Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/106/2022 1516200535 26. 06. 2024 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2024:1516200535.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej, st. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, C., právne zastúpeného: JUDr. Peter Belica, advokát so sídlom M. R. Štefánika 36, Martin, proti žalovanej: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, E., právne zastúpenej: Mgr. Gordana Dlhá, advokátka so sídlom Bystrická 30, Pezinok, o vydanie vecí na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV teraz Mestský súd Bratislava IV, zo dňa 7. marca 2022, č.k. 7 C15/2016-230 takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (výrok II.) a výroku o trovách konania (výrok IIL) p o t v r d z u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie v časti o vydanie položiek: 22. bicykel Maternhorn červený pánsky, 31. kaktusy 20 kusov, 33. vláčik TT maketa 2,8 x 1,4 m a 41. kórejský porcelán čajová súprava, čajník podnos, 6 šálok, popolník a cukornička zeleno-zlatá. Druhým výrokom žalobu žalobcu , ktorou sa domáhal vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v bode 2 rozsudku súdu prvej inštancie zamietol a tretím výrokom žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% 2. Vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 149 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 9C/338/2006 zo dňa 5. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2007. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako „BSM“) bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/221/2008-677 zo dňa 31.10.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 9Co 99/2014-714, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2014. Vyššie uvedeným rozsudkom boli z BSM do výlučného vlastníctva žalobcu prikázané veci ďalej špecifikované pod položkami 1. až 4., ktoré výslovne neboli predmetom vyporiadania BSM, ale tvoria príslušenstvo vecí, ktoré boli žalobcovi prikázané do výlučného vlastníctva, pričom tieto veci neboli žalobcovi doposiaľ vydané a žalovaná ich zadržiava vo svojej domácnosti. Konkrétne žalobca žiadal vydať nasledovné hnuteľné veci: 1. halogénová lampička od počítača - nadobudnutá v r. 2001 v hodnote 3,- € v súčasnosti nemá vedomosť akú má hodnotu 2. návod a ovládač od veže SONY - nadobudnutý v r. 1999, hodnotu nevedel uviesť, 3. koreničk y TESCOMA 16 ks - nadobudnuté v r. 2003 v hodnote 6,- €, teraz 2,- €, 4. statív na kameru - nadobudnutý v r. 2004 v hodnote 60,- € v súčasnosti 30,- €, 5. plastové sedátko na vaňu - nadobudnuté v r. 2008 v hodnote 5,- €, teraz 0,- €, 6. fotoalbum po mame tmavozelený (koža) -
nadobudnutý v r. 2001 v hodnote 10 €, 7. zlatá obrúčka s dátumom 17.11.1979 dámska - nadobudnutá v r.1979 v hodnote 33,- €, 8. zimné kožušinové topánky brúsená koža biela 2 páry BAŤA - pánske nadobudnuté v r. 2009 v hod. 2 x 60,- €, teraz 2 x 30,-€, 9. perový vankúš 1 ks - nadobudnutý v r. 1986, k hodnote sa nevie vyjadriť, 10. DVD + CD baletné predstavenie SND Luskáčik a Othelo, v ktorých žalobca účinkoval - nadobudnuté v r. 1987 v hodnote 3-4,- €, 11. audiokazety - k hodnote sa nevie vyjadriť, 12. videokazety VHS baletné - k hodnote sa nevie vyjadriť, 13. sklenené police s držiakmi kuchyňa, hala, dymové sklo 5ks - nadobudnuté v r. 2003 v hodnote 40,- €, teraz 20,- €, 14. termohrnček antikorový 1 ks - nadobudnutý v r. 2003 v hodnote 7,- €, teraz 3,50 €, 15. teflonová panvica TEFAL 24 cm tehlová nadobudnutá v r. 2007 v hodnote 20,- €, v súčasnosti v hodnote 0,- €, 16. kuchynské nože BERGHOF so stojanom - nadobudnuté v r. 2003 v hodnote 33- €, v súčasnosti v hodnote 16,50 €, 17. nožnice 3 ks - v hodnote 0,- €, 18. konferenčný stolík dyha - sklo - nadobudnutý v r. 2006 v hodnote 166 - €, teraz 83 - €, 19. mlynček na orechy a tuhé potraviny béžový, zliatina - nadobudnutý v r. 2001 v hodnote 0,- €, 20. komoda štvorzásuvková orech - nadobudnutá v r. 1998 v hodnote 200,- €, teraz 50 - €, 21. halogénové svietidlá brúsený chróm, nastaviteľné, otočné 12 ks, výklopné priemer 36 mm - nadobudnuté v r. 2005 v hodnote 48,- €, teraz 24,- €, 22. bicykel MATERNHORN, červený pánsky - nadobudnutý v r. 1998 v hodnote 300,- €, teraz 150,- €, 23. uhlová brúska 115 mm + rezné a brúsne kotúče po 6 ks - nadobudnuté v r. 2005, dar od brata v zostatkovej hodnote 15,- €, 24. ručné náradie - kožený kufor - ide o rôzne pílky, vrtáky, šrobováky, dláta nadobudnuté v r. 1996-1998 v zostatkovej hodnote 20,- €, 25. vrtáky do kovu 40 ks rôzne priemery - nadobudnuté v r. 1996-1998, zostatková hodnota 25,- €, 26. momentový kľúč TONA - nadobudnutý v r. 1995-1996, v zostatkovej hod. 25,- €, 27. elektrická pílka BLACK & DECKER aj s pílovými listami nadobudnutá v r. 1998 v hodnote 50,- €, zostatková hodnota 20,€, 28. elektrická vŕtačka BACK & DECKER - nadobudnutá v r. 1998 v hodnote 50,- €, zostatková hodnota 20,- €, 29. kľúče na bicykel kombinované rôzne druhy a typy, kožená brašna nadobudnuté v r.1998 v hodnote 0,- €, 30. elektrická pájkovačka transformátorová pištoľová - nadobudnutá v r. 1987-1988 v hodnote 4,- €, zostatková hodnota 1,- €, 31. kaktusy cca 20 ks, ktoré žalobca vypestoval od 1991, v zostatkovej hodnote 400,- €, 32. tuja - nadobudnutá v r. 2008, zostatková hodnota 10,- €, 33. vláčik TT maketa 2,8 x 1,4 m - nadobudnutý v r. 1990, zostatková hodnota 7 000,-8 000,- €, 34. držiak TV na stenu - nadobudnutý v r. 2008, v hod. 18,- €, zostatková hodnota 5,- €, 35. rodný list žalobcu, 36. vysvedčenia a diplom z konzervatória patriace žalobcovi, 37. baterka BOSCH (príslušenstvo vŕtačky) nadobudnuté v r. 1998, v hodnote 20,- €, zostatková hodnota 5,- €, 38. vychádzkové čierne poltopánky hranaté BAŤA - nadobudnuté v r. 2003 v hodnote 35,- €, zostatková hodnota 5,- €, 39. činka 13,5 kg jednoručná nakladacia - nadobudnutá v r. 1976, v hodnote 8,- €, zostatková hodnota 1,- €, 40. gola súprava kombinovaná červená - nadobudnutá v r. 1989, v hodnote 30,-€, zostatková hodnota 10,- €, 41. kórejský porcelán čajová súprava, čajník, podnos, 6 šálok, popolník a cukornička zeleno zlatá nadobudnutá v r. 1978, k hodnote sa nevie vyjadriť, 42. bubnová predlžovačka 220 V - nadobudnutá v r. 2004, zostatková hodnota 5,- až 6,- €, 43. skúšačka na elektrinu 50 až 500 V - nadobudnutá v r. 2004, k hodnote sa nevedel vyjadriť. 3. V poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/15/2016-105 zo dňa 8. decembra 2016 tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tentorozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 68/2017-128 zo dňa 29. marca 2018. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť vo veci znovu konať a rozhodnúť s tým, že súd svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Osobitne dal súdu prvej inštancie do pozornosti ustanovenia § 143 a § 149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že zo zhodných vyjadrení strán vyplýva, že niektoré veci nabudili do BSM. 4. Po prejednaní veci súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/15/2016-176 zo dňa 22. novembra 2018 tak, že (I.) žalobu zamietol, (II.) zastavil konanie v časti o vydanie vecí pod položkami 5. a 15. a (III.) žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O čiastočnom zastavení konania rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní dňa žalobca vzal žalobu čiastočne späť, pokiaľ ide o veci uvedené pod položkami 5. a 15. Aj v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie bol v I. a III. výroku zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 94/2019-213 zo dňa 29. januára 2021. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, zistené skutkové okolnosti subsumovať pod konkrétne právne normy, ktoré sa na daný prípad vzťahujú, uviesť konkrétny spôsob ich aplikácie a úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Konkrétne uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalobcu na predloženie listinného dôkazu - zoznamu vydaných vecí okrem vecí patriacich do BSM a vysporiadať sa s dôvodnosťou žaloby jednotlivo pri každej žalobcom uplatnenej veci okrem vecí, pri
ktorých zobral žalobca žalobu späť, dôkaznú situáciu vyhodnotiť s prijatím právneho záveru a tento presvedčivo a náležite odôvodniť. 5. Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vec znovu prejednal, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Skonštatoval, že žalobca sa v tomto konaní domáhal reivindikačnou žalobou vydania hnuteľných vecí uplatňujúc si tak právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na žalobcovi v konaní o reivindikačnej žalobe spočíva dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že veci, ktorých vydania sa domáha, (I.) existujú a (II.) žalobca je ich vlastníkom (t.j. žalobca je aktívne vecne legitimovaný) a súčasne že (III.) tieto veci sú neprávom zadržiavané osobou, voči ktorej žaloba smeruje (t.j. žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný). V prípade, že žalobca kumulatívne nepreukáže splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov, znamená to, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok jeho neúspech v spore. 6. Za podstatnú povožoval súd prvej inštancie skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi, medzi ktorými existovalo BSM, do ktorého patrila podstatná časť vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, nakoľko boli nadobudnuté stranami sporu počas ich manželstva. Žalobcom opakovane zdôrazňovaný „mužský“ charakter niektorých vecí, nepovažoval z hľadiska ich príslušnosti do BSM za relevantný s tým, že každá vec nadobudnutá niektorým z manželov počas trvania manželstva s výnimkou vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom, okrem vecí osobnej povahy a vecí slúžiacich na výkon povolania, patrí do BSM, bez ohľadu na jej charakter. Skonštatoval, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 9C/338/2006 zo dňa 5. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2007. V konaní nepovažoval za sporné, že strany sporu po zániku ich manželstva nevyporiadali svoje BSM dohodou, ich BSM bolo vyporiadané súdnym rozhodnutím a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/221/2008-677 zo dňa 23. októbra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 99/2014-714 zo dňa 23. októbra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2014. Skonštatoval, že veci, ktoré žalobca žiadal vydať v tomto konaní, neboli vyporiadané v konaní o vyporiadanie BSM. Poukázal na § 149 ods. 5 v spojení s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí pokiaľ ide o hnuteľné veci nevyvrátiteľná domnienka, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Uviedol, že pokiaľ strany sporu o hnuteľných veciach, ktoré patrili do ich BSM, neuzavreli dohodu o ich vyporiadaní (existencia takejto dohody nebola v konaní žiadnou zo strán tvrdená), ani o nich nebolo rozhodnuté súdom (predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 24C/221/2008 podľa obsahu príslušného spisu žalobcom označené veci neboli), pričom tieto veci zostali v domácnosti žalovanej a žalovaná ich výlučne ako vlastník užívala, uplynutím troch rokov od zániku BSM (ktoré zaniklo dňa 9.7.2007) sa tieto hnuteľné veci stali výlučným vlastníctvom žalovanej. 7. K listinnému dôkazu, na ktorého vydanie žiadal žalobca zaviazať žalovanú - zoznam vydávaných vecí okrem vecí patriacich do BSM uviedol, že s tvrdením, že žalobcovi bol predložený zoznam vecí, ktoré mu boli žalovanou vydané, pričom tento zoznam žalobca odmietol podpísať prišla žalovaná, žalobca toto tvrdenie žalovanej výslovne poprel. Žalobca tvrdil, že mu žiaden zoznam predložený nebol, a preto žiaden zoznam ani nemohol odmietnuť podpísať. Pokiaľ žalobca tvrdil, že takýto zoznam mu predložený nebol, tento teda ani nevidel a nevie čo bolo jeho obsahom resp. či vôbec existoval, nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada o predloženie takéhoto listinného dôkazu. Zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zoznam nepodpísal. Sporné bolo iba to, či mu zoznam bol na podpis predložený, čo tvrdila žalovaná a svedkyňa D. F. alebo mu predložený nebol, čo tvrdil žalobca. Nakoľko k jeho podpísaniu nedošlo, predloženie určitej listiny o ktorej by žalovaná vyhlásila, že predstavuje predmetný zoznam, by podľa súdu prvej inštancie nemalo žiaden význam z hľadiska dokazovania, nakoľko by nebolo možné nijako skúmať jej autenticitu. Podotkol, že žalovaná tvrdila, že tento zoznam predstavoval iba vytlačenú e-mailovú komunikáciu so žalobcom, ktorá je obsahom spisu (č. l. 55 a čl. 57 spisu). 8. Následne sa podrobne zaoberal každou vecou, ktorej vydanie žalobca žiadal, pričom vo vzťahu ku každej z nich skúmal, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady na to, aby sa žalobca ich vydania
mohol úspešne domáhať. Vzhľadom na dôkaznú situáciu vychádzajúc z vyjadrení strán sporu a výpovedí svedkov; dospel aplikujúc vyššie uvedené právne úvahy k záveru, že žalobcovi sa v prípade žiadnej z ním označených vecí nepodarilo preukázať kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, a to že (I.) existujú, (II.) žalobca je ich vlastníkom a že (III.) sú neprávom zadržiavané žalovanou. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ich právne posúdenie vo vzťahu ku každej z vecí boli nasledovné: 1. halogénová lampička od počítača nadobudnutá v r. 2001 - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, z tvrdení strán sporu vyplýva, že jej existencia bola medzi nimi sporná, aj keby jej existenciu preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „§ 149 ods. 4 a 5“) žalovanej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že táto vec tvorila príslušenstvo počítača, ktorý bol prikázaný rozsudkom o vyporiadaní BSM do vlastníctva žalobcu, z právneho hľadiska lampička nie je príslušenstvom počítača, ide o samostatnú vec, aj keď mohla byť žalobcom používaná v súvislosti s používaním počítača. 2. návod a ovládač od veže SONY nadobudnuté v r. 1999 - medzi stranami nebolo sporné, že tieto veci ako príslušenstvom veže SONY existovali, žalobca však nepreukázal že by tieto veci boli v držbe žalovanej, podľa výpovede svedkyne D. F. tieto veci boli vydané žalobcovi dňa 17.1.2015, povinnosť preukázať, že sa tieto veci nachádzajú u žalovanej, zaťažovala žalobcu. 3. koreničky Tescoma 16 ks nadobudnuté v r. 2003 - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, žalovaná jej existenciu poprela, aj keby jej existenciu žalobca preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. Žalobca tvrdil, že tvorili príslušenstvo nástenného systému Tescoma, ktorý bol prikázaný rozsudkom o vyporiadaní BSM do vlastníctva žalobcu, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. 4. statív na kameru nadobudnutý v r. 2004 - žalovaná pripustila, že takúto vec nadobudli, avšak žalobca nepreukázal, že by táto vec bola v držbe žalovanej, žalovaná to popierala, nemala vedomosť o tom, kde sa vec nachádza. Aj keby ju žalovaná mala v držbe, patrila by táto vec podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. O statíve bez ďalšieho nemožno tvrdiť, že ide o príslušenstvo kamery, ktorá bola prikázaná rozsudkom o vyporiadaní BSM do vlastníctva žalobcu, ide o vec použiteľnú s rôznymi zariadeniami, ktorá je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. 5. plastové sedátko na vaňu - žaloba bola v tejto časti vzatá späť, konanie bolo právoplatne zastavené. 6. fotoalbum po mame tmavozelený (koža) nadobudnutý v r. 2001 - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, žalovaná ju poprela, o jej existencii nemala vedomosť ani svedkyňa D. F.. 7. zlatá obrúčka s dátumom 17.11.1979 dámska nadobudnutá v r. 1979 - z povahy veci vyplýva, že ide o vec nadobudnutú pred vznikom manželstva, nepatrí teda do BSM. Ak ju kúpil žalobca a následne ju vzhľadom na jej účel daroval žalovanej, obrúčka by sa stala vlastníctvom žalovanej, na tom nič nemení ani skutočnosť, že manželstvo zaniklo rozvodom. 8. zimné kožušinové topánky brúsená koža biela 2 páry BAŤA pánske nadobudnuté v r. 2009 žalobca nepreukázal že by táto vec existovala a bola by v držbe žalovanej. Žalovaná uviedla, že veci takejto povahy (odev, obuv), boli žalobcovi vydané, jednotlivo však nepotvrdila, že konkrétne žalobcom označené veci tohto druhu skutočne existovali, preukázať ich existenciu bolo povinnosťou žalobcu. 9. perový vankúš 1 ks nadobudnutý v r. 1986 - žalobca nepreukázal že by táto vec bola v držbe žalovanej, aj keby držbu žalovanej preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 10. DVD + CD baletné predstavenie SND Luskáčik a Othelo, v ktorých žalobca účinkoval nadobudnuté v r. 1987 - žalobca nepreukázal, že by tieto veci boli v držbe žalovanej, podľa výpovede svedkyne D. F. tieto veci boli vydané žalobcovi dňa 17.1.2015, aj keby žalobca držbu žalovanej preukázal, patrili by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 11. audiokazety - ide o neurčito označené veci, navyše žalobca nepreukázal, že by boli v držbe žalovanej, podľa výpovede svedkyne D. F. vec tohto druhu boli vydané žalobcovi dňa 17.1.2015, aj keby držbu žalovanej žalobca preukázal, patrili by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 12. videokazety VHS baletné - aj v tomto prípade ide o neurčito vymedzené veci a žalobca nepreukázal, že by boli v držbe žalovanej, podľa výpovede svedkyne D. F. veci tohto druhu boli vydané žalobcovi dňa 17.1.2015, aj keby držbu žalovanej žalobca preukázal, patrili by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 13. sklenené police s držiakmi kuchyňa, hala, dymové sklo 5 ks nadobudnuté v r. 2003 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, podľa § 149 ods. 4 a 5 patrí žalovanej. 14. termohrnček antikorový 1 ks nadobudnutý v r. 2003 - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, aj keby ju preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 15. teflonová panvica Tefal 24 cm tehlová nadobudnutá v r. 2007 - žaloba v tejto časti vzatá späť, konanie právoplatne zastavené. 16. kuchynské nože Berghof so stojanom nadobudnuté v r. 2003 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, podľa § 149 ods. 4 a 5 patrí žalovanej. Hoci na jej nadobudnutie mohli byť vynaložené prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, samotná vec nadobudnutá počas manželstva patrí do BSM a nakoľko v ňom nebola vysporiadaná, patrí po uplynutí lehoty podľa § 149 ods. 4 žalovanej, ktorá ich
užívala. Prípadné vyporiadenie finančných prostriedkov patriacich jednému z manželov vnesených do BSM nie je predmetom tohto konania. 17. nožnice 3 ks - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, táto bola medzi stranami sporná, aj keby existenciu tejto veci a držbu žalovanej žalobca preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 18. konferenčný stolík dyha-sklo nadobudnutý v r. 2006 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, bola vyrobená žalobcom počas trvania manželstva, patrila teda do BSM, žalovaná uviedla, že ju užíva, teda podľa § 149 ods. 4 a 5 patrí žalovanej. 19. mlynček na orechy a tuhé potraviny béžový, zliatina - nadobudnutý v r. 2001 - žalobca nepreukázal existenciu tejto veci, aj keby existenciu tejto veci a držbu žalovanej žalobca preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 20. komoda 4-zásuvková orech nadobudnutá v r. 1998 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, vyrobil ju žalobca počas trvania manželstva, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že ju žalobca daroval synovi, patrila by synovi strán sporu, ak by zostala v BSM strán sporu, podľa § 149 ods. 4 a 5 by patrila žalovanej. 21. halogénové svietidlá brúsený chróm, nastaviteľné, otočné 12 ks, výklopné priemer 36 mm nadobudnuté v r. 2005 - žalobca nepreukázal držbu tejto veci žalovanou, aj keby ju preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 22. bicykel Maternhorn červený pánsky nadobudnutý v r. 1998 - žaloba bola v tejto časti vzatá späť 23. uhlová brúska 115 mm + rezné a brúsne kotúče po 6 ks nadobudnuté v r. 2005, dar od brata 24. ručné náradie - kožený kufor - ide o rôzne pílky, vrtáky, šraubováky, dláta nadobudnuté v r. 1996-1998, 25. vrtáky do kovu 40 ks rôzne priemery - nadobudnuté v r. 1996-1998, 26. momentový kľúč TONA - nadobudnutý v r. 1995-1996, 27. elektrická pílka BLACK & DECKER aj s pílovými listami nadobudnutá v r. 1998, 28. elektrická vŕtačka BACK & DECKER nadobudnutá v r.1998, 29. kľúče na bicykel kombinované rôzne druhy a typy, kožená brašna nadobudnuté v r.1998, 30. elektrická pájkovačka transformátorová pištoľová- nadobudnutá v r. 1987-1988, 37. baterka BOSCH (príslušenstvo vŕtačky) nadobudnuté v r. 1998, 40. gola súprava kombinovaná červená nadobudnutá v r. 1989, 42. bubnová predlžovačka 220 V nadobudnutá v r. 2004, 43. skúšačka na elektriku - 50 až 500 V nadobudnutá v r. 2004. K položkám 23. až 30., 37., 40., 42. a 43. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu týchto vecí, ani ich držbu žalovanou. Žalobca tvrdil, že mu ich žalovaná nevydala, žalovaná tvrdila, že mu veci tohto druhu - pracovné náradie, vydala, nevyjadrila sa k jednotlivým položkám, nakoľko ich nevedela pomenovať, resp. spoľahlivo popísať. Vydanie určitého náradia potvrdili aj svedkovia D. F. a G. F. svojimi výpoveďami. Nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnym položkám, nakoľko ich detailne neprezerali, ale uviedli, že náradie bolo predmetom vydania vecí dňa 17.1.2015. Bolo povinnosťou žalobcu existenciu každej jednotlivej veci, ktorej vydania sa domáha, preukázať, rovnako ako bolo jeho povinnosťou preukázať, že dané veci má žalovaná v držbe. 31. kaktusy cca 20 ks, ktoré mal žalobca vypestovať od 1991 - žaloba bola v tejto časti vzatá späť. 32. tuja nadobudnutá v r. 2008 - žalobca nepreukázal držbu tejto veci žalovanou, aj keby ju preukázal, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 33. vláčik TT maketa 2,8 x 1,4 m - nadobudnutý v r. 1990 - žaloba bola v tejto časti vzatá späť. 34. držiak TV na stenu nadobudnutý v r. 2008 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, jej vydanie žalobcovi dňa 17.1.2015 potvrdila svedkyňa D. F., ak by aj nebola vydaná žalobcovi, patrila by podľa § 149 ods. 4 a 5 žalovanej. 35. rodný list žalobcu, 36. vysvedčenia a diplom z konzervatória patriace žalobcovi. K položkám 35. a 36. uviedol, že žalobca nepreukázal držbu týchto vecí žalovanou, svedkyňa D. F. potvrdila ich vydanie žalobcovi, pričom vzhľadom na charakter veci súd svedkyni uveril, nakoľko žalovaná nemala žiaden dôvod tieto vec zadržiavať. 38. vychádzkové čierne poltopánky hranaté BAŤA nadobudnuté v r. 2003 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, sporné bolo, či ju má v držbe žalovaná. Žalovaná tvrdila, že veci takejto povahy (odev, obuv), boli žalobcovi vydané, jednotlivo však nepotvrdila, že konkrétne žalobcom označené veci tohto druhu skutočne existovali. Preukázať, že sú v držbe žalovanej, bolo povinnosťou žalobcu. 39. činka 13,5 kg jednoručná nakladacia nadobudnutá v r. 1976 - existencia tejto veci nebola medzi stranami sporná, sporné bolo, či bola predmetom vydania. Žalovaná tvrdila, že ju žalobcovi vydala spolu s ostatným oblečením a topánkami, žalobca to popieral. Zo svedeckých výpovedí nebolo možné vo
vzťahu k tejto položke nič relevantné zistiť. Povinnosť preukázať, že táto vec je v držbe žalovanej, zaťažovala žalobcu, ktorý túto skutočnosť ničím nepreukázal. 41. kórejský porcelán čajová súprava, čajník, podnos, 6 šálok, popolník a cukornička zeleno zlatá nadobudnutá v r. 1978, k hodnote sa nevie vyjadriť - žaloba bola v tejto časti vzatá späť. 9. Po vysporiadaní sa s každou hnuteľnou vecou jednotlivo v súlade s pokynom odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu žalobu zamietol. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že žalobca zodpovedá za zastavenie konania v časti, v ktorej vzal žalobu späť. Súčasne vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené zamietnutá, žalovaná mala v konaní plný úspech a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie časti výrokov II a III. podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel , alebo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie . 12. Skonštatoval, že súd prvej inštancie v napádanom rozsudku odôvodnil svoj rozsudok len v bodoch 38. až 44. odôvodnenia, ktoré podľa žalobcu aj keď je obsiahlejšie oproti predošlým meritórnym rozsudkom, je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Mal za to, že úvaha súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je vecne nesprávna a odporuje preukázaným skutočnostiam. Namietal, že žalovaná sa pri každej konkrétnej veci k nej vecne vyjadrila a nespochybnila to o akú vec označenú žalobcom sa jedná, čím podľa žalobcu medzi stranami sporu nebolo sporné o aké veci sa v položkách 1 až 43 (okrem položiek 5 a 15 a 22 a 31 a 33 a 41, o ktorých sa konanie zastavilo) jednalo. Za nesprávne považoval hodnotenie súdu o neurčitosti a zameniteľnosti označených vecí. Podľa žalobcu prvoinštančný súd v rozpore ustanoveniami CSP nijako uspokojivo nerozhodol o návrhu žalobcu, aby žalovaná predložila zoznam vecí zo dňa, ktorý odmietol podpísať a uspokojil sa len s účelovým vyjadrením žalovanej (jej PZ), že predmetný zoznam vecí korešponduje s e-mailom zo dňa 03.11. 2009. Takýto postup je podľa žalobcu naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 365 ods. 1 písm. b), e), g) CSP. Namietal, že odôvodnenie (v bodoch 38. až 44.) napádaného rozsudku nerešpektuje právne záväzný pokyn odvolacieho súdu uvedený v uznesení KS v BA z 29.1.2021 č.k. 4Co/94/2019-213 v bode 22 a 25. odôvodnenia a hrubé chyby z predošlého rozsudku z 8.12.2016 č.k.. 7C/15/2016-105 a predošlého rozsudku z 22.11.2018 č.k. 7C/15/2016-176 zopakoval aj v napádanom rozsudku z 7.3.2022 č.k. 7C/15/2016-230. Dôvodil, že napádaný rozsudok z 7.3.2022 popiera právo žalobcu (ale aj žalovanej) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu. Taktiež podľa žalobcu trpí nedostatkom riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, kde takýto nedostatok je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa jej tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda aj možnosť riadne konať pred súdom. Uviedol, že odňatie možnosti strane konať pred súdom je porušením jej procesných práv a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že napádaný rozsudok z 7.3.2022 je nedostatočne odôvodnený a je tak svojvoľný (arbitrárny). Namietal, že prvoinštančný súd sa vôbec nevyporiadal so žalobcovou argumentáciou v konaní a poukázal na judikatúru týkajúcu sa odôvodnenia rozhodnutí. 13. Žalobca považuje za nesprávne závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní vlastníctva žalobcu k veciam a nepreukázaní faktickej držby týchto vecí žalovanou. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že položky 1 - 4 sú samostatné veci, nie sú totožné s vecami ktoré boli vyporiadané v rámci BSM, sú s nimi druhovo podobné, nie sú však právnym príslušenstvom vecí vyporiadaných v rámci BSM nakoľko dokážu samostatne plniť svoju funkciu a neznehodnotia sa pri tom, pričom druhovo podobné veci boli v rozsudku o vyporiadaním BSM prikázané žalobcovi. Položky 3,6,8,9,10,ll,l2,23 - 30, 34-40, 42-43 - o týchto tvrdí žalovaná, že ich vrátila žalobcovi, čím potvrdila výlučne vlastnícke právo žalobcu k nim, ich vrátenie však nepreukázala. Žalovaná potvrdila, že existujú položky 18 a 20, len sú v užívaní rodiny, nespochybnila vlastnícke právo žalobcu. Položky 8, 23 - 30,
33, 34,37,38,39,40,42 a 43 majú mužský charakter, od čoho žalobca odvodzoval, že by mali patriť do vlastníctva žalobcu. Podľa žalobcu zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že 29 položiek z 37 položiek existuje a patrí žalobcovi. 8 položiek (položky 7,13,14,16,17,19,32) nespĺňa uvedené kritéria a bolo na úvahe súdu ako o nich rozhodne. Uviedol že po zúžení žaloby o položky 5 a 15 a 22 a 31 a 33 a 41 sú predmetom žaloby len veci, o ktorých žalovaná netvrdí že už neexistujú. Žalobca má za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že veci, ktorých vydania sa domáha, boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu a držala ich žalovaná, ktorá ich nechcela vydať (tie veci, ktoré existovali v riadnom stave) resp. nemohla vydať (tie veci, ktoré už neexistovali resp. sa stratili, kde žalovaná porušila zákonnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ predchádzať škodám). Ďalej uviedol, že veci, o ktorých žalovaná tvrdila, že vrátila žalobcovi, ale nevedela to preukázať - neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by veci vrátila tým nepoprela (ale potvrdila) výlučné vlastníctvo žalobcu k nim: položky č. X, X, X, X, XX - XX, XX XX, XX - XX, XX, XX -položka č. 18 - žalovaná potvrdzuje jeho existenciu, spochybňuje však výlučné vlastníctvo žalobcu a len tvrdí, že patrilo do BSM, čím žalovaná potvrdzuje, že táto vec je v jej užívaní jej resp. jej rodiny -položka č. 20 - žalovaná potvrdzuje jeho existenciu, spochybňuje však výlučné vlastníctvo žalobcu a len tvrdí, že patrí synovi, keďže potvrdzuje, že žalobca ju vyrobil pre ich syna -položka č. 22 - žalovaná potvrdzuje, že v rozpore s § 415 OZ sa tejto veci zbavila pred 5 rokmi, pritom potvrdzuje, že ako pánsky patrí žalobcovi, žalovaná je povinná nahradiť škodu žalobcovi za túto vec za porušenie prevenčnej povinnosti predchádzať škodám. Na náhrade škody za akékoľvek veci však žalobca 7.3.2022 pred vyhlásením rozsudku už netrval. -položky č. 31 a 33 a 41 - žalovaná potvrdzuje , že v rozpore s § 415 OZ sa tejto veci zbavila, žalovaná je povinná nahradiť škodu žalobcovi za túto vec za porušenie prevenčnej povinnosti predchádzať škodám. Na náhrade škody za akékoľvek veci však žalobca 7.3.2022 pred vyhlásením rozsudku už netrval. -položky č. 1 až 4 sú príslušenstvá vecí, ktoré boli v BSM konaní prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, a keďže o nich nebolo rozhodnuté v BSM konaní, patria do výlučného vlastníctva žalobcu -položky, ktoré majú mužský charakter veci a teda sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu: 8, 23 - 30, 33, 34, 37, 38, 39, 40, 42, 43. Konštatoval, že v zmysle ustálenej súdnej praxe NS SR nemožno unesenie dôkazného bremena viazať len na osobu žalobcu ale aj na stranu sporu žalovanú, ktorá tvrdí opak. Podľa žalobcu nakoľko žalovaná nepopierala existenciu jednotlivých položiek nemožno hovoriť o možnej zameniteľnosti vecí, nakoľko obaja presne vedia o aké veci ide a keďže toto je medzi stranami nesporné, súd už v tejto časti nemusí vykonávať dokazovanie, čím prvostupňový súd nesprávne dospel v napádanom rozsudku k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Namietal, že počas konania predkladal návrhy na doplnenie dokazovania avšak súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal ani nerozhodol či tieto dôkazy vykoná. Žalobca má za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno na rozdiel od účelových tvrdení žalovanej, že veci, ktorých vydania sa domáha boli v jeho výlučnom vlastníctve a držala ich žalovaná, ktorá ich nechcela resp. nemohla vydať. 14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považuje odvolanie v napádanej časti smerujúcej proti výrokom II. a III. rozsudku č.k. 7C/15/2016-230 zo dňa 07.03.2022 za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalobca neustále popiera charakter predmetu sporu, ktorým bolo na začiatku vydanie vecí a finančná náhrada škody za nevydané veci. Po jej upozornení na premlčanie nároku na náhradu škody a nezaplatenie súdneho poplatku za daný uplatnený nárok vzal žalobca v danej časti žalobu späť. Predmetom konania zostalo vydanie vecí, kde žalobca vytrvalo prenáša dôkazné bremeno na žalovanú, ktorá má preukazovať, že veci sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, že ich žalobca ponechal v byte, a že nimi do dnešného dňa disponuje. Dožaduje sa predloženia listinného dôkazu originálu zoznamu vecí, ktorý mu bol zo strany žalovanej pri vydaní veci dňa 17.01.2015 predložený na podpis, a ktorý žalobca odmietol podpísať. Tiež požaduje opakované vypočutie žalovanej a svedkov. Dôvodom má byť údajné účelové tvrdenie najmä žalovanej ohľadne vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha. Vlastnícke právo k technickým veciam (náradie a rôzne komponenty) odôvodňuje mužským charakterom daných vecí. Ďalej v odvolaní opätovne spochybňuje obsah rozsudku, jeho nedostatočné odôvodnenie a údajné nerešpektovanie pokynov odvolacieho súdu pri opätovnom rozhodovaní o veci. Tvrdenia žalobcu považuje žalovaná za ničím nepodložené a posledný v poradí tretí prvoinštančný rozsudok je podľa žalovanej vypracovaný plne v súlade s pokynmi uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Co/94/2019-213 zo dňa 29.01.2021 a dáva odpoveď na všetky žalobcom vytýkané pochybenia, argumenty a názory.
15. Skonštatovala, že žalobca bol v konaní povinný preukázať, že zoznam vecí, ktoré žiada vydať od žalovanej sú jeho výlučným vlastníctvom, existujú a tiež, že žalovaná ich má vo svojej dispozícií (zadržuje ich). Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal ani jednu z daných podmienok, čo uviedol aj prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku (bod 43). Uviedla, že zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie vo vzťahu ku každej veci je jednotlivo uvedené a rozpísané v bode 43 rozsudku. V bode 41 súd správne uviedol, že strany sporu sú bývalými manželmi, medzi ktorými existovalo BSM, do ktorého patrila podstatná časť vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal a boli nadobudnuté počas ich manželstva. Tiež poznamenal to čo žalovaná, že žalobcom opakovane zdôrazňovaný „mužský“ charakter niektorých vecí, nie je z hľadiska ich príslušnosti do BSM relevantný. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal aj s listinným dôkazom, ktorého predloženia zo strany žalovanej sa žalobca dožaduje a to originálu zoznamu vydávaných vecí okrem vecí pariacich do BSM. Skonštatovala, že žalobca bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Vec, ktorá má byť vydaná, musí byť už v žalobe a potom aj v rozsudku jasne a určite označená tak, aby nemohlo dôjsť k zámene za inú vec. Uviedla, že nie všetky veci vedela jasne identifikovať. Časť vecí nepoznala, nemala vedomosť, že by sa v domácnosti nachádzali, časť vecí najmä technické nevedela popísať, nevie ktoré na čo slúži a sa používa. Podľa žalovanej časť vecí tak ako sú popísané, by neboli schopné vykonateľnosti, pretože bez jasnej identifikácie sú veci zameniteľné napr. položka 24 pílky vrtáky, šraoubováky alebo položka 25 vrtáky do kovu v počte 40 kusov. Zdôraznila, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že zoznam vecí, ktoré žiadal vydať od žalovanej, patrili do jeho výlučného vlastníctva a že sa dané veci nachádzajú v držbe žalovanej. Existenciu vecí, ktorých vydania sa žalobca dožaduje nemal súd podloženú žiadnymi dôkazmi, neboli jasne a určite označené a taktiež nebolo výpoveďami žalovanej, svedkov ani mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami preukázané vlastnícke právo žalobcu, ani ktoré veci konkrétne mu žalovaná nevydala a má ich vo svojej držbe. Keďže žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal uvedené skutočnosti, nesplnil tak podľa názoru žalovanej základné podmienky pre to, aby súd mohol jeho žalobe vyhovieť. 16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej považuje predmetné vyjadrenie za nedôvodné, ktoré nespochybňuje dôvodné tvrdenia a preukázané skutočnosti žalobcu, v zmysle ktorých je žalovaný nárok žalobcu dôvodný v celom rozsahu a odvolanie žalobcu je tiež dôvodné v celom rozsahu. Pridržiava sa v celom rozsahu svojho odvolania z 5.5.2022 voči napádanému rozsudku a žiadal, aby obsah jeho odvolania bol považovaný aj za súčasť tohto vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej. Vyjadrenie žalovanej podľa žalobcu hodnoverne nevyvrátilo preukázané skutočnosti tvrdené a preukazované žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní, ani hodnoverne nevyvrátilo preukázané skutočnosti tvrdené a preukazované žalobcom v odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, nie je riadne odôvodnený a súd sa riadne nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu . Má za to, že prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok, keďže v napádanom rozsudku z 7.3.2022 absentuje dostatočné odôvodnenie k skutočnostiam, na ktoré žalobca detailne poukazoval vo svojich prednesoch a vyjadreniach či žalobe. Podľa žalobcu vyjadrenie žalovanej hodnoverne nevyvrátilo preukázané skutočnosti tvrdené a preukazované žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní z 5.5.2022 v časti III., kde sa detailne argumentačne a aj v rámci jednotlivých položiek vecí zaoberal nesprávnymi závermi súdu o údajnom nepreukázaní jeho vlastníctva k veciam a údajnom nepreukázaní faktickej držby týchto vecí žalovanou. Skonštatoval, že v časti III. svojho odvolania z 5.5.2022 konkrétne argumentoval a rozporoval závery a úvahy súdu a nestotožňuje sa s názorom žalovanej, že jeho tvrdenia nie sú ničím podložené. Uviedol, že konkrétnymi tvrdeniami, ktoré aj boli konkrétnymi dôkazmi preukázané, preukázal hodnoverne vlastnícke právo k veciam, preto o jeho aktívnej legitimácií domáhať sa vlastníckej ochrany nemôže byť pochybností. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že dôkazné bremeno má jednoznačne žalobca, keďže dôkazné bremeno preukázania tvrdení v zmysle aplikačnej praxe súdov aj NS SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, čo detailnejšie žalobca konkretizoval v odvolaní) zaväzuje aj žalovanú, kde nestačí len všeobecné popieranie tvrdení žalobcu. Konštatoval, že ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (tak ako to neuniesla podľa žalobcu strana žalovaná v tomto konaní), nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany (v tomto prípade žalobcu) sú nesporné. 17. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu skonštatovala, že ani v odvolaní ani vo vyjadrení žalobca neuviedol v čom prvoinštančný rozsudok (v poradí tretí) napĺňa všetky odvolacie dôvody. Uvedené len konštatuje, ale nepreukazuje. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej
opakovane účelovo zavádza svojimi tvrdeniami. Nie je jej zrejmé ako dospel žalobca k presvedčeniu, že žalovaná v konaní pri každej položke nespochybnila o akú vec označenú žalobcom sa jedná a vie o akú vec sa jednalo nakoľko nič také zo súdneho spisu nevyplýva. Uviedla, že odvolací súd už v prvom zrušovacom uznesení (4Co/68/2017, bod 13) jasne uviedol : „Odvolací súd súhlasí so záverom, že v konaní o vydanie veci spočíva na žalobcovi dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o tom, že v žalobe špecifikované veci, ktoré žiadal od žalovanej vydať existujú, že je ich výučným vlastníkom, a že ich žalovaná neprávom zadržuje.“ Žalobca však názor odvolacieho súdu neguje a poukazuje na rozhodnutie NS SR č.k. 3M Cdo 6/2010, ktoré však s daným sporom nijako nesúvisí, pretože predmetom konania bola peňažná pohľadávka, a nie vydanie vecí a snaží sa v rozpore s názorom odvolacieho súdu prenášať dôkazné bremeno na žalovanú, ktorá má preukazovať, že veci sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, že ich žalobca ponechal v byte, a že nimi do dnešného dňa disponuje. Podľa žalovanej napadnutý rozsudok je vypracovaný plne v súlade s pokynmi uvedenými v uzneseniach odvolacieho súdu č.k. 4Co/94/2019-213 zo dňa 29.01.2021 a 4Co/68/2017-128 zo dňa 23.03.2018 a dáva odpoveď na všetky žalobcom vytýkané pochybenia, argumenty a názory. 18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné . 19. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 380 ods.1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí , jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 22. Po preskúmaní odvolania odvolací súd zistil, že odvolateľ uviedol v odvolaní všeobecné odvolacie dôvody, uvedené v § 365 ods. 1 CSP písm. a , b , c , d , e , f, g , h , CSP. Tieto odvolacie dôvody,
vymenované v Civilnom sporovom poriadku, predstavujú všeobecné vymedzenie dôvodov, pre ktoré sa sporová strana môže domáhať preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dôvody odvolania uvedené v zákone však samy o sebe nie sú postačujúcim vymedzením dôvodu, pre ktorý sa odvolanie napáda, pokiaľ nie sú špecifikované konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu. V zmysle kogentného ustanovenia § 373 ods. 1 veta posledná CSP súd na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, preto odvolací súd posudzuje iba tie dôvody, ktoré uvedie odvolateľ sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolací súd ako konkrétne dôvody, pre ktoré odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne ustálil na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) ,f) CSP. 23. Žalobca svojimi odvolacími námietkami učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V odvolaní tvrdil nepreskúmateľnosť rozsudku pre nezrozumiteľnosť dôvodov a vysvetlenie úvah, ktorými sa súd prvej inštancie riadil vo svojich záveroch o niektorých skutkových a právnych otázkach. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje , že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol čoho sa žalobca domáhal i aké bolo procesné stanovisko žalovanej k žalobe; z ich tvrdení a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež, aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Odvolací súd zdôrazňuje, že napádaný rozsudok je vypracovaný v súlade s pokynmi uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Co/94/2019-213 zo dňa 29.01.2021 a dáva odpoveď na všetky žalobcom vytýkané pochybenia, argumenty a názory. Podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za nepreskúmateľné a preto odvolaciu námietku žalobcu proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými v odôvodnení, a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. 24. K odvolaciemu dôvodu žalobcu , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm f CSP ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke , ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Predpokladom naplnenia tohto odvolacieho dôvodu je aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná bola pre rozhodnutie významná. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; Možno konštatovať, že pravidlom kontradiktómych konaní je nie len formálne, ale aj materiálne uplatňovanie zodpovednosti strany za neunesenie dôkazného bremena. Výrazom toho v procese dokazovania je okrem iného tiež požiadavka nezaťažovať zabezpečením dôkazného prostriedku tú procesnú stranu, ktorá k dokazovanej skutočnosti nemá dôkazné bremeno. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. V prípade, že súd prvej inštancie považoval žalobcom navrhnuté dokazovanie za nadbytočné a neúčelné nakoľko nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku napadnuté rozhodnutie nezaťažil skutkovou vadou, čo vylučuje naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu. 26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie , ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v bode 2 rozsudku . Svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobcovi sa v prípade žiadnej z ním označených vecí , ktorých vydania sa po čiastočnom zastavení konania domáha , nepodarilo preukázať kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, a to že (I.) existujú, (II.) žalobca je ich vlastníkom a že (III.) sú neprávom zadržiavané žalovanou. Podľa prvoinštančného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. 27. Žalobou na vydanie veci, označovanou tiež ako vindikačná, resp. reivindikačná žaloba sa vlastník hmotnej veci (či už ide o osobu fyzickú či právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci. Vindikačná žaloba môže byť úspešná, ak : - sa vec nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 OZ), - žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, - vec, o vydanie ktorej sa žiada, je v žalobe individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od ostatných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu, vec musí existovať žalovaný zadržiava vec protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným . - vlastník preukáže existenciu vlastníckeho práva k veci, o vydanie ktorej žiada .
28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. 29. Na to, aby mohol byť žalobca úspešný v konaní o ochranu jeho vlastníckeho práva, musí preukázať vlastníctvo ku tej ktorej veci, ku ktorej sa ochrany domáha. Ochrana vlastníckeho práva môže spočívať aj v žalobe na vydanie veci smerujúcej proti subjektu, ktorý vec vlastnícky patriacej vlastníkovi neoprávnene zadržiava. Teda ďalším nevyhnutným predpokladom pre úspešnú žalobu, týkajúcu sa ochrany vlastníckeho práva je preukázanie toho, že žalovaná strana bez správneho dôvodu drží vlastnícku vec žalobcu. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi, medzi ktorými existovalo BSM, do ktorého patrila podstatná časť vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, nakoľko boli nadobudnuté stranami sporu počas ich manželstva. Každá vec nadobudnutá niektorým z manželov počas trvania manželstva s výnimkou vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom, okrem vecí osobnej povahy a vecí slúžiacich na výkon povolania, patrí do BSM, bez ohľadu na jej charakter. Nespornou skutočnosťou bolo, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 9C/338/2006 zo dňa 5. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2007 a ich BSM bolo vyporiadané súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/221/2008-677 zo dňa 23. októbra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 99/2014-714 zo dňa 23. októbra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2014. Skonštatoval, že veci, ktoré žalobca žiadal vydať v tomto konaní, neboli vyporiadané v konaní o vyporiadanie BSM. Správne na daný prípad aplikoval aj § 149 ods. 5 v spojení s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ strany sporu o hnuteľných veciach, ktoré patrili do ich BSM, neuzavreli dohodu o ich vyporiadaní , ani o nich nebolo rozhodnuté súdom a zostali v domácnosti žalovanej , ktorá ich užívala ako vlastník, uplynutím troch rokov od zániku BSM (ktoré zaniklo dňa 9.7.2007) sa tieto hnuteľné veci stali výlučným vlastníctvom žalovanej. 30. Napriek námietkam žalobcu v odvolaní, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v prípade žiadnej z označených vecí, ktorých vydania sa po čiastočnom zastavení konania domáha sa mu nepodarilo kumulatívne preukázať splnenie všetkých predpokladov aby bol v konaní úspešný teda, že predmetné veci existujú, žalobca je ich vlastníkom a že sú neprávom zadržiavané žalovanou. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal každou vecou, ktorej vydania sa žalobca domáhal a vo vzťahu ku každej z nich skúmal, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady na to, aby bol úspešný v konaní o ochranu jeho vlastníckeho práva . Správne súd prvej inštancie okrem splnenia nevyhnutných predpokladov pre úspešnú žalobu na vydanie veci pri každej veci posudzoval aj čas jej nadobudnutia ako aj to či nebola stranami sporu nadobudnutá do BSM počas trvania manželstva s tým, že pri týchto veciach aplikoval ust. § 149 ods. 5 v spojení s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté
nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanej plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom
hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).