Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/159/2024 4424203256 06. 11. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:4424203256.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: FILMEDIA s.r.o., Čulenova 204/88, 949 01 Nitra, IČO: 52 183 271, zastúpený KONFRERO Legal, s. r. o., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 55 254 306, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/147/2024 - 35 zo dňa 20.08.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e v záhlaví uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/147/2024 - 35 zo dňa 20.08.2024 obchodné meno právneho zástupcu žalobcu tak, že správne znie : „KONFRERO Legal, s. r. o.“ II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/147/2024 - 35 zo dňa 20.08.2024 potvrdzuje. III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 57Cb/147/2024 - 35 zo dňa 20.08.2024 zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec Zemné, a to na pozemku parcela registra „C“, parcelné č. XXX/X, o výmere 275 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; na pozemku parcela registra „C“, parcelné č. XXX/X, o výmere 32 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; na pozemku parcela registra „C“, parcelné č.XXX/X, o výmere 26 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; na pozemku parcela registra „C“, parcelné č.: XXX/X, o výmere 108 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k stavbe so súpisným číslom 30, druh stavby rodinný dom, postavený na pozemkoch parc. registra „C“ parc. číslo XXX/X a parc. číslo XXX/X, všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu z titulu nezaplateného nájmu v zmysle článku III. ods. 1 nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2024 vo výške 1.170,Eur s príslušenstvom vyúčtovaného faktúrou č. 20240015 zo dňa 02.06.2024, pohľadávok z titulu článku IV. ods. 4 nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2024 vo výške 2.000,- Eur s príslušenstvom a pohľadávok z titulu článku IV. ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2024 za omeškanie s vrátením predmetu nájmu vo výške 8.700,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a náhrady trov konania o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca návrh odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorej podnikateľskou činnosťou je o. i. prenájom hnuteľných vecí. Žalovaný je fyzickou osobou - podnikateľom v oblasti gastronómie, vykonávajúcim činnosť pod IČO: 33 656 274,
ktorého podnikateľskou činnosťou je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Žalovaný nadviazal spoluprácu so žalobcom vo forme opakovaného podnikateľského prenájmu záhradných stanov a príslušenstva, ktoré využíval v oblasti poskytovania služieb rýchleho občerstvenia, a to Nájomnou zmluvou zo dňa 29.04.2024, zmluvou v rovnakom režime zo dňa 16.05.2024 a zo dňa 30.05.2024. Dňa 30.05.2024 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému záhradný stan v rozmeroch 4x8 metra s príslušenstvom, predstavujúcim strešnú plachtu, 4 bočné plachty, 6 záťažových vakov, 8 LED lámp a puzdro na stan a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné a vrátiť stan do dňa 02.06.2024. Cenu nájmu podľa článku III. ods. 1 zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20240015 zo dňa 02.06.2024 splatnou 02.06.2024 na sumu 1.170,- Eur vrátane DPH, ktorú žalovaný nezaplatil a stan žalobcovi v dohodnutej dobe nevrátil. Žalovaný je v omeškaní s vrátením stanu 58 dní do 30.07.2024, žalobca má aj pohľadávku vo výške 8.700,- Eur, t. j. 58 dní x 150,- Eur za každý deň omeškania s vrátením stanu z titulu článku IV. ods. 2 zmluvy a pohľadávku vo výške 2.000,- Eur z titulu článku IV. ods. 4 zmluvy. Žalobca mal za to, že preukázal existenciu splatných peňažných pohľadávok voči žalovanému, uvádza, že tieto bude uplatňovať v samostatnom konaní. Z verejne dostupných informácií na portáli Registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že voči žalovanému sú v súčasnosti vedené najmenej 3 prebiehajúce exekúcie na vymoženie peňažných nárokov, je súčasne evidovaný ako dlžník na zdravotnom poistení, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. eviduje dlžnú sumu vo výške 364,10 Eur a v Sociálnej poisťovni s dlžnou sumou 2.600,78 Eur. V kontexte uvedeného žalobca poukazuje na to, že žalovaný podľa všetkého nie je schopný splácať svoje záväzky z likvidného majetku a má obavu, že z dôvodu zhoršovania ekonomickej situácie žalovaného budú pribúdať na jeho majetku záložné práva, či už hmotnoprávne, alebo exekučné, preto je nespochybniteľné, že exekúcia jeho pohľadávok, kedy táto by bola prinajmenšom štvrtá v poradí, je ohrozená. Žalobca je presvedčený, že záložné právo neobmedzuje žalovaného v nakladaní s majetkom alebo jeho užívaní a nepredstavuje preto neprimeraný zásah do práv žalovaného. 3. Súd prvej inštancie aplikoval § 343 ods. 1 až 3 a § 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd v tomto prípade má rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že vo veci samej sa žalobca mieni voči žalovanému domáhať zaplatenia nájomného v sume 1.170,- Eur, sumy 8.700,- Eur (t. j. 58 dní omeškania s vrátením stanu x 150,- Eur) z titulu článku IV. ods. 2 zmluvy a zaplatenia 2.000,- Eur z titulu článku IV. ods. 4 zmluvy. Návrh žalobca odôvodňuje tým, že žalovaný podľa všetkého nie je schopný splácať svoje záväzky z likvidného majetku a je preto nespochybniteľné, že exekúcia pohľadávok, kedy táto by bola prinajmenšom štvrtá v poradí, je ohrozená. Žalobca má dôvodnú obavu, že z dôvodu zhoršovania ekonomickej situácie žalovaného budú pribúdať na majetku žalovaného záložné práva, či už hmotnoprávne alebo exekučné a exekúcia pohľadávok žalobcu je preto priamo ohrozená. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca tvrdí, že má obavu, že by exekúcia bola ohrozená, pričom poukazoval na to, že žalovaný nesplnil svoje záväzky voči iným veriteľom, Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a obava mala plynúť z toho, či je schopný žalovaný plniť svoje záväzky. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil konanie žalovaného, preukazujúce jeho úmysel ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť, resp. zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.), v dôsledku ktorého by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma. Ďalej mal súd prvej
inštancie za to, že podaným návrhom nie je rešpektovaný princíp proporcionality, keď žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníkom je žalovaný v podiele 1/2 k celku, kde celkovú hodnotu nehnuteľností žalobca ani neuviedol. Z Registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že voči žalovanému ako povinnému sú vedené 3 prebiehajúce exekúcie na vymoženie peňažných nárokov, voči Sociálnej poisťovni má žalovaný dlh 2.600,78 Eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. 364,10 Eur. Pri posúdení proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného voči zabezpečovanej pohľadávke tu vzniká zjavný nepomer, keď podľa súdu prvej inštancie hodnota pohľadávky žalobcu, ktorú mieni vymáhať, je spolu 11.870,- Eur, pričom hodnota 1-ice uvedených nehnuteľností je nepochybne značne vyššia. Ide preto o proporcionálne nadmerné zaťaženie majetku žalovaného v prospech žalobcu zriadením súdneho záložného práva nad nevyhnutnú mieru potrebnú k zabezpečeniu v budúcnosti možného núteného výkonu (exekúcie) pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je osvedčená danosť práva a podaným návrhom nie je rešpektovaný princíp proporcionality. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech a mal by nárok na náhradu trov konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňuje tým, že založil negatívne rozhodnutie o návrhu žalobcu na základe posúdenia princípu opodstatnenosti a princípu proporcionality, pričom tieto podmienky považuje za hmotnoprávne. Podľa žalobcu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú výlučne z ustanovenia § 343 CSP. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je (i) obava, že exekúcia bude ohrozená a (ii) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, CSP nestanovuje žiadne ďalšie podmienky a v tejto súvislosti ani neodkazuje na hmotnoprávny predpis. 8. Žalobca ďalej namieta, že vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie nie je argumentácia súdu prvej inštancie v ods. 12 odôvodnenia relevantná, nakoľko je podľa neho irelevantné osvedčenie skutočného ohrozenia nároku. V zmysle jazykového výkladu § 343 CSP je žalobca povinný osvedčiť len obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca preukázal, že žalovaný nehradí záväzky iným veriteľom, pohľadávky týchto veriteľov nie je možné vymôcť ani exekučne, prvé exekučné konanie voči žalovanému bolo pritom zahájené pred 2 rokmi, t.j. dňa 10.09.2022 (vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 80Ek/2232/2022), ďalšie dňa 21.12.2022 (vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 5Ek/2994/2022) a ďalšie dňa 01.10.2023 (vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 60Ek/2097/2023) a sú evidované ako prebiehajúce konania. Pohľadávky veriteľov, ktorí zahájili exekučné vymáhanie pred žalobcom, neboli v exekúcii uspokojené, čo samo o sebe preukazuje ohrozenie exekúcie. Ak sa žalobca pripojí do radu týchto veriteľov ako štvrtý v poradí, je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom. 9. Žalobca má za to, že osvedčil nielen obavu z ohrozenia exekúcie ale osvedčil, že exekúcia skutočne ohrozená je a nesúhlasí so záverom, že splnenie podmienky obavy z ohrozenia exekúcie je spôsobilé splniť iba konanie žalovaného. Ide o nesprávnu úvahu súdu prvej inštancie, ktorá neobstojí v kontexte jednoznačného znenia ustanovení CSP a predstavuje tak neprípustné sudcovské dotváranie práva. Úmyselné zbavovanie sa majetku dlžníkom predstavuje iba jeden príklad spôsobujúci obavu z ohrozenia exekúcie, nie je možné ho ale považovať za podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sine qua non. Aj pri absencii akýchkoľvek úmyslov žalovaného smerujúcich k prevodu alebo zaťaženiu majetku sa každou exekúciou znižuje reálna šanca pre uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko dochádza k zaradeniu sa žalobcu do poradia iných veriteľov žalovaného pred ním. Súd prvej inštancie, podľa žalobcu, nesprávne vychádza zo súdnej praxe počas účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu t. j. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami ani z dôvodu, že žalobcovi nehrozí bezprostredná ujma.
10. Žalobca má odchylne od záveru súdu prvej inštancie za to, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného. Žalovaný naďalej zostáva vlastníkom nehnuteľností s plne zachovanými právami vlastníka a neprimeranosť nemôže byť odôvodnená arbitrárnym a svojvoľným názorom súdu prvej inštancie o nepomere hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty zálohu, čo žalobca považuje za záver rozporný s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, kedy vlastníckemu právu žalobcu k zabezpečovaným pohľadávkam je poskytnutá nižšia ochrana z dôvodu, že podľa úvahy súdu prvej inštancie nedosahuje hodnotu zálohu. Žalobca má za to, že mu nie je možné odoprieť súdnu ochranu argumentom, že jediný konkrétny majetok žalovaného je príliš hodnotný. Osvedčovanie hodnoty zálohu, podľa žalobcu, predstavuje takú formalitu, ktorá v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemá priestor a je toho názoru, že vzhľadom na to, že zabezpečovacie opatrenie je charakteristické svojou rýchlou potrebou, nemôže byť zaťažený dôkazným bremenom ohľadom preukázania hodnoty zálohu, ku ktorému z povahy veci nemá prístup a nie je objektívne možné zaobstarať znalecký posudok. 11. Žalobca napokon namieta existenciu inej vady konania, ktorú vidí v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým navrhoval zriadiť záložné právo je „nepochybne značne vyššia“ ako hodnota zabezpečovanej pohľadávky, pričom v rozhodnutí absentuje popis logickej úvahy, akou k záveru o hodnote nehnuteľností dospel. Súd prvej inštancie tak postavil rozhodnutie na skutočnosti, ktorá nie je právne relevantná (pomer hodnoty nehnuteľnosti k pohľadávke), ale aj na skutočnosti, ktorá nevyplýva z dokazovania a súčasne nejde o prípad podľa § 186 CSP. Žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno ohľadom hodnoty nehnuteľností, dokazovanie tak v tejto veci nemá súd prvej inštancie vykonávať a nemôže na ňom ani založiť rozhodnutie. 12. Žalobca na podporu odvolania poukazuje na podklady a prepis diskusie Diskusného seminára Justičnej akadémie SR zo dňa 05.11.2018, ktorého prepis prikladá v prílohe odvolania. 13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 14. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 15. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 16. Odvolací súd po predložení veci zistil, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie prišlo k chybe v písaní v záhlaví rozhodnutia, a to v označení obchodného mena právneho zástupcu žalobcu. S ohľadom na predmet odvolacieho konania, kde ide o odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré konanie je konaním so zvýšenou rýchlosťou, výrokom I. opravil v záhlaví napadnutého rozhodnutia obchodné meno právneho zástupcu žalobcu v súlade s jeho zápisom v obchodnom registri. 17. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 19. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 20. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a obsahom odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 26. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia a obdobne aj inštitút neodkladného opatrenia sú tzv. osobitné procesné postupy - opatrenia upravené CSP. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká sudcovské záložné právo, ktoré síce nie je podmienené právoplatným skončením veci, ale bez meritórneho rozhodnutia stráca zmysel (§ 343 ods. 3 CSP). V zmysle platnej právnej úpravy cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1155 s.). 27. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR zo 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020). 28. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť nasledovné základné predpoklady: a) možno ho zriadiť len na návrh, b) musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z úpravy CSP je zrejmé, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava zo zmarenia exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP). Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu, okrem existencie predmetného peňažného nároku musí žalobca osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keď vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej. 29. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňuje tým, že založil negatívne rozhodnutie o návrhu žalobcu na základe posúdenia princípu opodstatnenosti a princípu proporcionality, pričom tieto podmienky považuje za hmotnoprávne. Podľa
žalobcu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú výlučne z ustanovenia § 343 CSP, CSP nestanovuje žiadne ďalšie podmienky a v tejto súvislosti ani neodkazuje na hmotnoprávny predpis. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že na zabezpečovacie opatrenie sa použijú primerane aj ustanovenia o neodkladnom opatrení (§ 344 CSP), čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. Tak ako v prípade konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, i v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd skúma osvedčenie všeobecných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho prostriedku. Odvolateľom namietané označenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v bode 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je vo vzťahu k správnosti záverov súdu prvej inštancie nerelevantné, nakoľko z obsahu odôvodenia vyplýva, že súd prvej inštancie správne posudzoval osvedčenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravených procesným predpisom, t. j. CSP. Keď súd prvej inštancie založil negatívne rozhodnutie o návrhu žalobcu na základe posúdenia princípu opodstatnenosti a princípu proporcionality, nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Žalobca ďalej namieta, že vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie nie je argumentácia súdu prvej inštancie v ods. 12 odôvodnenia relevantná, nakoľko je irelevantné osvedčenie skutočného ohrozenia nároku, keď v zmysle jazykového výkladu § 343 CSP je žalobca povinný osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca argumentuje, že preukázal, že pohľadávky veriteľov, ktorí zahájili exekučné vymáhanie pred žalobcom, neboli v exekúcii uspokojené, čo samo o sebe preukazuje ohrozenie exekúcie a ak sa pripojí do radu veriteľov ako štvrtý v poradí, je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom. Žalobca nesúhlasí so záverom, že splnenie podmienky obavy z ohrozenia exekúcie je spôsobilé splniť iba konanie žalovaného, úmyselné zbavovanie sa majetku dlžníkom predstavuje iba jeden príklad spôsobujúci obavu z ohrozenia exekúcie, nie je možné ho ale považovať za podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 31. Odvolací súd síce súhlasí so žalobcom, že úmyselné zbavovanie sa majetku dlžníkom predstavuje iba jeden príklad spôsobujúci obavu z ohrozenia exekúcie a obavy z ohrozenia exekúcie nie je spôsobilé splniť výlučne konanie žalovaného. Nie je však možné sa stotožniť so žalobcom, že je irelevantné osvedčenie skutočného ohrozenia nároku, nakoľko v zmysle jazykového výkladu § 343 CSP je žalobca povinný osvedčiť len obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že pohľadávky veriteľov, ktorí zahájili exekučné vymáhanie pred ním neboli doposiaľ v exekúcii uspokojené, samo o sebe preukazuje ohrozenie jeho budúcej exekúcie, čo odôvodňuje tým, že ak sa pripojí do radu veriteľov ako štvrtý v poradí, je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže podľa neho žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom. Púha existencia iných veriteľov neosvedčuje bez ďalšieho, že by budúca exekúcia mala byť ohrozená. Rovnako tak skutočnosť, že prebiehajúce exekúcie neboli doposiaľ ukončené, neosvedčuje ohrozenie budúcej exekúcie vedenej žalobcom. Úvaha žalobcu, že je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je čisto hypotetická. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Skutočnosť, že žalobca favorizuje uspokojenie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čo označuje za „tradičnú exekučnú cestu“, neosvedčuje objektívnu existenciu ohrozenia exekúcie. Žalobca teda ničím neosvedčil existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o ohrození exekúcie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom, tiež nebolo osvedčené. Odvolací súd dodáva, že sledujúc úvahy žalobcu by potom postačila pre vznik sudcovského záložného práva jeho púha subjektívna obava ako veriteľa, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. 32. V súvislosti s uvedeným odvolací súd tiež poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20. decembra 2017 č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného zbavovania sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a
dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. 33. Žalobca ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhované zabezpečovacie opatrenie predstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný naďalej zostáva vlastníkom nehnuteľností s plne zachovanými právami vlastníka a neprimeranosť nemôže byť odôvodnená arbitrárnym a svojvoľným názorom súdu prvej inštancie o nepomere hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty zálohu, čo žalobca považuje za záver rozporný s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, kedy vlastníckemu právu žalobcu k zabezpečovaným pohľadávkam je poskytnutá nižšia ochrana z dôvodu, že podľa úvahy súdu prvej inštancie nedosahuje hodnotu zálohu a má za to, že mu nie je možné odoprieť súdnu ochranu argumentom, že jediný konkrétny majetok žalovaného je príliš hodnotný. Osvedčovanie hodnoty zálohu podľa žalobcu predstavuje takú formalitu, ktorá v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemá priestor a je toho názoru, že vzhľadom na to, že zabezpečovacie opatrenie je charakteristické svojou rýchlou potrebou, nemôže byť zaťažený dôkazným bremenom ohľadom preukázania hodnoty zálohu, ku ktorému z povahy veci nemá prístup a nie je objektívne možné zaobstarať znalecký posudok. 34. Odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu primeranosti zásahu nevzhliadol. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia dochádza nevyhnutne práve k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, preto pokiaľ ide o majetok, ktorého sa má týkať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa súdom nariadené opatrenie týka. Z hľadiska rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Pokiaľ žalobca vyčíslil pohľadávku, zaplatenia ktorej sa mieni v budúcnosti domáhať v samostatnom konaní, na sumu 11.870,- Eur, potom záveru súdu prvej inštancie o nepomere hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty zálohu, ktorým by mali byť pozemky a stavba rodinného domu, nie je možné vytýkať nesprávnosť. 35. S uvedenou odvolacou námietkou súvisí aj námietka existencie inej vady konania, ktorú žalobca vidí v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým navrhoval zriadiť záložné právo je „nepochybne značne vyššia“ ako hodnota zabezpečovanej pohľadávky, pričom v rozhodnutí absentuje popis logickej úvahy, akou k záveru o hodnote nehnuteľností dospel. Súd prvej inštancie tak postavil rozhodnutie na skutočnosti, ktorá nie je právne relevantná (pomer hodnoty nehnuteľnosti k pohľadávke), ale aj na skutočnosti, ktorá nevyplýva z dokazovania a súčasne nejde o prípad podľa § 186 CSP. Žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno ohľadom hodnoty nehnuteľností, dokazovanie tak v tejto veci nemá súd prvej inštancie vykonávať a nemôže na ňom ani založiť rozhodnutie. 36. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní mal súd vykonať dokazovanie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené, preto záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu pomeru hodnoty nehnuteľnosti k výške pohľadávky žalobcu nemusí mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie ani v rozhodnutí nevychádza z konkrétnej preukázanej hodnoty nehnuteľností. Bolo ale povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť, že ním navrhovaným dočasným opatrením nepríde k neprimeranému zásahu do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu proporcionality zásahu k výške svojej pohľadávky. Žalobca však v návrhu uviedol len púhe subjektívne presvedčenie, že záložné právo žalovaného neobmedzuje v nakladaní so svojím majetkom alebo jeho užívaní. Odvolací súd preto
rovnako dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. 37. Odvolací súd preskúmajúc odvolanie v uplatnenom rozsahu a jeho dôvodov rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nezistil pochybenie v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem súdom prvej inštancie, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne tak vo výroku I. ako aj v súvisiacom výroku II. o trovách konania, potvrdil. 38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto mu ich náhradu v súlade so zásadou procesnej ekonómie voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). 41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d) a písm. e) CSP).