Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoZm/7/2023 1519204437 29. 05. 2024 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2024:1519204437.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: : Privatbanka, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 31 634 419, proti žalovaným: 1/ Y.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., 2/ R. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T. o zaplatenie 9.434,50 Eur zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 5CbZm/38/2019-113 zo dňa 8. júna 2021, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 5CbZm/38/2019-113 zo dňa 08.06.2021 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: . Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) rozsudkom č. k. 5CbZm/38/2019-113 zo dňa 8. júna 2021 (ďalej aj napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú v 2. rade (ďalej aj žalovaná 2/) zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 9.434,50 Eur, úrok 6% ročne zo sumy 9.434,50 Eur odo dňa 10.08.2019 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 31,45 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal, aby žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 9434,50 Eur, s 6 % ročným úrokom zo sumy 9434,50 Eur od 10.08.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 31,45 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzavrel dňa 02.05.2012 zmluvu o úvere č. X/XXXX/FO, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ krátkodobý úver 55.000 Eur za účelom spolufinancovania kúpy rodinného domu v Pezinku. Splatnosť úveru bola 20.12.2012 a dodatkami sa zmenila na 20.12.2017. Do dňa podania žaloby žalovaný 1/ splatil časť istiny úveru vo výške 47.928,89 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo zmluvy o úvere žalobca, žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli dňa 02.05.2012 dohodu o uplatnení vlastnej blankozmenky, ktorú žalobca vyplnil v zmysle dojednania. 3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 5CbZm/38/2019-45 zo dňa 28.04.2020, voči ktorému obaja žalovaní podali odpor. Žalovaný 1/ uviedol, že dňa 13.12.2018 sa rozviedol s manželkou a dohodli sa na rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len BSM) a uvedený dlh pripadol jemu. Na jeho majetok bol následne vyhlásený konkurz. Žalovaná 2/ uviedla, že úver bol čerpaný počas manželstva a po rozvode bola podpísaná dohoda o vyporiadaní BSM, kde sa prihliadlo predovšetkým na potreby maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené do jej osobnej starostlivosť, ostali jej záväzky vo výške 212.461,06 Eur a manžel prevzal záväzky vo výške 112.393,79 Eur. Záväzok voči žalobcovi sa stal výlučne záväzkom bývalého manžela.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.07.2020 zobral žalobu späť voči žalovanému 1/ a k odporu žalovanej 2/ uviedol, že zánik BSM a spôsob jeho vysporiadania nemal vplyv na záväzok žalovanej 2/ zo zmenky, nakoľko zmenku podpísala ako zmenkový ručiteľ. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/28/2019. Voči žalovanému 1/ bolo konanie právoplatne zastavené uznesením súdu prvej inštancie č. k. 5CbZm/38/2019 -87 zo dňa 11.11.2020 z dôvodu späťvzatia žaloby voči nemu. 5. Žalovaná 2/ uviedla, že BSM bolo riadne vysporiadané podľa zákona. Nerozumela, prečo by ona mala znášať dlhy po exmanželovi, čo by znamenalo, že by musela teraz prevziať všetky jeho záväzky. Bol naňho vyhlásený bankrot a veritelia sa mali so svojimi pohľadávkami obrátiť na správcu. V rámci vyporiadania BSM prevzala záväzky v hodnote asi 200.000 eur a manžel (žalovaný 1/) v hodnote 100.000 Eur, pričom jemu pripadla aj chata, ktorú predal a povedal jej, že z tejto sumy vyplatil aj niečo na tento úver. 6. Žalobca zotrval na žalobe, pričom doplnil, že ešte pred vyplnením zmenky došlo k úhrade 35.000 Eur zo strany žalovaného 1/, pričom išlo o finančné prostriedky z predaja chaty. V konkurze si pohľadávku voči dlžníkovi neuplatnil, pričom konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku úpadcu. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to prvopisom zmenky, zmluvou o úvere č. X/XXXX/FO zo dňa 02.05.2012, jej dodatky č. 1 až 4, obchodné podmienky pre úverové obchody, dohoda o uplatnení vlastnej blankozmenky č. X/XXXX/FO/X, výzva na zabezpečenie zmenkového plnenia, správa o predložení zmenky na platenie, dohoda o rozdelení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.02.2019. 8. Zo Zmluvy o úvere č. X/XXXX/FO zo dňa 02.05.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ vyplývalo, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ peňažné prostriedky formou úveru vo výške 55.000 Eur s úrokovou sadzbou 5,5 % p. a. za účelom spolufinancovania rodinného domu a jeho rekonštrukcie. V čl. IV. sa zmluvné strany dohodli, že splnenie záväzkov dlžníka bude zabezpečené blankozmenkou a dohodou o uplatnený blankozmenky uzavretou medzi veriteľom, dlžníkom a jeho manželkou ako avalistom. Žalovaná 2/ ako manželka dlžníka a avalistka potvrdila svojím podpisom na zmluve, že sa s jej obsahom oboznámila. 9. Z dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky č. X/XXXX/FO/X vyplývalo, že žalobca ako remitent, žalovaný 1/ ako vystaviteľ a žalovaná 2/ ako avalista uzavreli dohodu o vyplnení blankozmenky. 10. Z dohody o rozdelení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.02.2019 vyplývalo okrem iného, že žalovaný 1/ sa stáva výlučným vlastníkom dlhu vyplývajúceho zo záväzku voči Privatbanke (žalobca) s aktuálnym zostatkom 100.000 eur.... 11. Z predmetnej zmenky vyplývalo, že ide o vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená na rad žalobcu, pričom ju vystavil žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ju avalovala. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal. 12. Žalovaná 2/ sa proti zmenke bránila tvrdením, že záväzok je výlučným záväzkom manžela, nakoľko tento ho prevzal na základe dohody o vyporiadaní BSM. 13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná 2/ sa podpisom zmenky per aval za zaplatenie zmenky zaručila. Je preto podľa čl. I. § 32 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 3 zmenkového zákona zaviazaná rovnako ako vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručila. Záväzok vystaviteľa zmenky a záväzok zmenkového ručiteľa sú dva samostatné a od seba nezávislé záväzky, čo vyplýva aj z ustanovenia čl. I. § 47 ods. 2 zmenkového zákona, ktoré umožňuje majiteľovi zmenky žiadať plnenie od každého z nich aj jednotlivo. Nejde preto o nedielne spoločenstvo dlžníkov, i keď sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou (čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona). Samostatné záväzky každého z bývalých manželov preto nemohli patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani ich nebolo možné po rozvode manželstva vysporiadať. Dohoda o vyporiadaní BSM sa netýkala zmenkového záväzku, ale spoločného dlhu manželov, vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a záväzky sú definované zmenkovou listinou, iba na ňu sa viažu a len od nej sú závislé. Zmenkový záväzok nemôže existovať mimo zmenky a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je závislý od kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Námietky žalovanej 2/ nemali pôvod v zmenke samotnej, ani v predpisoch zmenkového práva. Vyplývali zo vzájomného vysporiadania žalovaných ako spoludlžníkov zo zmluvy o úvere. Vysporiadanie vzťahov medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi má účinky len pre dlžníkov samotných a nie je záväzné pre veriteľa kauzálneho dlhu. Tobôž nemôže byť záväzné pre majiteľa zmenky. Žalobcovi preto ostáva aj po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zachované právo žiadať plnenie zo zmenky od oboch žalovaných. 14. Zmenkový ručiteľ sa môže brániť len námietkami vyplývajúcimi zo zmenkového zákona. Môže sa síce brániť aj námietkami, ktoré majú pôvod v mimozmenkových vzťahoch, ale len za podmienok uvedených
v čl. I. § 17 zmenkového zákona, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Toto ustanovenie platí aj pre vlastné zmenky, ale s tým, že vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky (čl. I. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zmenkového zákona). Žalovaná 2/ preto nemohla robiť žalobcovi námietky, ktoré sa zakladali na jej vzťahoch k žalovanému 1/ ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. 15. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Dôvody, ktoré žalovaná 2/ v odpore uviedla, nemali na tento nesporný záväzok žiaden vplyv, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto voči žalovanej 2/ mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 16. Voči napadnutému rozsudku podala žalovaná 2/ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 04.08.2021, a to podľa ust. § 365, ods. 1, písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), t. j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu odvolaním zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%. 17. Odvolanie žalovaná 2/ odôvodnila tým, že napadnutým rozsudkom konajúci súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu s odôvodnením, ktoré možno zhrnúť nasledovne: 18. Súd prvej inštancie mal na podklade predložených listinných dôkazov za preukázanú existenciu dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky, ktorá bola vystavená žalovaným 1/ na rad žalobcu, pričom žalovaná 2/ rade túto zmenku avalovala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (zmenkový zákon) sa žalovaná 2/ podpisom per aval zaručila za zapletenie zmenky, v dôsledku čoho sa stala rovnako zaviazaná ako vystaviteľ zmenky. Záväzky vystaviteľa a ručiteľa súd prvej inštancie s odkazom na znenie zmenkového zákona identifikoval ako dva samostatné a od seba nezávislé záväzky - samostatné záväzky obidvoch, v súčasnosti už bývalých manželov, z uvedeného dôvodu nikdy nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva a z uvedeného titulu ich ani nebolo možné po rozvode vysporiadať. 19. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmenkový ručiteľ sa môže brániť len námietkami v zmysle zmenkového zákona a že argumentácia žalovanej 2/ v tomto konaní nemala žiaden vplyv na nesporný záväzok vzniknutý na podklade vystavenia vlastnej zmenky. 20. Žalovaná 2/ v rámci konania argumentovala dohodou o rozdelení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.02.2019 (ďalej len Dohoda o vyporiadaní BSM). Predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM spĺňala všetky zákonom vyžadované náležitosti právneho úkonu a k jej uzavretiu tak došlo platným a účinným spôsobom. V súlade s Dohodou o vyporiadaní BSM dlh voči žalobcovi, ktorý bol zabezpečený práve vystavenou blankozmenkou, ktorú žalovaná 2/ avalovala, pripadol jej bývalému manželovi, žalovanému 1/. 21. V čase vystavenie ako aj avalovania blankozmenky bola žalovaná 2/ manželkou žalovaného 1/, voči ktorému bolo medzitým konanie právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby voči nemu. 22. Vyporiadanie BSM dohodou predstavuje jednu z troch zákonom uznaných možností vyporiadania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v zmysle ust. § 143 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník). 23. Hlavným účelom uzavretia dohody o vyporiadaní BSM (ako aj vyporiadania BSM ako takého) je rozdelenie majetkových hodnôt, usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim predtým do BSM, pričom vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle - to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 495/2015 zo dňa 29.03.2017). 24. V zmysle predloženej Dohody o vyporiadaní BSM bolo medzi bývalými manželmi, žalovaným 1/ a žalovanou 2/ jasne a výslovne dohodnuté pripadnutie nesplateného dlhu voči žalobcovi žalovanému 1/. S ohľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku v danom znení zasiahol do riadne platne a účinne uzavretej dohody o vyporiadaní BSM a v priamom rozpore s dojednaniami dotknutých strán - bývalých manželov - zaviazal k úhrade dlhu zabezpečeného vlastnou zmenkou žalovanú 2/. Žalovaná 2/ mala za to, že takýto postup súdu bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, nakoľko majetkové vyporiadanie manželov formou dohody je formalizovaný právny úkon so zákonom uznanými právnymi účinkami a následkami, ktoré nemožno „len tak odignorovať“.
25. S poukazom na platne a účinne uzavretú Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola konajúcemu súdu prvej inštancie riadne predložená bola žalovaná 2/ presvedčená, že súd pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. K odvolaniu žalovanej 2/ sa písomným podaním zo dňa 22.09.2021 vyjadril žalobca a zotrval na svojich argumentoch o tom, že vysporiadanie BSM nie je možné považovať za dôvod neplatnosti zmenkového ručenia žalovanej 2/ a poukázal tiež na možné oneskorené podanie odvolania. Záverom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. 27. Žalovaná 2/ v podanej replike zo dňa 03.03.2021 poukázala na včasnosť ňou podaného odvolania a zotrvala na dôvodoch podaného odvolania - nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. 28. Žalobca v duplike zo dňa 13.07.2021 zotrval na svojich dovtedajších argumentoch. 29. Strany sporu ďalšie podania v odvolacom konaní nepredložili. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné, nie je možné mu vyhoveť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 31. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods. 2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4) Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa čl. I § 77 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3) Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobkyňa 2/ podala voči napadnutému rozsudku odvolanie zo dňa 04.08.2021 včas, t. j. v zákonnej 15 dňovej lehote, nakoľko napadnutý rozsudok doručovaný jej elektronicky prevzala osobne dňa 26.07.2021 a predmetné odvolanie podala dňa 10.08.2021 na poštovú prepravu (doručené súdu prvej inštancie dňa 12.08.2021) a potom v súlade s § 362 ods. 1 a § 121 ods. 1 - 5 CSP, bolo odvolanie podané v zákonnej 15 dňovej lehote a odvolací súd podané odvolanie meritórne prejednal. K námietke žalobkyne, že napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a zároveň aplikoval na prejednávaný spor správny právny predpis a potom žalobkyňou 2/ takáto namietaná vada nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovanej 2/ sa v podstate plne zhodujú s jej skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podal jasné a logické odpovede, z ktorých vyvodil svoj prijatý záver. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie istiny 9.434,50 Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom voči žalovaným 1/, 2/ (konanie voči žalovanému 1/ bolo z dôvodu späťvzatia žaloby právoplatne zastavené - uznesenie č. k. 5CbZm/38/2019-87 zo dňa 11.11.2020) vyplývajúci z vlastnej blankozmenky č. X/XXXX/FO/X vystavenej na rad žalobcu (veriteľ), pričom ju vystavil žalovaný 1/(dlžník) a žalovaná 2/ ju avalovala. Zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti pre vlastnú zmenku v zmysle čl. I. § 75 zmenkového zákona. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva riadne preukázal. K vznesenej odvolacej námietke žalovanej 2/ odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 13, 14 tohto rozsudku), kde súd prvej inštancie dostatočne jasným a logickým spôsobom v zodpovedajúcom rozsahu zdôvodnil svoje právne posúdenie sporu a vyvrátil argumenty žalovanej 2/, podľa ktorých táto poukazovala na medzi ňou a žalovaným 1/ riadne uzatvorenú Dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej nesplatenie predmetného dlhu voči žalobcovi pripadlo žalovanému 1/ a preto mal súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nezákonne zasiahnuť do riadne, platne a účinne uzavretej dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje (body 13, 14 tohto rozsudku) uvádza, že predmetnú posudzovanú blankozmenku vystavil a podpísal ako dlžník žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ju podpísala ako zmenkový ručiteľ (avalista), čím sa zaručila za jej vyplatenie žalobcovi ako veriteľovi, na ktorého rad bola zmenka vystavená. Predmetná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zmenku v zmysle čl. I § 75 zmenkového zákona. Žalovaná ako avalista sa podpisom zmenky zaručila za jej vyplatenie (sumy na nej uvedenej) rovnako ako jej vystaviteľ (žalovaný 1/) veriteľovi - žalobcovi. Zánik manželstva žalovaných 1/, 2/, ku ktorému došlo po podpise zmenky ako aj následne uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanými nemá žiadny relevantný vplyv na záväzok žalovanej 2/ vyplývajúci zo zmenky. Žalovaná 2/ mohla voči žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky vzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (absolútne námietky), resp. námietky vyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky (žalobca) a zmenkovým dlžníkom - žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom rade zaradiť námietky spochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa, vada v označení listiny - zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na zánik zmenkového vzťahu (napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 zmenkového zákona). Naproti tomu relatívne námietky nemajú pôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči zaplateniu zmenkovej sumy. Ako relatívne námietky možno označiť napr. zánik úverovej zmluvy, ktorú zmenka zaisťovala, príp. existencia takého vzťahu, ktorý neumožňuje zaisťovať daný záväzok zmenkou. Dohoda o vysporiadaní BSM uzatvorená po
podpise zmenky podľa názoru odvolacieho súdu nemá žiadny vplyv na platnosť zmenky samotnej ako aj na záväzok žalovanej 2/ ako avalistky zmenky uhradiť veriteľovi - žalobcovi zmenkovú sumu uplatnenú v tomto súdnom spore. Právo žalobcu žiadať uhradenie zmenky od žalovanej 2/ ako avalistke zostalo zachované aj po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 4Cdo/28/2019 z 27.06.2019 v zmysle ktorého rozhodnutie, resp. dohoda o vyporiadaní BSM má zásadné účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné takýmto vyporiadaním zasiahnuť do práv tretích osôb a preto žalobca sa mohol oprávnene domáhať peňažného plnenia z predmetnej zmenky aj voči tomu z bývalých manželov (žalovaná 2/), ktorý nenadobudol v rámci dohody o vyporiadaní BSM povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy zabezpečenej predmetnou zmenkou. Zmenkový ručiteľ - avalista (žalovaná 2/) je samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky. V porovnaní s ručiteľom zaviazaným za dlžníka podľa civilného práva, avalista nezaisťuje povinnosť za toho-ktorého zmenkového dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie zmenky ako takej. Avalista sa zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, pričom podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 147). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že záväzok avalistu má akcesorický charakter k zmenke ako cennému papieru a nie k záväzku dlžníka zo zmenky (k tomu pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. novembra 2008, sp. zn. 3Obo/362/2005). Žalovaná 2/ sa podpisom zmenky per aval stala samostatným zmenkovým dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky a sama za seba sa majiteľovi zmenky zaručila, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 ZZŠ sa tým stala zaviazaná rovnako ako vystaviteľ zmenky (žalovaný 1/). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcom. 86. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne u´spesˇný v odvolacom konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanej 2/ s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).