Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/139/2023 2222200871 29. 05. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:2222200871.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v spore žalobcu DOBAGRO s.r.o., Mederčská 81, 945 01 Komárno, IČO: 36 864 625, práv. zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému AL Agroservis, s.r.o., 930 16 Vydrany 1093, IČO: 36 280 208, práv. zast. HAÁR & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, o zaplatenie 82.438,79 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/13/2022-79 zo dňa 14.3.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/13/2022-79 zo dňa 14.3.2023 v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v rdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom v časti o zaplatenie 12.500,EUR s príslušným úrokom z omeškania za obdobie od 20.9.2022 do zaplatenia konanie zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69.938,79 EUR, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82.438,79 EUR od 1.11.2019 do 19.9.2022 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69.938,79 EUR od 20.9.2022 do zaplatenia, a tretím výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.3.2022 domáhal zaplatenia sumy 82.438,79 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť GAMOTA TRADING, s.r.o., dodávala žalobcovi v rokoch 2018 a 2019 tovar (umelé hnojivá a herbicídy). Žalovaný ako odberateľ tovaru - kupujúci uhradil svoje záväzky z nižšie uvedených faktúr len čiastočne vo výške 6.482,58 EUR. Po márnych výzvach žalobcovho predchodcu na uhradenie zvyšnej časti záväzku vo výške 98.645,99 EUR postúpil svoju pohľadávku aj s príslušenstvom na žalobcu. Žalobca sa ako postupník pohľadávky dohodol so žalovaným na dodaní tovaru, ktorého kúpna cena sa započíta na postúpenú pohľadávku. Žalovaný dodal žalobcovi tovar v hodnote 11.707,20 EUR, faktúra č. 2022000007 splatná dňa 10.1.2022. Zvyšnú časť pohľadávky žalobcu v žalovanej výške odsúhlasil žalovaný čo do výšky a dôvodu dňa 16.2.2022 v sídle svojej spoločnosti. Žalovaný odmietol uzavrieť so žalobcom splátkový kalendár, ako aj dohodu o mimosúdnom riešení, ktorej predmetom mala byť dodávka poľnohospodárskych komodít z úrody 2022. Spolu s dlžnou istinou si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny, počnúc dňom 1.11.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil najmä tak, že nepopiera skutočnosť, že popiera existenciu splatného záväzku v žalobcom uplatnenej výške. So žalobcom uzavrel ešte v čase pred zahájením sporového konania mimosúdnu dohodu, ktorej predmetom
bolo obojstranné dojednanie o vykonaní dodania poľnohospodárskych komodít zo strany žalovaného žalobcovi, a to z úrody z poľnohospodárskeho roku 2022, a že splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi sa modifikuje tak, že splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi nastane až momentom dodania úrody z poľnohospodárskeho roku 2022 zo strany žalovaného žalobcovi. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi GAMOTA TRADING, s.r.o. a žalobcom dňa 15.12.2020, GAMOTA TRADING, s.r.o. postúpila pohľadávky zo všetkých troch faktúr, vrátane príslušenstva, na žalobcu. V odpore žalovaný uviedol, že mal vedomosť o postúpení pohľadávok na žalobcu. Dňa 30.12.2021 žalobca (t.j. už postupník) a žalovaný uzavreli Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, v ktorej žalovaný uznal existenciu dlhu voči žalobcovi v pôvodnej výške istiny 98 645,99 EUR. Zároveň strany v uvedenej dohode potvrdili, že časť dlhu vo výške 4 500,- EUR bola zaplatená a časť dlhu vo výške 11.707,20 EUR zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 2022000007 v uvedenej výške. V zmysle prejavu vôle strán zhmotneného v Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 30.12.2021, teda zostalo z dlhu žalovaného na úhradu celkom 82.438,79 EUR, čo je suma, ktorú žalobca uplatnil žalobou. Výšku dlhu žalovaný potvrdil v rámci odsúhlasenia zostatku podľa zákona o účtovníctve dňa 16.2.2022. Počas konania, dňa 20.9.2022 žalobca a žalovaný uzavreli ďalšiu Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou voči pohľadávke žalobcu započítali pohľadávku žalovaného z faktúry č. 2022000288 vo výške 12.500,EUR. Žalovaný zároveň uznal výšku dlhu voči žalobcovi v sume 82.438,79 EUR (pred započítaním). Po započítaní teda na úhradu zostala suma 69.938,79 EUR. Túto výšku dlhu žalovaný potvrdil v rámci odsúhlasenia zostatku podľa zákona o účtovníctve dňa 14.2.2023. Výška dlhu žalovaného voči žalobcovi, teda medzi stranami sporná nebola. Sporným bolo, či medzi stranami bola alebo nebola uzavretá dohoda, ktorou strany modifikovali (oddialili) dátum splatnosti jednotlivých faktúr najskôr na rok 2022 a neskôr na rok 2023, vždy na dobu po zbere úrody za daný kalendárny rok (najskôr rok 2022 a potom rok 2023). Žalovaný tvrdil, že prostredníctvom svojho zamestnanca Š.F. R. (ktorý komunikoval so žalobcom) sa so žalobcom ústne dohodol na posunutí splatnosti dlhu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že tento nepoprel dohodu so žalovaným, že dlh môže byť vyporiadaný aj dodaním úrody. V žalobe však uviedol, že s ním žalovaný odmietol uzavrieť splátkový kalendár, ako aj dohodu o mimosúdnom riešení, ktorej predmetom mala byť dodávka poľnohospodárskych komodít z úrody 2022. Rovnako žalobca nesúhlasil, že by došlo k modifikácii dátumu splatnosti žalovaných pohľadávok. K tomu súd uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný interpretoval to, že žalobca akceptuje vyporiadanie dlhu aj dodaním úrody v zodpovedajúcej hodnote tak, že tým bez ďalšieho došlo i k posunutiu splatnosti jeho dlhu voči žalobcovi. Záver, že nikdy nedošlo k obojstrannému určitému a zrozumiteľnému prejavu vôle (§ 37 ods. 1 OZ) posunúť dátum splatnosti pohľadávok žalobcu vyplýva z predložených listinných dôkazov, kde ani v jednom z predložených odsúhlasení záväzkov, či dohôd o započítaní, nefiguruje ako dátum splatnosti rok 2022 či rok 2023. Žalovaný svojím prejavom vôle, ktorý urobil svojím podpisom na dokumentoch s názvom „Odsúhlasenie zostatku“, ako i v dohodách o započítaní, jasne potvrdil, že dátum splatnosti nebol posunutý na rok 2022, resp. 2023, ako to tvrdil. V dohode o započítaní z 20.9.2022 (t.j. uzavretej po tom, ako malo dôjsť k stretnutiu strán v auguste 2022, kde malo byť dojednané posunutie splatnosti na rok 2023), strany jednoznačne uviedli dátum splatnosti 1.11.2019. Súd preto dojednania medzi stranami týkajúce sa dodania úrody za rok 2022, ale najmä 2023, na základe vykonaného dokazovania interpretoval tak, že žalobca prejavil ochotu prijať od žalovaného namiesto peňazí aj úrodu v zodpovedajúcej hodnote, avšak sa nezaviazal vziať už podanú žalobu späť (keďže k dohode o dodaní úrody za rok 2023 došlo až po podaní žaloby) a neprejavil právne relevantným spôsobom vôľu posunúť samotný dátum splatnosti pohľadávok voči žalovanému. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepredložil jediný dokument, ktorý by aspoň naznačoval, že skutočne mohlo dôjsť k dohode o zmene splatnosti pohľadávky. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol iba vypočuť strany konania a svedka Š. R.. Na otázku súdu, prečo pri tak výraznom dlhu chýba akákoľvek písomná dokumentácia k posunutiu splatnosti, žalovaný uviedol, že s ohľadom na dobré vzájomné vzťahy, nebola písomná dokumentácia potrebná. Z vyjadrení žalobcu v žalobe však vyplýva, že žalobca mal záujem o písomnú dohodu, avšak žalovaný to odmietol. Okrem toho sa také odôvodnenie súdu javilo ako absurdné, ak je žalovaný v problematickej finančnej situácii a výška dlhu presahovala 80 000,- EUR. Výsluch strán súd nevykonal vzhľadom na to, že ani jedna zo strán sa osobne na pojednávanie nedostavila. Ak žalovaný opakovane písomne potvrdzoval žalobcovi iné dátumy splatnosti svojho dlhu, než ktoré tvrdil v konaní (naposledy vo februári 2023, t.j. po tom, ako sa už vyjadroval k žalobe!), potom sa nemôže spoliehať na to, že mu úspech v konaní zabezpečí výpoveď jeho zamestnanca o tom, že sa mal žalovaný údajne so žalobcom dohodnúť inak. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi opakovane uznal nielen čiastočnými úhradami, ale aj opakovanými písomnými prejavmi vôle zhmotnenými v dohodách o započítaní vzájomných pohľadávok a odsúhlasení zostatku. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 12 500,- EUR z dôvodu
zániku tejto časti dlhu započítaním vzájomných pohľadávok dohodou z 20.9.2022, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 12 500,- EUR a v časti úroku z omeškania z tejto sumy za obdobie od 20.9.2022 (čo je deň zániku predmetnej časti dlhu). Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi zostatok dlhu. 3. K úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru bolo dôvodné priznať úroky z omeškania za obdobie počnúc 1.11.2019, a to z dôvodu, že tento dátum je v Dohode o započítaní z 20.9.2022 (ktorá bola uzavretá po tom, ako sa žalovaný mal údajne v auguste 2022 dohodnúť so žalobcom na posunutí splatnosti pohľadávky). Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by pôvodná splatnosť faktúr mala byť posunutá z 31.8., 30.10. a 31.10.2019 na 1.11.2019; v dohode o započítaní bol dátum 1.11.2019 s najväčšou pravdepodobnosťou uvedený omylom, pretože ide o dátum, od ktorého si žalobca v tomto súdnom konaní uplatnil úrok z omeškania. Zároveň súd zohľadnil čiastočnú úhradu dlhu v sume 12.500,- EUR dňa 20.9.2022, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania za obdobie do 19.9.2022 z istiny 82.438,79 EUR a za obdobie od 20.9.2022 do zaplatenia zo zostávajúcej istiny 69.938,79 EUR. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti II. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že medzi stranami sporu ostala sporná splatnosť kúpnej ceny, ktorá skutočnosť má podstatný vplyv na možnosť súdneho priznania žalobcom uplatneného nároku, ako aj na priznanie nároku na zákonný úrok z omeškania. Vo vzťahu k absencii splatnosti žalovanej istiny, ktorá splatnosť je základným predpokladom uplatnenia pohľadávky súdnou cestou, žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo ešte v čase pred zahájením súdneho konania k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorej predmetom bolo obojstranné dojednanie o vykonaní dodania poľnohospodárskych komodít zo strany žalovaného žalobcovi, a to z úrody z poľnohospodárskeho roka 2022, resp. roka 2023, ktorým dodaním dôjde ku kompenzácii následných vzájomných záväzkov. Uvedeným dojednaním strany sporu súčasne modifikovali splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý si uplatnil v tomto sporovom konaní, a to tak, že splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi nastane až momentom dodania úrody z poľnohospodárskeho roka 2023 zo strany žalovaného žalobcovi. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal ako aj má žalovaný dôvodne za to, že splatnosť žalobcom uplatneného nároku, ku dňu podania žaloby, ako ani ku dňu vyhlásenie odvolaním napadnutého rozsudku ešte nenastala, t.j. žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok za zaplatenie istiny, ktorá sa stane splatnou až v budúcnosti. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalovaným nevykonal, a to s odôvodnením, že žalovaným navrhnuté dôkazy (výsluch strán sporu a výsluch svedka) majú iba charakter podporného dôkazu a nie sú spôsobilé zmeniť jednoznačný obsah žalobcom predložených písomných dôkazov. S touto argumentáciou sa nestotožňuje. So závermi súdu, ktorý ustálil, že medzi stranami sporu bola sporná otázka splatnosti žalobou uplatnenej istiny, žalobca nepoprel žalovaným tvrdenú skutočnosť, že k vyrovnaniu pohľadávky žalovaného dôjde dodaním poľnohospodárskej úrody, v priebehu dokazovania oboznámením listinných dôkazov vyšli najavo viaceré termíny splatnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktoré nezrovnalosti žalobcom odstránené neboli, žalovaný termíny splatnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktoré boli v rozdielnom znení uvedené na žalobcom predložených listinách, účinne poprel, sa nestotožňuje. Žalovaný taktiež zastáva názor, že vykonaním včas navrhnutých dôkazov a ich následným vyhodnotením, by sa súd prvej inštancie vyvaroval konštatáciám majúcich charakter nepodložených úvah. Má taktiež za to, že vykonanie žalovaným včas navrhnutého dokazovania by malo taktiež podstatný vplyv na rozhodnutie o nárok u na zaplatenie príslušenstva žalovanej istiny. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť. 5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného s tým, že účinne poprel tvrdenia žalovaného o uzavretí platnej mimosúdnej dohody, ktorá by menila dátum splatnosti pohľadávky, vyplývajúcej z nezaplatenej faktúry za dodaný tovar. Faktúra ako účtovný doklad je listina, ktorej obsah sa nedá meniť jednostranným právnym úkonom, t. j. z vôle žalovaného. Údaj o dni splatnosti kúpnej ceny za dodaný tovar je jednoznačne vo faktúre uvedený. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany mali tendenciu urovnať predmetnú pohľadávku započítaním kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcovi od žalovaného. V rozsahu dodaného tovaru a jemu zodpovedajúcej kúpnej ceny bol návrh zo strany žalobcu čiastočne vzatý späť. Žalovaného čiastočné plnenie považuje za právny úkon, ktorým zvyšok svojho dlhu uznal. Doposiaľ vykonané dokazovanie nijakým spôsobom nepreukázalo a ani len nepriamo nenaznačilo, že medzi žalobcom a žalovaným by mohla existovať nejaká platne uzavretá dohoda, ktorou by sa modifikovala lehota splatnosti predmetnej pohľadávky. K návrhom na doplnenie dokazovania uviedol, že ak žalovaný skutočne považoval za potrebné a prospešné z hľadiska správneho zistenia právneho stavu veci vypočuť týchto svedkov, mohol zabezpečiť účasť štatutára žalovaného a zamestnanca žalovaného
najneskôr na termín pojednávania. Žalovaný nijakým spôsobom v konaní doposiaľ nepreukázal, že uvedený zamestnanec - p. R. bol oprávnený (pri údajnom dohadovaní mimosúdnej dohody) jednať v mene spoločnosti, resp. v rozsahu konania štatutárneho orgánu. Z toho dôvodu sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že jeho výsluchom by sa dôkazná situácia nijako nezmenila. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nie je sporná skutočnosť, že žalovaný sumu, ktorá je predmetom súdneho sporu čo do výšky a dôvodu nijakým spôsobom nerozporoval, tvrdil iba, že nie je splatná, a to na základe údajnej ústnej dohody strán sporu. Takáto dohoda bola však žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní popretá, a teda vykonávať dokazovanie výsluchom žalovaného (ktorý sa na pojednávanie nedostavil), jeho zamestnanca a žalobcu by bolo zjavne neúčelné. Výsledkom takéhoto dokazovania by boli opäť iba vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu a žalovaného. Preto považuje za správne, že súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval, z ktorých vyplýva tak výška ako aj splatnosť žalovanej sumy. Z vyššie uvedených dôvodov považuje návrh na vykonanie výsluchov zo strany žalovaného za obštrukčný, ktorými výsluchmi by nedošlo ku zmene zisteného skutkového stavu a tieto výsluchy by tak boli iba nehospodárnym predlžovaním súdneho sporu. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku II. rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69.938,79 EUR s prísl. a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s tým, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o zmene splatnosti pohľadávky. 10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výška dlhu žalovaného voči žalobcovi medzi stranami sporu nebola sporná. Spornou zostala splatnosť kúpnej ceny. 11. Podľa Salda DOBARGRO s. r. o. a odsúhlasenia zostatku k 31.12.2021 bol zostatok pohľadávok voči žalovanému vo výške 82.438,79 EUR. Žalovaný stav pohľadávky potvrdil 16.2.2022. (č. l. 15). 12. Podľa dohody o započítaní zo dňa 20.9.2022 došlo k zániku pohľadávky vo výške 12.500,- EUR (č. l. 69). 13. Podľa odsúhlasenia zostatku ku dňu 31.12.2022 je výška pohľadávky 69.938,79 EUR, uvedené žalovaný potvrdil dňa 14.2.2023 (č. l. 68). 14. Pokiaľ ide o žalovaného námietku modifikovanej splatnosti záväzku žalovaného voči žalobcovi tak, že splatnosť záväzku nastane až momentom dodania úrody, najskôr ako bolo uvedené v odpore úrodou z roku 2022, čo sa malo podariť v rozsahu 12.500,- EUR (vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.3.2023, č. l. 77), následne z úrody z poľnohospodárskeho roka 2023, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by zmenu splatnosti pohľadávky preukazovali. 15. Žalovaný na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia navrhol výsluch strán sporu a svedka (zamestnanca žalovaného) Š. R.. Napriek uvedenému sa na pojednávanie dňa 14.3.2023 dostavili iba právni zástupcovia strán sporu, žalobca ani žalovaný neprišli, prítomnosť svedka žalovaný nezabezpečil a teda samotný žalovaný bol pasívny, ním navrhované vykonanie dokazovania si vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávanie, čo by nebolo hospodárne ani účelné, keďže ani účasť na pojednávaní žalovaný
na svoj výsluch nevyužil. Žalovaný žiadne písomné vyhlásenie navrhovaného svedka ako dôkaz nepredložil. 16. Navrhovaný výsluch p. R. (zamestnanca žalovaného) by nemohol preukázať existenciu ústnej dohody medzi štatutárnymi zástupcami, nakoľko nebol štatutárom. Žalobca namietal, že p. R. mal vyjednávať predĺženie splatnosti pred vyhotovením odsúhlasenia zostatku zo dňa 14.2.2023 a teda považuje výsluch za nehospodárny. 17. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že malo dôjsť k dohode o zmene splatnosti pohľadávky, pričom ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné (keďže svedok nebolo štatutárnym zástupcom žalovaného oprávneným na zmenu zmluvy) a nehospodárne ( vyžadovalo si odročenie pojednávania). 18. Skutočnosť, že dlh bolo možné splniť aj z úrody neznamená, že došlo k zmene splatnosti pohľadávky, osobitne so zreteľom na priebežné uznávanie záväzku so splatnosťou, ktorá nebola písomne určená na rok 2023, t. j. žalovaný ak tvrdí, že došlo k zmene splatnosti, mohol túto skutočnosť pri uznaní zostatku záväzku písomne vyznačiť. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol dôjsť k inému záveru ako súd prvej inštancie, keďže z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že pohľadávka žalobcu nie je splatná, resp. mám byť splatná až zaplatením (z úrody). 20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu ich priznania, nakoľko tento vyplýva z vykonaného dokazovania a zohľadňuje skutkový stav, ako aj rozsah preukázaných skutočností, obsah odvolacích námietok, pričom súd správne posúdil aj čiastočné zastavenie konania. 21. Podľa § 367 ods. 2 CSP: Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 22. Podľa § 255 CSP: (1)Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Podľa § 256 CSP:(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 24. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania a konštatuje správne 100% úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie a teda že čiastočné zastavenie konania zastavil žalovaný, pričom v zvyšku bol žalobca úspešný, preto patrí žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1CSP. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní voči II. výroku relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody neboli naplnené, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako aj výroku II. je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátane výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).