Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/59/2024 1615212051 25. 09. 2024 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2024:1615212051.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Z.. G.. Z. N. Z. P. Č. Q. L. , Q. D. X.X.XXXX, W. U. U., R. Č.. XXXX/XX, proti žalovaným: I. DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., IČO: 31 413 757, Trnava, F. Urbánka č. 3, II. L&A - Consult s.r.o., IČO: 43 965 130, Vrbové, Piešťanská č. 421/30, III. J. D. K. U. N. P. , Q. D. XX.XX.XXXX, W. U. U. Č.. XXX, IV. Dagmar R. G. I. Č. K. T. Á. , Q. D. XX.XX.XXXX, W. U. U., M. Č.. XXXX/XX, V. Z.. R. Y. S. P. M. Á. X. , Q. D. XX.X.XXXX, W. U. U., S. Č.. XXXX/XX, o náhradu škody vo výške 115.000,- €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11. marca 2022, č. k. 27 C 97/2015-267, v znení opravného uznesenia zo dňa 22. apríla 2024, č. k. 27 C 97/2015-315, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 11. marca 2022, č. k. 27 C 97/2015-267, v znení opravného uznesenia zo dňa 22. apríla 2024, č. k. 27 C 97/2015-315, vo výroku III. potvrdzuje. II. Žalovaným v I. až V. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 11.3.2022, č. k. 27 C 97/2015-267, v znení opravného uznesenia zo dňa 22.4.2024, č. k. 27 C 97/2015-315, súd prvej inšancie zastavil konanie voči žalovanému v VI. rade [Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR (výrok I.)], v zastavenej časti konania priznal žalovanému v VI. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.), žalobu zamietol (výrok III.) a žalovaným v I. až V. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 11, § 12, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Po vecnej stránke rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal voči žalovanému v I. až VI. rade zaplatenia náhrady škody. Žalobu odôvodnil tak, že je osoba dotknutá na svojich právach spôsobom výkonu záložného práva, ale aj spôsobom svojpomocného vypratávania rodinného domu č. XXX v obci U. Tento mu bol nelegálne odcudzený a dodnes je oprávnený užívateľ a držiteľ nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, v k. ú. U.. Dňa 6.12.2013 zorganizovali konatelia dvoch trnavských firiem (žalovaný v I. a II. rade) jeho nelegálny spôsob vypratávania a ničenia do takej miery, aby nebol obývateľný. Po predaji predmetných nehnuteľností koncom roka 2013 J. D. st. s manželkou, jeho syn J. D. ml. ho najskôr slovne vyháňal z domu č. 152, v ktorom žalobca upratoval a triedil veci po nelegálnom vypratávaní, až napokon dňa 7.1.2014 umiestnil vo vjazde do jeho dvora plotové pletivo a bez povolenia stavebného úradu tak zamedzil prístup z ulice k domu i k záhrade za ním. Odvtedy sa žalobca na predmetné pozemky nedostal a všetky veci, ktoré zostali na prízemí obytnej časti domu, na jeho povale i v jeho skladových priestoroch, už viac nevidel. A tak nemôže obrábať s jeho matkou ani záhradu s veľkým ovocným sadom, o ktorý sa nikto nestará a prichádzajú o výnos z nej. Jemu a
jeho matke bola spôsobená škoda nielen v zmenšení jeho majetku pri ničení a rozkradnutí veci, ale prišli aj o možnosť víkendovej rekreácie v zdravom prírodnom prostredí, o možnosť dopestovať si ovocie a zeleninu pre vlastnú potrebu a jeho matka o možnosť privyrobiť si k dôchodku predajom dopestovaných produktov. Dňa 22.3.2013 žalobcovi W. H. ako konateľ záložného veriteľa (žalovaný v I. rade) zaslal oznámenie o začatí záložného práva formou dobrovoľnej dražby a dňa 25.3.2013 na pošte prevzal od dražobnej a likvidačnej spoločnosti písomnú výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti. Konateľovi spoločnosti v telefóne namietol, že predmetné nehnuteľnosti v zálohu už boli predané pri prvom výkone záložného práva a že na Okresnom súde Malacky je podaná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sp. zn. 7 C 335/2010. Následne v liste zo dňa 26.4.2013 uviedol, že v rozpore s katastrálnym zákonom bol list vlastníctva č. XXX nelegálne pozmenený po nekorektnom zapísaní vkladu vlastníckeho práva kupujúceho nesprávnym zapísaním záznamu o jeho neskoršom odstúpení od kúpnej zmluvy. Konateľ dražobníka však zorganizoval dve kolá dobrovoľnej dražby na základe objednávky žalovaného v I. rade a na podklade znaleckého posudku č. XX/XXXX spracovaného Ing. H. R., ktorý nebol spracovaný riadne podľa príslušnej vyhlášky. Z toho dôvodu podal žalobca na Okresnom súde Malacky žalobu o preskúmanie postupu Správy katastra Malacky sp. zn. 5 C 238/2013 a žalobu o určenie neplatnosti znaleckého posudku sp. zn. 5 C 239/2013. V druhom kole dobrovoľnej dražby boli vydražené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX žalovaným v II. rade, ktorý je účastníkom súdneho sporu sp. zn. 7 C 335/2010. V deň dražby dňa 23.8.2013 vyzval dražobník žalobcu na odovzdanie predmetu dražby, no bez zdokladovania zaplatenia ceny a následne dňa 16.9.2013 vyhotovil zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby údajnému vydražiteľovi - žalovanému v II. rade. Žalovaný v I. rade sa dodnes so žalobcom finančne nevyúčtoval. V piatok 6.12.2013 žalobca s matkou prišiel na poludnie do U. a už z diaľky videli, ako na ulici pred ním stoja dvaja chlapi v čiernych rovnošatách a riadia niekoľko ďalších mužov pri vynášaní jeho nábytku a osobných vecí v plastových vreciach cez rozlámané okná na uličnej fasáde do pristavenej dodávky. Pri nej stál vodič J. D. mladší syn bývalého suseda. Žalobca privolal motohliadku z Obvodného oddelenia PZ Stupava a jej príslušníci na mieste činu overili totožnosť žalobcu a dvoch mužov v rovnošatách, ktorí boli konatelia i majitelia firiem - žalovaný v I. a II. rade. Napriek tomu, že najatí brigádnici nakladali nešetrným spôsobom do dodávky len časť mobiliáru a vybrané okenné i dverné krídla hádzali spolu so zvesenými lustrami, aj s vecami, ktoré nedali do vriec, na jednu kopu vo dvore domu, privolaní policajti na mieste činu nepostupovali podľa pokynu prezidenta policajného zboru zo dňa 7.3.2008 a neurobili zásah proti nelegálnemu vypratávaniu a ničeniu borinského domu č. XXX. Iba prezreli jeho obytnú časť, sfotili do telefónu rozštiepené vstupné dvere a porozbíjané veci nahádzané vo dvore. Matka žalobcu zachraňovala motorovú pílu s veľkým postrekovačom a tieto dve veci odniesla k susedke J. F. v protiľahlom dome č. XXX patriacom jej zaťovi H. R. a jej dcére D. R., ktorá bola v dome taktiež prítomná, lebo po prepustení zo zamestnania sa profesionálne starala o svoju menej mobilnú matku. Táto pani R. žalobcovi však v októbri 2013 sľúbila pomoc v jeho neprítomnosti pri dohľade nad stavom domu č. XXX, na ktorý má dobrý výhľad z okna svojej kuchyne. V novembri 2013 telefonovala žalobcovi, že do jeho dvora vošli akýsi chlapi. Preto ho zarazilo, že dňa 6.12.2013 vôbec nevyšla na ulicu, jemu alebo jeho matke nezatelefonovala, že sa niečo hrozné deje. Tiež žalobcu zarazila skutočnosť, že bol v susednom dome č. XXX od rána prítomný aj pracovne vyťažený pán Ing. R. Y., ktorý nechodieval v piatok ráno na rodičovskú chalupu. J. povedal policajtom, že príde na policajnú stanicu vlastným autom a spolu s kolegom konateľom nasadli do čierneho SUV, ktoré bolo zaparkované vo dvore domu č. XXX u Ing. Y., ktorý im aj otváral bránku v uličnom oplotení. Žalobcu odviezli na policajnú stanicu v Stupave, kde podal trestné oznámenie. Potom ho odviezli na severný okraj Stupavy, kde sa ukladala časť mobiliáru do dvoch garáží. Jedna bola už zamknutá a druhá naplnená tak, že na jej začiatku videl iba zrolovaný koberec, chladničku, mrazničku, starožitné húpacie kreslo, televízor, monitor od počítača a rozlámaný jedálenský stôl. Policajtom žalobca ukazoval úlomky z jeho nábytku, ale nič nefotili. Po uzamknutí aj druhej z nich žalobca nedostal kľúče, ani žiadnu informáciu, dokedy by mohol mať svoje a matkine veci v nich uložené a za akých podmienok. Sám zisťoval držiteľa garáží a počas telefonického rozhovoru ho len zaujímalo, koľko je žalobca ochotný zaplatiť za prenájom. Na žalobcove správy nereagoval a G. J. ich asi nechal vypratať, lebo v súčasnosti sú už prázdne a veci z ich žalobca už nevidel. Na základe toho žalobca navrhol súdu, aby určil pomocou znaleckého posudku skutočnú škodu spolu s ušlým ziskom, ktoré mu boli spôsobené nelegálnym vypratávaním rodinného domu č. XXX, jeho ničenia a zamedzenia užívania a aby súd určil podiel zavinenia jednotlivých žalovaných. 1.2. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby spočívajúce okrem iného aj v neúplnom uvedení žalobného petitu - chýbalo vyčíslenie škody, ktorej sa žalobca voči žalovaným domáha a spočívajúce v neoznačení a nepripojení dôkazov na podporu jeho tvrdení. V doplnení žaloby
žalobca uviedol, že škodu vyčísľuje na 115.000,- € a skladá sa z nasledujúcich škôd: a) skutočná škoda - bez rozhodnutia súdu a začatia exekučného konania žalovaní v I. a II. rade sa vlámali dňa 6.12.2013 cez vstupné dvere. Po vylámaní veľkých okien na uličnej fasáde vynášali cez ne a cez vstupné dvere do pristavenej dodávky tie časti bytového mobiliáru, ktoré na dvore domu neporozbíjali. Odvezené časti ukladali značne poškodené do dvoch súkromných garáží v Y.. V januári 2014 sa žalovaný v III. rade vlámal cez ďalšie uzamknuté dvere aj do nebytových častí domu č. XXX, ako aj do dvoch samostatne stojacich pivníc v jeho dvore, odkiaľ žalobcovi odcudzil množstvo stavebného materiálu (pripraveného na modernizáciu tohto rodinného domu), pracovné nástroje a zariadenia pre obrábanie ovocného sadu za domom i pre remeselné práce v dielni, ako aj jeho zbierku historických stoličiek, starožitností vidieckej kultúry, uloženú na povale tohto domu. Mobiliár rodinného domu obsahoval tiež viacero starožitností s vekom 50 až 110 rokov, kuchynské váhy, porcelán a húpacie kreslo Thonet, zarámované obrazy od renomovanej grafičky, spomienkové predmety na jeho starých rodičov a v byte sa nachádzali aj farebný televízor, prenosný kotúčový magnetofón a počítačový monitor. Žalobca uviedol, že verifikovaný zoznam odcudzených vecí dodá do spisu pred pojednávaním. Žalovaní v IV. a V. rade sa v priebehu nezákonného vypratávania prizerali a nezavolali príslušníkov polície, hoci žalovaná v IV. rade o hrozbe vedela a sľúbila žalobcovi sledovať cudzie osoby. Žalovaný v V. rade dokonca umožnil žalovaným v I. a II. rade zaparkovať ich motorové vozidlo v jeho susednom dvore, keď mal byť v práci a nie v U.. Skutočnú škodu žalobca odhadol na 20.000,- €; b) ušlý zisk sa podľa žalobcu viaže na obdobie od 8.1.2014, keď mu bolo žalovaným v III. rade bránené za asistencie privolaných príslušníkov PZ v Stupave predmetnú nehnuteľnosť užívať, triediť a odnášať jeho veci porozhadzované v dome a po dvore. Rozloha ovocného sadu je takmer pol hektára a rastie tam veľké množstvo rozmanitých ovocných stromov a kríkov. Počas uplynulých troch rokov žalobca prišiel o možnosť zbierať ich úrodu a predávať poľnohospodárske prebytky prostredníctvom svojej matky na trhovisku. Predajná cena jednoročnej úrody z predmetných parciel bola približne 3.000,- €, t. j, za tri vegetačné obdobia 9.000,- €. Do ušlého zisku navrhol žalobca zahrnúť aj stratu možnosti rekreácie v záhrade a bývanie v dome č. XXX, ktorý bol jediným bytovým priestorom v jeho vlastníctve. Finančný ekvivalent vo forme nájomného za podobnú nehnuteľnosť v tejto lokalite je na úrovni minimálne 1.000,- € za mesiac, čo predstavuje za trojročné obdobie sumu 36.000,- €; c) nemajetková škoda v prípade žalobcu spočíva v nezákonnom spôsobe vypratávania domu č. XXX na verejnom priestranstve R. ulice v obci U.. Verejné zhanobenie jeho občianskeho statusu ničením jeho vecí, vypratávaním bytu a demolačné poškodenie tohto rodinného domu urobili z neho poloruinu a zo žalobcu asociálneho bezdomovca pred zrakmi okoloidúcich susedov. Navrhol priznať finančnú kompenzáciu vzhľadom na jeho spoločenské postavenie vo výške 50.000,- €. V priebehu konania, na viaceré výzvy súdu prvej inštancie na odstránenie vád žaloby a doplnenie dôkazov, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v I. až VI. rade na zaplatenie sumy 115.000,- € ako náhrady škody, a to spoločne a nerozdielne. V priebehu konania následne zobral žalobu voči žalovanému v VI. rade späť. 1.3.1. Žalovaní v I. a II. rade vo vyjadrení k žalobe neuznali žalobou uplatnený nárok, považovali ho za nedôvodný a v plnom rozsahu nepreukázaný. Uviedli, že žalobca sa snaží vo viacerých konaniach nezmyselne a neúspešne napádať všetky úkony spojené s dražbou, pričom popiera povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, ktoré si síce požičal, no nevrátil a pôžičku zabezpečil záložným právom k nehnuteľnosti, a to zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, obec U.. Z uvedeného dôvodu žalovaný v I. rade pristúpil k výkonu záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby, v ktorej spoločnosť žalovaného v II. rade tieto nehnuteľnosti úspešne vydražila. Má vedomosť, že žalobca bol vyzvaný dražobnou spoločnosťou, aby hnuteľné veci vypratal a predmet dražby odovzdal, neurobil tak. Žalobca je osobou, ktorá porušila právne povinnosti, neoprávnene užíval nehnuteľnosti, ktoré nevlastnil a bránil skutočnému vlastníkovi v užívaní veci. Na Okresnom súde Malacky stále prebieha konanie sp. zn. 7 C 83/2016, o neplatnosť dražby. Žalovaný v I. rade mal za to, že žalovaný v II. rade nadobudol nehnuteľnosti legálnou cestou, udelením príklepu na dražbe a zaplatením kúpnej ceny v súlade s udeleným príklepom. Žalobca neoznačil žiadne protiprávne konanie žalovaného v I. a II. rade, ani ostatných žalovaných, ktoré by malo zakladať ich zodpovednosť za žalobcom uplatnenú škodu. Žalobca neuviedol, v čom mala spoločnosť žalovaného v I. a II. rade porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s údajnou škodou. Žalobca hrubo zavádza a klame o zariadení rodinného domu, zásobách a materiáli. K žalobe nepriložil žiadane dôkazy a ani ich neoznačil, a to z dôvodu, že takéto dôkazy neexistujú. 1.3.2. Žalovaný v III. rade sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená, nevyjadril. 1.3.3. Žalovaná v IV. rade vo vyjadrení uviedla, že nepochopila, k čomu sa má vlastne vyjadriť. O uvedený prípad sa nikdy nezaujímala a nič bližšie k tomu nevie. Býva v Bratislave a v U. sa zdržiava len sporadicky. Je pravda, že sa starala o mamu, ktorá bývala v U., ale nikdy tam ona trvalo nebývala. Často
sa aj s mamou zdržiavala v Bratislave, bola chorá, chodili po lekároch. Navyše mamu v októbri brávala do mesta a prišli opäť na jar a v lete, lebo keď sa začala vykurovacia sezóna, kúrenie bolo drahé a často pokazené. Neskôr ju na trvalý pobyt prehlásili do Bratislavy. Je pravda, že pani susedku upozornila, keď bol okolo domu nejaký podozrivý ruch. Napríklad niekto liezol dnu cez okno. Postrehla aj to, že bol dom označený páskami „Dražba“. Ale pri vypratávaní domu nebola prítomná. Keby bola v U., postrehla by to. V dome nikdy nebola, neudržiavala so susedmi nejaké bližšie kontakty, preto nevie, čo v dome mali. Pani A. (mama žalobcu) občas zatelefonovala, či dom stojí. Nikdy so žalobcom neuzavrela žiadnu dohodu ani ústnu, že bude dom strážiť. V U. v tom čase nebola, a preto nemohla ani vyjsť na ulicu. 1.3.4. Žalovaný v V. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si nie je vedomý účasti na priebehu vypratávania rodinného domu č. XXX v U., žalovaných v I. a II. rade nepozná, nikdy sa s nimi nestretol a nekomunikoval, taktiež im neumožnil zaparkovať ich motorové vozidlo v jeho dvore. 1.3.5. Žalovaný v VI. rade vo vyjadrení uviedol, že petit žaloby je nevykonateľný, a to z dôvodu, že sa žalobca domáha náhrady škody bez uvedenia výšky náhrady škody voči jednotlivým žalovaným. Žalobca neuviedol, akú škodu si uplatňuje voči žalovanému v VI. rade. Taktiež namietal, že nie je splnená podmienka predbežného prerokovania náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný v VI. rade ďalej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobca si odvodzuje svoj nárok od udalostí z roku 2013 - 2014 (8.1.2014), podanie zo dňa 5.12.2015 doplnil až podaním zo dňa 25.7.2017. Nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Taktiež neboli podľa neho naplnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. 1.4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v II. rade síce vydražil uvedené nehnuteľnosti, ale žalobca nemá vedomosť o tom, že by za ne zaplatil kúpnu cenu, lebo žalovaný v I. rade s ním neurobil žiadne vyúčtovanie jeho dlhu a výnosu z dražby. Ďalej uviedol, že upozornil dražobníka, že sa chystá dražiť nehnuteľnosti sporného vlastníka, vzhľadom na prebiehajúce konanie sp. zn. 7 C 335/2010. Z toho dôvodu žalobca hnuteľné veci nevypratal. K vyjadreniu žalovanej v IV. rade uviedol, že síce sa p. J. F. (matke žalovanej v IV. rade) v roku 2013 zhoršil zdravotný stav, ale bola stále sebestačná, varila si. Pomoc žalovanej v IV. rade spočívala v nakupovaní a varení, či upratovaní. Vybavila si opatrovateľský príspevok a do U. chodievala na viac dní, aby susedia videli, že sa o mamu stará. Keď žalobca s matkou prišli do domu, vždy sa s pani F. a R. rozprávali. Chodili k nim pozerať TV. Je divné, že netelefonovali, že sa dňa 6.12.2013 niečo deje. Zrejme mali dohodu o loajalite. Jeho matka odniesla motorovú pílu pani F. a tá jej poradila nebrániť sa toľkým agresorom a radšej uschovať čo najviac vecí. Vtedy p. F. odpovedala na otázku matky žalobcu, že kde je D. R., že je v zadnej izbe. Pobyt p. F. a jej dcéry D. v U. až do Vianoc sa dá dokázať aj svedeckými výpoveďami účastníkov expedície, pri ktorej jeho matke vypomáhal s odvozom zásob jabĺk zo skladu borinského domu č. XXX jej známy. So žalobcom navštívil J. F. v dome č. XXX, priniesla im motorovú pílu so záhradným postrekovačom, no tiež vianočné koláčiky. K vyjadreniu žalovaného v V. rade žalobca uviedol, že konatelia dvoch trnavských firiem prišli ráno dňa 6.12.2013 do U. na čiernom SUV a zaparkovali vo dvore domu č. XXX, mohli tak urobiť vďaka otvoreným dvojkrídlovým dverám brány v pouličnom oplotení. Nie je teda pravda tvrdenie žalovaného v V. rade, že žalovaných v I. a II. rade nepozná a nekomunikoval s nimi. 1.5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav a konštatoval, že žalobca si, po doplnení žaloby a žalobného petitu, uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 115.000,- €. Žalobu odôvodnil tým, že bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k. ú. U., a to rodinného domu súp. č. XXX a priľahlých pozemkov parc. č. XXX/X a č. XXX/X, ovocné sady a pozemku parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie a žalovaní v I. a II. rade zorganizovali nelegálne vypratávanie nehnuteľností po tom, čo v auguste 2013 nadobudol predmetné nehnuteľnosti na dražbe žalovaný v II. rade. Nelegálne vypratávanie, bez exekútora alebo súdneho rozhodnutia, sa malo udiať dňa 6.12.2013 a to tak, že konatelia žalovaného v I. a II. rade mali spolu s inými osobami ako aj so žalovaným v III. rade, ktorý mal byť šoférom pristavenej dodávky, nešetrne vynášať hnuteľný majetok z rodinného domu a mali ho ničiť a nakladať do pristavenej dodávky. Žalobca uviedol, že žalovaná v IV. rade mala pochybiť v tom, že sa mala nečinne vypratávaniu prizerať a nedala mu vedieť čo sa deje, aj keď mu to v minulosti prisľúbila. Žalovaný v V. rade sa na vypratávaní mal podieľať tak, že mal umožniť konateľom žalovaného v I. a II. rade zaparkovať ich motorové vozidlo na svojom dvore. Žalobca uviedol, že jeho nárok pozostáva zo skutočnej škody na zničených hnuteľných veciach vo výške 20.000,- €, ušlého zisku spočívajúceho v tom, že prišiel o možnosť získať výnos z ovocných sadov a úrody za tri vegetačné obdobia vo výške 9.000,- €, z ušlého zisku spočívajúceho v tom, že prišli s matkou o možnosť rekreácie v danej nehnuteľnosti vo výške 1.000,- € mesačne, t. j. 36.000,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- € za verejné zhanobenie jeho osoby pri nelegálnom vypratávaní.
1.6.1. Nárok žalobcu súd prvej inštancie po právnej stráne kvalifikoval ako dva nároky: 1. nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku a 2. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do osobnosti žalobcu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku súd prvej inštancie konštatoval, že právna teória ako predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu (tzv. zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti, alebo za protiprávne konanie) podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka definuje: 1/ protiprávne konanie (ako konanie odporujúce objektívnemu právu, porušenie právnej povinnosti); 2/ vznik škody (ako majetkovej ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch či ako skutočnú škodu, ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou alebo i ušlý zisk, ako majetkový prospech, ktorý by pri tzv. pravidelnom slede udalostí poškodený dosiahol, nebyť škodovej udalosti - pričom za takúto škodu zákon výslovne považuje i škodu na zdraví); 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (ktorá musí byť pre vyvodenie zodpovednosti za škodu preukázaná bez akýchkoľvek pochybností); 4/ zavinenie (ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode, ktorý môže podľa konkrétnych okolností existovať vo forme úmyslu - priameho alebo nepriameho, alebo nedbanlivosti - vedomej alebo nevedomej); právna úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu v § 420 Občianskeho zákonníka, konkrétne v ods. 3 je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie, čoho dôsledkom v sporoch o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka je rozloženie tzv. dôkazného bremena medzi obe strany sporu tak, že poškodeného zaťažuje povinnosť preukázať existenciu v poradí prvých troch predpokladov zodpovednosti za škodu a naopak účastníka označeného za škodcu, pokiaľ sa chce tejto zodpovednosti zbaviť úplne alebo čiastočne (napr. podľa § 441 Občianskeho zákonníka), zaťažuje dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej domnienky jeho zavinenia podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní o náhradu škody bolo úlohou žalobcu ako poškodeného, ak chcel byť v konaní úspešný, preukázať jednak protiprávne konanie žalovaných, skutočnú výšku škody a jednak príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných a vzniknutou škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je teda protiprávnosť konania škodcu, v tomto prípade žalovaných v I. až V. rade (keďže konanie voči žalovanému v VI. rade bolo zastavené), dôkazné bremeno preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaných bolo na žalobcovi. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade tvrdil, že z ich strany došlo k nelegálnemu vypratávaniu rodinného domu a priľahlých pozemkov bez exekútora alebo súdneho príkazu. Žalovaní v I. a II. rade jeho nárok v celom rozsahu popreli a považovali ho za nedôvodný. Uviedli, že 23.8.2013 boli žalobcovi patriace nehnuteľnosti vydražené na dražbe iniciovanej záložným veriteľom - žalovaným v I. rade, od ktorého si žalovaný požičal peniaze, ktoré nevrátil. Vydražiteľom uvedených nehnuteľností sa stal žalovaný v II. rade. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaných v I. a II. rade, že žalobca ani len neuviedol, v čom malo ich protiprávne konanie spočívať. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcu opakovane vyzval na doplnenie skutkových tvrdení výzvami mimo pojednávania, ako aj na pojednávaniach dňa 8.12.2021 a 4.2.2022. Podľa súdu prvej inštancie si žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno v otázke protiprávnosti konania žalovaných v I. a II. rade. Z predloženej Notárskej zápisnice o vykonaní dražby N 939/2013, Nz 28559/2013 mal súd za preukázané, že žalovaný v II. rade riadne nadobudol nehnuteľnosti, ktoré pôvodne patrili žalobcovi. Žalobca síce tvrdil, že nedošlo k zaplateniu ceny za nehnuteľnosti, ale uvedené súdu preukázané nebolo. Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalovaný v II. rade bol riadne ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný, teda na základe splnenia zákonných podmienok, a to po udelení príklepu na dražbe a zaplatení ceny predmetu dražby. Z predloženej zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 16.9.2013 mal súd preukázané, že napriek výzve dražobnej spoločnosti žalobca predmetné nehnuteľnosti po dražbe neuvoľnil. Napokon aj samotný žalobca potvrdil, že bol na vypratanie nehnuteľnosti vyzvaný, ale na túto výzvu nereagoval, pretože mal za to, že otázka vlastníckeho práva je ešte medzi stranami sporná, vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Malacky, o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že ku dňu tvrdenej škodovej udalosti 6.12.2013 bol aktuálnym vlastníkom žalovaný v II. rade. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že hnuteľné veci, ktoré mali byť z rodinného domu vypratané, mali byť odovzdané do dvoch garáží v Y., kde sa mali všetky tieto veci nachádzať a žalobca komunikoval s vlastníkom garáží o prípadnom nájme za tieto garáže a možnosti ich využívania pre uskladnenie jeho hnuteľných vecí. Nebolo súdu preukázané, že by veci žalobcu boli odcudzené, alebo že by bolo nimi neoprávnene manipulované, resp. iné protiprávne konanie. Žalovaní v I. a II. rade tvrdenie žalobcu v plnom rozsahu popreli, bolo tak na žalobcovi manipuláciu s vecami súdu preukázať. Ak žalobca tvrdil, že tieto hnuteľné veci (pričom ich napriek opakovanej výzve súdu nešpecifikoval) žalovaní v I. a II. rade poškodili (čím
by porušili svoju právnu povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobovali škodu) bolo jeho povinnosťou preukázať jednak, ktoré hnuteľné veci boli poškodené, v akom rozsahu (či išlo len o poškodenie napraviteľné opravou alebo išlo o totálnu škodu) a že práve žalovaní v I. a II. rade toto konkrétne poškodenie spôsobili. Konanie žalovaných v I. a II. rade žalobca nekonkretizoval, hnuteľné veci neoznačil a poškodenie nešpecifikoval. Z toho dôvodu súd prvej inštancie jeho žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaných v I. a II. rade. 1.6.2. Vo vzťahu k žalovanému v III. rade žalobca ani len netvrdil (pokiaľ ide o nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku), v čom konkrétnom žalovaný v III. rade porušil právnu povinnosť. Žalobca len uviedol, že žalovaný v III. rade sa mal vypratávania nehnuteľnosti zúčastniť tak, že bol šoférom pristavenej dodávky. Podľa súdu prvej inštancie ani vo vzťahu k žalovanému v III. rade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu vzniku nároku na náhradu škody, a to preukázanie protiprávnosti konania žalovaného v III. rade. Vo vzťahu k tomuto žalovanému žalobca uviedol ešte ďalší incident, a to, že dňa 8.1.2014 mal začať stavať oplotenie na predmetnom pozemku a mal tam píliť nejaké drevo. Predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve jeho rodičov a nebolo súdu preukázané, že by žalovaný v III. rade výstavbou oplotenia na ich pozemku porušil nejakú právnu povinnosť a že by tým žalobcovi spôsobil nejakú škodu. 1.6.3. Vo vzťahu k žalovaným v IV. a V. rade žalobca uviedol, že sa mali nečinne prizerať vypratávaniu a to tak, že žalovaná v IV. rade mu neoznámila, čo sa v nehnuteľnosti deje napriek tomu, že to musela vidieť a dohliadanie na dom mu sľúbila a žalovaný v V. rade umožnil pri vypratávaní nehnuteľností parkovanie motorového vozidla žalovaných v I. a II. rade na jeho pozemku. Žalobca uviedol, že žalovaní v IV. a V. rade porušili právnu povinnosť v zmysle zákona o životnom prostrední a neoznámili klčovanie ovocných stromov. Ďalej uviedol, že aj keby neboli prítomní pri vypratávaní, tak z následných udalostí museli vedieť, čo sa deje. Žalobca neuviedol inú právnu povinnosť, ktorú mali žalovaní v IV. a V. rade porušiť a uvedené porušenie žalobca súdu nepreukázal. Žalovaná v IV. rade poprela to, že by incident videla a že by v tom čase vôbec bola v rodinnom dome v U. prítomná. Z jej strany tak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu a bolo úlohou žalobcu poskytnúť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce navrhol dokazovanie výsluchom svedka H. M., ktorý mal dokázať, že žalovaná v IV. rade sa v nehnuteľnosti nachádzala, avšak sám uviedol, že priezvisko tohto svedka nepozná, nakoľko to mal byť priateľ jeho mamy. Takýto návrh na vykonanie dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekvalifikovaný a nehospodárny. Konštatoval, že aj keby zo svedeckej výpovede bolo preukázané, že žalovaná v IV. rade sa aj v danom čase v nehnuteľnosti nachádzala, ešte nebola preukázaná tá skutočnosť, v čom mala žalovaná v IV. rade porušiť nejakú právnu povinnosť. Žalovaná v IV. rade poprela, že by mala so žalobcom akúkoľvek dohodu ohľadom oznamovania podozrivých skutočností týkajúcich sa jeho nehnuteľností. Žalovaný v V. rade uviedol, že žalovaných v I. a II. rade nepozná a nikdy s nimi nekomunikoval. Súd prvej inštancie bol názoru, že aj keby žalovaný v V. rade umožnil parkovanie ich vozidla na svojom nehnuteľnom majetku, ešte by to neznamenalo porušenie žiadnej právnej povinnosti z jeho strany. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie povinnosti podľa zákona o životnom prostredí, a to neoznámenie klčovania ovocných stromov, súd prvej inštancie z výpovede žalobcu zistil, že k údajnému klčovaniu stromov malo dôjsť neskôr ako došlo k vypratávaniu nehnuteľnosti, ktorým žalobca svoju škodu odôvodňuje. Takéto porušenie právnej povinnosti preto nemôže byť v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou žalobcu na hnuteľných veciach a ušlého zisku. Súd mal za to, že žaloba voči žalovanej v IV. rade a žalovanému v V. rade je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, v čom mali žalovaní porušiť nejakú právnu povinnosť. 1.6.4. Pokiaľ ide o vznik skutočnej škody, resp. ušlého zisku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, napriek opakovanej výzve súdu mimo pojednávania, ako aj na pojednávaniach dňa 8.12.2021 a 4.2.2022, nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani len neuviedol, na akých konkrétnych veciach mala byť škoda spôsobená. Súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávaní dňa 11.3.2022 žalobca opakovane požiadal súd znovu o predĺženie lehoty na doloženie kvalifikovaného zoznamu hnuteľných vecí, ktoré mali byť v jeho vlastníctve a mali byť konaním žalovaných poškodené. Svoju žiadosť zdôvodnil tým, že sa dostal do depresie aj v dôsledku vojnového konfliktu a že musel preštudovať množstvo podkladov a nestihol zoznam konzultovať so svojim právnym zástupcom. Súd takúto žiadosť o opakované predĺženie lehoty nepovažoval za dôvodnú a nevyhovel jej s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p., pretože žalobca si bol minimálne od roku 2015 (8.12.2015, kedy bola žaloba súdu doručená) vedomý toho, že podal žalobu o náhradu škody na hnuteľných veciach a ak chce byť v konaní úspešný, musí hnuteľné veci špecifikovať. Sám vo svojom podaní zo dňa 1.3.2017 uviedol, že zoznam vecí doloží súdu pred pojednávaním. Túto svoju povinnosť žalobca nesplnil napriek tomu, že ho súd na
doplnenie skutkových tvrdení vyzval a poskytol mu aj predĺženú lehotu na takéto doplnenie. Vyhovenie opakovanej žiadosti na doplnenie zoznamu hnuteľných vecí, navyše bez ospravedlniteľného dôvodu, by malo za následok ďalšie odročenie pojednávania, čo súd považoval za nehospodárne, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou prejednania veci bez zbytočných prieťahov. Za takejto situácie, kedy žalobca súdu nešpecifikoval, aké hnuteľné veci mali byť konaním žalovaných poškodené, nebolo možné jeho nárok na zaplatenie náhrady skutočnej škody na hnuteľných veciach vyčíslený na 20.000,- € považovať za dôvodný a súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol preukázaný ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to výška skutočnej škody. Dôkazné bremeno vzniku škody a jej výšky znáša v plnom rozsahu poškodený - žalobca. 1.6.5. Pokiaľ ide o nárok na ušlý zisk spočívajúci v tom, že žalobca a jeho matka prišli o možnosť výnosu z predaja úrody z danej nehnuteľnosti žalobcom vyčísleného na sumu 9.000,- € (3.000,- € za každé vegetačné obdobie pri troch rokov existencie ujmy) a o možnosť rekreácie v uvedenom rodinnom dome a priľahlých ovocných sadoch žalobcom vyčísleného na sumu 36.000,- € (1.000,- € nájom podobnej chalupy za mesiac pri troch rokov trvania ujmy), súd prvej inštancie uviedol, že aj keby bolo konštatované splnenie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávnosť konania žalovaných), tak výška škody spočívajúca v ušlom zisku zo strany žalobcu v tomto smere preukázaná nebola. Žalobca nedoložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci výšku takto určeného ušlého zisku. Dôkazné bremeno výšky škody (aký je jej rozsah) v plnom rozsahu znáša poškodený - žalobca, čo v danej veci žalobca neuniesol. 1.6.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovaným v I. až V. rade v preukázaní porušenia právnej povinnosti, ako aj rozsahu škody, preto jeho žalobu o náhradu škody: skutočnej škody 20.000,- €, ušlého zisku 9.000,- € + 36.000,- €, zamietol vo vzťahu ku všetkým žalovaným. 1.6.7. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu vo výške 50.000,- € titulom žalobcom označeného hanobenia jeho osoby tvrdeným neoprávneným vypratávaním nehnuteľnosti na verejnosti. Konštatoval, že žalobca v doplnení žaloby najskôr uviedol, že verejné hanobenie jeho občianskeho statusu ničením jeho vecí pri vypratávaní bytu a demolačné poškodenie tohto funkčného rodinného domu urobili z neho poloruinu a zo žalobcu asociálneho bezdomovca pred očami okoloidúcich susedov. Až na pojednávaní dňa 11.3.2022 uviedol, že bolo porušené jeho právo na obydlie a súkromie. Sám ale zároveň uviedol, že v U. s mamou nebývali, že bývali v Bratislave. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v III. rade mal dňa 8.1.2014 postaviť na nehnuteľnosti plot a on, keďže sa v tom čase s mamou v nehnuteľnosti nachádzal, nemali ako nehnuteľnosť opustiť, len sa podplaziť pod plot vytvorený žalovaným v III. rade, čo bolo ponižujúce a navyše si mal žalovaný v III. rade tento incident aj natáčať na video, za čo naňho žalobca podal aj trestné oznámenie, ktoré však, ako sám žalobca uviedol, bolo odmietnuté, lebo žalovaný v III. rade si to mohol natáčať aj na vlastnú potrebu. Súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby bolo možné priznať primerané zadosťučinenie v peniazoch, musí byť jednak v konaní preukázané, že zásah do osobnosti bol neoprávnený a jednak, že dôstojnosť bola znížená v značnej miere. Na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť, okrem neoprávneného zásahu preukázané aj to, že k zníženiu dôstojnosti poškodeného došlo skutočne a nie len domnelo. Je potrebné preukázať nielen to, že neoprávnený zásah bol spôsobilý ujmu na osobnosti privodiť, ale že takáto ujma aj reálne vznikla. Zásah do osobnosti jednotlivca musí mať charakter objektívnej spôsobilosti narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka. Toto je nevyhnutné na to, aby právo na ochranu bolo úspešne priznané. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Na nespôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť právo chránené § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné usúdiť hlavne v prípadoch, kedy tvrdenia boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohla byť znížená vážnosť občana u ostatných spoluobčanov (napríklad tvrdenia boli prednesené bez prítomnosti tretích osôb). Nejde o spôsobilý zásah do osobnosti, ak tvrdenia boli prednesené v rozhovore medzi dvoma osobami alebo boli prednesené v neprítomnosti iných osôb. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci žalobca uviedol, že verejné vypratávanie predmetnej nehnuteľnosti malo byť za prítomnosti „okoloidúcich susedov“, pričom však neuviedol, o koho konkrétne malo ísť. Žalobca uviedol, že zásah sa mal uskutočniť za prítomnosti konateľov žalovaných v I. a II. rade a žalovaného v III. rade. Účasť žalovanej v IV. rade a žalovaného v V. rade žalobca tvrdil, ale sám ich nevidel, resp. ich vedomosť o zásahu len predpokladal. Žiadne ďalšie osoby, ktoré mali byť svedkami uvedenej situácie neuviedol. Táto skutočnosť ostala len v rovine nešpecifikovaného tvrdenia. Za takejto situácie, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemožno hovoriť o objektívne spôsobilom zásahu do osobnosti žalobcu a nie je možné priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd mal za to, že takýto zásah nemožno považovať za objektívne spôsobilý na zásah do osobnosti žalobcu. Navyše žalobca súdu nenavrhol ani jeden dôkaz - napríklad svedeckú výpoveď,
ktorý by preukazoval, že v dôsledku konania žalovaných došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti tak, ako to má na mysli § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý uvedenú skutočnosť kladie za podmienku priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navyše pri vypratávaní nehnuteľnosti nebolo zo strany žalobcu ani preukázané, že by malo ísť o zásah neoprávnený (predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávnosť konania). Žalobca namietal zásah do práva na obydlie, pričom však sám uviedol, že v uvedenej nehnuteľnosti nebývali, bývali s matkou v Bratislave. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v III. rade si ho natáčal na videokameru v čase, keď mal podliezať plot a bol podľa neho v ponižujúcej situácii, súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka má každý právo na to, aby neboli vyhotovované okrem iného obrazové a zvukové záznamy jeho osoby bez jeho súhlasu. V prejednávanej veci žalovaný v III. rade uvedenú skutočnosť síce nepoprel, avšak súdu neboli zrejmé okolnosti, za ktorých malo dôjsť k vyhotoveniu daného záznamu. Žalobca bližšie neuviedol, či žalovaného v III. rade vyzval na zastavenie nahrávania a či žalovaný v III. rade upustil od natáčania alebo dokonca či záznam nevymazal. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by takýto záznam bol použitý zo strany žalovaného v III. rade akýmkoľvek spôsobom, či už na verejnosti alebo vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca súdu navrhol vykonanie dokazovania predložením trestného oznámenia, ktorého predmetom bolo vyhotovenie predmetnej nahrávky, avšak súd takéto dokazovanie zamietol, pretože žalobca tvrdenie o neoprávnenom natáčaní jeho osoby uviedol až na pojednávaní dňa 11.3.2022, napriek poučeniu o koncentrácii konania, čím porušil povinnosť včasného predkladania skutkových tvrdení. Ak by súd takéto dokazovanie pripustil, malo by to za následok ďalšie odročenie pojednávania, a to bez ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty žalobcom na predkladanie skutkových tvrdení. Ak k neoprávnenému zaznamenaniu osoby žalobcu aj došlo, žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu v hodnote 50.000,- €. Aj pre tento prípad platí, že nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať len vtedy, ak primerané zadosťučinenie morálneho charakteru ospravedlnenie, nepostačuje na nápravu značného zníženia dôstojnosti danej osoby. V tomto prípade, keď aj bola nahrávka vyhotovená bez súhlasu žalobcu a nebolo súdu preukázané jej následné použitie na verejnosti alebo vo vzťahu k tretím osobám, súd dospel k záveru, že nebola v konaní (bez akýchkoľvek dôkazov) preukázaná taká intenzita zásahu, že by došlo k závažnému zníženiu dôstojnosti žalobcu. Preto súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol. 1.7.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca v konaní navrhol vykonanie dokazovania predložením znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy z roku 2013, pripojením listu vlastníctva, ktorý sa týka parciel a dokumentov k vkladu č. T.. Uvedené dokazovanie súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že je nehospodárne dokazovať skutočnosti, ktoré sa stali v roku 2021, keď tvrdená škodová udalosť sa stala v roku 2013. Znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností z roku 2013 taktiež nepovažoval za relevantný, nakoľko sa tým nepreukazuje to, čo je predmetom tohto konania, a to nárok na náhradu škody žalobcu. 1.7.2. Žalobca ďalej navrhoval v konaní vypočuť svoju matku a jej priateľa, ktorého označil len ako Jána M. s tým, že jeho priezvisko nepozná. Súd prvej inštancie takéto dokazovanie zamietol, nakoľko vykonanie výsluchu matky žalobcu v štádiu, kedy nie je preukázaná protiprávnosť konania žalovaných a ani rozsah vzniknutej škody, považoval za nehospodárne. Návrh na vykonanie dokazovania svedkom H. M. nepovažoval za kvalifikovaný, nebolo určené presné meno, priezvisko a bydlisko svedka, na takýto návrh súd nemohol prihliadať, navyše mal vypovedať o tom, či sa žalovaná v IV. rade nachádzala v ich dome v U. v čase incidentu, čo v konaní ešte nepreukazovalo, ako žalovaná porušila svojim konaním právnu povinnosť. 1.7.3. Vypočutie matky žalovaného v III. rade, prečo si nechala na seba previesť nehnuteľnosti a starej matky žalovaného v III. rade ako susedky žalobcu považoval súd za nadbytočné, nakoľko by sa tým nepreukazovala skutočnosť, ako niektorí zo žalovaných porušili právnu povinnosť ani to, aký bol rozsah vzniknutej škody. Takisto súd nepovažoval za hospodárny výsluch všetkých policajtov, ktorí sa incidentu zúčastnili. Súd sám, bez svedeckej výpovede policajtov zhodnotil po právnej stránke konanie žalovaných, resp. rozsah preukázania protiprávnosti ich konania. 1.7.4. Žalobca navrhol súdu vykonať dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku na určenie výšky škody na veciach, avšak v štádiu, kedy nebol zrejmý konkrétny zoznam vecí s ich presnou špecifikáciou typu, druhu, prípadne roku výroby, takéto dokazovanie považoval za nerealizovateľné, a preto návrh na takéto dokazovanie zamietol. 1.7.5. Žalobca chcel požiadať žalovaného v III. rade, aby označil osoby, ktoré sa mali vypratávania zúčastniť a mali by jeho priebeh dosvedčiť. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa sám vypratávania zúčastnil a ani sám netvrdil, že by sa ho mali zúčastniť iné osoby, ktoré nepozná. Žalovaný v III. rade mal na žiadosť žalobcu uviesť osoby, ktoré mu pomáhali postaviť oplotenie dňa 8.1.2014 na predmetnom pozemku. Takéto dokazovanie považoval súd prvej inštancie za nehospodárne, pretože
postavenie oplotenia na základe ohlásenia na stavebnom úrade (uviedol sám žalobca) nemožno označiť za protiprávne konanie žalovaného v III. rade, ktorý tak učinil na pozemku jeho rodičov a už vôbec nie za konanie, v ktorého príčinnej súvislosti mala žalobcovi vzniknúť škoda. 1.8. O trovách konania súd rozhodoval samostatne v zastavenej časti konania a samostatne vo zvyšnej časti konania. Súd výrokom rozsudku zastavil konanie voči žalovanému v VI. rade z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pričom dôvod späťvzatia žaloby žalobca neuviedol. Žalobca tak procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti a je povinný žalovanému v VI. rade nahradiť trovy konania, preto súd priznal žalovanému v VI. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Vo zvyšnej časti konania boli žalovaní v I. až V. rade plne úspešní, nakoľko súd žalobu žalobcu voči nim v celom rozsahu zamietol, vznikol im tak nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s konaním im však žiadne trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. 2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že súd prvej inštancie akceptoval na pojednávaniach neúčasť väčšiny žalovaných strán aj napriek tomu, že im bolo potrebné aj z jeho strany klásť otázky na ozrejmenie viacerých ich skutkov (žalovaní v I. a II. rade stále žiadali súd, aby pojednával len v ich neprítomnosti, žalovaná v IV. rade svoje neúčasti riadne neospravedlnila a žalovaný v V. rade vôbec nepreberal poštu z okresného súdu, takže výzvu na vyjadrenie sa k žalobe mu doručili príslušníci PZ, v písomnom vyjadrení klamal a pojednávania ignoroval). Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevypočul navrhovaných svedkov škodových udalostí, ktoré síce začali dňa 6.12.2013, ale pokračovali aj v ďalšom období. Ďalej súdu vytýkal, že mu neumožnil spísať značne obsiahly zoznam odcudzených hnuteľností aj s ich špecifikáciou, hoci viaceré z nich uvádza Uznesenie OO PZ zo dňa 9.1.2014 (ČVS: ORP-1444/SA-MA-2013), čo je príloha č. 8 medzi dokladmi vloženými do súdneho spisu. 2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä neskúmal okolnosti odstránenia rodinného domu č.XXX (LV č.XXX) s jeho príslušenstvom (prípojkami inžinierskych sietí, skladovými objektami, opornými múrmi, mobilnou chatkou v záhrade), okolnosti vykonania plotovej bariéry vo vstupe na pozemok z ulice, budovania novostavby rodinného domu spolu s nepovolenými terénnymi úpravami, alebo i likvidáciou ovocných stromov; súd sa nezaoberal činnosťami žalovaných v I. až III. rade, ktorými mu bránili predmetné nehnuteľnosti užívať, čím vznikol ušlý zisk - pri bránení rekreácie na chalupe, v sade, nemožnosti obrať jeho produkty a prebytky predať na trhovisku. Osvedčila by to jeho matka s povolením z miesta bydliska a s kvantifikáciou znaleckým posudkom súdneho znalca, ktorého zhotovenie až na pojednávaní navrhol. Vytýkal súdu, že si nevyžiadal zo stavebného úradu obce U. povolenia z konaní, ktorých však nebol účastníkom. Odročenie pojednávania pre neúčasť väčšiny žalovaných strán by umožnilo doplniť Uznesenie z OO PZ v Stupave (ČVS: ORP-199/SA-MA-2014), týkajúce sa nelegálnej bariéry v prístupe k rodinnému domu č. XXX a k priľahlému pozemku z ulice (v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona), aj konania žalovaného v III. rade. 2.3. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo žalovaný v II. rade ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností nemal oprávnenie vypratávať dňa 6.12.2013 rodinný dom č. XXX, pritom si ho nechať fyzicky ničiť a množstvo vecí odvolateľa odvážať do súkromných garáží s následnou likvidáciou. 2.4. Podľa odvolateľa zistený skutkový stav neobstojí, pretože súčasní vlastníci (uvedení v LV č. XXX), ktorí kúpili predmetné nehnuteľnosti od žalovaného v II. rade, boli (tak ako on) zapísaní na LV č. XXX sporným spôsobom, čo práve rieši Krajský súd v Bratislave na základe ním podanej správnej žaloby (pôvodná sp. zn. 5 C 238/2013). 2.5. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo neakceptoval tú skutočnosť, že ako pôvodný vlastník predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa do jari 2014 na parcelách zapísaných vtedy v LV č. XXX, no i účastník prebiehajúceho súdneho konania sp. zn. 7 C 335/2010, o určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, k nim dodnes nestratil právo užívania i držby. Napriek tomu, že má trvalé bydlisko v Bratislave, rodinný dom č. XXX využíval so svojou matkou ako rekreačnú chalupu počas víkendov, a preto bola ich rodinným obydlím s ústavnou ochranou. Pri násilnom vniknutí cudzích osôb (žalovaných v I. až III. rade a ich zaplatených pomocníkov) do tohto obydlia bolo teda narušené jeho súkromie a pokojný rodinný život v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. 2.6. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Ani jeden zo žalovaných sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. septembra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. 5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušné závery o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 8.1.1. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že akceptoval na pojednávaniach neúčasť väčšiny žalovaných strán aj napriek tomu, že im bolo potrebné aj z jeho strany klásť otázky na ozrejmenie viacerých ich skutkov. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu, pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie. Pokiaľ ide o výsluch strany sporu, ten súd môže nariadiť na návrh (§ 195 ods. 1 C.s.p.). Ako vyplýva z predloženého spisu (zápisnica z pojednávania zo dňa 11.3.2022 na č. l. spisu 256 a nasl.), odvolateľ navrhol len výsluch žalovaného v III. rade, aby tento označil osoby, ktoré sa mali vypratávania zúčastniť, aby dosvedčili, čo sa stalo, ďalej osoby, ktoré mu pomáhali postaviť nelegálne oplotenie, zbúrať nelegálne uvedenú nehnuteľnosť a postaviť stavby, ktoré tam stoja dodnes. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s uvedenými návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal v bode 66. odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu by bolo vykonanie navrhnutého dokazovania nehospodárne, keďže absentuje súvislosť s predmetom sporu, ktorým je náhrada žalobcom tvrdenej škody na jeho majetku, ušlého zisku a jemu vzniknutá nemajetková ujma. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani v odvolacom konaní odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybnili postup súdu prvej inštancie pri zamietnutí dotknutých návrhov (ich zamietnutie vyplýva z nahrávky pojednávania zo dňa 11.3.2022) žalobcu na vykonanie dokazovania. 8.1.2. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nevypočul navrhovaných svedkov škodových udalostí, ktoré síce začali dňa 6.12.2013, ale pokračovali aj v ďalšom období a neumožnil mu spísať
značne obsiahly zoznam odcudzených hnuteľností aj s ich špecifikáciou. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na výsluch ďalších svedkov, ktoré predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie (matky žalobcu, svedka H. M., matky žalovaného v III. rade, policajtov, manželky a syna žalovaného v V. rade), odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 63., 64.), s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení žalobcu, týkajúcich sa toho, v čom spočívala protiprávnosť konania jednotlivých žalovaných (ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu), ako aj toho, že práve konaním žalovaných došlo k poškodeniu jeho majetku, žalobca ani nemohol uniesť dôkazné bremeno preukázania vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a nemajetkovú ujmu, a teda opodstatnenosť žaloby. Uvedené sa týka aj námietky žalobcu, podľa ktorej mu súd prvej inštancie neumožnil spísať značne obsiahly zoznam odcudzených hnuteľností aj s ich špecifikáciou. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie viacerými výzvami (č. l. spisu 8 a nasl., č. l. 149 a nasl., č. l. 218 a nasl., č. l. 239 a nasl.), doručenie ktorých potvrdil sám žalobca (č. l. spisu 75, č. l. 173), vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, čo žalobca v priebehu celého konania riadne nesplnil, preto jeho námietky odvolací súd nepovažuje za dôvodné. 8.2. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie dokazovania v súvislosti s ušlým ziskom, ktorého sa predmetnou žalobou domáhal. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca v podaní označenom ako „Doplnenie a opravenie žalobného návrhu“ na č. l. 16 a nasl. spisu uviedol, že ušlý zisk sa viaže na obdobie od 8.1.2014, keď mu bolo žalovaným v III. rade bránené užívať nehnuteľnosť, triediť a odnášať si svoje veci, zbierať úrodu zo sadu a predávať poľnohospodárske prebytky, stratil možnosť rekreácie v záhrade a bývania v dome súp. č. XXX. V odvolaní, v súvislosti s ušlým ziskom, odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal činnosťami žalovaných v I. až III. rade, ktorými mu bránili predmetné nehnuteľnosti užívať, v dôsledku čoho mu vznikol ušlý zisk. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca jednoznačne netvrdil, činnosťou ktorých žalovaných mu mal vzniknúť ušlý zisk a ani netvrdil, v čom spočívala protiprávnosť ich konania, prípadne že v príčinnej súvislosti s ich konaním mu vznikol ušlý zisk, neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako jeden zo základných predpokladov úspešnosti žaloby. Následne potom odvolateľ nemohol uniesť ani dôkazné bremeno. V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 57. a 58., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 8.3. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalovaný v II. rade ako vydražiteľ dotknutých nehnuteľností nemal oprávnenie vypratávať rodinný dom č. XXX. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 53. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že procesnou povinnosťou žalobcu, podmieňujúcou úspech jeho žaloby, bolo preukázať, že žalovaný v II. rade (prípadne spolu so žalovaným v I. rade) svojou protiprávnou činnosťou poškodili hnuteľné veci žalobcu, ktoré veci a v akom rozsahu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca konanie žalovaných v I. a II. rade nekonkretizoval, hnuteľné veci riadne neoznačil a poškodenie, prípadne jeho rozsah nešpecifikoval. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 8.4. Odvolateľ ďalej namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože súčasní vlastníci (uvedení v LV č. XXX), ktorí kúpili predmetné nehnuteľnosti od žalovaného v II. rade, boli (tak ako on) zapísaní na LV č. XXX sporným spôsobom, ktorá skutočnosť je predmetom správnej žaloby. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že spôsob zápisu vlastníka nehnuteľnosti na list vlastníctva nesúvisí s predmetom sporu v prejednávanej veci, preto nepovažuje uvedenú odvolaciu námietku za dôvodnú. 8.5. Odvolateľ v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo neakceptoval tú skutočnosť, že pri násilnom vniknutí cudzích osôb (žalovaných v I. až III. rade a ich zaplatených pomocníkov) do obydlia bolo narušené súkromie a pokojný rodinný život žalobcu v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že ochrana obydlia je upravená v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky, ochrana súkromia a rodinného života je upravená v čl. 19 ústavy, pričom samotná ústava (ani iný právny predpis) pojem „súkromný a rodinný život“, ani „obydlie“ bližšie nedefinuje. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Gillow proti Spojenému kráľovstvu č. 9063/80; Niemietz proti Nemecku, č. 13710/88). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia svojho rozhodnutia, sám žalobca v konaní uviedol, že v dotknutej nehnuteľnosti spolu s matkou nebývali, bývali v Bratislave, uvedenú nehnuteľnosť využívali zrejme na rekreáciu (keďže v uvedenej súvislosti si žalobca uplatňoval ušlý zisk). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, keďže dotknutý dom nebol miestom,
kde by žalobca spolu s matkou bývali, potom nemohlo vo vzťahu k nemu ani dôjsť k zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Uvedenú námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 9. K odvolaniu žalobcu považuje za potrebné odvolací súd záverom uviesť, že jeho obsah vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorý odvolaním napadol žalobca, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správny potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Všetci žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, mali by preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolací súd zistil z predloženého spisu, žiadne trovy im v odvolacom konaní nevznikli, žiadne si ani neuplatnili, v odvolacom konaní zostali pasívni, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky