Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/120/2023 6122407359 17. 07. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:6122407359.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, právne zastúpený Vojčík & Partners BA, s.r.o., IČO: 53 204 786, so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanému: V Star Lines, s.r.o., IČO: 45 566 739, so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, o zaplatenie 919,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 17C/71/2022-67 zo dňa 03.05.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 17C/71/2022-67 zo dňa 03.05.2023 o d m i e t a. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, č.k. 17C/71/2022-67 zo dňa 03.05.2023 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 919,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 10.11.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.10.2022 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 919,02 eur spolu s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného z poistnej zmluvy U. V. č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2020, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla so splatnosťou celkového poistného ku dňu 09.08.2021. Nedoplatok na poistnom 919,02 eur vznikol vo výške dlžných splátok za 3 štvrťročné obdobia (3 x splátky po 306,34 eur) s frekvenciou ich platby vždy k 09.02.2021, 09.05.2021 a 09.08.2021) s tým, že z dôvodu neuhradenia celkového poistného predmetná poistná zmluva podľa ustanovenia § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu 09.11.2021 zanikla. Tým vznikol žalobcovi ako poistiteľovi nárok na poistné za dobu do zániku poistenia (od 09.02.2021 do 09.11.2021) podľa ustanovenia § 788 ods. 1 v spojení s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zánik predmetnej poistnej zmluvy a výška nároku žalobcu boli žalovanému oznámené listom z 10.11.2021. Žalovaný dlžné poistné neuhradil ani čiastočne. Žalobca si zároveň uplatnil v podanej žalobe aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny poistného, odo dňa nasledujúceho po splatnosti celkového poistného (t.j. od 10.11.2021) až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur a nárok na plnú náhradu trov konania. 3. Predmetnú vec súd prvej inštancie prejednal na pojednávaní konanom dňa 03.05.2023 v neprítomnosti žalovaného. Konštatoval, že žalovanému bolo predvolanie riadne a včas doručené
elektronicky do vlastných rúk podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a osobitného zákona, žalovaný do času konania pojednávania (a ani neskôr) svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). Keďže predmetom konania bolo splnenie povinnosti zaplatiť žalovanú istinu a žalovaný je právnickou osobou (podnikateľom), súd prvej inštancie s prihliadnutím na splnenie všetkých zákonných predpokladov (a to za stavu, keď žalovaným v odpore prednesenými strohými skutkovými námietkami nemohli byt' v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP účinne vyvrátené a popreté skutkové tvrdenia žalobcu /doplnené aj v jeho replike/, ktoré boli riadne podložené náležitými dôkazmi preukazujúcimi dôvodnosť uplatneného nároku) postupoval súd prvej inštancie v zmysle § 274 CSP a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vzhľadom na zjavnú bezdôvodnosť procesnej obrany žalovaného, ako aj na to, že z dôvodu pasivity žalovaného po podanom odpore proti platobnému rozkazu bol daný aj dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, pokiaľ by nastala procesná situácia predvídaná ustanovením § 153 ods. 2 CSP rozhodnutím v zmysle § 274 CSP nemohlo dôjsť k porušeniu príslušných procesných práv žalovaného. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Podľa žalovaného neboli v danej veci splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ani procesné podmienky a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry momentom, keď žalobca preukáže odoslanie žiadosti o odročenie pojednávania z titulu predloženej prekážky, súd má za to a musí vychádzať z predpokladu, že takéto podanie urobené bolo (obdobné uznesenie NS SR sp. značka 8Cdo/75/2019 z 22.01.2020). Zástupca žalovaného žiadal emailom dňa 28.04.2023, zaslaný priamo do podateľne Okresného súdu, o odročenie pojednávania z dôvodu prekážky a to trvajúcej PN a žiadal súd o odročenie pojednávania. Žalovaný má za to, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný účelovo z titulu zvýhodnenia žalobcu a neberúc do úvahy rovnaké postavenie strán pred súdom. V Rozsudku sa uvádza, že sa nedostavil konateľ a ani sa neospravedlnil. Ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania bola poslaná e-mailovou komunikáciou a to do podateľne súdu. Žalovaný argumentuje, že podľa judikatúry, v prípade žiadosti o odročenie pojednávania sa má na toto odročenie zo strany súdu reagovať, avšak on žiadnu poštu do elektronickej schránky o tom, že by bolo pojednávanie odročené, prípadne či by bolo jeho žiadosti vyhovené nedostal. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol zrušenie predmetného rozsudku. K odvolaniu žalovaný pripojil ako dôkaz žiadosť o odročenie pojednávania. 5. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolával na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody.“ Poukázal aj na závery rozhodnutia Krajského súdu Trenčín vo veci sp.zn. 8Cob/41/2022, podľa ktorého „Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantných odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie ustanovenia § 365 ods. 3 CSP." Na základe uvedeného žalobca argumentuje, že len všeobecné uvedenie odvolacích dôvodov (neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva) nie je možné považovať za splnenie podstatnej náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP. Žalobca má za to, že súd by mal postupovať v zmysle § 386 písm. d) CSP a odvolanie odmietnuť. K splneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobca uviedol, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.09.2020, sp.zn. 40bdo/84/2019. Okolnosť, ktorá nastala na strane žalovaného bola žalovanému známa skoro
dva mesiace pred pojednávaním, napriek tomu nesplnil svoju zákonnú povinnosť ospravedlniť svoju neúčasť. Žalovaný na účasť na pojednávaní splnomocnil svojho zástupcu - Mgr. Moniku Andriskin splnomocnením zo dňa 17.03.2023. V zmysle odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky bola zástupkyňa žalovaného neschopná práce od 13.03.2023, t.j. ešte v čase pred udelením splnomocnenia. V rámci predmetného odpisu bolo predpokladané ukončenie neschopnosti práce 09.06.2023. Žalobca má za to, že uvedené je zo strany žalovaného účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti plniť podľa rozsudku pre zmeškanie. Žalovanému bolo v zmysle doručenky zaevidovanej v elektronickom súdnom spise doručené predvolanie na pojednávanie dňa 26.01.2023, a teda od toho dňa mal vedomosť o dátume pojednávania. Zástupkyňa žalovaného bola v čase udelenia splnomocnenia už práceneschopná, čo vyplýva z odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. Predpokladaný dátum ukončenia neschopnosti práce bol určený viac ako mesiac po vytýčenom termíne pojednávania. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný a jeho zástupkyňa mali vedomosť, že na pojednávaní sa zástupkyňa žalovaného nebude môcť zúčastniť, žalobcovi nie je zrejmé z akého dôvodu bolo zástupkyni žalovanej udelené splnomocnenie. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje tvrdenie o účelovosti a neopodstatnenosti odvolania žalovaného. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že ak žalovaný vedel o skutočnosti, že zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní nemôže zúčastniť mal povinnosť sa na pojednávaní zúčastniť osobne, alebo ustanoviť iného splnomocneného zástupcu. Žalovaný taktiež argumentuje, že dňa 28.04.2023 požiadala zástupkyňa žalovaného súd o odročenie pojednávania. Žalovaný, rovnako ako zástupkyňa žalovaného mali vedomosť o neschopnosti práce zástupkyne žalovaného a teda nemožnosti zúčastniť sa pojednávania minimálne od 17.03.2023 (deň udelenia splnomocnenia v čase kedy zástupkyňa žalovaného bola už práce neschopná). Žalobcovi preto nie je zrejmé z akého dôvodu zástupkyňa žalovaného požiadala súd o odročenie pojednávania len 2 pracovné dni pred vytýčeným termínom pojednávania. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé z akého dôvodu sa žalovaný nedostavil na pojednávanie osobne, resp. neustanovil iného splnomocneného zástupcu a svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že žiadosť o odročenie pojednávania žalovaný zamieňa s inštitútom ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. V prípade ak sa žalovaný ani jeho splnomocnený zástupca pojednávania nemohli zúčastniť žalovaný mal povinnosť svoju neúčasť riadne ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami, čo podľa žalobcu žalovaný nevykonal. Žalovaný v rámci odvolania tvrdí, že: „Ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania poslal emailovou komunikáciou a to do podateľne okresného súdu. Žalobca tvrdí, že uvedené sa nezakladá na pravde, keďže zo znenia predmetného emailu, ktorý žalovaný predložil ako prílohu k odvolaniu vyplýva, že týmto e-mailom žiadala zástupkyňa žalovaného o odročenie pojednávania a nie o ospravedlnenie neúčasti žalovaného. Žalovaný taktiež argumentuje, že súd na jeho e-mailovú žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 28.04.2023 do dňa pojednávania nereagoval. V prípade, ak nastala predmetná situácia uvedené v žiadnom prípade nezbavuje žalovaného povinnosti sa pojednávania zúčastniť, prípade svoju neúčasť riadne ospravedlniť. Žalobca má za to, že argumentácia žalovaného a samotné odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie zo dňa 03.05.2023 nie je ničím podložené a uvedené považuje za účelové. Žalovanému v odvolaní chýba právna argumentácia a riadne odôvodnenie toho, čoho sa dovoláva. Žalovaný z odvolania nezistil postačujúce tvrdenia k tomu, aby boli naplnené odvolacie dôvody uvedené žalovaným, t.j. že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. 6. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska ustanovenia § 386 CSP v spojení s ustanovením § 356 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku rozhodne súd na pojednávaní o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie, keď dospel k záveru, že predpoklady pre jeho vydanie boli splnené. Podstata odvolacej námietky žalovaného spočíva v tvrdení, že vydaniu rozsudku pre zmeškanie bránilo jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu istinu 919,02 eur spolu s úrokom z omeškania, titulom nedoplatku poistného podľa zmluvy číslo XXXXXXXXXX, o poistení motorového vozidla zn. Q.-, EČ: P., uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.09.2020. Po podaní odporu po vydaní platobného rozkazu bolo dňa 13.01.2023 (č. l. spisu 52) súdom prvej inštancie na deň 03.05.2023 nariadené pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie s poučením o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (č. l. spisu 53) bolo žalovanému doručené dňa 26.01.2023 (č. l. spisu 55). Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd prvej inštancie rozhodol spornú vec na základe písomného návrhu žalobcu zo dňa 03.05.2023 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 10. Žalovaný k odvolaniu doložil listinu s mailovou správou, podľa ktorej dňa 28.04.2023 požiadal v tejto sporovej veci o odročenie pojednávania nariadeného na deň 03.05.2023 a to z dôvodu práceneschopnosti zamestnankyne Mgr. Moniky Andriskin, ktorá bola dňa 17.03.2023 písomne poverená zastupovaním žalovaného. Pripojil aj odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky, podľa ktorého Monika Andriskin bola práceneschopná odo dňa 13.03.2023 do 09.06.2023 (tento deň bol označený aj ako deň predpokladaného skončenia práceneschopnosti). Mailová správa mala byť odoslaná na adresu [email protected], ktorá je mailovou adresou Okresného súdu Dunajská Streda. Súd prvej inštancie po doručení odvolania nechal aj prostredníctvom technického asistenta preveriť, či do mailovej pošty elektronickej podateľne bol tento mail doručený. Bolo zistené, že dňa 28.04.2023 a ani nasledujúceho dňa, do mailovej pošty súdu prvej inštancie tento mail doručený nebol (č. l. spisu 80, 99). 11. Podľa § 125 odsek 1 CSP možno podanie urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 12. Podľa § 125 odsek 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 13. Žalovaný pre doručenie podania zo dňa 28.04.2023 zvolil procesne prípustný postup elektronickou komunikáciou e-mailom (§ 125 odsek 1 CSP). Ústavný súd SR aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňujú (napr. rozhodnutie IV. ÚS 115/2020), že forma elektronickej komunikácie e-mailom nespadá do pôsobnosti zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) a preto na túto formu elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (§ 25 ods. 1 tretia veta zákona o e-Governmente). Vo vzťahu k bežnej e-mailovej komunikácii je rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy súdu, pričom za doručené sa považuje v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (podporne aj uznesenie NS SR sp.zn. 2 Obdo 12/2016 z 31. januára 2017). Je to dané povahou e-mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie, až keď mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje výlučne uvedená osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová aplikácia a poskytovateľ služby. 14. Požiadavka posudzovania včasnosti e-mailového podania k okamihu jeho doručenia súdu je primeraná aj preto, že strany súdneho konania majú k dispozícii viac spôsobov, ako môžu svoje podanie súdu zaslať, respektíve oznámiť. Žalovaný aj keď mu predvolanie na pojednávanie dňa 03.05.2023 bolo doručené s predstihom dňa 26.01.2023 a o práceneschopnosti splnomocnenej zamestnankyne vedel odo dňa 13.03.2023 a vedel aj o pokračovaní tejto práceneschopnosti, teda mu bola dlhodobo známa ním tvrdená prekážka prítomnosti na pojednávaní, potom v okolnostiach tejto veci, ak na účasť na pojednávaní reagoval až dňa 28.04.2023, reagoval s oneskorením, a tým, že si zvolil pre doručenie podania žiadosti o odročenie pojednávania službu prevádzkovateľov e-mailových serverov, ktorých kvalita nie je zákonom garantovaná, potom nesie on sám následky prípadných technických problémov týchto prevádzkovateľov, v preskúmavanej veci v podobe nedoručenia predmetného podania. Navyše podľa obsahu odvolania mal žalovaný vedomosť o tom, že v prípade podanej žiadosti o odročenie pojednávania má súd o takejto žiadosti rozhodnúť podľa § 184 odsek 1 CSP, preto pokiaľ nastavil komunikáciu so súdom v časovom horizonte krátko pred konaním nariadeného pojednávania, prostredníctvom e-mailu, u ktorého sa predpokladá rýchlosť sprostredkovania informácie,
potom nie je možné prehliadnuť ani pasivitu žalovaného, keď si nepreveril či jeho žiadosť bola súdu prvej inštancie doručená, prípadne ako bolo o nej rozhodnuté, k čomu mal časový priestor ešte dňa 02.05.2023, keď je aj ponechané na úvahu súdu či žiadosť o odročenie pojednávania akceptuje, alebo nie. Žalovaným označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/75/2019 rieši skutkovo natoľko odlišnú procesnú situáciu doručenia podania súdu (žalobného návrhu, príloh a procesného návrhu na pokračovanie v konaní) poštovým doručovateľom, že jeho závery nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu na procesné podmienky tejto veci použiť. 15. Za daných okolností dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že podmienky, za ktorých na návrh žalobcu môže byť o veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného boli v danej veci splnené. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne doručené, o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie bol žalovaný riadne poučený, na pojednávanie na nedostavil, pričom podanie žalovaného zo dňa 28.04.2023, ktoré malo byť žiadosťou o odročenie pojednávania nie je možné kvalifikovať ako podanie, ktoré by bolo súdu prvej inštancie doručené. Odvolací súd nezistil, že by postup súdu prvej inštancie spojený s vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP odporoval základným pravidlám civilného procesu a ústavou zaručenému právu na spravodlivý proces. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že dôvody, pre ktoré bolo možné v danej veci podať odvolanie naplnené neboli. Existencia zákonného dôvodu je podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (odvolanie by bolo prípustné iba v prípade, ak by neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie). V nadväznosti na uvedené a skutočnosť, že žalovaný dôvod prípustnosti odvolania nepreukázal, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podporne, vo vzťahu k skutkovému deju predneseného žalovaným, odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/101/2023 v spojení so sp.zn. 4Cob/100/2023, sp.zn. 7Cob/76/2023. 16. V civilnom sporovom poriadku absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Odmietnutie odvolania žalovaného je z procesného hľadiska jeho neúspechom v konaní. Odvolací súd na uvedenom základe pomocou analógie legis (článok 4 ods. 1 základných princípov CSP) o nároku na náhradu trov konania spojených s preskúmaním dôvodnosti odvolania žalovaného, rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).