Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/91/2024 1623010477 19. 12. 2024 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2024:1623010477.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného Y. L., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27.02.2024 sp. zn. 0T/105/2023, na verejnom zasadnutí konanom 19. decembra 2024 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.02.2024 sp. zn. 0T/105/2023 bol obžalovaný Y. L. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 24.09.2023 v čase približne do 23.33 h viedol v meste H. po ulici Y. osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, evidenčné číslo V pričom bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky, kde bol pre podozrenie z užitia návykovej látky vyzvaný, aby sa podrobil toxikologickému vyšetreniu na detekciu omamných a psychotropných látok, pričom sa dňa 25.09.2023 v čase približne o 00.45 h následne v Univerzitnej nemocnici svätého Michala, a.s. v Bratislave bezdôvodne odmietol podrobiť odberu a vyšetreniu krvi a moču za účelom zistenia prítomnosti návykových látok v tele. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky. Proti tomuto rozsudku podal písomným podaním v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný Y. L., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.05.2024. Odvolanie obžalovaného smerovalo výlučne proti výroku o treste napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný uviedol, že sa domáha uloženia alternatívneho trestu, ktorý nie je spojený s trestom odňatia slobody, pričom navrhuje uloženie peňažného trestu v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Poukazuje na právne východiská a závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2009 z
2.11.2011. Zásada humanizmu uplatňovaná v trestnom práve zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializáciu či sociálnu integráciu, výkon trestu a ochranných opatrení, ale aj ochranu spoločnosti vrátane jej humanitných ideálov a hodnôt, ako aj ochranu potencionálnych obetí pred trestnými činmi. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol a obžalovanému uložil peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.05.2024 prokurátor využil možnosť vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného s tým, že podľa neho bolo podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia riadne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výrok o vine považuje za súčasnej dôkaznej situácie za súladný so zákonom a spravodlivý. Pokiaľ ide o výrok o treste, tento považuje rovnako za zákonný a spravodlivý. Má za to, že u obžalovaného nie sú splnené podmienky na uloženie alternatívneho trestu, nakoľko spáchal žalovaný skutok v dobe podmienečného odsúdenia. Poukazuje tiež na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že pred spáchaním žalovaného skutku bol už sedemkrát právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a ani tieto odsúdenia neodradili obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti. Tá skutočnosť, že v štyroch prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, však automaticky neznamená, že sa skutkov nedopustil. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Y. L., nakoľko pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky upravené v § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Z obsahu údajov zadokumentovaných v súdnom spise vyplynulo, že upovedomenie o verejnom zasadnutí zasielané obžalovanému sa považuje za riadne a včas doručené a toto obsahovalo poučenie o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhovala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného Y. L. nie je dôvodné. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V rámci tohto postupu krajský súd hodnotil aj skutočnosť, že v čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku do dňa rozhodovania odvolacieho súdu o podanom opravnom prostriedku došlo k prijatiu legislatívnych zmien Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z. z.), ktoré nadobudli účinnosť od 06.08.2024. Na základe starostlivého posúdenia spomenutých okolností (§ 2 ods. 1 Trestného zákona) súd zistil, že ustanovenia novšej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania krajského súdu nie sú pre obžalovaného priaznivejšie, a to jednak z pohľadu otázky trestnosti žalovaného konania, prísnosti
zákonom ustanovenej trestnej sadzby za stíhaný prečin, ako aj vo vzťahu k ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona upravujúcim zásady a pravidlá ukladania sankcií, ktoré s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu neponúkajú priaznivejšie východiská pri individualizácii trestu. Vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný Y. L. na hlavnom pojednávaní konanom 27.02.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, ako aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení predpokladaných v § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. a s tým spojenými dôsledkami. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému Y. L. bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery a to pri oboch druhoch uložených trestov. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol len jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) i jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a súčasne vo výroku o treste aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. Za uvedenej situácie, keď pomer zistených a ustálených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký, neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Nakoľko v posudzovanej veci sa vychádzalo z rozpätia trestnej sadzby vymedzenej ustanovením § 289 ods. 2 Tr. zák. až na 1 rok, v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o trest skôr mierny,
ako prísny, keďže v osobe obžalovaného treba vzhliadnuť recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, pre ktorú bol doposiaľ sedemkrát právoplatne odsúdený. Predchádzajúce odsúdenia, a to vždy doposiaľ nespojené s priamym vpobytom v ústave na výkon trestu odňatia slobody, pritom zjavne neviedli k jeho náprave a zmene spôsobu života. V tejto súvislosti nebolo možné opomenúť ani ten fakt, že obžalovaný Y. L. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica z 25.10.2022 sp. zn. 2T/24/2022, právoplatným toho istého dňa, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov s predpokladaným koncom jej plynutia dňa 26.10.2023 (po započítaní už vykonanej skúšobnej doby uloženej skorším zrušeným trestom). Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a teda ani hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody pre neho nebola dostatočným dôvodom na to, aby sa vyvaroval páchaniu ďalšej trestnej činnosti. V neposlednom rade aj krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil až dvadsiatich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, respektíve opakovanej protiprávnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. S poukazom na všetky zistené skutočnosti o osobe obžalovaného a jeho kriminálnej minulosti, krajský súd vyvodil, že uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere, než akú obžalovanému Y. L. uložil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nie je dôvodné, nakoľko by sa výrazným spôsobom vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu a už vôbec neprichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho druhu trestu, ako to navrhovala obhajoba v dôvodoch podaného odvolania. V tomto smere súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že k náprave obžalovaného neviedli ani viaceré tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu. Práve doposiaľ ukladané tresty predstavovali u obžalovaného použitie miernejších prostriedkov trestnej represie, ktoré sa však v jeho prípade minuli zamýšľaným účinkom. V prípade obžalovaného je preto odôvodnené použitie takého preventívneho nástroja, ktorý mu účinne zabráni v dopúšťaní sa ďalšej trestnej činnosti, a ktorým je nevyhnutne represia v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh a výmera uloženého trestu v sebe jednak odráža minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem a možnosti jeho nápravy, zároveň prispieva k naplneniu ďalšej funkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred jeho potenciálnym ďalším protiprávnym konaním. Krajský súd zároveň vyhodnotil ako dôvodné a primerané uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby (pri tomto druhu trestu). Obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom protiprávnej činnosti v rámci svojej účasti v cestnej premávke sa opakovane dopúšťal aj v minulosti (konkrétne dvadsať priestupkov), o čom svedčí obsah oboznámenej lustrácie obžalovaného v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov. Sumarizujúc uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že uloženie trestu zákazu činnosti v uvedenej výmere bolo potrebné s ohľadom na ochrannú funkciu trestu, predovšetkým v rovine ochrany ostatných účastníkov cestnej premávky, prihliadajúc pritom aj na ostatné funkcie trestu. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd tresty uložené napadnutým rozhodnutím považuje za dostatočné, adekvátne a zároveň spravodlivé, pričom je toho názoru a presvedčenia, že takto uložené tresty vo svojej kombinácii splnia účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. Nakoľko prvostupňový súd správne rozhodol aj o zaradení obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), odvolací súd nezistil žiaden zákonný dôvod na zrušenie a zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného Y. L. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.