Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/77/2024 1723201261 31. 10. 2024 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2024:1723201261.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobkyne: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXX, zast. KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom v Senci, Fučíkova 548/31, proti žalovanému: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. O. M., N. XXXX/XX, zast. Márton & Partner, s.r.o., so sídlom v Senci, Dlhá 4, o ochranu integrity ohrozenej osoby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-151 v znení jeho dopĺňacieho rozsudku zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-158, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1/Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12. apríla 2024 č.k. 47C/7/2023-151 zamietol žalobu žalobkyne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP). 2/Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými a zároveň, aby súd žalovanému zakázal žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať. 3/Žalobkyňa súčasne so žalobou navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému obmedzenia identické s tými, ktorých sa žalobkyňa domáha v konaní vo veci samej. Uznesením zo dňa 22. júna 2023 č.k. 47 C/7/2023 - 28 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci s nimi určených priestoroch, tiež uložil žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu, s výnimkou komunikácie ohľadne maloletých detí sporových strán. Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20. septembra 2023 č.k. 2 Co/44/ 2023 - 106 uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia potvrdil a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 4/Žalobu zamietajúci rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovanému je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody vo forme uloženia zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu kontaktovania žalobkyne, v záujme ochrany jej telesnej alebo duševnej integrity, v rámci nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, pričom by malo ísť o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, resp. je možné, aby bol žalovanému v rámci trestného konania uložený zákaz kontaktovať žalobkyňu a príkaz nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a to podľa § 51 ods. 3 písm. f) a § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Ani v jednom z vyššie uvedených prípadov sa nejedná o obmedzenie osobných práv povinného subjektu natrvalo, nakoľko Civilný sporový poriadok v ustanovení § 334 predpokladá, že súd na návrh zruší neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čím je zabezpečená možnosť zrušenia uloženého zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania v prípade, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čím je zaistená jeho dočasnosť a v rámci trestného konania uložené povinnosti alebo obmedzenia sú uložené tiež na určité súdom presne vymedzené časové obdobie. Ak by súd žalobe žalobkyne vyhovel a uložil by žalovanému zákaz priblížiť sa k nej a zákaz kontaktovať ju tak ako navrhovala, účinky týchto zákazov by nastali do budúcnosti. Súd by pritom o týchto zákazoch rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý tu bol v čase jeho rozhodovania a uložené zákazy by v prípade zmeny podstatných okolností medzi stranami sporu v budúcnosti už nebolo možné zmeniť a boli by vykonateľné natrvalo. Sama žalobkyňa počas pojednávania konaného dňa 12. 4. 2024 uviedla, že útoky zo strany žalovaného na jej osobu ustali a žalovaný tvrdil, že nad rámec kontaktovania sa pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí a nad rámec komunikácie o nich nemá záujem sa so žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom kontaktovať. 5/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v napadnutom výroku z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že i napriek tomu, že jej situácia si vyžadovala neodkladný zásah a súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím súdom, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa mala za to, že správne mal súd prvej inštancie aplikovať § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP existovali aj v odvolaním napadnutom konaní a vyplývali z okolností sporu a vzájomného postavenia sporových strán. Napriek procesnému úspechu žalovaného považovala okolnosti existujúce na jej strane, ktoré viedli k podaniu žaloby, za skutočnosti hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej strane podľa § 257 CSP. Z vykonaných dôkazov bolo pritom potvrdené neprípustné správanie sa žalovaného, ktoré u žalobkyni vzbudzovalo obavy život a zdravie jej a jej maloletých detí. Žalovaný sám uznal, že dal žalobkyni facky, udrel ju do stehna a zadku, žalobkyňa bola nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť, skrývať sa pred žalovaným, zatajovať sa, nanovo vybudovať sebe aj deťom domov, musela sa podrobiť poradenstvu pre týrané ženy, podrobiť sa výsluchu v trestnom konaní aj súdno-znaleckému skúmaniu a nesporne práve konanie žalovaného bolo dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa opodstatnenie dovolávala súdnej ochrany. Zohľadňujúc uvedené, zodpovedá princípu spravodlivosti (článok 2 základných princípov CSP), aby žalovaný znášal zodpovednosť za ním nezvládnuté správanie a s tým súvisiace trovy súdneho konania, ktoré mu vznikli. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách a rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná. 6/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 7/Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania, dospel pritom k záveru, že toto je dôvodné. 8/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9/Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10/V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000). Uplatnenie tohto osobitného kritéria pre nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa preto vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 11/V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že samotné približovanie sa žalovaného k žalobkyni resp. kontaktovanie žalobkyne žalovaným nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv,
preto ho nie je možné žalovanému na základe žaloby vo veci samej v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 OZ zakázať. Súd prvej inštancie teda nepovažoval uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu kontaktovania žalobkyne za prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorý je aplikovateľný v súlade s § 13 OZ tak, ako sa ho domáhala žalobkyňa v predmetnom konaní, tieto zákazy majú charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo podľa názoru súdu nezodpovedá ústavným princípom ochrany základných ľudských práv a slobôd. 12/Žalovaný teda neuspel v spore z dôvodu, že by žalobkyňou namietané konanie či správanie žalovaného nebolo preukázané, ale z dôvodu, že žalobou uplatnené obmedzenie predstavuje trvalý zásah, ktorý by v prípade zmeny podstatných okolností medzi stranami sporu v budúcnosti už nebolo možné zmeniť a bol by vykonateľný natrvalo. Žalobkyňa v odvolaní dôvodne argumentovala, že situácia si vyžadovala neodkladný zásah, čo sa nakoniec prejavilo i v nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Odvolací súd mal tak z vyššie uvedených skutočností dostatočne preukázané okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, hoci nesprávne zvolenou žalobou. Žalovaný sám uznal, že žalobkyňu fyzicky napadol, v konaní neboli preukázané (okrem správania žalovaného) iné dôvody, pre ktoré by žalobkyňa bola nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť, skrývať sa pred žalovaným, zatajovať sa, nanovo vybudovať sebe aj deťom domov, podrobiť sa poradenstvu pre týrané ženy, podrobiť sa výsluchu v trestnom konaní aj súdno-znaleckému skúmaniu a nesporne práve konanie žalovaného bolo dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa opodstatnenie dovolávala súdnej ochrany. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že potom zodpovedá princípu spravodlivosti, aby žalovaný znášal zodpovednosť za ním nezvládnuté správanie a s tým súvisiace trovy súdneho konania, ktoré mu vznikli. 13/Nakoniec nie je bez významu ani skutočnosť, že žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uspela, pričom trovy neodkladného opatrenia predstavujú súčasť trov sporového konania, o ktorých súd rozhoduje súčasne s rozhodnutím vo veci samej. 14/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmeniť (§ 388 CSP), a žalovanému z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov prvoinštančného konania nepriznať (§ 257 CSP). 15/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).