Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/7/2024 6122494792 17. 07. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:6122494792.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Michaely Královej, v spore žalobcu: ETP Management budov, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35 970 707, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, AK so sídlom Zelená 11, Malinovo, proti žalovanému: Media Max, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 35 699 299, o zaplatenie 5.350,- eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp.zn. B2-21C/5/2023 (pôvodne Okresný súd Bratislava II), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/5/2023-108 zo dňa 17.04.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie žalovaného do výroku II rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/5/2023-108 zo dňa 17.04.2023 o d mi e t a. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/5/2023-108 zo dňa 17.04.2023 vo výroku I a v závislom výroku III p o t v r d z u j e. III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Bývalý Okresný súd Bratislava II (aktuálne je spor vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B2-21C/5/2023) rozsudkom č.k. 21C/5/2023-108 zo dňa 17.04.2023 výrokom I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.350,- eur spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne od 26.11.2022 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Výrokom II žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v M. na X. ul. č. XX, XX ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 27.04.2015 písomnú zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol prenájom južnej štítovej strany bytového domu v M. na X. ul. č. XX, XX (ďalej aj bytový dom) s účelom umiestnenia reklamného pútača. Za nájom mal žalovaný podľa čl. IV ods. 1, 4 zmluvy platiť po 400,- eur mesačne, so splatnosťou štvrťročne, v termínoch 15.04., 15.07. 15.10. a 15.01. kalendárneho roka. Žalovaný nájomné za mesiac október 2021 v sume 150,- eur, a za ďalších 13 mesiacov po 400,- eur od novembra 2021 do novembra 2022 (vrátane), spolu vo výške 5.350,- eur nezaplatil. Žalovaný v spore namietal, že z dôvodu zatienenia reklamného pútača stromami, nie je naplnený účel nájmu a žalobcovi vyčíta, že týmto stavom boli porušené povinnosti prenajímateľa.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 663, § 671 odsek 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vecná legitimácia strán a ani výška nájomného neboli v konaní sporné. Argumentoval, že zatienenie reklamného pútača stromami nie je vadou predmetu nájmu, ide o stromy na vedľajšej parcele, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu nevlastnia. Povinnosť odstraňovať (orezávať či iným spôsobom upravovať) susedné stromy žalobcovi nájomná zmluva neukladá. Tým, že žalovaný predmet nájmu riadne užíval a nájomné nezaplatil, je žaloba v uplatnenom rozsahu dôvodná. Žalobca relevantnými dokumentmi a listinami svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky z titulu nájomného voči žalovanému preukázal. Žalobu o zaplatenie istiny 40,- eur, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky nájomného súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol, keď konštatoval, že žalobca nijakým spôsobom túto čiastku nešpecifikoval. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). 4. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. V súvislosti s týmto ustanovením uviedol, že hodnota prenajatej veci je znehodnotená tieniacimi stromami v bezprostrednej blízkosti predmetu prenájmu, ktorú starostlivosť zanedbal prenajímateľ. Tým je znemožnené plnohodnotné užívanie predmetu prenájmu. Predmet prenájmu bol v dobe uzavretia zmluvy netienený stromami a plnohodnotne využiteľný na dosiahnutie účelu nájmu - umiestnenia reklamného pútača. Po zanedbaní predmetu prenájmu tieniacimi stromami zo strany prenajímateľa predmet prenájmu nevyužíval z dôvodu zamedzeného výhľadu na predmet prenájmu určený na reklamné účely. O tejto skutočnosti bol prenajímateľ viac krát písomne informovaný. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil v súvislostiach celý prípad. Žalovaný namieta, že na pojednávaní sudca nevypočul všetky jeho argumenty a ponáhľal sa ukončiť proces, čím zmaril jeho právo na spravodlivý proces a porušil jeho práva vyplývajúce z ústavy. Žalovaný argumentuje, že predmet nájmu nie je možné plnohodnotne užívať a prenajímateľ v zmysle zmluvy neposkytol súčinnosť. Aj v prípade, keby boli stromy na pozemku patriace prenajímateľovi, tak v zmysle zákona musí požiadať príslušné úrady o omladenie stromov, avšak neurobil tak dôrazne aj v prípade, že stromy sú na pozemku mesta Bratislava. Vzhľadom na skutočnosť, že stromy v bezprostrednej blízkosti a tieniace na predmet nájmu sú choré (výskyt húb + suché konáre) a nachádzajú sa nad lavičkou a nad chodníkmi, kde je zvýšený výskyt detí z neďalekej školy a zastávky, je žalovaný presvedčený o tom, že dotknuté orgány povolia omladenie chorých stromov. Žalovaný tvrdí, že na uvedenú nedbanlivosť a nesúčinnosť žalobcu (prenajímateľa) upozornil písomnou reklamáciou, avšak tento nebol súčinný, nebol dôrazný a nezaujal stanovisko ako dobrý hospodár starajúci sa o predmet prenájmu, aby mohlo byť dosiahnuté 100 % plnenie účelu prenájmu pre nájomcu. Predmet prenájmu nájomca nevyužíval a nemohol poskytnúť pre tretiu osobu v zmysle zmluvy na reklamné účely, z čoho mu plynie ušlý zisk. Nájomná zmluva ukladá prenajímateľovi povinnosť byť súčinný, avšak nestalo sa tak ani na základe opätovných písomných reklamácii zo strany nájomcu, čím nemohol byť dosiahnutý účel predmetu nájmu. 5. Podľa žalobcu je odvolanie žalovaného nedôvodné. Tvrdí, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako tie ku ktorým sa vyjadroval aj písomne a ústne na pojednávaní. Žalobca nezdieľa názor žalovaného, žeby súd prvej inštancie postupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, pretože súd na pojednávaní prevzal fotodokumentáciou, ktorú predložil žalovaný a preukazoval ňou údajné tienenie stromov na reklamnú plochu. Žalobca zdôraznil, že predmetom nájomnej zmluvy je prenájom štítovej steny bytového domu a žalobca nie je povinný ani oprávnený zabezpečiť orez stromov na cudzom pozemku pred predmetom nájmu. Nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného, že žalobca neposkytol súčinnosť, poukázal na to, že nad rámec svojich povinností vyplývajúcich mu z nájomnej zmluvy žiadal hlavné mesto Bratislavu o orezanie stromov. Zmluva je dvojstranný právny akt a ak má žalovaný dojem, že predmet nespĺňa podmienky dohodnutého nájmu má možnosť zmluvu vypovedať, ale nie vôbec neplatiť. Žalovaný neplatí nájomné a ku dňu 31.07.2023 dlhuje už istinu 8.550,- eur. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi. 6. K vyjadreniu žalobcu žalovaný predniesol, že žalobca ako prenajímateľ zanedbal povinnosť starať sa o predmet prenájmu ako dobrý hospodár. Doposiaľ nevyhotovil ani dendrologický odborný posudok drevín, na základe ktorého by mohli byť choré stromy tieniace na predmet nájmu odborne ošetrené a omladené, čomu by predchádzala žiadosť na príslušný orgán štátnej správy-Miestny úrad Bratislava Ružinov, ktorý má podľa žalovaného v náplni práce vydávať rozhodnutia o omladení a ošetrení drevín v
mestskej časti Bratislava-Ružinov. Žalovaný uviedol, že predmet nájmu plní účel nájmu, ktorým je jeho využitie na reklamné účely iba v období vegetačného kľudu, keď nie je na stromoch lístie, čo sú približne 4 mesiace v roku. Žalovaný k vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu skutkového stavu. 7. K vyjadreniu žalovaného žalobca argumentoval, že z fotodokumentácie priloženej žalovaným k vyjadreniu zo dňa 04.10.2023 je zrejmé, že žalovaný plochu podľa nájomnej zmluvy užíva a využíva vo väčšom rozsahu ako sú 4 mesiace. Poukaz na tienenie stromov pred predmetom nájmu je podľa žalobcu irelevantné, pretože predmetom nájmu je štítová stena bytového domu a predmet nájmu je v poriadku a v súlade s ustanoveniami nájomnej zmluvy. Pozemok pred predmetom nájmu nie je ani vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu X. XX, XX M., a prenajímateľ nemá na vlastníka pozemku žiaden dosah. Žalobca namieta, že prenajímateľ nie je dendrológ, aby vedel posúdiť, akú ochranu potrebuje strom, avšak táto skutočnosť nie je ani predmetom sporu. Pre dokreslenie situácie žalobca poukázal na to, že vlastníci v bytovom dome, aktuálne na poslednej schôdzi vlastníkov požiadali správcu o vyhlásenie písomného hlasovania o odstúpení od nájomnej zmluvy. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Žalovaný výslovne vo svojom odvolaní uviedol, že podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Podanie odvolania je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie a bola ním dotknutá na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu so žalobným návrhom (nárokom) uplatňovaným žalobcom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie žalovaného smeruje aj proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá (výrok II), ktorým výrokom napadnutého rozhodnutia žalovanému nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania do tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného do výroku II odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP, a vecne prejednal len odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I). 10. Odvolací súd z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorých bola dňa 27.04.2015 medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu v M. na X. ul. č. XX, XX a žalovaným uzavretá zmluva o nájme južnej bočnej steny tohto bytového domu, vo výmere XXX m2, za účelom umiestnenia reklamného pútača a to na dobu 10 rokov odo dňa uzavretia zmluvy. Žalovaný sa zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške po 300,- eur počas prvých troch rokov zmluvného vzťahu a následne mesačne po 400,- eur a v štvrťročných splátkach. V konaní nebolo sporným, že žalovaný nezaplatil nájomné za mesiac október 2021 vo výške 150,- eur a za mesiace november 2021 až november 2022 (vrátane) po 400,- eur, spolu 5.350,- eur. Žalobca je správcom označeného bytového domu. Tento, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav zodpovedá výsledkom dokazovania a súd prvej inštancie ho správne posúdil aj po právnej stránke podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 11. Žalovaný v konaní spochybňoval právo žalobkyne žiadať za uplatnené obdobie nájomné podľa zmluvy z dôvodu, že viditeľnosť reklamného pútača znižovalo zatienenie stromami zo susedných pozemkov. Odkazoval na zmluvné dojednanie v článku V odsek 1 písmeno a/ zmluvy o nájme, podľa ktorého sa prenajímateľ zaviazal odovzdať predmet nájmu nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnutý účel užívania a v takomto stave ho po dobu platnosti tejto zmluvy udržiavať. Súd prvej inštancie námietky žalovaného ohľadom vadného plnenia zo stany prenajímateľa správne posúdil ako neopodstatnené, keď v spore neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by prenajímateľ nebol oprávnený za uplatnené obdobie účtovať nájomné. O vadné plnenie pôjde vtedy, ak v dobe prenechania
nájmu alebo neskôr počas doby trvania nájmu nájomca nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom (§ 664 OZ). Pri obmedzenom užívaní prenajatej veci vzniká nájomcovi len právo na zľavu z nájomného podľa § 674 OZ. Povinnosťou prenajímateľa bolo prenechať žalovanému do užívania bočnú stenu bytového domu v stave zodpovedajúcom účelu nájmu (článok VII odsek 1 zmluvy), t.j. v stave spôsobilom pre osadenie reklamného pútača a v takomto stave udržiavať užívanie steny pod reklamnou plochou, pútačom počas dohodnutej doby nájmu. Pokiaľ žalovaný za vadu prenajatej steny považuje zatienenie stromami, ktoré rastú na susednom pozemku vo vlastníctve osoby odlišnej od prenajímateľa, nejde o vadu predmetu nájmu, teda o vadu funkcie steny bytového domu, ktorej právo užívania prenechal prenajímateľ žalovanému. Kvalita steny bytového domu pre účely osadenia reklamného pútača nebola v spore spochybnená. Žalovaný nedôvodne prenajímateľovi vytýka nedostatočnú súčinnosť vo vzťahu k vlastníkovi susediacich pozemkov, na ktorom vyrastené stromy znižujú viditeľnosť reklamy. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok, prenajímateľ nemá povinnosť pre účely nájmu zvyšovať viditeľnosť reklamy orezávaním stromov na susediacich pozemkoch, respektíve zabezpečením orezávania stromov vlastníkom týchto pozemkov alebo vlastníkom zelene. Prenajímateľ nemal v okolnostiach tejto veci zodpovednosť za zamedzenie zníženiu viditeľnosti reklamy vplyvom okolitého prostredia. K uvedenému odvolací súd marginálne prednáša, že z korešpondencie so správcom zelene, ktorým je mesto Bratislava, nie je možné ani ustáliť, žeby v tomto smere odmietal byť prenajímateľ voči žalovanému nápomocný, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný v ich podstate nenamietal (bod 4,5 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Keďže v podmienkach tejto veci nebola zistená nemožnosť užívania plochy steny bytového domu pod reklamným pútačom, súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa podmienok zmluvy o nájme žalovanému nevzniklo právo na nezaplatenie nájomného (či už v podobe odpustenia celého nájomného alebo v podobe zľavy z nájomného). Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný je povinný za obdobie od októbra 2021 do novembra 2022 (vrátane) nájomné podľa zmluvy zaplatiť. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I vecne právny, preto odvolací súd postupom podľa § 387 odsek 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 12. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal spôsob vedenia pojednávania dňa 17.04.2023 odvolací súd k tejto námietke prednáša, že z obsahu zápisnice z tohto pojednávania je zrejmé, že žalovanému priestor pre uplatnenie jeho procesných práv zo strany súdu prvej inštancie poskytnutý bol, pričom rozsah prednesu strany sporu moderuje súd prvej inštancie aj s ohľadom na obsah procesných podaní. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).