Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/84/2024 1724202003 23. 09. 2024 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2024:1724202003.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcov: 1.) Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX P. S. M. a 2.) Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX P. S. M., obaja zastúpení opatrovníčkou Z.. C. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX P. S. M., proti žalovaným: 1.) UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Opatovská cesta 4, 972 01 Bojnice, IČO: 31 625 657 a 2.) A.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX C., o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 02. júla 2024 č. k. 47C/46/2024-28 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobcovia domáhajú, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako povinných z vecného bremena na zmluve o zriadení vecného bremena v znení uvedenom v žalobe a zároveň žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemkov parc. č. XXX/XX o výmere 486 m2, druh pozemku: Záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere 186 m2 druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XXX o výmere 114 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu K. pre obec P. S. M., okres K., k. ú. U. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). Žalovaný 1/ nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý pôvodne vlastnila opatrovníčka žalobcov, v rámci exekúcie, ktorú viedol na majetok opatrovníčky žalobcov pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom pod sp. zn. 327EX 232/20, ktorý súdny exekútor dňa 28. marca 2023 na dražbe nehnuteľností konanej na jeho exekútorskom úrade udelil príklep žalovanému 1/, ktorý bol následne schválený Okresným súdom v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 24.04.2023 sp. zn. 49Ek/506/2020. Žalobcovia uviedli, že sú si vedomí, že dôsledky exekúcie už nedokážu zvrátiť. Žalobcovia sú zdravotne ťažko postihnutými osobami, obaja v dôsledku poškodenia oboch mozgových hemisfér trpia detskou mozgovou obrnou formou spastická kvadruparéza a ďalšími pridruženými ochoreniami (inkontinencia III. stupňa, mentálna retardácia, autizmus, stereotypie). Žalobcovia sú imobilní a v dôsledku ich zdravotného stavu boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, a to žalobca 1/ rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 11Ps/3/2011-55 zo dňa 01.08.2012 a žalobca 2/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Ps/27/2014-35 zo dňa 06.10.2015. Dotknutými rozsudkami bola za ich opatrovníčku ustanovená p. C. Q. Z.. Ešte v čase, keď bola opatrovníčka žalobcov podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností sa spolu so žalovaným 2/ rozhodli, že ona zostane žiť v nehnuteľnostiach spolu so žalobcami, pričom interiér a výbava nehnuteľností boli od začiatku naplánované tak, aby mali žalobcovia v predmetných nehnuteľnostiach vytvorené vhodné prostredie pre život, a to najmä širšie vstupy a dvere bez prahov pre ľahšiu manipuláciu s invalidnými vozíkmi. Opatrovníčka žalobcov a
žalovaný 2/ okrem iného v prospech žalobcov zriadili vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností zmluvou o zriadení vecného bremena, pričom sa dohodli, že podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zabezpečí opatrovníčka žalobcov. Dotknutá zmluva však nebola zavkladovaná a už to ani nie je možné, nakoľko žalovaný 1/ sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Opatrovníčka žalobcov a žalovaný 2/ chceli zabezpečiť žalobcom doživotné bývanie a užívanie nehnuteľností okrem iného aj z toho dôvodu, že lekár nepredpokladal, žeby sa žalobcovia dožili dlhšie ako do 30 rokov veku ako aj v dôsledku toho, že žalobcovia si kvôli autizmu nedokážu navyknúť na iné prostredie, zmena bývania by pre nich znamenala zásah do psychického zdravia, nakoľko majú k Nehnuteľnostiam vybudovaný silný citový vzťah. Podľa vedomostí opatrovníčky žalobcov sa žalovaný 1/ domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam pred súdom a navrhuje, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a bol nariadený predaj Nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi žalovaných podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Na druhej strane mala opatrovníčka žalobcov vedomosť, že žalovaný 2/ sa v konaní pred Okresným súdom Pezinok domáha vydania rozhodnutia, na základe ktorého bude žalovaný 2/ oprávnený zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobcov. Je teda nepochybné, že žalovaný 2/ naďalej trvá na tom, aby v prospech žalobcov bolo zriadené vecné bremeno, pričom záujem žalovaného 1/ na speňažení nehnuteľností vylučuje, aby k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalobcov pristúpil dobrovoľne. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali aj tým, že sú bez svojho pričinenia vystavení okolnostiam, kedy čelia hrozbe núteného vysťahovania z obydlia, nedotknuteľnosť ktorého je ohrozená. 2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností v prospech žalobcov, a to do času právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena vedeného na Okresnom súde Pezinok. Svoj návrh odôvodnili tým, že majú vedomosť, že žalovaný 1/ sa na Okresnom súde Pezinok domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným 2/ a žalovaný 2/ sa na Okresnom súde Pezinok domáha vydania rozhodnutia, na základe ktorého bude oprávnený zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobcov. Pre žalobcov je rodinný dom obydlím, miestom, na ktoré sú psychicky adaptovaní. Napriek tomu, že žalovaný 1/ o tom vie, chce nehnuteľnosti speňažiť a ako bude naložené s nehnuteľnosťami je mu ľahostajné. Opatrovníčka žalobcov opätovne zdôraznila, že žalobcovia sú ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sú odkázané na náročnejšiu starostlivosť a celodennú asistenciu a je potrebné im prispôsobiť aj obývacie priestory, nakoľko sa pohybujú na invalidných vozíkoch a bezbariérové a bezprahové vstupy sú pre nich nevyhnutnosťou. Na zabezpečenie nového bývania by potrebovali značný obnos finančných prostriedkov, ktorými nedisponujú a okrem toho by zmenu prostredia neprijali. Obaja žalobcovia totiž trpia autizmom a na zmenu prostredia reagujú krikom. Žalobcovia uviedli, že žijú v neistote, aký bude výsledok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeného medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako podielovými spoluvlastníkmi a čakanie na výsledok tohto konania by bolo pre žalobcov riziko, nakoľko aktuálne pomery sa môžu zmeniť, napríklad ak žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel predá, čím sa situácia žalobcov môže výrazne skomplikovať. Žalobcovia mali za to, že nehnuteľnosti sa bez ich zavinenia stali predmetom sporu, v dôsledku ktorého sa môžu zmeniť doterajší vlastníci, resp. z bezplatného bývania sa môže stať odplatné a pod. Preto mali žalobcovia za to, že je nevyhnutné, aby doterajšie pomery, t. j. bezplatné užívanie Nehnuteľností bolo garantované do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP. Konštatoval, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Za podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia považoval osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, že by bola ohrozená exekúcia. Uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá mal za osvedčenú iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto mal za potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tiež vyslovil, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Konštatoval, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia bol viazaný návrhom strany, pričom musel starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení, prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Mal za to, že pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava strán sporu a nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať. 4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobcami sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy, a to s ohľadom na predmet žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia. 5. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcami k žalobe vo veci samej a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobcovia sú obaja osobami s ťažkým zdravotným znevýhodnením. Obom žalobcom bola diagnostikovaná okrem iných chorôb detská mozgová obrna quadruparesis spastica, ťažká mentálna retardácia, autizmus. Obaja žalobcovia sú schopní sa presúvať pomocou invalidného vozíka. Žalobca 1/ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 11Ps/3/2011-55 zo dňa 01.08.2012. Žalobca 2/ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Ps/27/2014-35 zo dňa 06.10.2015. Obaja žalobcovia sú odkázaní na 24 hodinovú asistenciu, ktorú im poskytuje ich matka a zároveň súdom ustanovená opatrovníčka p. Z.. C. Q. Z.. Obaja žalobcovia spolu s ich matkou ako opatrovníčkou žijú v nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom spoluvlastnícke podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké o veľkosti 1/2. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 47C/21/2023 konanie, ktoré inicioval žalovaný 1/ a je vedené proti žalovanému 2/, predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaných k nehnuteľnostiam. Rovnako na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2024 prebieha konanie, ktoré inicioval žalovaný 2/ proti žalovanému 1/, predmetom ktorého je rozhodnutie súdu o spoločnom nakladaní s nehnuteľnosťami, keď žalovaný 2/ žiada, aby súd rozhodol o spôsobe nakladania so spoločnou vecou. 6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Zopakoval, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností žalobcami, a to až do času právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena vedeného na Okresnom súde Pezinok. Uviedol, že je povinný pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane je povinný vziať do úvahy aj ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Zaujal názor, že petit žalobcami navrhovaného neodkladné opatrenia zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam, nakoľko ich ako spoluvlastníkov nehnuteľností obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva, keďže vlastnícke právo určitého subjektu oprávňuje vlastníka vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k ostatným osobám vykonávať vlastnícke právo absolútne, pričom obsahom vlastníckeho práva je predovšetkým oprávnenie vlastníka vec držať, užívať, s vecou nakladať a brať z nej plody a úžitky. Z uvedeného vyvodil, že rozhodovanie o nakladaní
s vecou je jedným zo základných vlastníckych oprávnení, pričom jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.) alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami podľa súdu prvej inštancie predstavuje základ pre realizáciu ich hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie vlastníka dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť preto legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu a ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Žalobcovia v danom prípade navrhujú, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností žalobcami, a to bezodplatne. Žalobcami navrhovaný petit neodkladného opatrenia podľa názoru súdu prvej inštancie nie je v súlade s princípom proporcionality, nakoľko obmedzenie vlastníka spočívajúce v uložení povinnosti strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností žalobcami neprimerane zasahuje do práva žalovaných rozhodovať o spôsobe nakladania s predmetom ich vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné uložiť žalovaným ako spoluvlastníkom nehnuteľností, aby strpeli užívanie im patriacich nehnuteľností žalobcami bezodplatne, nakoľko je len na rozhodnutí žalovaných ako spoluvlastníkov nehnuteľností, či sa vzdajú úžitkov, na ktoré majú v dôsledku prenechania užívania Nehnuteľností žalobcom nárok, a nepovažoval za možné im neodkladným opatrením nariadiť, aby strpeli užívanie nehnuteľností žalobcami bez nároku na primeranú odplatu. 7. Neodkladné opatrenie mal za nemožné v danom prípade nariadiť aj z toho dôvodu, že žalobcovia náležite neosvedčili aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanej žaloby vo veci samej mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia neosvedčili právne skutočnosti svedčiace tomu, že by mali nárok na to, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena, tak ako to navrhujú v spore vo veci samej. Uviedol, že žalobcovia k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 13.06.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami zastúpenými opatrovníčkou na jednej strane a opatrovníčkou žalobcov a žalovaným 2/ na druhej strane, ktorá však nikdy nebola predložená príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru za účelom rozhodnutia o vklade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, a tak na podklade takejto zmluvy právo žalobcov doživotne bezodplatne užívať Nehnuteľnosti nevzniklo. Konštatoval, že okrem predmetnej zmluvy žalobcovia nepredložili žiadnu inú listinu, z ktorej by odvodzovali svoj nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena v ich prospech a ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili skutočnosti, ktoré by tento ich nárok odôvodňovali. Súdu prvej inštancie preto nebolo zrejmé, z akého titulu si nimi tvrdený nárok uplatňujú. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä s ohľadom na to, že žalobcovia podľa súdu prvej inštancie dostatočne neosvedčili existenciu ich nároku na nahradenie prejavu vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena ako aj vzhľadom na to, že žalobcami navrhovaný petit neodkladného opatrenia nie je súladný s princípom proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 9. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po tom, ako žalobcovia podali žalobu vo veci samej, konštatoval, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je končeným rozhodnutím, a preto o trovách neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. 10. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojej opatrovníčky odvolanie žalobcovia a pripomenuli, že v rámci odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcami navrhovaný petit neodkladného opatrenia podľa jeho názoru nie je v súlade s princípom proporcionality, nakoľko obmedzenie vlastníka spočívajúce v uložení povinnosti strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností, t. j. pozemkov pare. č. XXX/XX o výmere: 486 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere: 186 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XXX o výmere: 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu K.
pre obec P. S. M., okres K., kat. úz. U. (ďalej len „nehnuteľnosti“) žalobcami neprimerane zasahuje do práva žalovaných rozhodovať o spôsobe nakladania s predmetom ich vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné uložiť žalovaným ako spoluvlastníkom nehnuteľností, aby strpeli užívanie im patriacich nehnuteľností žalobcami bezodplatne, nakoľko je len na rozhodnutí žalovaných ako spoluvlastníkov nehnuteľností, či sa vzdajú úžitkov, na ktoré majú v dôsledku prenechania užívania nehnuteľností žalobcom nárok, a nemal za možné im neodkladným opatrením nariadiť, aby strpeli užívanie nehnuteľností žalobcami bez nároku na primeranú odplatu. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že neodkladné opatrenie nie je možné v danom prípade podľa jeho názoru nariadiť aj z toho dôvodu, že žalobcovia náležíte neosvedčili aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanej žaloby vo veci samej, mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia neosvedčili právne skutočnosti svedčiace tomu, že by mali nárok na to, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena, tak ako to navrhujú v spore vo veci samej. Konštatoval, že žalobcovia k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 13.06.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami zastúpenými opatrovníčkou na jednej strane a opatrovníčkou žalobcov a žalovaným 2/ na druhej strane, ktorá však nikdy nebola predložená príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru za účelom rozhodnutia o vklade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, a tak na podklade takejto zmluvy právo žalobcov doživotne bezodplatne užívať nehnuteľnosti nevzniklo. Okrem predmetnej zmluvy žalobcovia nepredložili žiadnu inú listinu, z ktorej by odvodzovali svoj nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena v ich prospech a ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili skutočnosti, ktoré by tento ich nárok odôvodňovali. Súdu prvej inštancie preto nebolo zrejmé, z akého titulu si nimi tvrdený nárok uplatňujú. 11. Žalobcovia podali odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa nich nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Napadnuté uznesenie podľa nich nespĺňa požiadavku náležitého odôvodnenia, je nepreskúmateľné, pričom súdu prvej inštancie vytkli, že sa nevysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami. Žalobcovia mali za to, že súdu nič nebránilo v nariadení neodkladného opatrenia, na základe ktorého by žalovaní boli povinní strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností do času právoplatného skončenia konania vo veci samej (nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena), pretože neodkladným opatrením sa žalobcovia domáhajú iba predĺženia existencie aktuálneho pokojného stavu, ktorý je ohrozený, t. j. bezplatného užívania rodinného domu ako svojho obydlia, v ktorom majú rozvinutý súkromný a rodinný život, a to do skončenia konania vo veci samej, nie do neurčitého času. Podlá judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo na rešpektovanie obydlia nezahrnuje len právo na tento fyzický priestor, ale aj na jeho pokojné užívanie. V dôsledku už opísaných okolností hrozí materiálny resp. fyzický zásah, a to až vo forme núteného vysťahovania. Podľa nich žalovaným nič nebráni v tom, aby si zaplatenie prípadnej primeranej odplaty za užívanie nehnuteľností voči žalobcom nárokovali. Avšak vyžadovanie náhrady t. j. nájomného v plnej výške od žalobcov, ktorá sa môže vyšplhať na sumu 1.500 € mesačne, by bolo prinajmenšom v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že zo strany žalovaného v 2. rade takýto zámer ani neexistuje, keďže sám žalovanému v 1. rade navrhol uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalobcov, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, a to bezodplatne. Keďže tento návrh žalovaný v 1. rade neprijal, podal z dôvodu existencie nezhody žalovaný v 2. rade v tejto veci žalobu. Žalovaný v 1. rade naopak doposiaľ nepožiadal žalobcov o zaplatenie primeranej odmeny za užívanie nehnuteľností. Považovali za možné sa domnievať, že si akcionári obchodnej spoločnosti UNIPHARMA ľudsky uvedomujú nevhodnosť resp. neprimeranosť takéhoto nároku, ktorá je odôvodnená špecifickými okolnosťami prípadu. Súdu prvej inštancie vytkli, že v uznesení neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje žalobcami navrhovaný petit za rozporný s princípom proporcionality. Žalovaný v 2. rade sa aktuálne v samostatnom súdnom konaní vedenom proti žalovanému v 1. rade domáha rozhodnutia súdu o hospodárení s nehnuteľnosťami ako spoločnou vecou, ktorým súd určí, že žalovaný v 2. rade je oprávnený zriadiť vecné bremeno spočívajúce v bezplatnom užívaní nehnuteľností v prospech svojich detí (t. j. žalobcov). Vyjadrili názor, že voči žalovanému v 2. rade teda súdom prvej inštancie tvrdená neprimeranosť neexistuje, pričom podľa názoru žalobcov táto neprimeranosť nie je daná ani vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalobcovia vzhľadom na svoj zdravotný stav nevedeli ovplyvniť iniciovanie vkladového konania na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi Z.. C. Q. Z. a žalovaným v 2. rade na strane jednej a žalobcami na strane druhej dňa 13.06.2018,
ktorá pre žalobcov predstavovala hmotnoprávny základ pre zriadenie vecného bremena. V aktuálnej situácii, resp. už počas prebiehajúcej exekúcie na majetok Z.. C. Q. Z. pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom pod spis. zn.: 327EX 232/20, vedenej pomerne tesne po uzavretí zmluvy, bol zápis tohto práva do katastra nehnuteľností vylúčený pre právne následky spojené so začatím exekúcie (t. j. obmedzenie dispozície s majetkom povinného). Žalobcom tak bol bez možnosti ich aktívneho vplyvu pre dosiahnutie povolenia vkladu do katastra nehnuteľností znemožnený vznik zmluvou sľúbeného vecného bremena. Žalovaný v 1. rade naopak vedel, že rodinný dom dlhodobo obývajú dve zdravotne ťažko postihnuté osoby (žalobcovia) a napriek tejto vedomosti sa ako oprávnený rozhodol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na dražbe v rámci exekučného konania, čím už prakticky svoju pohľadávku uspokojil, avšak napriek tomu, že sa v prípade žalovaného v 1. rade jedná o výrazne bonitnú obchodnú spoločnosť (čo považovali za verejne známu skutočnosť resp. overiteľnú na portáli www.finstat.sk), chce svoj podiel speňažiť za každú cenu, čo prezentuje v ďalšom súdnom konaní vedenom na OS PK pod sp. zn. 47C/21/2023. Týmto nielenže nevyžiadaným spôsobom vyvíja tlak na žalovaného v 2. rade, ktorého napriek skutočnosti, že ako exmanžel s pohľadávkou Z.. C. Q. Z. nemá nič spoločné, aby opätovne kúpil vec, do ktorej už raz v podstate „vlial“ peniaze, ale ohrozuje doterajší pokojný užívací stav žalobcov, ktorým vzhľadom na ich diagnózu lekári neodhadovali dĺžku života viac než 30 rokov veku. Podľa ich názoru žalovaný v 1. rade pôsobí pomerne schizofrenicky, nakoľko mu zrejme ani tak nejde o získanie peňazí, keďže svoj spoluvlastnícky podiel ponúka žalovanému v 2. rade za sumu, ktorá je o 2/3-iny nižšia oproti znalcom určenej hodnote (328.000,- €). Po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začal žalovaný v 1. rade podnikať kroky, ktoré sú spôsobilé narušiť resp. ohroziť domov žalobcov, pričom tieto kroky nie sú vynútené prípadnou zlou ekonomickou situáciou žalovaného v 1. rade. V rámci spoluvlastníckych vzťahov platí, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, avšak na strane druhej mali za potrebné vziať do úvahy sled udalostí, ktorý žalovaného v 1. rade viedol k tomu, aby nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a teda aj k rodinnému domu, v ktorom žijú zdravotne postihnuté osoby. Žalovaný v 1. rade chcel predovšetkým docieliť zabezpečenie uspokojenia svojej pohľadávky voči Z.. C. Q. Z., ako bývalej podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností (čo už dosiahol), pričom ak by jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nebol predmetom exekúcie, žalovaný v 1. rade by záujem na spoluvlastníctve nehnuteľností nemal. Ak sa však rozhodol stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností obývaných primárne dvomi postihnutými osobami, jeho následná snaha predať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému v 2. rade resp. v prípade, že sa uvedené nezrealizuje, prípadný predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku, predstavuje podľa nich taký výkon práva, ktorý je nepochybne možný, avšak v kontexte celej veci v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Speňaženie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nebude mať pre žalovaného v 1. rade výraznejší (takmer žiadny) ekonomický prínos, no na strane druhej, prípadný (a reálne možný) predaj rodinného domu bude pre žalobcov významným neprijateľným dôsledkom resp. zásahom do ich života. Uviedli, že zo strany obchodnej spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť resp. jej snahou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (čo sa môže skončiť predajom rodinného domu) dochádza k šikanóznemu výkonu práva, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcov, ktorí rodinný dom užívajú od počiatku na základe práva odvodeného od svojich rodičov, pričom spoločnosť UNIPHARMA objektívne nie je hospodársky závislá od predaja svojho spoluvlastníckeho podielu (nehnuteľnosti získané v exekúcii ani užívať nechce a nikdy nechcela), avšak psychický a potrebný materiálny komfort žalobcov, ktorí za vzniknutý stav nezodpovedajú, od ich doterajšieho zotrvania v rodinnom dome za doterajších podmienok závislý je. Právo ťažko zdravotne postihnutých žalobcov na nedotknuteľnosť obydlia, ktorého súčasťou je právo na pokojné užívanie, bez najmenších pochýb prevyšuje nad právom žalovaného v 1. rade žiadať odplatu za užívanie resp. domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže svoju pohľadávku už uspokojil nadobudnutím vlastníckeho práva a ďalší výkon práva v smere speňaženia svojho podielu zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Podľa nich žalovaný v 1. rade je vzhľadom na všetky okolností prípadu a predovšetkým vzhľadom k skutočnosti, že žalobcovia majú v rodinnom dome vytvorený domov a tento pre nich predstavuje obydlie v zmysle čl. 21 ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sú v ňom prihlásení na trvalý pobyt) povinný akceptovať predmetný stav a umožniť spolu so žalovaným v 2. rade zriadenie vecného bremena, pričom žalovaný v 2. rade tento záujem B. prejavil. Mali za to, že nepochybne osvedčili nevyhnutnosť potreby nariadenia sledovaného neodkladného opatrenia, a to najmä tým, že žalovaný v 1. rade aktívne, a to podaním žaloby na príslušný súd, sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, čím uprednostňuje svoje hospodárske záujmy pred bytovými potrebami žalobcov, keďže chce rodinný dom speňažiť. V prípade tohto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nebude žalobcom ostávať nič iné, než sa z rodinného domu nadobro vysťahovať.
Vyjadrili názor, že do času rozhodnutia vo veci samej tak existujú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto žalobcovia prostredníctvom opatrovníčky navrhli, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zmení nasledovne: I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území U., v okres K., obec P. S. M. zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to pozemkov parcely registra C s parc. č. XXX/XX o výmere: 486 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere: 186 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XXX o výmere: 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX, druh stavby: rodinný dom, v prospech Z. Z., nar.: XX.X.XXXX, trvalé bytom S. XXX/XX, XXX XX P. S. M., Z. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bytom S. XXX/XX, XXX XX P. S. M. a Z.. C. Q. Z., nar.: XX.X.XXXX, bytom: S. XX, XXX XX P. S. M., a to do času právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena vedeného na Okresnom súde Pezinok. II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.12. Žalovaný 1/ v rámci vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcov na základe výzvy odvolacieho súdu považoval uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.07.2024, č.k. 47C/46/2024-28 za vecne správne a stotožnil sa s dôvodmi pre zamietnutie návrhu žalobcov na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia podľa neho nie sú dané. Žalobcovia podľa neho neosvedčili ani základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, neosvedčili právne skutočnosti svedčiace tomu, že by mali nárok na to, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných na zmluve o zriadení vecného bremena, tak ako to navrhujú v spore vo veci samej. Žalobcami navrhovaný petit neodkladného opatrenia tiež nie je podľa neho v súlade s princípom proporcionality, nakoľko navrhované obmedzenie vlastníkov spočívajúce v uložení povinnosti strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností žalobcami, neprimerane zasahuje do práva žalovaných (vlastníkov) rozhodovať o spôsobe nakladania s predmetom ich vlastníckeho práva. Pripomenul, že sa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, č.k. 47C/21/2023 [pre prehľadnosť ďalej označovaný ako „primárny súdny spor“] v pozícii žalobcu domáha žalobou zo dňa 23.08.2023 zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (rodinný dom súp. č. XXX s priľahlými pozemkami) zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným súdom K., katastrálnym odborom, kde je žalovaným žalovaný 2/ ako druhý spoluvlastník. Uviedol, že nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným 2/, pred podaním žaloby sa mu nepodarilo dosiahnuť mimosúdnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalovaný 2/ na návrhy žalovaného 1/ žiadnym spôsobom nereagoval, pričom žalovaný 1/ zdôraznil, že jeho návrhy týkajúce sa požadovanej ceny spoluvlastníckeho podielu boli korektné, vychádzajúce zo znaleckého posudku. Žalovaný 1/ nekládol neprimerané požiadavky, naopak. Žalovaný 1/ v primárnom súdnom spore prejavil vôľu požadovať za svoj spoluvlastnícky podiel náhradu len na úrovni 2/3 hodnoty spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku. Žalovaný 2/ aj tento návrh odmietol. Žalovaný 1/ predkladajúc ponuky na mimosúdnu dohodu ponúkol žalovanému 2/ aj to, že si nebude uplatňovať náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, pokiaľ dôjde k dohode o odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalovaným 2/ za len 2/3 znaleckej ceny, t.j. 246 tis. eur. Žalovaný 2/ ponuku na zmierové riešenie neprijal. Žalovaný 1/ si preto 21.08.2024 objednal znalecký posudok na určenie trhovej ceny nájomného predmetných nehnuteľností za obdobie od 18.05.2023, pričom po jeho vyhotovení znalcom vyzve žalovaného 2/ na zaplatenie náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu z titulu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného 2/ na úkor žalovaného 1/. 13. Žalovaný 1/ dal do pozornosti, že žalovaný 2/ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, č.k. 4C/32/2024 [pre prehľadnosť ďalej označovaný ako „sekundárny súdny spor“] v pozícii žalobcu žalobou o úpravu hospodárenia so spoločnou vecou zo dňa 29.04.2024 domáha určenia, že je oprávnený v právnej pozícii povinného z vecného bremena uzavrieť bezodplatnú zmluvu o zriadení vecného bremena in personam, zodpovedajúceho právu doživotného bývania a užívania nehnuteľností s oprávnenými z vecného bremena, ktorými sú synovia žalovaného 2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, a že žalovaný 2/ je oprávnený podať návrh na vklad práva zodpovedajúceho tomuto vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, a že žalovaný 1/ je povinný strpieť výkon oprávnenia žalobcu. Žalovaný 2/ zároveň spolu so žalobou podal 29.04.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bol žalovaný 1/ povinný strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľností žalobcami, až do právoplatného skončenia konania o úpravu hospodárenia so spoločnou vecou. Žalovaný 1/ sa v rámci tohto konania k žalobe a tvrdeniam žalovaného 2/ obšírne vyjadril 4.7.2024 vo vyjadrení žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.04.2024 k uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 10.5.2024, č. k. 4C/32/2024-45, k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.5.2024, č.k. 4C/32/2024-45. Vzhľadom na podobnosť žalobného petitu v rámci sekundárneho súdneho sporu s petitom v súdnom konaní, ku ktorému poskytol toto vyjadrenie, a vzhľadom na argumentačnú podobnosť zástupkyne žalobcov a žalovaného 2/, ktorí konajú v zjavnej zhode, sú tvrdenia žalovaného 1/ vo vyjadrení podanom 4.7.2024 v sekundárnom súdnom spore relevantné aj pre objasnenie situácie v tomto súdnom konaní. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave svojim Uznesením č.k. 2Co/83/2024 - 117, zo dňa 17. júla 2024, ako odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2024, č.k. 4C/32/2024-45, ktorým Okresný súd Pezinok rozhodol tak, že návrh žalovaného 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Zvlášť dal do pozornosti časť odôvodnenia uznesenia Krajského súdu č.k. 2Co/83/2024-117, v ktorej uvádza, že „Skutočnosť, že podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú iba žalobca a žalovaný nie je dôvodom na to, aby súd pre zdravotný stav plnoletých detí a ich matky, ktorí užívajú nehnuteľnosť so súhlasom jedného podielového spoluvlastníka, udelil súhlas na bezodplatné užívanie celej tejto nehnuteľnosti t.j. voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. Je treba zdôrazniť, že osoby žijúce v predmetnej nehnuteľnosti nemajú k tejto nehnuteľnosti žiaden právny vzťah a napriek tomu, má byť ochrana prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia poskytnutá práve a výlučne im. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný má za to, že osoby žijúce v nehnuteľnosti nadužívajú túto nehnuteľnosť (t.j. užívajú nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobcu), a preto žalovaný požaduje od žalobu vydanie bezdôvodného obohatenia za toto nadužívanie. Tieto skutočnosti však pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nepovažuje odvolací súd za významné. Dôležité ale je, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by súd takpovediac „zlegalizoval“ užívanie celej nehnuteľnosti bez náhrady voči druhému podielovému spoluvlastníkovi t.j. bez ohľadu na to, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom iba v tejto nehnuteľnosti. Na takýto postup však odvolací súd nevidí žiaden dôvod, a navyše považuje takto podanú žalobu, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za obštrukčný vo vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 47C/21/2023. Ohliadnuc od toho, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by malo nepochybne vplyv aj na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. “Toto uznesenie a jeho odôvodnenie podľa žalovaného 1/ zadáva dôvodný predpoklad, že aj samotná žaloba žalovaného 2/ v sekundárnom súdnom spore bude zamietnutá. Podľa názoru žalovaného 1/, nakoľko v sekundárnom súdnom spore vytkol súd nedostatok aktívnej vecnej legitimácie [uznesenie z 10. mája 2024], žalovaný 2/ v zhode s opatrovníčkou žalobcov podali na Okresnom súde Pezinok, č.k. 47C/46/2024 novú žalobu 4.6.2024, ktorou sa snažia dosiahnuť voči žalovanému 1/ nahradenie jeho prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena, bezodplatne, a neodkladným opatrením dosiahnuť to, aby žalovaný 1/ strpel bezodplatné užívanie nehnuteľností žalobcami a ich opatrovníčkou, ktoré svoje užívacie právo odvodzujú od žalobcu 2/ [pre prehľadnosť ďalej označovaný ako „terciárny súdny spor“], a teda žalovaný 2/ a zástupkyňa žalobcov sa snažia v zhode dosiahnuť neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa pokúsil v primárnom súdnom spore dosiahnuť prerušenie konania z dôvodu neskôr začatého sekundárneho súdneho sporu a následne aj z dôvodu neskôr začatého terciárneho súdneho sporu. Mal za to, že na terciárny súdny spor možno pre jeho podobnosť so sekundárnym súdnym sporom vztiahnuť to, čo konštatoval Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia č.k. 2Co/83/2024-117 v bode 14., a teda že takto podaná žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú obštrukčné vo vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 47C/21/2023. Uviedol, že žalobcovia predložili v konaní ako dôkaz podľa neho pochybnú Zmluvu o zriadení vecného bremena, na ktorej sú podpisy zástupkyne žalobcov a povinných z vecného bremena datované na deň 13.06.2018, nikdy nebola predložená príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru za účelom rozhodnutia o vklade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, nebola predložená ani znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, PhD ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 287/2022 zo dňa 12.12.2022, v rámci exekučného konania na ocenenie nehnuteľností, ktorý si objednal Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Ivan Nestor - súdny exekútor, nebola žalovaným 2/, ktorý je jedným z podpisujúcich na tejto zmluve ako povinný z vecného bremena, nikdy predložená ako dôkaz v dvoch skorších súdnych sporoch, ktoré vedie so žalovaným 1/, a to v súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Pezinok pod spis. zn. 47C/21/2023 a 4C/32/2024. Podpis povinných z vecného bremena na tejto zmluve o zriadení vecného bremena nie je úradne osvedčený, hoci § 43 (3) Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) to vyžaduje. Ak zástupkyňa žalobcov uvádza v odvolaní, že žalobcovia vzhľadom na svoj zdravotný stav nevedeli ovplyvniť iniciovanie vkladového konania ku zmluve o zriadení vecného bremena na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore, k
tomu uviedol, že pre rovnaký dôvod ťažkého zdravotného postihnutia nevedeli žalobcovia ani uzatvoriť, iniciovať, či dať si sľúbiť uzatvorenie samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko ich ako opatrovník zastupuje dlhodobo zástupkyňa žalobcov. Bolo v plnej dispozícii zástupkyne žalobcov uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a podať návrh na vklad zmluvy, ktorú sama zastupujúc žalobcov a tiež ako povinná z vecného bremena podpisovala. Považovali za ťažké uveriť naratívu o tom, že zmluva bola uzatvorená už 13.06.2018 a ani do začatia exekúcie v júni 2020 nebol podaný návrh na jej vklad do katastra. Na základe uvedených skutočností vyjadril domnienku. že predmetná zmluva nebola podpisovaná v takom čase ako je v nei uvádzané. Zástupkyňa žalobcov v žalobe uviedla, že „ má za to, že žalovaný je povinný akceptovať stav, ktorý existoval pred tým, ako sa dobrovoľne stal podielovým spoluvlastníkom a teda vzhľadom na nesvojprávnosť žalobcov je povinný im garantovať nedotknuteľnosť ich obydlia tým, že uzatvorí s A.. Z. Z. zmluvu o zriadení vecného bremena. “Namietal, že povinnosť žalovaného 1/ pasívne akceptovať stav, ktorý existoval predtým, ako nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným Nehnuteľnostiam, nemá žiadny právny základ, a zástupkyňa žalobcov túto právnu úvahu vo svojich podaniach relevantne neobjasnila. Dali do pozornosti, že podľa zástupkyne žalobcov žalobcovia sú bez svojho pričinenia vystavení okolnostiam, v dôsledku ktorých namiesto pokojného dožitia v rodinnom dome čelia hrozbe núteného vysťahovania z obydlia, je nedotknuteľnosť ich obydlia ohrozená “ a z uvedených dôvodov sa domáha obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Pripomenul, že žalovaný 2/ so zriadením vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností žalobcami a ich zástupkyňou súhlasí dobrovoľne, ako vyvodil z jeho žaloby v sekundárnom súdnom spore, preto podľa neho terciárny súdny spor sa len má javiť ako nezávislá akcia zástupkyne žalobcov, ide však o koordinovaný postup, ktorý podľa jeho názoru riadi žalovaný 2/, a to z obštrukčných dôvodov rovnako ako to je v prípade sekundárneho súdneho sporu. Svedčí o tom podľa neho aj tá skutočnosť, že zástupkyňa žalobcov pred podaním žaloby žiadnym spôsobom k predmetnej veci nekontaktovala žalovaného 1/, nezaslala mu žiadnu výzvu, či požiadavku na mimosúdne riešenie. Naratív o hroziacom zásahu do nedotknuteľnosti obydlia tak ako v primárnom a sekundárnom spore používa žalovaný 2/, používa aj zástupkyňa žalobcov. Nedotknuteľnosť obydlia je pritom právny princíp, ktorý zaručuje, že dom alebo iné obydlie jednotlivca je chránené pred neoprávneným zásahom zo strany štátu alebo iných osôb. V rámci tohto princípu nie je dovolené vstúpiť do obydlia, vykonať prehliadku alebo zabaviť majetok bez súhlasu obyvateľa, pokiaľ na to nie je právny dôvod, napríklad súdny príkaz alebo naliehavá situácia, ktorá vyžaduje zásah. Tento princíp je zakotvený aj v ústavách viacerých krajín (vrátane Slovenskej republiky) a zaručuje občanom právo na súkromie a bezpečie vo svojich domovoch. Zákonné výnimky, ako sú prehliadky vykonané na základe rozhodnutia súdu alebo v prípade ohrozenia života a zdravia, sú striktne regulované. Namietal, že zástupkyňa žalobcov neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by vyvolávala podozrenie a obavy, že žalovaný 1/ vykonáva úkony, ktoré sú zásahom alebo by mohli byť hroziacim zásahom do nedotknuteľnosti obydlia žalobcov. Naopak, žalovaný 1/ doposiaľ osobne nenavštívil predmetné nehnuteľnosti a nezasahuje ani týmto spôsobom do pokojného užívania Nehnuteľností zdravotne postihnutých žalobcov a ich opatrovateľky. Žalovaný 1/ to nepovažoval za potrebné, nakoľko disponuje znaleckým posudkom a na jeho základe nehnuteľnosti v miere primerane dostatočnej pozná. Odôvodňovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany zástupkyne žalobcov neistotou vyplývajúcou z obavy o výsledok primárneho súdneho sporu predstavuje podľa neho neodôvodnené spochybňovanie toho, že súdy v primárnom súdnom spore rozhodnú zákonne a spravodlivo. Odôvodňovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obavou z toho, že žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel predá, mali tiež za nepodložené. Jednak predajom by sa pomer spoluvlastníckych podielov nezmenil, jednak má žalovaný 2/ konajúci v zhode so zástupkyňou žalobcov ako druhý podielový spoluvlastník zákonné predkupné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/, pričom je solventný ako ďalej preukázal, a jednak žalovaný 1/ nevykonáva žiadne kroky k takémuto predaju. Jediný, komu žalovaný 1/ ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na predaj, a to za 75% znaleckej ceny (246.000 eur), je žalovaný 2/, ktorý je otcom žalobcov a deklaruje v primárnom súdnom spore aj v sekundárnom súdnom spore výrazný a nevyhnutný záujem na tom, aby žalobcovia v dome žili. Poukázal tiež na to, že žalovaný 2/ je solventný a tak vie všetky potreby jeho synov (žalobcov) zabezpečiť, vrátane možnosti nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam, kde žalobcovia žijú. Žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností, polyfunkčných budov, nebytových priestorov, ktoré sú zrejme využívané na podnikanie. Ako dôkaz priložil listy vlastníctva, kde žalovaný 1/ zistil vlastníctvo lukratívnych nehnuteľností žalovaným 2/. Tento výpočet nehnuteľností nemusí byť úplný, žalovaný 1/ preskúmal v katastri tie katastrálne územia, kde mal žalovaný 2/ pobyt, resp. kde pôsobil ako advokát. Žalovaný 2/ je napríklad vlastníkom Obchodného a kancelárskeho centra súp. č. XXXX v Banskej Bystrici a priľahlých pozemkov, bez zaťaženia záložným právom (LV XXXX), je výlučným vlastníkom budovy súp. č. XXX v centre Banskej Bystrice, a pozemkov
(LV XXXX), A. N.Ý. N. H. K. F. K.. Č.. XXXX, v k.ú. E., C. C. a pozemkov (LV XXXX), je výlučným vlastníkom 24 nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte - v Dome súp. č. XXX - "S. S." v centre C. C., bez tiarch (LV XXXX). Ako uvádza zástupkyňa žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný 2/ spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ odkúpiť nechce. Žalovaný 1/ dodal, že ho nechce odkúpiť za cenu zodpovedajúcu 2/3 hodnoty podľa Znaleckého posudku, čo predstavuje 246 tis. eur, ale len za cenu cca 100 tis. eur, pričom suma 100 tis. eur nemá oporu v hodnote spoluvlastníckeho podielu, ale v inej skutočnosti, ktorá sa k danej nehnuteľnosti nevzťahuje (výška istiny pohľadávky, ktorá bola vymáhaná žalovaným 1/ v exekúcii voči povinnej Z.. C. Q. Z.). Hodnota spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam je pritom podľa znaleckého posudku až 328 tis. eur. Žalovaný 1/ v dražbe nadobudol tento spoluvlastnícky podiel za cenu 246 tis. eur, pričom túto sumu na kúpu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam reálne vynaložil, nedostal ho zadarmo ako protihodnotu za vymáhanú pohľadávku, ako sa to snaží zástupkyňa žalobcov podsúvať, s totožnou scestnou argumentáciou ako žalovaný 2/ v primárnom a sekundárnom súdnom spore, keď zhodne tvrdia že žalovaný 1/ svoju pohľadávku už uspokojil. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorého ochrany sa navrhovatelia domáhajú v budúcom konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné posudzovať pravdepodobnosť úspešnosti takejto žaloby bez prejudikovania sporu. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je teda poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym
pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/ konanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia navrhovaného do skončenia konania vo veci samej) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo nemateriálnej) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť primerané nároku, musí s ním mať vecnú súvislosť a musí byť prípustné. Úlohou konajúceho súdu je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčili naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy nemôže byť len hypotetická a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatria v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, v ktorom vydanie neodkladného opatrenia
navrhuje. Neodkladné opatrenie teda môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za predpokladu naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie. 18. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to, že navrhovatelia neodkladného opatrenia neosvedčili potrebu jeho nariadenia, keď neosvedčili danosť nároku vo veci samej, nakoľko zmluva o zriadení vecného bremena vzťahujúca sa k nehnuteľnosti pre svoju účinnosť vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu a v prípade jeho absencie uplynutím doby troch rokov sa zrušuje, ktorý právny záver odvolací súd vyslovuje len vo vzťahu k osvedčeniu hmotnoprávneho nároku v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej determinovaného vykonaním úplného dokazovania. Taktiež odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia neodkladného opatrenia odvodzujúci svoj nárok na jeho nariadenie od potreby ochrany svojho obydlia, žiadnym spôsobom neodsvedčili, že im v dôsledku nejakého konkrétneho správania sa odporcov, voči ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, bezprostredná ujma reálne hrozí. Žiaden z odporcov totiž aktuálne nerealizuje konanie, v dôsledku ktorého by boli takéto záujmy navrhovateľov ohrozené, keď i samotní navrhovatelia uvádzajú, že odporca 1/ v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s odporcom 2/ navrhuje predaj svojho podielu odporcovi 2/, a to za nižšiu ako trhovú cenu, resp. až následne predaj svojho podielu na nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku, pričom očakávané súdne rozhodnutie a jeho výkon nehrozí bezprostredne, navyše nie je osvedčené, že výkonu rozhodnutia s následkom straty obydlia odporcov dôjde. Navyše navrhované neodkladné opatrenie smeruje aj voči ich otcovi, ktorý proti užívaniu celej nehnuteľnosti navrhovateľmi podľa ich tvrdení nevyjadruje ani len žiadne výhrady. I z uvedeného je však zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súvisí skôr so sporom, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odporcov, v ktorého dôsledku môže, hoci zatiaľ len hypoteticky, dôjsť k ujme, ktorej chcú navrhovatelia navrhovaným neodkladným opatrením zabrániť súdnou ochranou. V danej veci teda odvolací súd nevzhliadol jednak danosť nároku vo veci samej, súvislosť navrhovaného neodkladného oparenia s meritom sporu, v rámci ktorého neodkladné opatrenie navrhujú a taktiež nevzhliadol osvedčenie reálnej hrozby ujmy navrhovateľom v dôsledku aktuálneho reálneho správania sa odporcov, keď navrhované neodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj so zreteľom na vyššie spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne okamžitý súdny zásah do daných právnych vzťahov a navyše v tomto súdnom konaní nie je naliehavý a teda ani potrebný. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).