Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/84/2024 1620200780 31. 10. 2024 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2024:1620200780.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: C. E. K. M. K. J. , U. N. XX.X.XXXX, H. D. G., Q. Č.. XXX, zastúpený spoločnosťou: FALATH & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 28, IČO: 56 136 048, za ktorú koná JUDr. Bc. Ján Falath, proti žalovanému: G.. G. D. K. Š. L. K. M. K. , advokát, Bratislava, Záhradnícka č. 27, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája 2024, č. k. 7 C 25/2020-269, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája 2024, č. k. 7 C 25/2020-269, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 31.5.2024, č. k. 7 C 25/2020-269, žalobu o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32 C 306/2018, odmietol (výrok I.); návrh žalobcu (nesprávne označenom súdom prvej inštancie ako žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky č. k. 32 C 306/2018, zo dňa 28.11.2019, zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému (nesprávne označenom súdom prvej inštancie ako žalobca - poznámka odvolacieho súdu) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 19.3.2020 a doplnenou dňa 24.6.2020, ktorou žalobca žiadal o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32 C 306/2018 (ďalej len „pôvodné konanie“). Žalobu odôvodnil tým, že nárok žalobcu (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) uplatnený v pôvodnom konaní bol absolútne nedôvodný, pričom jeho predmetom bolo zaplatenie advokátskej odmeny za právne služby, ktoré mal žalovaný poskytovať žalobcovi na základe dohody o poskytovaní právnych služieb zo dňa 20.7.2015 a zo dňa 18.9.2017. Rozsudok pre zmeškanie sp. zn. 32 C 306/2018 (správne č. k. 32 C 306/2018-367 - poznámka odvolacieho súdu), zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „RPZ“), bol Okresným súdom Malacky žalobcovi zaslaný dňa 5.12.2019, a aj keby mu bol doručený v rovnaký deň, lehota na podanie odvolania proti nemu alebo návrhu na jeho zrušenie mu mohla uplynúť najskôr dňa 20.12.2019, t. j. najskôr týmto dňom mohol RPZ nadobudnúť právoplatnosť, avšak pravdepodobnejší scenár je, že mohol nadobudnúť právoplatnosť najskôr dňa 26.12.2019 (t. j. po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku, ktorý bol žalobcovi doručený pravdepodobne dňa 11.12.2019). Žalobca bol v čase prevzatia RPZ bez právneho zastúpenia a nerozumel významu tohto rozhodnutia. Svedčí o tom nečinnosť žalobcu, z ktorej ho vytrhlo až doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, kedy pochopil, čo sa vlastne stalo. Tvrdil, že žalobca sa o dôvode obnovy konania dozvedel až v čase, kedy jeho právny zástupca prevzal právne zastúpenie, t. j. 20.2.2020 a vysvetlil mu, z akého dôvodu došlo k jeho vydaniu a poučil ho, aké má právne možnosti riešenia vzniknutej situácie. Podľa jeho názoru sú tu dôvody na podanie tejto žaloby s tým, že je podaná včas, nakoľko aj keby pripustil oveľa skoršie plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, táto najskôr mohla začať plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy RPZ nadobudol právoplatnosť. Lehota na podanie žaloby na obnovu konania teda nemohla začať plynúť
skôr ako 21.12.2020, a preto môže uplynúť najskôr dňa 21.3.2020. Ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ako nové dôkazy označil vyšetrovací spis Národnej kriminálnej agentúry pod ČVS: PPZ-30NKA-PK-BA- 2018 a rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol použiť a môže mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, ktorým je trestný rozkaz vydaný Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa 25.2.2020, pod sp. zn. BB-3 T 5/2020. Ide o rozhodnutie súdu, ktoré sa týka predmetu civilného konania, konkrétne konania pôvodného žalobcu vo vzťahu k pôvodnému žalovanému pri poskytovaní právnych služieb na základe vyššie uvedených dohôd o poskytovaní právnych služieb. Novou skutočnosťou je i skutočnosť, že voči spoločnosti Riverside development, s.r.o. bolo dňa 17.7.2019 začaté konanie o zrušenie spoločnosti bez likvidácie, o čom žalobca nemal žiadne informácie ani vedomosti. Novým dôkazom mal byť aj znalecký posudok č. 52/2018 vypracovaný MUDr. E. dňa 10.4.2018, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý preukazuje, že žalobca je osobou s ľahkou mentálnou retardáciou a trpí duševnou poruchou. Ďalším novým dôkazom bol aj lekársky nález ošetrujúceho psychiatra MUDr. H. Q. zo dňa 28.6.2019, podľa ktorého sa zdravotný stav žalobcu od poslednej kontroly zhoršil. Žalobca bez vlastnej viny nemohol vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy uplatniť a použiť v pôvodnom konaní. 2. Súd prvej inštancie po právnej stránke uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 397 písm. a/, § 398, § 400, § 403 ods. 1, ods. 2, § 405, § 406, § 407, § 408, § 412 ods. 1, § 413 ods. 1, ods. 2 C.s.p., dôvodiac tým, že tu celkom zjavne nie je daný zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania. Uviedol, že keďže žalobca sa domáhal obnovy konania, ktoré bolo ukončené rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vyhláseného na pojednávaní na návrh žalobcu podľa § 274 C.s.p., ktorý je osobitným druhom súdneho rozhodnutia a predstavuje následok procesnej pasivity procesnej strany v konaní. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Ide o skrátený typ rozhodnutia a súd v odôvodnení rozsudku uvedie iba predmet konania a právny dôvod jeho vydania. Aj z hľadiska prípustnosti žaloby na obnovu konania tvoria rozsudky pre zmeškanie osobitnú skupinu rozsudkov. Žaloba na obnovu konania voči nej je síce prípustná, ale len v obmedzenej miere, a to len v prípade, ak sa dôvod obnovy vzťahuje na predpoklady, za ktorých mohol byť takýto rozsudok vydaný. V konaniach predchádzajúcich vydaniu takýchto rozsudkov sa totiž dokazovanie nevykonáva, preto uplatnenie dôvodov žaloby na obnovu konania spočívajúcich v objavení nových dôkazov neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25 Cdo 2959/2007, zo dňa 30.9.2009, podľa ktorého rozsudok pre zmeškanie je možné napadnúť žalobou na obnovu konania, len ak je možné dôvody obnovy konania vzťahovať i na predpoklady, za ktorých bol vydaný; nové skutočnosti, ktoré môžu navrhovateľovi obnovy privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sú v tomto prípade dôvodom obnovy konania iba potiaľ, ak môžu viesť k záveru, že neboli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná, keď z pripojeného spisu mal preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania (č. l. 366 pripojeného spisu), žalobca na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom jeho právny zástupca vzal termín pojednávania na vedomie pri jeho nariadení na pojednávaní dňa 23.09.2019. Žalovaný súdu nedoručil ospravedlnenie ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca v žalobe o obnovu konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by sa vzťahovali k predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie a ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Tvrdené skutočnosti ohľadne nových dôkazov sú bezpredmetné, pretože sú to všetko dôkazy, rozhodnutia a skutočnosti, o ktorých žalobca a aj súd mali vedomosť už v pôvodnom konaní, mohli a aj boli použité v pôvodnom konaní, teda nejde o nové dôkazy. Navyše nie sú ani dôkazmi, ktoré by mali súvislosť s predpokladmi na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže takýto rozsudok sa vydáva na pojednávaní obligatórne na návrh prítomnej strany sporu bez vykonania dokazovania, resp. bez ohľadu na výsledky doterajšieho dokazovania ako sankcia voči procesne pasívnej strane sporu. Skonštatoval, že keďže sa o týchto dôvodoch žalobca dozvedel a mohol ich uplatniť už v pôvodnom konaní, žaloba na obnovu konania tak zároveň bola podaná po uplynutí subjektívnej 3-mesačnej lehoty na jej podanie v zmysle § 403 C.s.p. K žalobcom uvádzanému dôvodu obnovy konania v podobe trestného rozkazu vydaného Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa 25.2.2020, pod spisovou značkou BB-3 T 5/2020, uviedol, že okrem toho, že sa rovnako ako ostatné dôkazy, nevzťahuje na predpoklady vydania rozsudku pre
zmeškanie, žalobca ani neuviedol aký súvis má tento trestný rozkaz s predmetnou vecou. Aj tu platí, že aj keby žalobca teoreticky mal tento dôkaz (rozhodnutie) k dispozícii už v čase pojednávania v pôvodnom konaní, nič by to na výsledku konania nemohlo zmeniť, pretože žalobca sa na pojednávanie vôbec nedostavil a súd tak musel rozhodnúť na návrh protistrany bez vykonania dokazovania kontumačným rozsudkom. Pokiaľ žalobca namietal procesné vady pôvodného konania, súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 54/2017, podľa ktorého dôvodom obnovy nemôže byť nesprávny procesný postup súdu v obnovovanom konaní. To môže predstavovať iba procesnú vadu pôvodného konania, ktorej preskúmanie nemožno preniesť do konania o obnove, pretože by to prekračovalo rámec účelu tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ani tvrdenia žalobcu o vecnej nesprávnosti vydaného rozsudku pre zmeškanie, že ide o spotrebiteľský spor, nepovažoval za relevantné zákonné dôvody na povolenie obnovy konania. K žalobcom namietanej duševnej poruche uviedol, že zhoršený psychický stav a nedostatok právneho zastúpenia mohli predstavovať dôvody na odpustenie zmeškania lehoty a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale keďže žalobca ich neuplatnil v pôvodnom konaní včas po tom, čo tieto prekážky odpadli (splnomocnením súčasného právneho zástupcu dňa 20.2.2020), nemožno také jeho pochybenie napraviť obnovou konania. Žalobca sa tak sám, resp. v dôsledku konania jeho právneho zástupcu pripravil o možnosť v pôvodnom konaní použiť všetky existujúce prostriedky svojej procesnej obrany. Žalobca žiadnu skutočnosť, rozhodnutie či dôkaz týkajúci sa jeho osoby a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, nepredložil. 3. Ohľadne výroku II. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrh žalobcu o odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie posúdil podľa § 412 ods. 1 C.s.p., pričom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na odloženie vykonateľnosti. V danom prípade aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobu na obnovu konania posúdil ako zjavne nedôvodnú aj návrh na odklad vykonateľnosti vyhodnotil za danej situácie ako nedôvodný a neopodstatnený a tento zamietol. ;4. O náhrade trov konania rozhodol analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu žaloby na obnovu konania, nakoľko strana, ktorá podala žalobu na obnovu konania nedosiahla žalobou sledovaný cieľ (obnovenie pôvodného konania), rovnako ako v prípade, keby súd žalobu zamietol. Žalovanému tak vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, g/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Po opise podstatných skutočností týkajúcich sa konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 32 C 306/2018 a trestného konania poukázal na nové dôkazy spolu s doterajšou argumentáciou a dôkazmi ním predloženými dokazujú, že právne služby poskytovane žalovaným viedli k viacerým exekúciám a súdnym konaniam v jeho neprospech. Uplatnenie odmeny za právne služby tohto typu sú podľa jeho názoru učebnicovým príkladom výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a odmena za tieto právne služby nemôže byť v súdnom konaní priznaná. Zopakoval, že nakoľko vyšli najavo skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pričom môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci má za to, že žaloba na obnovu konania bola v spojení s argumentmi a dôkazmi uvedenými v tomto odvolaní dôvodná. Rovnako je presvedčený, že je tento spor vecou hodnou osobitného zreteľa a na dosiahnutie spravodlivosti je nutné obnoviť konanie aj v prípade, ak pôvodné konanie skončilo kontumačným rozsudkom. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je najmä to, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v konaní, v ktorom boli zásadným spôsobom porušené práva žalobcu na súdnu ochranu, na možnosť konať pred súdom a na spravodlivé súdne konanie zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca považoval za značne nesprávne a mimoriadne nespravodlivé, aby bol takýto pochybný rozsudok pre zmeškanie (ako vykonateľný exekučný titul) podkladom na vykonanie exekúcie, a preto je namieste odložiť jeho vykonateľnosť, kým súd nerozhodne o tom, či obnovu konania povolí alebo nie, vďaka čomu bude možné predísť nenapraviteľnej ujme, ktorá by vykonaním exekúcie žalobcovi vznikla. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a aby odvolací súd sám rozhodol v zmysle petitu žaloby o obnovu konania.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec (§ 379, § 380 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. V prvom rade odvolací súd vzhľadom na nesprávne označenie sporových strán v napadnutom rozhodnutí, si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na dikciu ustanovenia § 400 C.s.p., kedy oprávnenou stranou sporu na podanie žaloby o obnovu konania je strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a ktorou v posudzovanom prípade je strana žalujúca (t. j. žalobca, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané). 9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so správnym právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žaloba na obnovu konania nesmeruje voči rozsudku, proti ktorému je prípustná. Žalobca sa domáha podanou žalobou obnovy konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32 C 306/2018, pod ktorým sa viedlo konanie o splnenie jeho povinnosti zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) sumu 9.280,- €, o ktorej žalobe bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného zo dňa 28.11.2019, č. k. 32 C 306/2018-367 (žalobe bolo vyhovené), ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2023, č. k. 7 Co 37/2023-708, nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2019. Z obsahu spisu odvolací súd zároveň zistil, že Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 26.8.2020, č. k. 32 C 306/2018-492, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2021, č. k. 8 Co 144/2020-522, návrh žalobcu (v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) na zrušenie uvedeného rozsudku pre zmeškanie zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.7.2022, sp. zn. 1 Cdo 227/2021 dovolanie žalobcu (v dovolacom konaní v procesnom postavení žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2021, č. k. 8 Co 144/2020-522 odmietol. 10. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha obnovy konania smerujúcej proti rozsudku pre zmeškanie vydaného v jeho neprospech (v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného - poznámka odvolacieho súdu), avšak tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, takéto rozhodnutie nepatrí medzi rozhodnutia, proti ktorým je obnova konania prípustná, resp. je prípustná v obmedzenom rozsahu. Odvolací súd poukazuje najmä na body 23. a 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil z akého dôvodu je žaloba o obnovu konania, v ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie neprípustná a plne sa s týmto odôvodnením stotožňujúc dodáva, že žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú použiteľné voči už právoplatnému rozhodnutiu vykazujúcom atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch, pričom nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia. V danej veci, ako správne konštatoval aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vydané vo veci vedenej Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 32 C 306/2018, je kontumačným rozsudkom vydaným ako sankcia za pasivitu sporovej strany. Dôsledkom jeho vydania je strata sporu s účinkom prekážky rozhodnutej veci (prekážka rei iudicatae), avšak bez toho, aby súd dal jednej zo strán možnosť prezentovať svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho, aby tieto tvrdenia a argumenty v rozhodnutí zohľadnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku pre zmeškanie). Rozsudok pre zmeškanie teda predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca civilného procesu a zásadný zásah do práva na spravodlivý proces. Ak je vydaný rozsudok pre zmeškanie, žiadny proces sa neuskutoční a ako také je síce rozhodnutím vo veci samej avšak bez vykonania a hodnotenia dôkazov sporových strán, z čoho vyplýva nemožnosť posúdiť a hodnotiť dôkazy predložené stranou sporu domáhajúcej sa obnovy konania a v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Ide teda o rozhodnutie, proti ktorému nie je žaloba na obnovu konania prípustná. Prípustnosť povoliť obnovu konania, ktoré bolo skončené vydaním kontumačného rozsudku je možná len výnimočne, a to len v prípade, ak sa dôvod obnovy vzťahuje na predpoklady, za ktorých mohol byť takýto rozsudok vydaný. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil aj túto podmienku prípustnosti obnovy konania (bod 25. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Nad rámec uvedeného sa vysporiadal aj s otázkou dôvodnosti žalobcom navrhovaných dôkazov a skutočností
z hľadiska povolenia obnovy konania, keď uzavrel, že ide o bezpredmetné dôkazy a skutočnosti, o ktorých žalobca a aj súd mal vedomosť už v pôvodnom konaní, mohli a aj boli použité v pôvodnom konaní, teda nejde o nové dôkazy a navyše nejde o dôkazy, ktoré by mali súvislosť s predpokladmi na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobcovi odvolací súd pripomína, že v prípade konania, ktoré skončilo vydaním kontumačného rozsudku súd v rámci možných riadnych opravných prostriedkov posudzuje nielen splnenie predpokladov na jeho vydanie (§ 356 C.s.p.), ale vydanie takéhoto rozsudku je možné posúdiť aj z hľadiska existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktoré strana sporu zmeškala pojednávanie (§ 277 a § 281 C.s.p.), ktoré aj žalobca v pôvodnom konaní bez zvyšku využil. 11. Odvolací súd zaoberajúc sa síce tvrdeniami žalobcu v jeho odvolaní poukazuje na absenciu konkretizácie odvolacích dôvodov, pre ktoré považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobca neurobil. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil okrem iného aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/ a g/ C.s.p., t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Vo všeobecnosti ide o skutkové vady rozhodnutia (nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení a nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami). Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, resp. sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. V posudzovanom prípade, vzhľadom na obmedzené možnosti prípustnosti obnovy konania, ide o nedôvodné odvolacie dôvody, ktorých dôvodnosť by bola opodstatnená v pôvodnom konaní. 12. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 14. Odvolací súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 C.s.p. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko aj keď bol v odvolacom konaní úspešný a patril by mu tak nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu v odvolacom konaní nevznikli. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).