KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 5. 2024plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/8/2023 z 28. 5. 2024

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2024, sp. zn. 2CoZm/8/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:2118203522.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 2CoZm/8/2023 2118203522 28. 05. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:2118203522.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. VELTRADE s.r.o., so sídlom Gáňska 903, 925 32 Veľká Mača, IČO: 47 480 891, 2. K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G. XXX, XXX XX H. G., 3. K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G. XXX, XXX XX H. G., všetci traja právne zastúpení: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010, v konaní o zaplatenie 36.798,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/6/2018 - 189 zo dňa 20.9.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/6/2018 - 189 zo dňa 20.9.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 25CbZm/6/2018 - 189 zo dňa 20.9.2022 vo výroku I. uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 36.798,20 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 36.798,20 Eur od 18.4.2018 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 122,66 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu alebo rozsudku, pričom svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 8.4.2015 uzatvoril žalobca (právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko a.s.) so žalovaným v 1. rade v súlade s § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), Zmluvu o financovaní č. KM15011407 (ďalej len „Zmluva o financovaní“), predmetom ktorej bol na strane jednej záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému v 1. rade na základe jeho žiadosti kontokorentný úver a na strane druhej záväzok žalovaného v 1. rade poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 35.000,- Eur bez uvedenia účelu za podmienok uvedených v Zmluve o financovaní, pričom sa jednalo o tzv. revolvingový úver. Na účely zabezpečenia úveru poskytnutého na základe Zmluvy o financovaní dňa 8.4.2015 vystavil v Galante žalovaný v 1. rade v súlade s ustanovením čl. 7.1 Zmluvy o financovaní Vlastnú zmenku na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalovaný v 1. rade túto zmenku svojím podpisom avaloval ako zmenečný ručiteľ 1 a žalovaný v 2. rade túto zmenku svojím podpisom avaloval ako zmenečný ručiteľ 2. K zmenke sa viaže Zmluva oprávňujúca

na vyplňovacie právo k blankozmenke č. KM15011407 zo dňa 8.4.2015, na základe ktorej žalovaní udelili žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to v časti určenia, ktorými sú zmenková suma vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania, na čo bol žalobcom viackrát upozornený. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 1. rade porušil svoje zmluvné povinnosti uhrádzať riadne a včas dohodnutý úver, bol listom zo dňa 7.2.2018 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 16.2.2018. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade do dňa vyhotovenia žaloby uhradená, preto pristúpil žalobca dňa 17.4.2018 k vyplneniu blankozmenky, pričom táto bola doplnená o nasledovné údaje: zmenková suma 36.798,20 Eur a dátum splatnosti: 17. apríl 2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade si nesplnil riadne a včas svoje záväzky, žalobca pristúpil k vymáhaniu nároku voči žalovaným podľa § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona prostredníctvom súdu. 3. Dňa 21.11.2018 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 25CbZm/6/2018 - 16, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu v plnom rozsahu. V zákonom stanovenej lehote podali proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu všetci traja žalovaní odpor, v ktorom zhodne uviedli, že nesúhlasia s vydaným platobným rozkazom. Žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 35.000,00 Eur, pričom tieto však boli riadne splácané a teda vôbec nie je zrejmé, prečo došlo zo strany žalobcu k vyplneniu zmenkovej sumy na zmenke v tak vysokej výške, ako je suma 36.798,20 Eur, keď žalobca túto skutočnosť neozrejmil ani v žalobe. V zmysle úverovej zmluvy boli dojednané tiež úroky, avšak žalobca a ani vo svojej žalobe vôbec neozrejmil, ako k predmetnej zmenkovej sume mal dospieť, resp. ako ju vypočítal. S uvedenou sumou sa žalovaní nestotožňujú a vzhľadom k skutočnosti, že z úverovej sumy bola zo strany žalovaného v 1. rade už uhradená vyššia suma, sumu, ktorá bola doplnená do blankozmenky, považujú teda za nesprávnu. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca v žalobe ani nedoložil žiadny rozpis už uhradených splátok z úveru a ako bolo uvedené, nijako nepodložil skutočnosť, z akého dôvodu má byt' doplnená zmenková suma v tejto výške. V zmysle bodu 3.3.1 zmluvy, oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke mal žalobca oprávnenie vyplniť blankozmenku v chýbajúcom údaji určitej peňažnej sumy vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich. Žalobca však žiadne účtovné záznamy banky a výpisy z nich doposiaľ nepredložil a žalovaní zastávajú názor, že predmetná suma bola do blankozmenky doplnená v rozpore s predmetným bodom zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke a nezodpovedá skutočnosti. Žalovaní na základe uvedeného preto považujú zmenkovú sumu vo výške 36.798,20 Eur za nesprávnu a s jej výškou nesúhlasia. Poukázali na § 75 bod 7 a § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového a to so zreteľom na to, že na vlastnej zmenke predloženej žalobcom je síce uvedený podpis vystaviteľa, avšak žalovaní zastávajú názor, že tento je na zmenke uvedený zmätočne. Vystaviteľom zmenky má byt' žalovaný v 1. rade, pričom pri podpise vystaviteľa je uvedený jednak obchodný názov žalovaného v l . rade a jeho konateľa s podpisom, avšak tiež sa tam nachádza ďalší podpis s uvedením, že sa má jednať o podpis avalistu K. I. bez bližšej špecifikácie. Podpisy avalistov sa nachádzajú aj na ľavej strane zmenky s ich bližšou špecifikáciou. Žalovaní zastávajú názor, že na samotnej zmenke sa pri jej vystaviteľovi mal nachádzať iba podpis vystaviteľa a nie podpis inej osoby. Takto to spôsobuje zmätočnosť samotného podpisu vystaviteľa zmenky a vôbec nie je zrejmé, ktorý podpis mu má patriť. Na základe uvedeného preto žalovaní zastávajú názor, že zmenka nebola vyplnená správne a teda nespĺňa podmienky v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového, čo spôsobuje jej neplatnosť. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 25CbZm/6/2018 - 30 zo dňa 27.6.2019 zrušil platobný rozkaz. 4. V ďalšom priebehu konania sa vyjadril k odporu žalobca, keď poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/82/2007, v zmysle záverov ktorého platí, že dlžník z biankozmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Ak by aj bola zmenka vyplnená v rozpore so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke (ďalej len „Zmluva“), nespôsobuje to neplatnosť zmenky, len to zakladá dôvod na podanie námietky v zmysle ust. čl. 1., § 10 zákona zmenkového a šekového. Dôkazné bremeno pri tom zaťažuje dlžníkov zo zmenky. Tí zatiaľ nepreukázali, že zmenková suma bola vyplnená nesprávne. Vo svojom podaní uviedli niekoľko nepodložených dohadov. V zmysle čl. 3.3.1 Zmluvy bol žalobca oprávnený vyplniť blankozmenku v chýbajúcom údaji určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky. Záväzok žalovaného v 1. rade ku dňu vyplnenia blankozmenky prestavoval istinu vo výške 34.454,48 Eur, úroky vo výške 2.244,73 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 7,99 Eur, spolu 39.798,20 Eur. Žalovaní ďalej vo svojom podaní napádajú samotnú platnosť zmenky, keď svoje

tvrdenia žalovaní odôvodňujú dvoma podpismi v texte zmenky, pod zmenkovou sumou a to konkrétne podpis Antona Gála, ako štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade a K. I. ako avalistu, pričom žalovaní nepopierajú, že jeden z podpisov je podpisom vystaviteľa. 5. Žalovaní sa v priebehu konania vyjadrili, že vyjadrenie žalobcu obsahuje zmätočné údaje o vymáhanej sume, keď žalobca uviedol, že záväzok žalovaného v 1. rade ku dňu vyplnenia blankozmenky predstavoval istinu vo výške 34.454,48 Eur, úroky vo výške 2.244,73 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 7,99 Eur, spolu teda 39.798,20 Eur. Žalovaným nie je zrejmé, ktorá suma je korektná a má byt' predmetom žaloby, a ako k tejto sume žalobca dospel, pretože ak zráta sumy uvádzané žalobcom (uvedené v predchádzajúcej vete), výsledkom je suma 36.707,20 Eur, a nie suma 39.798,20 Eur. Navyše, žalobca si žalobou uplatňuje sumu 36.798,20 Eur. Zmenka nebola vyplnená správne a teda nespĺňa podmienky uvedené v § 75 zmenkového a šekového zákona. Žalobca vo svojom vyjadrení vôbec neozrejmil, ako k vymáhanej zmenkovej sume dospel, resp. ako ju vypočítal. Žalobca ani vo svojom vyjadrení nepredložil súdu rozpis splátok uhradených žalovaným v 1. rade, hoci tu ide už o väčšiu čiastku. Žalobca vo svojom vyjadrení nijako nepreukázal, z akého dôvodu má byt' doplnená zmenková sumy v ním uvádzanej výške. Rovnako žalobca vo svojom vyjadrení nepredložil súdu žiadne účtovné záznamy banky a výpisy z nich, čo považujú žalovaní za vážny nedostatok celého konania. 6. K zmätočnosti podpisu na zmenke žalobca uviedol, že vystaviteľom zmenky bola spol. Veltrade s.r.o., za ktorú konal Anton Gál. Na zmenke sú podpisy pri vystaviteľovi oboch Antonov Gálov a domnieva sa, že banka pri tomto postupovala správne, pretože v súčasnosti je isté, že aspoň jeden z podpisov patrí vystaviteľovi, zatiaľ čo ak by jeden z podpisov chýbal, žalovaní by mohli tvrdiť, že je podpísaný ten Anton Gál, ktorý nie je oprávnený konať za vystaviteľa. V žiadnom prípade tieto skutočnosti nespôsobujú neplatnosť zmenky. K rozpisu splátok, ktorý žiadajú žalovaní, žalobca uviedol, že žalobca nemá povinnosť v zmenkovom konaní predkladať žiadny takýto rozpis splátok s tým, že žalovaný splnil svoju dôkazné bremeno tým, že predložil originál zmenky. Naopak žalovaní sa vo svojich tvrdeniach snažia naznačiť, že výška úveru resp. výška ich dlhu je iná ako tvrdí žalobca, avšak k týmto tvrdeniam nepredložili žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by ich tvrdenia podporoval. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaní sú rovnako účastníkmi úverového vzťahu, na základe ktorého bola vyplnená zmenka a majú úplne rovnaké možnosti ako žalobca predložiť dokumentáciu, ktorá by potvrdzovalo alebo aspoň dôveryhodným spôsobom spochybnila vyúčtovanie dlžného záväzku a vyplnenia zmenky. Zároveň predložil zmenku a má za to, že dôkazné bremeno v tomto konaní uniesol, zatiaľ čo žalovaní k bremenu tvrdenia nepredložili žiadny dokument ani výpis z účtu ani vlastné účtovníctvo. V zmenkovom spore je bremeno dôkazu na strane žalovaných. Nepovažuje za spravodlivé prenášať dôkazné bremeno na žalobcu. 7. V priebehu konania žalovaní navrhli vykonanie dôkazu - uloženie edičnej povinnosti žalobcovi pre posúdenie správnosti vyplnenia zmenky podľa bodu 3.3.1 zmluvy o vyplnení blankozmenky. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 12.7.2022 uložil žalovaným lehotu na konkretizovanie skutkových tvrdení vo vzťahu k listine predloženej žalobcom MIDAS HISTORY ENQUIRY, avšak ku konkretizácií z ich strany nedošlo. Súd prvej inštancie rozhodol, že neuloží žalobcovi edičnú povinnosť navrhnutú žalovanými za účelom preukázania správnosti vyplnenia zmenkovej sumy nakoľko v konaní neuvádzali žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, prečo by suma bola vyplnená nesprávne a zároveň nepredložili v tejto súvislosti žiadne dôkazy, pričom súd prvej inštancie v priebehu konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami. Súd prvej inštancie nevykonal žiadny ďalší dôkaz, nakoľko skutkový stav mal za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. 8. Súd prvej inštancie v právnej veci aplikoval článok I., § 7, článok I., § 9 ods. 1, článok I. § 10, článok I. § 17 ods. 1 vety prvej, článok I. § 32 ods. 1, článok I. § 32 ods. 2, článok I. § 43 ods. 1, článok I. § 46 ods. 1, článok I. § 48 ods. 1, článok I. § 75, článok I. § 76 ods. 1, článok I. § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkového a šekového zákona“) a článok 8 Základných princípov z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci medzi stranami je sporná správnosť vyplnenia blankozmenky v otázke sumy a sporné je tiež to, či dva podpisy na zmenke spôsobujú jej neplatnosť. Za nesporné mal súd prvej inštancie skutkové tvrdenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, že bola uzatvorená Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2. a 3. rade a že žalovaný v 1. rade

nesplácal úver riadne a včas. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalobca vyplnil blankozmenku v súlade so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke k Zmluve o financovaní č. KM15011407 zo dňa 8.4.2015. Žalovaní v konaní spochybnili správnosť vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke. Uviedli skutkové tvrdenia, že kontokorentný úver čerpaný vo výške 35.000,- Eur bol riadne splácaný a nie je zrejmé, prečo došlo zo strany žalobcu k vyplneniu zmenkovej sumy na zmenke v tak vysokej výške, akou je suma 36.798,20 Eur. Túto sumu považujú za nesprávnu, nakoľko žalovaným v 1. rade bola z úverovej sumy už uhradená vyššia suma. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca neozrejmil, ako k predmetnej zmenkovej sume dospel, ako ju vypočítal, taktiež nepredložil žiadny rozpis už uhradených splátok z úveru žalovaným v 1. rade. Žalovaní zastávajú názor, že predmetná suma bola do blankozmenky doplnená v rozpore s predmetným bodom zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke a nezodpovedá skutočnosti. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam prezentovaným žalovanými uvádza, že ich považuje za nekonkrétne a zároveň nepodložené žiadnymi dôkazmi. Žalovaní nekonkretizovali, v akej výške žalovaný v 1. rade splatil čerpaný úver a takisto o splácaní úveru nepredložili ani jeden dôkaz. Súd prvej inštancie dal žalobcovi za pravdu v tom, že žalobca nemá povinnosť v zmenkovom konaní predkladať žiadne listiny (okrem originálu zmenky) za účelom preukázania jeho nároku. Žalobca teda nemal v predmetnom konaní povinnosť predkladať rozpis splátok žalovaného v 1. rade, výpisy z účtu banky alebo iné dokumenty. Dôkazné bremeno uniesol predložením originálu blankozmenky. Žalobca v konaní nad rámec svojich povinností uviedol, z čoho vychádzal pri vyčísľovaní zmenkovej sumy - išlo o zostatok nesplatenej istiny žalovaným v 1. rade vo výške 34.545,48 Eur (po oprave jeho chyby v písaní), úrok vo výške 2.244,73 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 7,99 Eur, teda spolu 36.798,20 Eur (zmenková suma). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v konaní ďalej nad rámec svojich povinností predložil listinu - fotokópiu MIDAS HISTORY ENQUIRY z obdobia 1.4.2018- 30.9.2019, pričom ide o účtovnú evidenciu banky, z ktorej vyplynulo, že ku dňu 1.5.2018, teda približne 2 týždne po vyplnení blankozmenky, bola istina dlhu vo výške 34.554,47 Eur, pretože bola navýšená o 8,99 Eur, čo sú poplatky za máj (poplatok za vedenie účtu a poplatok za oznámenie o nezrealizovanej platbe). Suma 34.554,47 Eur znížená o tieto poplatky, ktoré boli zaúčtované u žalobcu až po vyplnení zmenky (8,99 Eur) predstavuje číslo 34.545,48 Eur, čo je istina ktorá bola ku dňu vyplnenia zmenky naozaj dlhovaná. Žalovaní svoje skutkové tvrdenia, že žalovaný v 1. rade dlhoval žalobcovi menej, než si tento vyplnením zmenky uplatnil, nijako nepreukázali, hoci o splácaní úveru žalovaný v 1. rade nepochybne musel resp. mohol mať výpisy z účtu, vlastné účtovné záznamy prípadne iné relevantné dokumenty a pre prípad, že by ich aj nemal, mohol si tieto údaje alebo listiny vyžiadať od žalobcu a následne takúto dokumentáciu v konaní predložiť za účelom spochybnenia vyúčtovania dlžného záväzku žalovaného v 1. rade a následného (nesprávneho) vyplnenia blankozmenky. 9. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že zmenka bola vystavená ako neúplná a že dohoda o vyplňovacom práve existovala. V prípade vyplnenia a správnosti blankozmenky, súd prvej inštancie vychádzal zo Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke k Zmluve o financovaní č. KM15011407 zo dňa 8.4.2015. V zmysle označenej dohody, blankozmenkou bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zabezpečená celá pohľadávka žalobcu. V uvedenej dohode je výslovne uvedené (čl. 3 ods. 3.2 zmluvy), že veriteľ je oprávnený vyplniť blankozmenku v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote určenej vo vyhlásení o predčasnej splatnosti podľa Zmluvy o financovaní alebo v lehote vyplývajúcej z ustanovení Zmluvy o financovaní o predčasnej splatnosti zabezpečenej pohľadávky (3.2.2), pričom najskorším dňom, kedy veriteľovi vznikne oprávnenie vyplniť blankozmenku je deň, v ktorom nastane táto skutočnosť. Námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky podľa § 10 zákona zmenkového a šekového je tzv. relatívnou zmenkovou námietkou a je prípustná iba tým, voči ktorým bola, ako voči účastníkom Zmluvy, oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke porušená. Z predloženej Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke a vyhodnotením vyplnenia zmenky súd prvej inštancie nemá za preukázané žalovaným tvrdené skutočnosti - vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou. Z obsahu dohody a zmenky nevyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a vyplnené v rozpore s touto dohodou a preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní námietku nesprávneho vyplnenia zmenky uplatnili nedôvodne. 10. Žalovaní v priebehu konania uviedli, že žalovaný v 1. rade v čase uplatnenia vyplňovacieho práva žalobcom už dlžil na istine menej ako doplnenú sumu istiny úveru (okrem iných súm tvoriacich zmenkovú sumu), pričom poukázali na to, že žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, že zmenkovú sumu doplnil v správnej výške, v dôsledku čoho je takto doplnená zmenka neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na

článok 3, bodu 3.3 Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke k Zmluve o financovaní, podľa ktorého je banka oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch. Žalobca vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že zmenková suma vo výške 36.798,20 Eur zodpovedá pohľadávke žalobcu zo Zmluvy o financovaní v zmysle účtovných záznamov žalobcu, podľa ktorých dlžná čiastka úveru predstavovala ku dňu vyplnenia blankozmenky sumu 36.798,20 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 34.545,48 Eur, úrokov vo výške 2.244,73 Eur a poplatku za vedenie účtu vo výške 7,99 Eur, pričom ako už raz súd prvej inštancie uviedol žalobca svoje tvrdenia podložil výpisom z účtovnej evidencie banky MIDAS HISTORY ENQUIRY za obdobie 1.4.2018 - 30.9.2019. Žalovaný, podľa súdu prvej inštancie, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, aká by mala byť správna výška jeho záväzku voči žalobcovi a jeho príslušenstvo. V tejto otázke teda neuniesol bremeno tvrdenia, keď zo strany žalovaných neboli predložené žiadne dôkazy, že by bola zmenková suma vyplnená nesprávne. Súd prvej inštancie dodal, že ak by sa aj táto námietka ukázala ako opodstatnená, nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy nespôsobuje automaticky neplatnosť zmenky, ale mohlo by viesť k následku v podobe korekcie zmenkovej sumy. Na základe uvedeného preto bolo možné konštatovať, že žalovaní v konaní nijakým spôsobom nepreukázali vyplnenie chýbajúcich údajov (zmenková suma) na zmenke v rozpore s touto zmluvou a preto súd prvej inštancie námietky nesprávneho vyplnenia zmenky vyhodnotil ako nedôvodné. 11. Žalovaní v rámci procesnej obrany spochybnili platnosť samotnej zmenky, keď uviedli, že v texte zmenky sú uvedené dva podpisy - konkrétne podpis Antona Gála, ako štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade a Antona Gála ako avalistu. Žalovaní nepopreli, že jeden z podpisov je podpisom vystaviteľa žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uvádza, že vystaviteľov podpis je podstatnou (formálnou) náležitosťou zmenky a aby zmenka bola platná, vystaviteľov podpis nesmie chýbať. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že na zmenke sa nachádza podpis vystaviteľa zmenky, nemožno hovoriť o absencii podpisu vystaviteľa na zmenke, s ktorým zákon zmenkový šekový spája neplatnosť zmenky v zmysle čl I. §75 a 76 ods. 1 označeného zákona. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaným označená existencia aj iného podpisu ako podpisu vystaviteľa na zmenke nespôsobuje neplatnosť zmenky. Blankozmenka predložená v tomto konaní sa však nevyznačuje absenciou podpisu vystaviteľa. Podpis vystaviteľa je na zmenke uvedený - a to konateľa obchodnej spoločnosti VELTRADE s.r.o. Antona Gála, nar. 16.8.1988, ktorý vykonával v obchodnej spoločnosti VELTRADE s.r.o. funkciu konateľa v období od 16.10.2013 až do 20.10.2020 (zmenka bola vystavená a podpísaná dňa 8.4.2015, teda v rámci uvedeného ohraničeného obdobia), pričom za spoločnosť bol oprávnený konať samostatne. Táto osoba zároveň avalovala zmenku ako zmenečný ručiteľ 1. Len úplná absencia podpisu vystaviteľa, by mala za následok neplatnosť vlastnej zmenky. Nie je teda možné dať za pravdu žalovaným, že opatrenie zmenky aj iným podpisom než je podpis vystaviteľa by bolo spôsobilé vyvolať následok spočívajúci v neplatnosti zmenky, keďže podpis vystaviteľa v zmenke neabsentoval, bol v nej uvedený, čo medzi stranami ani nebolo sporné. 12. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval a mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade vystavil dňa 8.4.2015 na rad banky blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Túto blankozmenku avalovali žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaní v konaní nepreukázali, že zmenka bola žalobcom vyplnená nesprávne v časti zmenkovej sumy. Žalovaní ďalej v konaní nepreukázali, že by žalobca blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Existencia dvoch podpisov na zmenke, pričom je nesporné, že jeden z nich patrí vystaviteľovi zmenky, nemá za následok neplatnosť zmenky v zmysle čl. I. § 75 a § 76 zákona zmenkového a šekového, tak ako to tvrdili žalovaní. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Žalovaní v konaní uvádzali rôzne námietky voči zmenke (či už relatívne alebo absolútne). Žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami sporu a na základe vykonaných dôkazov, mal súd prvej inštancie za to, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto súdnom konaní, obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky a s poukazom na to, že majiteľ zmenky môže okrem zmenkovej sumy žiadať aj zákonné šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti zmenky (ktorá v danom prípade nastala dňa 17.4.2018), ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, posúdil súd prvej inštancie nároky žalobcu zo zmenky ako dôvodné, preto im v celom rozsahu vyhovel. Predložená zmenka spĺňa

všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu zmenku, pričom žalovaní v konaní neprodukovali také skutkové tvrdenia, ktoré by mali za následok spochybnenie nároku uplatneného žalobcom v žalobe a za účelom preukázania svojich tvrdení nepredložili žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdení a ani nepreukázali uhradenie dlžnej zmenkovej sumy a preto súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou žalobcu. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že na ich náhradu zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne. 14. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovaní svoje odvolanie odôvodnili tým, že nesúhlasia so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom majú za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal ním navrhnutý dôkaz, pričom následne dospel k nesprávnym právnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní uviedli, že sa v priebehu konania preukázalo, že žalobca učinil chybu pri špecifikácii výšky ním uplatnenej pohľadávky, ktorú skutočnosť potvrdil na pojednávaní zo dňa 12.7.2022. Žalovaní poukázali na ustanovenie čl. 3 bod 3.3 zmluvy, podľa ktorého mala byť zmenka vyplnená tak, že žalobca bol oprávnený vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorými sú - údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné. Žalovaní zdôraznili, že vo vzájomnom vzťahu sporových strán ide o jediný inštitút, ktorý poskytuje právnu istotu žalovaným, že zmenka bude vyplnená správne t.j. v súlade so zmluvným vzťahom. Pochybnosti o správnosti vyplnenia zmenky a teda dôvodnosť navrhnutého dôkazu boli spôsobené samotným konaním žalobcu, ktorý sám poukázal na chyby vo špecifikácii zabezpečovanej pohľadávky a teda zmenkovej sumy. Z tohto dôvodu preto žalovaní navrhli, aby súd prvej inštancie uložil žalobcovi edičnú povinnosť, pričom tým, že súd prvej inštancie zamietol predmetný návrh tak porušil žalovaným právo na riadne zistenie skutkového stavu a preto súd prvej inštancie pochybil, keď zastávajú názor, že predmetný dôkaz bol spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenie v rámci dokazovania. Takýmto postupom došlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalovaných, čo malo za následok neunesenie dôkazného bremena z ich strany. Zistenie správnosti vyplnenia zmenky (čo do výšky sumy pohľadávky) je podstatnou skutočnosťou pre objektívne a úplné posúdenie skutkového stavu v konaní. Žalovaní v tomto smere poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/205/2019 zo dňa 28.10.2020. Žalovaní v závere odvolania uviedli, že v prípade napadnutého rozsudku neboli splnené žiadne podmienky na zamietnutie ich návrhu na vykonanie dokazovania a preto súd prvej inštancie porušil ich ústavné právo na spravodlivý súdny proces, čo je zároveň odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, čo má potom priamy dôsledok v nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom zistení skutkového stavu. 15. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril a vo veci neboli doručené žiadne ďalšie vyjadrenia. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaných, vyjadreniami sporových strán, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal. 20. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaní odôvodnili nesprávnosť napadnutého rozhodnutia dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, ktorých naplnenie vidia v tom, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnutý dôkaz, pričom následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, porušil tým ich právo na riadne zistenie skutkového stavu a tým malo dôjsť k sťaženiu dôkaznej pozície žalovaných. 21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa s návrhom žalovaných na uloženie edičnej povinnosti žalobcovi správne vysporiadal, nakoľko žalovaným na pojednávaní konanom 12. júla 2022 uložil lehotu na konkretizovanie skutkových tvrdení vo vzťahu k listine predloženej žalobcom MIDAS HISTORY ENQUIRY, avšak ku konkretizácií z ich strany nedošlo. Súd sa rozhodol, že neuloží žalobcovi edičnú povinnosť navrhnutú žalovanými za účelom preukázania správnosti vyplnenia zmenkovej sumy, nakoľko v konaní neuvádzali žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, na uloženú povinnosť súdom nereagovali a zároveň nepredložili v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Prvostupňový súd v priebehu konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, skutkový stav mal za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom strany sú povinné uplatniť ich včas (nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania), najneskôr však do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť. Je zrejmé, že žalovaní boli povinní už v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť a predovšetkým konkretizovať tieto skutkové tvrdenia, prečo by suma bola vyplnená nesprávne a zároveň nepredložili v tejto súvislosti žiadne relevantné dôkazy napriek výzve súd. Nečinnosť žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie nemôže byť konvalidovaná dodatočnými skutkovými tvrdeniami v odvolacom konaní. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd dodáva, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdenia vo vzťahu k listine predloženej žalobcom MIDAS HISTORY ENQUIRY a konkretizácie z ich strany nedošlo a pritom bolo na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, strane, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí, teda na žalovaných. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 23. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 24. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaní v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnili správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizovali a nerozvinuli nimi uplatňované odvolacie dôvody. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 25CbZm/6/2018

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam