Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/154/2023 6121245969 02. 10. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:6121245969.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Silverside Financial services, s.r.o., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, práv. zast. PK LEGAL s.r.o., ul. 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 429 888, proti žalovanému Y. J., P.. XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX O., M.: XX XXX XXX, práv. zast. Mgr. Renáta Mészáros, advokátka, Nám. Hrdinov 7-8, 934 01 Levice, o zaplatenie 6 121,90 EUR s príslušenstvom, zmluvných úrokov vo výške 1 563,22 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 561,23 EUR s príslušenstvom a poplatkov vo výške 220,- EUR o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 7Cb/27/2021-175 zo dňa 11.3.2022 v znení opravného uznesenia č. k. 7Cb/27/2021-224 zo dňa 23.11.2022 jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 7Cb/27/2021-175 zo dňa 11.3.2022 v znení opravného uznesenia č. k. 7Cb/27/2021-224 zo dňa 23.11.2022 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 6.121,90 EUR, úrok 1.563,22 EUR, zmluvnú pokutu 561,23 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,80 EUR od 23.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.6.2019 do 5.6.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.7.2019 do 10.7.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.8.2019 do 12.8.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.9.2019 do 18.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,55 EUR od 2.10.2019 do 18.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- EUR od 2.10.2019 do 14.2.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 190,90 EUR od 2.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.1.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.2.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.3.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.4.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 245,45 EUR od 2.5.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50 EUR od 23.6.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 220,EUR, a druhým výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 3.2.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 6.121,90 EUR, zmluvných úrokov vo výške 1.563,22 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 561,23 EUR s prísl., zaplatenia poplatkov v sume 220,- EUR a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovanému, ktorý je fyzická osoba - podnikateľ ako dlžníkovi žalobca ako veriteľ na základe Zmluvy o úvere č. 281777459 uzavretej dňa 17.1.2019 poskytol úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať úver prostredníctvom 60 pravidelných mesačných splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok a tak ho žalobca opakovane vyzval na zaplatenie dlžných splátok, ktoré žalovaný neuhradil. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že sa dostal do finančných problémov, ktoré potreboval riešiť , konkrétne uhradiť splátky za iný úver, ktorý si zobral na byt, ako aj iné dlhy, ktoré mal ako fyzická osoba. Nakoľko bol v databáze neplatičov, banka mu nechcela urobiť refinancovanie úveru na byt a ani požičať ďalšie peniaze a preto vyhľadal pobočku žalobcu v Leviciach. Má za to, že v danom prípade nejde o podnikateľský úver, nik od neho nežiadal živnostenský list, zmluva je v jeho neprospech, formulárová a nemohol ovplyvniť jej obsah, a v danom prípade je potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 17.1.2019 uzatvorená zmluva o úvere č. 281777459, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi. Vzhľadom na obsah zmluvy súd prvej inštancie právne posudzoval ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák.. Ďalej súd posudzoval možnosť aplikácie na uvedený zmluvný vzťah aj ustanovenia spotrebiteľského práva, nakoľko ustanovenia spotrebiteľského práva aj pri tzv. absolútnych obchodoch v prípade, ak je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, majú pred ustanoveniami Obchodného zákonníka prednosť a žalovaný sa bránil tým, že ide o spotrebiteľský úver. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému podnikateľský úver v sume 6.500,EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v 60 mesačných splátkach po 245,45 EUR mesačne, s úrokovou sadzbou 38,50 % ročne (p.a.), celkovou čiastkou na zaplatenie 14.727,- EUR a so splatnosťou pravidelnej splátky, dátumom splatnosti prvej splátky a termínom konečnej splatnosti podľa splátkového kalendára. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný podniká a aj v čase uzatvorenia zmluvy podnikal pod obchodným menom Y. J., IČO: 44 492 316, s miestom podnikania 935 01 Levice, Kalinčiakovo 74. V žiadosti o úver uviedol, že účelom čerpania je bezúčelový business úver. 4. Sporné medzi stranami bolo, či išlo podnikateľský úver, čo zo znenia ustanovení zmluvy o úvere, ako aj zo žiadosti jednoznačne vyplývalo, avšak žalovaný túto skutočnosť namietal a uviedol, že sa dostal sa do finančných problémov, ktoré potreboval riešiť, konkrétne uhradiť splátky za iný úver, ktorý si zobral na byt, ako aj iné dlhy, ktoré mal ako fyzická osoba. Nakoľko bol v databáze neplatičov, banka mu nechcela urobiť refinancovanie úveru na byt a ani požičať ďalšie peniaze, a preto požiadal o úver žalobcu a peniaze nepoužil na podnikanie, ale len a osobné potreby ako fyzická osoba. Uvedené skutočnosti však žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom. V rámci pojednávania konaného dňa 14.1.2022 uviedol, že aby dostal úver od žalobcu, potreboval najprv uhradiť nedoplatky v zdravotnej a Sociálnej poisťovni, na čo si požičal peniaze od priateľky a po vyplatení finančných prostriedkov z úveru, ktorý je predmetom tohto sporu, vrátil priateľke požičané peniaze a zostalo mu cca 1.000,- EUR, t.j. uvedené prostriedky podľa tohto vyjadrenia použil na vyrovnanie nedoplatkov z podnikania, teda na podnikateľský účel. Následne už uviedol, že si peniaze na zdravotnú a Sociálnu poisťovňu vybral dňa 9.1.2019 z podnikateľského účtu, konkrétne sumu 1.400,- EUR a tú použil aj na úhradu úveru v inej banke, pričom táto skutočnosť preukazoval výpisom zo dňa 9.1.2019. Z uvedeného výpisu z účtu však iba vyplývalo, že dňa 9.1.2019 si majiteľka účtu - pani L. J. (matka žalovaného) v hotovosti vybrala sumu 1.400,- EUR a nie účel použitia týchto peňazí. Táto skutočnosť je však v rozpore s vyššie uvedeným vyjadrením urobeným žalovaným na pojednávaní. Z doložených výpisov z predmetného účtu zároveň vyplýva, že na uvedený účet vkladala a vyberala peniaze aj majiteľka účtu (pani J.), robili sa z neho aj rôzne úhrady súkromného charakteru, ako napr. nákupy potravín, oblečenia, telefónu, uhrádzanie pôžičky U. D. (vtedajšej priateľke žalovaného), vrátane robenia úhrad splátok tohto úveru, ako aj iného úveru (bližšie nešpecifikovaného), v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno s ohľadom na preukázanie iného charakteru úveru, pričom z písomného vyhotovenia zmluvy o úvere je spotrebiteľský charakter úveru vylúčený. Poskytnutie úveru bolo účelovo viazané, a to na zabezpečenie podnikateľskej činnosti dlžníka a podporu podnikateľských aktivít dlžníka a ako vyplýva z výpisu subjektov finančného trhu, žalobca nie je ani spotrebiteľské úvery oprávnený poskytovať.
5. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, a tak z uvedených dôvodov ho žalobca viackrát upozornil upomienkami, že je v omeškaní so splátkami a uviedol tam aktuálnu dlžnú sumu, vrátane poplatku za upomienku, dlžných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Listom zo dňa 15.12.2019 - "Posledná výzva" žalobca žalovaného aj upozornil, že v prípade, že sa dostane do omeškania so zaplatením akejkoľvek splátky úveru alebo jeho časti o viac ako 92 dní v súlade s ust. body 8.3.1. článku VIII. zmluvy môže pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a k jeho odovzdaniu na vymáhanie do mandátnej správy. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou o viac ako 92 dní žalobca listom zo dňa 29.5.2020 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky ku dňu 29.5.2020 a vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy spolu vo výške 8.016,80 EUR pozostávajúcej z istiny úveru vo výške 6.121,90 EUR, zmluvných úrokov vo výške 1.563,22 EUR, úrokov z omeškania 5 % ročne z dlžných splátok úveru vo výške 37,18 EUR, ostatných záväzkov z neuhradených z poplatkov v zmysle sadzobníka vo výške 220,- EUR, a to do 14 dní od doručenia tohto oznámenia. Všetky tieto upomienky a výzvy boli podľa predložených doručeniek doručené žalovanému. Z prehľadu platobnej disciplíny vyplýva, že žalovaný splatil sumu 2.018,15 EUR. Právny zástupca žalovaného namietal spotrebiteľský charakter zmluvy a s ohľadom na to absenciu náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a s ohľadom na to nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti, a preto nie je dlh žalovaného v žalovanej výške a ani splatný v celom rozsahu. Na uvedené súd uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátku splatnou v októbri 2019, vo februári 2020 uhradil iba 50,- EUR, t.j. stále bol v omeškaní aj so splátkou z októbra 2019, ako aj všetkými nasledujúcimi splátkami splatnými do zosplatnenia úveru, k zosplatneniu úveru došlo až 23.6.2020, t.j. bol v omeškaní s viacerými splátkami dlhšie ako 92 dní a tak žalobca spĺňal podmienky na zosplatnenie úveru aj ku dňu, kedy pristúpil k jeho zosplatneniu, predmetné zosplatnenie sa podľa doloženej doručenky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a tak mal súd riadne zosplatnenie úveru za preukázané. Pokiaľ išlo o úhrady zo strany žalovaného, žalovaný nenamietal termíny a výšku svojich úhrad, pričom uvedené skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dôkazov, a vzhľadom na nepreukázanie spotrebiteľského charakteru úveru ich súd preto mal za preukázané. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 10%, na ktorú má nárok podľa článku VIII, bodu 8.2 zmluvy. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v dohodnutej výške v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá bola dohodnutá v súlade so zákonom, a to pre omeškanie žalovaného s úhradou jeho peňažnej povinnosti voči žalobcovi. K omeškaniu zo strany dlžníka dochádzalo nesplnením jeho povinnosti uhrádzať dohodnuté splátky riadne a včas, v zmysle zmluvy a v lehote splatnosti jednotlivých splátok, resp. po zosplatnení celého dlhu od dátumu, kedy v zmysle oznámenia o zosplatnení pohľadávky zo zmluvy o úvere, bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy. Žalovaný bol v zmysle tohto oznámenia vyzvaný na úhradu do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, žalovaný si oznámenie v zmysle doručenky prevzal dňa 8.6.2020 a tak lehota 14 dní uplynula 22.6.2020, t.j. od 23.6.2020 sa žalovaný dostal do omeškania s celým zosplatneným dlhom a žalobcovi vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty aj z celého zosplatneného dlhu. Žalovaný namietal výšku zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej, k čomu súd uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 10 % ročne je dohodnutá v súlade s § 256 Obchodného zákonníka a vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít nie je neprimerane vysoká. 7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 220,EUR podľa § 121 ods. 3 OZ, keďže žalobca doložil do spisu sadzobník poplatkov a jednotlivé upomienky a výzvy, ktoré preukazovali oprávnenosť týchto výdavkov. V zmysle sadzobníka poplatkov bolo poplatok za vystavenie prvej upomienky 10,- EUR, za vystavenie 2. upomienky 30,- EUR, vystavenie listovej upomienky s informáciou o možnosti odovzdania pohľadávky do mandátnej správy a o možnosti zosplatnenia 50,- EUR a vystavenie oznámenia o zosplatnení pohľadávky 100,- EUR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 , § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý má za to, že súd nevykonal dostatočne dokazovanie podľa § 295 C.s.p. na zistenie toho, či táto zmluva, resp. úver mal skutočný súvis s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Súd síce na pojednávaní dňa 14.1.2022 vypočul žalovaného, pričom ten jednoznačne uviedol, že uvedené prostriedky nepotreboval na podnikateľskú činnosť, ale na úhradu iného úveru v SLSP a.s. Na druhej strane žalobca žiadnym iným spôsobom, ako zmluvou o úvere zo dňa 17.1.2019 nepreukázal vo vzťahu k otázke súvisu poskytnutia peňazí a podnikania žalovaného, čiže aj žalobca pokiaľ tvrdil podnikateľský charakter úveru mal o tom označiť
(predložiť) dôkazy, čo však neurobil. Prvoinštančný súd svoj záver o rýdzo obchodnoprávnom charaktere stranami uzavretej zmluvy založil len na posúdení označenia zmluvných strán. Z doterajšieho konania zatiaľ vyplynulo len to, že žalovaný použil poskytnuté finančné prostriedky na iné ako podnikateľské účely, že uzatvorená úverová zmluva má formulárový charakter, že túto nevyhotovoval ani nevypisoval žalovaný, že finančné prostriedky mu boli zaslané síce bezhotovostne, ale jeden deň pred podpísaním predmetnej zmluvy na jeho osobný účet, bez viazanosti konkrétnym účelom. Pravdou je, že žalovaný bol síce v zmluve označený aj ako podnikateľ a podpísal v zmluve aj prehlásenie o tom, že úver je poskytnutý na výkon podnikania, ale treba zdôrazniť, že iniciatíva urobiť zo vzniknutého právneho vzťahu vzťah výsostne obchodnoprávny vzišla zo strany žalobcu. Samotné označenie fyzickej osoby ako podnikateľa v zmluve a zaškrtnutie políčka o úvere na účely podnikania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, lebo len tieto formálne údaje nedokazujú konkrétny súvis s podnikaním. Záverom žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.1.2015. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa s rozsudkom plne stotožňuje. Uviedol, že v celej zmluve nie je ani len jediná zmienka o rodnom čísle žalovaného a ani sa v nej neuvádza číslo jeho občianskeho preukazu. Ak si žalovaný zamieňa zmluvu o úvere a žiadosť o poskytnutie úveru uviedol, že samotná žiadosť je označená ako žiadosť o poskytnutie business úveru; žalovaný, je v časti „Žiadateľ“, označený identifikačným číslom, identifikáciou zo živnostenského registra a miestom podnikania; rodné číslo a číslo dokladu žalovaného sa uvádza pri identifikácii konečného užívateľa výhod. Pre úplnosť dodal, že žalovaný v celom spore ani raz netvrdil, že by žiadal žalobcu o vykonanie zmeny v zmluve. Žalovaný tvrdil, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto ho vo vzťahu k tomuto tvrdeniu zaťažovalo aj dôkazné bremeno, ktoré však zjavne neuniesol. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie svoj záver o rýdzo obchodnoprávnom charaktere stranami uzavretej zmluvy založil len na posúdení označenia zmluvných strán, čo je výslovne nepravdivé tvrdenia, a to napr. aj s poukazom na body 30. a 31. rozsudku, z ktorých je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal obsahom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a nielen označením strán, ako to nepravdivo tvrdí žalovaný. 10. Žalobca vo vyjadrení poukázal na ustanovenia zmluvy o úvere /napr. bod 2.2, 2.3, 3.2 7.1.1., 7.2.2, 7.1.11./, z ktorých vyplýva, že strany mali jednoznačnú písomnú dohodu, z ktorej vyplýva, že sa jedná o úver na podnikateľské účely. Žalobca osobitne poukázal na ust. bodu 7.3 zmluvy, podľa ktorého je veriteľ, teda žalobca oprávnený požadovať preukázanie použitia poskytnutého úveru na podnikateľské účely a dlžník, teda žalovaný je povinný preukázať spôsob požitia úveru. Žalobca tiež uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.1.2015, na ktorý odkazuje žalovaný sa na tento prípade vôbec nedá aplikovať, nakoľko sa jedná o úplne iné skutkové a právne okolnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s prísl. titulom uzatvorenej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že žalovaný úver čerpal, ale včas ho nesplácal, preto žalobca po viacerých upomienkach doručených žalovanému pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky a vyzval žalovaného k jej úhrade. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 17. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzťah na základe predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je obchodnozáväzkový vzťah, o čom nepochybne svedčí nielen označenie zmluvných strán v predmetnej zmluve ale aj účel zmluvy, ktorým malo byť poskytnutie bezúčelového business úveru výlučne na zabezpečenie podnikateľskej činnosti dlžníka a podporu podnikateľských aktivít dlžníka (čl. III, bod 3.2 zmluvy o úvere). Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom tvrdenie žalovaného, že uvedený právny vzťah je nutné jednoznačne posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nie je ničím podložený. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej súd zmluvu o úvere založil len na posúdení označenia zmluvných strán, pričom samotné označenia fyzickej osoby ako podnikateľa v zmluve a zaškrtnutie políčka o úvere na účely podnikania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva potreba žalovaného získať finančné prostriedky na výkon podnikateľskej činnosti, pričom v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, mal dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy žalovaný. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne-spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v súdenej veci poskytnutý žalovanému ako dlžníkovi na výkon jeho podnikania, bolo na žalobcovi (ako veriteľovi, dodávateľovi), ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal. 18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie uvedenom v bode 31. až 34. napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie odvolací súd dodáva, že pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti a taktiež i na predloženú žiadosť o poskytnutie business úveru zo dňa 5.12.2018, predloženú zmluvu o úvere, kde je ako dlžník uvedený žalovaný, označený IČO-m, zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Levice, reg. č. 420-22178, že sa týka podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý bol v tom čase podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri, pričom podpísaním zmluvy o úvere prejavil vôľu získať úver na výkon svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko len na tento účel sa žalobca v bode 2.3 zmluvy zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, a preto nejde o zmluvu spotrebiteľskú. Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný so všetkými údajmi uvedenými v zmluve o úvere súhlasil a na súhlas ju vlastnoručne podpísal. 19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 20. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Dôkazný
stav zistený súdom prvej inštancie poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).