Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/127/2023 4122204522 26. 06. 2024 JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI:SK:KSBA:2024:4122204522.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 80/60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, proti žalovanému: H B Trade, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 9, 949 01 Nitra, IČO: 36 544 221, zastúpený advokátkou: Mgr. Romana Mravíková, so sídlom Štefánikova tr. 2/3, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 505, o vypratanie nebytového priestoru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 27Cb/34/2022-109 zo dňa 24. februára 2023, takto rozhodol: I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 27Cb/34/2022-109 zo dňa 24. februára 2023 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti vypratať nebytový priestor č. XXX o výmere 141,30 m2, nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Nitra, okres Nitra, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej stavby - obchodného centra v areáli Mestskej tržnice na Štefánikovej triede v Nitre. Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 02.01.2012 v znení dodatku č. 1 z 29.04.2014 a dodatku č. 2 zo 17.12.2014 mal žalovaný prenajatú časť tejto stavby, a to v rozsahu nebytového priestoru č. XXX o výmere 141,30 m 2 za účelom prevádzkovania reštaurácie. Mestské zastupiteľstvo žalobcu uznesením z 18.11.2021 schválilo ukončenie prenájmu a listom z 25.11.2021 žalobca vypovedal zmluvu o nájme podľa čl. 6 ods. 2. Výpoveď zmluvy bola žalovanému doručená 07.12.2021 a trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2022. Žalovaný po skončení zmluvy neodovzdal nebytový priestor žalobcovi, preto ho žalobca vyzval ho listom zo 04.04.2022 na vypratanie nebytového priestoru v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný ani po výzve nebytový priestor nevypratal. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel platnosť skončenia nájmu doručenou výpoveďou. Mal za to, že zo strany mestského zastupiteľstva žalobcu došlo ku konaniu v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva, a preto podal podnet na Okresnú prokuratúru Nitra za účelom vydania protestu prokurátora.
4. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie, na pojednávaní dňa 24.02.2023, žalovaný podal návrh na prerušenie konania na dobu 6 mesiacov vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania. Žalobca s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. 5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27Cb/34/2022-109 zo dňa 24. februára 2023 návrh žalovaného zo dňa 24.02.2023 na prerušenie konania zamietol (výrok I), žalovaného zaviazal na povinnosť „vypratať nebytový priestor č. XXX o výmere 141,30 m2, nachádzajúci sa v stavbe s popisom stavby - Obchodné centrum NR, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku - parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Nitra, okres Nitra, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“ (výrok II) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III). 6. K prvému výroku rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že za účelom poskytnutia priestoru sporovým stranám na mimosúdne vyriešenie sporu (ktoré mohlo v danej veci spočívať aj v uzavretí novej nájomnej zmluvy a dohode o prípadných nárokoch žalobcu vyplývajúcich z obdobia neoprávneného užívania jeho nebytového priestoru žalovaným) Civilný sporový poriadok upravuje v § 163 ods. 1 procesný inštitút prerušenia konania na zhodný návrh strán. Súd preto po podaní návrhu na prerušenie konania žalovaným na pojednávaní dňa 24.02.2023 vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril tak, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiada spor meritórne prejednať. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vo veci prebiehajúcich rokovaní medzi sporovými stranami o uzavretí novej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by bol (aj) nájom nebytového priestoru, ktorého vypratania sa žalobca v tomto konaní domáhal, na základe žiadosti žalovaného o prenájom, neprebieha žiadne správne ani súdne konanie, ale ide o rokovania o uzavretí zmluvy, ktoré sú inštitútom súkromného práva. Nič na tom nemení, že vôľa žalobcu, ktorú prejaví (konajúc priamo štatutárnym orgánom - primátorom mesta alebo ním splnomocneným zástupcom) v rámci týchto rokovaní vo sfére súkromného práva, sa tvorí aj na mestskom zastupiteľstve. Neprebieha však žiadne súdne a osobitne ani správne konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach subjektov práva v oblasti verejnej správy a v ktorom by jeden zo subjektov mal nadradené verejnomocenské postavenie a ktorého predmetom by súčasne bola otázka majúca význam pre rozhodnutie prejednávanej veci. Keďže neprebieha ani žiadne súdne ani správne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, neboli splnené v prejednávanej veci ani podmienky na fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 CSP. 7. V prevažnej časti odvôdonenia svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie venoval meritu, ktorým bol návrh na vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Konštatoval, že žalobca ako prenajímateľ v súlade so zmluvnou úpravou, dojednanou v čl. 6 bod 2. zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 02.01.2012 v znení dodatkov, dal žalovanému ako nájomcovi listom zo dňa 25.11.2021 výpoveď bez udania dôvodu, pričom podľa zmluvou bola dojednaná výpovedná doba v trvaní 3 mesiace so začiatkom jej plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 07.12.2021 a výpovedná doba uplynula dňom 01.04.2022. Uplynutím v zmluve dojednanej výpovednej doby táto zmluva o nájme nebytového priestoru zanikla. 8. Súd prvej inštancie nezistil dôvod neplatnosti tejto výpovede, pretože na výpovedi zmluvy je podpísaný primátor žalobcu, teda žalobca konal priamo štatutárnym orgánom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, § 24 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení). 9. Pokiaľ žalovaný uviedol, že zo strany mestského zastupiteľstva žalobcu došlo ku konaniu v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva pri prijímaní uznesenia, v nadväznosti na ktoré žalobca vypovedal zmluvu žalovanému, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne substancované skutkové tvrdenia, z ktorý ch by toto porušenie rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva žalobcu vyplývalo. Neuviedol v čom konkrétne toto porušenie rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva malo spočívať. 10. K procesnej obrane uplatnenej až na pojednávaní súd prvej inštancie uviedol, že boli vo vzťahu k nej splnené podmienky na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP, keďže žalovaný netvrdil, že by mu čokoľvek bránilo uviesť toto substancované skutkové tvrdenie už skôr (a to už vo vyjadrení k žalobe). Napriek tomu k tvrdeniam žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zaujal stanovisko. Hoci je žalobca orgánom verejnej moci, pokiaľ ide o správu
majetku, ktorého je vlastníkom, vstúpil so žalovaným uzavretím zmluvy o nájme nebytového priestoru z 02.01.2012 do súkromnoprávneho vzťahu, pričom v tomto žalobca nevystupoval v nadriadenom postavení orgánu verejnej moci, ktorý by uplatňoval v danom vzťahu svoje verejnomocenské právomoci. Aj výpoveď tejto zmluvy, ako v zmluve dojednaného spôsobu zániku tohto súkromnoprávneho vzťahu, je jednostranným súkromnoprávnym úkonom, na ktorého náležitosti sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (obsiahnuté v § 266 a nasl. Obchodného zákonníka a vo zvyšnom rozsahu podľa § 1 Obchodného zákonníka v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z hľadiska jeho platnosti (a na to nadväzujúcej účinnosti) tak bolo relevantné, či ho robí oprávnený subjekt, v danej veci žalobca. Pri výpovedi zo zmluvy o nájme nebytového priestoru za žalobcu konal štatutár (primátor mesta). Na existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami založeným zmluvou o nájme nebytového priestoru z 02.01.2012 malo vplyv až samotné danie výpovede žalobcom, konajúcim štatutárnym orgánom - primátorom mesta, nie jemu predchádzajúce uznesenie mestského zastupiteľstva, ktoré nemôže vzhľadom na absenciu právnej subjektivity v oblasti súkromného práva robiť akékoľvek súkromnoprávne úkony, naopak, je len orgánom žalobcu podieľajúcim sa na tvorbe jeho vôle, ktorú súkromnoprávne relevantným spôsobom môže prejaviť len štatutárny orgán mesta ako právnickej osoby alebo ním splnomocnený zástupca. Tieto skutočnosti sú podstatné pri konštatovaní záveru súdu o absencii dôvodu neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru ako súkromnoprávneho úkonu v prejednávanej veci. Samotný žalovaný pritom v celom konaní netvrdil jediný dôvod, s ktorým by súkromné právo spájalo neplatnosť danej výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, naopak, substancovane tvrdil až na pojednávaní, že dôvodom neplatnosti výpovede má byť porušenie interných predpisov žalobcu pri prerokovaní dania výpovede v mestskom zastupiteľstve. 11. Súd prvej inštancie k namietanému nedostatku uznesenia mestského zastupiteľstva ďalej argumentoval, že vo vzťahu k správnym aktom sa uplatňuje prezumpcia správnosti správneho aktu, podľa ktorej správny akt, dokiaľ nebol zrušený v zákonom stanovenom postupe, vyvoláva zamýšľané právne účinky (pokiaľ nejde o nulitný právny akt, teda akt vydaný bez právomoci, pričom nedostatok právomoci mestského zastupiteľstva na prijatie daného uznesenia žalovaný netvrdil a súd prvej inštancie ho ani nezistil, poukazujúc pritom na právomoc mestského zastupiteľstva stanovenú v § 11 ods. 4 písm. a/ v nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona o obecnom zriadení). Žalovaný netvrdil, nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by na základe protestu prokurátora alebo rozhodnutím bolo uvedené uznesenie mestského zastupiteľstva pre nezákonnosť zrušené. 12. K nároku na náhradu trov konania (výrok III) súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému (keď žalobe žalobcu proti žalovanému bolo týmto rozsudkom v plnom rozsahu vyhovené), a preto má žalobca podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Odvolanie 13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom II a III, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru výrok II napadnutého rozsudku je nevykonateľný, čo má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Podľa žalovaného vo výroku II napadnutého rozsudku absentuje údaj - identifikácia listu vlastníctva, na ktorom je evidované vlastnícke právo k nebytovému priestoru, ktorý má byť predmetom vypratania, nie je identifikovaný príslušným okresný úrad, ktorý vedie údaje o vlastníckom práve a nie je identifikovaná ani parcela čo do druhu a výmery, na ktorej sa nachádza nebytový priestor. Označenie nebytového priestoru číslom XXX bez toho, aby bol riadne špecifikovaný minimálne čo do jeho umiestnenia (prízemie, poschodie a pod.) je údaj, bez ktorého je tiež spochybnená identifikácia nebytového priestoru a to najmä s ohľadom na to, že nebytový priestor nie je zapísaný ako samostatný nebytový priestor na príslušnom liste vlastníctva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nejednoznačné a spôsobuje právnu neistotu na strane žalovaného, nakoľko absencia identifikácie nebytového priestoru môže dať možnosť tento zamieňať podľa potreby žalobcu.
15. Podľa žalovaného súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právnoho posúdenia nevykonal dokazovanie na preukázanie, či boli zo strany žalobcu splnené podmienky k tomu, aby bolo možné považovať výpoveď za platný právny úkon. Z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu - stanovisko okresného prokurátora vyplýva, že riešenie otázky platnosti resp. neplatnosti výpovede nie je v pôsobnosti orgánov prokuratúry, nakoľko sa jedná o občianskoprávnu záležitosť, mimo pôsobnosti Mesta Nitra ako orgánu verejnej moci. Podľa názoru žalovaného mal preto súd pri posudzovaní nároku žalobcu predbežne riešiť aj otázku platnosti výpovede a s tým spojený procedurálny postup, ktorý pre takýto úkon predpisujú interné predpisy žalobcu. 16. Žalovaný nesúhlasil s tým, že tieto námietky boli vznesené na pojednávaní, a preto súd k nim s ohľadom na princíp koncentrácie konanie nemusel prihliadať. Žalovaný od počiatku namietal neplatnosti výpovede, pričom rozsah námietok žalovaného bol súdu známy už aj z podania na okresnú prokuratúru. 17. Žalobca mal predložiť pre preukázanie svojich tvrdení nie len výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva, ale aj z jednotlivých poradných orgánov a to aj vzhľadom k tomu, že poradný orgán (finančná komisia pri mestskom zastupiteľstve) komunikuje a jedná so žalovaným o prenájme celej budovy súp. č. 2815. Konanie žalobcu tak vykazuje znaky svojvoľného rozhodnutia mestského zastupiteľstva žalobcu bez prejednania veci s poradnými orgánmi tak, ako to predpisujú interné predpisy žalobcu. Je totiž z konania žalobcu zrejmé, že rozhodol o ukončení nájomnej zmluvy bez riešenia otázky prípadného negatívneho dopadu na mestský rozpočet, čo je aj dôvodom, prečo t. č. žalobca jedná so žalovaným o prenájme celého priestoru. Žalovaný je rovnako názoru, že súd prvého stupňa mal skúmať reálny úmysel žalobcu, t. j na jednej strane jeho písomné vyjadrenie a na druhej strane záujem žalobcu o rokovanie so žalovaným o prenájme nebytových priestorov. 18. Podľa žalovaného mal súd prvej inštancie tiež skúmať otázku platnosti výpovede, teda preveriť súlad postupu orgánu verejnej správy v danom prípade v pozícii prenajímateľa podľa Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé, či súd posudzoval a podľa čoho posudzoval riadne doručenie výpovede, dodržanie lehoty na podanie žaloby a pod. V tomto smere považoval žalovaný rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, akými postupmi sa súd prvého stupňa riadil, ako vyhodnotil konanie žalobcu. 19. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie určil lehotu na vypratanie priestorov, pričom voči nej nie je možné podať odvolanie. Súd nebral vôbec do úvahy reálny stav nebytového priestoru, jeho výmeru a spôsob užívania. Súčasťou vypratania je aj uvedenie nebytového priestoru do pôvodného stavu s prihliadnutím na bežné opotrebovanie. V nebytovom priestore sa nachádza vzduchotechnika / vetranie, klimatizácie /, zatváracie systémy / mreže /, pričom toto všetko je potrebné uviesť do pôvodného stavu, resp. v prípade dohody so žalobcom ponechať na mieste samom za odplatu. V tomto smere sa zdá žalovanému lehota naplnenie prikrátka a nemôže súhlasiť so závermi súdu, že je postačujúca na dobrovoľné splnenie. Súčasne mal žalovaný za to, že v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a lehotu naplnenie určil bez toho, aby mal preukázané, čo všetko je potrebné vykonať tak, aby došlo k riadnemu odovzdaniu nebytového priestoru. III. Vyjadrenia strán sporu po podaní odvolania 20. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2023. Odvolanie považoval za účelové, s cieľom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalovaný stále vykonáva podnikateľskú činnosť na predmete nájmu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. IV. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 23. Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. 24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. V. Posúdenie veci odvolacím súdom 26. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 27. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého výroková časť je opísaná v ods. 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v ods. 6 až 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 28. Pred súdom prvej inštancie bolo ustálené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - obchodného centra v areáli Mestskej tržnice na Štefánikovej triede v Nitre, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor užívaný žalovaným za účelom prevádzkovania. reštaurácie, a to na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 02.01.2012 v znení dodatkov zo dňa 29.04.2014 a zo 17.12.2014. Žalobca zaslal žalovanému výpoveď z predmetnej zmluvy listom doručeným žalovanému dňa 07.12.2021. Žalovaný nebytový priestor nevypratal a žalobcovi v zmysle zmluvy neodovzdal. 29. V zmysle čl. 6 bod 2. nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že zmluvný vzťah je možné ukončiť písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán bez udania dôvodu s trojmesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, nájomný vzťah trval do 31.03.2022. V tejto súvislosti odvolací súd zistil pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne za poledný deň trvania nájomnej zmluvy označil 01.04.2022 s poukazom na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka upravuje počítanie lehôt, pričom v predmetnej nájomnej zmluve nebola dohodnutá lehota ale (výpovedná) doba, teda časové obdobie, na uplynutie ktorého sa viaže zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy. Na rozdiel od lehôt, pri dobách platí zásada, že začínajú plynúť prvým dňom a končia sa posledným dňom časového úseku, bez ohľadu na aký deň tento koniec pripadne, pričom zároveň končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Preto pokiaľ začala trojmesačná výpovedná doba v zmysle čl. 6 bod 2. nájomnej zmluvy plynúť odo dňa 01.01.2022, trvala, a teda i samotná nájomná zmluva, do 31.03.2022. 30. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní nároku žalobcu predbežne riešiť aj otázku platnosti výpovede a s tým spojený procedurálny postup, ktorý pre takýto úkon predpisujú interné predpisy žalobcu, je dovolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie podrobil výpoveď žalobcu z nájomnej zmluvy dostatoče posúdeniu jej právnej relevantnosti, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako je opísané v ods. 7 až 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 31. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu vo všeobecnosti, môže byť absolútna alebo relatívna. Abslútnou neplatnosťou sa súd zaoberá ex officio. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, Obchodný zákonník dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov rozšíril. Podľa § 267 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto
neplatnosti dovolávať iba tento účastník, pričom to neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti Obchodného zákonníka. Možno podľa názoru odvolacieho súdu prijať taký výklad vo vzťahu k predmetnému úkonu žalobcu (výpoveď z nájmu), že dovolanie sa neplatnosti by konvenovalo s dôvodom na ochranu len jedného účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Pokiaľ však má súd zisťovať neplatnosť obchodnoprávneho úkonu, posudzuje naplnenie podmienok pre konštatovanie absolútnej alebo relatívnej neplatnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 32. Absolútne neplatný je právny úkon, pokiaľ ho urobila osoba nemajúca spôsobilosť na právne úkony. Za absolútne neplatný právny úkon sa považuje aj úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, alebo ak právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. 33. Relatívne neplatný úkon v zmysle Občianskeho zákonníka je taký, pri ktorom to ustanovuje § 49a, 140, § 145 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2. Takýto úkon sa však považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. 34. Z hľadiska posúdenia žalovaným namietanej platnosti výpovede možno vychádzať len z tvrdení žalobcu, ktorý označil za dôvod neplatnosti pochybenie v procese prijatia rozhodnutia žalobcu vypovedať žalovanému nájomnú zmluvu. V danom prípade nejde o situáciu opísanú v § 49a, 140, § 145 589, § 701 ods. 1 alebo § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto nemožno konštatovať, že žalovaným namietaný úkon žalobcu - výpoveď z nájmu, je relatívne neplatným právnym úkonom. 35. Nebolo naplnené ani niektoré z vyššie vymenovaných kritérií determinujúcich absolútnu neplatnosť posudzovaného právneho úkonu - výpovede nájomnej zmluvy. V danom prípade nemožno konštatovať, že by predmetný právny úkon urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Celkom isto výpoveď bola formulovaná v súlade so zmluvnými dojednaniami, ktorých platnosť nespochybnil žalobca ani žalovaný, teda išlo o úkon žalobcu legitímne vykonaný, ktorý nijako sám o sebe neodporuje zákonu a ani ho neobchádza. Rozpor s dobrými mravmi (prípadne zo zásadami poctivého obchodného styku) nemožno konštatovať z toho dôvodu, že možnosť výpovede bol článkom 6.2 nájomnej zmluvy daná obom účastníkom zmluvy, dotknuté podmienky zmluvy neboli nevyvážené a jedna zmluvná strana tým nezískala voči druhej žiadnu výhodu a aspekt spravodlivosti z etického hľadiska nebol nijako atakovaný. Odvolací súd nemal pochybnosti ani o tom, že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Prejav vôle žalobcu bol jeho adresátovi (žalovanému) zrejmý a nebol nijako spochybnený o jeho význame či právnych účinkoch. 36. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol vzťahom súkromnoprávnej povahy, kde žalobca ako prenájímateľ nevystupoval ako orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci vo zťahu k predmetu nájmu alebo voči žalovanému a jeho účasť na nájomnej zmluve nebola činnosťou správneho orgánu, ktorým by žalobca na základe zákonom zverených oprávnení rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu prípadne iných fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ako účastníci nájomnej zmluvy boli obe strany sporu vzájomne rovnoprávne, teda nemožno vnímať postavenie žalobcu ako zmluvnej strany cez skutočnosť, že mu zákon v iných veciach zveril právomoc správneho orgánu. 37. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca je právnická osoba, za ktorú koná osoba k tomu oprávnená osoba. V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pri žalobcovi, ktorý má štatút mesta, je podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 5 takouto osobou primátor. S úkonmi primátora sú spojené právne účinky smerom k dotknutým osobám a zároveň žalobcu zaväzujú. Vo vzťahu k namietanému procesu prijatia rozhodnutia vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu je nutné akcentovať, že zákon č. 369/1990 Zb. s takýmto žalovaným popísaným pochybením neplatnosť právneho úkonu urobeného primátorom nespája. 38. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku, uvedenú o ods. 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie, ako vyplýva z opisu odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedeného v ods. 7 až 11 (najmä v ods. 10) odôvodnenia tohto rozhodnutia, zaoberal tvrdeniami žalovaného o neplatnosti výpovede z nájmu, hoci aj spomenul, že mal možnosť uplatniť sudcovskú koncentráciu a otázkou platnosti skončenia nájmu by sa zoberať nemusel, dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že bol bez právneho významu žalovaného nesúhlas s
konštatáciou súdu prvej inštancie o tom, že námietka neplatnosti výpovede bola vznesená (oneskorene) až na pojednávaní. 39. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, akými postupmi sa súd prvého stupňa riadil, ako vyhodnotil konanie žalobcu pri vypovedaní nájomnej zmluvy. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa zaoberal právne významnou otázkou, ktorou bola otázka platnosti výpovede, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil svoje úvaky, ktoré ho viedli k záveru, že výpoveď daná žalovanému bola v súlade so zmluvou i právnymi predpismi. Žalovaného sústredenie sa na proces predchádzajúci samotnému písomne vykoannému právnemu úkonu - výpovede nájomnej zmluvy listom doručeným žalovanému dňa 07.12.2021, nebolo pre posúdenie spornej otázky právne významné, pričom odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu opakuje, že zákon č. 369/1990 Zb. ani iný právny predpis nedostatok rozhodovacieho procesu žalobcu (mesta) bez ďalšieho priamo nespája neplatnosťou právneho úkonu urobeného primátorom žalobcu. 40. Žalovaný vytýkal rozsudku súdu prvej inštancie nejednoznačosť, ktorá pre absenciu identifikácie nebytového prepisu, ktorý sa má vypratať, spôsobuje žalovanému právnu neistotu v tom, že dáva možnosť žalobcovi zamieňať vypratávaný priestor podľa potreby. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nemohol sttožniť z viacerých dôvodov. V prvom rade vo výroku rozhodnutia identifikácia nehnuteľnosti, dotknutého nebytového priestoru, nie je neidentifikovaná. Výrok rozhodnutia súdu má byť špecfikovaný zrozumiteľne tak, aby z neho bolo zrejmý predmet právneho vzťahu, ktorého sa rozhodnutie týka a povinnosť, ku ktorej stranu sporu rozhodnutie zaväzuhe. Tieto majú byť formulované určito, aby boli nezameniteľné s iným predmetom alebo povinnosťou a aby ich exekučný výklad umožnoval vykonateľnosť rozhodnutia. 41. Hoci žalovaný poukázal na to, že vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie absentuje údaj o liste vlastníctva, na ktorom je evidované vlastnícke právo k nebytovému priestoru, nie je uvedený príslušným okresný úrad, ktorý vedie údaje o vlastníckom práve a nie je identifikovaná čo do druhu a výmery parcela, na ktorej sa nachádza nebytový priestor, nemožno vzhľadom na všetky údaje uvedené vo výroku rozsudku prisvedčiť, že by z výroku rozsudku nebolo jednoznačne zrejmé, akého predmetu právnych vzťahov sa týka a k akej povinnosti zaväzuje. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom výroku nemohol sa stotožniť so žalovaným, že bol nebytový priestor vo vlastníctve žalobcu užívaný žalovaným, ktorý je podľa výroku napadnutého rozsudku povinný vypratať, nedostatočne identifikovaný pre potrebu prípadnej exekúce alebo že z výroku rozsudku nevedeli stran sporu jednoznačne túto nehnuteľnosť určiť a bolo možné ju zameniť s inou. 42. Isto, pri každom rozhodnutí (výroku rozhodnutia) možno polemizovať o odbornej úrovni, o detailoch, na ktorých si mal súd dať záležať alebo či štylisticky výrok zodpovedá najvyšším kritériám. Pre odvolací súd (tak ako pre účastníka súdneho konania) je však rozhodujúce, či je výrok dostatočne zrozumiteľný a určitý, teda či je z neho zrejmý rozsah prisúdených práv a povinností. Uvedené hodnotí súd z hľadiska jeho minimálnej (a nie maximálnej) preskúmateľnosti tak, aby bol dosiahnutá jednoznačnosť, určitosť a nezameniteľnosť prisúdených práv a povinností. 43. Pokiaľ súd prvej inštancie výrokom II odvolaním napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného na povinnosť „vypratať nebytový priestor č. XXX o výmere 141,30 m2, nachádzajúci sa v stavbe s popisom stavby - Obchodné centrum NR, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku - parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Nitra, okres Nitra, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“, uviedol v rozsudku dostatočnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktorú je žalovaný povinný vypratať. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že „Obchodné centrum NR, so súpisným číslom XXXX“ je jedinou takouto stavbou nachádzajúcou sa v katastrálnom území Q.. Preto nedostatok výroku, keď v ňom nie je uvedené číslo listu vlastníctva (XXXX) a okresného úradu, ktorý list vlastníctva eviduje, nemôže mať za následok nezrozumiteľnosť výroku odvolaním napadnutého rozsudku ako procesné pochybenie porušujúce práva účastníkov konania na spravodlivý proces - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Skutočnosť, či pozemok registra „C“ s parcelným číslom XXXX v katastrálnom území Q., na ktorom predmetná stavba (Obchodné centrum NR) stojí je identifikovaný v katastri nehnuteľnotí nejakým druhom pozemku, je pre rozlíšenie tohto pozemku od iných bez právneho významu. Ide o evidenčný neprávotvorný údaj. Ak aj súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, že predmetný pozemok je zastavanou plochou a nádvorím, nijako to nemohlo mať vplyv na skutočnosť,
že pozemok registra C s parcelným číslom XXXX je jediným takámto pozemkom v katastrálnom území Nitra. 44. Možno preto zhrnúť, že z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, ktorý konkrétny nebytový priestor má žalovaný vypratať. Bolo zrejmé, o čom rozhodoval súd prvej inštancie a na akú povinnosť v rozsudku žalovaného zaviazal. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že osobám dotknutým rozsudkom súdu prvej inštancie z výroku jeho rozsudku boli ich práva a povinnosti formulovane jednoznačne a nezameniteľným spôsobom. 45. Z obsahu odvolania nebolo pochybností, že žalovaný spoľahlivo vedel z výroku napadnutého rozsudku identifikovať, ktorého nebytového priestoru sa týka, keď namietal, že 30 dní na vypratanie takéhoto priestoru nie je dostatočná lehota. Pred súdom prvej inštancie bolo ustálené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - obchodného centra v areáli Mestskej tržnice na Štefánikovej triede v Nitre, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor užívaný žalovaným za účelom prevádzkovania. reštaurácie, a to na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 02.01.2012 v znení dodatkov zo dňa 29.04.2014 a zo 17.12.2014. Žalovaný uvedené skutočnosti nespochbnil a nespochybnil ani to, že mu žalobca zaslal výpoveď z predmetnej zmluvy listom doručeným žalovanému dňa 07.12.2021. Preto predstieranie žalovaného, že vo výroku rozsudku nie je dostatočne nebytový priestor určený postráda racionalitu a súd mu ako tvrdeniu manipulatívnemu a účelovému neprisvedčil. 46. Odvolací súd dodáva, že uvedená odvolacia námietka žlovaného nemohla obstáť nie len z dôvodu, že aj cez vytýkané formálne nedostatky bol výrok napadnutého rozsudku zrozumiteľný a určitý, ale aj z dôvodu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý po právnej stránke správne postúpil a odvolací súd by s poukazom na § 387 ods. 1 CSP nepristúpil k jeho zrušeniu. Prípadné zrušenie (odvolacím petitom žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť) len pre formálne dôvody by totiž pre žalovaného v konečnom dôsledku neprinieslo priaznivejší výsledok predmetného súdneho sporu. 47. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie určil lehotu na vypratanie priestorov, pričom nebral vôbec do úvahy reálny stav nebytového priestoru, jeho výmeru a spôsob užívania. Uviedol, že v nebytovom priestore sa nachádza vzduchotechnika / vetranie, klimatizácie /, zatváracie systémy / mreže /, pričom toto všetko je potrebné uviesť do pôvodného stavu, resp. v prípade dohody so žalobcom ponechať na mieste samom za odplatu a preto sa zdá žalovanému lehota naplnenie prikrátka. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie (a v odvolaní) tvrdil, že je lehota 30m dní na vypratanie prikrátka, bol povinný svoje tvrdenie konkrétne preukázať. V danom prípade však žalovaný len tvrdil, avšak k svojmu tvrdeniu nepredložil ani neoznačil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé určiť primeranú lehotu na vypratanie. Preto na takéto bezobsažné tvrdenie súd prvej inštancie nemusel prihliadnuť a rovnako tak na neho neprihliadol ani súd odvolací. 48. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie za správne a spoľahlivo zistený a rovnako za vecne správne považoval jeho právne posúdenie. 49. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP. 50. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd v súlade s § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 51. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal súd na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle
§ 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 52. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa. Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces. Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne. Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n). Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b). Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie. Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´. Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de. V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh). Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa. Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´. Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada. Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci. Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia. Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom. Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.