Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/140/2023 4621201242 29. 10. 2024 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2024:4621201242.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Topoľčany, IČO: 00 311 162, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o., Farská 7, Nitra, IČO: 52 007 308, proti žalovanému: TAYLORS s.r.o., so sídlom Novozámocká 214/33, Andovce, IČO: 36 768 821, zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Jazdecká 28, Nové Zámky, IČO: 47 258 250, o zaplatenie sumy 7.500,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/70/2021-218 zo dňa 03.03.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/70/2021-218 zo dňa 03.03.2023 potvrdzuje. II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny titulom náhrady škody, spôsobenej mu žalovaným porušením povinností žalovaného zo zmluvy o podpornej činnosti vo verejnom obstarávaní č. 47/2016/O, uzatvorenej medzi procesnými stranami v písomnej forme dňa 04.07.2016. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a všeobecných právnych východísk odôvodnil nasledovne: „10.3/ Žalobou uplatnený nárok predstavuje náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že zaplatil Úradu pre verejné obstarávanie pokutu 7.500,- EUR za porušenie zákona č. 343/2015 Z. z., v prípade podlimitnej zákazky „Ovál - bytové domy ul. Gagarinova“, pričom výber postupov verejného obstarávania a súťažných podkladov mal zabezpečovať žalovaný, podľa už uvedenej Zmluvy o verejnom obstarávaní. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody voči žalovanému, nakoľko mu škoda mala vzniknúť porušením povinností žalovaného. 10.4/ V konaní nebolo sporné, že Úrad pre verejné obstarávanie začal konanie o preskúmavaní úkonov kontrolovaného (žalobcu) v prípade „OVÁL Bytové domy, Topoľčany“. Nebolo sporné, že žalobca (kontrolovaný) vyslovil súhlas so všetkými skutočnosťami zistenými pri preskúmavaní úkonov, súhlasil s uložením pokuty a jej výškou. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca Úradu pre verejné obstarávanie uloženú pokutu zaplatil. 10.5/ V konaní zostala spornou skutočnosť, či žalovaný porušil svoju povinnosť a či má v dôsledku tejto skutočnosti povinnosť uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu.
... 10.8/ Podľa čl. III Zmluvy o podpornej činnosti, bolo povinnosťou žalovaného pripravovať a riadiť postupy žalobcu, ako verejného obstarávateľa pri samotnom verejnom obstarávaní. Podľa dôvodovej správy k § 2 podporná činnosť vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä poskytovanie elektronických zariadení a komunikačných platforiem pre proces verejného obstarávania, poskytovanie poradenstva v oblasti verejného obstarávania a samotnú realizáciu verejného obstarávania vrátane jeho prípravy. 10.9/ Z predloženej Zmluvy o podpornej činnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že úlohou žalovaného boli činnosti vymedzené v § 2 ods. 4 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z.. V konaní súd nepovažoval za zistené a preukázané, že by predmetom zmluvy boli aj činnosti uvedené v § 2 ods. 4 písm. a) a b). Samotná zmluva medzi stranami bola zmluvou o podpornej činnosti a z jej obsahu nevyplýva, že by mal žalovaný realizovať pre žalobcu verejné obstarávanie „na kľúč“ tak ako to tvrdil žalobca. Súd prvej inštancie zastáva názor, že plneniu „na kľúč“ nezodpovedala ani v zmluve dohodnutá odplata, aj keď zmluvná voľnosť účastníkov nie je obmedzená a nie je vylúčené, aby aj za takúto sumu bolo zrealizované verejné obstarávanie „na kľúč“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon pojem verejné obstarávanie „na kľúč“ nepozná. 10.10/ V konaní súd nesporne zistil, že oznámenie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.06.2019 o začatí konania o preskúmavanie úkonov nebolo žalovanému doručené a ani mu táto skutočnosť žalobcom nebola oznámená. V tejto súvislosti žalobca požiadal žalovaného o súčinnosť až listom zo dňa 16.07.2019. Podľa oznámenia žalobcu (bod 8.7.2 odôvodnenia tohto rozsudku) lehota na vyjadrenie pre Úrad pre verejné obstarávanie žalobcovi končila dňa 26.07.2019. Mailom zo dňa 25.07.2019 žalovaný zaslal žalobcovi požadované vyjadrenie. Predmetné vyjadrenie žalobca považoval za oneskorené a najmä za neadekvátne a preto ho nezapracoval do svojho vyjadrenia adresovaného Úradu pre verejné obstarávanie. 10.11/ Z rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 27.08.2019 (bod 8.11/ odôvodnenia tohto rozsudku) súd nepovažoval za zistené, že by bola žalobcovi uložená pokuta za činnosti realizované žalovaným. Z rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný pochybil pri poskytovaní podpornej činnosti žalobcovi ani že by Úrad pre verejné obstarávanie zistil, pochybenia v postupoch žalovaného. 10.12/ Je nesporné, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone č. 343/2015 Z. z. konštruovaná na objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, ktoré ustanovenie citovaného zákona žalovaný porušil a v dôsledku ktorej skutočnosti by bolo možné nesporne skonštatovať, že žalovaný je za takéto porušenie zodpovedný. V prejednávanej veci je nevyhnutné konštatovať, že žalobca súhlasil s uložením pokuty bez relevantnej obrany, tak ako to vyplýva z bodu 126. rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca tým, že súhlasil s uložením pokuty a jej výškou sa vzdal svojich práv a nevyužil dostupné zákonné prostriedky na svoju obranu, a zodpovednosť preniesol na žalovaného s odkazom na Zmluvu o podpornej činnosti. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného, pretože súd prvej inštancie v konaní nezistil, že by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť. Súd má za to, že žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovaného žalobou uplatnenú náhradu škody. 10.13/ Ani zo svedeckých výpovedí v konaní vypočutých svedkov súd nepovažoval za preukázané a zistené, že by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v dôsledku čoho by bol povinný zaplatiť žalobcovi škodu. 11/ Žalovaným navrhované doplnenie dokazovania o výsluch zamestnanca žalovaného, ktorý bol prítomný pri tom, keď žalobca doručoval žalovanému podklady na USB kľúči súd prvej inštancie nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti konania, ale najmä z dôvodu, že o uplatnenom nároku žalobcu mohol súd rozhodnúť aj bez vykonania tohto dôkazu, na základe už vykonaného dokazovania. 12/ Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci súd zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce. 13/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že žaloba proti žalovanému podaná dôvodne a preto ju súd žalobu v celom rozsahu zamietol. .... 14.1/ Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 757, § 373, § 374 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 2 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/70/2021-218 zo dňa 03.03.2023 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. 6. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia a písm. h) /nesprávne právne posúdenie veci/ CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie zistený skutkový stav veci nevyhodnotil objektívne. Namietol aj vnútornú rozpornosť odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá by podľa žalobcu mohla mať za následok inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). 7. Ďalej argumentoval tým, že titulom Zmluvy žalovaný prevzal na seba záväzok splniť jej predmet, špecifikovaný v článku III., ktorým je „príprava a riadenie postupov verejného obstarávania na realizátora stavebných prác a zabezpečenie stavebného povolenia s príslušnou projektovou dokumentáciou uvedenou v bode II.“ Podľa žalobcu je nesporné, že sa žalovaný zaviazal pre žalobcu „vykonať verejné obstarávanie“, pretože samotný zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov (ďalej len „ZVO“) definuje verejné obstarávanie ako pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. To, že obsahom záväzku žalovaného bolo vykonať verejné obstarávanie v zmysle prípravy a riadenia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní vyplýva aj z článku IV. Zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na obsah pojmu príprava a riadenie postupov verejného obstarávania podľa odbornej literatúry, ako aj na povinnosti žalovaného podľa čl. VII Zmluvy, osobitne na: • postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. • činnosti, na ktoré sa zaviazal, uskutočňovať podľa pokynov žalobcu a v súlade s jeho záujmami, ktoré žalovaný pozná alebo musí poznať. • v budúcnosti strpieť výkon kontroly, auditu a overovania súvisiaceho s poskytovaným predmetom zákazky kedykoľvek počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie, a to oprávnenými osobami zo strany kontrolných orgánov štátnej správy v zmysle platných právnych predpisov SR a poskytnúť im všetku potrebnú súčinnosť. • v prípade ak budú zo strany kontrolných orgánov štátnej správy a oprávnených osôb po administratívnej kontrole verejného obstarávania na zákazku týkajúcu sa tejto zmluvy identifikované nedostatky, žalovaný sa zaväzuje vykonať všetky kroky potrebné k ich odstráneniu za účelom schválenia tejto zákazky ŠFRB a Ministerstvom výstavby, dopravy a RR SR. 8. Žalobca nesúhlasil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie v ods. 10.11 a tvrdil, že pochybenia žalovaného sa viažu k samotnej administrácii verejného obstarávania, pričom žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol a mal vedieť o možných porušeniach zákona o verejnom obstarávaní. Bol to žalovaný, ktorý v rámci „administrácie“ zákazky riadil proces verejného obstarávania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Žalobca tvrdil, že v konaní preukázal, že 9. V konaní žalobca preukázal, že: 1) Žalovaný ani raz neavizoval žalobcovi možný rozpor so zákonom a jeho základnými zásadami, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 2) Žalovaný nedokázal identifikovať hroziaci konflikt záujmov a na jeho vyriešenie nenavrhol ani neprijal príslušné opatrenia, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 3) Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadne alternatívne návrhy v zmysle nastavenia nediskriminačných podmienok účasti a diskriminačne nastavené podmienky účasti neodstránil, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 4) Žalovaný žalobcovi nezdôvodnil a ani nevysvetlil zvolené postupy verejného obstarávania, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 10. Ak teda žalovaný pri plnení svojho záväzku takto postupoval, musí niesť plnú právnu zodpovednosť za porušenie zákona, ktoré mal a mohol včas identifikovať a prijať náležité opatrenia, aby výber zhotoviteľa prebehol transparentne a zákonne. Tým, že žalovaný nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, zanedbal svoje povinnosti. Žalobca bol preto názoru, že preukázal pochybenia žalovaného pri poskytovaní podpornej činnosti podľa Zmluvy a v nadväznosti na to aj existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného. 11. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k tomu, že súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nevysporiadal s otázkou zásadného právneho významu. Tá sa týka zmluvného dojednania vyplývajúceho z článku VII. Zmluvy, ktoré znie: „Zhotoviteľ preberá na seba plnú právnu zodpovednosť za porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výkone činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním
a zaväzuje sa uhradiť verejnému obstarávateľovi prípadnú škodu, ktorá mu vznikne v súvislosti s vykonávaním verejného obstarávania napr. pokuty udelenej Úradom pre verejné obstarávanie, prípadne inú škodu, ktorá preukázateľne vznikla zanedbaním povinností zhotoviteľom.“ 12. Toto zmluvné dojednanie podľa žalobcu zahŕňa navzájom odlišné záväzky. Prvý záväzok má analogicky charakter sľubu odškodnenia a je explicitne vyjadrený v časti „Zhotoviteľ preberá na seba plnú právnu zodpovednosť za porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výkone činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním a zaväzuje sa uhradiť verejnému obstarávateľovi prípadnú škodu, ktorá mu vznikne v súvislosti s vykonávaním verejného obstarávania napr. pokuty udelenej Úradom pre verejné obstarávanie,“. Žalobca tvrdil, že tu nie je povinný preukazovať zanedbanie povinností žalovaného, ale iba porušenie zákona sankcionované pokutou ÚVO. 13. Druhý záväzok je vyjadrený v časti „prípadne inú škodu, ktorá preukázateľne vznikla zanedbaním povinností zhotoviteľom.“ V tomto prípade žalobca preukazuje iné možné škody (odlišné od pokuty ÚVO), ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností žalovaného. 14. Podľa žalobcu žalovaný dobrovoľne a bez námietok súhlasil s prevzatím plnej právnej zodpovednosti za porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výkone činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním. Je nesporné, že činnosti, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal boli činnosťami priamo súvisiacimi s verejným obstarávaním. 15. Procesné postupy, ktoré ÚVO v Rozhodnutí zo dňa 27.08.2019 sp. zn.: 2994-7000/2017-OD/10 uviedol vo výrokovej časti v bodoch 2., 3. a 5 ako zistené porušenia zákona boli podľa žalobcu v priamej kompetencii žalovaného. 16. Na ťarchu žalovaného podľa žalobcu dopadajú zistenia ÚVO (ďalej Zistenia) o porušení zákona, keď žalovaný ako subjekt poskytujúci podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní v mene a na účet žalobcu • požadoval predloženie dokladov preukazujúcich odbornú spôsobilosť osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác bez pripustenia možnosti predloženia ekvivalentného dokladu vydaného podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie, • sa riadne a preskúmateľne nevysporiadal, resp. neprijal primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia konfliktu záujmov, • v procese zadávania zákazky sa nezaoberal vyhodnotením splnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia osôb, prostredníctvom ktorých úspešný uchádzač DYNAMIK REAL 2, s.r.o., Štúrova 22, 949 01 Nitra, IČO: 36 635 995 preukazoval technickú alebo odbornú spôsobilosť. 17. Vo vzťahu k povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri výkone kontroly po uzavretí zmluvy žalobca tvrdil, že žalovaný túto povinnosť mal, pričom vyplývala z článku VII. Zmluvy. 18. Žalobca nesúhlasil ani so zistením súdu prvej inštancie v bode 10.10 rozsudku o tom, že žalobca vyjadrenia žalovaného nezapracoval do svojho vyjadrenia adresovaného ÚVO. Tvrdil, že tieto vyjadrenia ÚVO zaslal mailom dňa 02.08.2019, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu 109. Rozhodnutia o pokute zo dňa 27.08.2019 sp. zn.: 2994-7000/2017-OD/10. Na základe uvedeného je zrejmé, že vyjadreniami žalovaného k zisteným podozreniam o porušení zákona ÚVO disponoval už v čase pred vydaním Výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonom kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 05.08.2019 a nimi disponoval aj v čase vydania Rozhodnutia o pokute zo dňa 27.08.2019 sp. zn.: 2994-7000/2017-OD/10. 19. Vzhľadom na to žalobca odmietol účelový záver žalovaného, ktorý si v rozsudku (bod 10.12/) osvojil aj konajúci súd, že žalobca súhlasil s uložením pokuty bez relevantnej obrany a tým, že súhlasil s uložením pokuty a jej výškou sa vzdal svojich práv a nevyužil dostupné zákonné prostriedky na svoju obranu, a zodpovednosť preniesol na žalovaného s odkazom na Zmluvu o podpornej činnosti. Žalobca sa relevantne bránil, využil všetky možnosti a informácie, ktorými disponoval v čase, keď sa vyjadroval k zisteniam kontroly. Všetky zistené porušenia zákona boli tak závažného charakteru, že nebolo možné očakávať zmenu v skutkových zisteniach na odvolacom orgáne, alebo že by bolo možné právne argumentovať so snahou o zmenu zistení. Ak ÚVO dospel k Zisteniam, žalobcovi nie je jasné, ako sa mal voči týmto Zisteniam „relevantne obraňovať“ v odvolacom a prípadne ďalšom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Žalobcovi by v takýchto konaniach vznikli len ďalšie náklady spojené s poplatkovou povinnosťou a trovami právneho zastupovania. S ohľadom na závažnosť zistených pochybení a hodnotu podlimitnej zákazky tiež nebolo legitímne očakávať zmenu výšky uloženej pokuty, ktorá bola avizovaná vo výške 15.000,- Eur. Napriek tomu sa žalobca ešte snažil dopytovať žalovaného mailom zo dňa 22.08.2019 na zaujatie ďalšieho stanoviska, avšak žalovaný žalobcovi už neodpovedal. 20. Žalobca zvážiac všetky okolnosti a možnosti prijal rozhodnutie, že využije postup podľa ust. § 173 ods. 14) zákona o verejnom obstarávaní a oznámi ÚVO, že so všetkými zistenými skutočnosťami súhlasí
v plnom rozsahu a pokuta, ktorá by mu bola inak uložená, sa zníži o 50 %. Žalobca tak nekonal svojvoľne v snahe vzdať sa svojich práv, ale v snahe predísť vzniku vyššej škody. 21. Žalobca navrhol, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok zmenil, tak že podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 22. Na odvolanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 19.04.2023, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. 23. K námietke žalobcu o inej vade konania s poukazom na odsek 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že sa môže jednať iba o pisársku chybu, keďže z celého obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd dospel k takému záveru, že žaloba proti žalovanému nebola podaná dôvodne a preto bola zamietnutá. 24. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zmluvu o podpornej činnosti uzavretú medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka ako mandátnu zmluvu. Zmluva bola uzavretá medzi sporovými stranami v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, jej predmet bol vymedzený v článku III. ako príprava a riadenie postupov podľa § 2 ods. 4 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a následne konkretizovaný v článku IV. citovanej zmluvy. 25. Trval na tom, že z vyjadrenia žalobcu ako aj z výsluchu svedkov vyplýva, že žalobca nemal skúsenosti s administráciou podlimitnej zákazy, teda nevedel, kedy a čo treba zverejniť, aké zápisnice treba spísať a práve táto administrácia bola úlohou žalovaného. 26. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že by žalovaný zodpovedal za tri z piatich vytýkaných porušení zákona uvádzaných v rozhodnutí ÚVO. Upozornil na to, že služby, ktoré sa zaviazal poskytnúť žalobcovi v zmysle článku IV. citovanej zmluvy, mohol žalovaný podľa článku III. citovanej zmluvy vykonávať iba v zmysle § 2 ods. 4 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, teda príprava postupov a riadenie postupov verejného obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, predmetom plnenia zo strany žalovaného však už nebolo napríklad ani len poskytovanie poradenstva vo verejnom obstarávaní podľa § 2 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skutočnosť vyplýva priamo zo znenia článku III. zmluvy o podpornej činnosti, kde je presne citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní (§ 2 ods. 4 písm. c)). 27. Podľa názoru žalovaného si žalobca úplne nesprávne interpretuje záväzky žalovaného označené v zmluve o podpornej činnosti, o čom svedčí aj to, že vo svojom odvolaní tvrdí napríklad, že žalovaný mal identifikovať hroziaci konflikt záujmov, navrhnúť a prijať na to príslušné opatrenia, alternatívne návrhy a podobne (viď. strana 5 body 1 až 4 odvolania žalobcu), čo však nebolo úlohou žalovaného, nakoľko jemu boli dodané všetky podklady, ktorých zverejnenie mal následne zabezpečiť a vykonať ďalšiu administráciu podkladov dodaných žalobcom. Žalovaný netvoril obsah týchto podkladov, ani podmienky účasti, žalovaný v zmysle zmluvy o podpornej činnosti zabezpečil administráciu dokladov a podkladov, ktoré mu boli doručené zo strany žalobcu. 28. Z výsledkov dokazovania je podľa žalovaného zrejmé, že všetky podklady a podmienky účasti boli žalovanému doručené zo strany žalobcu, tieto si žalovaný ani nemohol sám vytvoriť, a to nielen vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nebol oprávnený poskytovať napríklad právne služby, kam nepochybne patrí aj príprava zmlúv a ostatných dokumentov, ktoré boli žalovanému dodané spolu s podmienkami účasti, ale žalovaný by rovnako nebol schopný ani len napísať a vytvoriť podmienky účasti v takom znení, ako mu to bolo dodané, kde sa citujú rôzne stavebné a technické normy a podmienky, čo musí byť zrejmé aj úplnému laikovi po prečítaní všetkých príloh (prílohy číslo 1 až 8) súťažných podkladov voľne dostupných do dnešného dňa na stránke ÚVO, medzi ktorými boli obchodné podmienky, nájomné zmluvy, zmluvy o výstavbe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kritériá na vyhodnotenie ponúk, opis predmetu zákazky a podobne), pričom z týchto boli na pojednávaní odcitované aj niektoré pasáže. Žalovanému nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobca popieral doručenie týchto podkladov žalovanému, hoci vypočutí svedkovia sa sčasti priznali k tomu, že tieto podklady dodal žalovanému žalobca. 29. Žalovaný trval na tom, že sa na tvorbe týchto súťažných podkladov nepodieľal, nebol by schopný sa na tvorbe súťažných podkladov podieľať a ani sa podieľať v zmysle zmluvy o podpornej činnosti nemal. Zmluvou na seba prebral zodpovednosť iba za činnosti, ktoré vykonával. 30. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 14.05.2023, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je vyjadrenie žalovaného po obsahovej stránke len zhrnutím nosných bodov jeho obrany prezentovanej v doterajšom súdnom konaní. K svojej skoršej argumentácii žalobca doplnil, že odmieta tvrdenie žalovaného, že Zmluva nebola uzavretá podľa Obchodného zákonníka s typovým charakterom mandátnej zmluvy. ZVO nepozná osobitnú právnu úpravu zmluvy o podpornej činnosti
vo verejnom obstarávaní. Takto označená zmluva samozrejme uzavretá byť môže, ale výlučne podľa režimu Obchodného zákonníka. A v tomto konkrétnom prípade Zmluva tiež nesie znaky mandátnej zmluvy. 31. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca vo svojom odvolaní „cituje vždy iba tie časti jednotlivých viet zo zmluvy, ktoré sa mu javia byť ako vhodné a podporujúce jeho argumentáciu“ uviedol, že cituje tie zmluvné záväzky, ktoré žalovaný porušil. 32. S tvrdením žalovaného, že nebolo jeho úlohou identifikovať možný konflikt záujmov, žalobca poukázal na to, že žalovaný bol zainteresovanou osobou v zmysle § 23 ods. 3 písm. a) ZVO a konajúc s odbornou starostlivosťou mal hrozbu možného konfliktu záujmov identifikovať, a to tak vo vzťahu k sebe, ako aj iným zainteresovaným osobám, a to počas celej doby verejného obstarávania. 33. Poznamenal, že je rozdiel medzi súťažnými podkladmi a podmienkami účasti (§ 32 a nasl. ZVO). Kritériá na vyhodnotenie ponúk (najnižšia cena) tiež nemožno zamieňať s podmienkami účasti. Podmienky účasti nestanovoval žalobca, ale žalovaný. Svedkovia na pojednávaní podľa žalobcu potvrdili, že tie časti súťažných podkladov, ktorými disponovali (architektonická štúdia, projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie a samotné územné rozhodnutie) odovzdali žalovanému. Naopak z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že podmienky účasti mal stanoviť žalovaný, žalobca sa k nim nevyjadroval, ani ich žalovanému v žiadnej podobe (listinnej alebo elektronickej) neodovzdal. 34. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. 35. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 36. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 37. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 38. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, výsluchy účastníkov konania a svedkov, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 41. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 42. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 43. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 44. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 45. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 46. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností žalovaného zo Zmluvy o podpornej činnosti vo verejnom obstarávaní, uzatvorenej medzi účastníkmi konania v písomnej forme dňa 4.7.2016 (Zmluva). Výšku škody žalobca vymedzil výškou pokuty, ktorá mu bola uložená zo strany ÚVO za pochybenia pri verejnom obstarávaní, ktoré verejné obstarávanie bolo predmetom Zmluvy. 47. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 2994-7000/2017-OD/10 zo dňa 27.08.2019 konštatoval celkom päť porušení zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré vo výrokovej časti špecifikoval v bodoch 1 až 5 a uložil žalobcovi sankciu, avšak iba za porušenia zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní pod bodmi 1 a 4, a to vo výške 7.500,- € (ako vyplýva z výroku označeného rozhodnutia). V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute konštatoval, že porušenia pod bodmi 1 a 4 sú správnym deliktom podľa § 182 ods. písm. h) zákona o verejnom obstarávaní. 48. V priebehu konania, vrátane odvolacieho konania, bol medzi účastníkmi sporný najmä rozsah zmluvných povinností žalovaného zo Zmluvy a v nadväznosti na to aj to, či medzi tieto povinnosti patrili aj činnosti, za porušenie ktorých UVO uložil žalobcovi pokutu. 49. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní pripisoval žalovanému iba tri z celkovo piatich pochybení, ktoré konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie, resp. napadnuté rozhodnutie odvolaním namietal iba v tejto časti. Žalobca teda pochybenia, konštatované v rozhodnutí ÚVO, a závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí k ostatným pochybeniam nenamietal. Konkrétne žalobca v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zodpovednosti za porušenia pod č. 2, 3, a 5 (strana 6 odvolnia). 50. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, za tieto pochybenia (pod č. 2, 3, a 5) žalobcovi vôbec sankcia uložená nebola. Preto aj keby žalovaný nejaké povinnosti zo Zmluvy prípadne porušil, nemohlo by to založiť jeho zodpovednosť za škodu vo forme nároku na kompenzáciu uloženej pokuty. Prípadné pochybenia žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody majú v prejednávanej veci právnu relevanciu iba vtedy, ak by sa vôbec jednalo o také pochybenia, za ktoré žalobcovi bola uložená sankcia. 51. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd argumentáciu žalobcu, vzťahujúcu sa k iným tvrdeným pochybeniam žalovaného vyhodnotil v plnom rozsahu ako nedôvodnú. 52. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania vyššie uvedené dôvody postačujú na to, aby odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné. Napriek tomu však k ostatným odvolacím dôvodom uvádza nasledovné: 53. K námietke žalobcu o zmätočnosti odseku 13 napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, zhodne s názorom žalovaného, že z obsahu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že namietaný nedostatok je iba chybou v písaní a nie inou vadou v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 54. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca aj v podanom odvolaní venoval značnú pozornosť výkladu pojmu príprava a riadenie postupov verejného obstarávania, snažiac sa preukázať rozsah povinností žalovaného zo Zmluvy. Bez ohľadu na obsah tohto pojmu je potrebné rozsah povinností žalovaného posudzovať s prihliadnutím na celý obsah uzatvorenej Zmluvy, pričom z bodu III. Zmluvy vyplýva, že rozsah povinností žalovaného bol limitovaný ustanovením § 2 ods. 4 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní ako aj taxatívnym vymenovaním činností/povinností žalovaného v bode IV. Zmluvy. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaný mal pre neho zrealizovať verejné obstarávanie na kľúč - úloha a povinnosti žalovaného pri dotknutom verejnom obstarávaní boli totiž obmedzené na konkrétne činnosti pri verejnom obstarávaní, vymedzené v skôr označených zmluvných ustanoveniach. 55. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že v konaní preukázal, že: 1) Žalovaný ani raz neavizoval žalobcovi možný rozpor so zákonom a jeho základnými zásadami, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 2) Žalovaný nedokázal identifikovať hroziaci konflikt záujmov a na jeho vyriešenie nenavrhol ani neprijal príslušné opatrenia, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 3) Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadne alternatívne návrhy v zmysle nastavenia nediskriminačných podmienok účasti a diskriminačne nastavené podmienky účasti neodstránil, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 4) Žalovaný žalobcovi nezdôvodnil a ani nevysvetlil zvolené postupy verejného obstarávania, hoci mal konať s odbornou starostlivosťou. 56. Aj prípadné preukázanie vyššie uvedeného však neznamená, že sa jedná o povinnosti žalovaného zo zmluvy. Žalobca ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odvolaní nešpecifikoval
o ktorú konkrétne zákonnú alebo zmluvnú povinnosť sa má jednať, teda neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy alebo zákona, pod ktoré možno skôr tvrdené povinnosti subsumovať. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje, že posúdenie porušenia zmluvnej povinnosti nepostačuje konštatovanie žalobcu, že žalovaný nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. To je totiž možné posúdiť iba v korelácii s konkrétnou zmluvnou alebo zákonnou povinnosťou. Pri absencii vymedzenia takejto konkrétnej povinnosti nie je vôbec možné posúdiť, či pri realizácii nešpecifikovanej povinnosti povinný subjekt postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. 57. Čo sa týka prebratia zodpovednosti za porušenie zákona o verejnom obstarávaní (posledný bod čl. VII Zmluvy), odvolací súd nesúhlasí s výkladom tohto zmluvného ustanovenia žalobcom v podanom odvolaní. 58. Podľa žalobcu príslušné zmluvné ustanovenie v sebe zahŕňa jednak sľub odškodnenia (bez povinnosti preukazovať zanedbanie povinností žalovaného) ako aj záväzok nahradiť inú škodu, ktorá vznikla zanedbaním povinností žalovaného. 59. K skôr špecifikovanej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že záväzok nahradiť inú škodu predpokladá zanedbanie povinností žalovaného, čo v konaní preukázané nebolo. Vo vzťahu k „sľubu odškodnenia“ je potrebné uviesť, že tento sľub resp. záväzok nahradiť škodu, aj keď to v texte zákonného ustanovenia výslovne uvedené nie je, možno vztiahnuť iba škodu, ktorá vznikla zavinením žalovaného. Oprávnenie požadovať od žalovaného akúkoľvek škodu, bez ohľadu na to, či jej vznik zapríčinil alebo nie by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Túto časť zmluvného dojednania je preto potrebné vykladať tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikne v súvislosti s vykonávaním dotknutého verejného obstarávania a za ktorú je žalovaný relevantným spôsobom zodpovedný. 60. K žalobcom tvrdenej povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi súčinnosť s odkazom na čl. VII Zmluvy odvolací súd uvádza, že táto povinnosť žalovaného bola v Zmluve koncipovaná, avšak výlučne k subjektom kontrolných orgánov štátnej správy, ku ktorým žalobca nepatrí. 61. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedostatočné a teda nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 62. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).