Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/63/2024 2123202801 11. 06. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:2123202801.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: BMX Slovensko, s.r.o. v likvidácii, 920 55 Bojničky 462, IČO: 36 742 252, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, v konaní o zaplatenie 598,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 131 zo dňa 6.12.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 175 zo dňa 15.3.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 131 zo dňa 6.12.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 175 zo dňa 15.3.2024 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 131 zo dňa 6.12.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/108/2023 - 175 zo dňa 15.3.2024 o d m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 36Cb/108/2023 - 131 zo dňa 6.12.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 449,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 449,04 Eur od 19.2.2017 do zaplatenia, vo výroku II. vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50% z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2017 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 76.721,51 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so spoločnosťou KTP Group s.r.o. poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. vykonávala rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na pozemku", súčasťou ktorých boli práce vykonané prostredníctvom
subdodávateľov. Spoločnosť KTP Group s.r.o. objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného. Počas rekonštrukcie lávky dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodených 123 vozidiel farbou. Následným šetrením bolo zistené, že uvedená udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Spoločnosť KTP Group s.r.o., ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác zodpovedala za škodu spôsobenú subdodávateľmi. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov škody predstavovali sumu v celkovej výške 76.721,51 Eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51 Eur. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému s poukazom na § 415 a § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 76.721,51 Eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 3.2.2017. 3. Žalovaný odmietol zodpovednosť za protiprávne konanie, uviedol, že na základe písomnej objednávky mal uzatvorenú so spoločnosťou KTP Group, s.r.o. ústnu zmluvu o dielo, z ktorej nevyplýva žiaden záväzok, ktorý by garantoval zodpovednosť žalovaného za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný nebol so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. v zmluvnom vzťahu, zúčastnil sa na rokovaní dňa 15.1.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa KTP Group, s.r.o. voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný je toho názoru, že naplnil závery rokovania, prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a poukázal na elektronickú komunikáciu s KTP Group, s.r.o. zo dňa 16.03.2016, ktorou oznámil KTP Group, s.r.o. riadne, včas a zrozumiteľne začatie prác nasledovne: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie aut počas pieskovania a striekania „Lávky“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. Emailom zo dňa 8.4.2016 žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“, uvedené pripomenul aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a 20.4.2016. Ďalej žalovaný rozporoval rozsah (výšku) vzniknutej škody, teda primeranosť výšky odplaty za očistenie vozidiel, mal za to, že žalobca musí zdôvodniť, akým spôsobom určil výšku očistenia, nakoľko nie je zrejmé, či všetky vozidlá boli znečistené rovnako, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota čistenia. Ďalej namietal, že súčasťou poistného spisu nebol náčrt, kde sa vozidlo nachádzalo, či konkrétni vlastníci motorových vozidiel dodržali, že bolo opáskované miesto, kde žalovaný vykonával činnosť, namietal chýbajúce fotografie, ktoré by preukázali, na akých miestach a čím bolo vozidlo znečistené. Mnohé vozidlá boli očistené po uplynutí dvoch týždňov, preto namietal, či v období od údajného zistenia škody do očistenia nemohlo dôjsť aj k inému poškodeniu (zastriekaniu). 4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017-273 zo dňa 20.11.2019 tak, že základ žaloby o náhradu škody je opodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/13/2020-321 zo dňa 6.10.2021 medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v uznesení okrem iného uviedol, že nárok žalobcu sa týka poškodenia 123 motorových vozidiel, pričom žalovaný sa v spore bráni aj tým, že niektoré škodové udalosti boli z iného dňa ako bol deň aplikácie nástreku 12.4.2016, že niektoré vozidlá mali byť zaparkované v príliš veľkej vzdialenosti od miesta prác a že k ich poškodeniu mohlo dôjsť inak, že niektoré vozidlá mali byť znečistené od cementových škvŕn a žalovaný s cementom nepracoval, a tiež že niektoré vozidlá mali byť znečistené inou farbou ako používali zamestnanci žalovaného. V konaní je preto nutné sa zaoberať otázkou existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody na každom jednom motorovom vozidle. Vzhľadom na obranu žalovaného, že niektorí vodiči nerešpektovali páskami vyhradené miesto, kde sa nemalo parkovať, je dôvodným zaoberať sa otázkou spoluzavinenia poškodených. Zodpovednosť žalovaného nemožno zovšeobecniť a generalizovať ako zodpovednosť za škodu, predstavujúcu súčet poškodení všetkých motorových vozidiel, ale je potrebné jednoznačne a bez pochýb preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na každom motorovom vozidle. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie uznesením č. k. 36Cb/196/2017 - 349 zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s. proti žalovanému BRALO, s.r.o. o zaplatenie nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému S. E. vylúčil (s ďalšími 123 poškodenými) na samostatné konanie zo základného konania spis. zn. 36Cb/196/2017. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 2, § 551 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 415, § 420, § 438 ods. 2, § 440, § 441 a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.1.2016 uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec
a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so žalovaným ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo, na základe písomných objednávok, ktoré žalovaný akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke a s tým súvisiace lešenárske práce. Počas realizácie prác došlo ku škodovej udalosti tak, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené v blízkosti zaparkované motorové vozidlá. Ďalej nebolo sporné, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám vznikne, a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod 5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových vozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným, pričom vyplatením poistného plnenia v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo poisteného spoločnosti KTP Group s.r.o. na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou (právo na postih) voči žalovanému. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nárok odôvodňoval tým, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou starostlivosťou a neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že vykonané dokazovanie vedie k inému záveru. Konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak vozidlá parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, ak bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné ich znečistiť, môže dôjsť k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že ku škode nedôjde, prípadne bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinností investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor, nie z dôvodu porušenia jeho zmluvných alebo zákonných povinností (prevenčnej). Žalovaný sa bránil tvrdením, že vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o., príp. spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s., čo podľa jeho názoru vyplýva z písomného zápisu zo stretnutia strán zo dňa 15.1.2016, podľa ktorého „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný vystupoval na stretnutí v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), preto bol aj účastný stretnutia, a písomne dohodnuté a odsúhlasené povinnosti každej zo strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Žalovaný mal spolu so spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Z výpovede svedka však jednoznačne vyplynulo, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t. j. na mieste s rizikom jeho poškodenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak si KTP Group s.r.o. a ani žalovaný nesplnili riadne zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), mal žalovaný ako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou, splniť riadne aspoň zákonnú prevenčnú povinnosť a z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V prípade, ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť, odmietnuť ich vykonanie, a to až do doby nápravy. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo rozhodujúce, že žalovaný bol nositeľom nielen zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ zároveň aj zákonnej povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, porušením ktorej došlo k vzniku škody. Ku škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu (KTP Group s.r.o., Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa názoru súdu prvej inštancie mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, preto nesie väčší diel zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca KTP Group s.r.o. Žalovaný síce správne pred začiatkom výkonu prác upozornil emailom KTP Group s.r.o. a požiadal o zabezpečenie preparkovanie áut počas pieskovania a striekania, bolo však zároveň nesporné, že KTP Group s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s rizikom poškodenia a v prípade, ak nesplnila túto zmluvnú povinnosť, bolo to povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou, vyplývajúcou zo stretnutia a
dohody strán, a zároveň zákonnou, vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neposúdil ako primerané opatrenie na predchádzanie škode „len“ formálne zaslanie emailu, ak priestor nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť žalovaný, čo by bolo možné považovať za dostatočné opatrenie, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody. Žalovaný tak nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať, keď nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group s.r.o. na základe mailového upozornenia priestor nezabezpečila, je možné napriek tomu realizovať natieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v dostatočnom rozsahu a takým spôsobom vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne okolnosti, aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu motorových vozidiel. „Zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo ako nedostatočné, nezabránilo, aby nástrek farby nezasiahol aj odparkované motorové vozidlá. Žalovaný by nezodpovedal za to, ak by niektorí vodiči nerešpektovali označenie priestoru páskou, vypočutý svedok však uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám žalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná a neplnila účel oznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore (ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je len tvrdením žalovaného). Sám žalovaný pokladal za nedostatočné označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila svoj účel, preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania lávky, sám však takéto opatrenie nerealizoval a spoliehal, že to vykoná niekto iný. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások nachádzalo napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Bolo nesporné, že všetky opatrenia boli nedostatočné a neúčinné. Podľa názoru súdu prvej inštancie mali byť realizované také opatrenia, ktoré by zabránili vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel, v prípade porušenia ktorých by sa žalovaný zodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia, parkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a pod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a zbavujúce žalovaného zodpovednosti. Súd prvej inštancie za legitímny dôvod porušenia prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 Občianskeho zákonníka neposúdil ani obranu žalovaného, že k realizácii nástrekových prác bol vzhľadom na dohodnutý termín realizácie diela, povinný pristúpiť, v dôsledku prerušenia prác by bol sankcionovaný napr. zmluvnou pokutou, ďalej vzhľadom na výluku železnice, navyšovanie nákladov na nájom lešenia, dohodnutých pracovníkov atď. Súd prvej inštancie poukázal na § 551 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak mal žalovaný za to, že mu objednávateľ odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t. j. nezabezpečenej tak, aby nemohlo prísť ku škode, bol povinný objednávateľa na to upozorniť a o dobu, dokedy by nebola dostatočne zabezpečená oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela. 7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v príčinnej súvislosti s porušením preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka žalovaným tým, že realizoval nástrek farby aj napriek riziku, že ním môže poškodiť motorové vozidlá, t. j. nepočínal si tak aby nedošlo ku škode na majetku, došlo ku škode na majetku a je daná aj všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ale zároveň dospel k záveru, že bolo preukázané, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako dané aj v prípade spoločnosti KTP Group, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor, preto je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil okrem zmluvnej povinnosti aj prevenčnú povinnosť ako priamy vykonávateľ činnosti, ktorou v príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody, jeho účasť na spôsobení škody je podľa názoru súdu prvej inštancie väčšia ako v prípade KTP Group, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu porušila len zmluvnú povinnosť. Za primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody zo skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie zodpovednosť škodcov pomerne rozdelil tak, že zodpovednosť žalovaného posúdil v rozsahu 75% a spoločnosti KTP Group, s.r.o. 25%. Pomer zodpovednosti za vniknutú škodu a účasti na spôsobení škody odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ku vzniku škody prišlo porušením zmluvnej aj zákonnej povinnosti. Bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť porušili oba subjekty, teda ich spoluzodpovednosť, účasť pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej spoločnosti 1 (25% z 50%). Zákonnú povinnosť porušil iba žalovaný, za porušenie zákonnej povinnosti zodpovedá výlučne iba žalovaný (50%), spolu je tak účasť žalovaného na porušení zmluvnej povinnosti (25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť na spôsobenej škode.
8. Súd prvej inštancie k ďalšej obrane žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017 uviedol, že citované rozhodnutie je na daný spor neaplikovateľné, rieši odlišnú skutkovú situáciu, keď došlo k poškodeniu motorového vozidla (padajúcim snehom zo strechy budovy) parkujúceho na mieste, kde bol zákaz vjazdu a parkovania, jednoznačne daný na vedomie vodičom pevne osadenou dopravnou značkou a súčasne išlo o pešiu zónu s obmedzením vjazdu a parkovania podľa VZN mesta a dodatkovej tabule k dopravnej značke. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že zákaz vjazdu a parkovania bol daný na vedomie vodičom spôsobom, ktorý by bol dostatočný a primeraný, prípadne takým, aby vo všeobecnosti zaväzoval. 9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žalobca uviedol ako deň poškodenia vozidiel dátum 12.4.2016, preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Poukázal na to, že až z vykonaného dokazovania sa podarilo ustáliť, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba 12.4.2016, ale v rozmedzí niekoľkých dní, kedy žalovaný práce realizoval. Žalobca poistné udalosti, ktoré sú predmetom v súčasnosti už samostatných súdnych konaní, špecifikoval okrem dátumu 12.4.2016 aj inými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr. hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné, že ide o poistné udalosti z obdobia, kedy žalovaný vykonával práce na lávke, čo potvrdil aj svedok. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nezrovnalostiach v dátumoch hlásenia škody, ktoré sú v intervaloch od 26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až september 2016, čím nemá byť preukázané, že znečistenie spôsobil, keď hlásenie poistnej udalosti po 10.5.2016, kedy boli práce podľa denných záznamov stavby ukončené, nevylučuje, že k poškodeniu došlo v čase, kedy boli reálne vykonávané striekacie práce, sám žalovaný poukázal na to, že najviac škôd je asi zo dňa 11.4.2016, kedy striekal šedou epoxidovou farbou a 12.4.2016, kedy striekal polyuretánovou modrou farbou. Súd prvej inštancie mal zato, že bolo bez pochybností preukázané, že k poškodeniu vozidiel došlo činnosťou žalovaného - pieskovanie a striekanie farbou, keď žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že v rozhodnom čase na danom mieste ktokoľvek iný vykonával nástrek farbou, preto nepovažoval za potrebné skúmať chemický rozbor škvŕn na vozidlách na porovnanie s farbou, ktorú používal žalovaný. K námietke neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného súd prvej inštancie mal preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase poškodenia zaparkované na mieste, kde objektívne pracovnou činnosťou mohlo a aj reálne došlo k poškodeniu. K námietke poveternostných vplyvov na škodu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej mimoriadnej udalosti, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom denníku. Rovnako za ničím nepreukázané vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že vodiči poškodených vozidiel nerešpektovali zákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky. 10. Žalovaný napokon namietal výšku škody, resp. jej primeranosť. Súd prvej inštancie z listinného dôkazu „tabuľkový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu spoločnosťou SANAC, s.r.o. položkovito mal za podrobne preukázané, aké konkrétne čistiace práce a materiál boli pri čistení použité, cenu jednotlivých položiek a zľavu z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia vozidla S. E. predstavuje sumu 598,72 eur ako reálne a účelne vynaložené náklady na odstránenie škody. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný len všeobecne namietal výšku škody bez toho, aby predložil relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody. 11. Súd prvej inštancie mal preto v konaní za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného a škodou, ktorej výška bola hodnoverne preukázaná v sume 598,72 Eur, vzhľadom k pomernej účasti žalovaného na jej vzniku, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil v rozsahu 75% z celkových nákladov, nepreukázaní zavinenia poškodeného, priznal žalobcovi v zmysle § 420 v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka náhradu jej pomernej časti 449,04 Eur zodpovedajúcej pomernej účasti žalovaného, vo zvyšku istiny 149,68 Eur a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nepriznanej istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania 50% z celkových trov (žalovaná suma 598,72 Eur = 100%, žaloba dôvodná vo výške 449,04 Eur = 75%, nedôvodná žaloba vo výške 149,68 Eur = 25%, úspech žalobcu 75%, úspech žalovaného vo veci tak je 25%, 75% - 25% = 50%). 12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode na vozidle S. E. a zároveň nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď žalovaný síce vykonával činnosť, ale nebol priamym partnerom hlavného objednávateľa spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie ustálil jeho spoluzodpovednosť vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, ani určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Žalovaný poukazuje na zápis z rokovania zo dňa 15.1.2016, kde sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o. (voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu), kde boli uvedené povinnosti dodávateľa (KTP Group, s.r.o.) voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. vykonávanie prác riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 emailom nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania Lávky“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaili zo dňa 11.4.2016 žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o., že dňa 12.4.2016 príde aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie. Žalovaný nevie, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení zodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25 % riadil, nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu. 13. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil, že svedok si nepamätal podrobnosti o procese čistenia, nevyhodnotil, že poškodený autom parkoval 100 metrov od lávky a nezisťoval, či sú na tom mieste stromy. Rovnako neriešil nezrovnalosti v dátume hlásenia škody. Svedok zároveň uviedol, že bolo poškodené celé auto, najmä čelné sklo a predná kapota a strecha. Žalovaný tiež spochybňuje, z ktorej strany boli auta zašpinené, nakoľko nie sú doložené fotografie a táto okolnosť nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti, ak boli autá zaparkované vedľa seba, ťažko by sa auto zašpinilo zo strán. Žalovaný tiež namieta aj sumu čistenia, čistenie organizoval zamestnávateľ svedka - poškodeného, súd prvej inštancie len konštatoval, že je primeraná a žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017. 14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP, oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.6.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj obsahom odvolania žalovaného odvolací dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné: 20. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu ako poistiteľa voči žalovanému ako škodcovi, na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, ktoré na žalobcu podľa §
813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému spoločnosti KTP Group s.r.o. na základe poistnej zmluvy č. 8003052505, predmetom ktorej bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Škoda mala vzniknúť tak, že poistený, spoločnosť KTP Group s.r.o., vykonávala na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na pozemku“, pričom lešenárske, pieskovacie a natieracie práce vykonával na základe zmluvného vzťahu s poisteným ako subdodávateľ žalovaný a počas prác na rekonštrukcii lávky vykonávaných žalovaným prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodených 123 parkujúcich vozidiel farbou, vrátane vozidla poškodeného S. E. , ktorý nárok je predmetom konania v súdenej veci. 21. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že odvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris), ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Odvolací súd naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní nevzhliadol, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania (ktoré podrobne uviedol v bodoch 10 až 36 odôvodnenia) k správnym skutkovým záverom, vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 2, § 551 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 415, § 420, § 438 ods. 2, § 440, § 441 a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú tie, ktoré bolo správne vo veci použiť, použité normy správne interpretoval a aplikoval. 22. Žalovaný nesprávne právne posúdenie veci vidí v nesprávnom posúdení zodpovednosti žalovaného na spôsobenej škode na vozidle poškodeného S. E. a nesprávnom posúdení spoluzodpovednosti žalovaného, čo odôvodňuje tým, že nebol priamym partnerom hlavného objednávateľa spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. a že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k ustáleniu jeho spoluzodpovednosti vo výške 75 % ani určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Žalovaný namieta, že nevie, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení zodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25 % riadil. Tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný poukazuje na zápis z rokovania zo dňa 15.1.2016, email zo dňa 16.3.2016 a zo dňa 11.04.2016. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v zásade duplikuje svoju procesnú obranu uplatnenú pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento ale podrobne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne posudzoval nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť obsiahnutú v § 415 Občianskeho zákonníka, teda nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku. Predmetom konania nebola zodpovednosť za škodu porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka), preto odvolacia argumentácia žalovaného, že nebol priamym partnerom hlavného objednávateľa spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. je pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti právne bez významu. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia) v ustanoveniach § 415 Občianskeho zákonníka, je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou
hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov alebo so zmluvným dojednaním, ako tomu je aj v prejednávanej veci. Odvolací súd poukazuje na body 55 až 58 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie podrobne a logicky odôvodnil, v čom vidí naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a spoluzodpovednosť žalovaného a spoločnosti KTP Group, s.r.o., logicky odôvodnil dôvody, pre ktoré posúdil zodpovednosť škodcov ako delenú, ako aj určenie podielu jednotlivých škodcov na spôsobenej škode. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu, odvolací súd uvádza, že odvolateľ neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré by mali preukazovať zbavenie zodpovednosti žalovaného, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať a súd prvej inštancie ich nevykonal. Je potrebné v tejto súvislosti zároveň konštatovať, že odvolateľ ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pod ktorý je vytýkané pochybenie potrebné subsumovať, neuplatnil. 23. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, pričom prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou, dôkazné bremeno však zaťažuje škodcu. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľom namietané dôvody, že elektronickou komunikáciou adresovanou KTP Group, s.r.o. dňa 16.03.2016 oznámil začatie prác a požiadal o zabezpečenie preparkovania áut počas pieskovania a striekania Lávky, ani oznámenie zo dňa 11.04.2016, že 12.4.2016, že príde aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke za predpokladu pekného počasia a ani zápis z rokovania zo dňa 15.01.2016 za dôvody zbavenia zodpovednosti nie je možné kvalifikovať. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zaslanie informatívnych emailov neposúdil ako dostatočné preventívne opatrenie spôsobilé predísť vzniku škody, keď žalovaný sám nielenže neprijal žiadne opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, ale ani neodmietol vykonanie diela do času, kým objednávateľ neprijme zodpovedajúce opatrenia, naopak práce na lávke vykonával. S dokazovaním odvolateľom uvedenými dôkazmi sa súd prvej inštancie správne a podrobne vysporiadal a na ich základe vznik zodpovednosti žalovaného za škodu správne právne posúdil. 24. V prípade odvolacej námietky nesprávneho posúdenia spoluzodpovednosti žalovaného, keď podľa žalovaného súd prvej inštancie ustálil jeho spoluzodpovednosť vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce a určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil, je uplatnená námietka v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie o delenej zodpovednosti viacerých škodcov, a to žalovaného a spoločnosti KTP Group, s.r.o., odôvodnil v bode 58 napadnutého rozsudku. Žalovaný ako škodca má vzťah nielen k vlastnému protiprávnemu konaniu a škode, keď svojím konaním a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti priamo škodlivý účinok vyvolal, ale má vzťah aj ku konaniu ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na vzniku škody, t. j. v tejto veci spoločnosť KTP Group, s.r.o., ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť riadne rizikový priestor. S aplikáciou delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s určením podielu jednotlivých škodcov na škode tak ako ich ustálil súd prvej inštancie, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 25. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil, že svedok si nepamätal podrobnosti o procese čistenia, nevyhodnotil, že autom parkoval 100 metrov od lávky a nezisťoval, či sú na tom mieste stromy. Rovnako neriešil nezrovnalosti v dátume hlásenia škody. Svedok zároveň uviedol, že bolo poškodené celé auto, najmä čelné sklo a predná kapota a strecha. Žalovaný tiež spochybňuje, z ktorej strany boli autá zašpinené, nakoľko nie sú doložené fotografie a táto okolnosť nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti, ak boli autá zaparkované vedľa seba, ťažko by sa auto zašpinilo zo strán. Odvolací súd konštatuje, že s uvedenými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a žiadna z týchto námietok nie je spôsobilá privodiť vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za škodu iný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Odvolaciemu súdu sa javí, že námietky žalovaného sú uplatnené ako všeobecné špekulácie, bez väzby na konkrétnu vec (na jednej strane napr. uvádza, že svedok uviedol, že bolo poškodené celé auto, najmä čelné sklo a predná kapota a strecha a súčasne spochybňuje, z ktorej strany boli autá zašpinené, ak boli autá zaparkované vedľa seba, ťažko by sa auto zašpinilo zo strán). Odvolateľ síce uplatnil námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale konkrétnu nesprávnosť neuvádza, obsahom odvolacích námietok sú tak len púhe dohady odvolateľa, aký prípadne iný skutkový záver prichádza do úvahy, avšak bez uvedenia konkrétneho dôkazu, z ktorého by mal vyplývať a ktorý súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne vyhodnotil.
26. Rovnako správne súd prvej inštancie postupoval aj v prípade vylúčenia aplikácie záverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017 na prejednávanú vec, keď v žalovaným označenom rozhodnutí nejde o totožný skutkový stav. Vo veci spis. zn. 3Cob/112/2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla padajúcim snehom zo strechy budovy, ktoré parkovalo na pešej zóne s obmedzením vjazdu a parkovania s pevne osadenou dopravnou značkou zákaz vjazdu a zákazom parkovania. 27. Odvolací súd napokon ako nedôvodnú posúdil aj námietku výšky škody predstavujúcej výšku nákladov na čistenie poškodeného vozidla, nakoľko odvolateľ túto námietku ničím nezdôvodnil, neuviedol, v ktorých položkách je výška nákladov neprimeraná, nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce výšku nákladov. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. 29. K napadnutému výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 CSP. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že ho priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol, teda uvedený výrok neznie v neprospech žalovaného, žalovaný teda nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie. Z dôvodu nedostatku subjektívneho oprávnenia žalovaného podať odvolanie voči výroku II, ktorý nie je v jeho neprospech, odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku II podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).