Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/107/2023 6122355403 27. 11. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:6122355403.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: GOOD ROADS, s.r.o., so sídlom Kravany nad Dunajom 534, 946 36 Kravany nad Dunajom, IČO: 50 333 836, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, v konaní o zaplatenie 51.308,31 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/76/2022-184 zo dňa 09.03.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/76/2022-184 zo dňa 09.03.2023 potvrdzuje. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 51.308,31 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.756,90 eur od 12.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 18.511,62 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.062,37 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.751,85 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.225,57 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2, 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 1, § 497, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal povinnosti zaplatiť sumu 51.308,31 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.01.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 4345700081 (ďalej len „zmluva č. 1“) z dôvodu prefinancovania poľnohospodárskej techniky Deutz Fahr 5090.4 DF, VIN: A., rok výroby: 2017 (ďalej len „predmet financovania č. 1“). Kúpna cena predmetu financovania č. 1 predstavovala 83.028,00 eur s DPH, pričom žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vopred, vo výške 16.605,60 eur s DPH. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 66.422,40 eur s DPH. Ku dňu 30.10.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy č. 1 zo strany žalobcu v súlade s čl. 9 písm. au) OP. Žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy
č. 1, a to finančným vysporiadaním zmluvy o úvere č. 4345700081 predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia vo výške 19.756,90 eur. Táto dlžná suma pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vo výške 51.923,59 eur, nedoplatku na splátkach vo výške 6.148,50 eur, nedoplatku na zmluvných pokutách vo výške 545,61 eur, nedoplatku na poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou vo výške 912,00 eur a nákladov nerefakturovaných vo výške 49,12 eur. Žalobca v prospech žalovaného započítal výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 39.821,92 eur bez DPH. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy nedoplatku vo výške 19.756, 90 eur do 7 dní odo dňa doručenia finančného vysporiadania, ktoré si prevzal dňa 04.12.2020. Z neuhradenej istiny si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 12.12.2020 do zaplatenia. Dňa 07.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 4345700082 (ďalej len „zmluva č. 2“), z dôvodu prefinancovania poľnohospodárskej techniky: Deutz Fahr 5090.4 G HD Europa powershift, VIN: A. (ďalej len „predmet financovania č. 2“). Kúpna cena predmetu financovania č. 2 predstavovala 70.350,00 eur s DPH, pričom žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vopred, vo výške 14.070,00 eur s DPH. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 56.280,00 eur s DPH. Ku dňu 30.10.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy č. 2 zo strany žalobcu v súlade s čl. 9 písm. au) OP. Žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy č. 2, a to finančným vysporiadaním zmluvy o úvere č. 4345700082 predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia vo výške 18.511,62 eur. Táto dlžná suma pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vo výške 44.810,34 eur, nedoplatku na splátkach vo výške 6.871,36 eur, nedoplatku na zmluvných pokutách vo výške 347,96 eur, nedoplatku na poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou vo výške 808,00 eur a nákladov nerefakturovaných vo výške 41,62 eur. Žalobca v prospech žalovaného započítal výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 34.367,66 eur bez DPH. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy nedoplatku vo výške 18.511,62 eur do 7 dní odo dňa doručenia finančného vysporiadania, ktoré si prevzal dňa 07.12.2020. Z neuhradenej istiny si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.12.2020 do zaplatenia. Dňa 15.01.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 4345700083 (ďalej len „zmluva č. 3“) z dôvodu prefinancovania poľnohospodárskej techniky: StollFZ-20 Profiline - čelný nakladač, výrobné číslo: XXXXXXX, rok výroby: 2018 (ďalej len „predmet financovania č. 3“). Kúpna cena predmetu financovania č. 3 predstavovala 14.676,00 eur s DPH, pričom žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vopred, vo výške 2.935,20 eur s DPH. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 11.740,80 eur s DPH. Ku dňu 30.10.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy č. 3 zo strany žalobcu v súlade s čl. 9 písm. au) OP. Žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy č. 3, a to finančným vysporiadaním zmluvy o úvere č. 4345700083 predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia vo výške 5.062,37 eur. Táto dlžná suma pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vo výške 9.086,23 eur, nedoplatku na splátkach vo výške 2.077,40 eur, nedoplatku na zmluvných pokutách vo výške 50,66 eur, nedoplatku na poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou vo výške 808,00 eur a nákladov nerefakturovaných vo výške 8,68 eur. Žalobca v prospech žalovaného započítal výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 6.968,60 eur bez DPH. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy nedoplatku vo výške 5.062,37 eur do 7 dní odo dňa doručenia finančného vysporiadania, ktoré si prevzal dňa 07.12.2020. Z neuhradenej istiny si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.12.2020 do zaplatenia. Dňa 07.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 4345700084 (ďalej len „zmluva č. 4“) z dôvodu prefinancovania poľnohospodárskej techniky: Postrekovač Forras V AXI 2000, výrobné číslo: XXXX, rok výroby: 2018 (ďalej len „predmet financovania č. 4“). Kúpna cena predmetu financovania predstavovala 13.035,60 eur s DPH, pričom žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vopred, vo výške 2.607,12 eur s DPH. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 10.428,48 eur s DPH. Ku dňu 30.10.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy č. 4 zo strany žalobcu v súlade s čl. 9 písm. au) OP. Žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy č. 4, a to finančným vysporiadaním Zmluvy o úvere č. 4345700084 predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia vo výške 4.751,85 eur. Táto dlžná suma pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vo výške 8.133,57 eur, nedoplatku na splátkach vo výške 1.895,33 eur, nedoplatku na zmluvných pokutách vo výške 41,27 eur, nedoplatku na poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou vo výške 912,00 eur a nákladov nerefakturovaných vo výške 7,71 eur. Žalobca v prospech žalovaného započítal výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 6.238,03 eur bez DPH. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy nedoplatku vo výške 4.751,85 eur do 7 dní odo dňa doručenia finančného vysporiadania, ktoré si prevzal dňa 07.12.2020. Z neuhradenej istiny si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.12.2020 do zaplatenia. Dňa 07.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 4345700085 (ďalej len „zmluva č. 5“) z dôvodu prefinancovanie poľnohospodárskej techniky: mulčovač Müthing B., VIN: B., rok výroby: 2018 (ďalej len „predmet financovania č. 5“). Kúpna cena predmetu
financovania č. 5 predstavovala 8.478,00 eur s DPH, pričom žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vopred, vo výške 1.695,60 eur s DPH. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 6.782,40 eur s DPH. Ku dňu 30.10.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy č. 5 zo strany žalobcu v súlade s čl. 9 písm. au) OP. Žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy č. 5, a to finančným vysporiadaním č. 4345700085 predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia vo výške 3.225,57 eur. Táto dlžná suma pozostávala zo sumy nesplatenej istiny vo výške 5.299,71 eur, nedoplatku na splátkach vo výške 1.149,51 eur, nedoplatku na zmluvných pokutách vo výške 28,25 eur, nedoplatku na poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou vo výške 808,00 eur a nákladov nerefakturovaných vo výške 5,02 eur. Žalobca v prospech žalovaného započítal výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 4.064,92 eur bez DPH. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy nedoplatku vo výške 3.225,57 eur do 7 dní odo dňa doručenia finančného vysporiadania, ktorú si prevzal dňa 07.12.2020. Z neuhradenej istiny si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.12.2020 do zaplatenia. Žalobca požadoval tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v súlade s § 369c ObZ. 3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe potvrdil uzavretie zmlúv so žalovaným na financovanie piatich predmetov, ako aj ich kúpnych cien. Dodávateľom týchto predmetov bol EMATECH s.r.o., Radošina. Žalobca schválil celý obchodný prípad za podmienok, že žalovaný zaplatí akontáciu 30 % plus DPH každého predmetu a EMATECH s.r.o., podpíše spätný odkup menovaných predmetov. Žalovaný dané veci kupoval na údržbu strojných parkov, prevzaté predmety neboli vôbec užívané. Žalobca vypovedal zmluvu za oneskorené platby, s čím súhlasil aj žalovaný. Predmety financovania boli odobraté, žalovaný mal do odobratia každú splátku uhradenú, predmety neboli užívané a bol zabezpečený spätný odkup od dodávateľa, a preto žalovanému nebolo zrejmé, z akého titulu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 51.308,31 eur s príslušenstvom. Žalovaný navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na konkrétne predmety o určenie ich predajných cien. 4. Žalobca v replike uviedol, že leasingová zmluva je ustálenou formou nepomenovaného kontraktu, ktorá v sebe spája prvky zmluvy o úvere, kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy. V závislosti od formy finančného leasingu potom po riadnom ukončení leasingovej zmluvy môže vzniknúť leasingovému nájomcovi nárok na odkúpenie predmetu financovania. V prípade nepomenovanej zmluvy žalobca vychádzal z ustanovení samotnej zmluvy. Z ustanovení jednotlivých zmlúv vyplývali nároky žalobcu, pričom bolo v jeho záujme speňažiť predmety financovania, nakoľko sa jednalo o jediný istý spôsob uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nedoplatky, ktoré vznikli žalovanému za trvania leasingových zmlúv, ako aj nároky, ktoré vznikli v súvislosti s odstúpením od leasingových zmlúv. Žalobca upozornil, že Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Podnikateľ nesie plné podnikateľské riziko. Žalovaný už na počiatku zmluvného vzťahu akceptoval svoju povinnosť splácať leasingové splátky. Uvedenú povinnosť opakovane potvrdil v podpísaných dohodách o predčasnom ukončení leasingových zmlúv. Žalobca preukázal svoj nárok čo právneho titulu ako i výšky, a to jednak skutkovými tvrdeniami a rovnako tak predloženými listinnými dôkazmi. Naopak, žalovaný žiadnu zo svojich námietok dostatočne nešpecifikoval a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Následne žalobca poukázal na teóriu dôkazného bremena s tým, že ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade žalobca preukázal predložením listinných dôkazov, je potom na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného, a to napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. 5. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na to, že nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca uplatnil jednotlivé nároky od žalovaného, nakoľko splátky vyplývajúce zo zmlúv boli splatené a k odobratiu predmetov došlo bez toho, aby mal žalovaný dlh vyplývajúci zo splátok. Žalobca nevysvetlil, z čoho sa skladá jeho nárok. Žalovaný trval na tom, aby žalobca zdokladoval svoje tvrdenie, za aké ceny predávali dané predmety pre dodávateľa EMATECH s.r.o. a za koľko ich daná spoločnosť speňažila. 6. Žalobca sa ďalším podaním vyjadril k námietkam žalovaného, v ktorom uviedol, že k žalobe priložil finančné vysporiadanie každej zmluvy o úvere, predčasne ukončenej z dôvodu neplatenia. Predmetné finančné vysporiadania obsahujú sumu výťažku z predaja predmetu financovania, preto boli tieto informácie žalovanému známe, keďže si konateľ žalovaného vlastnoručne prevzal každé finančné vyúčtovanie (doručenky boli taktiež prílohou žalobného návrhu). Následne žalobca poukázal na výťažok z predaja predmetov financovania uvedený v tom-ktorom finančnom vysporiadaní zmlúv, ku ktorým
v prílohe predložil jednotlivé zmluvy o kúpe ojazdeného motorového vozidla s kúpnou cenou jednotlivých predmetov financovania. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je dôvodný. V prvom rade súd skúmal záväzkový vzťah medzi stranami konania, ako i jeho zákonné náležitosti. Z obsahu uzatvoreného právneho úkonu vyplýva, že strany uzatvorili úverové zmluvy za podmienok dohodnutých tak v úverovej zmluve, ako i v obchodných podmienkach. Uvedený právny úkon podľa súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvného typu úverovej zmluvy podľa ObZ, Nakoľko sa predmet zmluvy týkal ich podnikateľskej činnosti právny úkon spĺňal aj podmienky § 261 a nasl. ObZ. Na podklade uzatvorených úverových zmlúv súd prvej inštancie ustálil, že došlo aj k plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného, a to poskytnutiu finančných prostriedkov na kúpu predmetov konkrétne špecifikovaných v jednotlivých zmluvách. Súd prvej inštancie skonštatoval, že následne žalobca odstúpil od úverových zmlúv podľa bodu 9 písm. au) OP. Žalovaný síce v odpore namietol túto skutočnosť, avšak na ústnom pojednávaní zastúpený advokátom predmetnú námietku už neuplatnil a ani nepredniesol dôkazný návrh na preukázanie opaku tvrdenia žalobcu. K samotnému vykonaniu finančného vysporiadania predčasne ukončenej úverovej zmluvy žalobca podľa súdu prvej inštancie pristúpil v súlade s podmienkami úverovej zmluvy a obchodných podmienok, keď z nedoplatku žalovaného odpočítal výťažok z predaja predmetov nadobudnutých z úverových prostriedkov, ktorý výťažok predstavoval predajnú cenu týchto predmetov, a to na základe uzatvorených kúpnych zmlúv s pôvodným vlastníkom strojových zariadení. Samotný postup, ako i jeho finančné vyjadrenie, bolo v súlade s obchodnými a zmluvnými podmienkami. Žalobca súdu prvej inštancie predložil jednotlivé kúpnopredajné zmluvy, na podklade ktorých realizoval speňaženie strojových predmetov a tam uvádzané predajné ceny započítal v prospech žalovaného. Sám žalobca pri odôvodnení straty z hodnoty pri predaji strojových zariadení odôvodnil ich špecifickosťou, ďalej tým, že žalobca bol vlastníkom týchto zariadení na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Pri odôvodnení totožnosti subjektu na strane predávajúceho strojových zariadení, ako i na strane kupujúceho pri speňažení strojových zariadení (v oboch prípadoch bola tá istá spoločnosť - EMATECH s.r.o.), poukázal na obchodnú prax, v zmysle ktorej je bežnou záležitosťou spätná kúpa pôvodného vlastníka po nezrealizovaní prevodu na iného subjektu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v tejto časti žalovaný uplatnil námietku týkajúcu sa určenia kúpnej ceny, avšak nepostupoval v súlade s § 151 CSP. Žalovaný okrem namietania výšky predajnej ceny vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach neuviedol a podľa § 153 CSP dôkazný návrh nepredniesol. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie na námietku žalovaného vznesenej na výšku predajnej ceny neprihliadol. Žalobca súdu prvej inštancie svoj návrh odôvodnil, listinnými dôkazmi preukázal, preto súd prvej inštancie jeho návrhu vyhovel. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie žalobcovi priznal zákonné úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti nedoplatku. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal i jeho zákonný nárok podľa § 369c ods. 1) ObZ, a to paušálnu náhradu nákladov v obchodných veciach. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) písm. f) a písm. h), CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces. Jedná sa o procesné právo žalovaného na riadne a zákonné odôvodnenie rozsudku. Žalobca nepostupoval v zmysle zásad poctivého obchodného styku a dobrých mravov pri speňažovaní predmetov financovania. Ak by tomu tak bolo, pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní by nebola vznikla. Preto žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je neoprávnený, nedôvodný. Sumy, za ktoré boli predmety financovania žalobcom predané, sú viac ako nízke, neodzrkadľujú ich reálnu, objektívnu hodnotu. Ako príklad žalovaný poukázal na bod 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde je uvedená kúpna cena predmetu financovania vo výške 83.028,00 eur s DPH a výťažok z predaja predmetu financovania 39.821,92 eur bez DPH. Rozdiel je viac, ako polovica. Pritom predmety financovania nikdy neboli používané, boli čisto nové a v držbe žalovaného boli iba niekoľko mesiacov. Je vecou verejne známou, že hodnota predmetov financovania neklesne za viac ako pol roka o polovicu ich hodnoty. Nevysvetlený a preto nevysvetliteľný
je aj dôvod, prečo žalobca započítal do dlhu žalovaného speňaženie predmetov financovania za sumy bez DPH, pritom kúpne ceny predmetov financovania uvádza s DPH. Obdobne je to aj s ostatnými predmetmi financovania. Ak by bol žalovaný vedel vopred, za aké ceny bude žalobca predmety financovania speňažovať, mohol by sa podľa toho zariadiť, zmluvy o úvere by so žalobcom neuzatvoril. Žalobca však pred žalovaným tieto pre neho podstatné a rozhodujúce skutočnosti zatajil. Pre nedostatok dôvodov žaloby, ako aj napadnutého rozsudku nie je možné zistiť spôsob speňažovania predmetov financovania žalobcom a ani z toho vyplývajúci mechanizmus cenotvorby. Žalobca nepreukázal svoju snahu speňažiť predmety financovania za maximálnu možnú cenu, za ktorú by predmety financovania bolo možné na trhu získať a tým dosiahnuť minimalizovanie dlhu žalovaného. 10. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, žalovaný v podanom odvolaní opakovane uvádzal námietky ohľadom spôsobu započítavania výťažkov z predaja predmetov financovania. DPH nepredstavuje v žiadnom okamihu príjem žalobcu. Žalobca bol povinný DPH zaplatiť pri obstarávaní predmetov financovania a následne bol povinný DPH odviesť pri ich predaji. V zmysle príslušných predpisov (najmä zákon o DPH), daňová povinnosť zaťažuje zákazníka, v tomto prípade žalovaného. ObZ predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Podnikateľ nesie plné podnikateľské riziko. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možností, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie, čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Žalobca nemal ani nemá poučovaciu povinnosť voči žalovanému ohľadom zmluvných ustanovení, s ktorými sa mal žalovaný oboznámiť pred ich podpisom a už vôbec nemá žalobca voči inému podnikateľskému subjektu poučovaciu povinnosť vo vzťahu k daňovým predpisom (resp. ani žiadnym iným právnym predpisom). Konštatovanie žalovaného, že on by inak zmluvu neuzatvoril, predstavuje len jeho subjektívne a účelové tvrdenie. Žalobca vyjadril pochybnosti, že žalovaný ako spoločnosť, ktorá za rok 2022 vykázala výnosy vo výške 381.541.075 eur a zisk 6.077.364 eur nemá vedomosť o daňových povinnostiach podnikateľských subjektov. V závislosti od formy finančného leasingu po riadnom ukončení leasingovej zmluvy môže vzniknúť leasingovému nájomcovi nárok na odkúpenie predmetu financovania. V prípade nepomenovanej zmluvy je potrebné vychádzať najmä z ustanovení samotnej zmluvy. Ak chcel žalovaný zabrániť opätovnému predaju predmetov financovania, bolo jeho primárnou povinnosťou platiť leasingové splátky. Žalobca preukázal svoj nárok čo právneho titulu ako i výšky, a to jednak skutkovými tvrdeniami a rovnako tak predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca poukázal na to, že bolo najmä v jeho záujme dosiahnuť pri predaji najvyšší možný výťažok, nakoľko sa jednalo o jeho jediné isté uspokojenie. Žalobca navyše pri predaji predmetov financovania postupoval ako ich vlastník v rámci zmluvnej voľnosti. Dôkazné bremeno ohľadom výšky predajnej ceny zaťažuje žalovaného. Žalobca opätovne poukázal na rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal predložením listinných dôkazov, je potom na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného, a to napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9Co/720/2014 zo dňa 07.10.2014). V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na to, že s ohľadom na vysokú špecifickosť financovaných poľnohospodárskych strojov pristúpil žalobca k ich predaju spoločnosti EMATECH s.r.o., ktorá bola ich pôvodným dodávateľom. Zabezpečenie spätným odkupom od dodávateľa je vykonávané predovšetkým pri strojoch, pri ktorých je dôvodný predpoklad, že ich nebude možné speňažiť iným spôsobom. Žalobca preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 19. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 20. Podľa § 261 ods.1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 22. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti žalobcovho nároku, ktorý vyplýval z piatich samostatných zmlúv o úvere, keď po odstúpení od predmetných zmlúv k finančnému vysporiadaniu, v rámci ktorého žiadal žalobca uhradiť nedoplatok z tej-ktorej zmluvy. Žalobca dlžnú sumu určil po odpočítaní sumy nesplatenej istiny, nedoplatku na splátkach, na zmluvných pokutách, poplatku za riešenie inkasnou spoločnosťou a nerefakturovaných nákladov po započítaní výťažku z predaja predmetu financovania formou spätnej kúpy od pôvodného dodávateľa. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal procesnou obranou žalovaného v otázke spôsobu započítavania výťažkov z predaja predmetov financovania, keď uzavrel, že predmetný postup,
ako aj samotné finančné vyjadrenie, bolo v súlade s obchodnými a zmluvnými podmienkami, pričom žalovaný v otázke určenia kúpnej ceny neuniesol nielen bremeno dôkazu, ale ani bremeno tvrdenia. 23. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov. 24. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, pretože uskutočnenie vecného prieskumu správnosti napadnutého rozhodnutia je podmienené tým, že odvolateľ bude skutkovo konkretizovať, v čom vzhliada dôvodnosť naplnenia ním formálne uvedených (citovaných) odvolacích dôvodov. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov nemožno rozumieť len obyčajné citovanie (či vymenovanie) ustanovenia § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo písmen. Takéto vymedzenie vo vzťahu k takto formálne uplatneným odvolacím dôvodom znemožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom vo vzťahu k ich prípadnému naplneniu, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci, keď žalovaný v konkrétnostiach neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé sa k dôvodom na odvolanie uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), písm. h) CSP vzťahovať. Žalovaný neoznačil žiadnu vadu týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, či popis podstatných otázok, s ktorými sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia nevysporiadal, tiež neprodukoval v konkrétnostiach žiadne tvrdenia, v dôsledku ktorých malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z ktorého dôvodu nie je možné spoznať, v čom vidí žalovaný nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z uvedených odvolacích dôvodov. 25. K skutkovým námietkam odvolateľa, že žalobca nepostupoval v zmysle zásad poctivého obchodného styku a dobrých mravov pri speňažovaní predmetov financovania, je treba uviesť, tak ako poukázal už aj súd prvej inštancie, že v časti uplatnenia námietky kúpnej ceny žalovaný nepostupoval v súlade s § 151 CSP, keď neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a v tomto smere ani nenavrhol dôkazný prostriedok (na návrhu na vykonaní znaleckého dokazovania právny zástupca žalovaného na pojednávaní netrval, žiadal len, aby súd prvej inštancie vyhodnotil, či je kúpna cena v súlade s poctivým obchodným stykom). Naproti tomu žalobca predložil jednotlivé kúpnopredajné zmluvy, na podklade ktorých realizoval speňaženie strojových predmetov a tam uvádzané predajné ceny započítal v prospech žalovaného. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje neúčinnosť popretí skutkových tvrdení žalobcu, v dôsledku ktorého je takéto popretie žalovaného neúčinné. 26. Námietky odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho započítania DPH a tej skutočnosti, že žalovaný by nebol uzavrel úverové zmluvy, ak by vedel, za aké ceny bude žalobca predmety financovania speňažovať, sú prostriedkom procesnej obrany, ktorý žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. 27. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu,
ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili – bližšie pozri § 181 ods. 4 CSP) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.). Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné z: C.. ISSN 2336-517X). V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ napriek tomu, že predmetné námietky mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto opomenul, pričom predmetná argumentácia žalovaného nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP, a to s ohľadom na namietané odvolacie dôvody. 28. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).