Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/20/2024 1518201503 31. 07. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1518201503.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SEKHO, s.r.o., Priečna 660, 908 48 Kopčany, IČO: 47 597 267, práv. zast. JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému ULTIMUS s.r.o., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 46 255 982, práv. zast. Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 22.120,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 29Cb/30/2018-126 zo dňa 1.6.2022, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 29Cb/30/2018-126 zo dňa 1.6.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.120,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 22.120,50 EUR od 29.1.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22.120,50 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu záväzne objednal dňa 17.6.2017 práce na hale H3b v areáli Volkswagen v Bratislave, ktoré žalobca pre žalovaného riadne vykonal. Po zrealizovaní prvej etapy prác žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2017039 zo dňa 18.7.2017 na sumu 7.222,87 EUR, ktorú žalovaný uhradil až mesiac po jej splatnosti. Po vykonaní ďalšej etapy prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2017063 zo dňa 29.9.2017, splatnú dňa 20.10.2017 na sumu 14.506,07 EUR, ktorú žalovaný uhradil po lehote splatnosti. Po ukončení poslednej etapy prác vystavil žalobca žalovanému dňa 29.12.2017 faktúru č. 2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR, ktorú žalovaný neuhradil ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 8.2.2018. 3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov preukázal, že na základe objednávky žalovaného 17.6.2017 vykonal pre žalovaného práce na hale H3b v areáli Volkswagen v Bratislave. Objednávka bola zaslaná žalobcovi z emailovej adresy p. D. E. a bolo v nej uvedené “ rozsah prác a ceny podľa dodanej CP“. Žalobca práce realizoval a v priebehu prác vystavil dve faktúry v zmysle cenovej ponuky, ktoré boli žalovaným uhradené. Tvrdenia žalovaného, že prvé dve faktúry uhradil na základe dobrej skúsenosti z minulosti, nakoľko so žalobcom spolupracoval asi 5 rokov, nikdy nemali spor a bola
tam veľká dôvera považuje súd za účelové. Žalovaný v konaní nepoprel, že šiesta etapa nebola zrealizovaná v celosti a uviedol, že práce ktoré neboli zrealizované ani nefakturoval. Ani svedok p. E., ktorý je zamestnancom žalovaného a komunikoval so žalobcom ako aj s jeho pracovníkmi nepoprel vykonávanie prác žalobcom. Žalovaný v konaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu, avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Popretie skutkových tvrdení žalobcu musí byť výslovné, nepostačujú všeobecné vyjadrenia. Žalovaný vedel o tom, že žalobca vykonáva pre neho čistiace práce na hale H3b v areáli Volkswagen v Bratislave a poznal aj cenovú ponuku žalobcu, na ktorú sám žalovaný odkazuje vo svojej objednávke prác zo dňa 17.6.2017. Žalovaný počas konania neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (napr. ktoré konkrétne práce neboli žalobcom vykonané a boli fakturované, v čom vidí nesprávnosť fakturácie a pod.) ,ostal len v rovine popretia skutkových tvrdení žalobcu a preto súd považoval popretie skutkových tvrdení žalovaným za neúčinné. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 369 ods. 1,2 Obch. zák. žalobcovi zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do jej zaplatenia. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. f), h) C.s.p. a uviedol, že predmetom prejednávanej právnej veci neboli a ani nie sú všeobecne práce na hale H3b, ale konkrétne práce tak, ako je uvedené nielen vo faktúre vystavenej žalobcom, ale aj v žalobe. Nie je pravdou, že by v konaní bolo vykonanie takýchto prác preukázané. Taktiež nie je pravdou, že by v konaní bola preukázaná dôkazmi alebo výpoveďami svedkov dohoda strán sporu o rozsahu a cene fakturovaných prác. Svedok E. - bývalý zamestnanec žalovaného nikdy nemal oprávnenie dojednávať rozsah a cenu prác, čo napokon sám vo svojej výpovedi ako svedok výslovne uviedol. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca mal preukázať svoje tvrdenia aj výsluchmi svedkov - vôbec neuvádza, ktorý aspoň jeden svedok potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Má za to, že takýto svedok, resp. svedecká výpoveď neexistuje, nakoľko naopak, zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že ani jeden svedok nepotvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Okrem údajnej objednávky žalovaného zo dňa 17.6.2017 nie je v jedinom bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie ustálil svoje skutkové zistenia (pozn.: bod 32), zmienka o žiadnom inom listinnom dôkaze, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Má za to, že napadnutý rozsudok je zjavne arbitrárny a napriek jasnému právnemu záveru súdu prvej inštancie, nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov sa súd prvej inštancie ku svojmu právnemu záveru dopracoval. Žalobca nepreukázal ani len dohodu o rozsahu prác a ich cene a už vôbec nie realizáciu fakturovaných prác. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.: I ÚS 246/2019, podľa ktorého dokonca: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. V konaní bolo popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného výslovné. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním (v tomto žalovaný poukazuje nielen na zápisnice z pojednávaní, na ktorých sa výsluchy svedkov realizovali, ale aj na ich zvukové záznamy, z ktorých vyplýva, že svedkovia žalobcu si ani poriadne nepamätali, čo, kedy a kde žalobca pre žalovaného vykonával. 5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 4.10.2022 s tým, že formálny opis odvolacích dôvodov nepochybne nie je (a ani nemôže byť) pre odvolanie relevantným, ak nie je súčasne vysvetlené v čom konkrétnom odvolateľ pochybenie súdu vidí. Objednávka žalovaného zo dňa 17.6.2017, ako aj následná výzva, v spojení s výsluchom vtedajšieho zamestnanca žalovaného (p. E.) dokazuje dohodu na cene. Samotný E. totiž podľa žalovaného disponoval právomocou odsúhlasovať práce za žalovaného. Svedok E. (zamestnanec žalovaného) počas svojho výsluchu dňa 16.2.2022 vypovedal, že rozsah činností, ktorý je súčasťou predmetnej cenovej ponuky, zodpovedá prácam, ktoré žalobca vykonával, pokiaľ sa jedná o etapu 1-6. Táto cenová ponuka bola podkladom pre cenu za vykonané práce na diele. Svedok (E.) ďalej potvrdil, že bola dohodnutá cena diela. Svedok T. taktiež potvrdil rozdelenie haly na 6 častí, a rovnako ako svedok U., potvrdil vykonávanie aj 6 etapy. Odsúhlasenie jednotlivých prác na diele, ktoré žalobca žalovanému fakturoval, navyše vyplýva aj z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. E-mail zo dňa 20.12.2017, v ktorom bol uvedený zoznam osôb, ktoré využil žalobca na vykonanie diela a ktoré boli oprávnené na vstup do haly 06. Žalovaný pritom túto komunikáciu (a to ani v odvolaní) nespochybnil. Žalovaný bol nielenže pasívny celé konanie, ale úplne zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu.
6. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 16.1.2023 vyjadril žalovaný a uviedol, že objednávka na rozsah prác, ktorých zaplatenie je predmetom súdneho konania nebola v konaní predložená. Svedok E. nikdy nebol osobou oprávnenou rozhodovať o obchodných záležitostiach žalovaného, teda ani v rozhodnom čase nebol oprávnený dohodnúť cenu prác. Svedok E. taktiež nikdy nepotvrdil, že rozsah prác zodpovedá akýmkoľvek objednávkam žalovaného a že tieto práce boli ukončené a odsúhlasené. Naopak, svedok žalobcu - pán U. si ani poriadne nepamätal, kde práce robil a označil inú budovu aj firmu. Žalovaný v žiadnej mailovej komunikácii neodsúhlasil cenovú ponuku, naopak, v e-maily sa dožadoval vysvetlenia cenovej ponuky, ktorá bola premrštená. Zoznam osôb s povolením na vstup nijakým spôsobom nepreukazuje rozsah a kvalitu vykonania, resp. nevykonania prác. 7. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 30.12.2023 vyjadril žalobca a uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.1.2023 ako aj odvolanie žalovaného potvrdilo, že žalovaný bol pasívny celé konanie a úplne zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, v čom pokračuje aj ďalej s cieľom predlžiť súdneho konanie. Žalovaný svojím vyjadrením sa teraz pokúša prekrúcať tvrdenia jeho zamestnancov a svedkov, ktorí potvrdili uplatnený nárok. Svedok E. bol zástupca žalovaného, ktorý v danej veci zastupoval žalovaného a disponoval právomocou odsúhlasovať práce za žalovaného. Potvrdil nielen to, že odsúhlasoval práce, ale aj cenu prác. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10.
Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v súlade s § 380 ods. 1, C.s.p.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela. Uzavretie zmluvy potvrdzuje mailová správa ktorú zaslal za žalovaného D. E. dňa 17.6.2017, a v ktorej záväzne objednal u žalobcu práce na hale H3b v areáli automobilky Volkswagen v Bratislave s tým, že rozsah prác a ceny boli dohodnuté podľa dodanej / od žalobcu/ cenovej ponuky. Z preukázaného správania žalovaného je zrejmé, že po zrealizovaní prvej etapy prác žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2017039 zo dňa 18.7.2017 na sumu 7.222,87 EUR, ktorú žalovaný oneskorene uhradil. Po vykonaní ďalšej etapy prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2017063 zo dňa 29.9.2017, splatnú dňa 20.10.2017 na sumu 14.506,07 EUR, ktorú žalovaný uhradil po lehote splatnosti a po ukončení poslednej etapy prác vystavil žalobca žalovanému dňa 29.12.2017 faktúru č. 2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR, ktorú žalovaný neuhradil ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 8.2.2018. 12. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela vznikol, že zo strany žalovaného došlo k dvom čiastočným úhradám, ktoré žalovaný počas konania žiadnym spôsobom nerozporoval. V konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by fa. č. 2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR žalobcovi vrátil ako nedôvodne vystavenú, že by akýmkoľvek spôsobom u žalobcu namietal rozsah a kvalitu vykonaných prác, alebo že by namietal
výšku fakturovanej ceny diela. Žalovaný uvedenú fa. č. 2017091 bez odôvodnenia nezaplatil. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto pasivita žalovaného jednoznačne nasvedčuje nezákonnému konaniu žalovaného, ktorý si svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovanie, že v konaní nebolo spochybnený rozsah vykonaných prác žalobcom ani jej cena. Nemôže byť na škodu žalobcu ak realizoval dohodnuté práce na základe potvrdzujúcej mailovej správy od p. D. E.. Žalobca nie je povinný skúmať a zisťovať, či p. D. E. mal oprávnenie zmluvu uzavrieť. Podľa § 15 ods. 1, Obch. zák. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2, Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V súlade s § 16 Obch. zák. podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Žalovaný zaplatil dve faktúry za čiastočné vykonanie diela bez vznesených námietok jednak na dôvodnosť vykonaného diela, platnosti zmluvy, rozsahu vykonaného diela alebo výšky fakturovanej ceny diela. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).