie tejto skutočnosti odporcami v odvolacom konaní), nakoľko pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zmysle § 329 ods. 2 C. s. p. rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a predmetom odvolacieho konania je v intenciách odvolacích dôvodov preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (obdobne to platí aj pre osvedčovanie primeranosti kúpnej ceny bytu až v odvolacom konaní). Pretože okolnosť predaja bytu nevyplývala zo žiadnych navrhovateľom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojených dôkazov, ani so zreteľom na ostatné pripojené dôkazy sa predaj bytu nemohol javiť ako pravdepodobný. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľom osvedčené, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/61/2015, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi S.. N. N.W., R.. XX.XX.XXXX, (t. č. S.. K.. T. T., pozn. odvolacieho súdu) s tým, že do oddelenej podstaty veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., bol zaradený predmetný byt. Hodno uviesť, že úlohou konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Vo vzťahu k veriteľom úpadcu je cieľom ich pomerné uspokojenie z majetku úpadcu. Na uspokojenie veriteľov slúži majetok podliehajúci konkurzu, ktorý tvorí konkurznú podstatu. Pohľadávky sa uspokojujú v peňažnej forme, preto sa musí majetok speňažiť. Podkladom pre speňažovanie podstaty je súpis podstaty, ktorý vykoná správca podstaty. Správca pritom spravidla nemá možnosť dôsledne zistiť vlastnícky režim vecí, ktoré sú v priestoroch, ktoré patria úpadcovi, alebo ich úpadca užíva, prípadne vecí, ktoré za svoj majetok označil úpadca v zozname, ktorý ej povinný vyhotoviť. Tak sa môže stať, že do súpisu, ktorý vyhotovil správca, sú zapísané aj veci, ktoré nepatria úpadcovi, a preto netvoria konkurznú podstatu. Osoby, ktoré uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení, že sa vec nemala zapísať do podstaty, zostanú pochybnosti, či vec do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami. Súd uloží tomu, kto tvrdí, že vec do súpisu nemala byť zapísaná, aby v súdom určenej lehote podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Nepodanie tzv. vylučovacej žaloby zakladá domnienku, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene. Znamená to, že s takou vecou sa bude, bez ohľadu na to, či skutočnej patrila úpadcovi, v konkurze nakladať, ako keby patrila do podstaty, teda bude predmetom speňaženia. Ak vylučovacia žaloba bola v stanovenej lehote podaná, uvedená domnienka neplatí a o tom, či vec do podstaty patrí, musí rozhodnúť súd samostatnom konaní. Otázku správnosti zapísania veci do súpisu nemôže riešiť konkurzný súd v rámci konkurzného konania ako otázku predbežnú. Do právoplatného rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe preto vec nemôže byť považovaná za vec tvoriacu podstatu. Navrhovateľ v odvolaní nesporoval zistenie súdu prvej inštancie, že spornosť zaradenia bytu
do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu bola vylúčená právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2022. 21. Konkurzné konanie tak, ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty; takéto neodkladné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania. 22. Pretože navrhovateľ v odvolaní neprezentoval žiadne argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili právnu nemožnosť ukladania obmedzení správcovi v konkurznom konaní, ani nepreukázal vecnú správnosť napadnutého uznesenia vo vzťahu k neosvedčeniu dôvodov potreby bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v predaji bytu a súčasne v odvolaní nespochybnil vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia vo vzťahu k ostatným subjektom konania o nariadenie neodkladného opatrenia; odvolací súd námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní vyhodnotil ako právne irelevantné, a preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, keďže navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcom 1/, 2/, 3/ priznal proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).