Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/67/2024 1624200531 23. 10. 2024 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2024:1624200531.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného R. R., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky, proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 0T/13/2024-76, zo dňa 29. apríla 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2024, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/13/2024 z 29.04.2024 bol obžalovaný R. R. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času približne do 05.55 h dňa 11.02.2024 aj v Malackách po ulici Mierové námestie viedol osobné motorové vozidlo značky S. N evidenčného čísla J pričom bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Malacky, pričom bol v čase o 05.55 h podrobený dychovej skúške na alkohol meračom typu Dräger AlcoQuant 6020 plus, č. prístroja A410827, kde bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,09 mg/1 alkoholu v dychu a následným meraním mu bolo v čase o 06.22 h nameraných 0.96 mg/1 alkoholu v dychu. Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, ktorý bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 61 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 7 mesiacov. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania doručených súdu dňa 06.06.2024 odvolateľ uviedol, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa ako aj uložením podmienečného trestu. Zdôraznil, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave ťažkej opitosti (2,27promile), k čomu zdôraznil, že vedenie vozidla si vyžaduje maximálne sústredenie, správne a včasné vyhodnotenie vnemov a najmä pohotové reakcie. V danom prípade, vzhľadom na zistené množstvo alkoholu v dychu obžalovaného - 1,09 mg/l, má za to, že uloženie podmienečného trestu nie je dostatočné na prevýchovu obžalovaného a je potrebné na neho
pôsobiť uložením trestu nepodmienečného a na tomto jeho názore nemení nič ani to, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku viedol riadny život, nakoľko ostatný raz bol odsúdený v roku 2006 a v súčasnosti sa na neho hľadí akoby trestaný nebol. Odvolateľ však nemohol ignorovať 10 priestupkov, z ktorých väčšina bola spáchaná na úseku dopravy. Nie je presvedčený, že uložený podmienečný trest bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, splní svoj účel a pre budúcnosť bude pre obžalovaného výstrahou. Upozornil, že obžalovaný sa takéhoto konania dopustil opakovane, čo sa premietlo do výšky uloženého trestu zákazu činnosti. Odvolateľ je presvedčený, že súd uvedené skutočnosti výrazne podcenil a je toho názoru, že uložený podmienečný trest nereflektuje nielen okolnosti prípadu, ale ani potrebu ochraňovať spoločnosť pred takýmto protiprávnym konaním jedincov. Má za to, že práve krátkodobý nepodmienečný trest, ktorého uloženie prokuratúra navrhla, je trestom primeraným a sleduje naplnenie účelu individuálnej a aj generálnej prevencie a bude na obžalovaného pôsobiť viac edukatívne a obžalovaný si „aj za pomerne krátky čas (v trvaní dní či týždňov)“ môže uvedomiť nesprávnosť svojho konania a vyvaruje sa v budúcnosti vedeniu motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Na podklade uvedeného potom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému R. R. uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne, kratšieho trvania, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. K odvolaniu prokurátora poskytol svoje vyjadrenie obžalovaný R. R. prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.06.2024, v odôvodnení ktorého zdôraznil, že obžalovaný sa dopustil prečinu, za ktorý mu hrozí uloženie trestu až na jeden rok a je irelevantné koľko promile mu bolo namerané, pretože obsah alkoholu v krvi je podstatným pre posúdenie či sa jedná o priestupok alebo o trestný čin. Vo vyjadrení ďalej argumentoval: „Na čo je však dôležitejšie upriamiť pozornosť je trest zákazu činnosti zakotvený v ust. § 61 ods. 3 Trestného zákona, kedy sa obžalovanému ukladá v prípade recidívy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby (5-10 rokov). Úmyslom zákonodarcu v prípade takýchto trestných činov spáchaných v doprave nie je represia v podobe nepodmienečných trestov, ktoré by v konečnom dôsledku mali negatívny vplyv i priamo na rodinu páchateľa tohto trestného činu. Úmyslom zákonodarcu je takýchto „neponaučiteľných“ páchateľov v prípade recidívy vyradiť z cestnej premávky na podstatne dlhšiu dobu, resp. doživotne, čím by sa s poukazom na tempo dnešnej doby výrazne zhoršila kvalita života páchateľov najmä s ohľadom na možnosti a flexibilitu, čo má určite za následok oveľa efektívnejší prevýchovný vplyv ako uloženie krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by v konečnom dôsledku len finančne zaťažil štát.“ Zdôraznil, že trest má zaťažovať len páchateľa a to tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný je podnikateľom, ktorý finančne zabezpečuje svoju rodinu, ako aj zamestnancov a uloženie nepodmienečného trestu by ho negatívne zasiahlo a to vo všetkých sférach života. Poukázal na doterajší život obžalovaného, najmä to, že i keď bol dvakrát súdne trestaný, v súčasnosti sa na neho hľadí akoby trestaný nebol, pričom zároveň u obžalovaného prevažovala poľahčujúca okolnosť. Dal do pozornosti rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli v rovnakých prípadoch ukladané podmienečné tresty, zdôrazňujúc právnu istotu. Považujúc rozsudok Okresného súdu Malacky za vecne správny a zákonný, navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa 10.07.2024.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, po podaní správy o stave prejednávanej veci, prokurátor krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa dôvodov podaného odvolania, navrhol aby súd prijal rozhodnutie ako je uvedené v dôvodoch odvolania ohľadne výroku o treste. Obhajca obžalovaného predniesol: „Ja osobne sa domnievam, že alkohol za volant rozhodne nepatrí, ale vzhľadom aj na právnu istotu a v podobných prípadoch ukladané podmienečné tresty mám za to, že trest je primeraný a okresný súd reagoval správne, keď uprednostnil prevenciu a výchovný trest, ktorým podľa nášho názoru spoločnosť chráni dostatočným spôsobom. Skôr sa domnievame, že v takýchto prípadoch je na mieste uloženie citeľného trestu zákazu činnosti, je zjavné, že trest, ktorý mu bol uložený pred 18 rokmi za rovnakú trestnú činnosť splnil svoj účel, mal teda výchovný eťekt a domnievame sa, že rovnaký výchovný efekt bude mať podmienečný trest aj v danom prípade. Je pravdou, že obžalovaný má v EKV niekoľko záznamov, ale niektoré sú aj s odstupom niekoľkých rokov a keďže je podnikateľom a vozidlo používa často, nemožno ho považovať za tak nedisciplinovaného vodiča ako to naznačuje prokurátor. Tiež sme presvedčený, že nepodmienečný trest negatívne zasiahne do jeho rodinných pomerov a bude postihom aj pre rodinných príslušníkov. Navrhujeme ponechanie trestu tak, ako bol uložený okresným súdom a navrhujeme odvolanie prokurátora zamietnuť.“ Obžalovaný uviedol: „Ja veľmi ľutujem svojho konania, mám manželku, malé dieťa a momentálne skutočnosť, že nemôžem šoférovať a som v tomto smere obmedzený, má veľmi zaťažuje. Ja som odvolanie nepodával, rešpektujem aj ten zákaz požívania alkoholických nápojov. Navrhujem odvolanie prokurátora zamietnuť.“ Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len okresnou prokuratúrou a len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku. Na iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba
výrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie, pričom zistil, že odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky nie je dôvodné. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný R. R. na hlavnom pojednávaní bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania skutkov v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného R. R. za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav nepochybil okresný súd, keď konanie právne posúdil ako prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a takto ho uznal za vinného. Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „K osobe páchateľa súd konštatuje, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, z toho jeden raz za majetkový trestný čin a jeden raz za trestný čin rovnakého druhu, akého sa dopustil i v posudzovanom prípade. Z výpisu z registra priestupkov súd zistil, že sa v posledných piatich rokoch obžalovaný dopustil 10 menej závažných priestupkov na úseku dopravy (nerešpektovanie dopravného značenia, rýchlosť jazdy, státie a prejazd po verejnej zeleni) a na úseku ochrany verejného poriadku a občianskeho spolunažívania (rušenie nočného kľudu, uložené napomenutie bez sankcie), za čo bol riešený pokutami vo výške 10 - 50 Eur, resp. napomenutím. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. 12 mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov. Vyhodnotením všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Toto konštatovanie súdu je založené na skutočnosti, že jazda obžalovaného v stave vysokej opitosti bola tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním nespôsobil dopravnú nehodu so závažnými následkami u iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Je však nevyhnutné poukázať na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú v Trestnom zákone, ktorá v spojení s poľahčujúcou okolnosťou, so značne nenarušenou osobou obžalovaného, ako aj so správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu, kedy nebol odsúdený za iný trestný
čin, ani sankcionovaný za priestupok, neumožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaného....Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody (vo výmere 3 mesiace, teda v spodnej polovici upravenej trestnej sadzby), avšak pre nápravu obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade 2 roky), pričom súd obžalovanému uložil obmedzenie v skúšobnej dobe nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky - tzv. prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti vyvaruje páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho trvania súd uvádza, že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy a jednak izolácia páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Výkon uloženého trestu odliatia slobody tak za daných okolností nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 40 ods. I písm. a) Trestného zákona.“ Odvolací súd vo vzťahu k výrokom o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil. Vo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu spojeného s odňatím slobody, t.j. nepodmienečného trestu, i keď kratšieho trvania, krajský súd poukazuje na zásadu úmernosti pri ukladaní trestov. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom, že čím prísnejší trest bude uložený, tým bude účinnejšia aj ochrana spoločnosti pred páchateľom. Zohľadňovanie viacerých hľadísk pri určovaní konečného trestu (druhu a výmery) je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou celého procesu nápravy páchateľa. Súdna prax ukazuje, že neprimerane prísnym trestom ešte nikdy nikto nikoho neprevychoval, a teda je potrebné dať do popredia najmä výchovný účel trestu. Z historického hľadiska trestania spočíval účel trestu v odplate za spáchaný trestný čin, čo v súčasnosti absolútne odporuje základným princípom a hodnotám dnešnej spoločnosti a jej potrebám, kedy sa dostáva do popredia skôr ujma spočívajúca resp. pôsobiaca na také záujmy odsúdeného, ktoré pri ich obmedzení ho pozitívne ovplyvňujú páchateľa do budúcnosti. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že trest pre obžalovaného vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Práve táto skutočnosť napomáha pri prevýchove páchateľov, nakoľko človek žijúci v spoločnosti, ktorá uznáva primát práva, sa pre svoje antisociálne správanie a následný trest dostáva na jej okraj a jeho opätovné začlenenie sa je z väčšej časti ovplyvnené najmä jeho snahou po náprave. Krajský súd zdôrazňuje, že prílišné až exemplárne trestanie tzv. „za každú cenu“ nie je primárnym účelom trestu, ale je to práve náprava páchateľa. Ak sa prokurátor domáha uloženia trestu nepodmienečného s odkazom na generálno-preventívnu funkciu trestov, je potrebné zdôrazniť, že trest nemá pôsobiť ako pomyslený druh pomsty za trestný čin, nakoľko sa tým dáva do popredia výlučne zastrašujúci účel trestu (generálno-preventívna funkcia trestu) na úkor resocializácie obžalovaného. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež primeraný. Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému R. R. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokmi o trestoch a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanému, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - tj. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, v spojení s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil počas trvanie skúšobnej doby dva roky s probačným dohľadom nad jeho správaním, za súčasného uloženia zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky (počas plynutia skúšobnej doby - § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ trestného zákona). Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že výška uloženého trestu zákazu činnosť po dobu päť rokov a sedem mesiacov bola uložená v zákonom upravenej trestnej sadzbe a považuje ju za účelnú a postačujúcu na nápravu obžalovaného. K uvedenému konajúci senát dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu pritom nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2016,sp. zn. 1. ÚS 336/2016). Teda v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdu prvého stupňa pri úvahách a druhu a výmere trestu. Záverom uložené tresty považuje krajský súd nielen za zákonné ale aj za spravodlivé, ktoré zodpovedajú nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.