Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/87/2024 1623010455 01. 10. 2024 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2024:1623010455.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovanej D. Q. pre opakovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej a prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/60/2023 zo dňa 14.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2024 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej D. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom X. F. XX, F., ukladá podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Trestného zákona sa odvolanie obžalovanej D. Q. z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/60/2023 zo dňa 14.02.2024 bola obžalovaná D. Q. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) v presne nezistenom čase odo dňa 18.9.2021 predložila Mestskému centru sociálnych služieb Malacky, so sídlom Malacky, ul. 1. mája č. 9, výpis z registra trestov zo dňa 18.09.2021, na jej meno a s jej osobnými údajmi za účelom preukázania bezúhonnosti v zmysle § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, pre výkon práce vo verejnom záujme, pričom register trestov je verejnou listinou, pričom táto bola obsahovo podstatne zmenená, nakoľko odpis registra trestov neobsahoval žiaden záznam, a to i napriek tomu, že obvinená vedela v tom čase, že bola odsúdená za trestný čin
krádeže, čím týmto konaním obvinená použila falošnú resp. podstatne pozmenenú verejnú listinu ako pravú, 2) v presne nezistenom čase odo dňa 09.09.2022 predložila Zariadeniu sociálnych služieb Rohožník n. o., so sídlom Rohožník, Pri Potoku č. 45/3, výpis z registra trestov zo dňa 09.09.2022 na jej meno a s jej osobnými údajmi za účelom preukázania bezúhonnosti v zmysle § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, pre výkon práce vo verejnom záujme, pričom register trestov ako verejná listina, bola obsahovo podstatne zmenená, nakoľko odpis registra trestov neobsahoval žiaden záznam, a to i napriek tomu, že obvinená vedela v tom čase, že bola odsúdená za trestný čin krádeže a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, čím týmto konaním obvinená použila falošnú resp. podstatne pozmenenú verejnú listinu ako pravú. Za to jej bol súdom prvého stupňa podľa § 352 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 54 Trestného zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Proti výroku o treste rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovanej. Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.04.2024, kedy rozšíril odvolanie aj na výrok o vine. Namieta, že obžaloba nebola podaná pre pokračovací trestný čin, keďže druhý skutok obžalovaná spáchala potom, čo jej bolo oznámené obvinenie za prvý skutok, obžalovaná na hlavnom pojednávaní, že je vinná v zmysle obžaloby, súd jej vyhlásenie prijal, napriek tomu sa však odchýlil od právnej kvalifikácie obžaloby, keď uznal obžalovanú vinnou zo spáchania pokračovacieho trestného činu. Tento postup súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom, ktorý bol porušený v prospech obžalovanej. Táto spáchala 2 trestné činy, uznaná vinnou však bola len z jedného. Prokurátor sa nestotožnil so súdom prvého stupňa ani v tom, že postačuje uloženie samostatného alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody. Obžalovaná už bola 2 krát súdne trestaná, a to v relatívne krátkej dobe po sebe, pričom prvého zo žalovaných skutkov sa dopustila krátko po prvom odsúdení a zároveň v skúšobnej dobe iného ďalšieho podmienečného odsúdenia. Správanie obžalovanej nesvedčí o jej snahe po náprave, ale odzrkadľuje skôr jej sklon k recidíve protiprávneho konania. Prokurátor zdôrazňuje, že výpis z registra trestov je jedna z najdôležitejších verejných listín vôbec, pričom informácie v ňom deklarujú veľmi závažne skutočnosti, či ide o osobu bez súdneho potrestania alebo osobu už trestanú, za čo trestanú a akým druhom trestu potrestanú. Nemožno v danom prípade hovoriť o málo závažnom konaní už ten z dôvodu, že obžalovaná sa dopustila obdobného konania opakovane, pričom si musela uvedomovať, že sa dopúšťa opakovane protiprávneho konania trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto si musela byť vedomá, že jej v prípade odhalenia hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a bola s tým uzrozumená. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v krátkej dobe dopustila viacerých protiprávnych konaní, za ktoré bola už viac krát aj potrestaná, má prokurátor za to, že uloženie samostatného alternatívneho trestu povinnej práce nebude dostatočné na nápravu páchateľky, ak takým nebola ani hrozba trestom pri predchádzajúcom podmienečnom odklade trestu odňatia slobody. Uloženie takéhoto trestu nebude dostatočné nielen na prevýchovu obžalovanej, ale ani na ochranu spoločnosti. Obžalovaná si totiž doposiaľ evidentne neuvedomila závažnosť svojho konania. V danom prípade je potrebné, s ohľadom aj na nevyhnutnosť generálnej prevencie, obžalovanej uložiť nepodmienečný trest, hoci len kratšieho trvania, ktorý bude evidentne na obžalovanú pôsobiť viac edukatívne a umožní jej si aj za pomerne krátky čas uvedomiť si, čo všetko mohla svojím protiprávnym konaním spôsobiť, a aké to pre ňu môže mať následky za predpokladu, že bude opätovne páchať trestnú činnosť. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V zákonnej lehote dňa 20.02.2024 napadla výrok o treste aj obžalovaná. Obhajca v odôvodnení odvolania zo dňa 17.04.2024 uvádza, že obžalovaná považuje výrok o treste za nesprávny a nezákonný najmä dôvodu, že trest postihuje najmä rodinu obžalovanej, a to konkrétne maloletú dcéru obžalovanej - K. B. V. (XXXX) a starého otca obžalovanej - T. O., nar. XX.XX.XXXX. Obžalovaná sa stará o maloletú dcéru a zabezpečuje jej výživu. Obžalovaná tiež opatruje starého otca, ktorý má zlomenú chrbticu, preležaniny a vyžaduje si neustálu starostlivosť. Obžalovaná poberá za starostlivosť o starého otca peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, číslo MA1/OPPNAK_ŤZP_A_PČ/SOC/2024/22191-5 zo dňa
06.03.2024. Obžalovaná sa o starého otca nepretržite stará a má z toho dôvodu aj prechodný pobyt na adrese trvalého pobytu starého otca. Podľa rozhodnutia sa starý otec považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility a orientácie, v oblasti sebaobsluhy odkázanú na opatrovanie (v oblasti sebaobsluhy je odkázaný na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby pri vykonávaní väčšiny úkonov - stupeň odkázanosti V.). Zdravotný stav starého otca je mimoriadne vážny a v prípade absencie starostlivosti zo strany obžalovanej je ohrozený jeho život a zdravie. Prvostupňový súd správne uložil alternatívny trest, avšak obžalovaná má za to, že v tomto prípade bol vhodnejší úhrnný peňažný trest, tak ako ho vo výške 500€ uložil prvostupňový súd v trestnom rozkaze zo dňa 16.11.2023. Je pravda, že obžalovaná súhlasila s trestom povinnej práce, avšak len z dôvodu obavy, že ak nebude súhlasiť, bude jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nemala obhajcu, s ktorým by sa mohla poradiť. Obžalovaná si v strese a obave neuvedomila negatívne dopady trestu povinnej práce na jej dcéru a starého otca. Trest povinnej práce v rozsahu 200 hodín veľmi negatívne ovplyvní život starého otca a maloletej dcéry, pričom súd má k dispozícii aj iný alternatívny trest, ktorý dostatočne spĺňa účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to peňažný trest. Prostredníctvom peňažného trestu sa zabezpečí ochrana spoločnosti pred obžalovanou tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov; peňažný trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Úhrnný peňažný trest považuje obžalovaná za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a aj generálnej prevencie; takýto trest v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, svoj skutok úprimne ľutuje a je pripravená znášať trest, avšak má za to, že by trestom nemali byť poškodené jej blízke osoby, ak existuje alternatívny trest, ktorý zabezpečí účel trestu v plnom rozsahu a neublíži tým žiadnej inej osobe okrem obžalovanej, pričom z možných trestov je takýmto trestom len peňažný trest vo výške 500€. Suma 500€ je pre obžalovanú, ktorej príjem spočíva v príspevku na opatrovanie, výživnom a rodinných prídavkoch, dostatočne vysoká suma, ktorá v jej majetkovej a finančnej sfére urobí takú razantnú ujmu, že ju dostatočne odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaná si plne uvedomuje, že trest je spravodlivým následkom jej konania a je pripravená trest prijať, ale dovoľuje si s úctou požiadať súd, aby vnímal aj potreby jej blízkych osôb, ktoré sú odkázané na jej opateru a starostlivosť a uložil trest, ktorý bude postihovať výlučne obžalovanú. Na základe vyššie uvedených skutočností obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil obžalovanej úhrnný peňažný trest vo výške 500€. Obžalovaná ani prokurátor nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany. Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovanú, obhajcu a prokurátora. Obžalovaná sa na verejné zasadnutie neustanovila, ale písomne požiadala, aby odvolací súd konal bez jej prítomnosti, čomu v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku nebránili žiadne zákonné prekážky. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd odvolaniu prokuratúry vyhovel a odvolanie obžalovanej zamietol. Obhajca sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a zdôraznil, že obžalovaná falšovala výpis z registra trestov z dôvodu, že si chcela nájsť zamestnanie. Poukázal na zásady ukladania trestov v zmysle toho, že trest nemá neprimerane zaťažovať rodinu páchateľa. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanej peňažný trest vo výmere 500€. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o vine bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, a hoci jeho obsahom sú skutočnosti, ktoré by opodstatnene mohli byť dovolacím dôvodom, odvolanie proti výroku o vine bolo podané prokurátorom
v čase, kedy už bol výrok o vine právoplatný. Preto ho odvolací súd nemohol efektívne revidovať. Odvolanie prokurátora proti výroku o treste, rovnako ako odvolanie obžalovanej proti výroku o treste, bolo prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia včas podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovanej je nedôvodné. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 14.09.2023 obžalobu na D. Q. pre dvojnásobný prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2024 obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná, a následne kladne zodpovedala na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Vypočul obžalovanú a prečítal listinné dôkazy. Z dokazovania vykonaného k výroku o treste na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná je rozvedená a stará sa o 14 ročnú dcéru. Tiež sa stará o dedka, na ktorého požiadala o poskytnutie príspevku za opatrovanie. Obžalovaná poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie, čo je spolu 357€ mesačne, plus jej chodí 130€ výživné a rodinné prídavky. Obžalovaná súhlasila s uložením trestu povinnej práce. K trestnej činnosti ju donútil exmanžel, ktorého odhlásila z trvalého pobytu a nechce s ním mať nič spoločné. Chce viesť riadny život. Obžalovaná má 3 záznamy v registri trestov, pri prvom sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/41/2021 zo dňa 13.05.2021 bola odsúdená uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona so skúšobnou dobou od 14.05.2021 do 13.05.2022. Následne spáchala skutok v bode 1), a to 4 mesiace po začatí plynutia skúšobnej doby. Dňa 09.03.2022 bola Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 1T/5/2021 uznaná vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 13.11.2023. V dobe 5 mesiacov od právoplatnosti druhého odsúdenia sa dopustila skutku v bode 2). Obžalovaná sa 4 razy dostala do rozporu so zákonom v priestupkovej forme, vrátene priestupku, kedy viedla motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, za čo bola sankcionovaná pokutou vo výške 500€ a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na skutočnosť, že medzi vyhlásením napadnutého rozsudku a rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona primárne posudzoval, či novšie znenie Trestného zákona nie je pre obžalovanú priaznivejšie, a dospel k negatívnemu záveru. Novela Trestného zákona ponechala ustanovenie § 352 ods. 1 Trestného poriadku nedotknuté. Preto odvolací súd posudzoval zákonnosť a primeranosť trestu podľa Trestného zákona účinného v čase skutku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaná sa priznala a trestnú činnosť oľutovala. Bez dôvodu a vysvetlenia však neustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcich odsúdeniach, hoci práve časové súvislosti žalovaných skutkov s predchádzajúcimi dvoma odsúdeniami obžalovanej sú zásadným faktorom pri hodnotení možností nápravy obžalovanej. Aj predchádzajúce odsúdenia boli za úmyselné trestné činy, rovnako ako aktuálne prejednávaný trestný čin, pričom aj povaha priestupku, ktorého sa obžalovaná dopustila 08.07.2022, dokresľuje jej osobnosť v zmysle sklonov k opakovanej a amorálnej ignorácii práv iných osôb a tiež k ľahostajnosti. U obžalovanej miernejšie prostriedky nápravy zlyhali nie iba raz, ale opakovane, pretože po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, resp. v prvom prípade po doručení trestného rozkazu, a uložení podmienečného trestu odňatia slobody, čo boli dva odlišné momenty, sa vždy dopustila trestného činu falšovania podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Nielen uvedené skutočnosti týkajúce sa recidivujúcej recidívy obžalovanej, ale aj okolnosti skutkov, ktoré sú jej aktuálne kladené za vinu, vylučujú možnosť uloženia akéhokoľvek alternatívneho trestu. Je len marginálne, že obžalovaná nespĺňa zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu, pretože poberá dávky v hmotnej núdzi, a že odvolala svoj súhlas s uložením trestu povinnej práce, pretože naň „nemá čas“. Súd prvého stupňa hodnotil závažnosť konania obžalovanej len podľa trestnej sadzby uvedenej v Trestnom zákone, čo je síce kritériom hodnotenia závažnosti, ale nie kritériom jediným. Ďalším kritériom, ktoré súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy, je závažnosť následku, spočívajúceho v tom, že obžalovaná opakovane použila ňou upravený výpis z registra trestov preto, aby získala zamestnanie vo verejnej službe, konkrétne v sociálnej oblasti starostlivosti o seniorov, ktorí sú zraniteľnou skupinou obyvateľstva o.i. aj pri ochrane vlastného majetku, a pritom obžalovaná zatajila práve to, že 2 razy spáchala majetkový trestný čin. Konanie obžalovanej bolo premyslené a plánované, vyžadujúce prípravu v zmysle vykonania zásahu do výpisu z registra trestov. Odvolací súd vôbec neuveril obžalovanej, že k prejednávaným skutkom bola donútená bývalým manželom, pričom s touto okolnosťou sa súd prvého stupňa vysporiadal správne a dostatočne, a preto odvolací súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku bez potreby argumenty opakovať. Reagujúc na odvolanie obžalovanej odvolací súd konštatuje, že obžalovaná síce zdokladovala, že sa stará o prestárleho starého otca a 14 ročnú dcéru, o každého v inej domácnosti, avšak posudzovanie dopadu trestu na iných rodinných príslušníkov podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona nemôže mať absolútnu prednosť pred verejným záujmom na tom, aby páchatelia trestných činov boli spravodlivo potrestaní. V prípade obžalovanej sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejedná o prvotrestanú osobu či hraničnú situáciu pri zvažovaní určitého druhu trestu, ale sa jedná o osobu, ktorá opakovane počas skúšobnej doby spáchala úmyselný trestný čin, z čoho je zrejmé, že miernejšie prostriedky výchovy sa minuli účinku, a preto v súlade s teóriou gradácie výchovných prostriedkov je na mieste pristúpiť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol rozsudkom na podklade dostatočne a zákonne vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa. Odvolacie námietky obžalovanej vyhodnotil z rovnakých dôvodov ako neopodstatnené, a preto jej odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Pri výmere trestu odvolací súd v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 352 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je až na 3 roky, ukladal obžalovanej trest pri spodnej hranici trestnej sadzby, a to s cieľom jej prevýchovy a ochrany spoločnosti. Obžalovaná vykazuje určitú mieru sociálneho cítenia, a hoci nie je v tomto konaní možné do hĺbky túto okolnosť preveriť, existujú indície o tom, že narušenie jej osobnosti nemusí byť až tak závažné, aby bolo potrebné sankcionovať ju ešte prísnejším trestom odňatia slobody, než sú 4 mesiace. Táto výmera korešponduje so závažnosťou jej konania a možnosťami jej nápravy.
Nakoľko obžalovaná nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd ju podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.