Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6CoZm/2/2024 1521202846 18. 07. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:1521202846.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: FROLKOVIČ Legal s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 50 106 228, proti žalovanému 1. rade: PERSONAL AGENCY E.J. s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 47 416 190 a proti žalovanému v 2. rade: E. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX L., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r. o., M.R. Štefánika 11/1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 869 121, o zaplatenie 302 197,39 eura s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 7CbZm/40/2021-161 zo dňa 06.07.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 7CbZm/40/2021-161 zo dňa 06.07.2022 o d m i e t a. Žalobcovi voči žalovanému 2. súd p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č. k. 7CbZm/40/2021-161 zo dňa 06.07.2022 (ďalej aj ako ,,rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako ,,napadnutý rozsudok“) v spore: žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému v 1. rade: PERSONAL AGENCY E.J. s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 47 416 190 (ďalej aj ako „žalovaný v 1. rade) a proti žalovanému v 2. rade: E. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX L. (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade) alebo (ďalej obaja aj ako „žalovaní“), o zaplatenie 302 197,39 eura s príslušenstvom zo zmenky rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 302 197,39 eura spolu s úrokom v sadzbe 6 % p. a. zo sumy 302 197,39 eura odo dňa 09.07.2021 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1 007,32 eura do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 273 v spojení s ustanovením § 137, § 356 písm. b) a § 386 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2021, upravenou podaním doručeným súdu dňa 26.08.2021, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 302 197,39 eura spolu s úrokom vo výške 6 % p.a. zo sumy 302 197,39 eura odo dňa 09.07.2021 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1 007,32 eura a to z titulu vystavenej vlastnej zmenky žalovaným v 1. rade na rad žalobcu dňa 20.09.2017 v Trenčíne a avalovanej žalovaným v 2. rade, so splatnosťou zmenky dňa 08.07.2021. Zároveň si žalobca voči žalovaným uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie dôvodil, že uznesením č. k. 7CbZm 40/2021-138 zo dňa 18.02.2022, právoplatným dňa 26.03.2022, uložil žalovanému v 1. rade povinnosť v lehote 15 dní sa vyjadriť písomne k žalobe podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP a zároveň žalovaného v 1. rade poučil o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a ďalej uznesením č. k. 7CbZm 40/2021-140 zo dňa 18.02.2022, právoplatným dňa 11.03.2022, uložil žalovanému v 2. rade povinnosť v lehote 15 dní vyjadriť sa písomne k žalobe podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP, zároveň žalovaného v 2. rade poučil o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na to, že obaja žalovaní boli v konaní nečinní a k žalobe sa nevyjadrili, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní boli kumulatívne splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 273 CSP, keďže predmetom konania nebol spotrebiteľský spor a preto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie podľa citovaného ustanovenia,. 4. Proti napadnutému rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie dňa 10.09.2022 voči výrokom I. a II. spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ktoré odôvodnil tým, že dňa 23.02.2022 mu bolo doručené uznesenie súdu č. k. 7CbZm 40/2021-140 zo dňa 18.02.2022 spolu so žalobou a ktorým mu bola uložená povinnosť v lehote 15 dní vyjadriť sa písomne k žalobe a ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho klienta sa nebolo možné s ním osobne skontaktovať, nakoľko tento nebol schopný komunikácie v tom čase a teda sa nemohol vyjadriť k žalobe v uvedenej lehote. Právny zástupca žalovaného v 2. rade argumentoval tým, že považoval za nevyhnutné stretnúť sa so svojim klientom a prekonzultovať s ním žalobu a to s poukazom na množstvo listín, ktoré mu boli spolu zo žalobou doručené. Uviedol, že keďže sa mu s nepodarilo s klientom stretnúť, nemohol doložiť súdu potvrdenie od lekára o jeho zlom zdravotnom stave za obdobie od 23.02.2022 do 11.03.2022 (ďalej len ako „potvrdenie“) s tým, že predmetný doklad doloží súdu dodatočne a to najneskôr v lehote do 10 dní (t. j. do 19.10.2022). Následne právny zástupca žalovaného v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 05.10.2022 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie predmetného potvrdenia. Právny zástupca žalovaného v 2. rade doručil súdu dané potvrdenie od lekára o nepriaznivom zdravotnom stave svojho klienta za obdobie od 23.02.2022 do 11.03.2022, elektronicky dňa 13.10.2022. 5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7CbZm/40/2021 - 183 zo dňa 10.11.2022 (č. l. 183 s. sp.) zamietol návrh žalovaného v 2. rade na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 7CbZm/40/2021-161 zo dňa 06.07.2022. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie dospel k názoru, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže právny zástupca žalovaného v 2. rade mal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s vecou a s obsahom podaní v spise (právne zastúpenie žalovaného v 2. rade prevzal dňa 01.10.2021) a ako právny zástupca žalovaného v 2. rade mal aj možnosť v informačnom centre súdu nahliadať do súdneho spisu a keďže od jeho prevzatia právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala zmena procesného postupu strán v konaní aj s ohľadom na to, že nešlo o tak skutkovo a právne náročnú vec, ako právny zástupca mal vedieť posúdiť potrebný postup v konaní a práve preto mu žalovaný v 2. rade udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní. Argument právneho zástupcu žalovaného v 2. rade opierajúci sa o skutočnosť, že jeho klient (žalovaný v 2. rade) bol v zlom zdravotnom stave a nebol schopný komunikácie v období od 23.02.2022 do 11.03.2022 t. j v čase, keď bol súdom vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, považuje súd prvej inštancie za irelevantný, nakoľko právny zástupca žalovaného v 2. rade je osoba s právnickým vzdelaním a ak mal potrebu konzultácie obsahu žaloby so svojím klientom, mohol požiadať súd podľa § 118 ods. 2 CSP o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe. Právny zástupca žalovaného v 2. rade však ostal nečinný a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe nepodal a teda žalovaný v 2. rade si nesplnil povinnosť vyjadriť sa k žalobe a to ani do 06.07.2022 t. j. do dňa kedy vydal súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie (§ 273 CSP). 6. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.11.2022 v ktorom odvolaciemu súdu navrhol odvolanie žalovaného v 2. rade odmietnuť.
Uviedol, že žalovaný v 2. rade mal v prípade ak bol presvedčený o tom, že zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia z ospravedlniteľného dôvodu využiť inštitút zrušenia rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 277 ods.1 CSP a spolu k návrhu na zrušenie rozsudku mal priložiť aj svoje vyjadrenie k žalobe. Zdôraznil, že len v prípade ak vôbec neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné využiť inštitút odvolania podľa ustanovenia § 356 CSP. Uviedol, že tým, že žalovaný v 2. rade vo svojom podaní oba inštitúty kumuluje dosiahol jeho vnútornú rozpornosť a keďže odvolaním nespochybnil naplnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 273 CSP potrebných pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, je jeho odvolanie s poukazom na ustanovenie § 277 ods.1 CSP neprípustné. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalovaných, odvolanie a dospel k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, nakoľko boli splnené podmienky na jeho vydanie. Na základe uvedeného nakoľko odvolanie žalovaného v 2. rade proti napadnutému rozsudku nie je prípustné (§ 356 písm. b) CSP) a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. c) CSP rozhodol tak, že odvolanie žalovaného v 2. rade zo dňa 25.05.2022 proti napadnutému rozsudku odmietol. 8. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 9. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 9. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 10. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 12. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku t. j. či boli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie podľa ustanovenia § 273 CSP a ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe a rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 302 197,39 eura spolu s úrokom v sadzbe 6 % p. a. zo sumy 302 197,39 eura odo dňa 09.07.2021 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1 007,32 eura do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 01.10.2021 žalovaný v 2. rade splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v tomto spore. Dňa 23.02.2022 o 8:10 hod. právny zástupca žalovaného prevzal z elektronickej schránky (t.j. spôsobom súladným s ustanovením § 105 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7CbZm/40/2021-140 zo dňa 18.02.2022, ktorým ho súd prvej inštancie vyzval na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám, pričom bol v predmetnom uznesení poučený o dôsledkoch jeho pasivity v konaní a o možnom postupe podľa ustanovenia § 273 CSP. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2022.
14. Ďalej mal odvolací súd z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalovaný v 2. rade cestou svojho právneho zástupcu uviedol v podanom odvolaní (č. l. 169 - 170 s. sp.), že v lehote do 10 - dní predloží súdu potvrdenie o svojom zdravotnom stave za obdobie od 23.02.2022 do 11.03.2022 a že podaním doručeným dňa 05.10.2022 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie tohto potvrdenia (č. l. 174 s. sp.) ako aj, že dňa 13.10.2022 doručil súdu potvrdenie od lekára o svojom zdravotnom stave zo dňa 13.10.2022 (č.l.179 s. sp.). 15. V konaní bolo nesporné, že žalovanému v 2. rade bolo dňa 23.02.2022 doručené uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7CbZm 40/2021-140 zo dňa 18.02.2022 (viď tvrdenie žalovaného v 2. rade č.l. 169 s. sp.), ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie k žalobe do 15 - dní a poučil ho o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a že žalovaný v 2. rade sa nevyjadril k žalobe v súdom stanovenej 15 - dňovej lehote ako aj, že právny zástupca žalovaného v 2. rade zastupoval od 01.10.2021. 16. V konaní bolo sporné, či súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom keď vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 CSP) a či prihliadol na všetky okolnosti v danej veci. 17. Odvolací súd posudzoval odvolacie dôvody žalovaného v 2. rade komplexne a to, či boli splnené zákonné dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (§ 273 CSP) a to jednak z hľadiska formálneho ako z hľadiska materiálneho a teda, či jeho vydanie bolo skutočne oprávnené a spravodlivé ako aj, či bolo dodržané ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. 18. K odvolacej námietke žalovaného v 2. rade a to, že jeho právny zástupca sa s ním nemohol skontaktovať z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, keďže nebol schopný komunikácie v tom čase a prekonzultovať s ním žalobu a to s poukazom na množstvo listín ktoré mu boli spolu zo žalobou doručené a teda sa nemohol vyjadriť k žalobe v súdom stanovenej lehote, odvolací súd uvádza, že nemožno vziať do úvahy argument žalovaného v 2. rade opierajúci sa o skutočnosť, že bol v období od 23.02.2022 do 11.03.2022 t. j. v čase, keď bol súdom na základe uznesenia č. k. 7CbZm 40/2021-140 zo dňa 18.02.2022 vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, v zlom zdravotnom stave, a preto nebol schopný komunikácie, nakoľko bol právne zastúpený právnym zástupcom od 01.10.2021 (č. l. 153 s. sp), ktorý mohol riadne a včas požiadať súd podľa § 118 ods. 2 CSP o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe práve z tohto dôvodu a s predmetnou vecou sa mohol oboznámiť nahliadnutím do súdneho spisu v informačnom centre súdu prvej inštancie a následne podať vyjadrenie k žalobe v novej lehote stanovenej súdom. Žalovaný v 2. rade však tak neučinil a v konaní bol nečinný do doby rozhodnutia súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom. 19. Ďalej k doručeniu súdu prvej inštancie žalovaným v 2. rade potvrdenia od lekára zo dňa 13.10.2022 o jeho zdravotnom stave počas obdobia od 23.02.2022 do 11.03.2022 t. j. obdobia, keď bol súdom vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v lehote do 15-dní, odvolací súd uvádza, že predloženie žalovaným v 2. rade uvedeného dokladu datovaného zo dňa 13.10.2022 až po rozhodnutí súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 06.07.2022, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod na jeho nereagovanie na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe, nakoľko žalovaný v 2. rade bol v konaní po celý čas pasívny a súd prvej inštancie v čase konania nepožiadal podľa § 118 ods. 2 CSP o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe a ani nepredložil doklad o svojej práceneschopnosti resp. doklad preukazujúci ním tvrdený zlý zdravotný stav a k žalobe sa vôbec nevyjadril ani neskôr po odpadnutí danej prekážky na jeho strane, teda po zlepšení svojho zdravotného stavu a to do vydania napadnutého rozsudku a ani po jeho vydaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade si nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa k žalobe v stanovenej lehote do 15 - dní na základe uznesenia č. k. 7CbZm 40/2021-140 zo dňa 18.02.2022, ktorým ho súd prvej inštancie vyzval na vyjadrenie k žalobe a zároveň ho riadne poučil o následkoch porušenia tejto povinnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať zásadné prekážky, ktoré žalovanému v 2. rade bránili v možnosti podať vyjadrenie v súdom prvej inštancie určenej lehote k žalobe a jej prílohám. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukazovať žalovaný. V konaní o zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd posudzuje len to, či okolnosti uvádzané a preukazované žalovaným (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe zo strany žalovaného. Príčina zmeškania lehoty na vyjadrenie žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/88/2020).
20. Rozsudok pre zmeškanie možno teda chápať ako následok porušenia procesnej povinnosti strany sporu, avšak iba za predpokladu, že strana bola o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškanie nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, ale aj z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, formálne kvalifikovaným spôsobom. Takáto forma osobitne kvalifikovanej poučovacej povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom kontradiktórnosti sporového konania, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Tento prístup zákona ku konštrukcii poučovacej povinnosti zodpovedá účelu rozsudku pre zmeškanie, ktorým je sankcionovanie strany sporu za nedostavenie sa na pojednávanie per analogiam k nereagovaní k výzve súdu na vyjadrenie sa k žalobe v zásade najprísnejším procesným následkom stratou sporu (viď III. ÚS 339/2021-38 zo dňa 12.11.2021). 21. Materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán a preto súd prvej inštancie v danej veci správne vyhodnotil konanie žalovaného v 2. rade v konaní ako pasívne. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán a preto by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 288/2021, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 354/2021, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021). 22. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP možno rozhodnúť vtedy, ak bola podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, a žalovaný napriek písomnej výzve súdu, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk nezaslal svoje vyjadrenie k žalobe, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, pričom bol súdom prvej inštancie poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2022 sp. zn. 2Obdo/54/2022, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2023 pod č. 2 a v ktorom sa uvádza: „Súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie, okrem splnenia formálnych predpokladov uvedených v § 273 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. .... K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých je nezáujem na strane žalovaného zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie predlžuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu.“ 24. Odvolací súd zdôrazňuje, že benevolencia k procesným povinnostiam žalovaného by mu priznávala viac práv, ako by mu vzhľadom na okolnosti prípadu patrilo a zároveň by viedla k porušeniu rovnosti účastníkov konania v neprospech žalobcu v rozpore so základným princípom formulovaným v čl. 6 CSP. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (čl. 6 ods. 1 CSP). Povaha prejednávanej veci nevyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva účastníkov konania, naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (§ 273 CSP). 26. Súd prvej inštancie pri posúdení veci teda nevybočil z medzí spravodlivého súdneho procesu a odvolací súd má za to, že procesné práva žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie neboli porušené. V danom prípade možno konštatovať, že žalovaný v 2. rade tým, že nedôsledne uplatňoval svoje procesné práva, sám zapríčinil svoj neúspech v konaní v podobe kontumačnej straty sporu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď podľa § 273 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 27. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je v zmysle ustanovenia § 356 písm. b) CSP prípustné iba ak bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 28. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nebolo preukázané nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd preto s poukazom na § 386 <https://www.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztqnq&refSource=text> písm. c) CSP odvolanie žalovaného v 2. rade ako neprípustné odmietol. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztsnq&refSource=text> ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdmmq&refSource=text> ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).