Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/22/2025 1025200087 30. 05. 2025 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2025:1025200087.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1./ Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Z. - X., zastúpený Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, Trenčianska 17, Bratislava, 2./ Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. M. X, Z., proti žalovanému: M a H, spol. s r.o., Panónska cesta 43, Bratislava, IČO: 31 361 781, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, Guothova 20, Bratislava, o zaplatenie 6.873,28€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu 1./ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-24C/59/2021-86 zo dňa 23. septembra 2024 takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie žalobcu 1./ odmieta. Žalovaný má voči žalobcovi 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi 1./ zamieta. II. Súd konanie vo vzťahu k žalobcovi v druhom rade zastavuje. III. Súd nepriznáva žiadnej z procesných strán náhradu trov konania. 1.1. Rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok II) odôvodnil ustanoveniami §144, §145 ods. 1, §146 ods. 1 C.s.p. a tým, že žalobca 2./ zobral žalobu voči žalovanému späť vo výške 3.436,64 € s príslušenstvom, nakoľko došlo medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným k mimosúdnym rokovaniam a vzájomnej dohode. 1.2. Svoje rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby (výrok I.) odôvodnil ustanoveniami § 278, § 279 C.s.p., keď uviedol, že žalobca 1./ sa na pojednávanie konané dňa 23.9.2024 nedostavil, predvolanie na pojednávanie bolo advokátovi žalobcu 1./ doručené uložením na pošte dňa 13.8.2024 s tým, že bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v dôsledku nedostavenia sa na ďalšie pojednávanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že advokát žalobcu 1./ svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Advokát žalovaného do zápisnice súdu dňa 23.9.2024 navrhol, aby súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu 1./. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností konanie v predmetnej prejednávanej veci vo vzťahu k žalobcovi 1./ zamietol. 1.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 2 C.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote žalobca 1./ cestou svojej právnej zástupkyni z dôvodov podľa § 356 písm. b) C.s.p., ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na opätovné konanie. Zároveň spolu s odvolaním podal aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
2.1. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie poukázal na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021, Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019, Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15, ktoré označili postup, ktorý len vyhodnocuje výlučne splnenie zákonných podmienok ako formalizmus, ktorého dôsledkom môže byť odopretie spravodlivosti a mal zato, že podmienky na strane žalobcu neboli jednoznačne splnené a súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie sa vedie od roku 2021, teda nešlo o prvé pojednávanie v tejto veci, pričom boli predložené dôkazy, ktoré jasne preukazujú žalobu. Nárok žalobcu je teda riadne preukázaný a nemožno ho považovať za zjavne bezdôvodný a vedenie konanie za účelové. Neúčasť žalobcu v konaní súvisela výlučne z jeho ťaživými osobnými pomermi. Súd mal informáciu, že v prípade žalobcu 1./ ide o človeka bez domova, dôchodcu s trvale vážne zhoršeným zdravotným stavom. Zastupovanie prevzala pro bono v rámci spolupráce so sociálnymi pracovníkmi zariadenia, ktoré pracuje s ľuďmi bez domova, pričom nedisponuje s priamym kontaktom s žalobcom. Súd mal teda vedomosť o tom, že ide o osobitne zraniteľnú osobu, ktorá sa sama svojich práv nedokáže domáhať a nemá reálny prístup k právnej pomoci. Okolnosti, že jeden so žalobcov bol mimosúdne uspokojený a druhému bola plná moc vypovedaná, len zvýrazňovali pochybnosti o tom, či záujmy tejto osoby boli riadne hájené. Pokiaľ ide o poctivosť konania zo strany žalobcov ako jedno z kritérií, ktoré má súd zohľadniť uviedla, že k prípadu ju prizvali zo zariadenia Depaul potom, čo sa konateľ žalovaného pokúsil skrátiť nároky žalobcu v porovnaní s mimosúdnou dohodou so žalobcom 2./ o tretinu a súčasne do notárskej zápisnice uviedol číslo účtu, ktorého žalobca 1./ ani nebol majiteľom. Rovnako žalovaný podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú neoprávnene užívajú a ktorej sa týka táto žaloba a po namietnutí relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou podiel nadobudol na spornom podiely zriadil záložné právo. Mala za to, že súd návrhu žalovaného nemal vyhovieť a mal prijať také opatrenia, ktoré umožnia pokračovanie v konaní, najmä dopytom na pobyt žalobcu a prípadne opatreniami voči právnemu zástupcovi. 2.2. K dôvodom ospravedlniteľnosti neúčasti žalobcu 1./ jeho právna zástupkyňa uviedla, že súd predvolával žalobcu doručením predvolania jej ako právnemu zástupcovi, avšak o termíne pojednávania sa nemohla vyrozumieť, keďže mi nebol známy. Od 4.6.2024 práceneschopná, pričom do 25.6.2024 bola hospitalizovaná. Počas leta na pošte často zastupujú doručovatelia a vznikajú pri doručovaní rôzne chyby a problémy. O uložení zásielky sa nedozvedela, i keď preberanie pošty v sídle kancelárie si zabezpečuje. Uviedla, že nevie preukázať negatívnu skutočnosť, teda že zásielka jej nebola oznámená, avšak platí, že podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie je len neospravedlnená neúčasť žalobcu a nie jeho zástupcu. Keďže sa o termíne nedozvedela kvôli neprevzatiu predvolania, nemohol sa ani žalobca dozvedieť o termíne a na pojednávanie sa dostaviť, prípadne ospravedlniť svoju neúčasť. Pre žalobcu nemôžu z neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní plynúť také dôsledky, ktoré by znamenali stratu jeho nároku. Vyplýva to priamo z dikcie § 278 C.s.p. a použitia slova „žalobca", ktorý sa nedostavil, a neospravedlnil svoju účasť. Súd môže pre tento prípad použiť voči nej ako právnej zástupkyni iné procesné prostriedky či sankcie, nemôže však rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Aj Ústavný súd judikoval (III. ÚS 339/2021-38), že nie je možné jednoducho stotožniť neúčasť zástupcu s neúčasťou strany sporu. Ak by zákonodarca mienil tieto následky aplikovať aj na neúčasť právneho zástupcu, výslovne by to uviedol. Neúčasť strany na pojednávaní a jej ospravedlniteľnosť je preto nutné posudzovať samostatne, teda s ohľadom na jej konkrétne možnosti svoju neúčasť včas ospravedlniť. V danom prípade síce bolo predvolanie doručené fikciou, ale neúčasť na pojednávaní nebolo možné objektívne včas ospravedlniť. Keďže o termíne nebol žalobca vyrozumený zo strany súdu priamo a túto informáciu ani logicky nemohol dostať od právneho zástupcu pre neprevzatie zásielky, nemožno mu jeho neúčasť na pojednávaní vytknúť a je ju potrebné vyhodnotiť ako ospravedlniteľnú prekážku. Navyše v čase od 15.9. až do termínu pojednávania bol DSS, v ktorom je žalobca umiestnený zatopený, čo je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov. Doteraz napr. nefungujú riadne telefónne linky, teda v rozhodnom čase, žalobca ani nemal ako kontaktovať súd ani s pomocou sociálnych pracovníčok. Súčasne v prípade, že na pojednávanie bol predvolaný výlučne právny zástupca, ako pri predchádzajúcich pojednávaniach, následky jeho neúčasti nemožno aplikovať na rozsudok pre zmeškanie vôbec a neboli by z tohto dôvodu splnené podmienky pre jeho vydanie. Rovnako uviedla, že dôvod jej neúčasti bola práceneschopnosť a skutočnosť, že jej nebol doručený oznam o uložení zásielky, čo je rovnako možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti, aj keby sa účinky mali vztiahnuť priamo na ňu ako právnu zástupkyňu. 3. K odvolaniu žalobcu 1./ sa žalovaný nevyjadril.
4. O návrhu žalobcu 1./ na zrušenie rozsudku pre zmeškania rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. B5-24C/59/2021-113 zo dňa 17.12.2024, tak, že návrh žalobcu 1./ na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu 1./ zamietol s poukazom na ust. § 278 , § 281 ods. 1,2 C.s.p.. Na základe odvolania žalobcu 1./ proti tomuto uzneseniu odvolací súd uznesením sp. zn. 9Co/20/2025-138 zo dňa 31.3.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2025 napadnuté uznesenie č. k. B5-24C/59/2021-113 zo dňa 17.12.2024 potvrdil a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania žalobcu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1./ je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C.s.p. pretože smerovalo proti rozsudku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a dôvody taxatívne uvedené v § 356 písm. b) C.s.p. neboli zistené. 6. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 6.1. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 6.2. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 7. Vo všeobecnosti predstavuje rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p. osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity žalobcu v civilnom sporovom konaní. Žalobca je procesnou stranou, ktorej je zverená zodpovednosť za priebeh sporu. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je možné vydať iba na nariadenom pojednávaní. Procesná pasivita žalobcu v konaní sa prejavuje tým, že si neplní svoju povinnosť v konaní, a to, že bez dôvodne nedostaví na nariadené pojednávanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu práv strany vyžadujúc, aby aj strana civilného procesu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013). 7.1. Kontumačný rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie (§137 písm. a), bol žalobca riadne a včas predvolaný na pojednávanie, bol žalobca v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalobca sa nedostavil na pojednávanie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. 8. V predloženej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1./ sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.436,44. € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie nariadil na deň 23.9.2024 na hodinu 9.30 hod pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie obsahovalo poučenie pre strany o následkoch nedostavenia sa strán na pojednávanie vrátene možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie bolo doručované len právnej zástupkyni zástupcovi žalobcu 1./. Predvolanie jej bolo mu doručené dňa 12.8.2024 a táto svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Právny zástupca žalovaného navrhol rozhodnúť vo vzťahu k žalobcovi 1./ rozsudkom pre zmeškanie.
9. Žalobca 1./ v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to z dôvodu, prílišného formalizmu pri posudzovaní podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku zo strany súd prvej inštancie (pozri odsek 2.1.) a z dôvodov ospravedlniteľnosti neúčasti žalobcu 1./ na pojednávaní (odsek 2.2.), ktoré námietky odvolací súd považuje za nedôvodné. 10. Vo vzťahu k argumentom žalobcu 1./, súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky (pozri odsek 2.1.) odvolací súd nespochybňuje, že aj vzhľadom na judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021) pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania a, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie by nemalo byť nadužívané a záujem na čo najrýchlejšom ukončení sporu by nemal prevažovať nad ochranou práv strany sporu a teda, že v ojedinelých prípadoch nemusí súd napriek splneniu zákonných podmienok rozsudok pre zmeškanie vydať. Ide však len o ojedinelé prípady, kedy strana sporu bola počas celého konania aktívna a v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie, teda, treba zvážiť konkrétne okolnosti prípadu. Uvedené závery ale nie je možné aplikovať na prejednávaný spor, keďže z nálezu sp. zn. III. ÚS 121/2021 vyplýva odlišný skutkový stav, keď vo veci posudzovanej nálezom prebehlo rozsiahle dokazovanie a žalobkyňa, aj keď sa nedostavila na pojednávanie bez ospravedlnenia, v účasti jej bránil vážny zdravotný stav a hospitalizácia. V prejednávanej veci neprebehlo žiadne dokazovanie, vo veci síce boli okrem pojednávania na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie nariadené 2 pojednávania a to dňa 4.4.2022 (žalobca 1./ nebol prítomný; prítomný bol len jeho pôvodný právny zástupca) a dňa 6.11.2022 (žalobca 1./ ani jeho právna zástupkyňa neboli prítomní) ktoré boli odročené bez otvorenia pojednávania. Na pojednávanie na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie sa právna zástupkyňa žalobcu 1./ nedostavila, preto postupoval súd prvej inštancie správne, ak konštatoval splnenie zákonných podmienok a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalobcu 1./ , ktorý spor inicioval a je zodpovedný za priebeh sporu. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že súd nemá možnosť výberu, či na návrh žalovaného pri splnení zákonných podmienok rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, z ust. § 278 C.s.p. výslovne vyplýva, že súd žalobu „zamietne“ (nie môže zamietnuť) a preto námietky žalobcu 1./ v tomto smere neobstoja. 11. K dôvodom ospravedlniteľnosti neúčasti žalobcu 1./ (pozri odsek 2.2.) a to z dôvodu hospitalizácie právnej zástupkyne, resp. z dôvodu, že predvolanie bolo doručované len právnej zástupkyni a nie žalobcovi 1./ sa odvolací súd vyjadril vo svojom uznesení sp. zn. 9Co/20/2025-138 zo dňa 31.3.2025. 11.1. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že ak bolo v zmysle § 92 ods. 2 C.s.p. zástupcovi udelené splnomocnenie na celé konanie, alebo ide o splnomocnenie udelené advokátovi, zástupca je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. V zmysle § 110 ods. 1 C.s.p. ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase doručovania predvolania na pojednávanie, v čase kedy bol nariadený termín pojednávania a až do súčasnosti je žalobca 1./ zastúpený advokátkou, ktorá sa nariadeného pojednávania mala ako zástupkyňa žalobcu zúčastniť, keďže bola oprávnená na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana, t. j. sa aj zúčastniť pojednávania. V prípade zastúpenia strany advokátom sa tak na úkony resp. opomenutie úkonov hľadí ako na úkony resp. ich opomenutie samotnej strany. Z uvedeného dôvodu sa znenie § 278 C.s.p. nevyhodnocuje výlučne a len vo vzťahu k žalobcovi (výslovne v ustanovení uvedenom), ale aj k jeho zástupcovi - advokátovi a preto sú argumenty žalobcu 1./ nedôvodné. Rovnako ani samotná skutočnosť, že advokátke žalobcu 1./ bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 12.8.2024 fikciou § 111 ods. 3 C.s.p. aj s poukazom na závery uvedené v odseku 11.2. automatický neznamená, že účasť žalobcu je ospravedlniteľná a preto sú námietky žalobcu 1./ aj v tomto smere právne irelevantné. 11.2. Vychádzajúc z účelu a povahy § 281 C.s.p., možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré sa na strane právnej zástupkyne žalobcu 1./ žalobcu stali neočakávane a boli príčinou, že sa pojednávania nemohla zúčastniť, prípadne ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno pokladať okolnosť, ktorá bola žalobcovi resp. jeho právnej zástupkyni známa. Právna zástupkyňa žalobcu 1./ tvrdila, že bol od 4.6.2024 práceneschopná pričom predvolanie jej fikciou bolo doručené dňa 12.8.2024. Právna zástupkyňa žalobcu 1./ teda mal dostatok priestoru na to, aby od začiatku svoje práceneschopnosti s poukazom na ustanovenia § 18 ods. 2,3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 39 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory SA/2021 jednak zabezpečila osobne, prípadne prostredníctvom splnomocnenej osoby prevzatie
zásielky a následne ak táto práceneschopnosť trvala aj v čase pojednávania uvedenú skutočnosť včas oznámila súdu a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené v prípade práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobcu 1./ ide o okolnosť, ktorá nastala v značnom časovom predstihu a žiadne objektívne okolnosti nebránili právnej zástupkyni ospravedlniť svoju neúčasť na súde. Práceneschopnosť právnej zástupkyne žalobcu 1./ ako ospravedlniteľný dôvod teda neobstojí, nakoľko nešlo o nepredvídateľnú okolnosť. 12. V zmysle citovaného ust. § 356 písm. b) C.s.p. je potom významné, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, ktorým je dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku (t.j. že neboli splnené podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku) a tiež že neboli splnené ani procesné podmienky konania - platné pre každé súdne konanie, za splnenie ktorých môže súd konať vo veci (t.j. napr. nedostatok právomoci súdu, procesnej subjektivity, existenciu prekážky rozsúdenej veci, prekážky začatého konania a pod.). Existencia takéhoto zákonného dôvodu - t.j., že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie je podmienkou prípustnosti odvolania proti uvedenému rozhodnutiu. Pokiaľ teda odvolací súd dospeje k záveru, že tento zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. c) C.s.p., pretože odvolanie smeruje proti rozsudku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z iného dôvodu, než ktorý je uvedený v cit. ust. § 356 písm. b) C.s.p. nemožno rozsudok pre zmeškanie napadnúť odvolaním. 13. Hoci žalobca 1./ odôvodnil svoje odvolanie skutočnosťami, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd nezistil, žeby neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (pozri odsek 8 až 11.2.) a nezistil ani nesplnenie procesných podmienok (tzv. podmienok konania v zmysle § 161 ods. 1 C.s.p.) ako podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, tak v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu 1./ ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. per analogiam, keďže Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania v prípade odmietnutia odvolania. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania upravuje situáciu najbližšiu odmietnutiu odvolania (odvolací súd vec meritórne neprejednal), preto súd postupoval podľa tohto ustanovenia. Žalovanému preto vznikol voči žalobcovi 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).