Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/3/2024 1511204795 06. 11. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1511204795.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Štefan Dostál, Robotnícka 79, 905 01 Senica, správca úpadcu SOS-HK, s. r. o., Závalie 9/C, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 258 938, práv. zast. JUDr. Václav Sosna, advokát, Nám. slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému F.. S. N., J.. XX.X.XXXX, H. XXXX/X, E., práv. zast. HARŠÁŃY advokáti, s. r. o., Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, o zaplatenie 16.047,47 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23Cb/281/2011-337 zo dňa 8.2.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23Cb/281/2011-337 zo dňa 8.2.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 1.3.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 16.047,47EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 3.4.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe skutkovo tvrdil, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 25K/23/2010-147 zo dňa 16.9.2010, právoplatným 12.10.2010, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka SOS-HK, s. r. o., IČO: 36 258 938, ďalej bol ustanovený za správcu žalobcu. Z účtovníctva žalobcu je zrejmé, že voči žalovanému pôvodne F.. S. N. - Consult Invest, IČO: 33 434 077 je vedená pohľadávka 16.047,47EUR. Ďalej tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnou formou Zmluvu o dielo, na základe ktorých realizoval žalobca práce rekonštrukcie kotolne OZETA Hlohovec, špecifikované vo faktúre č. 08/2009, splatnej dňa 2.4.2009, na sumu 16.047,47EUR. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom v poradí prvým č.k. 23Cb/281/2011-119, ktorým žalobu zamietol. Citovaný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/139/2018-159 zo dňa 24.10.2018. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k názoru, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu bez toho, aby vykonal dokazovanie dobropisom č. 55/2008, na ktorý odkazujú strany konania. Ak bol takýto dobropis vystavený, je jeho obsah podstatný pre posúdenie finančných nárokov žalobcu. Dobropis č. 55/2008 sa v spise nenachádza. Je preto potrebné doplniť dokazovanie oboznámením sa s týmto dobropisom. Čo sa týka vykonaného diela, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočným spôsobom neustálil, či bolo dielo riadne odovzdané žalovanému. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmá skutočnosť, či žalovaný reklamoval u žalobcu vady diela a či bola reklamácia
vád uplatnená v súlade s § 562 ods. 2, § 564 a § 436 ods. 1,2, Obch. zák. Pre posúdenie uplatneného nároku (vzhľadom na námietky žalovaného) je potrebné posúdiť a odôvodniť, či boli vady diela riadne a včas oznámené žalobcovi a či si žalovaný uplatnil u žalobcu niektorý s nárokov v súlade s § 436 ods. 1 Obch. zák. Spôsob, akým bola medzi stranami uplatnená reklamácia a z nej vyplývajúci spôsob vzájomného vysporiadania má vplyv na posúdenie dôvodnosti a výšky žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1, písm. c), C. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a v súlade s § 391 ods. 1, C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli ústnu zmluvu o dielo, v ktorej si dohodli predmet diela - rekonštrukciu budovy - kotolne súčasťou diela bola aj fasáda na trojpodlažnej výškovej budove, keď cena bola určená podľa položkového rozpočtu. Z položkového rozpočtu podpísaného dňa 5.9.2008, z výsluchu svedka Ing. K., stavbyvedúceho žalovaného, vyplýva, že žalobca týmto dňom odovzdal žalovanému dielo, avšak z týchto dôkazov tiež vyplýva, že dielo vykazovalo vady, a to jednak kvalitatívne, keď sa použil iný typ omietky ako bol v položkovom rozpočte (terakota) a jednak estetické, keď fasáda vykazovala nejednotnú štruktúru omietky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca odovzdal dielo, ale nie riadne a bez vád. Svedok K. pri prevzatí diela namietol vady, keď priamo pri prevzatí prác do položkového rozpočtu dopísal nezrealizovanie prác v dohodnutie kvalite (fasáda a dlažba). Z výsluchu svedka A., ďalej z výsluchu žalovaného ako aj z položkového rozpočtu priamo zo dňa odovzdania diela mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný uplatnil nárok z vád opravou podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchodné zákonníka a zároveň mal z týchto dôkazov preukázané, že žalovaný tieto vady včas notifikoval v spojení s § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tiež z výsluchu konateľa žalobcu I. E. mal súd preukázané, že žalovaný mu namietal lízance pri naťahovaní omietky a iné vady nenamietal. Súd mal tiež preukázaný uplatnený tento nárok opravou aj z výsluchu konateľa I. H., ktorý vypovedal, že navrhol žalovanému opravu fasády dekoráciou (kruhmi a štvorcami). Ďalej nebolo sporné, že žalobca opravu vád nevykonal. Z výpovedí a zároveň z Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zhotoviteľa Arcus Signum, s.r.o. vyplynulo, že oprava diela by trvala zopár dní, pričom nebolo sporné, že od odovzdania diela dňa 5.9.2008 žalobcom do konca októbra 2008, čo súd považoval za primeranú lehotu, k oprave vád diela nedošlo. Zároveň nebolo sporné a zároveň z Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 7.11.2008 mal súd preukázané, že žalovaný sa následne dohodol s inou spoločnosťou na dodávke a montáži fasády zmluvou o dielo zo dňa 27.10.2008, ktorá opravu vykonala. 5. Ďalej z vykonaného dokazovania vychádzajúc z faktúry č. 38/2008 zo dňa 5.9.2008 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca za dielo vyfakturoval sumu 821.982,-Sk, pričom žalovaný uhradil túto faktúru iba vo výške 400.000,-Sk s variabilným symbolom 38/208 dňa 14.10.2008, čo vyplýva zo počítačového systému žalovaného. Súd s poukazom na § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka mal za to, že s uvedenou úhradou žalovaný plnil čiastočne svoj dlh 821.982,- Sk na faktúru č. 38/2008, preto súd nemohol akceptovať tvrdenia žalobcu ohľadom zániku plnenia žalovaného na iný prípadný dlh žalovaného voči žalobcovi. Súd tiež mal preukázané, že žalovaný uhradil tretej osobe uvedenej spoločnosti Arcus Signum, s. r. o., titulom zmluvy o dielo týkajúcej sa predmetnej fasády sumu 433.923,-Sk a zároveň nebolo sporné, že žalobca dobropisoval faktúru č. 38/2008, a to dobropisom č. 55/2008 zo dňa 10.12.2008 vo výške 421.982,-Sk. Preto s poukazom na zistený skutkový stav, ako aj na vyhodnotenie dôkazov, keďže žalobca tento dobropis vydal po tom, ako mu márne uplynula lehota na opravu a ako tretia osoba, spoločnosť Arcus Signum, s.r.o. opravila dielo za 433.923,-Sk a dobropisovaná suma v podstate pokryla sumu opravy fasády, súd dospel k záveru, že žalobca týmto dobropisom akceptoval nárok žalovaného na primeranú zľavu z ceny diela s poukazom na § 436 ods. 2, poslednej vety Obchodného zákonníka. Súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu že týmto dobropisom chcel oddialil splatnosť už tak splatnej sumy 421.982,-Sk alebo že peňažný nárok mal byť poriešený v nasledujúcom roku 2009, keď tieto jeho vysvetlenia nemajú oporu ani v zákone, ani v žiadnej dohode strán sporu. Žalobca vydaním dobropisu č. 55/2008 dňa 10.12.2008 na sumu mínus 421.982,-Sk sa rozhodol a sám vynuloval splatnú pohľadávku žalovaného vo vzťahu k faktúre č. 38/2008 a tento istý, už odpustený nárok, nemôže opätovne fakturovať v ďalšom roku 2009, a to faktúrou č. 8/2009. Vzhľadom na uvedené bol nárok žalobcu na úhradu ceny diela nedôvodný a súd ho zamietol. 6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podaní zo dňa 28.4.2014 skutkovo tvrdil, že žalovaný vykonal dňa 10.12.2008 úhradu 435.851,- Sk a mal dlhovať žalobcovi ďalšie faktúry a toto plnenie žalobca určil na iné skoršie faktúry. Avšak žalovaný tvrdil, že táto úhrada 435.851,-Sk
sa vzťahovala na inú faktúru, a to č. 37/2008 a nakoľko už banka nedisponuje výpisom z roku 2008, preukazoval tieto skutočnosti výstupom zo svojho interného systému. Ďalej vo vzťahu k tejto platbe žalovaný tvrdil, že bola vykonaná na spomenutú faktúru č. 37/2008, ktorá bola na sumu 579.050,-Sk, pričom žalobca na ňu dňa 7.9.2008 uhradil 81.258,-Sk, dňa 10.12.2008 vyššie uvedenú sumu 435.851,Sk a dňa 29.12.2008 bola vo výške - 11.465,- Sk dobropisovaná, pričom zostatok činí 50.476,- Sk (1.675,50 EUR) a túto sumu ako svoj dlh žalovaný priznáva v liste zo dňa 5.2.2010. Zároveň súd zdôraznil, že zaplatenie sumy 1.675,50 EUR (50.476,- Sk) titulom ceny diela vyfakturovanej faktúrou č. 37/2008 žalobca v tomto spore neuplatňuje. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom úhrady 435.851,-Sk dňa 10.12.2008. Zároveň bolo potrebné uviesť, že spor bol začatý ešte za účinnosti O.s.p., kedy strany sporu okrem povinnosť tvrdiť mali aj povinnosť tieto tvrdenia preukazovať, pričom aj aktuálna procesná právna úprava C.s.p. nezbavuje strany sporu, okrem uvádzania pravdivých a úplných skutkových tvrdení tieto svoje tvrdenia preukazovať, pretože majú povinnosť pripájať dôkazy. Žalobca za celé konanie, t.j. od roku 2011 doteraz, nedoložil žiaden dôkaz (napr. výpis z účtu), skutkové tvrdenia ohľadom plnení žalovaného na iné skôr splatné záväzky žalobcu vôbec nepreukazoval, žiadne dôkazy o tom nedoložil, teda nebolo zrejmé, o aké záväzky, z akého titulu a akej výške ide, preto súd vychádzal z interného systému žalovaného, a mal podľa nich za to, že žalovaný ako dlžník určil, ktoré záväzky žalobcovi plní. 7. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zádržné vo faktúre č. 8/2009. Skutkovo tvrdil, že strany sporu si dohodli zádržné 50.000,- Sk (1.659,69 EUR) a že zádržné mal žalovaný vyplatiť po skončení prác na stavbe, pričom iné dojednania netvrdil a ani uviesť nevedel. Z uvedeného teda vyplývalo, že súdu nebolo zrejmé vo vzťahu k akému konkrétnemu nároku malo byť dohodnuté zádržné, kedy a či vôbec k zadržaniu týchto peňažných prostriedkov žalovaným došlo, aké mali byť dohodnuté podmienky (napr. uplynutie času, záruka) vyplatenia zádržného žalovaným žalobcovi. Súčasne žalobca v priebehu celého sporu nárok na zádržné ani žiadnym spôsobom nepreukazoval, v prípade výsluchov konateľov žalobcu a žalovaného sa ohľadom uzavretia dohody o zádržnom nič nespýtal, ani v záverečnej reči pred vydaním prvého rozsudku uviedol, že nevie osvedčiť nárok žalobcu na zádržné vo výške 50.000,-Sk a zároveň z výsluchov konateľov žalobcu žiadna dohoda o zádržnom nebola ani uvádzaná ani preukazovaná. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zádržného vo výške 1.659,69 EUR vyfakturovaný faktúrou č. 08/2009 nebol dôvodný, a preto ho žalobcovi nepriznal. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä z pochybení súdu prvej inštancie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a pri procesnom postupe súdu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní najmä opomenul, že zhodným tvrdením strán bolo preukázané, že bola uzavretá zmluva o dielo, žalovaný nepoprel, že sa ako objednávateľ zaviazal za vykonané dielo zaplatiť sumu uvedenú v podanej žalobe, nepoprel, že za vykonané dielo zaplatil menej ako bolo dojednané a že žalobcovi zadržal (nezaplatil) sumu v hodnote novej duplicitnej dodávky, ktorú svojvoľne zadal tretej osobe. V konaní nebola náležite preukázaná existencia údajných vád diela, pričom dôkazné bremeno preukázania existencie vád zaťažuje žalovaného, ktorý ich údajným výskytom odôvodňoval nezaplatenie časti ceny diela, pričom absentuje technicky a právne preskúmateľný opis údajnej vady, z ktorého by bolo možné usúdiť o akú konkrétnu vadu sa malo jednať, pričom žalovaný nevymedzil, či malo ísť o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, absentuje náležitá reklamácia s vytknutím vady a s včasným uvedením voľby konkrétnych reklamačných nárokov. Žalovaný ako objednávateľ si zákonným spôsobom nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a v danom prípade objednávateľ nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za vady diela, neprišlo k náležitému uplatneniu údajného reklamačného nároku a žalovaný nepoprel, že žalobca celé dielo v celom rozsahu vykonal a nepoprel, že po odovzdaní diela (ku ktorému prišlo v auguste 2008) znemožnil žalobcovi prístup k dielu. Žalovaný ako objednávateľ tiež nepoprel, že svojvoľne a bez súhlasu zhotoviteľa zadal tretej osobe vykonanie novej duplicitnej dodávky (ďalšej nadbytočnej vrstvy fasády), ktorou bola prekrytá dodávka žalobcu. Súd tiež nepostupoval v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, a to preukazovanie zákonných náležitostí uplatnenia reklamačného nároku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vychádza z ničím nepodloženého predpokladu, že žalovaný uplatnil u žalobcu riadnu reklamáciu zhotovovaného diela, to napriek tomu, že v tomto smere nebol v konaní vykonaný žiaden relevantný dôkaz. Žalovaný v skutočnosti nikdy žiadny relevantný reklamačný nárok riadne a včas neuplatnil a nikdy mu takýto nárok voči žalobcovi nevznikol. Žalovaný nikdy neoznámil žalobcovi
ani žiadny konkrétny spôsob vybavenia údajnej reklamácie ani neoznámil z akého titulu odmieta zaplatiť riadne vykonané práce a dodávky. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a aby napadnutý rozsudok zrušil a aby rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.047,47 EUR s prísl. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a navrhol rozsudok potvrdiť. K argumentácii odvolateľa, že žalovaný neuplatnil riadnu reklamáciu diela a súd v tejto otázke nevykonal žiadny relevantný dôkaz uviedol, že reklamácia vád diela bola riadne vybavená, a to tak písomne (v listine Položkový rozpočet zo dňa 5.9.2008) ako aj ústne, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami svedka K. (stavbyvedúceho žalovaného), I.Í. E. M. I. H. (konateľmi žalobcu). V konaní boli preukázané listinným dôkazom - dobropisom č. 55/2018 zo dňa 10.12.2008, že žalobca dobropisoval fa č. 38/2008 vo výške 421.982,- Sk, čím na základe predchádzajúcich rokovaní strán akceptoval nárok žalovaného na zľavu z ceny, keďže žalobca v primeranej lehote reklamované vady neodstránil, v dôsledku čoho žalovaný ich odstránenie objednal u tretej osoby (Arcus Signum). 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že nárok žalobcu na úhradu ceny diela bol nedôvodný a preto žalobu zamietol. 14. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na úhradu ceny diela za rekonštrukčné práce kotolne, špecifikované vo faktúre č. 08/2009 na sumu 16.047,47EUR. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca dobropisoval faktúru č. 38/2008, a to dobropisom č. 55/2008 zo dňa 10.12.2008 vo výške 421 982,-Sk, a teda týmto dobropisom akceptoval nárok žalovaného na primeranú zľavu z ceny diela a sám vynuloval splatnú pohľadávku žalovaného vo vzťahu k faktúre č. 38/2008, stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu krajský súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný si uplatnil nárok z vád opravou a tieto vady aj včas notifikoval. Žalovaný si splnil notifikačnú povinnosť, čo bolo aj potvrdené výpoveďou svedka p. E. a p. H. na pojednávaní konanom dňa 28.4.2014 a p. K. vo výpovedi zo dňa 3.6.2014, 14.12.2020. Taktiež p. S. dňa
8.4.2019 uviedla, že vystavila dobropis na práce, ktoré súviseli s fasádou a ktoré p. N. reklamoval. Tu odvolací súd uvádza, že nebol dôvodný odvolací argument žalobcu o nepreukázaní existencie vád diela. Vady diela boli preukázané, bol známy aj ich opis, pričom ten vyplýva z faktúry č. 2008/50 (č.l. 160), protokolu o odovzdaní a prevzatí diela č. P 2008/30 zhotoviteľa Arcus Signum, s.r.o. a cenovej kalkulácie (č.l. 161 - 167), žalovaný vady diela náležite reklamoval a taktiež prišlo k uplatneniu reklamačného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný nárok z vád bol preukázaný dobropisom, ktorým žalobca poskytol zľavu z ceny vo výške, ktorá zodpovedá cene opravy firmou Arcus Signum, s.r.o. V preskúmavanej veci tak aj v súlade so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, súd prvej inštancie posúdil a odôvodnil, že vady diela boli riadne a včas oznámené, a bola uplatnená riadna reklamácia. 16. Žalobca namietal, že súd v konaní nezohľadnil stanovisko žalobcu, ktorý poprel existenciu akýchkoľvek reklamačných vád. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný svoje tvrdenia o vadách podložil relevantnými dôkazmi, a teda uvedený argument žalobcu nie je dôvodný. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Pokiaľ žalobca síce označil skutkové tvrdenia a dôkazy, ale tieto bližšie nešpecifikoval, má sa za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať len žalobca, ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú tvrdenia žalobcu. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 18. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).