Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/136/2023 6121289136 31. 07. 2024 JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI:SK:KSBA:2024:6121289136.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: K.T.G., s.r.o., so sídlom Jesenského 61, 943 01 Štúrovo, IČO: 44 212 593, právne zastúpený: PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830, o zaplatenie 6.070,77 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2021-359 zo dňa 13. októbra 2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2021-359 zo dňa 13. októbra 2022 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 5Cb/58/2021-359 zo dňa 13. októbra 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 58Cb/193/2020. 2. Ako z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.03.2021 domáha od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy podľa § 5 ods. 14 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle príslušných sadzobníkov vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodách Slovenskej republiky a v súlade s Prístavným poriadkom verejných prístavov Slovenskej republiky. Žalobca súčasne tvrdí, že medzi stranami neexistuje žiaden zmluvný vzťah a že žalovaný užíva verejný prístav bez právneho dôvodu. Žalovaný naopak nárok žalobcu spochybňuje, rozporuje právny titul uplatnenia žalovanej sumy tvrdením, že medzi stranami existuje nájomný vzťah založený Zmluvou o užívaní verejných prístavov číslo 05.3-01-2015 a že on užíva priestory na základe tohto existujúceho zmluvného vzťahu, a to za iných platobných podmienok, ako si svoj nárok uplatňuje žalobca. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zistil, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o určenie, či vyššie uvedený zmluvný vzťah založený Zmluvou o užívaní verejných prístavov číslo 05.3-012015 trvá. Predmetné konanie, ktoré začalo skôr (v roku 2020) sa vedie pod sp. zn. 58Cb/193/2020. V čase vydania napadnutého uznesenia súdne konanie vedené pod sp. zn. 58Cb/193/2020 nebolo právoplatne rozhodnuté. 4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 58Cb/193/2020 sa rieši otázka, ktorá má priamu súvislosť s predmetným súdnym konaním, a to otázka toho, či medzi stranami existuje a trvá zmluvný (nájomný) vzťah. Vyriešenie tejto otázky môže mať význam pre predmetné súdne konanie, a to pre posúdenie
otázky, či má žalobca nárok na bezdôvodné obohatenie, resp. či má nárok na plnenie podľa zmluvného vzťahu. Keďže ustanovenie § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pripúšťa možnosť prerušenia konania v prípade, ak sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať výzvam pre rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia už skôr začatého konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58Cb/193/2020. 5. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca odvolanie v celom rozsahu a domáhal sa, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietne, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava II podal žalovaný žalobu o určenie, že nájomný vzťah medzi ním a žalobcom trvá, pričom skonštatoval, že v konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Skutočnosť, že konanie o určenie (vedené na Okresným súdom Bratislava II) bolo iniciované skôr ako konanie o zaplatenie, nemá vplyv na predmetné konanie a otázku ďalšieho trvania nájomného vzťahu je súd prvej inštancie oprávnený vyriešiť autonómne aj v tomto konaní. Ustanovenie § 164 CSP explicitne ustanovuje, že súd môže prerušiť konanie iba vtedy, „ak neurobí iné vhodné opatrenia“. Súd má teda primárne povinnosť viesť ďalej konanie a pokiaľ je to možné, má podniknúť všetky iné kroky (napr. aj vyriešiť danú prejudiciálnu otázku) predtým, ako preruší konanie. Prerušenie konania by malo byť nástrojom ultima ratio, ku ktorému by mal súd pristúpiť až vtedy, ak už žiadne iné úkony zjavne nemôžu viesť k efektívnemu vyriešeniu veci. Predbežným posúdením otázky trvania nájomného vzťahu medzi sporovými stranami v tomto konaní pritom nemôže dôjsť k zásahu do základného práva žalovaného na súdnu ochranu. Avšak naopak žalobca sa pre prekážku litispendencie (§ 159 CSP) nemôže v konaní o určenie domáhať zaplatenia pohľadávky. 6. Ďalej žalobca v odvolaní konštatoval, že zvolený procesný postup súdu prvej inštancie môže mať za následok, že k prejednaniu tejto veci dôjde o niekoľko rokov. Tým sa výrazne naruší právo žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Práve preto by mal súd z dostupných procesných postupov zvoliť ten, ktorým zabezpečí rýchlu a účinnú ochranu práv sporových strán za dodržania princípu rovnosti. Záverom žalobca poukázal, že v civilnom sporovom konaní generálne platí preferencia žalôb na plnenie, ktoré majú voči žalobám o určenie prednostné postavenie. V konaní o žalobe na plnenie súdu totiž nič nebráni v tom, aby sám vyriešil danú prejudiciálnu otázku (ako v tomto prípade či nájomný vzťah trvá). Per analogiam poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalobca vyhodnotil, že jediným spravodlivým riešením vzniknutej situácie je vyhodnotenie otázky trvania nájomného vzťahu medzi sporovými stranami v tomto konaní. 7. Odvolanie žalobcu zo dňa 16.11.2022 bolo žalovanému na vedomie doručené dňa 10.12.2022. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v konaní neboli podané. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 2 písm. b) CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. n) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 CSP a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 9. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 10. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
11. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 12. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 17. Predmetom odvolacieho konania bolo, s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle ustanovenia § 164 CSP konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 58Cb/193/2020. 18. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čiže také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3Cdo/150/2010). 19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, najmä napadnutého uznesenia a odvolania žalobcu, dospel k záveru, že v danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalobcu, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti konania a možno konštatovať, že súd prvej inštancie nedostatočne ozrejmil aj dôvody vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP. Pri posudzovaní vhodnosti prerušenia konania, sa okrem záujmu na predchádzaní prípadným odlišným rozhodnutiam súdov o tej istej otázke, na ktorý sa v predmetnej veci súd prvej inštancie zameral, musí venovať pozornosť aj právu strán na rýchlu a účinnú ochranu podľa článku 17 základných princípov Civilného sporového poriadku a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nepreukázal žiadne presvedčivé odôvodnenie o správnosti jeho úvahy či nepreukázal, že pred prerušením konania sa pokúsil urobiť v konaní iné vhodné opatrenia v zmysle ustanovenia § 164 CSP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nie je zrejmé posúdenie hospodárnosti konania súdom prvej inštancie, v ktorom spočíva podstata dôvodu fakultatívneho prerušenia konania, a to vo vzťahu k predmetu tohto konania. Je teda nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 20. Odvolací súd však primárne k zrušeniu napadnutého uznesenia pristúpil z dôvodu jeho nesúladu s dlhodobou rozhodovacou súdnou praxou, na ktorú obšírne poukázal žalobca vo svojom odvolaní. Žaloba na plnenie konzumuje žalobu na určenie, pretože pre posúdením otázky výšky uplatnenej pohľadávky súd sám prejudiciálne posúdi a vyrieši existenciu
jej právneho základu, t. j otázku trvania nájomného vzťahu je súd prvej inštancie oprávnený vyriešiť autonómne aj v tomto konaní. Súd prvej inštancie nemusí čakať na rozhodnutie v inom súdnom konaní. V intenciách konštantnej judikatúry odvolací súd uzatvára, že ak je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku (ne)platnosti právneho úkonu, túto si súd nielenže môže, ale dokonca musí vyriešiť v spore o plnenie (judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 112/2004, ktorý bol uverejnený aj v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2006 pod por. č. 81). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, nakoľko nedostatok spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na ustanovenie § 194 CSP súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi, či môže sám urobiť vlastný právny názor na otázku trvania nájomného vzťahu medzi sporovými stranami v tomto konaní. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).