Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/35/2024 1523201701 06. 05. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1523201701.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcov: 1/ I.. T. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q. a 2/ V. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q., žalobcovia 1/ a 2/ právne zastúpení: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, proti žalovanému: U. C., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 70C/36/2023-50, zo dňa 12. mája 2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B5-70C/36/2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 70C/36/2023-50, zo dňa 12. mája 2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B5-70C/36/2023, p o t v r d z u j e. II. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 70C/36/2023-50 zo dňa 12. mája 2023 nariadil na návrh žalobcov neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území U., obec Q., mestská časť U., okres Q. V, evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX ako 3-izbový byt č. XXX na 11. poschodí vo vchode 1, na ulici D., nachádzajúcim sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere 615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere 615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, popis stavby D. 1, 3, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 6858/808254.“ (výrok I). Súd prvej inštancie žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v I. výroku uznesenia alebo žalobu na ochranu obydlia žalobcov 1/ a 2/ (výrok II). Žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Podaným návrhom sa žalobcovia (navrhovatelia neodkladného opatrenia) domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému (odporcovi, proti ktorému smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území U., obec Q., mestská časť U., okres Q. V evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX ako 3-izbvý byt č. XXX na XX. poschodí vo vchode 1, na ulici D., nachádzajúcim sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere 615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere
615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: D. 1, 3, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 6858/808254 (ďalej len ako „byt“). Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný je ich vnukom. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 27.8.2002 nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k bytu. V roku 2002 sa na základe výslovnej žiadosti dcéry žalobcov, L. B.ć, s dcérou dohodli, že žalobcovia prevedú byt na L. B.ć za účelom splnenia podmienok na schválenie hypotekárneho úveru, o ktorý požiadala a zároveň, že L. B.ć po vyplatení hypotekárneho úveru prevedie byt späť na žalobcov. Žalobcovia tak v dobrej viere za účelom pomoci dcére, dňa 28.8.2002 previedli zmluvou o prevode vlastníctva bytu byt na L. B.ć. Hypotekárny úver bol poskytnutý (na základe zmlúv o hypotekárnych úveroch č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.8.2003) zo strany ISTROBANKA, akciová spoločnosť, ktorej právnym nástupcom je Československá obchodná banka, a.s., a bol zabezpečený záložným právom k bytu v prospech ČSOB, a.s. L. B.ć sa v deň podpisu zmluvy o prevode zaviazala, že žalobcovia majú doživotný nárok užívania bytu, čo potvrdzuje aj vyhlásenie L. B.ć zo dňa 28.8.2002. Napriek tomu vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech žalobcov nikdy zriadené nebolo. L. B.ć sa písomnosťou zo dňa 12.8.2003 označenou ako „Čestné prehlásenie k vlastníctvu bytu mojich rodičov“ zaviazala, že po vyplatení Hypotekárneho úveru vykoná prevod vlastníckeho práva k bytu späť na žalobcov tak, ako to bolo dojednané pred uzatvorením zmluvy o prevode. L. B.ć sa cca v roku 2011 prestala trvalo zdržiavať na území Slovenskej republiky a prenechala obstarávanie všetkých záležitostí žalobcom, a to v jej mene, o čom svedčia aj jednotlivé plnomocenstvá na zastupovanie, a to konkrétne plná moc zo dňa 25.2.2011, generálna plná moc zo dňa 10.9.2013, generálna plná moc zo dňa 10.9.2013 a plnomocenstvo zo dňa 14.10.2014. V byte momentálne bývajú žalobcovia, a to spoločne so žalovaným a jeho priateľkou. L. B.ć sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a byt žiadnym spôsobom neužíva, ani oň nejaví záujem. L. B.ć aj napriek vyplateniu hypotekárneho úveru nepreviedla byt späť na žalobcov, ako to bolo vopred dohodnuté ešte pred uzatvorením zmluvy o prevode. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nemajú k nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno, a teda na byte neviaznu žiadne ťarchy, L. B.ć nič nebránilo ďalej scudzovať byt. L. B.ć darovacou zmluvou zo dňa 2.2.2023 bez vedomia žalobcov previedla byt na svojho syna (žalovaného), čím konala v rozpore so všetkými dohodami so žalobcami a svojim vyhláseniami a prehláseniami. Žalobcovia sa ako navrhovatelia proti L. B. v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 72C/33/2023 návrhom zo dňa 28.4.2023 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť L. B.ć zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Uznesením č.k. 72C/33/2023-35 zo dňa 5.5.2023 súd návrhu vyhovel. Dôvodné obavy žalobcov sa potvrdili a aj napriek tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného na základe darovacej zmluvy pod č. V-2109/2023 povolil a ku dňu 10.5.2023 vlastnícke právo v prospech žalovaného zapísal do katastra nehnuteľností. Žalobcovia sa tak konaním L. B.ć a žalovaného ocitli v stave, kedy sa ich dôvodná obava, že sa stanú bezdomovcami v de facto ich vlastnom byte, stala realitou, nakoľko zo správania L. B.ć vyplýva, že nemala v záujme splniť si svoj záväzok voči žalobcom a previesť byt späť na žalobcov, ba naviac byt evidentne scudzila v prospech žalovaného. Žalovaný je tak vlastníkom bytu a rovnako ako jeho právna predchodkyňa, nie je pri nakladaní s bytom žiadnym spôsobom obmedzovaný, netají sa tým, že byt chce predať, aby mal finančné prostriedky na kúpu inej nehnuteľnosti, čím je nepochybné, že obava žalobcov aj s ohľadom na správanie matky žalovaného je viac ako dôvodná a postup žalovaného a jeho matky vykazuje všetky znaky koordinácie s cieľom pripraviť žalobcov o strechu nad hlavou. B. L. B.ć považujú žalobcovia vo vzťahu k ním ako rodičom za neúctivé a hrubé porušenie dobrých mravov, keď sa ako rodičia, ktorí v dobrej vôli chceli pomôcť svojej dcére, dostali do situácie, keď z nich L. B.ć spoločne so žalovaným vedome urobila bezdomovcov v ich vlastnom byte. Naviac žalobcovia žijú v spoločnej domácnosti so žalovaným, ktorý sa správa spôsobom, že sa netají tým, že má v úmysle byt ďalej scudzovať. Uvedené ešte viac umocňuje dôvodnú obavu žalobcov, že prídu o strechu nad hlavou úplne. Zmluva o prevode na základe výslovnej žiadosti L. B.ć bola koncipovaná ako odplatná a bola v nej uvedená kúpna cena vo výške 180.000,Sk. Žalobcovia mali za preukázané, že zmluva o prevode bola simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, čo je zrejmé nielen zo skutočnosti, že kúpna cena nebola zo strany L. B.ć nikdy zaplatená, ale najmä z vôle žalobcov a výslovnej požiadavky L. B.ć vyjadrovanej opakovane pri uzatváraní zmluvy o prevode. Zmluva o prevode je neplatný právny úkon, pričom platným právnym úkonom bolo darovanie medzi žalobcami ako darcami a L. B.ć ako obdarovanou. Nakoľko sa L. B.ć správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy voči žalobcom ako svojim rodičom, žalobcovia písomnosťou zo dňa 20.4.2023 označenou ako „Výzva na vrátenie daru” vyzvali L. B. na vrátenie daru (bytu), späť do vlastníctva žalobcov prepisom na katastrálnom odbore
Okresného úradu Bratislava. Na výzvu nereagovala a byt medzičasom scudzila na žalovaného, ktorý sa ani netají tým, že byt chce čo najrýchlejšie scudziť, nakoľko potrebuje peňažné prostriedky na kúpu pozemku. Žalobcom hrozí ujma na majetku, nakoľko žalovaný nie je doposiaľ čo sa týka disponovaním s bytom obmedzený a nemajú inú možnosť, ako navrhnúť súdu, aby im bola poskytnutá ochrana. Existujúci skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne osvedčuje, že subjektívne (vlastnícke) právo žalobcov je porušené a ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia je jedinou možnosťou, ako do času rozhodnutia vo veci samej ochrániť vlastnícke právo žalobcov. 3. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcov po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 336 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). 4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré boli k nemu pripojené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal z pripojených listinných dôkazov za osvedčené, že medzi žalobcami, ktorí boli predchádzajúcimi vlastníkmi bytu, a ich dcérou L. B.ć bola uzavretá určitá dohoda, ktorá mala umožniť menovanej získať hypotekárny úver, ktorý bolo potrebné zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnosti, pričom za účelom zabezpečenia bytových potrieb žalobcov malo byť v ich prospech zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného užívanie bytu a po naplnení účelu prevodu bytu na L. B.ć (splatení hypotekárneho úveru) malo byť vlastnícke právo k bytu prevedené späť na žalobcov. K naplneniu tejto dohody došlo iba sčasti, keď žalobcovia zmluvou zo dňa 28.8.2002 previedli vlastnícke právo k bytu na L. B.ć. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené nebolo, ani k spätnému prevodu bytu z L. B.ć na žalobcov nedošlo. Naopak byt bol L. B.ć prevedený na žalovaného, ktorý je jej synom. Žalobcovia v zásade nespochybnili platnosť prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo dňa 28.8.2002 na L. B.ć, iba tvrdili, že predmetná kúpna zmluva bola simulovaným (teda neplatným) právnym úkonom, ktorým sa mala zakryť darovacia zmluva (ako platný právny úkon). Práve na základe skutočnosti, že malo ísť o darovaciu zmluvu, vyzvali žalobcovia L. B.ć na vrátenie daru, a to s poukazom na jej vyššie uvedené správanie, ktoré považovali za rozporné s dobrými mravmi. L. B.ć na výzvu na vrátenie daru nereagovala a previedla vlastnícke právo na žalovaného. Z toho je možné mať za osvedčené to, že vlastnícke právo L. B.ć bolo prinajmenšom sporné a rovnako je potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva z L. B.ć na žalovaného. Podrobne sa prirodzene bude nutné danými otázkami zaoberať v konaní vo veci samej. Žalobcovia osvedčili aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie je na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená pri predmetnom byte plomba na základe V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), z čoho možno vyvodzovať, že žalovaný mieni previesť vlastnícke právo k bytu na inú osobu. Išlo by tak o ďalší prevod vlastníckeho práva, ktorého platnosť by bola sporná. Možnému účelovému konaniu L. B.ć a žalovaného nasvedčuje aj to, že žalovaný byt prevádza, hoci vlastnícke právo k nemu nadobudol iba dňa 4.5.2023. Je preto nevyhnutné upraviť pomery strán sporu a zamedziť prípadným ďalším prevodom bytu až dovtedy, kým bude odstránená spornosť vzájomných vzťahov medzi žalobcom, L. B.ć a žalovaným. Súd prvej inštancie prihliadal aj na skutočnosť, že žalobcovia majú v predmetnom byte bydlisko, čo možno mať za osvedčené ich tvrdeniami spolu so skutočnosťou, že v byte majú evidovaný trvalý pobyt, ako aj na ich vyšší vek. Súd prvej inštancie považoval za potrebné neodkladne upraviť pomery strán aj napriek možnosti zápisu informatívnej poznámky o prebiehajúcom konaní v katastri nehnuteľností v zmysle § 38 a § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona s poukazom na rozšírenú subjektívnu záväznosť rozsudku v tomto prípade v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p.. Hoci výrok prípadného právoplatného rozsudku vo veci určenia vlastníckeho práva k bytu by bol záväzný aj pre právnych nástupcov terajšieho evidovaného vlastníka, prípadný prevod nehnuteľností na tretie osoby by zväčšil hmotnoprávne dôsledky prípadného rozsudku v tom, že rozsudok by ovplyvnil právnu istotu väčšieho počtu osôb. Navyše, ako už bolo uvedené, žalobcovia majú v predmetnom byte svoje bydlisko, teda ďalšími prevodmi vlastníckeho práva nie je ohrozené len ich právo vlastniť majetok, ale aj právo na ochranu ich obydlia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného, nakoľko jeho (i keď sporné) vlastnícke právo je týmto rozhodnutím dotknuté iba v najmenšej možnej miere (žalovaný nebude môcť vec scudziť) potrebnej na dosiahnutie dočasnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrhu žalobcov vyhovel a rozhodol podľa § 328 ods. 1 C.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s predmetným bytom. V súlade s § 336 C.s.p. súd prvej inštancie považoval za potrebné uložiť žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným
opatrením nepochybne nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Voľbu konkrétnej žaloby súd prvej inštancie ponechal na žalobcov, teda je na nich, či sa budú domáhať ochrany svojho (tvrdeného) vlastníckeho práva alebo ochrany svojho obydlia. Súd prvej inštancie žalobcom poskytol podľa jeho názoru primeranú lehotu 60 dní na podanie žaloby, pričom súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia v konaní dosiahli plný úspech, nakoľko súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, preto im vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tým, že ho odvolací súd zamietne, prípadne, aby bolo uznesenie odvolacím súdom zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní namietal, že žalobcovia podali proti žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vo veľkej miere v ňom argumentujú vzťahmi s treťou osobou, t.j. medzi nimi a ich dcérou L. B.ć (matkou žalovaného). Žalovaný sa k týmto argumentom nevie ohľadom niektorých skutočností vyjadriť, nebol ich svedkom, nepozná dôvody, prečo došlo k prevodu bytu v čase, keď mal 8 rokov, a preto navrhuje, aby bola v konaní vypočutá priamo L. B.ć. Žalovaný však podaným odvolaním bude reagovať a vyjadrovať sa k tvrdeniam, ktoré sa týkajú jeho osoby a konštatuje, že sa nezakladajú na pravde a žalobcovia si niektoré tvrdenia výslovne vymysleli, nijako ich nekonkretizovali a už vôbec nijako ich existenciu ani nepreukázali. V bode 4. návrhu uvádzajú žalobcovia, že byt nadobudli v roku 2002 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, podpísanej 27.8.2002, a následne ho hneď v nasledujúci deň 28.8.2002 predali svojej dcére. Žalovaný dáva iba do pozornosti, že k podpisu týchto dvoch zmlúv malo dôjsť v dva pracovné dni idúce po sebe, a teda obe zmluvné strany v tom čase zrejme dobre vedeli, čo chcú svojimi úkonmi docieliť. Ak dcéra žalobcov potrebovala byt ako záloh kvôli svojmu hypotekárnemu úveru, nebolo vôbec nevyhnutné, aby došlo k prevodu bytu do vlastníctva dcéry žalobcov, nakoľko záloh môže byť vo vlastníctve akejkoľvek osoby, ktorá je ochotná ho ako záloh poskytnúť a podpísať s bankou príslušnú záložnú zmluvu. Tento argument žalobcov pre nariadenie neodkladného oparenia preto neobstojí. Ak dcéra žalobcov potrebovala byt ako záloh kvôli svojmu hypotekárnemu úveru, nijako žalobcovia nevysvetlili, prečo potom dcéra žalobcov uzavrela úverovú zmluvu s bankou a byt použila ako záloh až 20.8.2003, t.j. de facto po jednom roku. Tento argument žalobcov pre nariadenie neodkladného oparenia preto neobstojí. Žalobcovia ďalej v bodoch 5. až 8. návrhu vysvetľujú, že ich dcéra mala v roku 2002 záujem o kúpu garsónky na Y. ulici v Q., z tohto dôvodu požiadala o hypotekárny úver, a preto došlo k prevodu bytu v prospech dcéry žalobcov. Zároveň ako prílohu návrhu pripojili fotografiu údajného čestného prehlásenia dcéry žalobcov zo dňa 12.8.2003, že im byt po splatení hypotekárneho úveru prevedie naspäť. Ak mala dcéra žalobcov záujem o kúpu garsónky v roku 2002, nevie si žalovaný dosť dobre predstaviť, že by vlastník garsónky na Y. ulici čakal na kúpu až do augusta 2003, kedy dcéra žalobcov podpísala hypotekárnu zmluvu. Tento argument žalobcov je preto ťažko uveriteľným. Vo vyhlásení zo dňa 12.8.2003 je uvedené, že hypotekárny úver je poskytnutý na kúpu garsónky na Y. ulici, ale nie pre dcéru žalobcov, ale práveže syna žalobcov, T. R., nar. XX.XX.XXXX, t.j. brata L. B.ć (vtedy C.), ktorý vyhlásenie mal ako svedok tiež podpísať. Žalobcovia tvrdia v ich návrhu niečo iné, ako preukazujú nimi predloženým dôkazom. Za takýchto okolností potom tento argument žalobcov bez náležitého preskúmania pre nariadenie neodkladného oparenia nie je možné aplikovať. Ak dcéra žalobcov podpísala dňa 28.8.2002 záväzok, že po prevode vlastníckych práv k bytu majú žalobcovia v byte doživotný nárok užívania, tak je potrebné konštatovať, že tento záväzok bol v rozsahu 100 % dodržaný a dcéra žalobcov ho nijako neporušila. Žalovaný si počas celého svojho života na nič také nepamätá. Tento argument žalobcov pre nariadenie neodkladného oparenia preto taktiež neobstojí. Žalovaný upriamuje pozornosť na zjavné zavádzanie súdu žalobcami v bode 12. návrhu. Žalobcovia tvrdia, že sa im ich dcéra vyhlásením zo dňa 28.8.2002 zaviazala doživotným nárokom užívania bytu a obviňujú ju z toho, že im nikdy zodpovedajúce vecné bremeno zriadené nebolo. Podľa tvrdenia žalovaného, táto listina bez akýchkoľvek pochybností žiadnu dohodu o zriadení vecného bremena neobsahuje (ani do budúcnosti). Okrem toho, dcéra žalobcov nikdy nezamedzovala realizácii nároku žalobcov na užívanie bytu, nespochybňovala nikdy toto ich právo a žalovaný z vlastného počutia vie, že im to bolo aj potvrdzované. Rovnako sa žalovaný nikdy voči žalobcom, svojim starým rodičom, nevyjadril, že by čo i len pomýšľal nad tým, aby žalobcovia nebývali v byte. Tak, ako to žalobcom záväzne sľúbila ich dcéra, tak aj žalovaný sa k tomu jej záväzku pridáva a je pripravený ho kedykoľvek potvrdiť. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcov v bode 19. návrhu, ktorým podľa neho celkom zrejme zavádzajú
okresný súd. Uvádzajú, že práve vďaka skutočnosti, že k bytu nemajú zriadené vecné bremeno, a teda, že je byt bez tiarch, nič potom nebránilo ich dcére byt ďalej scudzovať. Je evidentné, že žalobcovia sa snažia túto skutočnosť prekrútiť a navodiť dojem, že keby mali zriadené vecné bremeno, to by asi bránilo ich dcére v scudzovaní bytu. Samozrejme opak je pravdou. Byt je možné scudziť bez ohľadu na to, či na ňom viazne vecné bremeno alebo nie. A to aj vrátane vecného bremena vo forme doživotného užívania bytu. Veľmi pozoruhodné je aj tvrdenie žalobcov v bode 20. návrhu, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo bez vedomia žalobcov. Žalovaný si vôbec nie je vedomý toho, že by táto zmluva bola uzavretá v tajnosti alebo pred žalobcami zatajovaná. Napriek tomu, že uzavretie darovacej zmluvy považujú žalobcovia za úkon porušujúci ich dohody s dcérou (ktoré ale žalobcovia nijako hodnoverne nepreukázali), nikdy žalobcovia nespomenuli žalovanému, že by darovacia zmluva mala byť problém, nikdy ho neoslovili, aby bola darovacia zmluva zrušená a nikdy sa s ním ani o tom žiadnym negatívnym spôsobom nerozprávali. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcov v bode 23. návrhu, kde uvádzajú, že okresný úrad povolil vklad vlastníckeho práva žalovaného k bytu na základe darovacej zmluvy (že okresný úrad mal za to, že je prevod v poriadku a spĺňal všetky vyžadované náležitosti) a týmto prevodom sa podľa žalobcov potvrdili dôvodné obavy žalobcov. V celom návrhu však nie je možné sa dočítať, o aké dôvodné obavy ide. Ak sa aj žalobcovia obávajú, že z daného bytu budú vyhodení alebo ich užívanie bude sťažené, tak tieto tvrdenia sa taktiež podľa žalovaného nezakladajú na pravde. Taktiež tvrdenia v bode 25. návrhu nie sú pravdivé. Žalovaný nikdy nikomu netvrdil, že chce byt predať, že chce kúpiť inú nehnuteľnosť. Žalovaný to nemá ani v pláne, ani nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa tak stalo. Ak zaslali žalobcovia dcére nejakú výzvu na vrátenie daru, je to ich vzťah a ich záležitosti. Ale žalovaný iba objektívne konštatuje, že ak je výzva datovaná dňom 20.4.2023, tak nie je možné, aby žalobcovia tvrdili v bode 35. návrhu, že im dcéra na výzvu nereagovala a „medzičasom“ darovala byt žalovanému - veď sami žalobcovia v bode 20. návrhu píšu, že darovacia zmluva bola uzavretá 2.2.2023, čiže viac ako 2,5 mesiaca predtým ich výzvou, kedy nič nenasvedčovalo tomu, že s prevodom bytu na žalovaného majú nejaký problém. Je zrejmé, že najprv bola darovacia zmluva a až po vyše 2 mesiacoch napísali žalobcovia výzvu, preto aj v tomto smere argumentácia žalobcov je nelogická a nepravdivá. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný uvádza, že nastal omyl okresného súdu o existencii ďalšej plomby na liste vlastníctve, na ktorý okresný súd naviedli sčasti žalobcovia v bode 45. návrhu, keď tvrdili, že existuje hrozba ďalšieho scudzovania bytu žalovaným a zatajili súdu, že dcéra žalobcov ani žalovaný nemajú nič spoločné s konaním V-8426/2023, táto plomba na liste vlastníctve č. XXXX pochádza z právnych úkonov žalobcov a nie od dcéry žalobcov ani od žalovaného. Okresný súd mal podľa žalovaného zistiť skutočný stav plomby na liste vlastníctva č. XXXX (V-XXXX/XXXX). Potvrdenie z Okresného úradu Bratislava si žalovaný vyžiada, aby sa preukázalo, na základe ďalších prostriedkov procesnej obrany, že okresným súdom zistený skutkový stav neobstojí. Toto si mohol koniec koncov preveriť aj sám okresný súd pred vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaný je ďalej presvedčený, že okresný súd potom rozhodol podľa nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bol presvedčený, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a pritom podľa žalovaného splnené nie sú - najmä žalobcovia nijako neosvedčili záujem a ani len akúkoľvek snahu žalovaného previesť / predať byt. V bode 14. uznesenia okresný súd konštatuje, že vlastníctvo bytu pani L. B.ć bolo minimálne sporné, pretože nereagovala na výzvu žalobcov na vrátenie bytu a previedla vlastníctvo na žalovaného. Ak teda je sporné jej vlastníctvo bytu po doručení výzvy žalobcov, rovnako je podľa okresného súdu potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Okresný súd pritom dal do nesprávnej časovej línie jednotlivé úkony. Ak by sa aj pripustilo, že výzva na vrátenie by mohla byť opodstatnená, tak jednoznačne k jej vypracovaniu (a odoslaniu dcére žalobcov) došlo po vyše dvoch mesiacoch po podpise darovacej zmluvy medzi dcérou žalobcov a žalovaným. To vyplýva priamo z návrhu, ale súd túto objektívnu skutočnosť celkom prehliadol a nesprávne vyložil a posúdil. V čase podpisu darovacej zmluvy nebola žiadna pochybnosť o vlastníctve bytu a dcéra žalobcov nemala ani tušenia, že žalobcovia sa budú chcieť domáhať vrátenia bytu. Striktne vzaté potom nemôže byť ani pochybnosť o platnosti darovacej zmluvy. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhujú napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom vyjadrení uviedli, že žalovaný v úvode odvolania prezentuje, že celá prejednávaná vec sa ho netýka a nič o nej vlastne nevie. S týmto žalobcovia nesúhlasia a majú za to, že žalovaný si bol vedomý pomerov, za akých nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, a z toho dôvodu sa ho prejednávaná právna vec týka v celom rozsahu. Tvrdenia žalovaného ohľadom prevodu nehnuteľností v roku 2002 sú nedôvodné. Skutočnosť, že žalovaný odvodzuje svoje tvrdenie, že zmluvné strany dobre vedeli, čo chcú svojimi úkonmi docieliť, od skutočnosti, že právne úkony boli uzatvorené dva po sebe nasledujúce dni je absolútne nesúvisiace.
Je potrebné opätovne pripomenúť, že prevod nehnuteľností dňa 28.8.2022 na dcéru žalobcov bol vykonaný na základe výslovnej žiadosti dcéry. Práve dcéra žalobcov bola v uvedených rokoch zjavne v ťažkej životnej situácii. Argument žalovaného, že uvedený prevod nebol nevyhnutný a nehnuteľnosti mohli poskytnúť do zálohu aj žalobcovia je taktiež irelevantný. Žalobcovia ako laici o uvedenej možnosti v danom čase nemali vedomosť. V garsónke následne po jej kúpe bývala práve dcéra žalobcov a žalovaný, nie syn žalobcov, T. R.. Zároveň z čestného prehlásenia L. C. zo dňa 12.8.2003 vyplýva, okrem iného aj skutočnosť, že po vyplatení hypotekárneho úveru vykoná prevod vlastníckych práv k bytu späť na svojich rodičov. V prípade predčasného splatenia hypotekárneho úveru a kúpy novej nehnuteľnosti, táto bude vlastníctvom jej rodičov a jej syna. Po smrti jej rodičov bude ich vlastnícky podiel k bytu prevedený na jej syna. Uvedené potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že na základe výslovnej žiadosti L. B.ć sa žalobcovia s ňou dohodli, že prevedú byt na svoju dcéru, za účelom splnenia podmienok na schválenie hypotekárneho úveru, o ktorý požiadala a zároveň, že dcéra žalobcov po vyplatení hypotekárneho úveru prevedie nehnuteľnosti späť na žalobcov. Zároveň sú v danom čestnom prehlásení obsiahnuté aj iné záväzky dcéry žalobcov. Ďalej v podanom vyjadrení žalobcovia uvádzajú, že v určitom časovom období (od roku 2013 do roku 2023) poukazovali pravidelne každý mesiac sumu prislúchajúcu splátke hypotekárneho úveru ich dcéry na jej bankový účet z obavy o výkon záložného práva hypotekárnou bankou, v prípade nesplácania poskytnutého úveru ich dcérou. Vzhľadom na ďalšiu argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní, že aj tento súhlasí s tým, aby žalobcovia mohli doživotne byt užívať a zaväzuje sa to rešpektovať, žalobcovia uvádzajú, že žalovanému teda nič nebráni zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcov, nakoľko žalovaný je momentálne výlučným vlastníkom bytu a nakoľko mu je dobre známa skutočnosť z návrhu, že žalobcovia sú už starší ľudia a majú dôvodnú obavu o strechu nad hlavou. Zároveň poukazujú na to, že takúto obavu nemali až do momentu, keď sa dozvedeli, že ich dcéra previedla bez ich vedomia byt, ktorý dlhodobo užívajú, na žalovaného, napriek tomu, že dohoda medzi nimi znela úplne inak. Žalobcom doteraz nie je známy dôvod prevodu bytu z dcéry žalobcov na žalovaného. Ďalej uvádzajú, že fakt, že vecné bremeno na nehnuteľnosti v prospech žalobcov zriadené nie je, však žiadnym spôsobom neobmedzuje, prípadne neznevýhodňuje postavenie žalovaného pri potencionálnom prevode bytu. Ak by žalobcovia zriadené vecné bremeno mali, obmedzilo by to zároveň aj každého ďalšieho potencionálneho záujemcu o kúpu bytu. Žalovaný však aj v tomto prípade berie uvedené na ľahkú váhu a má za to, že vyhlásenia o doživotnom práve užívania bytu žalobcami budú v danom prípade podľa jeho názoru postačovať. Zároveň považovali za potrebné dať opätovne do pozornosti, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 28.8.2002 uzatvorená medzi žalobcami a ich dcérou bola na základe výslovnej žiadosti dcéry žalobcov koncipovaná ako odplatná a bola v nej uvedená kúpna cena vo výške 180.000,- Sk. Považujú za preukázané, že zmluva o prevode bola simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, čo je zrejmé nie len zo skutočnosti, že kúpna cena nebola zo strany dcéry žalobcov nikdy zaplatená, ale najmä z vôle žalobcov a výslovnej požiadavky dcéry žalobcov vyjadrenej opakovane pri uzatváraní zmluvy o prevode. O uvedenom sa žalovaný v odvolaní nezmieňuje a ani k uvedenému nezaujíma žiadny argument. Pričom nakoľko sa dcéra žalobcov správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy voči žalobcom, ako svojím rodičom, žalobcovia písomnosťou zo dňa 20.4.2023 označenou ako „Výzva na vrátenie daru“ vyzvali L. B.ć na vrátenie daru späť do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia majú za to, že dostatočne preukázali nevyhnutnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením. 7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 10. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 11. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom i dôvodná obava (t.j. obava, ktorá vyplýva z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne preukázateľná), že by eventuálna exekúcia bola ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci sporového konania je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili predpoklady naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami tým, že nielen tvrdili, ale aj osvedčili dôkaznými prostriedkami pripojenými k návrhu podstatné skutkové okolnosti nevyhnutné na jeho nariadenie. Z pripojených listinných dôkazov považuje odvolací súd za osvedčené, že medzi žalobcami, ktorí boli prechádzajúcimi vlastníkmi bytu, a ich dcérou L. B.ć bola uzavretá určitá dohoda, ktorá mala umožniť menovanej získať hypotekárny úver, ktorý bolo potrebné zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnosti, pričom za účelom zabezpečenia bytových potrieb žalobcov malo byť v ich prospech zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného užívania bytu a po naplnení účelu prevodu bytu na L. B.ć (splatení hypotekárneho úveru), malo byť vlastnícke právo k bytu prevedené späť na žalobcov. K naplneniu tejto dohody došlo iba sčasti, keď žalobcovia zmluvou zo dňa 28.8.2002 previedli vlastnícke právo k bytu na L. B.ć. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené nebolo, ani k spätnému prevodu bytu z L. B.ć na žalobcov nedošlo. Naopak byt bol L. B.ć prevedený na žalovaného, ktorý je jej synom. Žalobcovia v zásade nespochybnili platnosť prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo dňa 28.8.2002 na L. B.ć, iba tvrdili, že predmetná kúpna zmluva bola simulovaným (teda neplatným) právnym úkonom, ktorým sa mala zakryť darovacia zmluva (ako platný právny úkon). Práve na základe skutočnosti, že malo ísť o darovaciu zmluvu, vyzvali žalobcovia L. B.ć na vrátenie daru, a to s poukazom na jej vyššie uvedené správanie, ktoré považovali za rozporné s dobrými mravmi. L. B.ć na výzvu na vrátenie daru nereagovala a previedla vlastnícke právo na žalovaného. Z daných tvrdení je možné podľa odvolacieho súdu mať za osvedčené to, že vlastnícke právo L. B.ć bolo prinajmenšom sporné a rovnako je potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva z L. B.ć na žalovaného. Podrobne sa potom bude nutné danými otázkami zaoberať v konaní vo veci samej. 14. Taktiež zhodne so záverom súdu prvej inštancie má odvolací súd za preukázané, že žalobcovia osvedčili aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená pri predmetnom byte plomba na základe V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), z čoho možno vyvodzovať, že žalovaný mienil previesť vlastnícke právo k bytu na inú osobu, resp. ďalej s bytom nakladať. I. by tak o ďalší prevod vlastníckeho práva, ktorého platnosť by bola sporná. Je preto nevyhnutné upraviť pomery strán sporu a zamedziť prípadným ďalším prevodom bytu až dovtedy, kým bude odstránená spornosť vzájomných vzťahov medzi žalobcami, L. B.ć a žalovaným. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, už uvedená plomba
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená nie je. Na danom liste vlastníctva je vyznačený titul nadobudnutia: Darovacia zmluva V - XXXX/XXXX zo dňa 4.5.2023 a v časti poznámky sú uvedené skutočnosti, že na Okresnom súde Bratislava V je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sp.zn. 70C/36/2023 na byt č. XXX, XX.p., D. 1, P-XXX/XXXX; uznesenie okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 70C/36/2023-50 zo dňa 12.5.2023, neodkladné opatrenie, povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou byt č. XXX, XX.p., D. 1, P-XXX/XXXX; na Okresnej prokuratúre Bratislava V je pod sp.zn. Pd 66/23/1105 vedené konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava o povolení vlastníckeho práva V-XXXX/XX zo dňa 4.5.2023, P-XXXX/XXXX. Aj na základe uvedeného je možné skonštatovať preukázanie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia žalobcami. Spornosť prevodu vlastníckeho práva vyplýva jednak z predchádzajúceho vyznačenia plomby na základe V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), o ktorej žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že táto plomba pochádza z právnych úkonov žalobcov a nie od dcéry žalobcov ani od žalovaného. V danom prípade nie je potom jasné, prečo ak existovala plomba, t.j. daná nehnuteľnosť bola zaťažená právnou skutočnosťou, došlo aj napriek k uvedenému k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu z L. B.ć na žalovaného. Taktiež spornosť prevodu vlastníckeho práva možno vyvodiť aj z poznámky na liste vlastníctva, že na Okresnej prokuratúre Bratislava V je pod sp.zn. Pd 66/23/1105 vedené konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava o povolení vlastníckeho práva V-XXXX/XX zo dňa 4.5.2023, P-XXXX/XXXX. Avšak skúmanie daných skutočností už prislúcha konajúcemu súdu vo veci samej. 15. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môžu byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní, no i napriek tomu dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený, a to z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môžu, ale i nemusia byť úspešní), vyriešil medzi pôvodnými účastníkmi konania, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcov v konaní vo veci samej. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. 16. Odvolací súd taktiež prihliadal aj na skutočnosť, že žalobcovia majú v predmetnom byte bydlisko, čo možno mať za osvedčené ich tvrdeniami spolu so skutočnosťou, že v byte majú evidovaný trvalý pobyt, ako aj na ich vyšší vek. 17. Na druhej strane nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikla žalovanému žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nariadeným neodkladným opatrením nezmenil. Nariadené neodkladné opatrenie v danej veci dáva žalobcom garanciu, že v priebehu konania vo veci samej nedôjde k scudzeniu predmetných nehnuteľností, prípadne k ich faktickému alebo právnemu zaťaženiu. 18. Odvolací súd považuje za neopodstatnené a účelové námietky žalovaného v odvolaní, podľa ktorých žalobcovia v návrhu neuvádzajú podstatné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a nepreukázali tak ich dôvodnú obavu. Odvolací súd poukazuje na to, že na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade boli na základe vyššie uvedeného v dostatočnom rozsahu preukázané skutočnosti, ktoré v tomto prípade vyplývajú z listín, ktoré sú obsahom spisu, ktorých neosvedčenie napokon ani žalovaný v podanom odvolaní riadne nepoprel. Najmä však žalovaný nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť pravdivosť tvrdení žalobcov, prípadne preukázať iné skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 20. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených práv strán sporu, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp.zn. 2 M Cdo 5/2005). Konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným konaním, ktoré je upravené v Civilnom sporovom poriadku (§ 324 a nasl. C.s.p.). 21. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).