Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/92/2023 1609207082 26. 06. 2024 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2024:1609207082.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, zast. advokátkou C. F. G., H., so sídlom Dlhá 14, Bratislava, proti žalovanému: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zast. advokátom C. A. F., C. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. apríla 2023 č.k. 5C 476/2009-403 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie určil, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do vlastníctva (žalovanej) -správne žalobkyne: - trojizbový byt č. 4 nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu v obci Jakubov, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, súp. č. XX, postaveného na parc. č. 654/10 - zastavená plochy a nádvoria o výmere 182m2, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. územie C. - spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 654/3, parc. č. 654/10 zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. územie C. (I. výrok). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu 42 228 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 1 443 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 1 443 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán súdneho konania z dôvodu, že po rozvode nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Predmetom vyporiadania mali podľa žalobkyne byť nehnuteľné a hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva, predovšetkým trojizbový byt č. 4 nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu v C., súp. č. 48 zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, kat. odboru, pre k.ú. C. a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 654/3, 654/10. Žalobkyňa vo svojej pôvodnej žalobe uviedla, že počas trvania manželstva bola v
predmetnom byte vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, ktorú z väčšej časti financovali jej rodičia J. B. a A. B., v rámci ktorej rekonštrukcie boli vykonané úpravy bytu, a to výmena okien v hodnote 3 457,31 Eur, zakúpenie novej kuchynskej linky v hodnote 763,46 Eur, vymaľovanie bytu v hodnote 331,94 Eur, prerobenie vykurovania v hodnote 2 887,87 Eur, prerobenie kúpeľne, WC, kuchyne a komory v hodnote 5 742,55 Eur a prestavba pivnice spolu v hodnote 13 515,07 Eur. Ďalej uviedla, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli aj ďalší majetok, a to zariadenie a vybavenie bytu. Žalobkyňa žiadala, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva predmetný byt a ostatné zariadenie bytu, hnuteľné veci podľa pôvodnej žaloby navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Neskôr uviedla, že hnuteľné veci si strany sporu už rozdelili. Ku dňu rozhodovania už ani neexistoval žiadny spoločný dlh. Žalobkyňa tiež uviedla, že stranám sporu bol za trvania manželstva poskytnutý Slovenskou sporiteľnou a.s. úver v celkovej výške 150 000 Sk, č. úveru: 0181995560. Tento úver účastníci uhrádzali podľa vzájomnej dohody a je už splatený. Žalobkyňa žiadala zohľadniť pri vyporiadaní BSM tú skutočnosť, že kúpnu cenu za byt uhradili jej rodičia, keďže táto bola zaplatená prostredníctvom peňažného účtu, ktorý vlastnila jej matka. O tejto čiastke žalobkyňa tvrdila, že sa malo jednať o pôžičku, ktorá mala byť jej rodičom vrátená, resp. tvrdila, že išlo o dar zo strany jej rodičov a teda išlo o výlučné prostriedky, ktoré zo svojho vložila na spoločný majetok. Rodičia žalobkyne boli toho názoru, že byt, ktorý je predmetom konania, im patrí, keďže zaplatili kúpnu cenu a firma otca žalobkyne byt zrekonštruovala. Na rekonštrukciu bytu bol zakúpený a použitý rôzny materiál. Práce mal zaplatiť otec žalobkyne. Rekonštrukcia sa vykonávala v roku 2003 a jej celková hodnota bola cca 4 000 Eur. Ďalší materiál a práce na rekonštrukciu bytu boli uhradené z úveru. Žalobkyňa pôvodne žiadala pri vyporiadaní BSM z hodnoty, ktorá by mala byť na vyrovnanie podielu vyplatená žalovanému, započítať vo svoj prospech sumu 3 457,31 Eur, čo bola suma za kúpu plastových okien, ďalej sumu 1 899,08 Eur, čo boli finančné náklady poskytnuté ako dar otcom žalobkyne na opravu bytu, ďalej sumu 1946,05 Eur ako ďalšie náklady na kúpu rôzneho materiálu použitého na rekonštrukciu bytu. Pôvodne žiadala, aby jej bola určená povinnosť žalovanému vyplatiť na vyrovnanie podielu z vyporiadania BSM sumu 4 452,96 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa tvrdila, že finančná hodnota vo výške 28 300 Eur je všeobecná hodnota bytu v roku 1999, kedy bol byt nadobudnutý do vlastníctva, nepatrí do BSM a túto treba odpočítať z hodnoty bytu, keďže jej rodičia z vlastných finančných prostriedkov zaplatili kúpnu cenu bytu. 3. Žalovaný najskôr žiadal prikázať byt nadobudnutý počas trvania manželstva, patriaci do BSM, do svojho výlučného vlastníctva. V priebehu konania súhlasil s prikázaním bytu do vlastníctva žalobkyne. Nesúhlasil však s návrhmi žalobkyne, aby sa pri vyporiadaní hodnoty, ktorá mu má pripadnúť z vyporiadavaného BSM odpočítali rôzne položky, ktoré mali byť poskytnuté údajne rodičmi žalobkyne. K úhrade kúpnej ceny za byt uviedol, že tento bol zaplatený z účtu matky žalobkyne, to však neznamená, že matka žalobkyne, resp. jej rodičia sa mohli stať vlastníkmi bytu a ani to, že kúpna cena bola zaplatená rodičmi žalobkyne. Byt bol kúpený na základe riadnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi JAKOS a.s. Kostolište a stranami sporu, pričom cena bytu bola spolu s pozemkom 69 138 Sk. Vlastníkmi bytu sa mohli stať iba strany sporu a žalovaný bol naviac zamestnancom firmy JAKOS a.s., od ktorej bol byt kúpený. Žalovaný ďalej uviedol, že strany sporu mali vlastné finančné prostriedky, ktoré získali odpredajom akcií obchodnej spoločnosti JAKOS a.s., pričom takýmto spôsobom získali spolu sumu 112 000 Sk. Zobrali si tiež úver vo výške 150 000 Sk, mali tiež mladomanželskú pôžičku vo výške 50 000 Sk. Žalovaný predal firme JAKOS a. s. aj ďalšie akcie, ktoré zdedil, a to za 14 000 Sk. Uviedol, že po celú dobu trvania manželstva pracoval a všetky peniaze použil pre potreby domácnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že do bytu boli investované finančné prostriedky jej otcom. Potvrdil, že byt naozaj bol rekonštruovaný firmou otca žalobkyne. Vykonané práce a materiál boli však vyfakturované a zaplatené. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o daroch alebo pôžičkách zo strany rodičov žalobkyne, ktoré jej mali byť poskytnuté a ktoré by neboli vrátené. 4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pred prvým rozhodnutím vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Oldricha Jarabicu, č. 184/2010 a č. 200/2012, rozsudkom OS Malacky sp. zn. 6C/429/2008, zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi JAKOS a.s. Kostolište a stranami sporu zo dňa 29.01.1999, ktorej vklad bol povolený pod V10464/99, zmluvou o poskytnutí úveru veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s., č. úveru: 0181995560, výpisom z tohto účtu, výsluchom svedkov A. B., J. B., K. H. L., faktúrou č. 2003 006 firmy J. B., L., C. XXX vystavenou na meno žalovaného na úradu sumy 57150 Sk s prílohami, faktúrou č. 2003 006 firmy INSTALEX, G. H., C. XXX, vystavenou žalovanému na úhradu sumy 74100 Sk s prílohami, faktúrou č. 430211 firmy ESOPLAST a.s. Kuklov 286, vystavenou žalovanému na úhradu sumy 104.155 Sk, rôznymi
pokladničnými dokladmi o úhrade bytového zariadenia a rôzneho stavebného materiálu, oboznámil sa s LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru Jakubov, ďalším obsahom spisu a rozhodol rozsudkom zo dňa 14.05.2013. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal vyššie uvedenú nehnuteľnosť, trojizbový byt nachádzajúci sa v obci Jakubov 218 5. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (v inom senáte) uznesením č.k. 14Co/439/2014 zo dňa 13.06.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného vysporiadania sa s vykonanými dôkazmi. 6. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 14.05.2013 súd prvej inštancie vo veci opäť vypočul strany sporu, nariadil nové znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľnosti patriacej do BSM, oboznámil sa s doteraz vykonanými dôkazmi. 7. Konštatoval, že po zrušení rozsudku zo dňa 14.05.2013 žalobkyňa navrhovala rozhodnúť o vlastníctve k trojizbovému bytu č. 4, nachádzajúcemu sa na druhom poschodí bytového domu so súp. č. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 654/10, zastavaná plocha a nádvorie v k.ú. C. a k bytu prináležiaceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XX/XXX-XX. Žalobkyňa uvádzala, že byt je súčasťou BSM strán sporu, ktorých manželstvo zaniklo, medzi stranami sporu nie je sporná táto otázka, sporná je však všeobecná hodnota bytu a výška vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní. Žalobkyňa žiadala, aby sa pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM zohľadnila jej zásluhovosť na nadobudnutí a udržaní bytu. Žiadala, aby sa súd odklonil od princípu rovnosti podielov, čo predpokladá § 150 Obč.zák., a to najmä za situácie výrazného nepomeru pričinenia sa manželov na obstaraní a udržaní majetku v BSM. Bola toho názoru, že preukázala výrazný nepomer pričinenia sa manželov na obstaraní bytu a jeho následnom udržaní. Považovala za spravodlivé, aby súd prikázal byt do jej výlučného vlastníctva bez toho, aby jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému určitú finančnú čiastku. Ak by sa súd nestotožnil s takýmto jej názorom a bol by názoru, že žalovaný má nárok na vyrovnací podiel, žalobkyňa mala za to, že je na mieste, aby súd výnimočne priznal väčší podiel pri vyporiadaní BSM práve jej, a to minimálne vo výške 2/3. Bola názoru, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi priznať žalovanému podiel pri vyporiadaní bytu väčší ako 1/3. Podľa žalobkyne okolnosti veci odôvodňujú záver, že podiely manželov pri vyporiadaní bytu nemôžu byť rovnaké, a preto by mal súd prikázať byt do výlučného vlastníctve žalobkyne bez povinnosti finančne sa vysporiadať so žalovaným. V opačnom prípade by podľa žalobkyne išlo o nespravodlivé rozhodnutie, v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa tiež trvala na tom, aby súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov predchádzajúceho znaleckého posudku a pri určovaní vyrovnacieho podielu prihliadal na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti tak, ako bola určená v predchádzajúcom znaleckom posudku, t.j. zo sumy 46 500 Eur. Bola toho názoru, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie hodnoty bytu nebolo potrebné a s vykonaním takéhoto znaleckého posudku ani nesúhlasila. Poukázala na to, že je všeobecne známe, že od začiatku roka 2019 došlo k nárastu cien nehnuteľností a rozdiel v hodnote bytu z roku 2012 a z roku 2022 je markantný. Podľa žalobkyne nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby uhradila žalovanému vyrovnací podiel z titulu vyporiadania ich BSM vychádzajúci zo záverov posledného znaleckého posudku. S poukazom na ustanovenie § 150 Obč.zák. žiadala pri vyporiadaní BSM zohľadniť tú skutočnosť, že byt bol zakúpený a následne aj zrekonštruovaný počas trvania manželstva z jej výlučných prostriedkov (prostriedkov rodičov žalobkyne) a preto je oprávnená požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených prostriedkov. Od zániku BSM ku dňu obhliadky bytu znalcom túto nehnuteľnosť zhodnotila investíciami vo výške 7 154 Eur a žiadala, aby táto suma bola zohľadnená vo všeobecnej hodnote bytu, ak by súd vychádzal z hodnoty určenej posledným znaleckým posudkom. Žalobkyňa opäť poukázala na tú skutočnosť, že kúpna cena za byt v sume 2 294,96 Eur bola financovaná z prostriedkov jej rodičov, a teda išlo o výlučný vklad zo strany žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa navrhovala, aby súd pri rozhodovaní o určovaní výške vyrovnacieho podielu zohľadnil aj výšku nedoplatkov na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzkového fondu a fondu opráv. Po zrušení prvého rozsudku navrhovala prikázať nehnuteľnosť - byt do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti finančného vyrovnania žalovaného. 8. Žalovaný súhlasil s tým, aby byt patriaci do BSM, bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Poukázal na to, že nesporne byt patrí do BSM, a nie je dôležité, kto zaplatil cenu za kúpu tohto bytu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že je preukázaná výška investícií zo strany žalobkyne vložených na
zhodnotenie bytu. Súdu síce boli predložené rôzne doklady, tie však nevedia preukázať, na čo skutočne boli výdavky použité, čo sa za ne zrealizovalo a podobne. Žalovaný bol toho názoru, že treba vychádzať pri určovaní všeobecnej hodnoty bytu zo súčasného stavu, teda v čase kedy sa rozhoduje. Žalovaný navrhol žalobkyni, že by sa uspokojil so zaplatením peňažnej sumy 38 736 Eur, ktorú by považoval za primeranú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel. Nesúhlasil so závermi znalca o výške vložených investícií do bytu, a preto žiadal, aby znalec bol k tomuto vypočutý. 9. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku zo dňa 14.05.2013 opäť vypočul strany sporu, oboznámil sa s písomnými podaniami ich právnych zástupcov, oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Štefana Dubeňa č. 159/2022, s dokladmi o nedoplatkoch na pravidelných mesačných úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu, prevádzky, údržby a opráv domu, s dokladmi o úhradách dane z nehnuteľnosti obci Jakubov a ďalším obsahom spisu. 10. Z vykonaného dokazovania zistil, že strany konania počas trvania manželstva nadobudli vlastníctvo k trojizbovému bytu č. 4 nachádzajúcemu sa v bytovom dome v C. súp. č. 48 na druhom poschodí a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 77/468. Stavba, bytový obytný dom je postavená na parcele č. 654/10 zast. plochy a nádvoria o výmere 186 m2. Strany sporu sa nedohodli na všeobecnej hodnote bytu, súd prvej inštancie preto nariadil v konaní znalecké dokazovanie, ktorým bola zisťovaná cena nehnuteľnosti patriacej do BSM. Znalec pred rozhodnutím súdu zo dňa 14.05.2013 určil posudkom zo dňa 01.11.2012 všeobecnú hodnotu bytu sumou 46 500 Eur, predchádzajúcim znaleckým posudkom zo dňa 11.10.2010 sumou 47 800 Eur. Keďže strany sporu sa nedohodli na všeobecnej hodnote bytu ani po zrušení predchádzajúceho rozsudku a vzhľadom na uplynutie času, vo veci opäť nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu. Znalec K. D. M. vo svojom znaleckom posudku č. 159/2022 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti (bytu a pozemkov v spoluvlastníctve) sumou 96 200 Eur. Zároveň v znaleckom posudku vyčíslil zhodnotenie nehnuteľnosti a to do 07.09.1999 do 22.12.2008 sumou 11 574 Eur a za obdobie od 23.12.2008 do súčasnosti sumou 7 154 Eur. Strany sporu boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Malacky sp.zn. 6C/429/2008 zo dňa 05.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2008. Z LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. C. zistil, že strany sporu nadobudli počas trvania manželstva vyššie uvedenú nehnuteľnosť. Byt nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 4/99/6-b.j. uzatvorenej s predávajúcim JAKOS a.s. Kostolište dňa 29.01.1999, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom pod č. V-10464/99. Hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva strany sporu vzhľadom na ich nízku hodnotu vyporiadať nežiadali. Zhodne uvádzali, že hnuteľné veci si z bytu vzali podľa svojej úvahy a takto si ich rozdelili. Počas trvania manželstva bol stranám sporu poskytnutý úver, ktorý po vzájomnej dohode spolu uhrádzali a je už splatený. Rovnako zo zhodnej výpovede strán vyplynulo, že motorové vozidlo nadobudnuté počas trvania BSM už ku dňu zániku BSM nevlastnili. S ohľadom na zhodné tvrdenia strán sporu o tom, že predmetom vyporiadania je iba spoločná nehnuteľnosť, súd prvej inštancie vyporiadaval iba túto nehnuteľnosť. Pri rozhodovaní vychádzal z účelnosti jeho využitia. Uviedol, že žalovaný sa z bytu vysťahoval a navrhoval, aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ani žalobkyňa byt už niekoľko rokov neužíva. Býva v obci Jakubov v inej (rodičovskej) nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadala, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, avšak s tým, aby podmienky vyporiadania zodpovedali jej predstavám. Z manželstva účastníkov už maloleté deti nepochádzajú. 11. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 217 ods. 1Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 4, § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome,§ 143, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1,3 a 4 , § 150 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľného majetku patriaceho do BSM je 96 200 Eur. Potom podielom žalovaného, z uvedenej hodnoty je 48100 Eur. Žalobkyňa žiadala pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM vychádzať z hodnoty, ktorá bola zistená už v minulosti (v roku 2012, resp. 2010). Konštatoval, že podľa R25/1998 pri zisťovaní ceny veci, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania BSM.Podľa R22/1991 ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je uvedené v § 149 ods. 4, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich oboch na tomto dlhu. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 217 CSP sa nestotožnil s názorom žalobkyne, aby súd pri stanovení
všeobecnej hodnoty spoločnej nehnuteľnosti vychádzal z hodnôt, ktoré boli zistené v minulosti, pred niekoľkými rokmi. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, zisťoval aktuálnu všeobecnú hodnotu spoločnej nehnuteľnosti. Keďže strany sporu sa na tejto všeobecnej hodnote bytu - nehnuteľnosti nevedeli dohodnúť, nariadil vo veci v tomto smere vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd pri vyporiadaní v jej prospech započítal sumu 13.559,57 Eur, tvrdiac, že v takejto čiastke prispela ona (prostredníctvom svojich rodičov) jednak na nadobudnutie bytu do vlastníctva a na jeho zrekonštruovanie, súd prvej inštancie považoval za preukázanú iba sumu 2 294,96 Eur, čo je v prepočte na menu euro finančná čiastka, ktorá bola nepochybne zaplatená za kúpu bytu z finančných prostriedkov rodičov žalobkyne. Ďalšie žalobkyňou vyčíslené náklady na zhodnotenie bytu nepovažoval za preukázané. Z predložených dokladov, ktoré sú aj súčasťou znaleckého posudku č. 184/2010 znalca Ing. Oldricha Jarabicu vyplýva, že byt mal byť preukázateľne zhodnotený vynaložením nákladov na rekonštrukciu kúpeľne v roku 2003 vo výške 57.150 Sk (1.897,03 Eur), nového kúrenia v roku 2003 vo výške 74 100 Sk (2 459,67 Eur), výmenou okien v roku 2003 vo výške 104 155 Sk (3 457,31 Eur), spolu teda 7 814,01 Eur. Boli predložené faktúry a to č. 2003/006 dodávateľa - podnikateľa J. B., L., C. XXX na sumu 57.150 Sk, ktorá bola vystavená odberateľovi C. I. - žalovanému. Jedná sa o faktúru zo dňa 23.05.2003, splatnú ihneď, ktorá má prílohu podľa jednotlivých položiek, a ďalej faktúra č. 2003/006 s prílohou dodávateľa K., G. H., C. XXX na sumu 74 100 Sk zo dňa 28.05.2003, splatná dňa 02.06.2003, vystavená taktiež žalovanému. Ďalším dokladom, ktorý má preukazovať zhodnotenie bytu je faktúra firmy ESOPLAST a.s. Kuklov 286 na celkovú sumu 104 155 Sk vystavená žalobkyni dňa 12.06.2003, splatná dňa 19.06.2003. Ani žalobkyňa a ani žalovaný a tiež nikto zo svedkov nespochybnil, že by nedošlo k úhrade vyššie uvádzaných faktúr. Je jednoznačné, že uvedené faktúry boli vystavené a splatné počas trvania manželstva a počas trvania BSM strán sporu. Uvedené peňažné položky boli teda zaplatené z prostriedkov patriacich do BSM a nemožno ich preto započítať v prospech jednej alebo druhej strany sporu. Iba tvrdenie, že na rekonštrukciu bytu rodičia žalobkyne (jej otec) prispeli aj ďalšími finančnými prostriedkami nemôže byť podľa súdu prvej inštancie dôkazom o tom, že naozaj aj takéto výdavky boli vynaložené. Naviac, ak aj boli vynaložené rodičmi žalobkyne nejaké peniaze, nešlo o jej finančné prostriedky (§ 150 Obč. zák. „čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.“). Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.07.2021, č.l. 99 uviedla, že jej otec zaplatil za rekonštrukciu bytu, „urobil to pre ňu bez toho, aby niečo chcel“. Žalobkyňa preto nemôže žiadať započítanie nejakých hodnôt, ktoré ona sama nevynaložila a ak boli vynaložené platili to jej rodičia, avšak robili to nezištne, čo aj vyplynulo z ich výpovedí. Nie je možné preto teraz s odstupom času tvrdiť, že sú to vlastné finančné prostriedky žalobkyne. Preto ich súd v prospech žalobkyne ani nezapočítal. Uviedol, že byt mohli získať do vlastníctva podľa vyššie cit. úst. zákona č. 182/1993 Z.z. iba jeho nájomcovia, čo boli strany sporu bez ohľadu na to, kto zaplatil kúpnu cenu bytu. Žalobkyňa však preukázala vložené investície do spoločnej nehnuteľnosti- bytu, a to za obdobie od 23.12.2008 do súčasnosti vo výške 7 154 Eur. Znalec K. M. vyčíslil zhodnotenie bytu žalobkyňou v období od 23.12.2008 do súčasnosti sumou 7 154 Eur. Žalobkyňa na preukázanie týchto výdavkov predložila relevantné doklady, ktoré sú aj obsahom spisu, znaleckého posudku. Právny zástupca žalovaného navrhoval v konaní vypočuť znalca K. M. k tomu, aby vysvetlil svoje závery uvedené v znaleckom posudku týkajúce sa zhodnotenia bytu. Znalec však neuvádzal vo svojom znaleckom posudku, kto a v akej miere mal byt zhodnotiť, iba stanovil jeho výšku. Po 23.12.2008 došlo k zhodnoteniu bytu iba zo strany žalobkyne, ktorá s bytom disponovala a ktorá aj predložila znalcovi doklady na preukázanie vynaložených financií na zhodnotenie bytu. Súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom znalca nevykonal z dôvodu, že podľa názoru súdu by znalec na záveroch svojho znaleckého posudku ani pri výsluchu nič nezmenil. Polovicu zo sumy 7 154 Eur, čo je čiastka zhodnotenia nehnuteľnosti žalobkyňou za obdobie od 23.12.2008 do súčasnosti súd započítal v prospech žalobkyne, čo je suma 3 577 Eur. Preto žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 42 228 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (96.200:2= 48.100 - 2.294,96-3.577= 42.228,04). V prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Pre takéto rozhodnutie by museli podľa neho existovať závažné a osobitné dôvody, ktoré zistené neboli, naopak išlo o vyporiadanie „bežného“ BSM, kde každej zo strán sporu má patriť polovica majetku nadobudnutého počas manželstva. Je nesporné, že vec ktorá je predmetom sporu nehnuteľnosť, byt bola nadobudnutá za trvania manželstva do BSM. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd v jej prospech započítal aj nedoplatky na pravidelných mesačných úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv domu, takéto výdavky žalobkyne nezapočítal preto, lebo BSM sa vyporiadava ku dňu jeho zániku a jednak preto, že žalobkyňa takéto výdavky ešte ani sama neuhradila, a preto ani nemôžu by predmetom vyporiadania BSM. Ak by v budúcnosti vznikol
žalobkyni voči žalovanému nejaký nárok z takéhoto titulu, môže sa ho v súlade so zásadou uvedenou vo vyššie citovanom R22/1991 uplatniť v samostatnom konaní. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov (strán sporu) nepriznal nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP) s odôvodnením, že každému z účastníkov(strane sporu) priznal polovicu spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. Preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP). 13. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, položky 6 písm. b) v čase podania návrhu, podľa ktorej za vyporiadanie BSM súdny poplatok z predmetu konania je 3%, najmenej však 66 Eur. Uviedol, že základom súdneho poplatku bola suma 96.200 Eur, súdny poplatok preto predstavuje sumu 2 886 Eur a podiel pripadajúci na každého z účastníkov je suma 1443 Eur, keďže každá zo strán sporu dostala polovicu zo všeobecnej hodnoty vyporiadaného majetku. 14. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobkyňa dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav pokiaľ ide o zohľadnenie jej zásluhovosti, ako aj nákladov vynaložených na zhodnotenie a udržanie majetku patriaceho do BSM strany žalobkyne, čo následne viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci samej. Mala za to, že v tomto konaní dostatočne preukázala, že je oprávnená požadovať zo spoločného majetku náhradu vynaložených prostriedkov zo svojho, a to nielen polovicu zo sumy 7 154 Eur (za zhodnotenie bytu za obdobie od 23.12.2008 po súčasnosť), ale súčasne sumu vo výške 7 814,01 Eur (za rekonštrukciu bytu v roku 2003), ktorú vynaložila na spoločný majetok zo svojho. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že údajne išlo o peňažné prostriedky patriace do BSM, práve naopak išlo o výlučné prostriedky poskytnuté od rodičov žalobkyne, a teda boli to prostriedky, ktoré vynaložila žalobkyňa zo svojho, a teda nie zo spoločného, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Uvedené okrem iného potvrdili aj rodičia žalobkyne vo svojich svedeckých výpovediach v tomto konaní. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobkyňa bola toho názoru, že súd prvej inštancie mal započítať v jej prospech finančné prostriedky vo výške 7 814,01 Eur, ktoré boli jednoznačne vynaložené z výlučného majetku žalobkyne (a nie zo spoločného majetku patriaceho do BSM). Súd prvej inštancie však tieto nezohľadnil pri výpočte vyrovnacieho podielu pre žalovaného, a preto podľa nej rozsudok trpí vadou. Skutkový stav tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, nepovažovala tak za správny. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nezistil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku a tento považovala za nesprávny, a to s ohľadom ňou preukázané osobitné okolnosti odôvodňujúce zohľadnenie zásluhovosti žalobkyne. Rozdielne stanovenie podielov pri vyporiadaní bytu preukázala predloženými dôkazmi a rozdielne stanovenie podielov pri vyporiadaní bytu odôvodnila tým, že v porovnaní so žalovaným sa vyššou mierou zaslúžila o nadobudnutie bytu, a to za pomoci svojich rodičov, keďže celú kúpnu cenu za byt uhradili práve jej rodičia (teda išlo o výlučné prostriedky žalobkyne).Súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a v odôvodnení rozsudku sa touto dostatočne nezaoberal (nedostatočne sa vysporiadal s tým, že v tomto prípade išlo o dar pre žalobkyňu od jej rodičov, a teda prostriedky vynaložené na kúpu bytu potom nemohli patriť do spoločného majetku manželov, teda do BSM). Uviedla, že bez pomoci jej rodičov by strany sporu byt nenadobudli, nakoľko v tom čase nemali dostatok finančných prostriedkov; zásluha žalobkyne (v porovnaní so žalovaným) na nadobudnutí bytu za pomoci jej rodičov je evidentná, čo bolo v konaní aj riadne preukázané predloženými dôkazmi - kúpna zmluva a výpis z bankového účtu, z ktorého je zrejmé, že kúpna cena za byt bola uhradená z bankového účtu matky žalobkyne; týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie rovnako nezaoberal. Pritom predloženými a vykonanými dôkazmi preukázala svoje tvrdenia, a súčasne vyvrátila tvrdenie žalovaného (prezentované okrem iného na pojednávaní dňa 28.2.2023), že išlo o spoločné finančné prostriedky, ktoré boli na základe požiadavky predávajúceho vložené na účet v banke preto, aby platba bola zrealizovaná bezhotovostným prevodom; žalovaný pritom nepredložil žiaden doklad o tom, že matke žalobkyni boli odovzdané peňažné prostriedky na kúpu bytu z prostriedkov Prvej kupónovej privatizácie ako žalovaný tvrdil v konaní; išlo o výlučné prostriedky
rodičov žalobkyne, keďže strany sporu v tom čase nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu a keby nebolo práve rodičov žalobkyne, byt by nenadobudli, čo okrem iného potvrdili obaja rodičia žalobkyne vo svojich výpovediach počas výsluchu (pojednávanie vo veci dňa 26.5.2011). Ide podľa názoru žalobkyne o jednoznačne osobitné okolnosti a dôvody na to, aby sa súd prvej inštancie odklonil o zásady rovnosti podielov, čo však pri rozhodovaní neurobil ;súd prvej inštancie pritom len stroho a vágne skonštatoval, že v tomto prípade nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od zásahy rovnosti podielov, avšak nedostatočne sa vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne v tomto ohľade; odôvodnenie rozsudku pritom neobsahuje žiadne právne relevantné úvahy k tejto otázke. Aj napriek tomu, že žalovaný sa v priebehu celého súdneho konania zámerne snažil prekrúcať skutočnosti o tom, ako nadobudli byt, bez akéhokoľvek dôkazu spochybňoval fakt, že finančné prostriedky na kúpu bytu patrili rodičom žalobkyne, ktorí kúpnu cenu za byt aj uhradili, ďalej, že rekonštrukciu bytu v roku 2003, ako aj v roku 2008, zafinancovala výlučne žalobkyňa zo svojich výlučných prostriedkov, a to všetko bez toho, aby k svojim tvrdeniam predložil relevantné dôkazy. Vytýkala súdu prvej inštancie, že opomenul jej argumentáciu a priklonil sa na stranu žalovaného, ktorý svoje tvrdenia paradoxne nepreukázal. Uviedla, že v konaní predložila jasné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd prvej inštancie tieto všetky nezohľadnil, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne. Namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní rovnako opomenul zohľadniť skutočnosť, že práve žalobkyňa, ktorá sa aj napriek niekoľkoročným prieťahom v konaní chcela so žalovaným napokon dohodnúť, a to tak, že by sa bytu obaja vzdali v prospech svojich dvoch dcér, avšak žalovaný takýto návrh dohody odmietol a trval na tom, aby mu žalobkyňa uhradila polovicu z ceny bytu (tak ako to bolo uvedené na pojednávaní dňa 28.02.2023).Súd prvej inštancie rovnako podľa žalobkyne opomenul skutočnosť, že v priebehu celého súdneho konania boli vyjadrenia žalobkyne konzistentné a súčasne podporené relevantnými dôkaznými prostriedkami listinnými dôkazmi a/alebo výpoveďami svedkov; na druhej strane žalovaný svoje tvrdenia v priebehu súdneho konania neustále účelovo menil (o tom z akých prostriedkov nadobudli byt, ďalej k spôsobu úhrady kúpnej ceny za byt, k použitiu poskytnutej pôžičky, a pod.), navrhoval a predkladal dôkazy, o pravdivosti ktorých možno mať vážne pochybnosti (kúpna zmluva medzi žalovaným a pánom N., na základe ktorej žalovaný údajne predal garáž, či ručne napísaná kúpna zmluva medzi žalovaným a pani G., na základe ktorej mal žalovaný údajne kúpiť garáž, ktorá ale nepatrí do BSM, čo bolo v konaní aj preukázané);žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, a to tak vo vzťahu k nadobudnutiu bytu, ako aj k údajne vynaloženým finančným prostriedkom z jeho strany, vrátane úhrad za užívanie bytu, spolu so splátkami dlhu voči správcovskej spoločnosti. Rovnako poukázala na skutočnosť, že práve nesprávnym postupom súdu prvej inštancie sa dostala do situácie, kedy cena nehnuteľností vrátane bytu v posledných rokoch stúpla na minimálne dvojnásobok, a preto nebolo možné od nej spravodlivo požadovať, aby žalovanému uhradila polovicu z aktuálnej hodnoty bytu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na zbytočné prieťahy v konaní a súd prvej inštancie namiesto toho, aby vec čo najrýchlejšie prejednal a rozhodol (v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je viazaný), v novembri 2018 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie na opätovné určenie hodnoty bytu na základe návrhu žalovaného, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa s návrhom na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania nesúhlasila. K vypracovaniu ďalšieho znaleckého posudku pritom došlo po viac ako 3 rokoch (takýto postup nemožno považovať za postup v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, práve naopak dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, výsledkom ktorých bolo neúmerné zvýšenie hodnoty bytu); z uvedeného dôvodu preto nebolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby uhradila žalovanému vyrovnací podiel z titulu vysporiadania ich BSM vychádzajúc zo záverov posledného znaleckého posudku bez zohľadnenia takéhoto navýšenia cien (ku ktorému došlo bez jej zavinenia), touto skutočnosťou sa pritom súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Bol to práve žalovaný, ktorý navrhol ďalšie znalecké dokazovanie a následne závery znalca sám spochybnil. S ohľadom na vyššie uvedené mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri rozhodovaní správne, keď nielenže nedostatočne zistil skutkový stav veci, ale v dôsledku toho následne vec aj nesprávne právne posúdil, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, t. j. rozhodnutiu, ktoré trpí vadami. V situácii, kedy bol v konaní preukázaný výrazný nepomer pričinenia manželov na obstaraní bytu a jeho následnom udržaní, súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o vyporiadaní bytu prihliadnuť práve na zásluhovosť žalobkyne a opomenúť zásadu rovnosti podielov manželov, čo však neurobil. Podľa žalobkyne v súlade s prevažujúcim právnym názorom odbornej verejnosti, ktorý je prítomný aj v súdnej praxi, v tomto prípade bolo spravodlivé požadovať, aby súd prvej inštancie prikázal byt do jej výlučného vlastníctva bez toho, aby jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému určitú finančnú čiastku. Ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s týmto názorom bolo na mieste, aby priznal väčší podiel pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov práve žalobkyni, a to minimálne vo výške 2/3. S ohľadom na všetky okolnosti, ktoré sú zrejmé zo súdneho spisu v tomto konaní, je
nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi priznať žalovanému podiel vo výške 1/2.Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení rozsudku, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z dôkazov, predložených žalobkyňou v tomto konaní. Aj napriek tomu, že pri vyporiadaní BSM sa spravidla vychádza zo zásady rovnosti podielov manželov, v tomto prípade bolo na mieste, aby súd prvej inštancie v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov na túto neprihliadol. Pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto prípade mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne zohľadniť jej zásluhovosť na nadobudnutí a udržaní bytu, čo však neurobil. Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalobkyne vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne. Trvala na názore, že ust. § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje odklon od princípu rovnosti podielov, a to najmä v situáciách výrazného nepomeru pričinenia sa manželov na obstaraní a udržaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo je evidentne prípad žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa sa v tomto prípade výrazne viac pričinila o nadobudnutie bytu a jeho udržanie, čo v konaní aj riadne preukázala. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť pri rozhodovaní nezohľadnil. Vyššie uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Aj napriek pomerne rozsiahlemu rozsudku, nie sú v jeho odôvodnení uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom je zrejmé, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovo relevantnými otázkami. Súd prvej inštancie v tomto prípade úplne opomenul skutočnosť, že žalobkyňa preukázala, že jej zásluhovosť o nadobudnutie bytu a jeho udržanie je výrazne vyššia ako zásluhy žalovaného. Otázka nepoužitia zásady rovnosti podielov manželov bola v tomto prípade z jej strany preukázaná, túto však súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal a nesprávne vyhodnotil, odôvodnenie rozsudku v tomto smere sa javí zmätočné, čím je podľa názoru Rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a byt prikázať do jej výlučného vlastníctva bez toho, aby bola povinná uhradiť žalovanému vyrovnací podiel. 15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§ 149 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka). Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Znenie §150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaní finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (Ústavný súd SR, III. ÚS 343/2014). Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Pokiaľ jeden z manželov neprinesie opodstatnené argumenty na základe, ktorých by mohlo dôjsť k tzv. disparite podielov, teda k rozdielnemu usporiadaniu podielov, súd postupuje podľa parity podielov.
Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádza to do úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva, napr. vo svojich oddelených bydliskách. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. 19. Žalobkyňa dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav pokiaľ ide o zohľadnenie jej zásluhovosti, ako aj nákladov vynaložených na zhodnotenie a udržanie majetku patriaceho do BSM strany žalobkyne, čo následne viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci samej. Mala za to, že v tomto konaní dostatočne preukázala, že je oprávnená požadovať zo spoločného majetku náhradu vynaložených prostriedkov zo svojho, a to nielen polovicu zo sumy 7 154 Eur (za zhodnotenie bytu za obdobie od 23.12.2008 po súčasnosť), ale súčasne sumu vo výške 7 814,01 Eur (za rekonštrukciu bytu v roku 2003), ktorú vynaložila na spoločný majetok zo svojho. 20. Odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami žalobkyne nestotožnil, pretože mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci pri vyrovnaní podielov z vyporiadavaného BSM strán sporu správne vychádzal z parity podielov, nakoľko neboli zistené opodstatnené dôvody pre aplikáciu disparity. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú jej zásluhovosť pri nadobudnutí predmetného bytu do BSM, s týmto jej tvrdením nemožno súhlasiť, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že zásluhovosť o nadobudnutie bytu do BSM patrí aj žalovanému, ktorému ako zamestnancovi bol podľa potvrdenia predávajúceho JAKOS, a.s. Kostolište (zamestnávateľa žalovaného) byt predaný za sumu 69 138 Sk ako 1/5 z ceny určenej znaleckým posudkom z dôvodu, že išlo o predaj bytu jeho zamestnancovi. Pokiaľ žalobkyňa označila za zásluhovosť nadobudnutia tohto bytu do BSM skutočnosť, spočívajúcu v tom, že kúpna cena bola uhradená z účtu jej matky, čo bolo v konaní potvrdené, súd prvej inštancie túto skutočnosť už zohľadnil, keď v prospech žalobkyne započítal sumu 2 294,96 Eur ako kúpnu cenu za byt financovanú z prostriedkov jej rodičov, a teda ako výlučný vklad zo strany žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil aj so názorom súdu prvej inštancie, keď považoval za preukázanú a v prospech žalobkyne započítanú sumu 3 577 Eur za zhodnotenie nehnuteľnosti žalobkyňou za obdobie od 23.12.2008, ako polovicu zo sumy 7 154 Eur určenej znalcom, nakoľko zvyšok nákladov hradených výlučne žalobkyňou nebol z jej strany preukázaný. Žalobkyňa ničím nevyvrátila ani tvrdenie žalovaného, že do nehnuteľnosti boli za trvania manželstva vložené finančné prostriedky z BSM, poukazujúc aj na nimi vzatý úver v sume 150 000 Sk, mladomanželskú pôžičku v sume 50 000 Sk, z odpredaja akcií obchodnej spoločnosti JAKOS a.s., získali spolu sumu 112 000 Sk, mali finančné prostriedky z predaja kupónových knižiek po 56 000 Sk. Sám otec žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že za rekonštrukčné práce, ktoré fakturoval (mal stavebnú firmu), boli platené aj z uvedeného úveru, čo potvrdila aj žalobkyňa. Takže nemožno mať za nepreukázané, že predmetný by sa zhodnocoval rekonštrukčnými prácami za trvania manželstva aj zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava - NS SR sp.zn. 4Cdo 113/2000. Ide o ustálenú rozhodovaciu prax súdov, od ktorej sa ani súd prvej inštancie správne neodklonil. Preto odvolacia námietka žalobkyne, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby uhradila žalovanému vyrovnací podiel z titulu vysporiadania ich BSM vychádzajúc zo záverov posledného znaleckého posudku. 21. Odvolací súd vyhodnotiac odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolaco konaní plný úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada, dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané § 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).