Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/131/2022 6121237145 24. 09. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:6121237145.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Jaroslav Jakubašek, Dlhá Lúka, Rovná 8, 085 01 Bardejov, IČO: 40 298 442, zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o, Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpený Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v konaní o zaplatenie 11.861,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/66/2021 - 151 zo dňa 3.2.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/66/2021 - 151 zo dňa 3.2.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 58Cb/66/2021 - 151 zo dňa 3.2.2022 rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.861,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.818,93 Eur od 4.4.2020 do 29.6.2020, zo sumy 2.362,93 Eur od 30.6.2020 do zaplatenia a zo sumy 9.498,61 Eur od 16.8.2020 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.4.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.861,54 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dodal žalovanému na základe jeho objednávky službu, žalovaný za dodanú službu dohodnutú cenu neuhradil. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.2.2021 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a z dôvodu absencie dôkazu o vzniku zmluvného vzťahu sa nevie relevantne vyjadriť k opodstatnenosti nároku. 2. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že objednávka žalovaného bola žalobcom prijatá telefonicky a na základe tejto telefonickej objednávky začal s realizáciou prác - poterov na budove SOŠ Svit. Zmluvné strany potvrdili prijatie objednávky aj písomne, a to v dokumente „Objednávka“ s označením AJ/266/2019. Práce boli žalobcom riadne vykonané, odovzdané a žalovaným aj prevzaté dňa 8.11.2019, o odovzdaní a prevzatí prác bol spísaný súpis vykonaných prác a dodávok. Žalovaný vykonal čiastočnú úhradu faktúry č. 1082020 na základe Dohody o vyrovnaní pohľadávok/záväzkov - splátkový kalendár zo dňa 23.06.2020, ktorá sa odvoláva na objednávku č. AJ/266/2019 vyhotovenú samotným žalovaným.
Z konania žalovaného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že si bol vedomý svojich záväzkov a toto plnenie je možné považovať za uznanie pohľadávky podľa § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). 3. Žalovaný v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku uviedol, že na to, aby nastali účinky uznania dlhu v dôsledku čiastočného plnenia, musí byť toto plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z okolností prípadu musí byť zrejmé, že dlžník zvyšnú časť záväzku nepopiera. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalovaný žalobcu opakovanie žiadal o zaslanie skúšky objemovej hmotnosti perlitbetónu certifikovaným laboratóriom, ktorú bolo potrebné odovzdať investorovi ako doklad o kvalite dodávaného tovaru, resp. jeho vlastností z dôvodu, že sa zvyšovalo jeho množstvo. Nakoľko išlo o podmienku investora na uhradenie vykonaných prác, bolo jeho povinnosťou ako dodávateľa potvrdiť objemovú hmotnosť materiálu, ktorý miešal na stavbe. Už samotná e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalobca žalovanému nezaslal požadovanú skúšku, nasvedčuje tomu, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zo strany žalobcu nedôjde k úhrade vykonaných prác zo strany investora, a teda nebude ani v úmysle žalovaného uhradiť celú cenu diela žalobcovi. S ohľadom na všetky okolnosti pred čiastočným plnením žalovaného muselo byť žalobcovi jasné, že v prípade nesplnenia povinnosti žalovaný nebude ochotný uhradiť cenu diela v celom rozsahu a teda nemohli nastať účinky uznania dlhu. Žalovaný tiež uviedol, že platobné podmienky medzi stranami sporu boli dojednané zrozumiteľne v bode 4.1 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou faktúry oprávnenými osobami podpísané prílohy, a to zisťovací protokol o vykonaných prácach, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, podpísaný súpis prác a dodávok, kópia objednávky a tiež certifikáty alebo vyhlásenia o parametroch od dodávaných materiálov preukazujúce ich kvalitu, záručné listy, návody na používanie. Žalobca v konaní doposiaľ žiadny z týchto listinných dokladov, okrem súpisu prác, nepredložil a teda nepreukázal splnenie dojednaných podmienok na vystavenie faktúry. Faktúry sú len účtovným dokladom a nemôžu byť bez potvrdenia o vykonaných prácach dostatočným dôkazom na priznanie nároku. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 323 ods. 1 a ods. 2, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 537 ods. 1 a ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že má za preukázané, že objednávkami č. AJ/266/2019 zo dňa 11.9.2019 a č. PM/319/2019 zo dňa 25.10.2019 si žalovaný u žalobcu objednal realizáciu strešných spádových poterov vrátane dodávky materiálu v rozsahu cenovej ponuky predloženej žalobcom pre stavbu „Zníženie energetickej náročnosti SOŠ Svit“. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca práce žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1092020 zo dňa 27.3.2020 na sumu 2.818,93 Eur a č. 1082020 zo dňa 27.3.2020 na sumu 18.997,11 Eur. Fakturovaná suma 2.818,93 Eur bola znížená opravnou faktúrou - dobropisom č. FV-DOB2020002. Za nespornú mal súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalovaný dňa 15.7.2020 uhradil žalobcovi na faktúru č. 1082020 sumu 9.498,50 Eur, čím čiastočne splnil svoj záväzok, čo má podľa žalobcu v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. apríla 2011, č. k. 23Cdo 1336/2010-141, ku ktorému súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že ide o právny názor vyslovený dovolacím súdom Českej republiky, ktorý pre súd nie je záväzný a ani ho nie je možné použiť na toto konanie vzhľadom na odlišné konkrétne okolnosti veci. Súd prvej inštancie naopak poukázal na to, že účinky uznania záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nastávajú práve okamihom čiastočnej úhrady záväzku, preto musí byť práve v čase tejto čiastočnej úhrady zo správania dlžníka zrejmé, či dochádza plnením k uznaniu záväzku alebo nie. Žalovaný žalobcovi v priebehu trvania zmluvného vzťahu nevytkol žiadne vady, nespochybnil rozsah a kvalitu vykonaných prác, ani nevrátil vystavenú faktúru, túto zaevidoval v účtovníctve, dokonca predložil žalobcovi návrh dohody o splátkovom kalendári a následne napriek tomu, že k uzavretiu samotnej dohody nedošlo, aj skutočne žalobcovi prvú splátku záväzku uhradil. Žalovaný počas celého obdobia až do úhrady časti peňažného záväzku žiadnym spôsobom žalobcovi nedal najavo, že by ním fakturovanú pohľadávku čo i len čiastočne neuznával, dokonca ani nevytkol chýbajúce prílohy k faktúre, aj keď na tvrdení o ich absencii zakladal obranu voči nárokom žalobcu. Skutočnosť, že by žalovaný zvyšok dlhu neuznal, nemožno vyvodiť ani z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej žalovaný žiadal (neoprávnene), aby mu žalobca doložil skúšky objemovej hmotnosti vykonané certifikovaným laboratóriom. Z obsahu komunikácie nevyplýva, že by žalovaný pre absenciu výsledkov uvedených skúšok nehodlal žalobcovi uhradiť časť ceny diela. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že čiastočná úhrada faktúry č. 1082020 vyvolala účinky vymedzené v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Bolo teda na žalovanom ako dlžníkovi, aby v konaní preukázal neexistenciu žalobcom uplatneného nároku. Obrana žalovaného spočívala v zásade na tvrdení, podľa ktorého žalobca nepredložil žalovanému skúšky objemovej hmotnosti, resp. k faktúre nepriložil listiny vymedzené v bode 4 objednávky. Súd prvej inštancie uviedol, že nepredloženie dokladov, resp. listín k faktúre, nemá bez ďalšieho vplyv na vznik nároku na zaplatenie ceny diela alebo jej splatnosť. Rozsah diela, t.j. rozsah prác, ktoré bol žalobca ako zhotoviteľ povinný vykonať, bol v zmysle objednávok určený podľa cenovej ponuky zo dňa 26.8.2019, resp. 14.10.2019. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že dodať predmetný doklad bolo povinnosťou žalobcu, bolo jeho povinnosťou preukázať, že vyhotovenie takéhoto dokladu bolo súčasťou cenovej ponuky. Pokiaľ súčasťou cenovej ponuky nebolo, žalovaný nebol oprávnený domáhať sa jeho predloženia iba na základe toho, že jeho predloženie žiadal investor, voči ktorému bol žalovaný v postavení zhotoviteľa. Povinnosť predložiť uvedený doklad pri realizácii strešných spádových poterov nevyplýva žalobcovi ani zo žiadneho právneho predpisu. 6. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že povinnosť zaplatiť cenu diela je základnou povinnosťou objednávateľa voči zhotoviteľovi. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, nárok na zaplatenie ceny diela vzniká jeho vykonaním. Viazať splatnosť ceny diela na predloženie súpisu vykonaných prác, prípadne ďalších listín je možné iba ak takáto skutočnosť výslovne vyplýva zo zmluvy. V jednotlivých objednávkach je k splatnosti ceny diela uvedené: „Splatnosť fa: 30 dní“, podľa súdu prvej inštancie k záveru z takéhoto dojednania nie je možné odvodiť, že po uplynutí lehoty 30 dní mala nastať iba splatnosť takej faktúry, ktorá obsahuje všetky vymienené prílohy. Pokiaľ by žalobca tieto prílohy žalovanému nepredložil, neznamenalo by to, že splatnosť ceny diela nenastala, ale jediným dôsledkom by bol vznik práva žalovaného domáhať sa ich predloženia. 7. O uplatnenom príslušenstve súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ObZ, v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok s poukazom na § 388 ods.1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalovaný považuje skutkové závery súdu prvej inštancie za zjavne nesprávne. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. k. 23Cdo 1336/2010-141, v označenom rozhodnutí súd skúmal správanie účastníkov vo vzťahu k zámeru dlžníka uhradiť celý dlh alebo len jeho časť, rozdielom bol len rozsah komunikácie medzi stranami, avšak úmysel dlžníka neuhradiť celý dlh napriek čiastočnej úhrade bol zrejmý z jeho správania. Aj v aktuálnej veci žalovaný predložil nespornú komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom, z ktorej je zrejmé, že požadoval od žalobcu (legitímne) dodanie skúšky objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu. Bez tohto dokladu by nedošlo k úhrade zo strany investora, pričom túto požiadavku žalovaný uviedol aj v zápise z kontrolného dňa 27.2.2020. Súd prvej inštancie opomenul v tomto kontexte zohľadniť aj odkladaciu podmienku uvedenú v bode 4.2. oboch objednávok, z ktorej je zrejmé, že ak žalobca nezdokladuje požadovaný test betónu, žalovaný ho nebude môcť predložiť investorovi, čo bude viesť k nemožnosti fakturácie týchto prác investorovi a v konečnom dôsledku ich preplateniu žalobcovi. Žalobca bol o úmysle žalovaného neuhradiť celý svoj dlh z dôvodov predpokladaných zmluvou riadne a včas upozornený, preto čiastočná úhrada žalovaného nikdy nemohla spôsobiť kvalifikované uznanie zvyšku záväzku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/163/1999, v zmysle ktorého, ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď bolo dielo riadne ukončené a odovzdané. Žalovaný tiež poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/43/2020-213 zo dňa 17.3.2021 v skutkovo podobnej veci medzi inými subjektami. 10. Žalovaný ďalej poukazuje na povinnosti žalobcu v bode 2., posledný odsek, prvá veta, objednávky č. PM/319/2019 a na rovnakom mieste v zhodnom znení aj objednávky č. AJ/266/2019: „Zhotoviteľ je povinný pri zhotovovaní Diela dodržiavať všetky právne predpisy a normy vzťahujúce sa na výkon stavebnej činnosti ako aj ostatné právne predpisy a normy vzťahujúce sa na oblasť BOZP a Požiarnej ochrany. ...“. Nakoľko žalobca vykonával na stavbe perlitbetónové potery, na túto činnosť sa príkladmo vzťahujú STN normy č. STN EN 13791, STN EN 206-1:2002, STN EN 731210:2006, či STN EN 12350 - 1, ktoré upravujú rôzne povinnosti zhotoviteľa betónových prác, odobratie vzorky betónu nevynímajúc. Bolo preto zmluvnou a STN normou určenou povinnosťou žalobcu vzorku odobrať a podrobiť ju požadovanej skúške. Žalobca požadovanú objemovú skúšku pevnosti perlitbetónu nevykonal, preto mohol a mal predpokladať, že zo strany žalovaného nedôjde k uznaniu jeho celého nároku v prípade čiastočnej úhrady. Povinnosť žalobcu vyplýva z rozsahu podmienky uvedenej v objednávkach v bode 2., ktoré sa žalobca zaviazal pri zhotovení diela dodržiavať. Podľa žalovaného je zrejmé, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú v zjavnom rozpore so zisteným skutkovým stavom. 11. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul bod 4.1., sub 3. objednávok: „Na základe rozpočtárom skontrolovaného súpisu vykonaných prác je zhotoviteľ oprávnený predložiť stavbyvedúcemu na podpis zisťovací protokol o vykonaných stavebných a montážnych prácach a protokol o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré po odsúhlasení príslušným manažérom stavby sú podkladom pre fakturáciu zo strany zhotoviteľa“ a nezaoberal sa zásadnou argumentáciou žalovaného, že bez predloženia zmluvou vymienených podkladov k fakturácii nemohlo dôjsť k splatnosti ceny diela, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2Obdo/60/2019, podľa ktorého, ak je zmluvou vymienené, že prílohou k fakturácii majú byť konkrétne doklady vyhotovené v stanovenej kvalite, t.j. podpísané konkrétnymi osobami, bez splnenia takejto podmienky nejde o oprávnenú fakturáciu. V zmysle bodu 10. objednávky č. AJ/266/2019 bol osobou oprávnenou podpísať prílohy k fakturácii P. Q., na predmetných dokladoch jeho podpis absentuje, preto neboli splnené podmienky fakturácie zo strany žalobcu a nedošlo k splatnosti ceny diela. Žalovaný zastáva názor, že touto zásadnou argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec v napadnutom rozsudku nezaoberal, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na zásadné tvrdenia žalovaného, čo spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 12. Žalovaný napokon uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP z dôvodu procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým prihliadal na dôkazy žalobcu v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania a neprihliadal na vyjadrenie žalovaného k týmto dôkazom na pojednávaní. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nedodržal podmienky fakturácie z dôvodu absencie riadnych príloh v zmysle bodu 4.1 objednávky, k tomuto vyjadreniu sa žalobca vyjadril dňa 31.5.2021, namietané doklady nepredložil, pričom je zrejmé, že s týmito dokladmi disponoval už pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/51/2020-364 zo dňa 20.05.2021 a na § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, v zmysle ktorých musí súd prvej inštancie dostatočne odôvodniť, prečo vykonal v konaní dôkaz, ktorý bol predložený v rozpore s koncentráciou dokazovania. V napadnutom rozsudku však absentuje akékoľvek zdôvodnenie, prečo súd pripustil vykonanie dôkazov emailovej komunikácie zo dňa 10.9.2019 a protokolov zo dňa 30.10.2019 s podacím lístkom v rozpore s koncentráciou dokazovania. Napadnuté rozhodnutie považuje vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie tohto postupu za nepreskúmateľné. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok a postup súdu prvej inštancie považuje za správny, jeho odôvodnenie dostatočné, riadne a zodpovedajúce všetkým požiadavkám zákona. Žalobca uviedol, že žalovaný nemôže platne podmieňovať zaplatenie ceny diela úhradou zo strany tretej osoby, ktorá nie je zmluvnou stranou zmluvy a takéto dojednanie je potom neplatné a prieči sa dobrým mravom a logike zmluvy o dielo ako takej. Žalobca uviedol, že vznik nároku na zaplatenie ceny diela sa v zmysle zákona viaže na jeho riadne vykonanie a nárok na zaplatenie ceny diela vzniká bez ohľadu na to, či bol účtovný doklad vystavený alebo nie. Bod 4.1 objednávky podľa žalobcu pojednáva len o podkladoch pre fakturáciu, nárok na zaplatenie ceny diela vzniká bez ohľadu na to, či bola vystavená alebo nie. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ si strany v zmluve dohodli odovzdanie určitých dokumentov viažucich sa k dielu, ich nedodaním nemôže ísť o nič iné, len o vady diela, pričom poukazuje na bod 4.2 objednávky, ktorý hovorí po „podmienke riadneho plnenia“. Žalobca
ďalej poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie predložil emailovú komunikáciu zo dňa 10.9.2019, v ktorej oznámil žalovanému, že k faktúre pripojí iba podpísaný súpis prác a objednávku, iné dokumenty nebude dokladať, pričom žalovaný na toto nereagoval a žalobca má za to, že došlo ku konkludentnej akceptácii. Naviac žalobca neskôr dokumenty žalovanému zaslal a tieto aj súdu prvej inštancie predložil. Žalobca preto zastáva názor, že ak mal žalovaný za to, že dielo nebolo vykonané riadne, mal postupovať v zmysle § 436 Obchodného zákonníka a uplatniť nároky z vád. Práce boli žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté dňa 8.11.2019, záväzok zo zmluvy splnil riadne a včas a vznikol mu nárok na zaplatenie odplaty v celom rozsahu. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný síce zaslal email s požiadavkou o zaslanie skúšky objemovej hmotnosti zo dňa 5.3.2020, približne s trojmesačným odstupom, čo nepovažuje za uplatnenie vád diela bez zbytočného odkladu. Žalobca sa nestotožňuje ani s námietkou porušenia sudcovskej koncentrácie a porušenia práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, nakoľko z dôvodu predloženia listín, ktoré vyvrátili tvrdenia žalovaného, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, odročovať pojednávanie alebo predvolávať ďalších svedkov. Žalobca je preto názoru, že ním predložené dôkazy nenarušili hospodárnosť konania. 14. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca pri kreovaní zmluvy a ani následne dojednanie zmluvnej podmienky v bode 4.2 nespochybňoval, preto je potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť strán a zmluvné dojednanie sa nemôže priečiť dobrým mravom z dôvodu, že zmluvné strany sa nesporným prejavom vôle (podpisom objednávky PM/319/2019) zaviazali zmluvu dodržiavať. K tvrdeniu žalobcu, že vznik nároku na zaplatenie zákon viaže na riadne vykonanie diela, pričom bod 4.1. ZoD pojednáva len o podkladoch pre fakturáciu, žalovaný uvádza, že zákon v § 537 ods. 2 ObZ determinuje povinnosť objednávateľa vykonané dielo prevziať. V stavebnej praxi sa často používajú na tento účel tzv. preberacie protokoly, súpisy vykonaných prác a dodaných služieb a pod. Obdobné dokumenty boli vymienené práve v bode 4.1 zmluvy o dielo, čiže nejde len o nevyhnutné podklady k fakturácii, ale o doklady, ktoré preukazujú reálne vykonanie a odovzdanie diela žalovanému. Bez nich by bolo potrebné vzhliadnuť na vec zákonnú úpravu, a teda v konaní preukázať, že dielo bolo odovzdané žalovanému, za ktorého konal predseda predstavenstva Mgr. Oliver Beňo. V konaní však skutočnosť, že by dielo prevzal za žalovaného jeho štatutár nevyplynula. Žalovaný tiež uviedol, že zo znenia bodu 4.1., sub 3. oboch zmlúv o dielo je zrejmé, že až riadne odsúhlasené podklady manažérom stavby budú podkladom pre fakturáciu zo strany zhotoviteľa. Bez dodržania zmluvne dojednaného postupu preto dochádza k odkladu vzniku nároku zhotoviteľa na fakturovanie prác, a teda aj k odkladu vzniku nároku na zaplatenie. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že nedodaním dokumentácie, ktorá mala byť súčasťou riadne vykonaného diela, ide o vady diela, argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za s vecou nesúvisiacu. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že došlo k „dojednaniu odlišností oproti objednávke“, keď žalobca v emaili zo dňa 10.9.2019 uviedol, že pripojí len podpísaný súpis prác a objednávku a žiadne iné dokumenty nebude pre pracovnú vyťaženosť predkladať, nakoľko absentuje základný element dvojstranného právneho úkonu, a to prejav vôle žalovaného. Žalobca bol v čase zaslania uvedeného emailu už právne viazaný písomnou zmluvou, preto je potrebné aplikovať § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného ide o neplatný právny úkon žalobcu. Ďalej žalobca zotrváva na argumentácii v čl. III. odvolania, že protokoly zo dňa 30.10.2019 a certifikát zo dňa 18.12.2003 by nemali byť v konaní použité ako dôkaz z dôvodu, že konajúci súd vyhovel žalobcovi nad rámec koncentrácie dokazovania a porušenia zásady kontradiktórnosti konania súdom na pojednávaní dňa 03.02.2022. 15. Žalobca k odvolacej replike žalovaného zotrval na vyjadrení k bodu 4.2, má za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a tiež k bodu 4.1. zmluvy o dielo, že nevystavenie faktúry (ako ani nevyhotovenie prílohy k faktúre) nemá vplyv na zákonnú povinnosť objednávateľa diela uhradiť cenu za jeho vykonanie zhotoviteľovi. Taktiež trvá na vyjadrení, že emailovou komunikáciou medzi ním a žalovaným došlo k dojednaniu odlišnosti oproti objednávke, s čím žalovaný svojim konkludentným prejavom súhlasil, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 12.7.2011 sp. zn. I. US 1264/11, v zmysle ktorého „písomnú zmluvu uzavretú v režime obchodného zákonníka s dohodnutou výhradou zmien v písomnej podobe je možné zmeniť aj inou formou (napr. ústne urobenými právnymi úkonmi)“. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.8.2024.
17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolacou replikou a duplikou dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné: 21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy 11.861,54 Eur ako zostatku neuhradenej ceny diela zo zmluvného vzťahu sporových strán, ktorý vznikol akceptáciou objednávok žalovaného č. AJ/266/2019 a PM/319/2019 na realizáciu strešných spádových poterov vrátane dodávky materiálu v zmysle priloženej cenovej ponuky pre stavbu „Zníženie energetickej náročnosti SOŠ Svit“. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že objednávkami č. AJ/266/2019 zo dňa 11.09.2019 a č. PM/319/2019 zo dňa 25.10.2019 si žalovaný u žalobcu objednal realizáciu strešných spádových poterov vrátane dodávky materiálu a to v rozsahu cenovej ponuky predloženej žalobcom pre stavbu „Zníženie energetickej náročnosti SOŠ Svit“, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca práce žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1092020 zo dňa 27.03.2020 na sumu 2.818,93 Eur, ku ktorej vystavil dobropis č. FV-DOB2020002 na sumu 456,- Eur (cena prác tak predstavovala sumu 2.362,93 Eur) a faktúru č. 1082020 zo dňa 27.03.2020 na sumu 18.997,11 Eur. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaný dňa 15.07.2020 uhradil žalobcovi na faktúru č. 1082020 sumu 9.498,50 Eur, čím čiastočne splnil záväzok, čo má podľa žalobcu v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania pohľadávky a žalovaný s tvrdeniami žalobcu, že čiastočným plnením došlo k uznaniu pohľadávky nesúhlasil. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že čiastočné plnenie žalovaného sumou 9.498,50 Eur dňa 15.07.2020 titulom faktúry č. 1082020 malo účinky uznania celého dlhu v zmysle § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný počas celého obdobia až do úhrady časti jeho peňažného záväzku žiadnym spôsobom žalobcovi nedal najavo, že by ním fakturovanú pohľadávku čo i len čiastočne neuznával, v priebehu trvania zmluvného vzťahu nevytkol žiadne vady, nespochybnil rozsah a kvalitu vykonaných prác, nevrátil mu vystavenú faktúru a túto aj zaevidoval v účtovníctve, dokonca predložil žalobcovi návrh dohody o splátkovom kalendári a následne neuzavretiu samotnej dohody žalobcovi uhradil aj prvú splátku záväzku v zmysle návrhu dohody. 22. Žalovaný v odvolaní namieta predmetné skutkové závery súdu prvej inštancie ako zjavne nesprávne, čo odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 28.04.2011, č. k. 23Cdo 1336/2010-141 a napriek opakovanej argumentácii žalovaného opomenul zohľadniť odkladaciu podmienku uvedenú v bode 4.2. oboch objednávok. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je teda identická argumentácia s jeho procesnou obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento riadne a vecne správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 23Cdo 1336/2010-141 súd prvej inštancie správne uviedol, že ide o právny názor vyslovený dovolacím súdom Českej republiky, ktorý pre tento súd nie je v konaní záväzný. Ako vyplýva z judikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 71/2018, ktoré definuje pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, s poukazom na rozhodnutia sp. zn. 2Cdo 56/2017, 6Cdo 79/2017, 3Cdo 165/2018 a sp. zn. 4Cdo 7/2018, že do ustálenej praxe dovolacieho súdu nemožno zahrnúť rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, a so zreteľom na to argumentáciu žalovaného s poukazom na českú judikatúru
odvolací súd považuje za právne irelevantnú. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj konkrétne skutkové rozdielnosti posudzovanej veci a veci vedenej v Českej republike pod spis. zn. 23Cdo 1336/2010, v čom odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje odvolateľa na bod 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní poukazuje na komunikáciu medzi stranami v posudzovanej veci, z ktorej vyvodzuje, že úmysel dlžníka neuhradiť celý svoj dlh napriek čiastočnej úhrade bol zrejmý z jeho správania, čo odôvodňuje tým, že z komunikácie je zrejmé, že žalovaný požadoval od žalobcu (legitímne) dodanie skúšky objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu, túto požiadavku žalovaný uviedol aj v zápise z kontrolného dňa 27.02.2020 a žalovaný ju nerozporoval v konaní (zrejme má ísť správne o žalobcu, pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd sa s takouto interpretáciou skutkového stavu nestotožňuje. Žalobca nerozporoval výlučne skutkové tvrdenia, že žalovaný požadoval dodanie skúšky objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu, rozporoval však, že by sa zaviazal dielo dodať spolu s dokladom o vykonaní skúšok. Závery súdu prvej inštancie, že povinnosť žalobcu dodať skúšku objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu nebola súčasťou cenovej ponuky zo dňa 26.08.2019, resp. 14.10.2019 a žalovaného tak zaťažovalo dôkazné bremeno, ak tvrdil opak, sú správne. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že žalobcovi nevzniká zmluvná povinnosť, ktorej nesplnenie žalovaný namieta, na základe požiadavky tretej osoby (investora) voči žalovanému z ich vzájomného zmluvného vzťahu. Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s námietkou žalovaného, že táto povinnosť žalobcu vyplýva z rozsahu podmienky uvedenej v objednávkach v bode 2. v nadväznosti na stavebné normy, ktoré sa žalobca zaviazal pri zhotovení diela dodržiavať. Pod záväzok zhotoviteľa pri zhotovovaní diela dodržiavať všetky právne predpisy a normy vzťahujúce sa na výkon stavebnej činnosti, právne predpisy a normy vzťahujúce sa na oblasť BOZP a požiarnej ochrany, nie je žiadnym výkladom možné subsumovať prevzatie zmluvného záväzku zhotoviteľa dodať objednávateľovi skúšky objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu a takáto povinnosť nevyplýva ani zo znenia STN normy č. STN EN 13791, STN EN 206-1:2002, STN EN 731210:2006, či STN EN 12350 - 1 a nezakladá ju ani prípadná povinnosť odobratia vzorky betónu v STN, na ktorú sa odvoláva žalovaný. 23. Ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal, jeho námietka je v príkrom rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa v bode 39 vysporiadal so žalovaným tvrdenou zmluvnou povinnosťou žalobcu dodať žalovanému skúšky objemovej hmotnosti dodaného perlitbetónu a dospel k správnemu záveru, že žalovaný nemal právo žiadať od žalobcu automaticky splnenie všetkých požiadaviek investora, pokiaľ tieto nespadali do dohodnutého rozsahu diela a povinnosť predložiť uvedený doklad pri realizácii strešných spádových poterov nevyplývala žalobcovi ani zo žiadneho právneho predpisu. 24. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil odkladaciu podmienku uvedenú v bode 4.2. oboch objednávok: „Podmienkou riadneho plnenia v predmete plnenia uvedenej časti diela zo strany objednávateľa je riadna úhrada faktúr objednávateľovi zo strany investora diela. Splatnosť faktúr vyhotovených zhotoviteľom sa podľa tohto odseku predĺži o čas prípadného omeškania úhrady faktúry objednávateľovi, za rovnaké obdobie zo strany investora diela.“. Z citovanej odkladacej podmienky je podľa žalovaného zrejmé, že ak žalobca nezdokladuje požadovaný test betónu, žalovaný ho nebude môcť predložiť investorovi, čo bude viesť k nemožnosti fakturácie prác investorovi a v konečnom dôsledku ich preplateniu žalobcovi. Žalovaný potom vyvodzuje, že zo všetkých skutkových okolností vyplýva, že čiastočná úhrada žalovaným nikdy nemohla spôsobiť kvalifikované uznanie zvyšku záväzku voči žalobcovi, nakoľko je zrejmé, že žalobca bol o úmysle žalovaného neuhradiť celý svoj dlh z dôvodov predpokladaných zmluvou riadne a včas upozornený. Vo vzťahu k relevantnosti odkladacej podmienky žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/163/1999, v zmysle ktorého ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď bolo dielo riadne ukončené a odovzdané, a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/43/2020-213 zo dňa 17.03.2021 v skutkovo podobnej veci. 25. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu platobnú podmienku, ktorá určuje čas, kedy má objednávateľ uhradiť cenu diela zhotoviteľovi okamihom, kedy mu bude táto uhradená od investora, nie je možné považovať za odkladaciu podmienku v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka, ale ide o dojednanie o čase plnenia (v posudzovanej veci o predĺžení splatnosti faktúry). Ak by mala byť splatnosť ceny diela dohodnutá medzi stranami podmienená plnením tretej osoby mimo zmluvného vzťahu, následkom môže byť situácia, kedy tretia strana v rámci iného záväzkového vzťahu, ktorého žalobca nie je zmluvnou stranou, nezaplatí cenu diela dlžníkovi žalobcu, v
dôsledku čoho nikdy nenastane splatnosť cena diela pre vzťahy o úroveň nižšie. Napriek dispozitívnemu charakteru ustanovení zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku má odvolací súd za to, že takáto dohoda by presahovala mantinely zmluvnej voľnosti, ktorými sú nepochybne súlad dohody s poctivým obchodným stykom a dobré mravy. V prejednávanej veci ale argumentácia žalovaného neobstojí z viacerých dôvodov. V prvom rade splatnosť ceny diela bola medzi stranami dojednaná lehotou 30 dní, ako správne ustálil súd prvej inštancie, žalovaný síce tvrdí existenciu „odkladacej podmienky“ (v objednávke ale ide charakterom o dohodu o čase plnenia), ale netvrdil a ani nepreukázal, že by mu investor časť ceny diela zodpovedajúcu plneniu žalobcu nezaplatil a netvrdil a nepreukázal, o aký konkrétny čas omeškania investora diela by sa mala predĺžiť splatnosť faktúry vystavenej žalobcom. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvod sa prípadným nesplním tvrdenej odkladacej podmienky zaoberať. Najmä však odvolací súd zdôrazňuje, že argumentácia žalovaného nemá žiaden vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o účinkoch čiastočného plnenia žalovaného ako uznania zvyšku záväzku s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď účinky uznania záväzku nastávajú okamihom čiastočnej úhrady záväzku, preto musí byť práve v čase čiastočnej úhrady zo správania dlžníka zrejmé, či dochádza plnením k uznaniu záväzku alebo nie. Uznaním záväzku sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trvá a prechádza dôkazné bremeno z veriteľa (navrhovateľa) na dlžníka (odporcu), teda bolo procesnou povinnosťou žalovaného preukázať, že predmetný dlh v uznanej výške nevznikol, že bol splnený alebo že zanikol inak. Odvolacia argumentácia žalovaného je ale v rozpore so skutkovými okolnosťami veci, najmä konaním jeho samotného v rozhodnom čase. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, žalovaný žalobcovi v priebehu trvania zmluvného vzťahu nevytkol žiadne vady diela, nespochybnil rozsah a kvalitu vykonaných prác, nevrátil vystavenú faktúru, túto zaevidoval v účtovníctve, predložil žalobcovi návrh dohody o splátkovom kalendári (k úhrade záväzku, o ktorom v konaní tvrdí, že ho neuznáva), napriek tomu, že k uzavretiu dohody nedošlo, uhradil prvú splátku záväzku. 26. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/163/1999, na ktoré poukazuje žalovaný, odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v tejto veci rozhodoval len ako súd odvolací a predmetom konania bola uvoľnenie zábezpeky (5% ceny diela, ktoré kryli záruku), v uvedenej veci išlo o skutkový stav, keď podľa zmluvy, ak zahraničná osoba dodatočne oznámi žalovanému zadržanie finančných prostriedkov z dôvodu nedorobkov alebo iných vád na stavebných prácach, žalovaný toto zadržanie finančných prostriedkov prenesie na žalobcu v rovnakom rozsahu zavinenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu ani nepredstavuje ustálenú judikatúru, rovnako ako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/43/2020-213 zo dňa 17.03.2021, predmetom ktorého bolo vyplatenie zádržného a odvolací súd ani v uvedenej nevyslovil záväzný právny názor vo vzťahu k odkladacím podmienkam splatnosti ceny diela alebo vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. 27. Žalovaný v tejto súvislosti namieta nesprávne vyhodnotenie splatnosti ceny diela v bode 40. odôvodnenia, kde súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa objednávok splatnosť ceny diela nastala v zmysle § 548 ods.1 Obchodného zákonníka 30 dní od vykonania diela a nie je podmienená predložením faktúry, ktorá obsahuje všetky vymienené prílohy. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/60/2019, z ktorého vyplýva, že ak je zmluvou vymienené, že prílohou k fakturácii majú byť konkrétne doklady vyhotovené v stanovenej kvalite, t.j. podpísané konkrétnymi osobami, bez splnenia takejto podmienky nejde o oprávnenú fakturáciu. Namieta, že súd prvej inštancie opomenul bod 4.1., sub 3. objednávok: „Na základe rozpočtárom skontrolovaného súpisu vykonaných prác je zhotoviteľ oprávnený predložiť stavbyvedúcemu na podpis zisťovací protokol o vykonaných stavebných a montážnych prácach a protokol o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré po odsúhlasení príslušným manažérom stavby sú podkladom pre fakturáciu zo strany zhotoviteľa.“. V zmysle bodu 10. objednávky AJ/266/2019 bol osobou oprávnenou podpísať prílohy k fakturácii (zisťovací protokol a protokol o prevzatí prác, vystavené v súlade s bodom 4.1 objednávky) P. Q., avšak na predmetných dokladoch jeho podpis absentuje, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. 28. Túto odvolaciu námietku hodnotí odvolací súd rovnako ako nedôvodnú. S určením osoby oprávnenej na podpis príloh k fakturácii určenej žalovaným v objednávke, sa nespája odloženie splatnosti ceny za dielo, ako sa nesprávne domnieva odvolateľ. Vykonanie diela bolo žalobcom riadne preukázané protokolom o prevzatí prác, tento je podpísaný osobou určenou žalovaným (W.. Ľ.), teda osobou oprávnenou na prevzatie prác podľa bodu 10 objednávky. Bez ohľadu na doklady uvedené ako prílohy k fakturácii v bode 4.1 je v bode 10. objednávky jednoznačne dojednaná splatnosť faktúry 30 dní. Z
dohody strán nevyplýva, že konkrétne doklady, ktoré majú byť prílohou k fakturácii, majú akýkoľvek vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela alebo na jej splatnosť. 29. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Obdo/60/2019, odvolací súd konštatuje, že v rozhodnutí dovolacieho súdu išlo o inú procesnú situáciu. Dovolací súd tam dospel k záveru, že tvrdenia súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu nezodpovedajú obsahu spisu a predloženým dôkazom. Súdy oboch inštancii dospeli k zhodnému záveru, že najmä zo zisťovacieho protokolu zo dňa 03.12.2014 vyplýva, že žalobca riadne vykonal a odovzdal žalovanému naviac práce v zmysle objednávky zo dňa 06.08.2014, predmetný zisťovací protokol bol ale neúplný, nakoľko na ňom absentoval podpis žalovaného (oprávnenej/zodpovednej osoby za žalovaného), čo žalovaný namietal. Súd prvej inštancie zisťovaciemu protokolu podľa dovolacieho súdu nevenoval náležitú pozornosť, opomenul, že tento nebol podpísaný zo strany žalovaného. V posudzovanej veci prevzatie prác osoba oprávnená v zmysle objednávky potvrdila na protokole a tvrdenia súdu prvej inštancie zodpovedajú obsahu spisu a predloženým dôkazom. 30. Žalovaný napokon uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, ktorý vidí v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého malo prísť k znemožneniu uskutočňovania jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Nesprávnosť postupu vidí v tom, že súd prvej inštancie prihliadal na dôkazy žalobcu v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania tým, že vykonal ako dôkaz okrem iného aj prílohy k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29.09.2021, konkrétne emailovú komunikáciu zo dňa 10.09.2019 a protokoly zo dňa 30.10.2019 s podacím lístkom. Žalovaný uvádza, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2021 po postúpení veci z upomínacieho konania na miestne príslušný súd argumentoval, že žalobca nedodržal podmienky fakturácie z dôvodu absencie riadnych príloh v zmysle bodu 4.1 objednávky, k čomu sa žalobca vyjadril dňa 31.05.2021, pričom namietané doklady nepredložil, pričom je zrejmé, že s nimi disponoval už pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie s poukazom na druhú vetu § 153 ods. 1 CSP a § 153 ods. 2 CSP na predmetné dôkazy nemal prihliadnuť z dôvodu porušenia sudcovskej koncentrácie konania. 31. Odvolací súd poukazuje na to, že obligatórnym uplatnením zásady sudcovskej koncentrácie sa už zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý dospel k záveru, že keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018). I túto odvolaciu námietku preto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalovaný v súvislosti s vykonaním označeného dokazovania namieta porušenie zásady rovnosti zbraní, resp. zásady kontradiktórnosti konania pred súdom prvého stupňa, ktoré má spočívať v tom, že ak súd prihliadal napriek porušeniu zásady koncentrácie konania na dôkazy predložené žalobcom, mal v rámci zásady rovnosti strán a spravodlivého a nestranného rozhodovania súdu prihliadať aj na vyjadrenie protistrany (žalovaného) k týmto dôkazom na pojednávaní dňa 03.02.2022. Odvolací súd nesprávny postup súdu prvej inštancie ako ho opisuje žalovaný nevzhliadol. Súd prvej inštancie sa s obsahom všetkých relevantných námietok žalovaného, a to vrátane námietok žalovaného k týmto dôkazom, vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný zrejme nesprávne chápe pojem „prihliadať na vyjadrenie strany“ ako povinnosť súdu sa s ním stotožniť. 32. Ak žalovaný v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/51/2020-364 zo dňa 20.05.2021, odvolací súd poukazuje na to, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu spis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného senátu toho istého odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci tento spor (§ 391 ods. 2 CSP). 33. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní v zásade len zopakoval argumentáciu prezentovanú v rámci procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie vysporiadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné
dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).