Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/76/2023 4122207883 30. 10. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:4122207883.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: bpv Braun Partners, s.r.o., Ovocný trh 1096/8, 110 00 Praha, IČ: 279 48 994, ČR, konajúca prostredníctvom bpv Braun Partners s.r.o., o.z., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 207, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Mariana Zavacká, advokátka so sídlom Nádvorie Európy 32/3, 945 01 Komárno, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Odi/9/2022-84 zo dňa 16.06.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Odi/9/2022-84 zo dňa 16.06.2023 potvrdzuje. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného. Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného, ktorý žalobca videl v naplnení zákonného dôvodu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení konkurzom. S poukazom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval nespornosť tvrdenia žalobcu o uzatvorení Zmluvy o splátkovom úvere č. 5054799113 zo dňa 01.04.2014, v znení Dodatku zo dňa 02.07.2014, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol spotrebný úver v sume 15.000,eur s dohodnutými splátky 215,63 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 20.04.2024. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že k čerpaniu úveru došlo dňa 01.04.2014, pričom žalovaný uhradil splátku naposledy 19.07.2018. Napriek výzvam a upomienkam žalobcu, žalovaný po 19.07.2018 uhradil len sumu 29,02 eur. Z obsahu konkurzného spisu 23Odk/204/2019 a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný žalobcu uviedol v zozname veriteľov a opísal svoju životnú situáciu, z ktorej vyplýva, že žije v spoločnom dome so súrodencami, pričom spoločnú domácnosť tvorí s partnerkou (na materskej dovolenke), ich maloletým dieťaťom a matkou (dôchodkyňou). Má stredoškolské vzdelanie bez maturity a je zamestnaný ako čašník s minimálnou mzdou 520,- eur. Po smrti otca sa jeho situácia zhoršila. Matka je chorá a snaží sa jej pomáhať. Rád by
si našiel lepšie platenú prácu, ale o čašníka, čo má exekúcie, nemajú záujem zamestnávatelia. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku z úveru prihláškou pod por. č. 1 vo výške 11.649,50 eur. 1.2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, na ktorom založil dôvodnosť žaloby, a to že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keďže v danom čase bol naďalej zamestnaný a poberal mzdu. Žalobca namietal, že žalovaný záväzky voči nemu do 19.07.2018 plnil napriek prebiehajúcej exekúcii a starším dlhom. Vyhlásenie žalovaného o platobnej neschopnosti v návrhu na konkurz preto podľa názoru žalobcu bolo len formálne. 1.3. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016, v ktorom zaujal právny názor, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“, ako aj s poukazom na zákonnú definíciu predlženia, prvoinštančný súd uviedol, že objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť, je nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok prostriedkov na úhradu splatných peňažných záväzkov. K argumentácii žalobcu o pracovnom pomere žalovaného a jeho spôsobilosti hradiť svoje záväzky uviedol, že samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného bez ďalšieho neznamená, že dlžník spĺňa podmienku platobnej schopnosti, vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a výšku finančného majetku žalovaného. Zdôraznil, že pojem "platobná neschopnosť" znamená taký majetkový stav dlžníka, keď stav finančných prostriedkov (vrátane iného finančného majetku okrem finančných prostriedkov) nedosahuje hodnotu (výšku) spôsobilú na úhradu pohľadávky veriteľa v lehote 180 dní od splatnosti tohto záväzku. Žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania nepoctivého zámeru dlžníka, neuviedol skutočnosti, ktoré by vyvrátili zákonom definovanú platobnú neschopnosť ku dňu podania návrhu na oddlženie konkurzom. V konaní nebola preukázaná existencia finančného majetku, ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku, čo žalobca v konaní nepreukázal a ani to len netvrdil. Tvrdenie, že pohľadávka bola čiastočne uhrádzaná splátkami v exekúcii, nevyvracia záver o platobnej neschopnosti žalovaného. Tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky pred podaním návrhu na konkurz, ako aj poukaz na to, že žalovaný je a bol zamestnaný, ani poukaz na exekúciu, ešte sami o sebe nepreukazujú existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie. Naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie pohľadávky žalobcu. Podporne poukázal na komentár prof. JUDr. Milana Ďuricu: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK, rok 2019, strana 17, v ktorom uvádza, že dlžník, ktorý je fyzickou osobou, preukazuje platobnú neschopnosť vyhlásením, ktoré je obligatórnou súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára. Dôkazom o platobnej neschopnosti dlžníka je aj doklad nie starší ako 30 dní, preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, ktorý rovnako tvorí obligatórnu súčasť návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára. Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, túto zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čím súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii zotrval na tvrdeniach uvádzaných pred súdom prvej inštancie, a to, že žalovaný bol zamestnaný, poberal mzdu, pohľadávka žalobcu bola exekučne vymáhaná a žalovaný bol spôsobilý túto postupne uhradiť. Ďalej poukázal na to, že žalovaný mal záujem o refinancovanie dlhu a žalobcu žiadal o poskytnutie nového úveru, z ktorého uhradí starú pohľadávku žalobcu. V čase spísania pokladov pre návrh na vyhlásenie konkurzu súčasne došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalovaného, ktorý musel dostať minimálne jedno odstupné. Podľa žalobcu teda disponoval sumou minimálne 1.040,- eur brutto, z ktorej bol spôsobilý čiastočne uhradiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný v konkurze zamlčal príjem z roku 2019, nikdy nemal skutočný záujem na úhrade svojich dlhov a zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný nespĺňa podmienky § 166g ods. 4 ZKR a pri hodnotení skutočností ovplyvňujúcich jeho poctivý zámer nie je dôvod na miernejší výklad v prospech domnelej platobnej neschopnosti žalovaného. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že obsah súdneho spisu a listinné dôkazy v ňom založené preukazujú dôvodnosť podanej žaloby. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, poukázal na priebeh svojich zamestnaní od roku 2014 a uviedol, že poberal minimálnu mzdu. S partnerkou má
dve maloleté deti a zo svojho príjmu nebol schopný uhrádzať žalobcovi vyššie splátky. Z posledného zamestnania odišiel z dôvodu nevyplácania mzdy zamestnávateľom, firma bola daná do konkurzu. Záväzok voči žalobcovi mal záujem riešiť poskytnutím hypotekárneho úveru so záložným právom, z ktorého by si žalobca odpočítal pohľadávku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pri minimálnej snahe bol schopný pohľadávku žalobcu uhradiť. Dosahovaný príjem nepostačoval ani na základné náklady rodiny, čo bol dôvod jeho odchodu za prácou do Rakúska. Nechcel sa vyhnúť záväzku, mal záujem ho uhradiť a ručiť za jeho úhradu - v prípade poskytnutia hypotekárneho úveru aj nehnuteľnosťou – bytom vo vlastníctve jeho partnerky, prípadne predajom nehnuteľnosti. Pri oddlžení nemal nepoctivý zámer. Zrušením konkurzu, v prípade exekúcie, exekútor nemá dosah na zrážky do zahraničia. Napriek tejto skutočnosti má žalovaný záujem záväzok žalobcu vysporiadať. 4. Žalobca v následnej replike zotrval na tvrdení, že žalovaný nemal záujem o úhradu svojho záväzku. Možnosť ísť za prácou do zahraničia (Rakúska) mal aj pred oddlžením, čo podľa žalobcu len svedčí o jeho schopnosti hradiť záväzky voči veriteľom. Pokiaľ ide o návrh žalovaného riešiť svoju situáciu hypotekárnym úverom, tento slúži na zabezpečenie bývania a nie na vysporiadanie vzájomných nárokov žalobcu ako banky a žalovaného ako klienta. K tvrdeniu žalovaného, že z posledného zamestnania odišiel pre nevyplácanie mzdy a konkurz zamestnávateľa, uviedol, že posledným zamestnávateľom žalovaného (v rokoch 2019-2020) bola spoločnosť OLO, a.s., ktorá nikdy v konkurze nebola. Žalovaný uvádza záujem hradiť svoj záväzok, čomu nebráni ani oddlženie, avšak k dobrovoľnému plneniu z jeho strany doposiaľ nedošlo, ani čiastočne, hoci žalovaný pracuje v zahraničí. Rovnako nie je možné súhlasiť s argumentáciou o nedosažiteľnosti mzdy poberanej v zahraničí, nakoľko exekučný titul možno za určitých podmienok vymáhať aj mimo územia SR, čo je žalobca v prípade zrušenia konkurzu pripravený urobiť. 5. Žalovaný v podanej duplike zopakoval predchádzajúce vyjadrenie o poberaní minimálnej mzdy, z ktorej zamestnávateľ odvádzal zrážky v zákonom vymedzenom rozsahu. Z dosahovanej mzdy 680,eur nemal možnosť splácať úver s výškou úroku viac ako 10 %. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ods. 3 písm. b/ ZKR v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby. 10. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní bola vecná správnosť rozhodnutia v posúdení žalobcom deklarovaných dôvodov pre zrušenie oddlženia. 11. Odvolací súd má preukázané, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi bola podaná na súde, ktorý rozhodol o oddlžení v zákonnej lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. 12. Žalovaný je fyzická osoba, dlžník, ktorému bola priznaná ochrana oddlžením, uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 23OdK/204/2019-20 zo dňa 16.09.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 183/2019 zo dňa 23.09.2019. 13. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodnosti žaloby (neunesenie dôkazného bremena žalobcu) ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení, na ktorý žalobca odkazoval v skutkových tvrdeniach žaloby a svojom procesnom útoku. Súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal so skutkovými zisteniami, jasne a zrozumiteľne zodpovedal podstatné skutkové tvrdenia strán uvedené v ich procesnom útoku a obrane. 14. Na doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania obsahom konkurzného spisu 23OdK/204/2019 vyplýva, že žalovaný v zozname veriteľov, tvoriacom prílohu k návrhu na konkurz, označil žalobcu ako svojho veriteľa. Za posledného zamestnávateľa v čase podania návrhu na konkurz s oddlžením označil spoločnosť GastroNet, a.s. a opísal svoju životnú situáciu tak, ako ju následne uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol zoznam svojho majetku tvorený 1/6-vým podielom na nehnuteľnostiach v E. F. B. – záhrada, zast. plochy a nádvoria a rodinný dom, všetko v nepatrnej hodnote. 15. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom nebol platobne neschopný a disponoval majetkom - príjmom zo zamestnania vo výške, z ktorej by bol spôsobilý plniť (a to aspoň čiastočne) pohľadávky svojich veriteľov (vrátane žalobcu) bez ohrozenia jeho schopnosti plniť minimálne svoje základné životné potreby seba a svojej rodiny (úhrada nákladov bývania a základných životných potrieb). Žalovaný, ako vyplýva z obsahu spisu, mal viacerých veriteľov a od roku 2007 bolo voči nemu vedené exekučné konanie na vymoženie pohľadávky 333,12 eur s príslušenstvom v prospech veriteľa odlišného od žalobcu. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému právnemu dôvodu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR. Žalobca neuviedol, ani nepreukázal žiadne právne relevantné tvrdenia svedčiace o dôvodnosti jeho názoru o nepoctivom úmysle dlžníka. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nemohol opomenúť skutočnosť, že úver, ktorý žalobca žalovanému poskytol 01.04.2014, žalovaný splácal do 7. mesiaca 2018, z čoho vyplýva, že mal záujem svoje záväzky riadne plniť. Žalobca, ako banková inštitúcia, v súvislosti s poskytnutím spotrebného úveru a overovaním bonity klienta disponoval dostatkom odborných ako i vecných informácií, umožňujúcich mu zhodnotiť mieru rizika pre rozhodnutie, či úver spotrebiteľovi poskytne. Žalobca mal možnosť dostatočne si overiť platobnú aj finančnú situáciu žalovaného, ako záujemcu o úver, vrátane prebiehajúcich exekučných konaní. Poskytnutím úveru žalobca, z pohľadu odvolacieho súdu, považoval žalovaného za dôveryhodného a spôsobilého úver splácať, pričom žalovaný svojím konaním tieto očakávania žalobcu plnil do začiatku druhej polovice roku 2018, kedy v dôsledku následne zhoršenej ekonomickej situácie ďalej nebol spôsobilý dohodnuté splátky riadne plniť. Trvajúca nepriaznivá ekonomická situácia viedla k podaniu návrhu na konkurz oddlžením dňa 03.09.2019. Odvolací súd sa, ako už uviedol vyššie, stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o platobnej schopnosti dlžníka v čase podania návrhu a jeho nepoctivom zámere pri oddlžení. 17. Pokiaľ ide o exekúciu voči žalovanému (vedenú od roku 2007, t. j. už pred poskytnutím úveru žalobcom), odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 (v ktorom riešil kauzálne obdobnú situáciu) uvádza, že ekonomickú situáciu dlžníka je pri skúmaní otázky jeho platobnej schopnosti/neschopnosti potrebné posudzovať komplexne. Nepoctivý zámer dlžníka v kontexte platobnej neschopnosti nie je možné posudzovať len na základe toho, či je schopný čo i len malú časť zo svojho príjmu uhrádzať na dlžný úver. Samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov veriteľa žalovaného bolo možné postupne vymôcť v exekúcii, neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný. 18. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne, dostatočne zistil skutkový stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).