Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/33/2023 2120208835 31. 07. 2024 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2024:2120208835.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: FRDS advisory, k.s., so sídlom Skalná 9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 736 048, správca konkurznej podstaty úpadcu: GLOW&CO s.r.o. v konkurze, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava, IČO: 50 635 441, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: LaRoucci trading s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice, IČO: 52 788 512, o zaplatenie 191.000 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 2.149.538,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2023 č. k. 26Cb/18/2020-490, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2023 č. k. 26Cb/18/2020-490 v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby žalobcu (vo výroku I.) p o t v r d z u j e. II. V napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby žalovaného (výrok II.) rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj v časti trov konania (výrok III.) z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 26Cb/18/2020 - 490 zo dňa 16.03.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.149.538,98 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 190.000,Eur od 11.11.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 424.515,-Eur od 17.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% trov konania (III. výrok). 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 13.07.2020 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o kúpe a predaji rozličného zdravotníckeho spotrebného materiálu. Tento tovar, vymedzený v prílohe č. 1 k predmetnej zmluve, bol vyvezený mimo colného územia Turecka a mal sa doručiť prostredníctvom nákladného prepravného prostriedku z tureckého prístavu do skladu v Španielsku, resp. v akomkoľvek inom členskom štáte Európskej únie. Na základe predmetnej zmluvy bola žalovaným vystavená dodávateľská faktúra č. 200100001 dňa 02.10.2020 pre odberateľa - žalobcu, ktorej predmetom boli lekárske jednorazové ochranné odevy coverall laminate v počte 353.690 kusov v sume s daňou 3.183.210,-Eur a coverall mat 40 GR v počte 58.100 ks v sume s daňou 383.460,Eur, spolu v celkovej sume s daňou 3.566.670,-Eur. Tento tovar mal byť dodávaný viacerými kamiónmi na miesto určenia. Na základe ustanovení zmluvy mal žalovaný nakladať s predmetným tovarom ako vlastník až do času prepustenia tovaru do colného režimu 40 00 - ,,voľný obeh", pričom žalovaný tento tovar aj s jednotným colným vyhlásením predložil dňa 03.08.2020 prostredníctvom zástupcu pre colné konanie Col-Servis na konanie colnému orgánu, ktorým bol Colný úrad Nitra. Žalobca uviedol, že
všeobecnou podmienkou pre prepustenie tovaru do režimu 40 00 „voľný obeh” je povinnosť dodávateľa, aby uhradil colnému úradu všetky potrebné povinné platby (clo, DPH, poistenie, preprava a iné), ktoré sú podmienkou pre prepustenie tovaru do režimu „voľný obeh". Po prepustení tohto tovaru colným orgánom do voľného obehu sa stáva tento tovar tovarom Európskeho spoločenstva a je ho možné ponúkať na predaj konečným spotrebiteľom. Žalovaný deklaroval spoločnosti žalobcovi, že predmetný tovar bol dodávaný do skladov v Leviciach po prepustení do voľného obehu a to tým, že predložil potvrdenie o úhrade povinných platieb colnému orgánu. Žalobca na základe faktúry č. 200100001 zo dňa 02.10.2020, ako aj zmluvy, uskladnený tovar ponúkol na predaj viacerým dohodnutým odberateľom. V októbri 2020 colný orgán bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia tento tovar zaistil. Z vyjadrenia colného orgánu bolo zrejmé, že žalovaný nezaplatil povinné platby voči štátu pri dovoze a následnom prepustení do voľného obehu, a to napriek tomu, že doklady o úhrade colnému orgánu predložil. Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené nemohol uspokojiť svojich odberateľov, pretože tento tovar nemal k dispozícii. S touto skutočnosťou žalobca oboznámil žalovaného a zároveň ho vyzval, aby odstránil nedostatky súvisiace s dodávkou tovaru, a to tak, že uhradí povinné platby vymerané colným orgánom. Podľa žalobcu si žalovaný do dnešného dňa túto povinnosť nesplnil, pričom tovar je stále zaistený a uskladnený v neznámom colnom sklade. Žalobca uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti, uhradil na základe colného vyhlásenia č. 616510018418 clo na priemyselné výrobky a DPH v celkovej výške 14.821,21 Eur na účet colného orgánu za čiastočný tovar, ktorý následne predal. Žalobca namietal, že na základe vyššie uvedeného konania, mu vznikla škoda pozostávajúca z úhrady skladových priestorov - cena za 3 mesiace - 7.500,-Eur, úhrada pracovníkom na vyskladnenie 10-tich kamiónov - 3.000,- Eur, suma za preklady certifikátov - 500,- Eur a ušlý zisk za nedodanie tovaru odberateľom - 180.000,- Eur. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 147 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 344, § 349 ods. 1, § 345 ods. 1, § 369 ods. 2, § 373, § 379, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“). 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že tento si uplatnil nárok na náhradu škody za úhradu skladových priestorov, úhradu za vyskladnenie kamiónov pracovníkom, náklady za preklady certifikátov, a napokon ušlý zisk za nedodanie tovaru odberateľom. Žalobca však podľa súdu prvej inštancie v samotnej žalobe, ale ani počas konania takýto svoj nárok bližšie nešpecifikoval a na preukázanie jeho opodstatnenosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nesplnil si tak povinnosť tvrdenia vo vzťahu k tomuto nároku, ani povinnosť dôkaznú. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach kvalifikovane poprel takto uplatnený nárok žalobcu (tým, že súčasne uviedol iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, opierajúc ich o listinné dôkazy predložené v konaní) a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu takýto nárok vôbec vznikol. Takéto popretie skutkových tvrdení treba podľa súdu prvej inštancie považovať pre účely ďalšieho konania za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, s tým, že jeho skutkové tvrdenia o vzniku škody a ušlého zisku zostali spornými, a preto nebolo možné z nich pri rozhodovaní veci vychádzať. Zo žaloby a preložených dôkazov je zrejmé, že žalobca nepreukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. 1.4. Nie je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, akého protiprávneho konania, resp. porušenia sa mal žalovaný dopustiť a spôsobiť tak žalobcom tvrdenú škodu a ušlý zisk. Vo vzťahu k vyčíslenej škode a ušlému zisku absentujú tvrdenia a dôkazy, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že ním tvrdené náklady reálne vynaložil. Súd prvej inštancie konštatoval, že ohľadom ušlého zisku v žalobe žalobca bez ďalšieho uviedol, že tento predstavuje sumu 180.000,- Eur, avšak vôbec nešpecifikoval údajných odberateľov nedodaním tovaru, ktorým mu mal ušlý zisk vzniknúť, nepredložil žiadne objednávky, kúpne zmluvy a iné dôkazy preukazujúce existenciu takýchto obchodných vzťahov. Ak žalobca svoj nárok riadne nešpecifikoval, tak podľa súdu prvej inštancie nebolo možné posúdiť ani jeho opodstatnenosť. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 1.5. Zo vzájomnej žaloby žalovaného vyplýva, že tento si uplatnil nárok v celkovej výške 2.149.538,98 Eur, pozostávajúci z ušlého zisku z tovaru, ktorý žalovaný reálne dodal v rámci plnenia kúpnych zmlúv, až do momentu odstúpenia od zmlúv vo výške 1.360.660 Eur, relutárnej náhrady škody za nevrátený tovar vo výške 614.515,-Eur a skutočnej škody vo výške 174.363,98 Eur, ktorá mala vzniknúť uhradením dlžných výmerov platieb DPH Colnému úradu Nitra. Žalovaný svoj nárok podrobne špecifikoval vo svojich písomných vyjadreniach. 1.6. Konštatoval, že medzi stranami nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o kúpe a predaji rozličného zdravotníckeho spotrebného materiálu č. 1351/MEDC&PCCOV/
LR/130720 zo dňa 13.07.2020, pričom každá zo zmluvných strán predložila v konaní zmluvu s rovnakým označením, ale s iným obsahom. Žalovaný v konaní namietol pravosť Zmluvy o kúpe a predaji rozličného zdravotníckeho spotrebného materiálu č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 predloženej žalobcom, pričom podľa neho originálna zmluva na rozdiel od zmluvy predloženej žalobcom neobsahuje uvedenie kúpnej ceny a splatnosť kúpnej ceny bola dojednaná do 3 dní od dodania tovaru na miesto dodania (a nie do 3 dní od predaja tovaru). Skutočnosť, že žalobca predložil v konaní pozmenenú zmluvu, žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, a to Zápisnicou o podaní vysvetlenia, vrátane príloh (č.l. 125-140 súdneho spisu), z ktorej vyplýva, že dňa 13.10.2020 Colný úrad Nitra vykonal colný dohľad u žalobcu, pričom ústne pojednávanie bolo vykonané s konateľom spoločnosti, Y. F., ktorý v rámci kontroly skladových priestorov a tovaru predložil príslušníkom Colného úradu Zmluvu č. 1351/MEDC&PCCOV/ LR/130720 v znení totožnom so znením zmluvy, predloženým žalovaným v tomto konaní, čím spochybnil hodnovernosť listiny predloženej žalobcom. Žalobca navyše tieto skutkové tvrdenia žalovaného účinne nepoprel a nepredložil a nenavrhol vykonať dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. 1.7. Keďže žalobca v konaní výslovne nepoprel/nevyvrátil skutkové tvrdenia žalovaného, aplikuje sa podľa žalobcu zákonná domnienka o nespornosti skutkových tvrdení ustanovenia v § 151 ods. 1 CSP, a súd prvej inštancie tak mal v konaní za nesporné, a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádzal, nasledovné skutkové tvrdenia: 1.8. Strany sporu uzatvorili dňa 13.07.2020 Kúpnu zmluvu č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 (č.l. 313-320 súdneho spisu, preklad č.l. 323-330 súdneho spisu) a dňa 12.07.2020 Kúpnu zmluvu č. 1347/ MEDICALGNT&GLV/LR/110720 (č.l. 304312 súdneho spisu, preklad č.l. 331-339 súdneho spisu), na základe ktorých sa žalovaný zaviazal dodať zdravotnícky spotrebný materiál ako plášte, laminované kombinézy s modrým pruhom, laminované kombinézy so žltým pásikom, modré overaly, FFP2, FFP3, antibakteriálne utierky, dezinfekcie, masky a nitrilonové rukavice a žalobca sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu za dodaný zdravotnícky materiál do 3 dní od dodania tovaru na SK, a tiež k úhrade daní a poplatkov za doručený tovar. Žalovaný dodal lekárskych odevov v počte 411.790 kusov v cene 6,50 Eur/ks, t.j. tovar v celkovej hodnote 2.676.635,- Eur (uvedené zároveň preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrami, sprievodnými certifikátmi a deklaráciami (č. l. 86 až 121 súdneho spisu a 150 až 159 súdneho spisu) a nitrilonové rukavice v počte 28.000 kusov krabíc v hodnote 190.000,-Eur bez DPH, ktoré fakturoval žalobcovi faktúrou č. 200100001 zo dňa 02.10.2020 v sume 2.972.225,- Eur a faktúrou č. 200100003 zo dňa 05.11.2020 vo výške 190.000,- Eur bez DPH. Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že mu deklaroval existenciu zmluvy so štátom a splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Žalobca neuhradil kúpnu cenu fakturovanú uvedenými faktúrami, v dôsledku čoho žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720, a to podaním zo dňa 09.11.2020 (č.l. 145 súdneho spisu) a od Kúpnej zmluvy č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 podaním zo dňa 16.10.2020 (č.l. 146 súdneho spisu) a zároveň vyzval žalobcu na vrátenie tovaru. Rovnako tak si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť uhradiť DPH a clo. Žalobca napriek odstúpeniu žalovaného od predmetných zmlúv predával zdravotnícky spotrebný materiál ďalším subjektom. 1.9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, pre ktoré žalovaný odstúpil od oboch kúpnych zmlúv uzavretých medzi stranami sporu. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bolo pred odstúpením od zmluvy poskytnuté plnenie, a to 20.000 kusov krabíc rukavíc a 65.310 ks overalov, pričom odstúpením od kúpnych zmlúv vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Nakoľko však žalovaný tovar preukázateľne predal a nemá ho viac v držbe, nie je ani schopný plnenie vrátiť, a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu. Žalovaný túto relutárnu náhradu za 20.000 kusov krabíc nitrilonových rukavíc vyčíslil pri cene jedného kusu 9,50 Eur vo výške 190.000,- Eur a za 65.310 kusov overalov, pri cene jedného kusu 6,50 Eur za kus vo výške 424.515,- Eur. 1.10. Žalovaný si ďalej v konaní uplatnil ušlý zisk za 8.000 ks krabíc nitrilonových rukavíc a 346.480 kusov lekárskych odevov, ktoré žalovaný v zmysle kúpnych zmlúv zabezpečil, ale keďže žalobca neuhradil kúpnu cenu, od zmlúv odstúpil. V dôsledku protiprávneho úkonu žalobcu nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt u žalovaného, hoci to mohol vzhľadom na uzatvorené kúpne zmluvy, dojednaný objem tovaru a cenu očakávať. Žalobca je teda podľa súdu prvej inštancie povinný nahradiť takto vzniknutú škodu v podobe ušlého zisku, a to vo výške vyčíslenej žalovaným za 8.000 kusov nitrilonových rukavíc pri obchodnej marži na 1 ks 1,86 Eur vo výške 14.880,-Eur a za 346.480 ks overalov pri obchodnej marži za 4,55 Eur a 3,75 Eur vo výške 1.345.780,-Eur. 1.11. Napokon si žalovaný uplatnil skutočnú škodu vo výške 174.363,98 Eur, predstavujúcu úhradu platieb cla a DPH. V zmysle bodu 7.8 článku 7 kúpnych zmlúv si strany sporu dohodli, že dane a poplatky v krajine pôvodu (Turecku) je povinný zaplatiť žalovaný a dane a poplatky v krajine určenia doručenia tovaru (Slovensko) je povinný zaplatiť žalobca. Napriek uvedenému si žalobca túto svoju
zmluvnú povinnosť nesplnil a ako deklaranta v colnom konaní uviedol žalovaného, ktorý na základe výmerov platieb (rub č.l. 150-159 súdneho spisu) uhradil clo na výrobky a DPH v uvedenej výške, čo podľa súdu prvej inštancie vyplýva aj listinného dôkazu- výpisu z účtu žalovaného za účtovné obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2020 (č.l. 177-178 súdneho spisu). 1.12. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade žalobca neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení žalovaného ohľadom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu, ohľadom nesplnenia si zmluvných povinností ani následného vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania. Žalobca si tak nesplnil nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto súd prvej inštancie vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel v celom rozsahu. 1.13. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k vráteniu plnenia včas, čím žalovanému vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania 9 % ročne od dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od predmetných kúpnych zmlúv, a to zo sumy 190.000,- Eur od 11.11.2020 do zaplatenia a zo sumy 424.515,- Eur od 17.10.2020 do zaplatenia. 1.14. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu, s tým, že o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca nestotožňujúc sa s jeho záverom a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.1. Žalobca zastával názor, že súd o vzájomnej žalobe žalovaného nemal vôbec konať, nakoľko neboli splnené procesné podmienky. Napadnutý rozsudok tak podľa žalobcu trpí vadou v podobe nesplnenia procesných podmienok najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže bez splnenia poplatkovej povinnosti vo veci nemôže konať (nie sú splnené procesné podmienky podľa § 161 ods. 1 CSP, pričom nesplnenie poplatkovej povinnosti predstavuje neodstrániteľnú prekážku civilného procesu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 239/08, zo dňa 03.12.2008), a to čo aj len čiastočné nesplnenie (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 126/1997, zo dňa 28.08.1997); pričom mal za to, že podľa týchto rozhodnutí súd nie je povinný opakovane vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku (čiže na odstránenie prekážky v konaní), pričom podľa § 161 ods. 3 in fine CSP platí, že: „Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví“, čo súd prvej inštancie podľa žalobcu v danom prípade neurobil a vo veci konal a rozhodol aj napriek tomu, že na konanie neboli splnené procesné podmienky. 2.2. Napadnutý rozsudok podľa žalobcu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nevychádza ani zo správneho právneho posúdenia veci súdom, ale z jeho subjektívnych a nesprávnych záverov. Žalobca poukazuje najmä na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa jeho názoru nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd k zamietnutiu žaloby žalobcu a vyhoveniu vzájomnej žaloby žalovaného. 2.3. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, keď konštatoval, že žalobca tovar žalovaného preukázateľne predal, avšak v žiadnej časti napadnutého rozsudku sa neuvádza, na základe akých dôkazov k uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel. 2.4. Podľa názoru žalobcu, žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že tovar s ktorým žalobca obchodoval, bol práve tovar, ktorý mal údajne patriť žalovanému. Žalobca v konaní nepopieral a ani nepopiera, že predmetné zmluvy s Krajská zdravotní, a.s.- Nemocnica DEČÍN, o.z., Krajská zdravotní, a.s.- Nemocnica Chomutov, o.z., Krajská zdravotní, a.s.- Nemocnica Most, o.z., Krajská zdravotní, a.s.- Masarykova nemocnica Ústí nad Labem o.z., Fakultná nemocnica Trnava, Nemocnica s poliklinikou Prievidza, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzitná nemocnica Martin, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca uzatvoril, avšak popiera, že by predmetom zmlúv, na základe ktorých dodal žalobca zdravotnícky materiál vyššie uvedeným subjektom, mal byť tovar patriaci
žalovanému. Žalovaný mal podľa žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník až do času prepustenia tovaru do colného režimu 40 00 - „voľný obeh“. Všeobecnou podmienkou pre prepustenie tovaru do režimu 40 00 -„voľný obeh“ je povinnosť dodávateľa, t.j. žalovaného, aby uhradil všetky povinné platby (clo, DPH, poistenie, preprava, a iné), ktoré sú podmienkou pre prepustenie tovaru do režimu „voľný obeh". Nakoľko si žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil, nebol ním dodaný tovar prepustený do režimu „voľný obeh“, a tento bol následne colným úradom zaistený. 2.5. Na pojednávaní bola do súdneho spisu, ako aj protistrane, doručená Dohoda medzi žalobcom a spol. PharmaTrans Logistic. Súd prvej inštancie na uvedenú dohodu, preukazujúcu nárok žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku, vôbec neprihliadol a ani neuviedol dôvod, pre ktorý tento, žalobcom doložený, dôkaz nevykoná. 2.6. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevysporiadal s otázkou rozhodného práva. 2.7. Nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces videl žalobca v nezachovaní lehoty na prípravu pojednávaniu v zmysle § 178 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie zasielal podanie žalovaného žalobcovi deň pred pojednávaním (dňa 13.02.2023), ktoré sa malo konať dňa 14.02.2023. Dňa 13.02.2023 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami, označené ako „Doloženie dokumentov“ (ďalej len ako „Vyjadrenie“). 2.8. Žalobca považoval napadnutý rozsudok na základe viacerých nedostatkov vyplývajúcich z jeho odôvodnenia za zmätočný, nepreskúmateľný a nemajúci oporu v zákonných ustanoveniach. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v prípade správneho posúdenia veci, a najmä aplikácií zákonných ustanovení v ich vzájomnej a logickej súvislosti, by nemohol súd prvej inštancie dospieť k právnemu záveru, ktorý vyjadril vo svojom výroku. 2.9. Žalobca nesúhlasil ani s výrokom č. III napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Mal za to, že priznanie nároku na náhradu trov žalovanému je nesprávne, nakoľko v tomto prípade ide o podnikateľský subjekt, pričom žalovaný spôsobil porušením svojej povinnosti vedenie súdneho konania, a je potrebné postupovať na základe zásady účelnosti trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.07.2023 sa s dôvodmi odvolania žalobcu nestotožnil, nakoľko mal za to, že boli splnené procesné podmienky, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite a úplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie oprel o správne skutkové zistenia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť ako vecne správny. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať, a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku nie je dôvodné a v časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby považoval odvolanie žalobcu za dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Čo sa týka zamietajúceho výroku a jeho potvrdenia odvolacím súdom, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania voči zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti. Napadnutý rozsudok bol v zamietajúcej
časti vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. 8. Predmetom sporu o zaplatenie 191.000 eur s príslušenstvom, bol nárok žalobcu na náhradu škody za úhradu skladových priestorov, úhradu za vyskladnenie kamiónov pracovníkom, náklady za preklady certifikátov a ušlý zisk za nedodanie tovaru odberateľom, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušení povinností zo strany žalovaného, ktoré mu vyplývali z uzavretej Zmluvy o kúpe a predaji rozličného zdravotníckeho spotrebného materiálu zo dňa 13.07.2020. 9. Pokiaľ mal žalobca za to, že neboli splnené procesné podmienky pre konanie o vzájomnej žalobe žalovaného (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), nakoľko nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za vzájomnú žalobu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nezaplatenie súdneho poplatku za vzájomnú žalobu nie je prekážkou, pre ktorú súd prvej inštancie nemôže konať a súdny poplatok možno vyrubiť v lehote do 3 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným (§ 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovaného nemal vôbec konať, nakoľko neboli splnené procesné podmienky a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže bez splnenia poplatkovej povinnosti vo veci nemôže konať (nie sú splnené procesné podmienky podľa § 161 ods. 1 CSP, pričom nesplnenie poplatkovej povinnosti predstavuje neodstrániteľnú prekážku civilného procesu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 239/08, zo dňa 03.12.2008), a to čo aj len čiastočné nesplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 126/1997, zo dňa 28.08.1997). Podľa ust. § 10 ods. 2 písm.b) zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej. 10. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 11. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom vo vzťahu k zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku zistená.
12. Pokiaľ žalobca požadoval nárok na náhradu skutočnej škody v sume 7.500,- Eur, a to za úhradu skladových priestorov za 3 mesiace a v sume 3.000,- Eur ako úhrady pracovníkom za vyskladnenie 10 kamiónov, nepreukázal vznik tejto škody a ani skutočnosť, že by k nej došlo v príčinnej súvislosti s nedodaním tovaru zo strany žalovaného, keď nepreukázal, že by za tieto skladové priestory uhrádzal pre uskladňovanie tovaru a pracovníkom za vyskladňovanie tovaru, ktorý mal byť dodávaný len žalovaným. Sám žalobca v odvolaní pritom uviedol, že žalovaný podľa neho žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že tovar, s ktorým žalobca obchodoval, bol práve tovar, ktorý mal údajne patriť žalovanému. Žalobca rovnako nepreukázal, že zaplatenie cla vo výške 14.821,21 Eur a 500,- Eur za preklady certifikátov, bolo povinnosťou žalovaného, keďže podľa zmlúv žalobca ako zmluvná strana 2 deklarantom v colnom konaní mal byť žalobca. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, nemôže očakávať úspech v spore. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že ním tvrdené náklady reálne vynaložil. 13. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku vyčísleného sumou 180.000,- Eur, tento žalobca tiež nepreukázal, zostal len v rovine tvrdenia ako hypotetický, keďže nepreukázal tvrdenie o nedodaní tovaru potencionálnym odberateľom, t.j. objednávky na tento tovar a v akej výške. 14. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ani povinnosť dôkaznú. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach kvalifikovane poprel takto uplatnený nárok žalobcu (tým, že súčasne uviedol iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, opierajúc ich o listinné dôkazy predložené v konaní) a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú poukazujúc na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu takýto nárok vôbec vznikol. V spore u ´plne absentovalo preuka´zanie pri´cˇinnej su´vislosti medzi u´dajny´m porusˇeni´m povinnosti a vznikom sˇkody na strane zˇalobcu, ako aj do^kaz o tom, zˇe ta´to sˇkoda je sˇkodou vzniknutou pra´ve v pri´cˇinnej su´vislosti s tvrdeny´m protipra´vnym konani´m zˇalovaného, a nie je vy´sledkom nespra ´vneho rozhodnutia zˇalobcu v ra´mci predmetne´ho typu obchodov. S odkazom na pra´vnu u´pravu zodpovednosti za sˇkodu (zˇe do^kazne´ bremeno v rozsahu preuka´zania protipra´vneho konania, na´sledku a pri´cˇinnej su´vislosti medzi konani´m a na´sledkom zatˇazˇuje tu´ stranu sporu, ktorej tvrdenia maju´ bytˇ preuka´zane´ - posˇkodene´ho), su´d prvej insˇtancie konsˇtatoval, zˇe bolo pra´ve na zˇalobcovi, aby preuka´zal, ktore´ protipra´vne konanie a aky´m spo^sobom bolo v pri´cˇinnej su´vislosti so vznikom sˇkody. Odvolaci´ su´d sa stotozˇnil so za´vermi su´du prvej insˇtancie, pricˇom dospel k zhodne´mu za´veru, zˇe v posudzovanom pri´pade (aj vzhlˇadom na obsah a charakter za´va¨zkove´ho vztˇahu medzi stranami sporu) zˇalobca zˇiadnym spo^sobom nesˇpecifikoval a nepreuka´zal, zˇe jeho sˇkoda bola spo^sobena´ pra´ve protipra´vnym konani´m zˇalovaného. 15. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení, a teda nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vzájomnej žaloby žalovaného (II. výrok), keď tento len prevzal tvrdenia žalovaného a listinné dôkazy ním doložené, avšak bez ich vyhodnotenia a náležitého vysporiadania sa s nimi v rozpore s § 191 ods. 1 CSP, už aj vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že fakturovaný tovar od žalovaného neprevzal, pričom preukázanie prevzatia tovaru žalobcom, fakturovaného žalovaným je dôkaznou povinnosťou žalovaného. Napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby nie je náležite a presvedčivo odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 16. Ak súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 332/09. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť strán sporu podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie stranou sporu navrhovaného dôkazu by ho oproti druhej strane sporu znevýhodňovalo. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení strán sporu (viď bod 18 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 100/2018 zo 16.05.2019).
17. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečenie toho, aby sa zisťovanie skutkového (skutočného) stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou sporu navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP a I. ÚS 350/08). 18. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 19. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30). 20. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach NS SR a ÚS SR ( Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 21. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). 22. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, v rozsahu II. výroku, nedáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom. 23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 24. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že od 19.06.2024 je žalobca, v postavení žalovaného vo vzájomnej žalobe, v konkurze. Uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. 81K/5/2024-88 zo dňa 22.05.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 04.06.2024, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: GLOW&CO s.r.o., Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 635 441 a súd ustanovil do funkcie správcu: FRDS advisory, k.s., sídlo kancelárie: Skalná 9, 811 01 Bratislava. S poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z podanej vzájomnej žaloby je zrejmé, že nárok žalovaného, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, vznikol pred vyhlásením konkurzu a uplatnený nárok by mohol byť uspokojený iba v konkurze. 25. Preto v tejto napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby žalovaného (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní po vyhodnotení vykonaného dokazovania k tejto uplatnenej pohľadávke žalovaného. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov ods. 2 veta druhá CSP).
3:0 (§ 393
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).